npor. JUDr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ PZ

                                      Kri­mi­na­lis­tic­ké aví­zo - časť IV. Pod­vod

 V nas­le­du­jú­cej čas­ti sa autor bu­de pod­rob­nej­šie za­obe­rať prob­le­ma­ti­kou kla­sic­ké­ho tres­tné­ho či­nu  - pod­vod. Hneď na úvod autor uve­die, že svo­ji­mi pos­tup­mi nad­via­že na CRI­ME RE­PORT 2008-2017, Preh­ľad hos­po­dár­skej kri­mi­na­li­ty v Čes­kej a Slo­ven­skej re­pub­li­ke, spo­loč­nos­ti Sur­veilli­gen­ce^[1] (ďa­lej len sprá­va). Uve­de­nú sprá­vu autor od­po­rú­ča pre správ­ne po­cho­pe­nie pred­kla­da­né­ho člán­ku. Am­bí­ciou člán­ku je nad­via­za­nie na ob­sah tej­to sprá­vy, pri­čom sa autor po­kú­si o bliž­šie za­pra­co­va­nie prob­le­ma­ti­ky tres­tné­ho či­nu pod­vod do kon­textu prá­ce PZ. Po­rov­na­nie vý­sled­kov PZ s his­to­ric­ky brat­ským štá­tomtj. Čes­kou re­pub­li­kou, má čo to po­ve­dať k schop­nos­tiam a efek­ti­vi­te prá­ce PZ SR a to nie len kvô­li rov­na­kej štar­to­va­cej čia­re a po­dob­nos­ti práv­nych po­riad­kov, pre­to tú­to príl­eži­tosť ne­mož­no dl­ho­do­boo­po­mí­nať.

Len pre poc­ti­vých či­ta­te­ľov a pre dopl­ne­nie úda­jov sprá­vy autor uvá­dza, že ná­pad tres­tné­ho či­nu pod­vod na út­va­roch PZ SR za rok 2018 bol na úrov­ni 2.158 TČ  z to­ho ob­jas­ne­ných 39,06%; pri­čom za rov­na­ký rok bol ná­pad na út­va­roch Po­lí­cie ČR (ďa­lej len PČR)5.077TČ z kto­rých čes­kí ko­le­go­via ob­jas­ni­li 43,9%.

Uve­de­ná in­for­má­cia však mô­že čo to naz­na­čiť aj či­ta­te­ľo­vi a nie je sa­moú­čel­ná, na­koľ­ko naz­na­ču­je vy­ššiu efek­ti­vi­tu ko­le­gov spo­za Mo­ra­vy. Eš­te mar­kan­tnej­šie roz­die­ly pri­chá­dza­jú v bo­de, keď si po­rov­ná­me prie­mer­nú ob­jas­ne­nosť za ob­do­bie 2008 – 2018, kde zis­tí­me, že čes­kí ko­le­go­via ob­jas­ňu­jú pod­vo­dy v roz­sa­hu 59,55%/ roč­ne pri­čom slo­ven­skí na úrov­ni len 39,18%/roč­ne. Uve­de­ný roz­diel je tak mar­kant­ný, že si za­slú­ži bliž­šie po­zas­ta­ve­nie.

 Ako pr­vý pred­pok­lad mô­že­me uviesť, že skut­ko­vá pod­sta­ta § 221  zá­ko­na č. 300/2005 Z.z. Tres­tné­ho zá­ko­na je di­amet­rál­ne od­liš­ná od us­ta­no­ve­nia § 209 zá­ko­na č. 40/2009 Sb. Tres­tní zá­ko­ník.  Pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na SR sa tres­tné­ho či­nu pod­vod do­pus­tí ten: „Kto na ško­du cu­dzieho ma­jet­ku se­ba ale­bo iné­ho obo­ha­tí tým, že uve­die nie­ko­ho do omy­lu ale­bo vy­uži­je nie­čí om­yl, a spô­so­bí tak na cu­dzom ma­jet­ku ma­lú ško­du, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na dva ro­ky.“ Pod­ľa Tres­tní­ho zá­kon­ní­ka ČR sa tres­tné­ho či­nu pod­vo­du do­pus­tí ten: „Kdo se­be ne­bo ji­né­ho obo­ha­tí tím, že uve­deněko­ho v om­yl, vy­uži­je něčí­ho omy­lu ne­bo za­ml­čí pod­stat­né sku­teč­nos­ti, a způso­bí tak na ci­zím ma­jet­ku ško­du ni­ko­li ne­patr­nou, bu­de pot­res­tá­nodnětím­svo­bo­dy až na dvělé­ta, zá­ka­zem čin­nos­ti ne­bo pro­pad­nu­tímvěci.“ Otáz­ka te­da znie, či je mož­né pok­la­dať „šir­šie“ skut­ko­vé vy­me­dzenie tres­tné­ho či­nu pod­vod v ČR, za tak eta­ló­no­vé, že zvy­šu­je ob­jas­ne­nosť tres­tnej čin­nos­ti? Za za­mys­le­nie by ur­či­te stá­lo, či v slo­ven­skej ver­zií mož­no po­va­žo­vať slov­né spo­je­nie „uve­die nie­ko­ho do omy­lu ale­bo vy­uži­je nie­čí om­yl“ za ob­sa­ho­vo tak vy­lu­ču­jú­ce, že v ňom nie je mož­né ob­siah­nuť aj ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­rý „za­ml­čí pod­stat­né sku­toč­nos­ti“. Prí­pad­né teo­re­tic­ké od­miet­nu­tie by bo­lo pot­reb­né pre­ve­riť v ka­zuis­ti­ke, na­koľ­ko je v praxi, pres­né špe­ci­fi­ko­va­nie hra­ni­ce ko­na­nia pá­cha­te­ľa, kto­rý sa obo­ha­cu­je vy­vo­la­ným ale­bo vy­uži­tým omy­lom a zá­ro­veň ne­zaml­ču­je pod­stat­né sku­toč­nos­ti, čo je už tres­tno­teo­re­tic­ká„ató­mo­vá chi­rur­gia“.

Ako prav­de­po­dob­né od­po­ve­de sa nám na­tís­ka­jú naj­me­nej dve hypo­té­zy.

Pr­vá je jed­no­du­chá a tý­ka sa pred­pok­la­du, že jem­ný gra­ma­tic­ký roz­diel, je v praxi schop­ný zvý­šiť ob­jas­ne­nosť da­né­ho dru­hu tres­tných či­nov, čo by bol sám o se­be fan­tas­tic­ký pred­pok­lad.

Pri is­tej dáv­ke fan­tá­zie by sme moh­li po­ve­dať, že ak v ro­ku 2018 bo­la cel­ko­vá ško­da spô­so­be­ná pod­vod­mi vo vý­ške 69.973.000,-€, pri zvý­še­ní ob­jas­ne­nos­ti o prie­mer­ných 20% by sa moh­li za­chrá­niť pros­tried­ky vo vý­ške cca 13,9 mil. €. Do­kon­ca v dl­ho­do­bom ho­ri­zon­te 2006 – 2018 bo­la na úze­mí SR tres­tným či­nom pod­vod spô­so­be­ná cel­ko­vá ško­da vo vý­ške cca 1.3 mld. eur, pri­čom efek­tív­nej­šia ochra­na ma­jet­ku poš­ko­de­ných v po­do­be lep­šej ob­jas­ne­nos­ti, vďa­ka kva­lit­nej­šej práv­nej nor­me, by bo­la v neu­ve­ri­teľ­nom roz­sa­hu cca 26,6 mil. eur.

Pre zreál­ne­nie oča­ká­va­ní mož­no uviesť, že prie­mer­ná ško­da vznik­nu­tá spá­cha­ním tres­tné­ho či­nu pod­vo­du(ško­do­vosť) za ob­do­bie 2006-2018 bo­la vo vý­ške až 34.734,-€/TČ/rok^[2], pri­čom pri­po­me­nie­me, že prie­mer tres­tných či­nov bol len  7.031,69,-€/TČ/rok. Uve­de­ný zá­ver, by nás nú­til pre­hod­no­tiť efek­ti­vi­tu sú­čas­ných 42 le­gis­la­tív­nych zmien Tres­tné­ho zá­ko­na od ro­ku 2015, tj. efek­ti­vi­tu a dô­le­ži­tosť le­gis­la­tív­nych zmien, kto­ré sú reali­zo­va­né cca kaž­dé 4 me­sia­ce.

Len sa­mot­ný pred­pok­lad, že dopl­ne­nie slov­né­ho spo­je­nia do skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du v po­do­be šty­roch slov: „...ale­bo za­ml­čí pod­stat­né sku­toč­nos­ti...“ kto­ré má z dl­ho­do­bé­ho poh­ľa­du hod­no­tu nie­koľ­kých de­sia­tok mi­lió­nov eur, je hod­ná po­zor­nos­ti. A to naj­mä v prí­pa­de, ak na zá­kla­de sprá­vy mož­no kon­šta­to­vať, že slo­ven­ská po­lí­cia op­ro­ti čes­kým ko­le­gom ťa­há za krat­ší pov­raz aj pri ďal­ších tres­tných či­noch ako napr. poist­ný pod­vod, úve­ro­vý pod­vod, sub­venč­ný pod­vod, pod­vod­ný úpa­dok, za­vi­ne­ný úpa­dok, poš­ko­dzo­va­nie ve­ri­te­ľa, zvý­hod­ňo­va­nie ve­ri­te­ľa, ma­chi­ná­cie v sú­vis­los­ti s kon­kur­zným a vy­rov­ná­va­cím ko­na­ním, ma­re­nie kon­kur­zné­ho ale­bo vy­rov­ná­va­cie­ho ko­na­nia, ma­re­nie exekuč­né­ho ko­na­nia, le­ga­li­zá­cia príj­mov z tres­tnej čin­nos­ti, skres­ľo­va­nie úda­jov hos­po­dár­skej a ob­chod­nej evi­den­cie, zneu­ži­tie in­for­má­cií v ob­chod­nom sty­ku, po­ru­šo­va­nie po­vin­nos­tí pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku, le­ga­li­zá­cia príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti a pod.

 Dru­há hypo­té­za nás ve­die k zá­ve­ru o ne­dos­tat­koch v efek­ti­vi­te zo stra­ny po­lí­cie SR. Skôr ako pris­tú­pi­me k uve­de­né­mu hod­no­te­niu uve­de­nej strán­ky ve­ci je pot­reb­né uviesť, že rov­na­ko ako na Slo­ven­sku^[3] aj v Čes­kej re­pub­li­ke mô­že­me za­zna­me­nať dve zá­klad­né ten­den­cie tres­tné­ho úse­ku^[4] a to,že a) ná­pad tres­tnej čin­nos­ti v ČR v ob­do­bí 2006 (336.446 TČ) až 2018 (218.165 TČ) má kle­sa­jú­cu ten­den­ciu a tak­tiež, že sa v b) sle­do­va­nom ob­do­bí od 2011 (38,54%) až 2018 (48,2%) zlep­šo­va­la ob­jas­ne­nosť tres­tnej čin­nos­ti. Tak­tiež je pot­reb­né uviesť, že uve­de­ná zhod­ná cha­rak­te­ris­ti­ka vý­vo­ja tres­tné­ho úse­ku, už ne­ma­la rov­na­ký do­pad na dô­ve­ry­hod­nosť po­lí­cie v oboch kra­ji­nách, kde dô­ve­ry­hod­nosť PČR^[5] je na úrov­ni ob­di­vu­hod­ných 72%, kým PZ SR^[6]len za­han­bu­jú­cich 45%.

Aby či­ta­teľ neu­pa­dal do nes­práv­nych zá­ve­rov, je pot­reb­né uviesť, že v ob­do­bí 2006 – 2018 bo­la prie­mer­ná ob­jas­ne­nosť tres­tnej čin­nos­ti na úze­mí SR na úrov­ni 51,5% pri­čom v rov­na­kom ob­do­bí sa po­lí­cia ČR do­tiah­la len na 42,31%. Do­kon­ca v kon­co­vom ro­ku 2018 bo­la ob­jas­ne­nosť na úze­mí SR na úrov­ni 60,6% pri­čom v ČR len na úrov­ni 48,2%. Prob­lém sa te­da za­mo­tá­va.Ur­či­té okol­nos­ti spô­so­bu­jú lep­šiu ob­jas­ne­nosť ná­roč­nej eko­no­mic­kej tres­tnej čin­nos­ti u če­ských ko­le­gov, pri­čom iné spô­so­bu­jú hor­šiu cel­ko­vú ob­jas­ne­nosť. Na dru­hej stra­ne ur­či­té okol­nos­ti, kto­ré spô­so­bu­jú slab­šiu schop­nosť stí­hať pá­cha­te­ľov zá­važ­ných eko­no­mic­kých tres­tných či­nov u nás pri­čom, iné nao­pak umož­ňu­jú re­kor­dnú cel­ko­vú ob­jas­ne­nosť PZ SR. Ako je mož­né, že slo­ven­ská po­lí­cia do­sa­hu­je o „li­gu“ lep­šie vý­sled­ky v gro poh­ľa­de na ob­jas­ne­nosť, av­šak v kon­krét­nej tres­tnej čin­nos­ti tj. pri pod­vo­doch do­sa­hu­je nao­pak o li­gu hor­šie vý­sled­ky^[7]?

Jed­ným z po­moc­ných úda­jov pre zo­rien­to­va­nie by nám moh­lo slú­žiť pri­hliad­nu­tie na per­cen­tuál­ny po­mer me­dzi tres­tnou čin­nos­ťou ako ta­kou a pod­vod­mi. Kým v SR v ob­do­bí 2006 – 2018 tvo­ril trest­ný čin pod­vo­du prie­mer­ne len 3,66% ná­pa­du tres­tnej čin­nos­ti v ČR to bo­lo v ob­do­bí 2008 – 2018  prie­mer­ne len 1,48% cel­ko­vé­ho ná­pa­du. Uve­de­né zis­te­nie je však za­ují­ma­vej­šie prá­ve pri poh­ľa­de na ab­so­lút­ne čís­la. Ho­ci je ČR poč­tom oby­va­te­ľov prib­liž­ne dvoj­ná­sob­ne väč­šia v ob­do­bí 2008 – 2018, PČR za­re­gis­tro­va­la pri vy­ššej dô­ve­ry­hod­nos­ti a šir­šie­mu roz­sa­hu tres­tnej čin­nos­ti 50.526 tres­tných či­nov, pri­čom na PZ SR evi­do­va­la až 33.635 tres­tných či­nov pod­vo­du. Pred­pos­led­ným úda­jom je že na 100.000 oby­va­te­ľov v SR pri­pa­dá 410 prís­luš­ní­kov PZ SR, pri­čom v ČR je to 383 prís­luš­ní­kovPČR. Pos­led­ným úda­jom je, že kým u nás je vy­ža­do­va­ná ško­da pre­vy­šu­jú­ca 266,-€ v ČR pre tres­tnosť skut­ku pos­ta­ču­je už ško­da pre­vy­šu­jú­ca 194,30,-€ (5.000 Kč).

Autor eš­te uve­die, že v ob­do­bí od 2006 – 2018 po­lí­cia SR stí­ha­la pre trest­ný čin pod­vo­du 20.009 osôb (3,04% stí­ha­ných osôb), pro­ku­ra­tú­ra rie­ši­la v da­nom ob­do­bí 22.425 osôb, pri­čom sú­dom bo­lo pre­jed­ná­va­ných  13.529 osôb, z kto­rých súd uz­nal vin­ných 11.584 osôb.

Aby sme si to te­da zhr­nu­li. Na­priek sku­toč­nos­ti, že má PČR me­nej prís­luš­ní­kov po­lí­cie na po­čet oby­va­te­ľov; pri re­la­tív­ne lep­šom­po­me­re tres­tné­ho či­nu pod­vod na po­čet oby­va­te­ľov; na­priek ale­bo vďa­ka lep­šie­mu po­me­ru tres­tné­ho či­nu pod­vo­du k iným tres­tným či­nom;so „šir­šou“ skut­ko­vou pod­sta­tou a niž­šou ško­dou pot­reb­nou pre tres­tnosť skut­ku, do­sa­hu­je PČR sta­bil­ne a vý­znam­ne lep­šiu ob­jas­ne­nosť pri da­nom dru­hu tres­tnej čin­nos­ti^[8]ako prís­luš­ní­ci PZ SR.

Autor ako už tra­dič­ne pre­ne­chá na po­sú­de­ní či­ta­te­ľo­vi, či sa prib­lí­ži ale­bo nao­pak vzdia­li od jed­nej či dru­hej hypo­té­zy. Autor je ná­zo­ru, že pred­lo­že­né hypo­té­zy (vo všeo­bec­nos­ti) ne­po­nú­ka­jú kom­plexné vy­svet­le­nia da­né­ho fe­no­mé­nu, ale skôr po­nú­ka­jú vy­svet­le­nia len pre je­ho jed­not­li­vé zlož­ky. Autor má ďa­lej za to, že sa­mot­ná pod­sta­ta šta­tis­tic­ké­ho vy­ka­zo­va­nia vo fun­kčnom sys­té­me je prá­ve v tom, že do­ká­že nas­to­ľo­vať  čas­tok­rát aj nep­rav­de­po­dob­né hypo­té­zy, tie­to nás­led­ne poc­ti­vo pre­ve­ru­je pros­tred­níc­tvom kom­plexné­ho a mul­ti­dis­cip­li­nár­ne­ho me­cha­niz­mu, kto­rý jed­noz­nač­ne sme­ru­je k opat­re­niam (ini­ciá­cia le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia, zlep­šo­va­nie me­to­dic­kých či ma­nažér­skych pos­tu­pov a pod.), kto­rých úče­lom je kva­li­ta­tív­ne ze­fek­tív­ne­nie servis­u, kto­rý ob­ča­nom pos­ky­tu­je Po­li­caj­ný zbor SR.

 Len kaž­do­roč­né kon­šta­tá­cie o zlep­šu­jú­cej sa bez­peč­nos­tnej si­tuá­cií na Slo­ven­sku, kto­ré len po­pi­su­jú šir­šie tren­dy tres­tné­ho úse­ku napr. v ČR ale aj EÚ, jed­nak ni­ko­mu reál­ne ne­po­má­ha­jú a naj­mä z hľa­dis­ka dô­ve­ry­hod­nos­ti ob­ča­nov SR ani ni­ko­ho ne­zau­jí­ma­jú. Ur­či­te za­ují­ma­vej­šie ako pre­zen­tá­cia vý­sled­ku tla­ku na­dria­de­ných na per­ma­nen­tné zlep­šo­va­nie po­li­caj­nej šta­tis­ti­ky by ob­ča­nov ako aj po­dria­de­ných za­ují­ma­la se­bap­re­zen­tá­cia čin­nos­ti a efek­ti­vi­ty opat­re­ní ve­de­nia PZ, kto­rý­mi po­má­ha­jú ob­ča­nom, sa­moz­rej­me na zá­kla­de poz­nat­kov šta­tis­tic­ké­ho vy­ka­zo­va­nia PZ SR.

Diskusia