Uznesenie Generálneho prokurátora SR o vymyslenom skutku, vymyslenej právnej kvalifikácii a zneužití právomoci vyšetrovateľa

Publikované: 24. 08. 2022, čítané: 3339 krát
 

 

Už v minulosti boli na tomto webe publikované príspevky, v ktorých sa rozoberalo podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a to konkrétne vyšetrovateľov (tzv. našich chlapcov) v súvislosti s vedením trestného stíhania pre vymyslený skutok.

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1013-zacatie-trestneho-stihania-vo-veci-pre-vymysleny-skutok-a-trestny-cin-zneuzivania-pravomoci-verejneho-cinitela

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a995-svojvolne-zacatie-trestneho-stihania-pre-vymysleny-skutok-uznesenie-generalneho-prokuratora

V uznesení generálneho prokurátora, ktoré je uvedené nižšie, ide o tú istú problematiku týkajúcu sa podozrenia, že aj v prípade tzv. poľovníckej chaty došlo k vyfabrikovaniu skutku na podklade vymyslených skutočností.

Prezumpciu neviny je nutné si citiť. Avšak už samotná skutočnosť, že existujú dve trestné stíhania, v ktorých sú právoplatne obvinení policajti z toho, že si mali vymýšľať skutky a na podklade takýchto výmyslov mali viesť dokazovanie, svedči pre záver, že môže byť niečo „zhnité“ v postupoch (cieľoch, zmýšľaní) orgánov prípravného konania a tieto podozrenia (a prípadne aj ďalšie) je nutné dôsledne prešetriť (a nie mediálne kryť, zľahčovať, či ospravedlňovať). Je načase si pripustiť, že problémom trestného konania nie je ustanovenie § 363 Tr. por. a ani generálny prokurátor, ale ním môžu byť premotivovaní policajti, či prokurátori, ktorí možno pozabudli, že si trestné konanie nemôžu „kriviť" podľa svojich predstáv.

 


IV/3 GPt 3/22/1000 - 11

Bratislava, 12. augusta 2022                                                                        

 

U z n e s e n i e

 

Generálny prokurátor Slovenskej republiky v trestnej veci obvinenéhoA.A.,trestne stíhaného za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona, evidovanej na Krajskej prokuratúre Nitra pod sp. zn. 3 Kv 18/21/4400, o sťažnosti obvineného,podanej proti uzneseniunámestníka krajského prokurátora v Nitre sp. zn. 3 Kv 18/21/4400 - 45 z 12.04.2022,takto

 

r o z ho dol: 

 

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z a m i e t a m sťažnosť

obvineného A.A., proti uzneseniu námestníka krajského prokurátora v Nitre sp. zn. 3 Kv 18/21/4400 - 45 z 12.04.2022, ktorým mu bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku za použitia § 230 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného poriadku vznesené obvinenieza skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona,


pretože nie je dôvodná.

 

O d ô v o d n e n i e:

 

Námestník krajského prokurátora v Nitre (ďalej len „prokurátor“) uznesením sp. zn. 3 Kv 18/21/4400 - 45 z 12.04.2022podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku za použitia § 230 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného poriadku(ďalej len „napadnuté uznesenie“) vzniesol obvinenie A.A.(ďalej aj „obvinený A.A.“, „A.A.“, „obvinený“), za skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona.

 

Napadnuté  uznesenie bolo obvinenému doručené 25.04.2022, ktorý si proti nemu podal 28.04.2022 sťažnosť a následne ju doplnilpodaniami z 02.05.2022, 18.05.2022 a 30.05.2022.

 

            Obvinenýv sťažnostipodanej 28.04.2022 prostredníctvom svojho obhajcu A.B. uviedol, žeobsahom sťažnosti sú dôvody a skutočnosti, ktoré preukazujú:

 

                      i.        Nezákonnosť napanutého uznesenia z dôvodu zaujatosti Krajskej prokuratúry Nitra;

                    ii.        Nedôvodnosť vznesenia obvinenia z dôvodu absencie všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa obvinenému kladie za vinu;

                   iii.        Predčanosť vydania napadnutého uznesenia z dôvodu nevykonania dôkazov, ktorých vykonanie by preukázalo nedôvodnosť jeho vydania.

 

K nedôvodnosti vznesenia obvinenia obvinený uviedol, že všetky tvrdenia uvedené v skutkovej vete napadnutého uznesenia sú nepravdivé.

 

Obvinený ďalej konštatoval, že nedošlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa    § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona, najmä k nenaplneniu jeho objektívnej, ako aj subjektívnej stránky, pričom subjektívna stránka nebola doposiaľ nielen preukázaná, ale ani spoľahlivo a presvedčivo tvrdená.

 

Obvinený nielenže nevykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, ale týmto výkonom právomoci ani nekonal a nemohol konať v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, pretože jeho postup vo vyšetrovaní podliehal jednak dozoru prokurátora v danej trestnej veci a jednak tento jeho postup bol aprobovaný prostredníctvom dozoru prokurátora ako aj sudcu pre prípravné konanie.

 

Motív (úmysel spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech) ako zložka subjektívnej stránky konania páchateľa, ktorý iniciuje jeho konanie, musí byť preukázaný, čo je však pre účelovosť vznesenia obvinenia nemožné a nepreukázateľné.

 

            K predčasnosti vydania napadnutého uznesenia obvinený uviedol, že vyplýva z podstatnej skutočnosti, že prokurátor:

            i.       nevypočul dozorového prokurátora z Okresnej prokuratúry Levice;

           ii.       nevypočul okresného prokurátora v Leviciach;

          iii.       nevypočul policajtov, ktorí spracovali operatívny realizačný návrh;

          iv.       nevypočul sudcov pre prípravné konanie, ktorí vydali príkazy na nasadenie informačno-technických prostriedkov.

 

 

Obvinený v doplnení sťažnosti z 02.05.2022 prostredníctvom svojho obhajcu A.B. uviedol, že pokiaľ ide otvrdenie, že ako vyšetrovateľ mal postupovať na základe neopodstatneného operatívneho realizačného návrhuz 03.12.2020, konštatuje, že uvedené podozrenie z páchania trestnej činnosti bolo zistené v rámci operatívno-pátracej činnosti realizovanej príslušníkmi 2. operatívneho oddelenia Odboru Západ NAKA PPZ. Realizačný návrh bol príslušníkmi 2. OO OZ NAKA PPZ daný podľa čl. 28 ods. 1, písm. a) N MV SR o operatívno-pátracej činnosti, pre podozrenie zo spáchania prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3, písm. c) Trestného zákona.

 

           Spolu s návrhom boli predložené aj úradné záznamy evidované pod sp.zn. PPZ- NKA-OZ-1572/2020-PZ, PPZ-NKA-OZ-1572-004/2020-PZ, PPZ-NKA-OZ-1572-005/2020-PZ, PPZ-NKA-OZ-1572-006/2020-PZ, PPZ-NKA-OZ-1572-007/2020-PZ, PPZ-NKA-OZ-1572-008/2020-PZ, PPZ-NKA-OZ-1572-009/2020-PZ, PPZ-NKA-OZ-1572-010/2020-PZ, pričom tieto úradné záznamy obsahovali skutočnosti podstatné pre trestné konanie a zároveň založili úradnú povinnosť vyšetrovateľa ako orgánu činného v trestnom konaní začať trestné stíhanie.

           Od samého začiatku preverovania boli objektom operatívneho preverovania osoby A.C.a A.D. a získané poznatky boli zosumarizovanév realizačnom návrhu z 03.12.2020, ktorý bol riadne schválený riaditeľom OZ NAKA PPZ.Jednou z podozrivých osôb uvedenou v realizačnom návrhu bol aj A.C., pričomišlo o osobu, ktorá sa podľa zistených operatívnych poznatkov dlhodobo pohybovala v najbližšom okolí A.E.

           K realizačnému návrhu obvinený uviedol, že je formou výstupu práce operatívnych pracovníkov, ktorý zhrňuje zabezpečené informácie o možnej trestnej činnosti. Je zrejmé, že všetky informácie uvedené v realizačnom návrhu nemusia dosahovať kvalitatívnu úroveň informácií potrebných na začatie trestného stíhanie a už vôbec nie na vznesenia obvinenia. Informácie uvedené v realizačnom návrhu je potrebné ďalej preveriť a následne je vyšetrovateľ oprávnený rozhodnúť, či a na základe akých informácií vo veci začne trestné stíhanie, prípadne zvolí ďalší postup. Informácie, ktoré boli obsiahnuté v realizačnom návrhu spochybňovanom prokurátorom, boli pre obvineného zákonným dôvodom na začatie trestného stíhania a prokurátor neuviedol žiadne skutočnosti, čo i len naznačujúce opak.

           Na rozdiel od prokurátora obvinený považoval a aj naďalej považuje realizačný návrh z 03.12.2020 za dôvodný a opodstatnený.

           K tvrdeniu, že ako vyšetrovateľ bez dostatočne odôvodňujúcich skutočností začal trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, obvinený uviedol, že ide o neoveriteľné, vykonštruované a predovšetkým nepravdivé konštatovanie prokurátora. Prokurátor vo výrokovej časti svojho rozhodnutia konštatoval skutočnosť, ktorej sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nevenoval a opäť mu tak dáva za vinu protiprávne konanie spôsobom, ktorý mu znemožňuje obhajovať sa.Striktne aplikoval zákonné ustanovenia § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a ním vydané rozhodnutie obsahom plne rešpektovalo aj ustanovenie 199 ods. 3 Trestného poriadku.

          

            K tvrdeniu, že ako vyšetrovateľ nesprávne právne kvalifikoval prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3, písm. c) Trestného zákona, a to s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona obvinený uviedol, že zastáva právny názor, že v čase vydania uznesenia o začatí trestného stíhania zo 04.01.2021, resp. ani v súčasnosti, neexistovala žiadna pochybnosť o tom, že trestného činu pytliactva sa páchateľ môže dopustiť závažnejším spôsobom tak, že použije zbraň.Použitie zbrane u páchateľa trestnej činnosti mnohonásobne zvyšuje predpoklad úspešnosti jeho protiprávneho lovu, umožňuje mu v krátkych intervaloch opakovať jeho protiprávnu činnosť, zvyšuje pravdepodobnosť vzniku nepredvídateľných škôd na zdraví a majetku tretích osôb pri neoprávnenom použití zbraní a predovšetkým väčšina zbraní môže priamo ohroziť kontrolné mechanizmy určené na boj proti pytliactvu, a to činnosť poľovníckej stráže pri plnení jej úloh podľa § 29 ods. 1 zákona o poľovníctve.

 

           Obvinený poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa zviera, ako také, už nepovažuje za vec, pri ktorej nie je možné použiť osobitný kvalifikačný moment vyjadrený v ustanovení § 138 písm. a) Trestného zákona, ale ho považuje za živú bytosť, teda živé telo pre účely Trestného zákona. Uvedená podmienka teda spĺňa aj nároky zákonodarcu uvedené v § 122 ods. 3 Trestného zákona. Táto rozhodovacia prax súdov sa prejavuje predovšetkým pri páchaní trestných činov spojených s týraním zvierat, kedy boli vydané viaceré odsudzujúce rozsudky pre spáchanie trestného činu týrania zvierat spáchaných so zbraňou, teda závažnejším spôsobom konania.

 

           Obvinený predpokladá, že prokurátori Krajskej prokuratúry Nitra pri tvorbe svojho nesprávneho právneho názoru o možnosti aplikácie ustanovenia § 138 písm. a) Trestného zákona a ustanovenia § 122 ods. 3 Trestného zákona pri stíhaní páchateľov trestnej činnosti súvisiacej s pytliactvom, úmyselne nesprávne vychádzajú z obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu SSR z 01.03.1977, sp. zn. 5 Tz 23/77, podľa ktorého bolo možné považovať za zbraň len vec, ktorá bola použitá alebo ktorá bola určená na útok proti osobe, nie však proti veci.

 

           Práve podľa súčasnej rozhodovacej praxe súdov má zviera iné, aj keďje z právneho hľadiska považované za vec, osobitné postavenie.Hoci zákonodarca nedefinoval pojem zviera v Trestnom zákone, je potrebné vychádzať subsidiárne z § 119 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach; to neplatí ak to odporuje povahe živého zvieraťa ako živého tvora."

           K tvrdeniu, že ako vyšetrovateľovi mu skrátené vyšetrovanie umožnilo dosiahnuť podaním podnetu okresnému prokurátorovi v Leviciach vydanie príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra z 18.04.2021 podľa § 114 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, obvinený uviedol, žerozhodnutie súdu z 18.04.2021 nebolo obvinenému umožnené dosiahnuť skráteným vyšetrovaním, ale jeho vydanie súd urobil na základe návrhu okresného prokurátora v Leviciach vecne a miestne príslušnému súdu.

 

           K tvrdeniu, že ako vyšetrovateľ bez preukázania akýchkoľvek dôkazov k prečinu pytliactva a bez začatia trestného stíhania pre ďalší trestný čin nedôvodne konštatoval fiktívne podozrenie z prečinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v ďalšom podnete prokurátorovi Okresnej prokuratúry Levice, obvinený uviedol, že získané informácie odôvodňovali podozrenie z prečinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2písm. a) Trestného zákona a po osobnej porade s dozorovým prokurátorom bol zvolený postup,ktorý bez akýchkoľvek pochybností pripúšťa ustanovenie § 114 ods. 2 Trestného poriadku.

 

           Ako vyšetrovateľ nekonštatoval spáchanie prečinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, ale vykonával úkony smerujúce k prevereniu informácií získaných operatívno-pátracou činnosťou, resp. aj ku získaniu ďalších tak, aby následne mohol rozhodnúť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností o postupe buď podľa § 197 Trestného poriadku, prípadne podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.Tieto informácie sa nachádzali v úradných záznamoch príslušníkov 2. OO OZ NAKA PPZ evidovaných pod sp. zn. PPZ-NKA-OZ-9-021/2021-PZ z 22.06.2021, PPZ-NKA-OZ-9-019/2021-PZ z 15.06.2021.

Obvinený tvrdil, že do štádia, v ktorom sa nachádzalo trestné konanie v časoch podania oboch podnetov na postup podľa § 114 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, jednoznačne mal postačujúce dôkazy.

 

           Obvinený konštatoval, že operatívne informácie sa potvrdili a na základe vykonaného vyšetrovania vo februári 2022 vzniesol obvinenie Ing. T.S. pre zločin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.

          

           K tvrdeniu, že ako vyšetrovateľ dosiahol vo vyšetrovaní vydanie ďalšieho príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra zo 04.07.2021 podľa § 114 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku obvinený uviedol, žena rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie nie je možné pozerať inak, ako na vydané v súlade so zákonom, teda na základe dôvodov predpokladaných zákonom, a teda tiež na základe návrhu prokurátora obsahujúceho všetky zákonné náležitosti.

 

K tvrdeniu, že ako vyšetrovateľ nad rámec týchto príkazov pokračoval v zabezpečovaní záznamov napriek tomu, že podozrenia zo spáchania trestnej činnosti sa nepotvrdili, záznamy vyhotovené z interiéru spoločenskej miestnosti priebežne nevyhodnocoval, obvinený uviedol, žezáznamy priebežne vyhodnocoval, pričom vyhodnocovanie bolo závislé od ich dodávania príslušným úradom. K intervalu vyhodnocovania uviedol, že ich vyhodnocoval priebežne, pričom z rôznych logistických a technických dôvodov boli buď ním, alebo inými, ním poverenými osobami, tieto záznamy vyhodnocované minimálne v jedno až dvojtýždňových oneskoreniach.

 

Materiálne dôvody na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov trvali počas celej doby ich vyhotovovania, pretože trvalo počas celej doby podozrenie z páchania trestnej činnosti a neustále existoval predpoklad, že takýmto spôsobom budú zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie.

 

K tvrdeniu, že ako vyšetrovateľ v mesiaci október 2021 nahraté záznamy s prepismi, navyše so stupňom utajenia „V" neoprávnene odstúpil Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky do inej trestnej veci vedenej pod sp. zn. VII/3 Gv 147/20/1000 obvinený uviedol, žepokiaľ vecne príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní (prokurátorovi) odstúpil časť dôkazov zabezpečených v ním vedenom trestnom konaní, urobil to nie ako svojvoľný nezákonný postup, ale ako splnenie si zákonnej povinnosti, ktorá mu vyplýva z § 3 ods. 3 Trestného poriadku.

 

K tvrdeniu, že obvinený mal porušiť povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. g), písm. i) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, obvinený uviedol, žeako občan Slovenskej republiky a ani ako vyšetrovateľ neporušil žiadnu z jeho povinností, ktoré mu ukladá právny poriadok Slovenskej republiky.

 

K tvrdeniu, že ako vyšetrovateľ spôsobil škodu poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky A.G., A.H., A.I., A.J., A.F. a ďalším nestotožneným osobám, obvinený uviedol, žeosoby uvedené prokurátorom vo výrokovej časti jeho rozhodnutia, nie sú poškodenými jeho výkonom právomoci verejného činiteľa. Ide o osoby, ktoré sa v domovej nehnuteľnosti určite nezdržiavali v súvislosti s výkonom poľovné práva a ktorých prítomnosť, a tým aj zaznamenávanie ich prejavov nemohol obvinený predpokladať.

 

           Obvinený v doplnenísťažnosti z 18.05.2022 prostredníctvom svojho obhajcu A.B. okrem iného tiež uviedol, že je zrejmé, že ako vyšetrovateľ pri procesnom postupe súvisiacom s nasadením informačno-technických prostriedkov mohol vychádzať iba z predpokladu, že poľovnícku chatu využívajú členovia a poľovní hostia Poľovníckej spoločnosti Čierny vŕšok, a to v súvislosti s výkonom poľovného práva, čo bezprostredne súvisí s preukazovaním trestnej činnosti súvisiacej s pytliactvom, ktoré realizoval. Nemohol predpokladať, že nebytový priestor je využívaný na iný účel.

           Obvinený zároveň konštatoval, že v čase od 18.04.2021 do 04.07.2021 nemala žiadna z osôb, ktorým prokurátor priznal práva poškodeného v trestnom konaní, právo zdržiavať sa v priestoroch poľovníckej chaty monitorovaných informačno-technickýmprostriedkoma táto neoprávnenosť užívania cudzieho majetku má nevyhnutne za následok nemožnosť porušenia práv týchto osôb v prípade neoprávneného (čo samozrejme popiera) nahrávania ich prejavov osobnej povahy.

           Už pred výsluchom svedkov a údajných poškodených musela byť prokurátorovi známa skutočnosť, že A.I., A.J., A.G. a A.H. sú ako advokáti zapísaní v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Prokurátor mal preto priamo ustanovením § 129 ods. 2 Trestného poriadku v prípade ich výsluchu ku skutočnostiam s povinnosťou zachovávať o nich mlčanlivosť stanovený zákaz ich výsluchu ako svedkov.

           Prokurátor si nedôvodne osvojil tvrdenia uvedených osôb, že boli poškodení snímaním ich prejavov osobnostnej povahy záznamovou technikou informačno-technických prostriedkov, hoci v kritickom čase nemali na zdržiavanie sa v poľovníckej chate žiadne právo.

           V závere doplnenia sťažnosti obvinený uviedol, že

a)  výrok napadnutého uznesenia je nesprávny, pretože záver prokurátora o spáchaní trestného činu obvineným nie je dostatočne odôvodnený;

b)    výrok napadnutého uznesenia je v rozpore s jeho odôvodnením, pretože z odôvodnenia nevyplývajú skutočnosti postačujúce pre odôvodnený záver, že bol spáchaný trestný čin a že ho spáchal obvinený;

c)    boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, pričom porušenie spôsobilojeho nesprávnosť, a to najmä tým, že prokurátor nevykonal pre rozhodnutie potrebné dôkazy, resp. vykonané dôkazy nesprávne a účelovo vyhodnotil v neprospech obvineného.

 

            Obvinený sa v doplnení sťažnosti z 30.05.2022 prostredníctvom svojho obhajcu A.B. vyjadroval k nájmu poľovníckej chaty, podľa obvineného neoprávnene užívanej poľovníckou spoločnosťou Čierny vŕšok.

 

            Okrem uvedeného poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Tost-š 10/2022 z 02.05.2022.

            Zároveň konštatoval, že rozhodnutie prokurátora mohlo byť motivované úmyslom znemožniť použitie získaných dôkazov (obsah obrazovo-zvukových záznamov) pri prípadnom väzobnom trestnom stíhaní A.H., resp. ostatných údajných poškodených.

            Obvinený tiež spochybnil dátum vydania napadnutého uznesenia, a to 12.04.2022, pričom uviedol, žeA.H. bolo vznesené obvinenie pravdepodobne 20.04.2022, obvinenému bolo doručené rozhodnutie prokurátora o vznesení obvinenia 25.04.2022, pričom kjeho odoslaniu z prokuratúry došlo pravdepodobne 19.04.2022.Rozhodnutie prokurátora o vznesení obvinenia je síce datované 12.04.2022, no javí sa ako málo pravdepodobné, že k jeho odoslaniu došlo až po 6, alebo 7 dňoch od jeho vydania. Obvinený konštatuje obavu, že rozhodnutie mohlo byť vydané bezprostredne pred, alebo po zistení budúceho obvineného (A.H.), že bude trestne stíhaný, pričom na rozhodnutie o vznesení obvinenia bol uvedený zavádzajúci deň jeho vydania 12.04.2022 pre znemožnenie zistenia súvislosti medzi dvomi údajne nesúvisiacimi udalosťami (trestné stíhanie obvineného a trestné stíhanie a zadržanie A.H.).

           

K námietke zaujatosti, ktorú obvinený vzniesol voči všetkým prokurátorom Krajskej prokuratúry Nitra uvádzam, že o tejto bude rozhodnuté samostatne.

 

            Predmetnejsťažnosti prokurátorpodľa § 190 ods. 1 Trestného poriadku nevyhovel a podľa § 190 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku ich predložil na rozhodnutie nadriadenému prokurátorovi.

 

            Konštatujem, že sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a proti uzneseniu, voči ktorémuje prípustná, pričom sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote.

 

Z podnetu podanej sťažnosti som v intenciách ustanovenia § 192 ods. 1    písm. a) a b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom som dospel k záveru, že sťažnosťobvinenéhonie je dôvodná, a preto ju bolo potrebné podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnuť.

 

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

 

Preštudovaním na vec sa vzťahujúceho, doposiaľ zhromaždeného spisového materiálu sp. zn. 3 Kv 18/21/4400, vyhodnotením sťažnostných argumentov obvineného a zhodnotením doposiaľ zabezpečených dôkazov jednotlivo i v ich súhrne som dospel k záveru, že doposiaľ zadokumentované skutočnosti dostatočne odôvodňovali vydanie napadnutého uznesenia, ktorým prokurátor podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadkuza použitia § 230 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného poriadku vzniesol obvinenie A.A.za skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona.

 

Dôležité je v úvode zdôrazniť, že pokiaľ ide o rozhodovaciu činnosť prokurátora v rámci sťažnostného konania, tak v tejto súvislosti platí, že orgán rozhodujúci o takomto podaní oprávnenej osoby, nie je povinný reagovať na úplne všetky námietky tejto osoby, ktoré uplatnila v tomto podaní, ale len na kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky.

 

V tejto súvislosti poukazujem aj narozhodovaciu činnosť Ústavného súduSR, v rámci ktorej tento uvádza, že súd (analogicky aj iný orgán verejnej moci) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 25/06,II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07).

 

Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).

 

Európsky súd pre ľudské práva tiež zdôraznil, že „Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.“ (rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B).

 

Vzhľadom na vyššie uvedené konštatujem, že po preskúmaní predloženého spisového materiálu neboli v postupe orgánov činných v trestnom konanívo vzťahu k napadnutému uzneseniuprokurátora zistené žiadne porušenia Trestného poriadku, ktoré by mali za následok potrebu zrušenia sťažnosťou napadnutého uznesenia.

 

Naopak možno v tomto štádiu konania uzavrieť, že doposiaľ vykonané trestné konanie bolo realizované v súlade so zákonom a vo veci bol skutkový stav zistený tak, ako to vyžaduje § 2 ods. 10 a § 119 ods. 1 Trestného poriadku.

 

Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutéhouznesenia, toto v dostatočnej miere spĺňa náležitosti uvedené v § 176 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko prokurátor v súlade s citovaným zákonným ustanovením uviedol, aké skutočnosti mal za preukázané a svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia korešponduje s výrokovou časťou uznesenia.

 

Zároveň konštatujem, že ustanovenie § 206 ods. 1 Trestného poriadku obsahuje pre policajta (prokurátora) jednoznačnýpokyn, že v prípade ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt (prokurátor) bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia (...).

 

Právna teória ale aj súdna prax považuje vznesenie obvinenia za dôležitý procesný úkon, ktorým sa proti určitej osobe začína trestné stíhanie za konkrétny skutok, ktorý je trestným činom, a súčasne sa určuje jej procesné postavenie v trestnom konaní ako obvineného. Od tohto okamihu možno proti tejto osobe použiť prostriedky, ktoré poskytuje Trestný poriadok proti obvinenému.

 

            Navyše aj Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že je neprípustné viesť trestné stíhanie len „vo veci“ pri splnení podmienok (aj) § 206 ods. 1 Trestného poriadku, teda so zjavným a jednoznačne špecifikovaným a nezameniteľne známym páchateľom bez toho, aby zároveň bolo vznesené aj obvinenie tejto osobe. Nerešpektovanie uvedeného postupu reálne znamená, že podozrivý síce je materiálne obvinený, ale formálne nie, čím sa tejto osobe zabránilo uplatňovať procesné práva obvineného.

 

Dôvodnosť obvinenia je založená na dôkazoch zadovážených v priebehu trestného konania pred rozhodnutím o vznesení obvinenia.

 

V tejto súvislosti poukazujem na listinné dôkazy, ktoré mali odôvodňovať vydanie uzneseniaČVS:PPZ-326/NKA-Z1-2020 zo 04.01.2021 podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len „uznesenieČVS:PPZ-326/NKA-Z1-2020“) obvineným.

 

Ide o úradný záznam Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odbor Západ (ďalej len „PPZ, NAKA“) č. PPZ-NKA-OZ-1572-004/2020-PZ zo 16.10.2020, v ktorom bola označená osoba pracujúca v prospech Policajného zboru (ďalej len „PZ“) ako „X“ a stručne bol popísaný priebeh konania osôb A.C., A.D. a A.F. v dňoch 27.06.2020 (chýbal podpis zapisujúceho ulovenú zver), 25.08.2020 (bez zapísanej ulovenej zveri, podpis zapisujúceho chýba) a 28.08.2020 (chýba číslo značky), ktoré malo byť v rozpore so zákonom. V úradnom zázname je tiež uvedené, že ulovená zver sa v objekte poľovníckej chaty rozrába v ľavom zadnom rohu, kde je k tomu uspôsobená časť s mäsiarskymi hákmi a osvetlením ako aj v kuchyni poľovníckej chaty. V úradnom zázname je uvedená osoba A.K., od ktorej sa osoba „X“ mala dozvedieť o konaní vyššie uvedených osôb, a ktorá im mala pomáhať pri nakladaní, vykladaní a rozrábkach zveri.

 

Ďalej poukazujem na úradný záznam PPZ, NAKA č. PPZ-NKA-OZ-1572-007/2020-PZ z 24.11.2020, v ktorom je uvedený lov zveri 20.10.2020 a 24.10.2020 s tým, že A.C. ulovil 20.10.2020 dve danielice bez toho, aby si splnil povinnosť a označil zver značkou a následne 24.10.2020 rovnako dve danielice, ktoré však na pár dní na to niekto dopísal do knihy návštev poľovného revíru a zapísal aj značky.

 

Vydaniu uzneseniaČVS:PPZ-326/NKA-Z1-2020 malo tiež predchádzať zabezpečenie fotokópie knihy návštev poľovného revíru z obdobia mesiacov jún až august 2020 a z obdobia mesiacov september a október 2020.

 

Podkladom na vydanie uzneseniaČVS:PPZ-326/NKA-Z1-2020 mal byť realizačný návrh PPZ, NAKA č. PPZ-NKA-OZ-1572-011/2020-PZ z 03.12.2020 (ďalej len „realizačný návrh“), ktorý mal byť spísaný na základe poznatkov z operatívno-pátracej činnosti, a v ktorom boli ako podozrivé osoby uvedení A.C. a A.D. Ako zoznam dôkazov bolo v predmetnom realizačnom návrhu označených osem úradných záznamov, z ktorých sa vo vyšetrovacom spise nachádzajú len tri.

 

Konštatujem, že po začatí trestného stíhania boli do vyšetrovacieho spisu zabezpečované v podstate len úradné záznamy, a to v počte 18, ktoré boli výsledkom operatívno-pátracej činnosti, pričom v prevažnej vačšine z nich je konštatované, že analýzou kamerových záznamov nebola zistená žiadna relevantná skutočnosť.

 

V trestnej veci ČVS:PPZ-326/NKA-Z1-2020 bol od 04.01.2021, kedy bolo začaté trestné stíhanie, až do 16.11.2021, kedy bolo uznesením krajského prokurátora v Nitre sp. zn. Kv 104/21/4400 zrušené uznesenie ČVS:PPZ-326/NKA-Z1-2020, vykonaný len jeden procesný úkon, a to výsluch svedkaA.L., poľovného hospodára v poľovnom združení Júr nad Hronom, ktorý nemal so stíhaným skutkom žiadnu súvislosť, nevedel sa k nemu vyjadriť, len vysvetlil spôsob evidencie jednotlivých skutočností a údajov do knihy návštev. Poznamenávam, že uvedený výsluch je absolútne nepodstatný a nadbytočný a možno usudzovať, že obvinenému slúžil na to, aby mu ozrejmil právnu úpravu a aplikáciu zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve, v praxi.

 

Pokiaľ ide o obranu obvineného, žepodozrenie z páchania trestnej činnosti bolo zistené v rámci operatívno-pátracej činnosti realizovanej príslušníkmi 2. operatívneho oddelenia Odboru Západ NAKA PPZ, ktorí spísalirealizačný návrh, pričomúradné záznamy obsahovali skutočnosti podstatné pre trestné konanie a zároveň založili úradnú povinnosť vyšetrovateľa ako orgánu činného v trestnom konaní začať trestné stíhanie uvádzam, žez úradných záznamov, z ktorých vychádzalrealizačný návrh, na podklade ktorého obvinený vydal uznesenie ČVS: PPZ-326/NKA-Z1-2020nevyplývala žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala podozreniu z páchaniastíhanej trestnej činnosti v nich menovanými osobami, o čom svedčí obsah vyššie rozpísaných úradných záznamov.

 

Pokiaľ ide o dôkaznú situáciu v trestnej veci vedenej podČVS: PPZ-326/NKA-Z1-2020, táto bola založená výlučne na úradných záznamoch policajtov PPZ, NAKA, pričom informácie v nich uvedené mali mať títo od osôb pracujúcich v prospech PZ, niekedy dokonca len od osoby jednorazovo spolupracujúcej s PZ. Nie je napríklad zrejmé, z akého dôvodu obvinený počas celého trvania vyšetrovania danej veci nevypočul ako svedka osobu A.K., ktorá mala poskytovať informácie osobe „TOM“, a ktorá mala mať informácie priamo zo zdroja údajnej trestnej činnosti, keďže sa jej sama zúčastňovala.

 

Pri hodnotení konania obvineného je nevyhnutné sa zaoberať opisom skutku, ktorý bol predmetom uznesenia ČVS: PPZ-326/NKA-Z1-2020, a ktorý obvinený kvalifikoval ako prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.

 

Obvinený v uznesení ČVS: PPZ-326/NKA-Z1-2020 nezákonný spôsob konania popísal tak, že neznámy páchateľ loví pomocou zbrane zver v rozpore s vymenovanými ustanoveniami zákona č. 274/2009 Z. z. tým spôsobom, že „po ulovení zveri túto neoznačí zákonom predpísaným spôsobom, nezaznamená jej ulovenie zákonom predpísaným spôsobom a jej ulovenie neoznámi príslušnému poľovnému hospodárovi, avšak ju použije pre vlastnú potrebu, pričom tohto konania sa má dopustiť v uvedenej dobe opakovane“.

 

Opakujem, že uvedený skutkový stav mal vyplývať z dvoch úradných záznamov PPZ, NAKA č. PPZ-NKA-OZ-1572-004/2020-PZ zo 16.10.2020a č. PPZ-NKA-OZ-1572-007/2020-PZ z 24.11.2020. V týchto úradných záznamoch boli označené konkrétne dátumy a spôsob údajného porušenia práva poľovníctva, a to

·         27.06.2020 – v knihe návštev chýba podpis zapisujúcej osoby, ktorá zapísala ulovenú zver,

·         25.08.2020 – ulovená zver nebola zapísaná v knihe návštev,

·         28.08.2020 – v knihe návštev nebolo zapísané číslo značky, ktorou bola ulovená zver označená,

·         20.10.2020 – ulovená zver nebola zapísaná v knihe návštev,

·         24.10.2020 – ulovená zver bola zapísaná do knihy návštev s odstupom niekoľkých dní.

 

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že trestného činu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené.

 

 

Z uvedeného je zrejmé, že konanie, ktorým je naplnená objektívna stránka daného trestného činu (porušenie práva poľovníctva) zahŕňa neoprávnený zásah páchateľa do výkonu práva poľovníctva tým, že

 

1.    bez povolenia loví zver,

2.    loví zver v čase jej ochrany alebo zakázaným spôsobom,

3.    kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver neoprávnene ulovenú alebo nájdenú.

 

Ako je uvedené vyššie, z úradných záznamov ako aj z uznesenia ČVS: PPZ-326/NKA-Z1-2020 vyplýva, že trestná činnosť mala spočívať v tom, že podozrivé osoby riadne nezaznamenali ulovenú zver v knihe návštev, resp. si takúto zver privlastnili. Vo vyšetrovacom spise však absentuje dôkaz, ktorý by preukazoval, že konkrétna osoba mala loviť zver bez povolenia alebo v čase jej ochrany alebo mala nakladať s neoprávnene ulovenou zverou. Inak povedané, ani úradné záznamy, na ktorých obvinený postavil uznesenie ČVS: PPZ-326/NKA-Z1-2020, ani iný dôkaz vo vyšetrovacom spise (pripomínam, že obsah vyšetrovacieho spisu tvoria v podstate len úradné záznamy) nenasvedčuje tomu, že by osoby, ktoré zver ulovili, nemali povolenie, že by bola zver ulovená zakázaným spôsobom alebo že by išlo o neoprávnene ulovenú zver.

 

Zdôrazňujem, že samotné nezapísanie ulovenej zveri alebo neuvedenie niektorého údaju do knihy návštev nenapĺňa objektívnu stránku trestného činu pytliactva. Aj pokiaľ by úradné záznamy policajtov PPZ, NAKA vychádzali z reálne zistených skutočností, nemožno konštatovať naplnenie zákonných znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona.

 

Je preto nevyhnutné konštatovať, že skutok, ktorý bol predmetomuznesenia ČVS: PPZ-326/NKA-Z1-2020 nie je trestným činom, ale môže ísť o správny delikt podľa zákonač. 274/2009 Z. z.

 

Pokiaľ ide o tvrdenie obvineného, že trestného činu pytliactva sa páchateľ môže dopustiť závažnejším spôsobom tak, že použije zbraň, teda právna kvalifikácia skutku, ktorú v uznesení ČVS: PPZ-326/NKA-Z1-2020 použil, je podľa jeho názoru správna, uvádzam nad rámec vyššie uvedených argumentov, z ktorých je zrejmé, že skutok, pre ktorý obvinený začal trestné stíhanie, ani nie je trestným činom, že použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu pytliactva spočívajúcej v spáchaní trestného činu so zbraňou je absolútne nenáležité a nesprávne.

 

Poukazujem na ustanovenie § 122 ods. 3 Trestného zákona, ktoré definuje pojem „spáchanie trestného činu so zbraňou“ ako aj pojem „zbraň“, pričom trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším.

 

Telom sa tu rozumie telo človeka a za útok proti telu je potrebné považovať výlučne útok proti telesnej integrite človeka a nie zvieraťa. Inak povedané, zbraňou môže byť len vec, avšak útočiť zbraňou možno len proti telu človeka, ale nie aj proti veci.

Pripomínam, že podľa § 130 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa zviera na účely Trestného zákona považuje stále za vec.

 

Poukazujem v tejto súvislosti na judikatúru (R 33/1978), ktorá zdôraznila, že zbraňou sa rozumie len vec, ktorá bola použitá alebo ktorá bola určená za účelom útoku proti osobe, nie však za účelom útoku proti veci.

 

Konštatujem, že rovnaký výklad spáchania trestného činu so zbraňou uvádza aj česká odborná literatúra, podľa ktorej trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov, použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ak ju na ten účel má pri sebe.

 

Zbraňou sa rozumie akýkoľvek predmet, ktorý je spôsobilý urobiť útok páchateľa voči telu poškodeného dôraznejším, tzn. urobiť tento útok intenzívnejším a viac spôsobilým zasiahnuť do telesnej integrity človeka a spôsobiť mu zranenie.

 

Zbraň je prostriedkom útoku na inú osobu, a preto útok len voči veci nemožno považovať za čin spáchaný so zbraňou.

 

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nevyhnutné prijať záver, že trestné stíhanie na základe uznesenia ČVS: PPZ-326/NKA-Z1-2020 bolo obvineným vedené od začiatku nezákonne, keďže skutok popísaný v skutkovej vete predmetného uznesenia nielenže bol nesprávne právne kvalifikovaný, ale nie je ani trestným činom. Uvedených skutočností si musel byť obvinený pri vydávaní uznesenia ČVS: PPZ-326/NKA-Z1-2020 vedomý, keďže vychádzal výlučne z vyššie uvedených úradných záznamov, ktoré ako už bolo konštatované, nezakladali podozrenie zo spáchania stíhaného trestného činu.

 

Z konštatovaných skutočností je zrejmé, že podnet na podanie návrhu na vydanie príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov predložený 15.04.2021 obvineným prokurátorovi Okresnej prokuratúry Levice v rámci nezákonne vedeného trestného stíhania (za skutok, ktorý nie je trestným činom), bol rovnako nezákonný. Podľa príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra č. 3Ntt/23/2021-2-V-OSNR mali  byť záznamy vyhotovované zo stretnutí podozrivých M.M. a R.U. s ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami, zúčastňujúcimi sa poľovačiek v tejto časti poľovného revíru.

 

Zdôrazňujem, že operatívne informácie, ktoré boli obsahom vyšie uvedenýchúradných záznamov, na základe ktorých obvinený vydal uznesenie ČVS: PPZ-326/NKA-Z1-2020, sa následne nepotvrdili ani vykonaným dokazovaním v danej trestnej veci, a to ani svyužitím informačno-technických prostriedkov, konkrétne prostredníctvom obrazových záznamov z exteriéru poľovníckej chaty.

 

Uvedené tvrdenie preukazuje odpoveď Prezídia Policajného zboru, Úradu zvláštnych policajných činností Bratislava č. PPZ-ZPČ-36-005-V/2022 zo 07.02.2022, z ktorej vyplýva, že 20.10.2021 bolo na odbor zvláštnych policajných činností Západ doručené a signované obvineným vyhodnotenie použitia informačno-technického prostriedku podľa Trestného poriadku č. PPZ-NKA-OZ-2021/443-001-V z 11.10.2021, v ktorom obvinený podľa § 114 ods. 8 Trestného poriadku žiadal odbor zvláštnych policajných činností Západ o zničenie záznamov získaných použitím informačno-technického prostriedku v akcii s krycím názvom „BOMBARDÉR-P“ (obrazové záznamy z exteriéru poľovníckej chaty).

 

Predmetná odpoveď obsahovala prílohy, a to vyhodnotenie č. PPZ-NKA-OZ-2021/443-001-V z 11.10.2021 vyhotovené obvineným a zápisnicu o zničení záznamov č. PPZ-ZPČ-OZPCZ1-443-021/2021-P z 21.10.2021.

 

Z vyhodnotenia č. PPZ-NKA-OZ-2021/443-001-V z 11.10.2021 vypracovaného obvineným vyplýva, že účel a cieľ použitia informačno-technického prostriedku bol nesplnený. Počas použitia informačno-technického prostriedku nedošlo k narušeniu konšpirácie. Záznamy získané použitím informačno-technického prostriedku v akcii „BOMBARDÉR-P“ žiadal zničiť podľa § 114 ods. 8 Trestného poriadku.

 

Zo zápisnice Prezídia Policajného zboru, Úradu zvláštnych policajných činností, odbor zvláštnych policajných činností Západ z 21.10.2021 vyplýva, že na základe vyhodnotenia obvineného z 11.10.2021, komisia podľa § 114 ods. 8 Trestného poriadku zničila získané a vyhotovené obrazové záznamy a fotografie v akcii s krycím názvom „BOMBARDÉR-P“ na HDD, keďže sa pri vyhotovovaní obrazových záznamov a fotografií nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie.

 

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vykonaným dokazovaním po začatí trestného stíhania s využitím informačno-technických prostriedkov, a to prostredníctvom obrazových záznamov z exteriéru poľovníckej chaty, nebolo preukázané nezákonné ulovenie zveri, ani nezákonné nakladanie s ňou.

 

Vzhľadom na uvedené je potom absurdné konštatovanie obvineného, žezískané informácie odôvodňovali podozrenie z prečinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.Práve táto právna kvalifikácia umožňovala obvinenému predložiť 01.07.2021 prokurátorovi Okresnej prokuratúry Levice ďalší nezákonný podnet na podanie návrhu na vydanie príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, tentokrát už spojený so vstupom do obydlia, konkrétne aby boli záznamy vyhotovované zo spoločenskej miestnosti poľovníckej chaty. Obvinený doslova v podnete žiadal, aby boli obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy vyhotovovanéz priestoru, kde sa má spracovávať a rozrábať ulovená zver, zo spoločenskej miestnosti.V predmetnom podnete síce obvinený uviedol informáciu o analýze kamerových záznamov z nasadeného informačno-technického prostriedku z exteriéru poľovníckej chaty z obdobia od 12.05.2021 do 01.06.2021, táto však neobsahovala žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili podozreniu zo spáchania trestného činu legalizácie výnosov z trestnej činnosti, takže podnet odôvodnil opäť len úradnými záznamami spracovanými po začatí trestného stíhania policajtmi PPZ, NAKA na základe informácií od osôb pracujúcich v prospech PZ.

 

V tejto súvislosti poukazujem opätovne na úradný záznam č. PPZ-NKA-OZ-1572-004/2020-PZ zo 16.10.2020, teda záznam spracovaný pred začatím trestného stíhania, kde osoba pracujúca v prospech PZ v kriminálne záujmovom prostredí, označená ako „X“,mala uviesť informáciu, že ulovená zver sa v objekte poľovníckej chaty rozrába v ľavom zadnom rohu, kde je k tomu uspôsobená časť s mäsiarskymi hákmi a osvetlením ako aj v kuchyni poľovníckej chaty. Uvedená osoba „X“ mala byť priamo svedkom toho ako ulovenú danieliu zver rozrábal A.D., teda sa priamo uvedeného konania zúčastnila.

 

Následne dávam do pozornosti úradný záznam č. PPZ-NKA-OZ-9-021/2021-PZ z 22.06.2021, teda záznam spracovaný po začatí trestného stíhania, počas realizácie vyhotovovania obrazových záznamov z exteriéru poľovníckej chaty, teda spracovaný v čase, keď využívanie informačno-technického prostriedku snímajúceho exteriér poľovníckej chaty neprinášalo žiadne relevantné informácie, ktoré by potvrdzovali nezákonné ulovenie zveri, prípadne nezákonné nakladanie s ňou, teda ktoré by odôvodňovali podozrenie z páchania trestného činu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a spracovaný tri pracovné dni predtým ako obvinený vyhotovil podnet na podanie návrhu na vydanie príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov spojeného so vstupom do obydlia.

 

Bez snahy o akúkoľvek špekuláciu, ktorá sťažnostnému orgánu samozrejme neprináleží, poukazujem práve na uvedené skutočnosti a ich časový sled, v spojení s následnou žiadosťou obvineného o zničenie obrazových záznamov a fotografií z exteriéru chaty podľa § 114 ods. 8 Trestného poriadku, kde aj objektívnemu pozorovateľovi nemôže uniknúť fakt, že pri vyhotovovaní obrazových záznamov a fotografií z exteriéru poľovníckej chaty sa nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, inak povedané, nevyšli najavo žiadne skutočnosti odôvodňujúce podozrenie z páchania akejkoľvek trestnej činnosti, teda ani trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, teda neexistoval objektívny dôvod na predloženie druhého podnetu obvineným na podanie návrhu na vydanie príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, tentokrát spojeného so vstupom do obydlia.

 

V tejto súvislosti a v spojení s námietkou obvineného, že osoby uvedené prokurátorom vo výrokovej časti jeho rozhodnutia, nie sú poškodenými, pričom ide o osoby, ktoré sa v domovej nehnuteľnosti určite nezdržiavali v súvislosti s výkonom poľovného práva a ktorých prítomnosť, a tým aj zaznamenávanie ich prejavov nemohol obvinený predpokladať, poukazujem na výpovede svedkov-poškodenýchA.I., ktorý vypovedal, že stretnutí na poľovníckej chate sa zúčastňoval od mesiaca máj 2021,A.G., ktorý na otázku, či navštívil poľovnícku chatu aj v období od 18.04.2021 (dátum vydania príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra na vyhotovovanieobrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov z exteriéru poľovníckej chaty) do 04.07.2021 (dátum vydania druhého príkazu spojeného so vstupom do obydlia) odpovedal, že určite áno, ale nepamätá si na presný počet týchto stretnutí, A.H., ktorý na stretnutia na poľovnícku chatu chodil približne od mája 2021.

 

Predmetné výpovede svedkov – poškodených vyvracajú obhajobné tvrdenia obvineného, že nemohol predpokladať prítomnosť, a tým aj zaznamenávanie prejavov týchto osôb na poľovníckej chate. Podľa§ 114 ods. 5 Trestného poriadku je totiž policajt povinnýsústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu, a ak dôvody pominuli, musí sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov skončiť, a to aj pred uplynutím času uvedeného v príkaze, teda je povinný priebežne vyhodnocovať význam zabezpečených záznamov pre trestné konanie, čo obvinený podľa vlastných tvrdení aj priebežne vykonával. Z uvedeného vyplýva, že obvinený musel mať pred podaním „druhého“ podnetu na podanie návrhu na vydanie príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, a tona základe vyhodnocovania obrazových záznamov z exteriéru poľovníckej chaty, vedomosť o tom, aké osoby poľovnícku chatu navštevujú.

 

S poukazom na výpovede svedkov – poškodených týkajúce sa obdobia, v ktorom poľovnícku chatu navštevovali, pri ktorých neexistujerozumný dôvod im neveriť, je zrejmé, že na obrazových záznamoch z exteriéru poľovníckej chaty boli zaznamenané osoby, ktoré mohli byť pre niektoré orgány činné v trestnom konaní objektom záujmu, čomu nasvedčuje aj obsah zvukových záznamov vyhotovených v inej trestnej veci, v ktorej sú obvinení aj príslušníci PPZ, NAKA, a ktoré sa v interiéri inkriminovanej poľovníckej chaty niekoľkokrát, ako sami uviedli, stretli. Všetky uvedené skutočnosti môžu vzbudzovať reálnu pochybnosť o tom, či informačno-technický prostriedok bol v interiéri poľovníckej chaty nasadený v súvislosti s dokazovaním trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti ako to tvrdil obvinený alebo mali policajti záujem odhaľovať niečo iné. Nemožno vylúčiť, že snaha o zaznamenanie rozhovorov týchto osôb v interiéri poľovníckej chaty viedla k predloženiu druhého podnetuna podanie návrhu na vydanie príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov spojeného so vstupom do obydlia, pričom podnet bolo potrebné odôvodniť, a tak bol odôvodnený najmä vyššie uvedeným úradnýmzáznamom č. PPZ-NKA-OZ-9-021/2021-PZ z 22.06.2021, keďže iné dôkazy od 04.01.2021 (začatie trestného stíhania) do 28.06.2021 (spracovanie podnetu obvineným) zabezpečené neboli. Ako inak si možno vysvetliť novú zásadnú informáciu, ktorá sa zrazu vyskytla v predmetnom úradnom zázname z 22.06.2021 ako aj následne v samotnom podnete, ktorá mala odôvodniť vydanie príkazu so vstupom do obydlia, a to, že ulovená zver sa rozrába práve v spoločenskej miestnosti?

 

V inkriminovanom úradnom zázname č. PPZ-NKA-OZ-9-021/2021-PZ z 22.06.2021 teda  osoba, tentokrát jednorazovo spolupracujúca s PZ, mala policajtom PPZ, NAKA uviesť, že mäso spracovávajú A.D. s A.C. v interiéri poľovného domčeka, v miestnosti označenej ako spoločenská miestnosť, kde toto mäso spracujú, vyrežú šľachy a tuk, vykostia a takto spracované si ho berú následne A.C. s A.D. Pri tejto činnosti majú menovaným pomáhať doposiaľ nestotožnené osoby, ktorým menovaní plne dôverujú, pričom pred nimi debatujú a rozhodujú koľko mäsa si zoberú oni dvaja a koľko mäsa predajú na ďalší odbyt doposiaľ neznámemu odberateľovi.

 

Na okraj uvádzam, že je pozoruhodné, že hoci osoby A.C. a A.D. majú plne dôverovať osobám, ktoré im majú pomáhať pri rozoberaní mäsa, a majú pred nimi dohadovať ceny, miesto, čas a spôsob odovzdávky mäsa, neuvedú pred nimi podstatnú okolnosť, a to ktorému odberateľovi mäso predávajú. Rovnako pozoruhodné je, že títo „pomocníci“ sú tiež doposiaľ nestotožnení, pričom si plne dôverujú, teda možno očakávať, že sa dobre poznajú, vrátane osoby, ktorá informácie, ktoré sú zachytené v tomto úradnom zázname, mala poskytnúť.

 

Pokiaľ ide o informáciu, že podozrivé osoby mäso spracujú, vyrežú šľachy a tuk, a vykostia v interiéri poľovníckej chaty, dokonca v miestnosti označenej ako spoločenská miestnosť, musím konštatovať, že táto informácia spolu s informáciami uvednými v texte vyššie, vzbudzuje minimálne otázniky o jej dôveryhodnosti, a teda o dôveryhodnosti celého úradného záznamu a osoby jednorazovo spolupracujúcej s PZ.

 

Je zrejmé, že nie každý mal možnosť navštíviť nejakú poľovnícku chatu, a teda nie každý má predstavu o interiéri a vybavení takej chaty. Každý kto mal záujem sa mohol oboznámiť so vzhľadom spoločenskej miestnosti inkriminovanej poľovníckej chaty, keďže obrazovo-zvukové záznamy z nej unikli do médií. V tejto súvislosti opäť poukazujem na rozdielnosť tvrdení informátorov, kde jeden tvrdil (pred začatím trestného stíhania, pred nasadením informačno-technického prostriedku do exteriéru poľovníckej chaty), že ulovená zver sa v objekte poľovníckej chaty rozrába v ľavom zadnom rohu, kde je k tomu uspôsobená časť s mäsiarskymi hákmi a osvetlením ako aj v kuchyni poľovníckej chaty, čo predstavuje logickú informáciu o priestoroch, kde sa ulovená zver spracováva, keďže tieto sú na takú činnosť prispôsobené. Druhý informátor, resp. osoba jednorazovo spolupracujúca s PZ už ale tvrdila (po nasadení informačno-technického prostriedku do exteriéru poľovníckej chaty, ktorý nepriniesol informácie svedčiace o páchaní nejakej trestnej činnosti, ale nemožno vylúčiť, že bol zdrojom informácie o stretávaní sa určitých osôb v priestoroch poľovníckej chaty), že mäso sa spracováva právev miestnosti označenej ako spoločenská miestnosť, kde sa z neho vyrežú šľachy a tuk a vykostí sa, čo môže u objektívneho pozorovateľa, ktorý nemusí byť ani poľovníkom, vzbudiť pochybnosť o hodnovernosti takejto informácie, keďže spoločenská miestnosť v poľovníckych chatách, už aj samotným vzhľadom a vybavením je určená na úplne iné aktivity ako spracovanie mäsa, vyrezávanie šliach a tuku a jeho vykosťovanie, čo je zrejmé kadému, kto niekedy nejakú poľovnícku chatu mal možnosť navštíviť.

 

Pokiaľ ide o obhajobné tvrdenie obvineného, že žiadna z osôb, ktorým prokurátor priznal práva poškodeného v trestnom konaní, nemala právo zdržiavať sa v priestoroch poľovníckej chaty monitorovaných informačno-technickým prostriedkom a táto neoprávnenosť užívania cudzieho majetku má nevyhnutne za následok nemožnosť porušenia práv týchto osôb v prípade neoprávneného nahrávania ich prejavov osobnej povahy, uvádzam, že ide o prinajmenšom absurdný spôsob obhajoby. Uvedená právna úvaha obvineného by v praxi znamenala ad absurdum napríklad to, že v prípade úmyselného usmrtenia osoby, ktorá sa vlámala do budovy patriacej nadnárodnej spoločnosti, inou osobou, ktorá sa v uvedenej budove zdržiavala tiež neoprávnene za účelom odcudzenia dôležitého softvérového produktu, ktorého vlatníkom je uvedená nadnárodná spoločnosť, by nešlo o trestný čin vraždy a osoba, ktorá sa do predmetnej budovy vlámala a bola usmrtená, by nebola poškodeným, a to z jednoduchého dôvodu, a to že sa v budove zdržiavala neoprávnene.

 

Je potrebné tiež zdôrazniť, že v prípade vydania príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov v trestnom konaní, je podľa § 114 ods. 5 Trestného poriadku vyšetrovateľ PZ, prípadne operatívny pracovník povinnýsústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu, a ak dôvody pominuli, musí sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov skončiť, a to aj pred uplynutím času uvedeného v príkaze. Inak povedané, vyšetrovateľ PZ, resp. operatívny pracovník je povinný priebežne vyhodnocovať relevantnosť zabezpečených záznamov pre trestné konanie a ak zistí, že nie je zaznamenaná trestná činnosť, pre podozrenie z páchania ktorej bol príkaz vydaný, je povinný takéto monitorovanie zastaviť, čo sa však evidentne v danej veci nestalo.

 

Nad rámec uvedeného dodávam, že je vylúčený jednočinný súbeh trestného činu pytliactva s trestným činom legalizácie výnosu z trestnej činnosti, voči ktorému je trestný čin pytliactva vo vzťahu špeciality. Inak povedané, aj v prípade, ak by boli zistené relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že podozrivé osoby si časť neoprávnene ulovenej zveri prisvoja a časť následne predajú na ďalší odbyt (ako je uvedené v úradnom zázname z 22.06.2021), nemohlo by ísť o podozrenie zo spáchania trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, pretože takéto „prisvojenie“, resp. „predaj“ je už subsumovaný v základnej skutkovej podstate trestného činu pytliactva (kto na seba alebo na iného prevedie zver neoprávnene ulovenú).

 

Vo vzťahu k spochybneniu dátumu vydania napadnutého uznesenia obvineným, ktorý uviedol, že napanuté uznesenie mu bolo doručené 25.04.2022, odoslané z prokuratúry bolo pravdepodobne 19.04.2022, je síce datované 12.04.2022, no javí sa ako málo pravdepodobné, že k jeho odoslaniu došlo až po šiestich, alebo siedmych dňoch od jeho vydania, pričomA.H. bolo vznesené obvinenie pravdepodobne 20.04.2022, a preto obvinený konštatoval obavu, že rozhodnutie mohlo byť vydané bezprostredne pred, alebo po zistení budúceho obvineného (A.H.), že bude trestne stíhaný, uvádzam, že ide o ničím nepodložené domnienky obvineného, hraničiace s konšpiračnými teóriami, a dávam mu do pozornosti, že 12.04.2022 bol utorok 15-teho týždňa roku 2022, 15.04.2022 a 18.04.2022 boli dni pracovného voľna, keďže išlo o veľkonočné sviatky, takže medzi písomným vypracovaním uznesenia námestníkom krajského prokurátora          v Nitre 12.04.2022 a jeho finálnym spracovaním a expedovaním z Krajskej prokuratúry Nitra prešli presne dva pracovné dni, čo je absolútne obvyklá doba, v rámci ktorej dochádza k administratívnemu spracovaniu a expedovaniu písomností z prokuratúry. 

 

Pokiaľ ide o výklad obvineného k podstate realizačného návrhu,poukazujem na čl. 23 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru  a útvarov Ministerstva vnútra SR pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní, podľa ktorého, ak príslušník PZ na základe odhaľovania a objasňovania, po zhromaždení dôkazového materiálu, zistí skutočnosti odôvodňujúce postup podľa § 199 ods. 1 a ods. 2 alebo § 206 ods. 1  a ods. 2 Trestného poriadku, spracuje písomný realizačný návrh podľa interného predpisu, ktorým je nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republikyč. 96/2016.Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak príslušník PZ na základe operatívno-pátracej činnosti (na základe odhaľovania a objasňovania) zistí skutočnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania, je povinný spracovať písomný realizačný návrh.

 

Možno sa stotožniť s konštatovaním obvineného, že následne je vyšetrovateľ PZ oprávnený rozhodnúť, či a na základe akých informácií vo veci začne trestné stíhanie, prípadne zvolí ďalší postup.

 

Nemožno však už súhlasiť s tvrdením obvineného, že informácie, ktoré boli obsiahnuté v realizačnom návrhu, boli zákonným dôvodom na začatie trestného stíhania. Obvinený zároveň uviedol, že prokurátor (v napadnutom uznesení) neuviedol žiadne skutočnosti, čo i len naznačujúce opak. Vo vzťahu k tejto námietke obvineného poukazujem na vyššie podrobne rozobraté skutočnosti, ktoré v dostatočnej miere dokazujú obvineným požadovaný opak.

 

V tejto súvislosti je potrebné zároveň zdôrazniť, že uznesenie, ktorým sa rozhoduje o sťažnosti obvineného, tvorí jednotu s uznesením o vznesení obvinenia, a tak môže aj jeho prípadné nedostatky konvalidovať.

 

Zdôrazňujem, že je neprípustné, ak obvinený, ako úradná osoba, ako vyšetrovateľPZ, ktorý sa pri výkone svojej funkcie podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu, ktoré mu vyplývajú z § 2 zákona č. 173/1991 Z.z. o Policajnom zbore, pričom na plnenie týchto úloh používal právomoc zverenú mu v rámci zodpovednosti za ich plnenie, a to konkrétne široký diapazón oprávnení, ktoré mu zveril Trestný poriadok ako orgánu činnému v trestnom konaní, svojvoľne a vedome, na základe informácií, ktoré síce boli úradným spôsobom zaznamenané v realizačnom návrhu (a poskytnuté osobami pracujúcimi v prospech PZ v kriminálne závadovom prostredí), ale svojím obsahom nezakladali podozrenie zo spáchania trestného činu pytliactva, začal trestné stíhanie za tento trestný čin, aby následne mohol realizovať postup podľa § 114 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku.

 

Vo vzťahu k námietke obvineného týkajúcej sa nenaplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného činu uvádzam nasledovné.

 

Podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie (okrem iných osôb) aj príslušník Policajného zboru, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak.

 

Podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

 

Podľa § 326 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

 

Podľa § 326 ods. 2 písm. b) Trestného zákonaodňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

 

Podľa § 138 písm. j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách.

 

Podľa § 139 písm. h) Trestného zákonachránenou osobou sa rozumie verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona.

 

Podľa § 199 prvá veta Trestného poriadkuak nie je dôvod na postup podľa    § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. 

 

Podľa § 199 ods. 2 Trestného poriadku policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.

 

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

 

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z.z. Policajný zbor plní tieto úlohy: odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.

 

Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

 

Podľa § 48 ods. 3 písm. g) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinnýv štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.

 

Podľa § 48 ods. 3 písm. i) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinnývykonávať štátnu službu nestranne.

 

Objektom trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb. Na naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby sa trestného činu dopustil špeciálny subjekt, t.j. verejný činiteľ, pričom z hľadiska zavinenia musí úmysel páchateľa zahŕňať nielen konanie spočívajúce vo vykonávaní právomoci spôsobom odporujúcim zákonu, ale aj úmysel spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, a to niektorým z troch taxatívne uvedených foriem konania. Neoprávnený prospech predstavuje akékoľvek neoprávnené materiálne alebo nemateriálne zvýhodnenie, na ktoré by verejný činiteľ alebo iná osoba nemala právo. Vykonávanie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu treba chápať ako konanie páchateľa, ktoré aktívne porušuje alebo obchádza konkrétne zákony alebo právne predpisy, ktoré upravujú jeho právomoc.

 

Na to, aby bolo možné uzavrieť, že obvinený konal v danom prípade ako verejný činiteľ, je vo všeobecnosti potrebné, aby boli kumulatívne splnené viaceré podmienky, a síce, že obvinený zastával určitú funkciu, resp. mal určité zamestnanie, povolanie alebo postavenia predvídané v zákone (policajt), podieľal sa na plnení úloh spoločnosti a štátu (odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov,vykonávanie vyšetrovania o trestných činoch), pri plnení ktorých používal právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za ich plnenie zverená, pričom zároveň musí platiť, že dotknutý trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak Trestný zákon neustanovuje inak.

 

Z judikatúrnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 48/2017 - II.) vyplýva, že pojem „právomoc“ verejného činiteľa použitý v legálnej definícii § 128 ods. 1 Trestného zákona interpretačne vyžaduje prvok moci a rozhodovania, čo znamená mocenské rozhodovanie na právnom podklade uplatňované voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré môžu byť takým rozhodnutím obmedzené na svojich (inak právnym poriadkom garantovaných) právach. Nemusí nevyhnutne ísťo formalizované rozhodovanie (vydávanie rozhodnutí s určitými procesne predpísanými náležitosťami a formou), vždy je však spojené so zodpovednosťou za uplatnenie právomoci.

 

V reakcii na sťažnostné námietky obvineného považujem za potrebné zopakovať, že pre kvalifikáciu skutku ako zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona je z hľadiska objektívnej stránky tejto skutkovej podstaty potrebné, aby protiprávne konanie páchateľa v postavení verejného činiteľa spočívalo priamo vo vykonávaní jeho právomoci, a to spôsobom odporujúcim zákonu. Táto právomoc je zákonom daná orgánu verejnej moci (PZ), v štruktúre ktorého páchateľ pôsobí a ktorého právomoc ako verejný činiteľ vykonáva.

 

Právomoc je zákonom vymedzená pre rôzne orgány verejnej moci v osobitných predpisoch. Právomoc PZ a jeho príslušníkov (policajtov) je upravená všeobecne v ustanoveniach § 1 a § 2 zákona č. 171/1993 Z.z., v zmysle ktorých je PZ ozbrojený bezpečnostný zbor plniaci úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem                          a medzinárodných foriem a úlohy vyplývajúce z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, a vo svojej činnosti sa riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými jeSlovenská republika viazaná; ďalej je upravená najmä v druhom oddiele tretej hlavy tohto zákona, v ustanoveniach § 17 až § 34, ako oprávnenia policajta a osobitne je právomoc príslušníkov PZ, konkrétne vyšetrovateľov PZ ako orgánov činných v trestnom konaní, v rámci trestného konania upravená v jednotlivých ustanoveniach Trestného poriadku.

 

Vo vzťahu k príslušníkom PZ sú základné práva a povinnosti upravené v zákone č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého je policajt pri výkone svojej činnosti okrem iného povinný dodržiavať ústavu a zákonySlovenskej republiky,  v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor, vykonávať štátnu službu nestranne a podobne. Uvedené ustanovenia teda vymedzujú akými kritériami sa policajt riadi pri plnení svojich zákonných povinností.

 

Čo sa týka vyššie zmieneného znaku skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spočívajúceho v tom, že verejný činiteľ vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, tak odporovať zákonu možno aj tak, že verejný činiteľ koná v rozpore s konkrétnymi právnymi predpismi a tieto právne predpisy v rozpore s ktorými verejný činiteľ konal, možno uviesť do skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia aj len ich výpočtom, odkazom (primerane rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Tdo/192/2018).

 

Právnymi predpismi, v rozpore s ktorými obvinený konal, keď vydal uznesenie ČVS:PPZ-326/NKA-Z1-2020 a následne podal podnet prokurátorovi na podanie návrhu na vydanie príkazu sudcu pre prípravné konanie na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, nepochybne boli ustanovenie § 199 Trestného poriadku (začať trestné stíhanie nemôže policajt vedome na základe neopodstatneného realizačného návrhu a bez dostatočne odôvodnených skutočností), ustanovenie § 114 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku (návrh musí byť odôvodnený podozrením z konkrétnej trestnej činnosti; vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov spojených s priamym vstupom do obydlia je prípustné len v trestnom konaní o zločine, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva), ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z.z., podľa ktorého je úlohou PZ odhaľovanie trestných činov a ich páchateľov, ako aj ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), písm. g) a písm. i) zákona č. 73/1998 Z.z.

 

Je nevyhnutné konštatovať, že obvinený v danom prípade konalspôsobom, ktorý popiera podstatu jehofunkcie, a preto bolo potrebné jeho konanie právne posúdiť podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona.

 

ObvinenýA.A.,služobne zaradený vo funkcii vyšetrovateľ1. oddelenia vyšetrovania, odboru Západ,NAKA PPZ, pri vydaní uzneseniaČVS:PPZ-326/NKA-Z1-2020disponoval požadovanou právomocou, ktorú mu ako policajtovizveril tak Trestný poriadok, ako aj zákon č. 171/1993 Z.z. vo vzťahu kzisťovaniu trestných činov a odhaľovaniuich páchateľov, ako aj k vykonávaniu vyšetrovania o trestných činoch. Predmetnú právomocna základe uvedeného prvku moci obvinenýaj uplatnil, v tomto prípade išlo z jeho strany o formalizované rozhodovanie, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia s určitými procesne predpísanými náležitosťami a formou,ktorým sa začalo trestné stíhanie, a to napriek tomu, že obvinený vedel, že nie sú splnené zákonné podmienky na jeho vydanie, nakoľko skutok, ktorý bol jeho predmetom,nenapĺňal zákonné znaky trestného činu pytliactva vyžadované Trestným zákonom, inkriminované uznesenie teda vydal bez existencie relevantných skutočností odôvodňujúcich začatie trestného stíhania.Zo strany obvinenéhodošlo jednoznačne k vykonávaniu právomoci policajta(vyšetrovateľa NAKA PPZ) ako verejného činiteľa, ktoré odporuje zákonu, a to s cieľom zabezpečiť sebe alebo aj inej osobe neoprávnený prospech (nemateriálnu výhodu) spočívajúcu v tom, že si obvinený„otvoril“ Trestným poriadkom široko vymedzený priestor na dokazovanie v trestnom konaní voči konkrétnym osobám, ktoré sa mali údajnej trestnej činnosti dopustiť a z ktorých sa tak stali v dôsledku protiprávneho postupu podozrivé osoby.Práve uvedené „otvorenie“ dokazovania mu zabezpečilo, že moholvyužívať inštitúty upravené v piatej hlave Trestného poriadku a realizovať tak zásahy do súkromných práv tretích osôb (vyhotovovanie obrazových, zvukových aleboobrazovo-zvukových záznamov z exteriéru ako aj interiéru poľovníckej chaty). Zásadný význam ustanovenia § 199 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku spočíva aj v tom, že výlučne až po začatí trestného stíhania je možné vykonávať úkony podľa štvrtej a piatej hlavy Trestného poriadku s výnimkou zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

 

Poznamenávam, že vznik konkrétneho následku pre konkrétnu fyzickú osobu sa pre naplnenie základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa nevyžaduje, naopak postačí len úmysel k tomu smerujúci.

 

Vzhľadom na skutočnosť, že trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa je tzv. predčasne dokonaným trestným činom, zneužitie právomoci zo strany verejného činiteľa nemusí mať vždy dopad do subjektívnej sféry tretej osoby, respektíve verejný činiteľ nemusí získať neoprávnený prospech, postačí ak k tomu jeho úmysel smeruje (primerane rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Tdo/939/2017). Inak povedané, nemusí byť reálne spôsobená nijakej osobe žiadna škoda a ani nemusí reálne dôjsť k získaniu neoprávneného prospechu, postačí ak spôsobenie škody, či získanie neoprávneného prospechu verejný činiteľ zamýšľal.

 

Uvedený záver vyplýva aj zo staršej judikatúry, ktorá konštatovala, že znak “v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech” charakterizuje pohnútku páchateľa, takže k dokonaniu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona nie je potrebné, aby aj škoda inému neoprávnene vznikla alebo aby páchateľ skutočne sebe alebo inému zadovážil neoprávnený prospech (primerane judikatúra R 25/1975).

 

Ako je uvedené vyššie, je zrejmé, že obvinený sa pri výkone svojej funkcie podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu, ktoré mu vyplývajú z § 2 zákona č. 173/1991 Z.z., pričom na plnenie týchto úloh používal právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za ich plnenie zverená, a to najmä oprávnenie zisťovať trestné činy, odhaľovať a usvedčovať ich páchateľov prostredníctvom inštitútov definovaných Trestným poriadkom, ktorý ako procesná norma upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní, teda okrem iných aj vyšetrovateľov PZ tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia spravodlivo potrestaní za súčasného rešpektovania základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. Pri vykonávaní služobnej činnosti bol obvinený povinný nepripustiť, aby v súvislosti s jeho činnosťou vznikla niekomu bezdôvodná ujma, a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Na jednej strane bola teda v rámci výkonu služobnej povinnosti obvinenému zverená právomoc zisťovať trestné činy a odhaľovať ich páchateľov, no na druhej strane mal zároveň povinnosť, a teda aj zodpovednosť postupovať pri tom v súlade s Trestným poriadkom a nie svojvoľne tak ako tomu bolo v tomto prípade.

 

Dodávam, že uznesenie ČVS:PPZ-326/NKA-Z1-2020, vydané obvineným, je s poukazom na § 162 ods. 2, § 176 a nasl. a § 199 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku z procesného hľadiska jednou z foriem rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní. Pripomínam, že začatie trestného stíhania je nevyhnutnou podmienkou, aby mohlo byť v prípravnom konaní vykonané potrebné dokazovanie s predpokladanými procesnými dôsledkami ajv konaní pred súdom. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že účelom a zmyslom procesného inštitútu začatia trestného stíhania je, aby orgány prípravného konania mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Trestného poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa trestného činu a ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe hneď, ako to odôvodňuje dôkazná situácia(R 19/2016).

 

Zdôrazňujem, že pri vydávaní uznesenia o začatí trestného stíhania nemôže ísť o preventívny, abstraktne odôvodnený postup, naopak, prípustný je len postup na základe konkrétnych informácií o trestnoprávne relevantných skutočnostiach alebo pre ne priamo iniciačných okolnostiach.

 

Konanie obvineného A.A. spočívajúce v začatí trestného stíhania na základe neopodstatneného realizačného návrhu, za konanie, ktoré nezakladá  skutkovú podstatu žiadneho v Trestnom zákone definovaného trestného činu, v následnom predložení neodôvodnených podnetov na podanie návrhov na vydanie príkazov podľa § 114 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, nemožno vyhodnotiť inak ako neprípustné, s cieľom kriminalizovať a diskreditovať konkrétne osoby.

 

Pokiaľ ide o námietky obvineného k jednotlivým, ako obvinený uvádza „tvrdeniam“ prokurátora konštatovaným v skutkovej vete napadnutého uznesenia, je potrebné uviesť, že skutok môže byť v priebehu ďalšieho trestného konania upravený, a to v závislosti od výsledkov vykonaného dokazovania, za predpokladu, že totožnosť skutku zostane aj naďalej zachovaná.

 

Pokiaľ ide o námietky obvineného vo vzťahu k postupu prokurátora spočívajúcom v doručovaní uznesenia o začatí trestného stíhania poškodeným, v číslovaní strán vyšetrovacieho spisu, v spôsobe vedenia vyšetrovacieho spisu, v spôsobe zaznamenania úkonu nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu a ďalšie, obsiahnuté v doplnení sťažnosti z 18.05.2022, je potrebné poznamenať, že obvineným napádaný postup prokurátora nemal vplyv na zákonnosť napadnutého uznesenia.

 

            Zdôrazňujem, že zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, logicky nemožno očakávať v štádiu hneď po začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku ani bezprostredne po vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, keďže ide o úvodnú fázu trestného stíhania. 

 

            Vznesením obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku sa realizuje ústavná zásada, že nikto nemôže byť stíhaný inak, než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Základný význam tohto inštitútu spočíva v tom, že trestné stíhanie sa začína viesť proti určitej osobe, čím sa vymedzuje jej procesné postavenie v trestnom konaní ako obvineného.

 

Od okamihu vznesenia obvinenia sa v rámci kontradiktórneho trestného konania oba jeho hlavné subjekty, obvinený a orgány činné v trestnom konaní, podieľajú na dokazovaní za účelom potvrdenia alebo vyvrátenia rozhodných skutočnosti týkajúcich sa trestného činu a osoby jeho páchateľa s tým, že na tomto procese ex offo participujú orgány činné v trestnom konaní v rozsahu určenom § 2 ods. 10 posledná veta Trestného poriadku a obvinený podľa vlastnej úvahy.

 

Možno uzavrieť, že až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor na dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia postupne „odkrýva“ (teda buď potvrdzuje, alebo vyvracia) práve dokazovaním, pričom nateraz je vznesené obvinenie k obvinenému dôvodné s tým, že v prípravnom konaní sa bude pokračovať vo vykonávaní dôkazov, ktoré dôvodnosť obvinenia buď potvrdia alebo rozptýlia.

 

            Na vyvodenie záveru o spáchaní trestného činu určitou osobou stačí z vykonaných dôkazov vyplývajúci vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý však musí byť konkrétne zistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený. Na druhej strane, nie je potrebné, aby trestný čin bol spoľahlivo preukázaný ako je to v prípade obžaloby alebo meritórneho odsudzujúceho rozhodnutia súdu. V danej trestnej veci bol záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vo vzťahu k obvinenému na podklade zabezpečených dôkazov dostatočne odôvodnený.

 

V závere zdôrazňujem, že do vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-326/NKA-Z1-2020vedeného obvineným, nebol v priebehu predprípravného a prípravného konania zabezpečený žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval akúkoľvek trestnú činnosť, a ktorý by zároveň odôvodňoval vykonávanie dokazovania tak závažným spôsobom zasahujúcim do základných práv a slobôd človeka, ako je využitie informačno-technického prostriedku, dokonca v obydlí.

 

V súvislosti so zásahom do práva na súkromie, ku ktorému v danej veci použitím informačno-technického prostriedku došlo, pripomínam, že použitie obrazového, zvukového alebo obrazovo-zvukového záznamu ako dôkazu v trestnom konaní in abstracto je prípustné len vtedy, ak nariadenie a vykonávanie informačno-technických prostriedkov podľa § 114 Trestného poriadku ako dôkazného prostriedku je v súlade so zásadami legality, legitimity, proporcionality, primeranosti a zdržanlivosti.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 11.06.2015 sp. zn.II. ÚS 367/2015 okrem iného konštatoval: „(...) Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti pri poskytovaní ochrany základným právam obsiahnutým v ústave postupuje v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. V zmysle tejto judikatúry sa posudzujú zásahy do práva na súkromie z troch hľadísk, a to z hľadiska legality, legitimity a proporcionality. Legalita znamená, že štát môže zasiahnuť do práva na súkromie len vtedy, ak takýto zásah pripúšťa zákon a právna norma ho upravuje dostatočne jasne na to, aby bol za ustanovených podmienok predvídateľný. Legitímnosť zásahu do práva na súkromie je spojená s jeho účelom, ktorý je definovaný v čl. 8 ods. 2 dohovoru, teda zásah do práva na súkromie je prípustný len vtedy, ak je to v záujme štátu z dôvodu ochrany národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, v záujme spoločnosti z dôvodu zabezpečenia hospodárskeho blahobytu krajiny, ochrany zdravia alebo morálky a v záujme jednotlivcov z dôvodu ochrany práv a slobôd iných. Proporcionalita znamená, že štát môže zasiahnuť do práva na súkromie len v tom prípade, keď je to nevyhnutné (za daných okolností nie je možné legitímny cieľ dosiahnuť inak) a pri dodržaní zásad a princípov vlastných demokratickej spoločnosti (I. ÚS 274/05, III. ÚS 80/08, IV. ÚS 121/09) (...)“.

 

V kontexte vyššie uvedených skutočností je potrebné prijať záver, že nariadenie a vykonávanie dôkazných prostriedkov, teda faktické vykonávanie exteriérového (prvého) a interiérového (druhého) informačno-technického prostriedku,nebolo v súlade so zásadami legality, legitimity, proporcionality, primeranosti a zdržanlivosti.

 

Argumenty uplatnené obvineným považujem za zákonný spôsob vyjadrenia sa k skutkovým okolnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom, na základe ktorých boli ustálené skutkové zistenia (§ 34 ods. 1 Trestného poriadku). Doposiaľ produkované dôkazy a vyššie zistené a analyzované skutočnosti zadokumentované vo vyšetrovacom spise v súčasnom štádiu trestného konania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok, ktorý je predmetom sťažnosťou napadnutého rozhodnutia prokurátora sa stal, tento je trestným činom a je z neho dôvodne podozrivý obvinený, tak ako je uvedené vo výrokovej časti predmetného uznesenia.

 

Na záver považujem za potrebné konštatovať, že z doposiaľ zabezpečených dôkazov neboli zistené také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali dôvodnosť postupu podľa § 206 ods. 1 Trestného priadku alebo zoslabovali dôkaznú situáciu vo vzťahu k obvinenému.

 

Pripomínam však, že rozhodnutie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku je procesným rozhodnutím, ktorým sa proti určitej osobe začína trestné stíhanie za konkrétny skutok, ktorý je trestným činom. Vznesenie obvinenia konkrétnej osobe vyjadruje iba vyšší stupeň pravdepodobnosti, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný čin, nie je však rozhodnutím o tom, že obvinený trestný čin spáchal. Nemožno ho teda v žiadnom prípade  považovať za rozhodnutie o vine páchateľa.

 

 

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Trestného poriadku).

 

 

 

                                   generálny prokurátor Slovenskej republiky

                                                                v z. JUDr. Katarína Habčáková

                                                                             prokurátorka


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia