K problematike parlamentnej rozpravy o prijímaní ústavného zákona o zrušení "Mečiarových amnestií"

Publikované: 08. 01. 2017, čítané: 1694 krát
 

 

Auto­ri člán­ku:

 JUDr. Ma­rián Šev­čík, CSc., t.č. ad­vo­kát na sta­rob­nom dô­chod­ku, bý­va­lý ve­dú­ci Slu­žob­né­ho úra­du Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR a bý­va­lý vy­so­koš­kol­ský uči­teľ na Práv­nic­kej fa­kul­te Tr­nav­skej Uni­ver­zi­ty v Tr­na­ve.

 JUDr. Sla­vo­mír Hrap­ko ad­vo­kát­sky kon­ci­pient

 

K prob­le­ma­ti­ke parla­men­tnej roz­pra­vy o pri­jí­ma­ní ús­tav­né­ho zá­ko­na o zru­še­ní „Me­čia­ro­vých am­nes­tií“ v Ná­rod­nej ra­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky v ro­koch 2016-2017

Zrej­me ne­byť úmr­tia a poh­re­bu pr­vé­ho slo­ven­ské­ho po­voj­no­vé­ho pre­zi­den­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­ré­mu pred­chá­dzal list sú­čas­né­ho pre­zi­den­ta ad­re­so­va­ný všet­kým v sú­čas­nos­ti v Ná­rod­nej ra­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky se­dia­cim pos­lan­com Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a nás­led­né­ho zdan­li­vo smú­toč­né­ho pre­ja­vu, kto­rý od­znel[1] na tom­to poh­re­be sú­čas­nej hla­vy štá­tu, asi by ne­bol dô­vod za­obe­rať sa už v po­ra­dí sied­mou parla­men­tnou roz­pra­vou k prob­le­ma­ti­ke tzv. Me­čia­ro­vých am­nes­tií.

 

            Úvo­dom sa žia­da pri­po­me­núť si nie­koľ­ko zá­klad­ných vý­cho­dis­ko­vých poz­ná­mok:

1.     tzv. zru­še­nie Me­čia­ro­vých am­nes­tií[2] je do plé­na Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len NR SR) za­ra­de­ná na zá­kla­de práv­nej ana­lý­zy, kto­rú slo­ven­skej ve­rej­nos­ti pred­lo­žil t.č. bý­va­lý pred­se­da Kres­ťan­sko-de­mok­ra­tic­ké­ho hnu­tia (ďa­lej len KDH), bý­va­lý v po­da­rí dru­hý po­no­vem­bro­vý pred­se­da Vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky p. JUDr. Ján Čar­no­gur­ský[3],

2.     keď po­rov­ná­me pr­vé pred­lo­že­nie Návr­hu na zru­še­nie tzv. Me­čia­ro­vých am­nes­tií, tak z hľa­dis­ka práv­ne­ho pri po­rov­na­ní všet­kých pos­tup­ne vziš­lých návr­hov nie je mož­né za­re­gis­tro­vať sku­toč­nosť, že tu nie je žia­den ar­gu­men­tač­ný po­sun v hľa­da­ní práv­nych vý­cho­dísk, kto­ré vy­ús­ti­li do po­da­nia ta­ké­ho­to návr­hu, ak ne­ne­chá­me bo­kom oso­bit­ný poz­na­tok, že os­tat­ný parla­ment­ný sub­jekt len nad­via­zal na ne­parla­men­tné KDH, kto­ré slo­va­mi po­li­tic­kých ana­ly­ti­kov to ma­lo v NR SR len ako po­li­tic­kú agen­du,

3.     ani v jed­nom pred­lo­že­nom Návr­hu na zru­še­nie tých­to am­nes­tií nie je uve­de­ná práv­na ana­lý­za, kto­rá by práv­ne ak­cep­to­va­teľ­ným spô­so­bom spo­chyb­ňo­va­la roz­hod­nu­tie vte­daj­šie­ho tzv. pol-pre­zi­den­ta[4] JUDr. Vla­di­mí­ra Me­čia­ra, kto­rý vy­ko­nal vy­da­nie roz­hod­nu­tí o am­nes­tii[5] až po prís­luš­nom uz­ne­se­ní Vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, na zá­kla­de kto­ré­ho preš­li niek­to­ré prá­vo­mo­ci pre­zi­den­ta re­pub­li­ky na pred­se­du Vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Je mož­né te­da poz­na­me­nať, že roz­hod­nu­tie vte­daj­šie­ho pol-pre­zi­den­ta ne­vy­ka­zu­je žia­den neús­tav­ný pos­tup a je­ho roz­hod­nu­tie o vy­hlá­se­ní am­nes­tie ne­vy­ka­zu­je ani po for­mál­nej strán­ke ne­zá­kon­ná pos­tup.

4.     vy­da­nie tzv. Dzu­rin­do­vej an­ti-am­nes­tie[6], kto­rej práv­nu strán­ku ná­le­ži­te vy­hod­no­til vte­daj­ší Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len ÚS SR)[7]

5.     Dek­la­rá­cia k Me­čia­ro­vým am­nes­tiám navr­hnu­tá sú­čas­nou tzv. tre­ťou Fi­co­vou vlá­dou ne­rie­ši práv­nu strán­ku tých­to am­nes­tií, ale len jej mo­rál­nu strán­ku ve­ci a pre­to je mož­né kon­šta­to­vať ne­pria­mo z nej vy­plý­va­jú­ci zá­ver, že tie­to am­nes­tie netr­pia v pro­ce­se ich pri­ja­tia, vy­hlá­se­nia žiad­ny­mi práv­ny­mi va­da­mi, a pre­to niet dô­vo­du, aby si Vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky os­vo­ji­la práv­nu ar­gu­men­tá­ciu jej os­tat­né­ho pos­la­nec­ké­ho pred­kla­da­te­ľa p. J. Bu­da­ja[8].

6.     ani v jed­nom z pred­lo­že­ných návr­hov neu­vá­dza a ani nep­red­kla­dá čo bu­de nas­le­do­vať, keď ta­ký­to ús­tav­ný zá­kon bu­de pri­ja­tý (ak za te­ké­to ne­bu­de­me po­va­žo­vať me­diál­ne vy­hlá­se­nie – vy­šet­rí sa - ). Mám na zre­te­li zá­sad­né práv­ne otáz­ky napr. aký­mi sú na zá­kla­de vy­da­nej am­nes­tie vy­da­né roz­hod­nu­tia pos­tup­ne prís­luš­ných jus­tič­ných or­gá­nov, ako vní­mať ply­nu­tie ča­su a naj­mä s aký­mi práv­ny­mi účin­ka­mi, aká bu­de pro­fu­tu­ro práv­na is­to­ta osôb, vo­či kto­rým sme­ru­je roz­hod­nu­tie z am­nes­tie, prob­le­ma­ti­ka preml­ča­nia a pod. Zdá sa, že tu má­me do­či­ne­nia len s po­li­tic­kým ges­tom a nie s prob­le­ma­ti­kou účin­kov práv­nej is­to­ty, kto­rú am­nes­tia pri­ro­dze­ne vy­vo­lá­va,

7.     vô­bec nie je ve­no­va­ná po­zor­nosť to­mu, že vy­hla­so­va­teľ am­nes­tie kon­kre­ti­zo­val ur­či­té skut­ky, kto­ré práv­ne­mu re­ži­mu am­nes­tie po­dlie­ha­jú – vý­be­ro­vé kri­té­rium – pri­čom je to ab­so­lút­ne vý­luč­né prá­vo vy­hla­so­va­te­ľa am­nes­tie, aké skut­ky bu­de pod ten­to práv­ny in­šti­tút sub­su­mo­vať.

8.     zo zne­nia slo­ven­skej ús­ta­vy vy­plý­va, že tu má­me do­či­ne­nia so zá­sad­nou zme­nou práv­ne­ho pros­tre­dia v ča­se vy­hlá­se­nia am­nes­tie v po­rov­na­ní s ča­som zá­sad­nej no­ve­ly slo­ven­skej ús­ta­vy v ro­ku 2001 (tá­to no­ve­la ús­ta­vy zá­sad­ným spô­so­bom rea­go­va­la na poz­nat­ky z ko­na­nia t.č. zom­re­lé­ho pre­zi­den­ta), pri­čom os­tat­né vy­hlá­se­nie pos­lan­ca J. Bu­da­ja o tom, že pred­ne­sie poz­me­ňo­va­cí návrh len sved­čí o ne­kon­cep­čnos­ti prís­tu­pu k tej­to prob­le­ma­ti­ke. Ot­vo­re­nou otáz­kou zos­tá­va, či po pri­ja­tí Dek­la­rá­cie a prí­pad­nom pri­ja­tí ús­tav­né­ho zá­ko­na o zru­še­ní am­nes­tie sú­čas­ná Vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri­po­jí pod ten­to ús­tav­ný zá­kon svo­je klad­né roz­hod­nu­tie – pod­pis pred­se­du Vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky.


            Práv­ny in­šti­tút am­nes­tie ne­má v sú­čas­nom zne­ní Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky oso­bit­nú práv­nu úp­ra­vu, je tu len zne­nie čl. 102 ods. 1, písm. j) vo veľ­mi stro­hom vy­jad­re­ní.

 

            Teória prá­va in­šti­tút am­nes­tie vo všeo­bec­nos­ti vy­kla­dá ako ge­ne­rál­ny par­don vo­či oso­bám, ku kto­rým sme­ru­je am­nes­tia s práv­ny­mi účin­ka­mi, kto­ré pre jej ad­re­sá­tov zna­me­ná kon­krét­nu práv­nu is­to­tu, kto­rú nie je mož­né žiad­nym práv­nym pos­tu­pom spo­chyb­niť, te­da ani tie am­nes­tie, kto­ré sú vy­hod­no­te­né ako amo­rál­ne, či inak vy­hod­no­te­ná, ako sa s tým stre­tá­va­me v mé­diách, keď tu pou­ží­va­jú poj­mo­vé vy­jad­re­nie práv­ny su­te­rén.

 

            Je mož­né vy­slo­viť už na tom­to mies­te ná­zor, že am­nes­tia svo­ji­mi práv­ny­mi účin­ka­mi je nie­len práv­nym roz­hod­nu­tím vy­da­ným op­ráv­ne­nou so­bou (v na­šom prí­pa­de pre­zi­den­tom re­pub­li­ky, pol-pre­zi­den­tom re­pub­li­ky, t.č. oso­bou s prís­luš­nou kon­tra­sig­ná­ciou pred­se­du vlá­dy ale­bo po­ve­re­ným čle­nom vlá­dy[9]), kto­rá je na­priek akým­koľ­vek nep­ráv­nym hod­no­te­niam:

1)      roz­hod­nu­tím nad­ča­so­vým,

2)      má práv­ne účin­ky do bu­dúc­nos­ti,

3)      pô­so­bí ča­so­vo okam­ži­te, mo­men­tom jej pub­li­ko­va­nia v Zbier­ke zá­ko­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

4)      je práv­ne zá­väz­ná pre všet­ky sub­jek­ty prá­va a tre­tie oso­by.

 

            V sú­čas­nos­ti v od­bor­nej li­te­ra­tú­re ob­jek­tív­ne vy­vo­lá­va po­zor­nosť práv­na ana­lý­za, kto­rú po­nú­kol práv­nej i laic­kej ve­rej­nos­ti trest­ný sud­ca Kraj­ské­ho sú­du Bra­tis­la­va JUDr. Pe­ter Šam­ko[10].

 

            Práv­nu ana­lý­zu, kto­rú ve­rej­nos­ti po­nú­kol s oso­bit­ným ak­cen­tom, aby sa k tej­to prob­le­ma­ti­ke vy­jad­ri­la pre­dov­šet­kým práv­nic­ká ko­mu­ni­ta je mož­né len vy­jad­riť súh­las (tiež pri vní­ma­ní dis­ku­sie na so­ciál­nych sie­ťach, kto­rá ne­vy­ka­zu­je at­ri­bú­ty sluš­nos­ti a práv­ne­ho ve­do­mia) je mož­né vní­mať ako:

a)      ana­lý­zu práv­ne­ho sta­vu slo­ven­ské­ho práv­ne­ho po­riad­ku v čas­ti práv­ne­ho in­šti­tú­tu am­nes­tie, s nes­po­chyb­ni­teľ­ným práv­nym zá­ve­rom, že am­nes­tia v tva­re v akom je vy­da­ná je nor­ma­tív­ny práv­ny akt, kto­rý vy­dal pre­zi­dent re­pub­li­ky,

b)      ten­to nor­ma­tív­ny akt (a žia­den iný vy­da­ný pre­zi­den­tom re­pub­li­ky) práv­ne re­le­van­tným spô­so­bom za­sa­hu­je svo­ji­mi práv­ny­mi účin­ka­mi do roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní,

c)      zru­še­nie am­nes­tie tak, ako to navr­hu­jú pred­kla­da­te­lia Návr­hu ús­tav­né­ho zá­ko­na o zru­še­ní Me­čia­ro­vých am­nes­tií nep­rí­pus­tným spô­so­bom za­sa­hu­je do auto­nóm­nej čin­nos­ti or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní,

d)      po­kus o rie­še­nie si­tuácie spô­so­bom, kto­rý je uve­de­ný v pred­lo­že­nom Návr­hu toh­to ús­tav­né­ho zá­ko­na ne­be­rie zre­teľ na vy­vo­la­né otáz­ky, skôr nas­to­ľu­je ri­zi­ko vy­vo­la­nia blud­né­ho kru­hu a nas­to­le­nie práv­nej neis­to­ty, na­koľ­ko sa pri­pus­tí práv­ne ri­zi­ko, že aká­koľ­vek v bu­dúc­nos­ti vy­hlá­se­ná am­nes­tia by bo­la práv­ne spo­chyb­ni­teľ­ná a prís­luš­né jus­tič­né or­gá­ny by sa dos­ta­li do po­lo­hy slúž­ky po­li­tic­kých hier.

 

            Skôr ako bu­de pred­lo­že­ný ná­zor na návrh dr.Šam­ka – vo ve­ci by mal roz­hod­núť nie parla­ment, ale Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky – je vhod­né poz­na­me­nať:

1.      pred zá­ko­nom sú si všet­ky oso­by rov­né,

2.      rov­nosť pred zá­ko­nom je da­ná aj pre­zi­den­to­vi re­pub­li­ky i pos­lan­com Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rých k to­mu­to pos­ta­ve­niu na­vy­še via­že aj zne­nie Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ús­tav­ný sľub),

3.      pre­zi­den­to­vi re­pub­li­ky je sta­no­ve­ná ús­tav­ná po­vin­nosť svo­ji­mi úkon­mi vy­tvá­rať práv­ne pod­mien­ky pre riad­ny chod všet­kých ús­tav­ných or­gá­nov, te­da aj Vlá­dy SR, NR SR, Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky a tú­to ús­tav­nú kva­li­tu nie je mož­né priz­nať ani lis­tu pre­zi­den­ta re­pub­li­ky ad­re­so­va­né­ho pos­lan­com NR SR a ani pre­ja­vu nad rak­vou svoj­ho pred­chod­cu, kto­rý od­znel v Dó­me svä­té­ho Mar­ti­na.

4.      všet­ky oso­by, kto­ré sa ob­rá­tia na Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky mu­sia preu­ká­zať svo­ju ak­tív­nu le­gi­ti­má­ciu po práv­nej i for­mál­nej strán­ke s riad­nou vec­nou ar­gu­men­tá­ciou a sú­bež­ne preu­ká­zať, te­da v jed­nom návr­hu ad­re­so­va­nom na Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky, že je tu kon­krét­ny ne­sú­lad s Ústa­vou Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

            Pod­ľa us­tá­le­né­ho práv­ne­ho ná­zo­ru práv­nej teórie i práv­nej praxe k pra­me­ňom prá­va pa­tria:

1)      Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

2)      ús­tav­né zá­ko­ny Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

3)      zá­ko­ny Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

4)      ná­le­zy Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

5)      všeo­bec­ne zá­väz­né pred­pi­sy ús­tred­ných or­gá­nov a iných ús­tred­ných or­gá­nov zria­de­ných na zá­kla­de zá­ko­na Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

6)      všeo­bec­ne zá­väz­né na­ria­de­nia or­gá­nov územ­nej sa­mos­prá­vy (ob­cí a miest, vy­šších územ­ných cel­kov),

7)      práv­ne pred­pi­sy Európ­skej únie ap­li­ko­va­né v rám­ci ne­go­ciač­né­ho pro­ce­su,

8)      me­dzi­ná­rod­né zmlu­vy, kto­rý­mi je Slo­ven­ská re­pub­li­ky via­za­ná pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky.[11]

 

            Po­le­mi­ku mô­že vy­vo­lať len otáz­ka, či je mož­né do pra­me­ňov prá­va za­ra­diť Roz­hod­nu­tie pre­zi­den­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rým sa vy­hla­su­je am­nes­tia.

 

            Zo zne­nia plat­né­ho slo­ven­ské­ho práv­ne­ho po­riad­ku je mož­né vy­vo­diť zá­ver, že z hľa­dis­ka ob­sa­hu roz­hod­nu­tie o am­nes­tii, že na­priek to­mu, že je pub­li­ko­va­né v Zbier­ke zá­ko­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky a že je ús­tav­ná fun­kcia Pre­zi­dent re­pub­li­ky za­ra­de­ná do VI. Hla­vy Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky naz­va­nej Vý­kon­ná moc, že am­nes­tiu na­priek to­mu, že je to nor­ma­tív­ny práv­ny akt vzhľa­dom na jej ob­sah nie je mož­né cha­rak­te­ri­zo­vať ako pra­meň prá­va, z kto­ré­ho by sa nás­led­ne da­la od­vo­dzo­vať mož­nosť napl­ne­nia čl. 125 spo­lu s čl. 130 ods. 1 písm. b) Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

            V tej­to sú­vis­los­ti je vhod­né pri­po­me­núť, že je na pre­zi­den­ta re­pub­li­ky, aj na pos­lan­cov NR SR (sa­moz­rej­me aj na ďal­šie ús­tav­né oso­by uve­de­né v Ústa­ve Slo­ven­skej re­pub­li­ky) sa vzťa­hu­jú us­ta­no­ve­nia člán­ku 2 ods. 2 a 3 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, z kto­rých vy­plý­va, že:

·        pre­zi­dent re­pub­li­ky vzhľa­dom na to, že tá­to ús­tav­ná fun­kcia je za­ra­de­ná ako sme už vy­ššie spo­me­nu­li do VI. Hla­vy Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky – vý­kon­ná moc, sa aj na tú­to ús­tav­nú oso­bu vzťa­hu­je ús­ta­vou sta­no­ve­ná po­vin­nosť ko­nať iba na zá­kla­de Ústa­vy SR, v jej me­dziach a v roz­sa­hu a spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­ví zá­kon.

·        že nie je mož­né ho nú­tiť, aby ko­nal nie­čo, čo mu zá­kon neuk­la­dá.

 

            Rov­na­ký práv­ny úzus sa vzťa­hu­je aj na pos­lan­cov Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

            Ak vy­chá­dza­me z to­ho, že všet­ci účas­tní­ci práv­ne­ho ko­na­nia sú si pred zá­ko­nom rov­ní, v tom­to prí­pa­de pod­ľa pred­lo­že­né­ho dis­kus­né­ho návr­hu dr.Šam­ka pred Ústav­ným sú­dom Slo­ven­skej re­pub­li­ky, má­me po­tom do­či­ne­nia so zá­klad­nou práv­nou otáz­kou pro­ces­né­ho cha­rak­te­ru, či aj pre­zi­den­tov návrh, návrh sku­pi­ny pos­lan­cov (kvó­rum 15 pos­lan­cov NR SR) spĺňa pod­mien­ky § 24a zá­ko­na č. 38/1993 Z. z. o or­ga­ni­zá­cii Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, o ko­na­ní pred ním a o pos­ta­ve­ní je­ho sud­cov v plat­nom zne­ní.

 

            Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky je te­da pod­ľa tých­to pro­ces­ných pra­vi­diel po­vin­ný naj­prv roz­hod­núť o tom, či aj ta­ké­to po­da­nie o plat­nos­ti, či nep­lat­nos­ti, či o zru­še­ní Me­čia­ro­vých am­nes­tií je prí­pus­tné na ďal­šie ko­na­nie pred ús­tav­ným sú­dom.

           

            V dis­ku­sii sa vy­slo­vi­li ná­zo­ry o tom, že je tu už kon­krét­ny prík­lad o zru­še­ní am­nes­tie, kon­krét­ne v Ar­gen­tí­ne. Nie je zná­my kon­krét­ny práv­ny ti­tul, kto­rý by do­vo­ľo­val prik­lo­niť sa k ta­ké­mu­to zá­ve­ru, skôr je mož­né vy­slo­viť dom­nien­ku, že je to in­for­má­cia , kto­rá ne­po­chá­dza z re­le­van­tnej práv­nic­kej ob­ce.

 

            Za­slú­že­nú po­zor­nosť si, ale za­slú­ži roz­ho­do­va­nie Ústav­né­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky. Kon­krét­ne sa jed­ná o zru­še­nie pri­ja­té­ho ús­tav­né­ho zá­ko­na o skrá­te­ní fun­kčné­ho ob­do­bia pos­la­nec­kej sne­mov­ne a návrh na zru­še­nie tzv. Klau­so­vej am­nes­tie.

 

            K uve­de­né­mu sa žia­da uviesť, že nie je mož­né brať ako sa­moz­rej­mé mož­nosť po­rov­na­nia čes­ké­ho a slo­ven­ské­ho ús­tav­né­ho rám­ca a to z tých­to dô­vo­dov:

a.       čes­ká práv­ny úp­ra­va ko­na­nia pred Ústav­ným sú­dom Čes­kej re­pub­li­ky pri­púš­ťa ko­na­nie o sú­la­de ús­tav­né­ho zá­ko­na s Ústa­vou Čes­kej re­pub­li­ky.[12] V Slo­ven­skej práv­nej úp­ra­ve ta­kú­to po­rov­na­teľ­nú práv­nu úp­ra­vu ne­má­me.

b.      pra­vid­lá pro­ces­né­ho cha­rak­te­ru v ko­na­ní pred obo­ma ús­tav­ný­mi súd­mi sú sí­ce po­rov­na­teľ­né, ale ich ap­li­ká­cia vy­chá­dza z roz­lič­nej hmot­nop­ráv­nej úp­ra­vy.

c.       Ústav­ný súd Čes­kej re­pub­li­ky vo svo­jej his­tó­rii ne­zaz­na­me­nal si­tuáciu, že ne­bol kom­plet­ne kreo­va­ný (v slo­ven­ských pod­mien­kach ta­ký­to stav nas­tal dvak­rát, pri­čom sú­čas­ný stav je dl­ho­do­bo neudr­ža­teľ­ný).

 

            Dru­há práv­na si­tuácia – po­da­nie vo ve­ci zru­še­nia tzv. Klau­so­vej am­nes­tie má svo­je oso­bi­tos­ti, pri­čom sa z opatr­nos­ti opo­mí­na pri­po­me­núť, že vte­daj­ší čes­ký pre­zi­dent Vác­lav Klaus vy­hlá­sil rov­na­ko ši­ro­kú am­nes­tiu ako je­ho pred­chod­ca nie­len v úra­de pre­zi­den­ta Čes­kej re­pub­li­ky, ale tiež v úra­de Čes­kos­lo­ven­ské­ho pre­zi­den­ta. Vác­lav Ha­vel vy­hlá­sil rov­na­ko ši­ro­kú am­nes­tiu a ni­ko­ho ne­na­pad­lo ísť s ta­kým­to po­da­ním na Ústav­ný súd Čes­kej a Slo­ven­skej fe­de­ra­tív­nej re­pub­li­ky.

 

            Ne­po­chyb­ne za­ují­ma­vo pô­so­bia práv­ne úva­hy ús­tav­ných sud­cov čes­ké­ho ús­tav­né­ho sú­du (dr. Iva­na Ja­nu a dr.Ri­chet­ské­ho), kto­ré je pub­li­ko­va­né v Zbier­ke zá­ko­nov Čes­kej re­pub­li­ky ako oso­bit­ný práv­ny ná­zor v po­rov­na­ní s práv­nym ná­zo­rom väč­ši­ny plé­na čes­ké­ho ús­tav­né­ho sú­du. Na­koľ­ko tie­to ich sta­no­vis­ká sú ve­rej­ne dos­tup­né jed­nak v spo­me­nu­tej Zbier­ke zá­ko­nov Čes­kej re­pub­li­ky[13] a tiež v člán­ku dr.Šam­ka v dos­lov­nom zne­ní v čes­kom ja­zy­ku, je mož­né vní­mať tie­to sta­no­vis­ká nie­len za za­ují­ma­vé, ale aj in­špi­ru­jú­ce, ale v ko­neč­nom dôs­led­ku pre ap­li­kač­nú prax ús­tav­né­ho súd­nic­tva len za vy­jad­re­nie oso­bit­nej práv­nej úva­hy.[14]

 

            V nad­väz­nos­ti na vy­ššie uve­de­né – neúpl­nosť per­so­nál­ne­ho ob­sa­de­nia Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky – a ús­tav­nou nor­mou za­kot­ve­nou pro­ces­nou po­vin­nos­ťou pre­jed­nať ne­sú­lad v plé­ne Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, tak v prí­pa­de, že by ús­tav­ný súd pri­šiel na zá­kla­de vlas­tnej práv­ne zdô­vod­ne­nej úva­hy k zá­ve­ru, že ta­ký­to návrh je pos­tú­pe­ný na ďal­šie ko­na­nie, tak je tu pre­káž­ka, kto­rá brá­ni je­ho pre­jed­na­niu – plé­num ne­má práv­nou nor­mou napl­ne­né kvó­rum ús­tav­ných sud­cov.

 

Zá­ver

 Keď vy­chá­dza­me z plat­né­ho zne­nia Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, tak ako je to v sú­čas­nos­ti uve­de­né v jej úpl­nom zne­ní, je mož­né vy­slo­viť sta­no­vis­ko, že za sú­čas­né­ho sta­vu zne­nia Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a us­tá­le­nej praxe ús­tav­ných sud­cov v európ­skom kon­ti­nen­tál­nom prá­ve, že tu nie je pro­ces­ný dô­vod, aby ta­ké­to po­da­nie bo­lo pri­pus­te­né na ďal­šie ko­na­nie z tých­to dô­vo­dov:

1.      am­nes­tia pre­zi­den­ta re­pub­li­ky na­priek to­mu, že je pub­li­ko­va­ná v Zbier­ke zá­ko­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­má po­va­hu zá­ko­na a ani po­va­hu všeo­bec­ne zá­väz­né­ho pred­pi­su a pre­to nie je mož­né ko­nať v me­ri­te ve­ci o ne­sú­la­de s Ústa­vou Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

2.      v tom­to kon­texte je mož­né vy­slo­viť sta­no­vis­ko, že Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­má kom­pe­ten­ciu k to­mu, ako to vy­plý­va zo zne­nia Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky k pre­jed­na­niu ve­ci, kto­rou je návrh na zru­še­nie Me­čia­ro­vých am­nes­tií, na­koľ­ko am­nes­tia ako nor­ma­tív­ny práv­ny akt nespĺňa kva­li­ta­tív­ne pa­ra­met­re uve­de­né vo vy­ššie cit. ús­tav­nom člán­ku (čl. 125, čl. 130) a pre­to niet práv­ne­ho dô­vo­du, aby Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v tej­to ve­ci roz­ho­dol v zho­de s po­da­ným návr­hom na zru­še­nie am­nes­tie.

3.      z vy­ššie uve­de­né­ho dô­vo­du je na mies­te skôr pro­ces­né roz­hod­nu­tie, kto­rým sa Návrh na zru­še­nie Me­čia­ro­vých am­nes­tií za­miet­ne.

 

 

 

 

 

 

           

 



[2]Roz­hod­nu­tie pred­se­du vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­kyz 3. mar­ca 1998č. 55/1998 Z.z. o am­nes­tii

[4]člá­nok 105 ods. 1 Ústa­vy SR v zne­ní účin­nom do 04.08.1998

[5]Roz­hod­nu­tie pred­se­du vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky z 3. mar­ca 1998č. 55/1998 Z.z. o am­nes­tii

[6]Roz­hod­nu­tie o am­nes­tii č. 375/1998 Z. z. zo dňa 8. de­cem­bra 1998

[7]Uz­ne­se­nie Ústav­né­ho sú­du SR zo dňa 28. jú­na 1999, sp. zn. I. ÚS 30/99

[8]Parla­men­tná tlač, čís­lo 37, Návrh pos­lan­ca Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky Já­na BU­DA­JA na vy­da­nie ús­tav­né­ho zá­ko­na o zru­še­ní niek­to­rých roz­hod­nu­tí o am­nes­tii, dá­tum do­ru­če­nia 4. 4. 2016.

[9]ús­tav­ným zá­ko­nom č. 90/2001 Z.z. , kto­rým bo­la no­ve­li­zo­va­ná zá­sad­ným spô­so­bom ús­ta­va SR vy­hlá­se­ná pod č. 460/1992 Zb. je za­ve­de­ný mo­del, keď pre­zi­dent re­pub­li­ky na vy­hlá­se­nie am­nes­tie pot­re­bu­je po­vin­nú práv­nu kon­tra­sig­ná­ciu pred­se­du vlá­dy, res­pek­tí­ve vlá­dou SR po­ve­re­ný člen vlá­dy SR.

[11]LA­ZAR, J. a kol., Ob­čian­ske prá­vo hmot­né  1.1. vyd. Bra­tis­la­va: IURA EDI­TION, 2010. 715 s.  ISBN

978-808078-346-4. str. 93 a nasl.

Pru­sák, J., Teória prá­va vyd. Bra­tis­la­va: Práv­nic­ká fa­kul­ta UK, 1999. 331 s. ISBN 80-7160-113-6.

Čič M., Ko­men­tár k Ústa­ve Slo­ven­skej Re­pub­li­ky, vyd. Ma­ti­ca Slo­ven­ská, 1997, ISBN: 8070904445, 598 str.

 

[12]Ml­sna­Petr: Ústa­va ČR - vznik, vý­voj a per­spek­ti­vy. Po­čet strán: 384. Väz­ba: mäk­ká, bro­žo­va­ná. EAN: 9788087212639. Ja­zyk: čes­ký. ISBN: 978-80-87212-63-9

[13]Od­liš­né sta­no­vis­ká sud­cov Ústav­né­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky vo ve­ciPl. ÚS 4/2013


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia