Ako ďalej s kvalifikovaním trestného činu krádeže?

Publikované: 14. 12. 2019, čítané: 1523 krát
 

 

Mgr. Pat­rik Jo­keľ

práv­ny ča­ka­teľ pro­ku­ra­tú­ry, Ok­res­ná pro­ku­ra­tú­ra Rož­ňa­va

Úvod

Po dl­ho­do­bých di­le­mách a ap­li­kač­ných prob­lé­moch bo­la s účin­nos­ťou od 1. augus­ta 2019 zá­ko­no­dar­com reali­zo­va­ná no­ve­li­zá­cia zá­ko­na č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon (ďa­lej len „Tr. zák.“), kto­rá ma­la vniesť po­ria­dok do dov­te­daj­šej roz­diel­nej ap­li­kač­nej praxe OČTK a sú­dov v sú­vis­los­ti s tres­tným či­nom krá­de­že vlá­ma­ním. Kaž­dé­mu je is­te zrej­mé, o čo v pred­met­nom „spo­re“ iš­lo, a pre­to sa na tom­to mies­te už o uve­de­nom prob­lé­me ne­bu­de­me de­tail­ne zmie­ňo­vať. Cie­ľom toh­to člán­ku ale bu­de pou­ká­zať na to, že us­ku­toč­ne­ná zme­na z hľa­dis­ka jej kon­krét­nych dôs­led­kov zrej­me ne­bo­la naj­vhod­nej­ším rie­še­ním a v kon­texte pra­vi­diel le­gis­la­tív­nej tech­ni­ky a ap­li­ká­cie prá­va ju tak ne­mož­no ozna­čiť za správ­nu.


1.      Mo­de­lo­vá si­tuácia

Na úče­ly toh­to člán­ku po­va­žu­je­me za pot­reb­né načr­tnúť mo­de­lo­vú si­tuáciu, pros­tred­níc­tvom kto­rej nás­led­ne pou­ká­že­me na ne­dos­tat­ky tej­to práv­nej úp­ra­vy. Ako prík­lad pre­to zvo­lí­me krá­dež elek­tro­bi­cyk­la,voľ­ne od­sta­ve­né­ho pri ka­viar­ni po­čas to­ho, ako si je­ho ma­ji­teľ za­šiel do­priať svo­ju ran­nú šál­ku ká­vy, v hod­no­te 3.000,- eur. Ako pod­ľa no­ve­li­zo­va­nej práv­nej úp­ra­vy kva­li­fi­ko­vať ta­ký­to a iné ob­dob­né skut­ky? Keď­že sme sa do­po­siaľ za účin­nos­ti tej­to no­vej práv­nej úp­ra­vy s po­dob­ným prí­pa­dom nes­tret­li, mož­no iba pred­pok­la­dať, že OČTK a sú­dy kva­li­fi­ku­jú ta­ké­to skut­ky ako pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v pred­sta­ve pou­ži­tia úvod­né­ho ná­ve­tia uve­de­né­ho v od­se­ku 1 a nás­led­ne dopl­ne­ním prís­luš­né­ho kva­li­fi­kač­né­ho zna­ku (väč­šia ško­da) z kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty v od­se­ku 2 písm. a) Tr. zák. Ko­niec kon­cov, po­dob­ná práv­na úp­ra­va je za­ve­de­ná aj v Čes­kej re­pub­li­ke, pri­čom pri skú­ma­ní ta­moj­šie­ho spô­so­bu ap­li­ká­cie sme zis­ti­li, že sa vy­uží­va prá­ve tá­to ces­ta[1] (kva­li­fi­ká­cia pod­ľa § 205 ods. 1, ods. 3 zá­ko­na č. 40/2009 Sb. Tres­tní zá­ko­ník). Za­is­te sa však náj­du aj zá­stan­co­via ná­zo­ru, pod­ľa kto­ré­ho je pot­reb­né ta­ké­to skut­ky kva­li­fi­ko­vať ako pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák., čo však už na pr­vý poh­ľad ne­vyz­nie­va ako vhod­ný spô­sob kva­li­fi­ká­cie. Dom­nie­va­me sa pre­to, že ani ta­ký­to pos­tup ne­mô­že byť po­va­žo­va­ný za správ­ny a na nas­le­du­jú­cich riad­koch zná­zor­ní­me, pre­čo to­mu tak pri oboch načr­tnu­tých mož­nos­tiach je.


2.      Pra­vid­lá le­gis­la­tív­nej tech­ni­ky

Pro­ces tvor­by práv­nych pred­pi­sov má to­tiž svo­je pra­vid­lá, kto­rý­mi sa je pot­reb­né pri ich tvor­be ria­diť. V Slo­ven­skej re­pub­li­ke je ten­to pro­ces re­gu­lo­va­ný jed­nak zá­ko­nom č. 400/2015 Z. z. o tvor­be práv­nych pred­pi­sov a o Zbier­ke zá­ko­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „zá­kon o Zbier­ke zá­ko­nov“) a nás­led­ne ho na úrov­ni Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky dopĺňa­jú a špe­ci­fi­ku­jú Le­gis­la­tív­ne pra­vid­lá tvor­by zá­ko­nov[2], kto­rých sú­čas­ťou sú aj Le­gis­la­tív­no­tech­nic­ké po­ky­ny a Le­gis­la­tív­ne pra­vid­lá vlá­dy SR.[3] Tie­to pred­pi­sy de­tail­ne up­ra­vu­jú pos­tup, pod­ľa kto­ré­ho sa vy­pra­cú­va­jú jed­not­li­vé návr­hy práv­nych pred­pi­sov, ob­jas­ňu­jú pou­ží­va­nie práv­ne­ho ja­zy­ka, čle­ne­nie zá­ko­na, le­gis­la­tív­ne skrat­ky atď. a v ko­neč­nom dôs­led­ku tak umož­ňu­jú vy­tvá­rať jed­not­nú a ideál­ne aj bez­roz­por­nú a jas­nú po­do­bu práv­nych pred­pi­sov a ce­lé­ho práv­ne­ho po­riad­ku.

Na tom­to mies­te snáď mož­no pou­ká­zať na vy­bra­né us­ta­no­ve­nia z uve­de­ných pred­pi­sov. Pod­ľa § 3 ods. 2 zá­ko­na o Zbier­ke zá­ko­nov „Práv­ny pred­pis mu­sí byť ter­mi­no­lo­gic­ky správ­ny, pres­ný a všeo­bec­ne zro­zu­mi­teľ­ný.“Pod­ľa § 4 ods. 1 to­ho is­té­ho zá­ko­na „Práv­ny pred­pis mu­sí byť struč­ný, vnú­tor­ne bez­roz­por­ný a mu­sí ob­sa­ho­vať us­ta­no­ve­nia s nor­ma­tív­nym ob­sa­hom, kto­ré sú sys­te­ma­tic­ky a ob­sa­ho­vo vzá­jom­ne pre­via­za­né.“Bod 9 Le­gis­la­tív­no­tech­nic­kých po­ky­nov us­ta­no­vu­je, že „Zá­kon tre­ba čle­niť preh­ľad­ne a dbať pri­tom na vnú­tor­nú sú­vis­losť a správ­ny sled dô­le­ži­tých a me­nej dô­le­ži­tých ve­cí“ a zá­ro­veň v bo­de 13 je za­kot­ve­né, že „Pa­rag­ra­fy sa mô­žu čle­niť na od­se­ky ale­bo po­dod­se­ky ... Pri pod­rob­nej­šom čle­ne­ní pa­rag­ra­fov ale­bo od­se­kov na po­dod­se­ky sa tie­to čas­ti ozna­ču­jú ma­lý­mi pís­me­na­mi abe­ce­dy s ok­rúh­lou zá­tvor­kou za pís­me­nom, nap­rík­lad „a)“, a pri ďal­šom čle­ne­ní arab­ský­mi čís­li­ca­mi s bod­kou (ra­do­vý­mi čís­lov­ka­mi), t. j. bod­mi.“

 

3.      Up­lat­ne­nie pra­vi­diel le­gis­la­tív­nej tech­ni­ky na mo­de­lo­vú si­tuáciu a ap­li­ká­cia prá­va

Na pod­kla­de spo­me­nu­tých pra­vi­diel sa pre­to opä­tov­ne za­me­raj­me na načr­tnu­tú mo­de­lo­vú si­tuáciu. Pod­ľa náš­ho ná­zo­ru je to­tiž sú­čas­né zne­nie zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že for­mu­lo­va­né tak, aby za kaž­dých okol­nos­tí bo­lo ná­ve­tie uve­de­né v od­se­ku 1 spo­je­né s niek­to­rou z mož­nos­tí uve­de­ných pod písm. a) až g), čo jed­noz­nač­ne vy­plý­va z pou­ži­tia zlu­čo­va­cej spoj­ky „a“. Zá­ko­no­dar­ca sa v uve­de­nom prí­pa­de roz­ho­dol pred­met­né us­ta­no­ve­nie roz­de­liť na po­dod­se­ky, čo pred­sta­vu­je spo­mí­na­né pod­rob­nej­šie čle­ne­nie pa­rag­ra­fov. V kon­texte pra­vi­diel le­gis­la­tív­nej tech­ni­ky tak dal zá­ko­no­dar­ca naj­avo, že to­to us­ta­no­ve­nie sa pre bu­dú­cu ap­li­ká­ciu má v kaž­dom prí­pa­de ap­li­ko­vať vy­uži­tím úvod­né­ho ná­ve­tia a nás­led­ne dopl­ne­ním jed­nou z al­ter­na­tív spá­chania či­nu.

Iný­mi slo­va­mi, pred­sa žiad­ne z us­ta­no­ve­ní či už Tres­tné­ho zá­ko­na ale­bo Tres­tné­ho po­riad­ku a snáď ani os­tat­ných práv­nych pred­pi­sov neap­li­ku­je­me tak­to izo­lo­va­ne v prí­pa­de, ak sa ur­či­tý od­sek čle­ní na po­dod­se­ky. Nao­pak, pri ap­li­ká­cii ta­kých­to us­ta­no­ve­ní je ne­vyh­nut­né zvo­liť aj jed­nu z mož­nos­tí uve­de­nú v po­dod­se­koch. Prík­lad­mo tu mož­no pou­ká­zať napr. na trest­ný čin ma­re­nia exekuč­né­ho ko­na­nia pod­ľa § 243a Tr. zák. či trest­ný čin vý­tr­žníc­tva pod­ľa § 364 Tr. zák. (po­dob­ne aj pre­doš­lé us­ta­no­ve­nie § 212 ods. 2 Tr. zák.) a ich for­mu­lá­cie zá­klad­ných skut­ko­vých pod­stát, kde ta­kis­to za kaž­dých okol­nos­tí mu­sí dôjsť k spo­je­niu úvod­né­ho ná­ve­tia a niek­to­ré­ho z mož­ných spô­so­bov spá­chania či­nu. Pri ap­li­ká­cii zá­ko­na je te­da vždy pot­reb­né pou­ká­zať na kon­krét­ne us­ta­no­ve­nie vrá­ta­ne po­dod­se­ku, ak je je­ho sú­čas­ťou.

Zhr­núc vy­ššie uve­de­né a pou­ka­zu­júc na pra­vid­lá le­gis­la­tív­nej tech­ni­ky ako aj pra­vid­lá ap­li­ká­cie prá­va, te­da po­vin­nosť ap­li­ko­vať kon­krét­ne us­ta­no­ve­nie vrá­ta­ne je­ho po­dod­se­ku, v na­šom prí­pa­de po­tom do úva­hy pri­chá­dza, s oh­ľa­dom na po­do­bu práv­nej úp­ra­vy sí­ce mož­no lo­gic­ky, ale zrej­me tiež nes­práv­ne, dru­há z uve­de­ných mož­nos­tí – kva­li­fi­ká­cia skut­ku pod­ľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. Net­re­ba vy­svet­ľo­vať, že ta­ký­to pos­tup by bol ne­sú­lad­ný so zá­ka­zom kva­li­fi­kač­nej dup­li­ci­ty (zá­sa­dou ne bis in idem v hmot­nop­ráv­nom vý­zna­me), keď­že by ne­go­val pot­re­bu „kon­zum­pcie“ jed­not­li­vých kva­li­fi­kač­ných zna­kov v rám­ci pred­met­nej skut­ko­vej pod­sta­ty (vý­ška ško­dy) a zá­ro­veň by bol po­cho­pi­teľ­ne v roz­po­re aj s po­žia­dav­ka­mi uve­de­ný­mi v le­gis­la­tív­nych pra­vid­lách (vnú­tor­ná bez­roz­por­nosť, pres­nosť, jas­nosť a pod.). Pri ap­li­ká­cii je pred­sa vhod­nej­šie vní­mať spô­so­be­nú ško­du len ako je­den znak (te­da nej­de o dva zna­ky, a to ma­lú ško­du a zá­ro­veň aj o väč­šiu ško­du, ale len o jed­nu ško­du, a to väč­šiu).“[4] Potvr­dzu­jú sa tak slo­vá, že „nie je dob­ré práv­ny pred­pis čas­to me­niť, dopĺňať ale­bo prie­bež­ne pris­pô­so­bo­vať po­žia­dav­kám praxe do tej mie­ry, že strá­ca účel­nú a ne­vyh­nut­nú re­gu­la­tív­nos­ťa efek­tív­nosť.“[5] Vzhľa­dom na uve­de­né sku­toč­nos­ti sa dom­nie­va­me, že no­ve­li­zo­va­ná práv­na úp­ra­va ne­má prá­ve­naj­vhod­nej­šiu po­do­bu a z uve­de­ných dô­vo­dov si v ďal­šej čas­ti toh­to člán­ku do­vo­ľu­je­me uviesť vlast­ný poh­ľad na pred­met­nú prob­le­ma­ti­ku.

 

4.      Ohliad­nu­tie sa za pre­doš­lou práv­nou úp­ra­vou

Eš­te pred­tým, ako sa zmie­ni­me o návr­hu, kto­rý po­čas de­bát o pot­re­be zme­ny práv­nej úp­ra­vy tiež pri­chá­dzal do úva­hy, chce­me pou­ká­zať na to, že pre­doš­lá práv­na úp­ra­va bo­la pod­ľa náš­ho ná­zo­ru pos­ta­ču­jú­ca a trest­ný čin krá­de­že vlá­ma­ním bo­lo mož­né vhod­ne kva­li­fi­ko­vať aj pod­ľa nej.

V pr­vom ra­de pou­ka­zu­je­me na to, že prí­či­na, kto­rá tú­to „ap­li­kač­nú voj­nu“ spô­so­bi­la, a sí­ce vý­ška spô­so­be­nej ško­dy, ne­ma­la pri krá­de­ži vlá­ma­ním zoh­rá­vať prio­rit­nú úlo­hu a ma­lo sa jej dos­tať po­zor­nos­ti až se­kun­dár­ne, čo bo­lo bez prob­lé­mov mož­né zoh­ľad­niť pou­ži­tím niek­to­ré­ho z kva­li­fi­kač­ných zna­kov (väč­šia ško­da, znač­ná ško­da, ško­da veľ­ké­ho roz­sa­hu). A con­tra­rio, pri os­tat­ných špe­ci­fic­kých va­rian­toch spá­chania tres­tné­ho či­nu krá­de­že pred­sa nie je pod­stat­né to, k akej ško­de doš­lo a pos­ta­ču­je ško­da ho­ci aj v po­do­be pár eur.[6] Pri krá­de­ži vlá­ma­ním zá­ko­no­dar­ca klá­dol dô­raz prá­ve na spô­sob spá­chania či­nu, v kto­rom spo­čí­va­la je­ho zvý­še­ná zá­važ­nosť a nás­le­dok spo­čí­va­jú­ci vo vý­ške spô­so­be­nej ško­dy us­tu­po­val do úza­dia. Iný­mi slo­va­mi, pod­ľa pre­doš­lé­ho us­ta­no­ve­nia § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. mal byť pá­cha­teľ pos­tih­nu­tý bez oh­ľa­du na vý­šku spô­so­be­nej ško­dy. O tom sved­čí aj sú­čas­ná po­do­ba práv­nej úp­ra­vy, kto­rá sí­ce umož­ňu­je zvý­raz­niť pri krá­de­ži vlá­ma­ním aj spô­so­be­nie ma­lej ško­dy, z hľa­dis­ka tres­tnop­ráv­nych nás­led­kov však tá­to sku­toč­nosť ne­má žia­den re­le­vant­ný vý­znam, keď­že sa na ten­to kva­li­fi­kač­ný znak pou­ka­zu­je v rám­ci to­ho is­té­ho us­ta­no­ve­nia bez aké­ho­koľ­vek sprís­ne­nia tres­tnej sadz­by či iné­ho dôs­led­ku v nep­ros­pech pá­cha­te­ľa.

Po­kiaľ te­da iš­lo o nás­le­dok spo­čí­va­jú­ci v spô­so­be­ní ško­dy ma­lej (do 2.660,- eur), pre­va­žo­val z hľa­dis­ka zá­važ­nos­ti prá­ve spô­sob spá­chania či­nu, resp. pri­naj­men­šom bol pos­ta­ve­ný na ro­veň nás­led­ku v po­do­be ško­dy ma­lej. Vý­ška ško­dy pri spá­cha­ní krá­de­že vlá­ma­ním ma­la byť dos­ta­toč­ne re­le­van­tná až v prí­pa­de spô­so­be­nia zá­važ­nej­šie­ho nás­led­ku (väč­šia ško­da, znač­ná ško­da, ško­da veľ­ké­ho roz­sa­hu) a pl­no­hod­not­ne ju bo­lo mož­né vy­jad­riť pou­ži­tím niek­to­ré­ho z prís­luš­ných kva­li­fi­kač­ných zna­kov uve­de­ných v kva­li­fi­ko­va­ných skut­ko­vých pod­sta­tách. Prá­ve z uve­de­né­ho dô­vo­du bol kva­li­fi­kač­ný znak „čin spá­cha vlá­ma­ním“ dos­ta­toč­ne jas­ne vy­jad­re­ný už v od­se­ku 2, a tak mal byť pred­nos­tne pou­ži­tý. Zrej­me tam uve­de­ný kva­li­fi­kač­ný znak bol pou­ži­tý zá­mer­ne a špe­ciál­ne pre ten­to trest­ný čin, keď­že prá­ve s ním sa spá­ja naj­čas­tej­šie. Po­ve­da­né inak, ak pred­sa je prís­luš­ný kva­li­fi­kač­ný znak k dis­po­zí­cii pria­mo v rám­ci ur­či­tej (zá­klad­nej) skut­ko­vej pod­sta­ty, or­gán ap­li­ká­cie prá­va má pou­žiť prá­ve ten bez to­ho, aby sa ku správ­nej kva­li­fi­ká­cii mal dop­ra­co­vať kom­pli­ko­va­nej­šie a až pros­tred­níc­tvom vy­uži­tia us­ta­no­ve­ní všeo­bec­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na.Sku­toč­nosť, že v § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák. bol vy­jad­re­ný kva­li­fi­kač­ný znak „zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia“, bo­lo pot­reb­né vní­mať vo svet­le pau­ša­li­zo­va­nej konštruk­cie jed­not­li­vých us­ta­no­ve­ní oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na a jej dôs­led­kov, kto­ré však evi­den­tne v dos­ta­toč­nej mie­re do­ká­za­li zmiasť a spô­so­biť zmä­tok.

Ne­po­chyb­ne naj­pod­stat­nej­šou sku­toč­nos­ťou ce­lej tej­to prob­le­ma­ti­ky je to, že v pre­doš­lej práv­nej úp­ra­ve bol § 212 ods. 2 Tr. zák. konštruo­va­ný ako zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta (so sa­mos­tat­ným vy­me­dze­ním jed­not­li­vých zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty), a tak už v tom­to prí­pa­de bo­lo nut­né brať do úva­hy zá­kaz kva­li­fi­kač­nej dup­li­ci­ty vy­plý­va­jú­ci z § 38 ods. 1 Tr. zák.Tej­to sku­toč­nos­ti však ne­po­cho­pi­teľ­ne ne­bo­la ve­no­va­ná ná­le­ži­tá po­zor­nosť, resp. príl­iš­ným sús­tre­de­ním sa na spô­so­be­ný nás­le­dok (vý­šku ško­dy) us­tu­po­va­la tá­to sku­toč­nosť do úza­dia, a pre­to pri hľa­da­ní vhod­né­ho spô­so­bu kva­li­fi­ká­cie dos­tal pred­nosť nes­práv­ny pos­tup.

Vzhľa­dom na uve­de­né sa po­tom vy­trá­ca zmy­sel pot­re­by vy­ko­na­nia le­gis­la­tív­nej úp­ra­vy vy­jad­re­ný aj v dô­vo­do­vej sprá­ve[7] k zá­ko­nu č. 214/2019 Z. z., kto­rým bo­la reali­zo­va­ná spo­mí­na­ná no­ve­li­zá­cia Tres­tné­ho zá­ko­na, a sí­ce že „Zá­me­rom le­gis­la­tív­nej zme­ny, kto­rá spo­čí­va v zlú­če­ní od­se­kov 1 a 2 je zá­ro­veň od­strá­ne­nie po­chyb­nos­tí pri ur­čo­va­ní dru­hu tres­tu a je­ho vý­me­ry s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 38 ods. 1, pod­ľa kto­ré­ho ...“  K si­tuá­cii, kto­rú spo­mí­na aj dô­vo­do­vá sprá­va, že „Ta­ký­to sku­tok bo­lo mož­né v zá­vis­los­ti od vý­kla­du kva­li­fi­ko­vať ako pre­čin pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) ale­bo zlo­čin pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) za pou­ži­tia § 138 písm. e), kto­rým je de­fi­no­va­ný oso­bit­ný kva­li­fi­kač­ný po­jem - zá­važ­nej­ší spô­sob ko­na­nia, v da­nom prí­pa­de vlá­ma­ním,“ te­da v žiad­nom prí­pa­de ani ne­ma­lo dôjsť, keď­že to­mu brá­ni­la ne­mož­nosť dvo­ji­té­ho pri­čí­ta­nia okol­nos­ti, kto­rá už bo­la jas­ne vy­jad­re­ná v zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te. Dis­ku­sie o tom, či sku­tok kva­li­fi­ko­vať tak či onak, pre­to ne­bo­li na­mies­te a v žiad­nom prí­pa­de ne­ma­la byť sú­čas­ťou tej­to dis­ku­sie otáz­ka vý­šky ško­dy.

Od­hliad­nuc od vy­ššie uve­de­né­ho, roz­diel me­dzi pre­doš­lou a sú­čas­nou práv­nou úp­ra­vou po no­ve­li­zá­cii zá­ko­nom č. 214/2019 Z. z. vo vzťa­hu k ško­de mož­no vní­mať aj v tom, že pod­ľa pre­doš­lej práv­nej úp­ra­vy zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta uve­de­ná v od­se­ku 1 nep­ri­púš­ťa­la via­ce­ré mož­nos­ti spá­chania či­nu (tým bol ve­no­va­ný od­sek 2) a ve­no­va­la po­zor­nosť nás­led­ku v po­do­be spô­so­be­nej ško­dy. Iš­lo o skut­ko­vú pod­sta­tu konštruo­va­nú ako lex ge­ne­ra­lis, te­da ako zá­klad­né vý­cho­dis­ko, kde dô­le­ži­tú úlo­hu zoh­rá­val prá­ve nás­le­dok v po­do­be vý­šky ško­dy. Z uve­de­né­ho dô­vo­du bo­la, naz­vi­me to„kon­zum­pcia“ v rám­ci zá­klad­nej a kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty(ods. 1 – ma­lá ško­da, ods. 3 písm. a) – väč­šia ško­da),zre­teľ­nej­šia. Za účin­nos­ti pre­doš­lej práv­nej úp­ra­vy te­da do­chá­dza­lo v pod­sta­te k pohl­te­niu zna­ku ma­lej ško­dy. Tá­to kon­zum­pcia v rám­ci da­nej skut­ko­vej pod­sta­ty bo­la pod­ľa náš­ho ná­zo­ru po­cho­pi­teľ­nej­šia a jed­noz­nač­nej­šie vy­plý­va­la zo zne­nia prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní zá­ko­na. Pri kva­li­fi­ká­cii sa pou­ká­za­lo na pl­no­hod­not­nú zá­klad­nú skut­ko­vú pod­sta­tu a až nás­led­ne bol pou­ži­tý od­kaz na prís­luš­ný kva­li­fi­kač­ný znak uve­de­ný v kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­te.

K spo­mí­na­nej „kon­zum­pcii“ kva­li­fi­kač­ných zna­kov v rám­ci skut­ko­vej pod­sta­ty by však ma­lo dôjsť aj te­raz a po­cho­pi­teľ­ne sa jej pou­ži­tie žia­da aj pri no­vej práv­nej úp­ra­ve, av­šak za jej sú­čas­nej po­do­by na to ako­by ne­bol vy­tvo­re­ný pries­tor, keď­že pri oboch mož­nos­tiach ap­li­ká­cie nat­ra­fí­me na ur­či­tý ne­dos­ta­tok. V pr­vom ra­de opä­tov­ne pou­ka­zu­je­me na to, že za­ve­de­ním no­vej práv­nej úp­ra­vy doš­lo k zjed­no­te­niu pre­doš­lé­ho lex ge­ne­ra­lis(ods. 1) a pre­doš­lých le­ges spe­cia­lis (ods. 2). Pod­ľa ak­tuál­nej práv­nej úp­ra­vy by sa pre­to pri ap­li­ká­cii us­ta­no­ve­ní, vzhľa­dom na ich konštruk­ciu, ma­lo pres­ne pou­ká­zať v rám­ci zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty na je­den z va­rian­tov uve­de­ných v pís­me­nách a) až g), aby sa naj­prv da­la špe­ci­fi­ko­vať vhod­ná po­do­ba zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty a až nás­led­ne je mož­né dopl­niť prís­luš­ný znak kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty. Je pred­sa pot­reb­né napl­niť naj­prv zna­ky zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty, aby bo­lo po­tom mož­né uva­žo­vať o pou­ži­tí jej kva­li­fi­ko­va­nej po­do­by. Pri dru­hej mož­nos­ti, a sí­ce prik­lo­ne­ní sa ku kva­li­fi­ká­cii s pou­ži­tím vý­luč­ne úvod­né­ho ná­ve­tia, zas sčas­ti dôj­de k obí­de­niu zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty a pou­ži­je sa pria­mo od­kaz na prís­luš­nú kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu.

Vo všeo­bec­nos­ti, ak je to­tiž pot­reb­né sku­tok kva­li­fi­ko­vať aj pros­tred­níc­tvom pou­ži­tia niek­to­rej z kva­li­fi­ko­va­ných skut­ko­vých pod­stát (v slov­nom vy­jad­re­ní „Od­ňa­tím slo­bo­dy ... sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1“), pou­ka­zu­je­me tým na pl­no­hod­not­nú zá­klad­nú skut­ko­vú pod­sta­tu a nie len na ne­ja­kú jej ľu­bo­voľ­nú časť, kto­rá sa nám v da­nom prí­pa­de via­cho­dí. Te­da aj v prí­pa­de tres­tné­ho či­nu krá­de­že by ma­lo byť ne­vyh­nut­né pri ta­kej­to po­do­be práv­nej úp­ra­vy pri kva­li­fi­ká­cii pou­žiť aj niek­to­rú z mož­nos­tí uve­de­ných pod písm. a) až g). Tým­to kon­šta­to­va­ním sa tak opäť dos­tá­va­me k zá­ve­ru, že na­mi zvo­le­nú mo­de­lo­vú si­tuáciu nie je pod­ľa náš­ho ná­zo­ru mož­né správ­ne kva­li­fi­ko­vať ani ako pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Ďal­ším z ar­gu­men­tov, kto­rý nás ve­die ku kon­šta­to­va­niu, že ak­tuál­na práv­na úp­ra­va je nes­práv­na, je ďal­ší z pr­vkov konštruk­cie zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že. Ak sa na ňu po­zrie­me bliž­šie, zis­tí­me, že pod jed­not­li­vý­mi va­rian­ta­mi uve­de­ný­mi v pís­me­nách a) až g) je v kaž­dom prí­pa­de vy­me­dze­ný ur­či­tý spô­sob spá­chania či­nu s je­di­nou vý­nim­kou uve­de­nou pod písm. a), kde je špe­ci­fi­ko­va­ný nás­le­dok v po­do­be vý­šky ško­dy. Tre­ba zdô­raz­niť, že pri čle­ne­ní pa­rag­ra­fov je ta­ký­to pos­tup veľ­mi ne­ty­pic­ký a oje­di­ne­lý. Z hľa­dis­ka le­gis­la­tív­nej tech­ni­ky sa ta­ké­to čle­ne­nie pa­rag­ra­fov na po­dod­se­ky pou­ží­va zväč­ša za úče­lom roz­lí­še­nia mož­ných spô­so­bov spá­chania či­nu a nie vo vzťa­hu k nás­led­ku. Ak má byť zdô­raz­ne­ný nás­le­dok v po­do­be vý­šky spô­so­be­nej ško­dy, bý­va­lo pra­vid­lom, že to­mu­to je ve­no­va­né sa­mos­tat­né mies­to v je­di­neč­nej skut­ko­vej pod­sta­te (poz­ri napr. § 213 ods. 1, § 221 ods. 1, § 245 ods. 1 Tr. zák.) Nao­pak, vý­nim­ky vo vzťa­hu k nás­led­ku ako ta­ké­mu, mož­no náj­sť pri špe­ci­fic­kých tres­tných či­noch (napr. § 302a ods. 1 písm. a), § 304 ods. 1 písm. a), § 418 ods. 1 písm. a) Tr. zák.), kto­rých skut­ko­vé pod­sta­ty sú ale for­mu­lo­va­né veľ­mi oso­bit­ným štý­lom.


5.      Ako ďa­lej?

Ako sme už uvied­li, pre­doš­lá práv­na úp­ra­va pod­ľa náš­ho ná­zo­ru dos­ta­toč­ne jas­ne umož­ňo­va­la kva­li­fi­ko­vať krá­dež vlá­ma­ním bez to­ho, aby to ma­lo spô­so­bo­vať ap­li­kač­né prob­lé­my, o akých sa do­ne­dáv­na horli­vo dis­ku­to­va­lo. Pr­vým návr­hom tak roz­hod­ne a bez­po­chy­by mô­že byť do­ne­dáv­na účin­ná práv­na úp­ra­va.

Pre práv­nych for­ma­lis­tov a ka­zuis­tov si však do­vo­lí­me dať do po­zor­nos­ti mož­nosť, kto­rá bo­la ta­kis­to v hre pri dis­ku­siách o po­do­be, v akej sa má udiať no­ve­li­zá­cia Tres­tné­ho zá­ko­na. Ten­to va­riant[8] spo­čí­val v návr­hu, aby sa us­ta­no­ve­nie všeo­bec­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na v § 138 písm. e) dopl­ni­lo a dos­ta­lo tak po­do­bu: „e) vlá­ma­ním ok­rem tres­tné­ho či­nu krá­de­že pod­ľa § 212“. Tá­to mož­nosť zro­zu­mi­teľ­ne vy­lu­čo­va­la pou­ži­tie zna­ku zá­važ­nej­šie­ho spô­so­bu spá­chania špe­ciál­ne a len vo vzťa­hu k tres­tné­mu či­nu krá­de­že. To­mu­to návr­hu však tiež mož­no vy­tknúť niek­to­ré ne­dos­tat­ky. V pr­vom ra­de by ta­ká­to úp­ra­va bo­la vzhľa­dom na na­mi zná­zor­ne­né sku­toč­nos­ti nad­by­toč­ná, a te­da aj ne­pot­reb­ná. Pla­tí to­tiž, že „práv­na nor­ma ne­má zby­toč­ne vy­jad­ro­vať to, čo sa z jej ob­sa­hu dá bez akých­koľ­vek po­chyb­nos­tí vy­vo­diť vý­kla­dom.“[9]Zá­ro­veň je pot­reb­né pou­ká­zať aj na jej zrej­mú ka­zuis­tic­kosť, ke­dy sa práv­na úp­ra­va až nad­mer­ne pris­pô­so­bu­je po­žia­dav­kám kon­krét­nych, in­di­vi­duál­nych prí­pa­dov. Ta­ká­to práv­na úp­ra­va by pri­tom nik­dy ne­ma­la byť cie­ľom zá­ko­no­dar­cu. Av­šak vo svet­le sku­toč­nos­ti, že aj us­ta­no­ve­nie § 138 písm. a) Tr. zák. je po­dob­né­ho rá­zu a v kon­texte to­ho, že slo­ven­ský zá­ko­no­dar­ca čas­to sia­ha prá­ve po po­dob­ných ka­zuis­tic­kých úp­ra­vách, ne­bo­lo by prek­va­pe­ním, ak by to­to rie­še­nie bo­lo pou­ži­té aj v tom­to prí­pa­de a tre­ba uz­nať, že ta­ký­to krok by bol aj na­priek uve­de­ným vý­hra­dám po­cho­pi­teľ­nej­ší. Ako sme však uvied­li, s tým­to návr­hom sa vcel­ku nes­to­tož­ňu­je­me a má­me za to, že je pot­reb­né dať pred­nosť práv­ne čis­tej­šie­mu rie­še­niu.

Zá­ver

Z uve­de­ných dô­vo­dov a s pou­ka­zom na ďal­šie pod­stat­né sku­toč­nos­ti uve­de­né v člán­ku sme tak pres­ved­če­ní o tom, že je pot­reb­né sa jed­noz­nač­ne prik­lo­niť k úp­ra­ve účin­nej do 31. jú­la 2019. V pl­nej mie­re to­tiž umož­ňu­je pos­tih­núť proti­práv­ne ko­na­nie spo­čí­va­jú­ce v pris­vo­je­ní si cu­dzej ve­ci a rôz­ne spô­so­by je­ho spá­chania bez ap­li­kač­ných prob­lé­mov a zá­ro­veň spĺňa po­žia­dav­ky kla­de­né pra­vid­la­mi le­gis­la­tív­nej tech­ni­ky a ap­li­ká­cie prá­va. Za prí­pad­né prís­pev­ky a pod­ne­ty do dis­ku­sie autor vop­red ďa­ku­je.

 

Zoz­nam pou­ži­tých zdro­jov:

Li­te­ra­tú­ra:

KRÁĽ, J.: Le­gis­la­tí­va: Teória a prax. Bra­tis­la­va: Uni­ver­zi­ta Ko­men­ské­ho v Bra­tis­la­ve, Práv­nic­ká fa­kul­ta, Vy­da­va­teľ­ské od­de­le­nie, 2005.236 s.ISBN 80-7160-156-3

Inter­ne­to­vé zdro­je:

ŠAM­KO, P.: Trest­ný čin krá­de­že vlá­ma­ním pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. – spor­né sta­no­vis­ko NS SR „pre­ži­lo“(23.03.2019)

Dos­tup­né na: http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a731-trest­ny-cin-kra­de­ze-vla­ma­nim-pod­la-212-ods-1-ods-4-pism-b-tr-zak-spor­ne-sta­no­vis­ko-ns-sr-pre­zi­lo

ŠAM­KO, P.: Nie­koľ­ko kri­tic­kých poz­ná­mok k ak­tuál­nej ju­di­ka­tú­re NS SR (24.09.2012)

Dos­tup­né na: http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a155-nie­kol­ko-kri­tic­kych-poz­na­mok-k-ak­tual­nej-ju­di­ka­tu­re-naj­vys­sie­ho-su­du-sr

 

Súd­ne roz­hod­nu­tia:

Uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky, sp. zn. 6 Tdo 1127/2016zo dňa 26.09.2016

Uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky, sp. zn. 5 Tdo 444/2018 zo dňa 30.05.2018

Roz­su­dok Kraj­ské­ho sú­du v Pre­šo­ve, sp. zn. 3To/30/2016 zo dňa 09.11.2016

 

Os­tat­né zdro­je:

Le­gis­la­tív­ne pra­vid­lá tvor­by zá­ko­nov

Dos­tup­né na: https://www.nrsr.sk/web/de­fault.aspx?Sec­tio­nId=124

Le­gis­la­tív­ne pra­vid­lá vlá­dy SR

Dos­tup­né na: https://www.vla­da.gov.sk//le­gis­la­tiv­na-ra­da-vla­dy-sr/

Dô­vo­do­vá sprá­va k zá­ko­nu č. 214/2019 Z. z.

Dos­tup­né na: https://www.nrsr.sk/web/De­fault.aspx?sid=za­ko­ny/za­kon&Mas­te­rID=7275



[1] Poz­ri napr.: Uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky (NS ČR), sp. zn. 6Tdo 1127/2016 zo dňa 26.09.2016. Dos­tup­né na: http://www.nsoud.cz/Ju­di­ka­tu­ra/ju­di­ka­tu­ra_ns.nsf/Web­Search/9FE47232DAB­D5A1AC12580900036099F?open­Do­cu­ment&Hig­hlight=0,

Uz­ne­se­nie NS ČR, sp. zn. 5 Tdo 444/2018 zo dňa 30.05.2018. Dos­tup­né na: http://www.nsoud.cz/Ju­di­ka­tu­ra/ju­di­ka­tu­ra_ns.nsf/Web­Search/6971F5689D40B913C125830B003B92BE?open­Do­cu­ment&Hig­hlight=0,

[5] KRÁĽ, J. a kol.: Le­gis­la­tí­va: Teória a prax. 1. vyd. Bra­tis­la­va: Uni­ver­zi­ta Ko­men­ské­ho v Bra­tis­la­ve, Práv­nic­ká fa­kul­ta, Vy­da­va­teľ­ské od­de­le­nie, 2005. s. 82.

[6] Poz­ri napr.: Roz­su­dok Kraj­ské­ho sú­du v Pre­šo­ve, sp. zn. 3To/30/2016 zo dňa 09.11.2016. Dos­tup­né na: http://me­rit.slv.cz/KSPO/3To/30/2016

[7]Dos­tup­né na: https://www.nrsr.sk/web/De­fault.aspx?sid=za­ko­ny/za­kon&Mas­te­rID=7275. Bliž­šie poz­ri: K bo­du 21 Dô­vo­do­vej sprá­vy

[9]KRÁĽ, J. a kol.: Le­gis­la­tí­va: Teória a prax. 1. vyd. Bra­tis­la­va: Uni­ver­zi­ta Ko­men­ské­ho v Bra­tis­la­ve, Práv­nic­ká fa­kul­ta, Vy­da­va­teľ­ské od­de­le­nie, 2005. s. 83.


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia