Trestnoprávny formalizmus náš každodenný, no. 8

Publikované: 21. 10. 2018, čítané: 771 krát
 

 

npor. JUDr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ PZ

Tres­tnop­ráv­ny for­mal­izmus náš kaž­do­den­ný, no. 8

Ap­li­ká­cia zá­sa­dy ex of­fo v pred­príp­rav­nej fá­ze tres­tné­ho ko­na­nia z poh­ľa­du OČTK

V ďal­šom člán­ku autor prib­lí­ži ďal­šiu for­ma­lis­tic­kú ne­resť tres­tnop­ráv­nej praxi a to ne­kon­texto­vú ap­li­ká­ciu us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 6 Tres­tné­ho po­riad­ku, tzv. zá­sa­du ko­na­nia ex of­fo, te­da z úrad­nej po­vin­nos­ti v pred­príp­rav­nom ko­na­ní a to z poh­ľa­du OČTK. Člá­nok má am­bí­ciu ar­gu­men­tač­ne nad­via­zať na člán­ky, uve­rej­ne­né na strán­ke práv­ne­lis­ty.sk[1]

Zá­sa­da ex of­fo má v tres­tnom prá­ve nes­mier­ny vý­znam. Trest­ný po­ria­dok ob­sa­hu­je via­ce­ré pro­ces­né pos­tu­py, kto­ré sú k dis­po­zí­cií OČTK, av­šak až zá­sa­da ex of­fo ur­ču­je spô­sob ap­li­ká­cie tých­to in­šti­tú­tov; tj. zá­kon­nú po­vin­nosť OČTK, pris­tu­po­vať k ich ap­li­ká­cií ak­tív­ne, v ur­či­tom zmys­le ini­cia­tív­ne.

Teo­re­tic­ké vý­cho­dis­ká:

Cie­ľom člán­ku je upo­zor­niť na ne­bez­peč­nú prax bez­bre­hej ap­li­ká­cie tej­to zá­sa­dy, na­koľ­ko li­mi­ty pa­tria k prin­cí­pom práv­ne­ho štá­tu tak, ako k správ­nej ap­li­ká­cií zá­ko­na. Už z teo­re­tic­ké­ho poh­ľa­du sa na sa­mot­nú zá­sa­du, mô­žu vy­stu­po­vať mier­ne sé­man­tic­ké nez­rov­na­los­ti. OČTK mu­sí byť ak­tív­ny (zá­sa­da ex of­fo). Skús­me sa však za­my­slieť, nad otáz­ka­mi: ak­tív­ny áno ale v čom, ke­dy, za akých pod­mie­nok, prí­pad­ne v akých si­tuáciách, vo­či ko­mu ale­bo čo­mu?

Ur­či­te je mož­né za­stá­vať naj­rôz­nej­šie sta­no­vis­ká. Jed­ným z hľa­dis­ka praxi naj­čas­tej­ších je po­zí­cia „vždy, stá­le a vo všet­kom“. Má­lok­to sa však za­mýš­ľa nad dôs­led­ka­mi toh­to prís­tu­pu. Ur­či­tý ob­čan by mo­hol mať „dob­ro­my­seľ­né“ po­doz­re­nie, že je­ho sok v lás­ke (ná­ho­dou je ním prá­ve zá­stan­ca ap­li­ká­cie v mó­de vždy, stá­le a vo všet­kom), zá­ro­veň ko­na­te­ľom ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, dob­ro­my­seľ­ne „vy­pro­vo­ko­val“ u toh­to ob­ča­na po­doz­re­nie z rôz­nej tres­tnej čin­nos­ti (vy­sta­vo­va­ním fak­túr, uží­va­nia in­šti­tú­tov ob­chod­né­ho či ob­čian­ske­ho prá­va[2]). Pre­to by sa ten­to ob­čan roz­ho­dol po­dať na zá­stan­cu tej­to ap­li­ká­cie tres­tné ozná­me­nia. Nie jed­no ani dve, ale hneď napr. 150, pri­čom kaž­dé by bo­lo for­mu­lo­va­né s rôz­ny­mi ob­me­na­mi a po­doz­re­nia­mi na rôz­ne tres­tné či­ny ako nap­rík­lad pod­vod, ne­zap­la­te­nie da­ne a pois­tné­ho, skres­ľo­va­nie úda­jov hos­po­dár­skej a ob­chod­nej evi­den­cie, za­vi­ne­ný úpa­dok a pod. Ten­to dob­ro­my­seľ­ný ob­čan by ďa­lej tr­val na tom, že OČTK mu­sí tie­to je­ho po­doz­re­nia pre­ve­ro­vať a pre­šet­ro­vať, mu­sí za­bez­pe­čo­vať dô­ka­zy, vy­po­čú­vať navr­hnu­té oso­by, (sa­moz­rej­me naj­mä so­ka as­poň 150x), za­bez­pe­čo­vať lis­tin­né dô­ka­zy a na kon­ci tých­to 150 ko­na­ní mu­sí OČTK zod­po­ved­ne potvr­diť ale­bo vy­vrá­tiť je­ho po­doz­re­nia. Pre re­žim „vždy, stá­le a vo všet­kom“ je cha­rak­te­ris­tic­ká prá­ve sle­po­ta k iným okol­nos­tiam prí­pa­du a po­ža­du­je od OČTK; aby aké­koľ­vek po­doz­re­nie pre­ve­ro­va­li „do zbláz­ne­nia“ – veď z úrad­nej po­vin­nos­ti.

Nor­ma­tív­ne vý­cho­dis­ká:

Teo­re­tic­ké vý­cho­dis­ká sú sí­ce dô­le­ži­té, av­šak naj­dô­le­ži­tej­šie je umies­tne­nie zá­sa­dy ex of­fo v tres­tnop­ráv­nych nor­mách. Vlaj­ko­vou lo­ďou je us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 6 Tres­tné­ho po­riad­ku kde zá­ko­no­dar­ca sta­no­vu­je po­vin­nosť(!) „Ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a sú­dy ko­na­jú z úrad­nej po­vin­nos­ti...“ K uve­de­né­mu us­ta­no­ve­niu len pár poz­ná­mok. V pr­vom ra­de je nut­né si uve­do­miť, že tá­to po­vin­nosť sa nev­zťa­hu­je na vec resp. spis, ale na štát­ne or­gá­ny. Ne­ma­li by sme za­bú­dať, že sa­mot­ná zá­sa­da je ob­siah­nu­tá v Tres­tnom po­riad­ku a ten pod­ľa § 1 „up­ra­vu­je pos­tup or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov tak, aby tres­tné či­ny bo­li ná­le­ži­te zis­te­né a ich pá­cha­te­lia pod­ľa zá­ko­na spra­vod­li­vo pot­res­ta­ní...  Z hľa­dis­ka na­šej prob­le­ma­ti­ky tý­ka­jú­cej sa li­mi­tov zá­sa­dy ex of­fo eš­te mu­sí­me spo­me­núť zá­sa­du pod­ľa § 2 ods. 10 Tres­tné­ho po­riad­ku „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní  pos­tu­pu­jú tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie .Dô­ka­zy ob­sta­rá­va­jú z úrad­nej po­vin­nos­ti....or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­jas­ňu­jú okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech a v oboch vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy tak, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie“.

            Prob­le­ma­ti­ky sa sa­moz­rej­me do­tý­ka­jú aj ďal­šie us­ta­no­ve­nia tý­ka­jú­ce sa pos­tu­pu pred za­ča­tím tres­tné­ho ko­na­nia ako napr. § 60, § 176 a nasl., § 196 a nasl., § 199 a rad ďal­ších.

Vý­kla­do­vé vý­cho­dis­ká:

Rov­na­ko ako práv­na nor­ma aj vý­klad mu­sí ob­sa­ho­vať po­žia­dav­ku nor­ma­ti­vi­ty tj. plat­nosť pri rov­na­kých prí­pa­doch av­šak v ich neur­či­tom poč­te. Iný vý­klad mož­no po­va­žo­vať za úče­lo­vý resp. nes­práv­ny. Autor sa pre­to po­kú­si o „sys­te­ma­tic­ký vý­klad zá­sa­dy ex of­fo“, kto­ré­ho cie­ľom je správ­ne po­cho­pe­nie tej­to zá­sa­dy, pri­čom ap­li­kač­nú po­do­bu ro­zo­be­rie až nes­kôr. 

Je mož­né sa op­ráv­ne­ne pý­tať: aký účel sle­do­val zá­ko­no­dar­ca za­ra­de­ním da­nej zá­sa­dy do sa­mot­né­ho textu práv­nej nor­my? Od­po­veď by sme moh­li pre vý­kla­do­vé cie­le sta­no­viť nas­le­dov­ne: cie­ľom je ak­ti­vá­cia prís­tu­pu OČTK k re­le­van­tným po­doz­re­niam z tres­tnej čin­nos­ti. Autor má za to, že zá­ko­no­dar­ca nes­le­do­val cieľ aby OČTK bo­li pros­tred­níc­tvom da­nej nor­my op­ráv­ne­né k pa­ra­noid­né­mu prís­tu­pu tj. aby OČTK vi­de­li za akou­koľ­vek sku­toč­nos­ťou jed­noz­nač­né po­doz­re­nie z tres­tné­ho či­nu, kým sa nep­reu­ká­že opak?

Ne­ma­li by sme tak­tiež za­bú­dať, že ho­ci je sa­mot­ná zá­sa­da abstrak­tná, ne­mô­že sa do nej vtes­nať úpl­ne všet­ko. Ak Trest­ný po­ria­dok up­ra­vu­je pos­tup or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní tak „aby tres­tné či­ny bo­li ná­le­ži­te zis­te­né a ich pá­cha­te­lia pod­ľa zá­ko­na spra­vod­li­vo pot­res­ta­ní...“ tak by sme ma­li vi­dieť do­sah tej­to zá­sa­dy v in­ten­ciách tres­tné­ho prá­va, av­šak nie len vo for­mál­nom zmys­le. Zá­sa­da ex of­fo nes­to­jí v práv­nom po­riad­ku osa­mo­te­ne ako dub na po­li, ale nao­pak, je dopĺňa­ná ďal­ší­mi zá­sa­da­mi. Jed­nou z tých­to zá­sad je aj zá­sa­da ul­ti­ma ra­tio, kto­rá nám ho­vo­rí, že aj v prí­pa­doch, keď ide o po­doz­re­nie z tres­tnej čin­nos­ti sú pros­tried­ky tres­tné­ho prá­va až se­kun­dár­ne.

Nie je ne­kon­texto­vé chá­pa­nie zá­sa­dy ex of­fo v za­ry­tom mó­de „vždy, stá­le a vo všet­kom“ ďal­ším pre­ja­vom pre­pä­té­ho for­ma­liz­mu resp. ali­biz­mu? Mož­no po­va­žo­vať za správ­ne, ak OČTK v prí­pa­doch so zjav­ným pre­sa­hom ob­čian­ske­ho, ob­chod­né­ho či spot­re­bi­teľ­ské­ho prá­va nad tres­tným, ap­li­ku­jú pros­tried­ka­mi tres­tné­ho prá­va napr. pos­tu­pom pod­ľa § 196 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, tj. vý­sluch­mi, do­žia­da­nia­mi, do­po­ču­tia­mi atď. aby nás­led­ne „zis­ti­li“ to čo bo­lo zjav­né už na za­čiat­ku ko­na­nia a to, že v da­ných prí­pa­doch nao­zaj pre­va­žu­je ob­čian­sky, ob­chod­ný, spot­re­bi­teľ­ský či iný pre­sah? Aký efekt, ma­jú pl­niť uve­de­né ko­na­nia a aký vý­sle­dok ma­jú pro­du­ko­vať ?

Či­ta­te­ľo­vi by sa moh­lo zdať, že ob­čas­né „pre­ve­re­nie“ po­doz­re­ní v zjav­ne net­res­tných prí­pa­doch ne­mô­že byť na ško­du, veď čo ak mo­ty­ka vy­stre­lí. Čo však v prí­pa­doch, keď sa jed­ná o 50% prí­pa­do­va 70% pra­cov­nej za­ťa­že­nos­ti OČTK, či do­kon­ca 90%? Už aj, inak mi­mo­riad­ne nev­ší­ma­vý zá­ko­no­dar­ca, zdá sa za­čí­na ref­lek­to­vať uve­de­ný stav a pri­ná­ša pr­vý, ho­ci nie veľ­mi kom­pe­tent­ný návrh rie­še­nia, as­poň čas­ti po­da­ní[3]. Ako nas­ta­viť li­mi­ty ap­li­ká­cie tej­to zá­sa­dy, aby sa z nej nes­ta­la zá­sa­da „pre is­to­tu“ prí­pad­ne „čo ak“, kto­rá de fac­to vy­čer­pá­va mož­nos­ti apa­rá­tu a ve­die k je­ho bez­du­ché­mu za­hl­co­va­niu na úkor riad­ne­ho ob­jas­ňo­va­nia a preu­ka­zo­va­nie tres­tnej čin­nos­ti?

Navr­ho­va­ný ap­li­kač­ný prís­tup:

            Skús­me prík­lad: „tým­to po­dá­vam tres­tné ozná­me­nie le­bo som spolu­vlas­tní­kom neh­nu­teľ­nos­ti X, kde je nás 150 spolu­vlas­tní­kov. Ne­súh­la­sím so sú­čas­ným spô­so­bom uží­va­nia spo­loč­nej ve­ci a mys­lím si, že je to pod­vod, le­bo som sa roz­prá­val s 5 ďal­ší­mi spolu­vlas­tník­mi a oni tiež ne­súh­la­sia so sú­čas­ným spô­so­bom pou­ží­va­ním tej­to neh­nu­teľ­nos­ti. Uží­va­teľ bez môj­ho súh­la­su uží­va neh­nu­teľ­nosť na môj úkor, te­da ide o pod­vod, spre­ne­ve­ru, neop­ráv­ne­né uží­va­nie cu­dzej ve­ci ale­bo krá­dež“ Zá­stan­ca zá­sa­dy „vždy, stá­le a vo všet­kom“ bu­de po­ža­do­vať re­le­van­tné pre­ve­re­nie po­doz­re­ní z mi­ni­mál­ne 4 tres­tných či­nov a to na zá­kla­de za­bez­pe­če­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov. To že sa­mot­ný „sku­tok“ neim­pli­ku­je po­doz­re­nie ani z jed­né­ho je ved­ľaj­šie.

Autor má za to, že pred sa­mot­nou pred­príp­rav­nou fá­zou tres­tné­ho ko­na­nia má OČTK nie­koľ­ko po­vin­nos­tí. Pr­vou je sta­no­ve­nie to­tož­nos­ti skut­ku. Te­da to, čo mož­no z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va ďa­lej po­su­dzo­vať. V prí­pa­de, ak ta­ký sku­tok ne­mož­no ani v ob­ry­soch sta­no­viť, mož­no pod­ľa ná­zo­ru auto­ra de­du­ko­vať, že ne­mô­že byť ani ak­ti­vo­va­ná zá­sa­da ex of­fo v zmys­le Tres­tné­ho po­riad­ku. OČTK ne­dis­po­nu­je prá­vo­mo­cou ho­ci­ke­dy, kde­koľ­vek v čom­koľ­vek bez re­le­van­tných in­for­má­cií kon­šta­to­vať vznik po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tné­ho či­nu a ap­li­ko­vať pros­tried­ky tres­tné­ho prá­va. Autor je do­kon­ca to­ho ná­zo­ru, že to­to po­doz­re­nie si OČTK ani ne­mô­že sám fa­bu­lo­vať na pod­kla­de neur­či­tých in­for­má­cií napr. z „tres­tné­ho ozná­me­nia“ s od­ôvod­ne­ním: „veď z úrad­nej po­vin­nos­ti“. Oso­bit­ná po­vin­nosť OČTK v pred­príp­rav­nej fá­ze, je prá­ve tá­to auto­kon­tro­la, resp. auto­re­gu­lá­cia, kto­rá mu­sí byť v práv­nom štá­te prí­tom­ná. Ig­no­ro­va­nie tej­to auto­kon­tro­ly ve­die k si­tuá­cií, že pri kaž­dej si­tuá­cií mô­že vznik­núť po­doz­re­nie z tres­tné­ho či­nu, kto­ré sú OČTK po­vin­né vy­šet­riť, čo však mož­no po­va­žo­vať za opak lo­gi­ky tres­tné­ho prá­va.

Autor za­stá­va ná­zor, že len uve­de­nie ma­gic­kých slov­ných va­riá­cií „tres­tné ozná­me­nie“, „pod­vod“, „trest­ný čin“ „mám po­doz­re­nie“ a ďal­šie, nie je sa­mo o se­be spô­so­bi­lé vy­vo­lať ko­na­nie pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku a te­da ak­ti­vá­ciu zá­sa­dy ex of­fo v zmys­le tres­tné­ho prá­va, ak v se­be neob­sa­hu­jú re­le­van­tné in­for­má­cie. Ani sa­mot­ná zá­sa­da to­tiž ne­mô­že byť v práv­nom štá­te neob­me­dze­ná. Mu­sí po­dlie­hať po­sú­de­niu, kto­ré mož­no cha­rak­te­ri­zo­vať ako uvá­že­né. Autor je tak­tiež to­ho ná­zo­ru, pri ap­li­ká­cií sa­mot­nej zá­sa­dy je nut­né mať na pa­mä­ti, že „Po­da­nie sa po­su­dzu­je vždy pod­ľa ob­sa­hu, aj keď je nes­práv­ne ozna­če­né...“(§ 62 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, ve­ta pr­vá).

Skús­me na chví­ľu pri­jať ná­zor auto­ra člán­ku a pris­túp­me k zá­sa­de ex of­fo ako po­vin­nos­ti OČTK a sú­dov ko­nať ak­tív­ne as­poň pri re­le­van­tnej mie­re po­doz­re­nia, pos­tu­po­vať pros­tried­ka­mi tres­tné­ho prá­va. Ako sta­no­viť roz­sah toh­to „po­doz­re­nia“? Autor má za to, že po­doz­re­nie z tres­tné­ho či­nu, mô­že mať z tres­tnop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka re­le­van­ciu je­di­ne, ak ta­ké­ho po­doz­re­nie má OČTK resp. súd, te­da tí na kto­rých sa via­že zá­sa­da ex of­fo. Te­da po­doz­re­nie zo stra­ny ozna­mo­va­te­ľa, „poš­ko­de­né­ho“, práv­ne­ho zá­stup­cu a pod., kto­rý ob­vyk­le ani nie sú schop­ný ro­zoz­nať me­dzi tres­tným či­nom a pries­tup­kom, nie je z hľa­dis­ka ak­ti­vá­cie tej­to zá­sa­dy re­le­van­tné.Uve­de­ná té­za má svo­ju lo­gi­ku. Opač­ný zá­ver by to­tiž zna­me­nal, že po­doz­re­nie napr. ozna­mo­va­te­ľa je schop­né ak­ti­vo­vať zá­sa­du ob­siah­nu­tú v Tres­tnom po­riad­ku a kto­rá sa vzťa­hu­je na pos­tup OČTK a súd (za­kla­dá je­ho po­vin­nosť), čo mož­no po­va­žo­vať za nes­práv­ne vy­vo­de­nie[4].

Ak te­da po­va­žu­je­me oka­mih vzbu­de­nia po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ako špe­ci­fic­ký hod­no­tia­ci zá­ver OČTK ale­bo sú­du, mu­sí­me k ne­mu pris­tu­po­vať mier­ne od­liš­ne ako je to pri bež­nom ja­zy­ko­vom vý­kla­de poj­mu po­doz­re­nie. To sa ho­vo­ro­vo chá­pe ako neo­ve­re­ná dom­nien­ka. Nao­pak po­doz­re­nie zo stra­ny OČTK mu­sí byť dô­vod­né a to na zá­kla­de po­sú­de­nia jed­not­li­vých in­for­má­cií, skut­ko­vé­ho a práv­ne­ho sta­vu, oso­by ozna­mo­va­te­ľa, pá­cha­te­ľa a pod.,„po­doz­re­nie mu­sí byť od­ôvod­ne­né kon­krét­ny­mi sku­toč­nos­ťa­mi zis­te­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní[5], te­da sa mu­sí jed­nať as­poň o ove­ri­teľ­nú dom­nien­ku. Kva­li­fi­ko­va­né po­doz­re­nie pre­to ne­mô­že byť to­tož­né so sub­jek­tív­nym po­doz­re­ním či ná­zo­rom. Nao­pak to­to kva­li­fi­ko­va­né po­doz­re­nie mu­sí mať ur­či­tú kva­li­tu, as­poň v po­do­be dô­vod­né­ho po­doz­re­nia štát­ne­ho or­gá­nu[6]. 

Sa­mot­né po­sú­de­nie v se­be zá­ro­veň mu­sí ob­sa­ho­vať mo­ment pri­hliad­nu­tia na po­žia­dav­ky auto­kon­tro­ly. V prí­pa­de, ak tým­to my­šlien­ko­vým pro­ce­som ne­dôj­de k vzbu­de­niu re­le­van­tné­ho po­doz­re­nia, ne­jed­ná sa o žiad­nu nuk­leár­nu ka­tas­tro­fu. Jed­nou z úloh PZ pod­ľa § 2 ods. 1 písm. b) zá­ko­na č. 171/1993 Z.z. o Po­li­caj­nom zbo­re, je: „(PZ)od­ha­ľu­je tres­tné či­ny a zis­ťu­je ich pá­cha­te­ľov[7]. Neup­lat­ne­nie pos­tu­pu pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku te­da nez­na­me­ná od­su­nu­tie do ko­ša, ale pos­tup v „ope­ra­tív­nom“ mó­de, kto­rý mô­že viesť opäť do tres­tné­ho mó­du, ak na zá­kla­de ďal­ších in­for­má­cií „prej­de“ kri­tic­kou auto­kon­tro­lou.

Prak­tic­ká ap­li­ká­cia:

            V nas­le­du­jú­cej čas­ti sa autor po­kú­si o prib­lí­že­nie mož­nej ap­li­kač­nej ro­vi­ny v pod­mien­kach sú­čas­nej práv­nej úp­ra­vy.

            Autor má za to, že na pos­tup pod­ľa §196 Tres­tné­ho po­riad­ku mu­sí jes­tvo­vať re­le­vant­ný in­for­mač­ný zdroj tj. pod­net/tres­tné ozná­me­nie. V pred­met­nom us­ta­no­ve­ní sa uvá­dza po­jem „tres­tné ozná­me­nie“. Pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku sú z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va ak­cep­to­va­teľ­né nas­le­du­jú­ce dru­hy re­le­van­tných in­for­mač­ných zdro­jov tj. (1.)po­da­nie pod­ľa § 62 ods. 1 TP a (2.)tres­tné ozná­me­nie pod­ľa § 62 ods. 2 TP, tiež (3.)iný pod­net pod­ľa § 199 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku[8].

 Za zmien­ku sto­jí sa­mot­né tres­tné ozná­me­nie na­koľ­ko, ak je po­dá­va­né ús­tne mu­sí ob­sa­ho­vať pou­če­nie ozna­mo­va­te­ľa a)zod­po­ved­nos­ti za ve­do­mé uve­de­nie  nep­rav­di­vých úda­jov b) nás­led­ky kri­vé­ho ob­vi­ne­nia c)pod­mien­ky pos­kyt­nu­tia ochra­ny pred neop­ráv­ne­ným pos­ti­hom v pra­cov­nop­ráv­nom vzťa­hu pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na a ďal­šie in­for­má­cie ako 1) okol­nos­ti za akých bol spá­cha­ný trest­ný čin, 2) o osob­ných po­me­roch to­ho na ko­ho sa tres­tné ozná­me­nie po­dá­va 3) ur­če­nie dô­ka­zov 4) vý­ške ško­dy a iných nás­led­koch spô­so­be­ných tres­tným či­nom 5) či žia­da, ak je zá­ro­veň poš­ko­de­ný tres­tným či­nom, náh­ra­du ško­dy. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že tres­tné ozná­me­nie v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním § 62 ods. 2 mož­no po­va­žo­vať, za špe­ci­fic­ký pod­net ob­sa­hu­jú­ci ob­li­ga­tór­ne ná­le­ži­tos­ti. Prá­ve k uve­de­né­mu pod­ne­tu mož­no na­via­zať nás­led­ný pos­tup pod­ľa § 196 Tres­tné­ho po­riad­ku. Až tres­tné ozná­me­nie s ná­le­ži­tos­ťa­mi uve­de­ný­mi v us­ta­no­ve­ní § 62 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku a to či už v pí­som­nej po­do­be za­zna­me­na­nej v zá­pis­ni­ci o tres­tnom ozná­me­ní ale­bo v pí­som­nom pod­ne­te kto­rý, ob­sa­hu­je pred­met­né ná­le­ži­tos­ti, mož­no po­va­žo­vať za tres­tné ozná­me­nie na kto­ré sa via­žu ďal­šie us­ta­no­ve­nia pod­ľa § 196, § 198, § 199 a ďal­šie.

            Pod­net po­da­ný pod­ľa § 62 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku pod­ľa ná­zo­ru auto­ra člán­ku po­dlie­ha ho­reu­ve­de­nej auto­kon­tro­le a v prí­pa­de vzbu­de­nia re­le­van­tné­ho po­doz­re­nia (OČTK) mož­no pos­tu­po­vať pod­ľa us­ta­no­ve­ní § 62 ods. 1, 196 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na resp. mož­no za­čať tres­tné stí­ha­nie v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním § 199 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku. Nao­pak, ak ta­ký­to pod­net nespĺňa „pod­mien­ku“ re­le­van­tné­ho po­doz­re­nia, mož­no pod­net vy­hod­no­tiť ako „poz­na­tok“. Us­ta­no­ve­nie § 62 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, te­da pria­mo sa­mo o se­be neak­ti­vi­zu­je zá­sa­du ex of­fo pod­ľa § 2 ods. 6 TP prí­pad­ne pos­tup pod­ľa § 196 Tres­tné­ho po­riad­ku, ale pred­sta­vu­je zdroj in­for­má­cií na zá­kla­de kto­ré­ho mô­že OČTK v od­ôvod­ne­ných prí­pa­doch (napr. neod­klad­nosť, dô­vod­nosť pod.) za­čať tres­tné stí­ha­nie aj bez to­ho, aby bo­li spl­ne­né pod­mien­ky uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 62 ods. 2 TPtj. Tres­tným po­riad­kom ak­cep­to­va­ný in­for­mač­ný zdroj pre pot­re­by OČTK.

            Sa­moz­rej­me s uve­de­ný­mi vý­kla­do­vý­mi té­za­mi mož­no ne­súh­la­siť a autor uví­ta od­ôvod­ne­né opo­nen­tú­ry. V zá­sa­de, ale autor po­va­žu­je za ne­vyh­nut­nú pre­mi­su, že v práv­nom štá­te, ne­mô­žu OČTK po­va­žo­vať kaž­dú sku­toč­nosť naj­prv za trest­ný čin, kým sa nep­reu­ká­že opak, za jed­noz­nač­nú. Pred­kla­da­ný po­le­mic­ký vý­klad sa sna­ží o al­ter­na­tív­ne rie­še­nie uve­de­né­ho prob­lé­mu ar­gu­men­tač­ne, na­koľ­ko zá­kon­ná úp­ra­va vy­ža­du­je vý­klad práv­nej nor­my. Cie­ľom OČTK má byť funkč­ný vý­klad práv­nej nor­my. Zá­klad­ná lo­gi­ka ozná­me­ní za­kla­da­jú­cich po­doz­re­nie z tres­tné­ho či­nu mu­sí vy­chá­dzať z pre­mís, že ur­či­té sku­toč­nos­ti v sú­bo­re s ďal­ším in­for­má­cia­mi za­kla­da­jú re­le­van­tnosť toh­to po­doz­re­nia. Ne­ma­li by sme pre­to ak­cep­to­vať opač­ný prís­tup, tj. exis­ten­ciu ur­či­tej sku­toč­nos­ti, nás­led­ne úva­hou sa sna­ží­me­vyv­rá­tiť sku­toč­nosť, že k tres­tné­mu či­nu ne­moh­lo vô­bec dôjsť (na čo zväč­ša nie sú pr­vot­né in­for­má­cie), a v prí­pa­de ak sa nám tie­to „po­doz­re­nia“ ne­po­da­rí vy­vrá­tiť (v úpl­nos­ti), exis­tu­je tým pá­dom re­le­van­tné po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, kto­ré mu­sí pre­ve­riť OČTK a to je­di­ne v tres­tnom ko­na­ní a pros­tried­ka­mi tres­tné­ho ko­na­nia.

Zá­ver

Zá­sa­da ex of­fo nie je man­tra a nie je ani ma­gic­ké za­klí­nad­lo. Je to zá­sa­da, jed­na z mno­hých, kto­ré sú ob­siah­nu­té v tres­tnom ko­na­ní. Jej po­zí­cia však nie je v po­do­be „je­den vlád­ne všet­kým“. Aj ona sa­mot­ná mu­sí po­dlie­hať sys­te­ma­ti­ke tres­tné­ho prá­va.

            Zá­ve­rom je­den prík­lad nad zla­to, pa­ni po­dá nas­le­du­jú­ci pod­net[9]: „chcem po­dať tres­tné ozná­me­nie na tú ma­fián­sku ban­du z X. Už 4 ro­ky mi tu ich stí­hač­ky lie­ta­jú nad do­mom, strie­ľa­jú do mňa la­se­rom, aby som dos­ta­la ra­ko­vi­nu. Aj môj ne­bo­hý brat zom­rel pred 4 rok­mi z to­ho žia­re­nia, to oni ho za­bi­li. Chcú ma vy­hnať z môj­ho do­mu, aby tu ma­li la­bo­ra­tó­rium, pre NA­SA a tak...v od­pad­ko­vom ko­ši mám o tom ve­ľa dô­ka­zov.[10]

            A te­raz pár otá­zok pre za­ry­tých zá­stan­cov ab­so­lút­nej zá­sa­dy ex of­fo: Akým spô­so­bom a aké dô­ka­zy bu­dú v rám­ci pos­tu­pu z úrad­nej po­vin­nos­ti vy­hľa­dá­vať, aké tres­tné či­ny bu­dú ob­jas­ňo­vať, ako plá­nu­jú kon­ci­po­vať skut­ko­vú ve­tu a s akým od­ôvod­ne­ním bu­dú v da­nej ve­ci roz­ho­do­vať (mu­sí byť lo­gic­ky kon­zis­ten­tné a ob­sa­ho­vať ná­le­ži­tos­ti uz­ne­se­nia pod­ľa § 174 TP[11]) a pre prí­pad, že by vo ve­ci od­miet­li ko­nať, tak s akým od­ôvod­ne­ním a prí­pad­ne na zá­kla­de aké­ho zá­kon­né­ho dô­vo­du by od­miet­li pos­tu­po­vať pod­ľa zá­sa­dy ex of­fo?

            Úče­lom pos­led­né­ho prík­la­du bo­lo naj­mä po­ba­viť či­ta­te­ľa, ho­ci v praxi sa mož­no stret­núť aj s exklu­zív­nej­ší­mi prí­pad­mi s kto­rý­mi si práv­ny po­ria­dok skrát­ka mu­sí ve­dieť zá­kon­ne po­ra­diť. Pri po­su­dzo­va­ní po­doz­re­nia z tres­tné­ho či­nu mu­sí hrať ne­zas­tu­pi­teľ­nú úlo­hu pro­fes­ný, kva­lit­ný a poc­ti­vý prís­tup zo stra­ny OČTK. Ob­dob­ne ako le­ká­ra, kto­rý po­čas chríp­ko­vé­ho ob­do­bia na príz­na­ky chríp­ky nas­ta­ví pa­cien­to­vi lie­čeb­ný pro­ces pro­ti chríp­ke, ne­mož­no vi­niť za po­ru­še­nie je­ho po­vin­nos­tí, keď sám ne­vy­lú­či „ex of­fo“ ri­zi­ko ra­ko­vi­ny hru­bé­ho čre­va, roz­vra­tu vnú­tor­né­ho pros­tre­dia či zá­pa­lu sle­pé­ho čre­va a ne­na­ria­di pri príz­na­koch zá­pa­lu hor­ných dý­cha­cích ciest, „pre is­to­tu“ ko­lo­nos­ko­pic­ké vy­šet­re­nie pa­cien­ta.

            Zá­me­rom člán­ku nie je ob­ha­jo­ba laxné­ho prís­tu­pu zo stra­ny OČTK, ani vy­jad­re­nia „ne­chu­ti“ pre­ve­ro­vať spor­né tres­tné ozná­me­nia. Skôr sa jed­ná o pou­kaz na za­cho­va­nie nor­mál­nos­ti pri ap­li­ká­cií pros­tried­kov tres­tné­ho prá­va a úče­lu tres­tné­ho prá­va ako ta­ké­ho a ne­po­dlie­ha­nie tla­ku for­ma­liz­mu a ali­biz­mu v tres­tnom prá­ve pri zjav­ne neo­pod­stat­ne­ných tres­tných pod­ne­toch. Tak ako po­ža­du­je­me od le­ká­rov vzhľa­dom k ich vzde­la­niu a praxi,aby bo­li schop­níur­čiť di­ag­nó­zu­pa­cien­ta, tak mu­sí­me po­ža­do­vať aby aj OČTK, vzhľa­dom k svo­jim skú­se­nos­tiam a eru­do­va­nos­ti­bo­li schop­né ro­zoz­nať,čo je a čo nie je re­le­van­tné po­doz­re­nie z tres­tné­ho či­nu. Z uve­de­né­ho kri­té­ria kva­li­ty OČTK jed­no­du­cho ne­mô­že­me po­ľa­viť.

           

 



[4]De fac­to by to zna­me­na­lo, že OČTK a súd „pot­re­bu­jú“po­doz­re­nie inej oso­by ako svo­je vlas­tné na spl­ne­nie svo­jej po­vin­nos­ti, kto­rá im vy­plý­va zo zá­sa­dy ex of­fotj. zo zá­ko­na, čo mož­no po­va­žo­vať za nez­my­sel.

[5] BUR­DA, E. et al. Trest­ný po­ria­dok, Bra­tis­la­va: C.H. Beck, s. 137. ISBN 978-8074-003-240 

[6] Pre vý­kla­do­vé cie­le by sme ho moh­li poj­mo­vo ob­me­dziť na: „ta­ký stu­peň po­doz­re­nia, kto­rý je re­le­vant­ný z hľa­dis­ka za­uží­va­nej praxe“. Sa­moz­rej­me nej­de o pres­né kri­té­rium, ale o lo­gic­ký pou­kaz na va­li­di­tu poj­mu po­doz­re­nie v ap­li­kač­ných in­ten­ciách tres­tné­ho prá­va.

[7] Jed­na zo zá­klad­ných úloh PZ !

[8] Pod tým­to iným pod­ne­tom by sme moh­li náj­sť, napr. po­kyn pro­ku­rá­to­ra, re­le­van­tné pod­ne­ty štát­nych in­šti­tú­cií či me­dia­li­zo­va­né in­for­má­cie a pod.

[9] Pre sprá­ve po­cho­pe­nie prob­le­ma­ti­ky je ne­vyh­nu­té mať na pa­mä­ti, že tres­tné ozná­me­nie ne­po­dá­va­jú len oso­by poc­ti­vé, prav­dov­rav­né, dob­ro­my­seľ­né, či na as­poň prie­mer­nej psy­chic­kej a so­ciál­nej úrov­ni. Tak­tiež je dob­ré si uve­do­miť, že tres­tné ozná­me­nie auto­ma­tic­ky nez­na­me­ná, že doš­lo ku skut­ku, tak ako je to uve­de­né v tres­tnom ozná­me­ní a že ten­to sku­tok je tres­tným či­nom v sú­la­de s Tres­tným zá­ko­nom. Rov­ni­ca: Tres­tné ozná­me­nie = trest­ný čin, pod­ľa skú­se­nos­tí auto­ra nep­la­tí ani v po­lo­vi­ci prí­pa­dov.

[10] Reál­na ca­suis­ti­ka

[11] Autor pri­po­mí­na, že sna­ha lo­gic­ky od­ôvod­niť ne­lo­gic­ké po­da­nia na zá­kla­de dô­ka­zov je v niek­to­rých prí­pa­doch na hra­ni­ci zdra­vé­ho ro­zu­mu.


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia