Začatie trestného stíhania vo veci pre skutok, ktorý sa nestal, ale možno sa stane v budúcnosti

Publikované: 01. 09. 2019, čítané: 1738 krát
 

 

Úvod­ná poz­nám­ka JUDr. Pe­ter Šam­ko

 Naj­vyš­ší súd SR pred­lo­žil do pri­po­mien­ko­vé­ho ko­na­nia návrh sta­no­vis­ka č. Tpj 47/2019 (ob­sah návr­hu sta­no­vis­ka je uve­de­ný v texte niž­šie), kto­rý má am­bí­ciu zjed­no­tiť ne­jed­not­nú ap­li­kač­nú prax, kto­rá sa tý­ka otáz­ky, či mož­no za­čať tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci (§ 199 ods. 1 Tr. por.) aj pre sku­tok, kto­rý sa do­po­siaľ nes­tal, ale je mož­né (aj keď to nie je is­té), že sa sta­ne v bu­dúc­nos­ti (t. j., či je mož­né za­čí­nať tres­tné stí­ha­nie „do bu­dúc­nos­ti“).

 Za­stá­vam práv­ny ná­zor, že za­čať tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci mož­no iba pre sku­tok, kto­rý sa už stal v mi­nu­los­ti (as­poň čias­toč­ne) a je nep­ri­ja­teľ­né for­mu­lo­vať sku­tok v uz­ne­se­ní o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia „do bu­dúc­nos­ti“. Po­va­žu­jem za roz­por­né s us­ta­no­ve­ním § 199 ods. 3 Tr. por. za­čať tres­tné stí­ha­nie pre sku­tok, kto­rý sa eš­te nes­tal a nie je ani jas­né, či sa vô­bec nie­ke­dy v bu­dúc­nos­ti sta­ne. Tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci ne­mož­no za­čí­nať „na sle­po“.

Správ­ny a Tres­tné­mu po­riad­ku zod­po­ve­da­jú­ci je pre­to práv­ny ná­zor vy­plý­va­jú­ci z roz­hod­nu­tia uve­de­né­ho pod pís­me­nom A návr­hu sta­no­vis­ka.

 Ten­to ná­zor vy­chá­dza z nas­le­dov­nej práv­nej ar­gu­men­tá­cie:

 Pod­ľa § 199 ods. 3 Tr. por. uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia mu­sí ob­sa­ho­vať opis skut­ku s uve­de­ním mies­ta, ča­su, prí­pad­ne iných okol­nos­tí, za akých k ne­mu doš­lo, o aký trest­ný čin v tom­to skut­ku ide, a to je­ho zá­kon­ným po­me­no­va­ním a uve­de­ním prís­luš­né­ho us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho zá­ko­na.

 Z vy­jad­re­nia slov „za akých k ne­mu doš­lo“ je zjav­né, že pred­met­né us­ta­no­ve­nie je sme­ro­va­né do mi­nu­los­ti a po­čí­ta iba so skut­kom, kto­rý sa už stal v ča­se pred vy­da­ním uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia a sku­tok je dos­ta­toč­ne kon­kre­ti­zo­va­ný v tom sme­re, že mož­no v skut­ko­vej ve­te uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia uviesť je­ho opis (a to aj s uve­de­ním mies­ta a ča­su). Na­po­kon, pod­sta­tou tres­tné­ho ko­na­nia vždy bo­lo, že sa v ňom spät­ne do­ka­zu­jú skut­ky, kto­ré sa sta­li ale­bo sa ma­li stať v mi­nu­los­ti.

 Re­konštruk­cia skut­ko­vých okol­nos­tí, kto­ré sa od­oh­ra­li v mi­nu­los­ti po­čas ve­de­nia tres­tné­ho ko­na­nia je zna­kom všet­kých pod­stat­ných roz­hod­nu­tí or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, či sú­du. Tak ako mož­no vzniesť ob­vi­ne­nie, za­sta­viť tres­tné stí­ha­nie, po­dať ob­ža­lo­bu, či vy­hlá­siť roz­su­dok len za sku­tok, kto­rý sa od­oh­ral v mi­nu­los­ti, t. j. pred vy­da­ním tých­to roz­hod­nu­tí, tak lo­gic­ky mož­no aj za­čať tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci len pre sku­tok z mi­nu­los­ti. Ale­bo po­ve­da­né inak, len „sku­tok z mi­nu­los­ti“ mož­no jed­noz­nač­ne a zro­zu­mi­teľ­ne kon­kre­ti­zo­vať tak, aby ne­mo­hol byť za­me­ne­ný s iným skut­kom (zá­kon­nú vý­nim­ku tu pred­sta­vu­je iba trest­ný čin za­ned­ba­nia po­vin­nej vý­ži­vy, kto­rý však tak­tiež mu­sí byť as­poň čias­toč­ne spá­cha­ný v mi­nu­los­ti).

 Sku­tok, kto­rý sa má ale­bo mô­že stať v bu­dúc­nos­ti nie je mož­né kon­kre­ti­zo­vať, pre­to­že nie je vô­bec zrej­mé, či sa sku­toč­ne sta­ne, a ak áno, ke­dy sa tak sta­ne, kde sa tak sta­ne a za akých kon­krét­nych okol­nos­tí sa tak sta­ne. Nie je pre­to mož­né, aby bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie „do bu­dúc­na“ len pre­to, aby moh­li prís­luš­ní­ci PZ skú­šať rôz­ne ná­hod­ne vy­bra­té oso­by, či sa ne­do­púš­ťa­jú ko­rup­čné­ho sprá­va­nia, prí­pad­ne či ne­pá­cha­jú ne­ja­kú inú tres­tnú čin­nosť. Ak sa tak v praxi nie­ke­dy de­je, tak po­tom je sku­tok uve­de­ný v uz­ne­se­ní o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia iba kom­bi­ná­ciou opi­su práv­nych viet pria­mo zo skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov a pau­šál­nych dom­nie­nok, kto­ré vy­chá­dza­jú z ko­lek­tív­nej pre­zum­pcie vi­ny. Ta­ký­to pos­tup po­lí­cie nie je mož­né ak­cep­to­vať a je cel­kom ur­či­te v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 199 ods. 3 Tr. por.

 Trest­ný po­ria­dok pri­tom po­čí­ta s tým, že mô­že nas­tať ta­ká dô­kaz­ná si­tuácia, z kto­rej bu­de sí­ce vy­plý­vať po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, av­šak eš­te ne­bu­de mož­né sku­tok dos­ta­toč­ným spô­so­bom kon­kre­ti­zo­vať v ta­kom roz­sa­hu, aby bo­lo mož­né za­čať tres­tné stí­ha­nie pod­ľa § 199 ods. 1 Tr. por. Aj v ta­kých­to prí­pa­doch ne­bu­de vy­lú­če­né do­ka­zo­vať roz­hod­né skut­ko­vé okol­nos­ti v zmys­le us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku a to aj pred vy­da­ním uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia. Tak nap­rík­lad v zmys­le us­ta­no­ve­ní § 114 ods. 2, § 115 ods. 2, § 117 ods. 5, ods. 6  Tr. por. mož­no reali­zo­vať pred­met­né pro­ces­né úko­ny aj pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia.

 Uve­de­nou prob­le­ma­ti­kou sme sa už na webe prav­ne­lis­ty.sk v mi­nu­los­ti čias­toč­ne za­obe­ra­li tu:

 http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a40-ko­lek­tiv­ne-po­doz­re­nia-pod­la-po­li­cie

 Nas­le­du­je návrh sta­no­vis­ka Naj­vyš­šie­ho sú­du SR

 

     V Bra­tis­la­ve 28. augus­ta 2019

                                                                                       Tpj 47/2019

 

 Vec:   Návrh na za­uja­tie sta­no­vis­ka - vy­jad­re­nie 

 Pred­se­da tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „naj­vyš­ší súd“) v rám­ci čin­nos­ti pod­ľa § 21 ods. 3 písm. b) zá­ko­na č. 757/2004 Z. z. o sú­doch a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, na zá­kla­de pod­ne­tu ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky, zis­til vý­kla­do­vé roz­die­ly v prá­vop­lat­ných roz­hod­nu­tiach sú­dov niž­šie­ho stup­ňa tak, ako sú pre­zen­to­va­né niž­šie. Otáz­ka, kto­rú je pot­reb­né vý­kla­do­vo rie­šiť, je vy­me­dze­ná nas­le­dov­ne:

 Uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku sa mô­že tý­kať skut­ku      

 A/ u kto­ré­ho sa pred­pok­la­dá, že už bol spá­cha­ný ako trest­ný čin,

B/ ok­rem al­ter­na­tí­vy uve­de­nej v bo­de A/ aj skut­ku, kto­ré­ho spá­chanie ako tres­tné­ho či­nu sa eš­te len v bu­dúc­nos­ti pred­pok­la­dá.

        

A/ 

Kraj­ský súd v Nit­re roz­sud­kom z 5. feb­ruára 2019, sp. zn. 1 To 88/2018, v tres­tnej ve­ci pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu por. F. N., pre pre­čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o od­vo­la­ní ob­ža­lo­va­né­ho a pro­ku­rá­to­ra Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Nit­ra pro­ti roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Ko­már­no z 22. má­ja 2018, sp. zn. 3T/58/2016, roz­ho­dol tak, že:

 

I. Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. na­pad­nu­tý roz­su­dok zru­šil a pod­ľa § 322 ods. 3 Tr. por. ob­ža­lo­va­né­ho por. F. N. pod­ľa § 285 písm. a) Tr. por. os­lo­bo­dil (pre­to­že ne­bo­lo do­ká­za­né, že sa stal sku­tok, pre kto­rý je ob­ža­lo­va­ný stí­ha­ný) spod ob­ža­lo­by pro­ku­rá­to­ra Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Nit­ra po­da­nej na Ok­res­ný súd Ko­már­no 9. jú­na 2016 pod  č. KV31/14/4400-37 pre sku­tok v nej uve­de­ný práv­ne po­sú­de­ný ako pre­čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť tak, že

 dňa 11. ap­rí­la 2014 v ča­se oko­lo 16.18 hod. na ces­te č. I/63 v ob­ci Rad­vaň nad Du­na­jom v ča­se vý­ko­nu štát­nej služ­by prís­luš­ní­ka Po­li­caj­né­ho zbo­ru pri vý­ko­ne doh­ľa­du nad bez­peč­nos­ťou a ply­nu­los­ťou ces­tnej pre­máv­ky spo­lu s npor. Ing. A. T., za­sta­vi­li osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Q. XXX D, evi­den­čné­ho čís­la XUXXXXX (ČR), kto­ré vie­dol J. P., kto­rý sa po­čas jaz­dy do­pus­til pries­tup­ku pro­ti bez­peč­nos­ti a ply­nu­los­ti ces­tnej pre­máv­ky tým, že prek­ro­čil naj­vyš­šiu do­vo­le­nú rých­losť jaz­dy v ob­ci, kde za ten­to pries­tu­pok mu por. F. N. ulo­žil blo­ko­vú po­ku­tu vo vý­ške 100 eur a nás­led­ne po pri­ja­tí fi­nan­čnej ho­to­vos­ti mu ne­vy­dal kon­trol­né ús­triž­ky ako potvr­de­nie o za­pla­te­ní po­ku­ty, pri­čom v ad­mi­nis­tra­tív­nych po­môc­kach por. F. N. vy­ká­zal za pries­tu­pok oso­by J. P. po­ku­tu vo vý­ške 60 eur a zvy­šok fi­nan­čnej ho­to­vos­ti vo vý­ške 40 eur si po­ne­chal pre vlas­tnú pot­re­bu, tak­tiež uve­de­nú san­kciu ulo­že­nú za pries­tu­pok v sú­vis­los­ti s po­ru­še­ním pra­vi­diel ces­tnej pre­máv­ky úmy­sel­ne ne­zae­vi­do­val v in­for­mač­nom sys­té­me evi­den­cie vo­di­čov, te­da ako prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru SR vy­ko­ná­va­jú­ci prá­vo­moc v sú­vis­los­ti s ob­jas­ňo­va­ním a pre­jed­ná­va­ním pries­tup­kov ko­nal v roz­po­re s čl. 8a ods. 2, ods. 3 na­ria­de­nia pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru č. 7/2002 o ob­jas­ňo­va­ní pries­tup­kov a pre­jed­ná­va­ní pries­tup­kov v Po­li­caj­nom zbo­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, ako aj v roz­po­re s čl. 13 ods. 2 na­ria­de­nia pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru č. 18/2010 o vy­ko­ná­va­ní skú­šok z od­bor­nej spô­so­bi­los­ti, roz­ho­do­va­ní o vo­dič­skom op­ráv­ne­ní a evi­do­va­ní skut­kov spá­cha­ných v sú­vis­los­ti s ve­de­ním mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, čím po­ru­šil zá­klad­né po­vin­nos­ti po­li­caj­ta pod­ľa us­ta­no­ve­ní § 48 ods. 3 písm. a), písm. f) zá­ko­na  č. 73/1998 Z. z. o štát­nej služ­be prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru, Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­by, Zbo­ru vä­zen­skej a jus­tič­nej strá­že SR a Že­lez­nič­nej po­lí­cie v zne­ní nes­kor­ších zmien a dopl­nkov.

 II. Pod­ľa § 319 Tr. por. od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra ako ne­dô­vod­né za­mie­tol.

 

Z  o d ô v o d n e n i a :

 Na­pad­nu­tým roz­sud­kom Ok­res­ný súd Ko­már­no (ďa­lej „súd I. stup­ňa“) ob­ža­lo­va­né­ho por. F. N. uz­nal za vin­né­ho pre pre­čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

 dňa 11. ap­rí­la 2014 v ča­se oko­lo 16.18 hod. na ces­te č. I/63 v ob­ci Rad­vaň nad Du­na­jom v ča­se vý­ko­nu štát­nej služ­by prís­luš­ní­ka Po­li­caj­né­ho zbo­ru pri vý­ko­ne doh­ľa­du nad bez­peč­nos­ťou a ply­nu­los­ťou ces­tnej pre­máv­ky spo­lu s npor. Ing. A. T., za­sta­vi­li osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Q. XXX D, evi­den­čné­ho čís­la XUXXXXX (ČR), kto­ré vie­dol J. P., kto­rý sa po­čas jaz­dy do­pus­til pries­tup­ku pro­ti bez­peč­nos­ti a ply­nu­los­ti ces­tnej pre­máv­ky tým, že prek­ro­čil vy­ššiu do­vo­le­nú rých­losť jaz­dy v ob­ci, kde za ten­to pries­tu­pok mu por. F. N. ulo­žil blo­ko­vú po­ku­tu vo vý­ške 100 eur a nás­led­ne po pri­ja­tí fi­nan­čnej ho­to­vos­ti mu ne­vy­dal kon­trol­né ús­triž­ky ako potvr­de­nie o za­pla­te­ní po­ku­ty, pri­čom v ad­mi­nis­tra­tív­nych po­môc­kach por. F. N. vy­ká­zal za pries­tu­pok oso­by J. P. po­ku­tu vo vý­ške 60 eur a zvy­šok fi­nan­čnej ho­to­vos­ti vo vý­ške 40 eur si po­ne­chal pre vlas­tnú pot­re­bu, te­da ako prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru SR vy­ko­ná­va­jú­ci prá­vo­moc v sú­vis­los­ti s ob­jas­ňo­va­ním a pre­jed­ná­va­ním pries­tup­kov ko­nal v roz­po­re s čl. 8a ods. 2, ods. 3 na­ria­de­nia pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru č. 7/2002 o ob­jas­ňo­va­ní pries­tup­kov a pre­jed­ná­va­ní pries­tup­kov v Po­li­caj­nom zbo­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, čím po­ru­šil zá­klad­né po­vin­nos­ti po­li­caj­ti pod­ľa us­ta­no­ve­ní § 48 ods. 3 písm. a), písm. f) zá­ko­na č. 73/1998 Z. z. o štát­nej služ­be prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru, Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­by, Zbo­ru vä­zen­skej a jus­tič­nej strá­že SR a Že­lez­nič­nej po­lí­cie v zne­ní nes­kor­ších zmien a dopl­nkov.

 Za to mu súd I. stup­ňa ulo­žil pod­ľa § 326 ods. 1 Tr. zák. s pou­ži­tím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., za zis­te­nia po­ľah­ču­jú­cej okol­nos­ti pod­ľa § 36 písm. j) Tr. zák. a pod­ľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. pe­ňaž­ný trest vo vý­me­re 1 000 eur. Pod­ľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu us­ta­no­vil pre prí­pad, že by vý­kon pe­ňaž­né­ho tres­tu mo­hol byť úmy­sel­ne zma­re­ný náh­rad­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 5 me­sia­cov.

 Pod­ľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu sú­čas­ne ulo­žil trest zá­ka­zu čin­nos­ti vy­ko­ná­vať fun­kciu ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa vo vý­me­re 2 ro­kov.

 Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­da­li od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­ný - pro­ti všet­kým je­ho vý­ro­kom, ako aj pro­ti ko­na­niu, kto­ré mu pred­chá­dza­lo, a pro­ku­rá­tor Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Nit­ra (ďa­lej „pro­ku­rá­tor“) - pro­ti vý­ro­ku o tres­te v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho.

 

***

 

Kraj­ský súd v Nit­re ako súd od­vo­la­cí, na zá­kla­de riad­ne a včas po­da­ných od­vo­la­ní op­ráv­ne­ný­mi oso­ba­mi - ob­ža­lo­va­ným a pro­ku­rá­to­rom - ne­zis­tiac dô­vo­dy na pos­tup v zmys­le § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por., pres­kú­mal pod­ľa § 317 ods. 1 Tr. por. zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť vý­ro­kov roz­sud­ku, pro­ti kto­rým od­vo­la­te­lia po­da­li od­vo­la­nie, ako aj správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré mu pred­chá­dza­lo, pri­čom neo­po­me­nul skú­mať, či vec neob­sa­hu­je chy­by od­vo­la­ním ne­vy­tý­ka­né, kto­ré by od­ôvod­ňo­va­li po­da­nie do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dos­pel k zá­ve­ru o dô­vod­nos­ti od­vo­la­nia ob­ža­lo­va­né­ho, a nao­pak o ne­dô­vod­nos­ti od­vo­la­nia pro­ku­rá­to­ra.

 Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. od­vo­la­cí súd zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok pre pod­stat­né chy­by ko­na­nia, kto­ré na­pad­nu­tým vý­ro­kom roz­sud­ku pred­chá­dza­li, naj­mä pre­to, že bo­li po­ru­še­né us­ta­no­ve­nia, kto­rý­mi sa má za­bez­pe­čiť ob­jas­ne­nie ve­ci ale­bo prá­vo ob­ha­jo­by.

 Z pred­lo­že­né­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu, za­chá­dza­júc do štá­dia príp­rav­né­ho ko­na­nia, vy­plý­va, že uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­te­ľa Po­li­caj­né­ho zbo­ru z 25.02.2014, ČVS: SKIS-11/BKOK-V-2014 bo­lo pod­ľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. za­ča­té tres­tné stí­ha­nie (tzv. vo ve­ci) pre pre­čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. por. (pozn. aut.: správ­ne má byť Tr. zák.) na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

 v do­be naj­me­nej od dňa 22. jú­la 2013 až do­po­siaľ, na rôz­nych mies­tach v slu­žob­nom ob­vo­de Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Ko­már­ne (ďa­lej len „OR PZ Ko­már­no“), do­po­siaľ ne­zis­te­ní prís­luš­ní­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru slu­žob­ne za­ra­de­ní na ok­res­nom dop­rav­nom in­špek­to­rá­te OR PZ Ko­már­no, v ča­se vý­ko­nu štát­nej služ­by prís­luš­ní­ka Po­li­caj­né­ho zbo­ru pri vý­ko­ne doh­ľa­du nad bez­peč­nos­ťou a ply­nu­los­ťou ces­tnej pre­máv­ky, naj­mä pri me­ra­ní rých­los­ti mo­to­ro­vých vo­zi­diel, vo­di­čom kto­rí prek­ro­čia naj­vyš­šiu do­vo­le­nú rých­losť jaz­dy ale­bo sa do­pus­tia iné­ho pries­tup­ku pro­ti bez­peč­nos­ti a ply­nu­los­ti ces­tnej pre­máv­ky, za spá­cha­né pries­tup­ky uk­la­da­jú blo­ko­vé po­ku­ty v rôz­nej vý­ške, nás­led­ne po pri­ja­tí fi­nan­čnej ho­to­vos­ti od pá­cha­te­ľov pries­tup­kov im prís­luš­ní­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru ne­vys­ta­vu­jú kon­trol­né ús­triž­ky v sú­la­de so sku­toč­nos­ťou a s na­ria­de­ním pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru č. 7/2002 o ob­jas­ňo­va­ní pries­tup­kov a pre­jed­ná­va­ní pries­tup­kov v Po­li­caj­nom zbo­re, pri­čom v ad­mi­nis­tra­tív­nych po­môc­kach tie­to pries­tup­ky ne­vy­ka­zu­jú, resp. ich pre­jed­na­nie vy­ka­zu­jú v roz­po­re so sku­toč­nos­ťou a fi­nan­čnú ho­to­vosť si po­ne­chá­va­jú pre vlas­tnú pot­re­bu, čím svo­jím ko­na­ním po­ru­šu­jú zá­klad­né po­vin­nos­ti po­li­caj­ta pod­ľa us­ta­no­ve­ní § 48 ods. 3 písm. a),                  písm. f), písm. g) zá­ko­na č. 73/1998 Z. z. o štát­nej služ­be prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru, Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­by, Zbo­ru vä­zen­skej a jus­tič­nej strá­že SR a Že­lez­nič­nej po­lí­cie v zne­ní nes­kor­ších zmien a dopl­nkov, pri­čom v da­nom ko­na­ní na­ďa­lej pok­ra­ču­jú.

 Ďal­ším uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­te­ľa Po­li­caj­né­ho zbo­ru z 23. ok­tób­ra 2015, ČVS: SKIS-11/BKOK-V-2014 bo­lo pod­ľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzne­se­né ob­vi­ne­nie por. F. N. pre sku­tok, že

 dňa 11. ap­rí­la 2014 v ča­se oko­lo 16:18 hod., na ces­te č. 1/63, v ob­ci Rad­vaň nad Du­na­jom, v ča­se vý­ko­nu štát­nej služ­by prís­luš­ní­ka Po­li­caj­né­ho zbo­ru pri vý­ko­ne doh­ľa­du nad bez­peč­nos­ťou a ply­nu­los­ťou ces­tnej pre­máv­ky spo­lu s npor. Ing. A. T., za­sta­vi­li osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Q. XXX D, evi­den­čné­ho čís­la XUXXXXX (ČR), kto­ré vie­dol J. P., kto­rý sa po­čas jaz­dy do­pus­til pries­tup­ku pro­ti bez­peč­nos­ti a ply­nu­los­ti ces­tnej pre­máv­ky tým, že prek­ro­čil naj­vyš­šiu do­vo­le­nú rých­losť jaz­dy v ob­ci, kde za ten­to pries­tu­pok mu por. F. N. ulo­žil blo­ko­vú po­ku­tu vo vý­ške 100 eur a nás­led­ne po pri­ja­tí fi­nan­čnej ho­to­vos­ti mu ne­vy­dal kon­trol­né ús­triž­ky ako potvr­de­nie o za­pla­te­ní po­ku­ty, pri­čom v ad­mi­nis­tra­tív­nych po­môc­kach por. F. N. vy­ká­zal za pries­tu­pok oso­by J. P. po­ku­tu vo vý­ške 60 eur a zvy­šok fi­nan­čnej ho­to­vos­ti vo vý­ške 40 eur si po­ne­chal pre vlas­tnú pot­re­bu, tak­tiež uve­de­nú san­kciu ulo­že­nú za pries­tu­pok v sú­vis­los­ti s po­ru­še­ním pra­vi­diel ces­tnej pre­máv­ky úmy­sel­ne ne­zae­vi­do­val v in­for­mač­nom sys­té­me evi­den­cie vo­di­čov, te­da ako prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru SR vy­ko­ná­va­jú­ci prá­vo­moc v sú­vis­los­ti s ob­jas­ňo­va­ním a pre­jed­ná­va­ním pries­tup­kov ko­nal v roz­po­re s čl. 8a ods. 2, ods. 3 na­ria­de­nia pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru č. 7/2002 o ob­jas­ňo­va­ní pries­tup­kov a pre­jed­ná­va­ní pries­tup­kov v Po­li­caj­nom zbo­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, ako aj v roz­po­re s čl. 13 ods. 2 na­ria­de­nia pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru č. 18/2010 o vy­ko­ná­va­ní skú­šok z od­bor­nej spô­so­bi­los­ti, roz­ho­do­va­ní o vo­dič­skom op­ráv­ne­ní a evi­do­va­ní skut­kov spá­cha­ných v sú­vis­los­ti s ve­de­ním mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, čím po­ru­šil zá­klad­né po­vin­nos­ti po­li­caj­ta pod­ľa us­ta­no­ve­ní § 48 ods. 3 písm. a), písm. f) zá­ko­na  č. 73/1998 Z. z. o štát­nej služ­be prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru, Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­by, Zbo­ru vä­zen­skej a jus­tič­nej strá­že SR a Že­lez­nič­nej po­lí­cie v zne­ní nes­kor­ších zmien a dopl­nkov.

 Pod­ľa § 199 ods. 1 ve­ta pr­vá až tre­tia Tr. por. ak nie je dô­vod na pos­tup pod­ľa § 197 ods. 1 ale­bo 2, po­li­cajt za­čne tres­tné stí­ha­nie bez meš­ka­nia, naj­nes­kôr však do 30 dní od pri­ja­tia tres­tné­ho ozná­me­nia, ak ho tre­ba dopl­niť. Tres­tné stí­ha­nie sa za­čne vy­da­ním uz­ne­se­nia. Ak hro­zí ne­bez­pe­čen­stvo z omeš­ka­nia, za­čne po­li­cajt tres­tné stí­ha­nie vy­ko­na­ním za­is­ťo­va­cie­ho úko­nu, neo­pa­ko­va­teľ­né­ho úko­nu ale­bo neod­klad­né­ho úko­nu.

 Pod­ľa § 199 ods. 2 Tr. por. po­li­cajt pos­tu­pu­je pri­me­ra­ne pod­ľa od­se­ku 1, ak sa o sku­toč­nos­tiach od­ôvod­ňu­jú­cich za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia doz­vie inak ako z tres­tné­ho ozná­me­nia.

 Pod­ľa § 206 ods. 1 Tr. por. ak je na pod­kla­de tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo zis­te­ných sku­toč­nos­tí po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný zá­ver, že trest­ný čin spá­cha­la ur­či­tá oso­ba, po­li­cajt bez meš­ka­nia vy­dá uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ... .

 Z roz­hod­nu­tia (je­ho práv­nej ve­ty) pub­li­ko­va­né­ho v Zbier­ke sta­no­vísk naj­vyš­šie­ho sú­du a roz­hod­nu­tí sú­dov Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod č. 19/2016 (v čias­tke č. 2/2016) ok­rem iné­ho vy­plý­va, že úče­lom a zmys­lom pro­ces­né­ho in­šti­tú­tu za­ča­tia tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci pod­ľa § 199 ods. 1 Tr. por. je, aby or­gá­ny príp­rav­né­ho ko­na­nia (§ 10 ods. 1 Tr. por.) moh­li vy­ko­ná­vať pro­ces­ne pou­ži­teľ­né úko­ny pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku sme­ru­jú­ce k zis­te­niu pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu a k vzne­se­niu ob­vi­ne­nia kon­krét­nej oso­be hneď, ako to od­ôvod­ňu­je kon­krét­na si­tuácia.

 Z kon­textu us­ta­no­ve­ní § 199 a § 206 Tr. por., pod­po­re­ných aj uve­de­ným ju­di­ká­tom, vy­plý­va, že vzniesť ob­vi­ne­nie oso­be dô­vod­ne po­doz­ri­vej zo spá­chania kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu mož­no len pre sku­tok, pre kto­rý bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie. Opa­kom vy­jad­re­né, ne­mož­no vzniesť ob­vi­ne­nie oso­be po­doz­ri­vej zo spá­chania kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu pre iný sku­tok, než pre kto­rý bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie (mož­no pri­tom, ak to dô­kaz­ná si­tuácia umož­ňu­je, jed­ným uz­ne­se­ním za­čať tres­tné stí­ha­nie a sú­čas­ne vzniesť ob­vi­ne­nie -  § 206 ods. 2 Tr. por.).

 V po­su­dzo­va­nej tres­tnej ve­ci uz­ne­se­nie vy­šet­ro­va­te­ľa Po­li­caj­né­ho zbo­ru z 25. feb­ruára 2014 (o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia) ne­po­chyb­ne skut­ko­vo po­pi­su­je tres­tnú čin­nosť bliž­šie ne­zis­te­nej sku­pi­ny prís­luš­ní­kov Ok­res­né­ho dop­rav­né in­špek­to­rá­tu v Ko­már­ne, do kto­rej ty­po­vo ne­po­chyb­ne za­pa­dá aj proti­práv­ne ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho, pre kto­ré mu bo­lo vzne­se­né v da­nej tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­nie dňa 23. ok­tób­ra 2015.

 Uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia však skut­ko­vo pok­rý­va len tres­tnú čin­nosť, kto­rá ma­la byť pá­cha­ná pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia, t. j. pred dňom, resp. naj­nes­kôr v deň 25. feb­ruára 2014. Ne­mô­že sa vzťa­ho­vať (tres­tné stí­ha­nie ne­mož­no za­čať pro fu­tu­ro) na tres­tnú čin­nosť spá­cha­nú nes­kôr, až po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, a to ani za pred­pok­la­du, že exis­tu­je po­doz­re­nie, že po­doz­ri­vá oso­ba pok­ra­ču­je (ale­bo udr­žia­va proti­práv­ny stav) v tres­tnej čin­nos­ti aj po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia (vý­nim­ku Trest­ný zá­kon v uve­de­nom sme­re sta­no­vu­je len pre trest­ný čin za­ned­ba­nia po­vin­nej vý­ži­vy v § 122 ods. 13  Tr. zák.).

 Za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia má svo­jim úče­lom vy­tvo­riť rá­mec pre ob­jas­ne­nie tres­tnej čin­nos­ti, na kto­rú sa skut­ko­vo vzťa­hu­je uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia a pre zis­te­nie jej pá­cha­te­ľa a na ten účel pre za­bez­pe­če­nie dô­ka­zov pou­ži­teľ­ných v tres­tnom ko­na­ní. V rám­ci pro­ce­su za­bez­pe­čo­va­nia dô­ka­zov pri­tom ne­mož­no vy­lú­čiť zis­te­nie spá­chania aj skut­ko­vo inej tres­tnej čin­nos­ti, na kto­rú sa uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia nev­zťa­ho­va­lo. V ta­kom prí­pa­de je však ne­vyh­nut­né aj vo vzťa­hu k nej za­čať tres­tné stí­ha­nie.

 V po­su­dzo­va­nom prí­pa­de je špe­ci­fic­kou si­tuácia, keď or­gá­ny príp­rav­né­ho ko­na­nia po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia (vo ve­ci) vy­uži­li pro­ces­ný in­šti­tút agen­ta vo vzťa­hu k prís­luš­ní­kom Ok­res­né­ho dop­rav­né­ho in­špek­to­rá­tu Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Ko­már­ne za úče­lom za­bez­pe­če­nia ob­ra­zo­vo - zvu­ko­vé­ho zá­zna­mu (ako dô­ka­zu) do­ku­men­tu­jú­ce­ho spô­sob ve­de­nia blo­ko­vé­ho ko­na­nia vo­či pries­tup­com na úse­ku ces­tnej pre­máv­ky, z ne­zá­kon­nos­ti kto­ré­ho bo­li po­doz­ri­ví, te­da pre zdo­ku­men­to­va­nie len „mož­nej, resp. pred­pok­la­da­nej“ a nie v mi­nu­los­ti spá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti, i keď ob­dob­nej po­va­hy, ako pre kto­rú bo­lo vo ve­ci za­ča­té tres­tné stí­ha­nie, keď­že už z okol­nos­tí pou­ži­tia agen­ta (na­vo­de­nie si­tuácie spá­chania pries­tup­ku agen­tom) bo­lo zrej­mé, že ide o dô­kaz­ný pros­trie­dok nes­pô­so­bi­lý ob­jas­niť ich tres­tnú čin­nosť ča­so­vo spred ob­do­bia za­ča­tia tres­tné­ho stí­ha­nia (te­da z mi­nu­los­ti) ale má byť pou­ži­tý na zís­ka­nie dô­ka­zu o ich po­va­hou ob­dob­nej (aj v sú­čas­nos­ti pred­pok­la­da­nej) tres­tnej čin­nos­ti, a to pria­mo pri jej pá­cha­ní.

 Pou­ži­tý agent tak za­bez­pe­čil vo for­me ob­ra­zo­vo - zvu­ko­vé­ho zá­zna­mu dô­kaz o spô­so­be pre­jed­ná­va­nia pries­tup­ku na úse­ku ces­tnej pre­máv­ky v blo­ko­vom ko­na­ní jed­ným z   (v tom ča­se) po­doz­ri­vých prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru - por. F. N. vo­či agen­to­vi ako pries­tup­co­vi, ku kto­ré­mu doš­lo 11. ap­rí­la 2014 a kto­rý bol nás­led­ne dô­kaz­ným pod­kla­dom pre vzne­se­nie mu ob­vi­ne­nia.

 Sku­tok, kto­ré­ho sa mal ob­ža­lo­va­ný do­pus­tiť 11. ap­rí­la 2014 tak bol no­vým (resp. ďal­ším) skut­kom, na kto­rý sa skut­ko­vo nev­zťa­ho­va­lo a ani ne­moh­lo vzťa­ho­vať uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia z 25. feb­ruára 2014. Pre ten­to sku­tok pre­to ne­bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie a na tom pod­kla­de mu ani ne­moh­lo byť zá­kon­ným spô­so­bom vzne­se­né ob­vi­ne­nie tak, ako mu bo­lo vzne­se­né 23. ok­tób­ra 2015.

 K uve­de­né­mu je na­mies­te tiež zdô­raz­niť, že Trest­ný po­ria­dok v rám­ci us­ta­no­ve­ní o pou­ži­tí agen­ta up­ra­vu­je aj pro­ces­nú pou­ži­teľ­nosť dô­ka­zov agen­tom za­bez­pe­če­ných v iných tres­tných ve­ciach v § 117 ods. 12.

 Pod­ľa toh­to zá­kon­né­ho us­ta­no­ve­nia sku­toč­nos­ti tý­ka­jú­ce sa tres­tných či­nov ne­sú­vi­sia­cich s ve­cou, v kto­rej bol agent pou­ži­tý, mô­žu sa v inom ko­na­ní pou­žiť ako dô­kaz iba vte­dy, ak ide o zlo­čin, ko­rup­ciu, trest­ný čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa ale­bo trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti.

 Na pod­kla­de uve­de­né­ho mož­no kon­šta­to­vať, že vy­šet­ro­va­te­ľo­vi v po­su­dzo­va­nej tres­tnej ve­ci nič neb­rá­ni­lo to­mu, aby pre po­su­dzo­va­ný sku­tok z 11. ap­rí­la 2014 za­čal tres­tné stí­ha­nie, pre­to­že ním za­bez­pe­če­ný dô­kaz - ob­ra­zo­vo zvu­ko­vý zá­znam o spô­so­be vy­ba­vo­va­nia pries­tup­ku v blo­ko­vom ko­na­ní v tom ča­se po­doz­ri­vým prís­luš­ní­kom Po­li­caj­né­ho zbo­ru (ob­ža­lo­va­ným) spô­so­bom od­po­ru­jú­cim zá­ko­nu pri vý­ko­ne svo­jej prá­vo­mo­ci umož­ňo­val zá­ver o je­ho po­doz­re­ní zo spá­chania tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa a bol by tak pro­ces­ne pou­ži­teľ­ným dô­ka­zom v pro­ce­se je­ho tres­tné­ho stí­ha­nia za ten­to sku­tok.

 Od­vo­la­cí súd na pod­kla­de uve­de­né­ho kon­šta­tu­je, že ab­sen­cia zá­kon­né­ho za­ča­tia tres­tné­ho stí­ha­nia pre sku­tok, pre kto­rý ob­ža­lo­va­né­mu v po­su­dzo­va­nom tres­tnom ko­na­ní bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie, je v ak­tuál­nom štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia (v od­vo­la­com ko­na­ní) neodstrá­ni­teľ­nou pod­stat­nou pro­ces­nou chy­bou tres­tné­ho ko­na­nia. Ab­sen­cia, a pre­to ne­zá­kon­nosť za­ča­tia tres­tné­ho stí­ha­nia sa pre­ná­ša (v zmys­le teórie plo­dov ot­rá­ve­né­ho stro­mu) aj na nás­led­né vzne­se­nie ob­vi­ne­nia ob­ža­lo­va­né­mu a ďal­šie v tres­tnom ko­na­ní vy­ko­ná­va­né pro­ces­né úko­ny, ako aj na ob­ža­lo­bu a na­pad­nu­tý roz­su­dok sú­du I. stup­ňa.

 Uve­de­ný stav tak v ak­tuál­nom štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia spô­so­bu­je ab­so­lút­nu dô­kaz­nú nú­dzu vo vzťa­hu k sa­mot­né­mu skut­ku, pre kto­rý je ob­ža­lo­va­ný de fac­to (av­šak nie de iure) tres­tne stí­ha­ný, čo­ho ne­vyh­nut­ným dôs­led­kom z poh­ľa­du od­vo­la­cie­ho sú­du bo­lo zru­še­nie na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku a os­lo­bo­de­nie ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by pod­ľa § 285 písm. a) Tr. por., bez re­le­van­cie hod­no­te­nia ďal­ších v ko­na­ní (pos­tih­nu­tom uve­de­nou pro­ces­nou chy­bou) vy­ko­na­ných dô­ka­zov, resp. po­su­dzo­va­nia dô­vod­nos­ti ďal­ších od­vo­la­cích ná­mie­tok oboch od­vo­la­te­ľov.

 Na tom pod­kla­de inak ako ne­dô­vod­né ne­bo­lo mož­né hod­no­tiť od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra pro­ti vý­ro­ku o tres­te na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku.

 Na pod­kla­de vy­ššie uve­de­ných sku­toč­nos­tí a ci­to­va­ných zá­kon­ných us­ta­no­ve­ní, spra­vu­júc sa vy­ššie roz­ve­de­ný­mi úva­ha­mi, roz­ho­dol od­vo­la­cí súd po zru­še­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku pod­ľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. (pre­to­že neexis­to­val zá­kon­ný pod­klad pre vrá­te­nie ve­ci sú­du I. stup­ňa na ďal­šie ko­na­nie a roz­hod­nu­tie) pos­tu­pom pod­ľa § 322 ods. 3  Tr. por. vo ve­ci sám tým spô­so­bom, že ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by os­lo­bo­dil pod­ľa § 285 písm. a) Tr. por., t. j. z dô­vo­du, že ne­bo­lo do­ká­za­né, že sa stal sku­tok, pre kto­rý je ob­ža­lo­va­ný stí­ha­ný, a od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 319 Tr. por. ako ne­dô­vod­né za­mie­tol.


B/

Uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­te­ľa Po­li­caj­né­ho zbo­ru zo 7. mar­ca 2017, ČVS: PPZ-206/NKA-PK-VY-2017, bo­lo pod­ľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. za­ča­té tres­tné stí­ha­nie za 1/ zlo­čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 ods. 1 Tr. zák. a 2/ pre­čin pod­plá­ca­nia pod­ľa § 333 ods. 1 Tr. zák., pre­to, že

 1/ do­po­siaľ pres­ne nes­to­tož­ne­né oso­by vy­stu­pu­jú­ce ako po­sud­ko­vé le­kár­ky ús­tre­dia So­ciál­nej pois­ťov­ne, ul. 29. augus­ta č. 8 a 10, 813 63 Bra­tis­la­va 1 (ďa­lej len „SP Bra­tis­la­va“) vy­ko­ná­va­jú­ce le­kár­ske po­sud­ko­vú čin­nosť na po­boč­ke So­ciál­nej pois­ťov­ne, M. R. Šte­fá­ni­ka 178, 075 01 Tre­bi­šov (ďa­lej len „SP Tre­bi­šov“) a iné do­po­siaľ nes­to­tož­ne­né oso­by v pres­ne ne­zis­te­nom ob­do­bí, naj­me­nej však od 1. ja­nuá­ra 2014 a ko­na­júc tak na­ďa­lej, na pres­ne ne­zis­te­ných mies­tach, naj­mä však v pries­to­roch kan­ce­lá­rií po­sud­ko­vých le­ká­rok SP Tre­bi­šov, na­chá­dza­jú­cich sa na X. pos­cho­dí bu­do­vy SP Tre­bi­šov, ozna­če­ných čís­la­mi X a X žia­da­jú, pri­jí­ma­jú a ne­chá­va­jú si sľú­biť od do­po­siaľ nes­to­tož­ne­ných osôb vy­stu­pu­jú­cich naj­mä ako žia­da­te­lia o in­va­lid­ný dô­cho­dok pe­ňaž­né su­my v rôz­nej vý­ške až do 1000 eur ako úp­lat­ky naj­mä za to, že uve­de­né po­sud­ko­vé le­kár­ky klad­ne po­sú­dia zdra­vot­ný stav tých­to žia­da­te­ľov za úče­lom, aby im bol priz­na­ný in­va­lid­ný dô­cho­dok;    

 2/ do­po­siaľ pres­ne nes­to­tož­ne­né oso­by v pos­ta­ve­ní naj­mä žia­da­te­ľov o in­va­lid­ný dô­cho­dok od pres­ne ne­zis­te­nej do­by, naj­mä však od 1. ja­nuá­ra 2014 a ko­na­júc tak aj na­ďa­lej, na pres­ne ne­zis­te­ných mies­tach, naj­mä však v pries­to­roch kan­ce­lá­rií po­sud­ko­vých le­ká­rok ús­tre­dia SP Bra­tis­la­va vy­ko­ná­va­jú­cich le­kár­sku po­sud­ko­vú čin­nosť v SP Tre­bi­šov na­chá­dza­jú­cich sa na X. pos­cho­dí bu­do­vy SP Tre­bi­šov, ozna­če­ných čís­la­mi X a X pos­ky­tu­jú, po­nú­ka­jú a sľu­bu­jú uve­de­ným po­sud­ko­vým le­kár­kam, resp. aj iným do­po­siaľ nes­to­tož­ne­ným oso­bám pe­ňaž­né su­my v rôz­nej vý­ške až do 1000 eur ako úp­lat­ky naj­mä za to, že uve­de­né po­sud­ko­vé le­kár­ky klad­ne po­sú­dia zdra­vot­ný stav tých­to žia­da­te­ľov za úče­lom, aby im bol priz­na­ný in­va­lid­ný dô­cho­dok.    

 Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd roz­sud­kom z 3. ok­tób­ra 2018, sp. zn. PK-1T/21/2018 (kto­rý na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť v rov­na­ký deň), pod­ľa § 334 ods. 4 Tr. por. schvá­lil do­ho­du o vi­ne a tres­te uzav­re­tú me­dzi pro­ku­rá­to­rom Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky a ob­vi­ne­nou Ing. W. N., zo dňa 11. sep­tem­bra 2018, sp. zn. VII/1 Gv 89/18/1000, a tak potvr­dil, že me­no­va­ná ob­vi­ne­ná za uz­ná­va za vin­nú zo spá­chania pre­či­nu pod­plá­ca­nia pod­ľa § 333 ods. 1 Tr. zák., a to na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že      

  dňa 12. má­ja 2017 v ča­se od 13:48:50 hod. do 13:50:13 hod. v kan­ce­lá­rii po­sud­ko­vej le­kár­ky MUDr. R. O., na­chá­dza­jú­cej sa na X. pos­cho­dí v bu­do­ve So­ciál­nej pois­ťov­ne v Tre­bi­šo­ve, ozna­če­nej čís­lom X., na plá­ne pô­do­ry­su ozna­če­nej ako X. pod­la­žie s čís­lom X. pos­kyt­la úp­la­tok vo for­me bie­lej dar­če­ko­vej taš­ky s do­po­siaľ ne­zis­te­ným ob­sa­hom MUDr. R. O. za to, že tá­to po­sú­di jej le­kár­ske sprá­vy a per­cen­tuál­ne ohod­no­tí mie­ru pok­le­su jej schop­nos­ti vy­ko­ná­vať zá­rob­ko­vú čin­nosť tak, aby jej bol priz­na­ný in­va­lid­ný dô­cho­dok.

 Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd roz­sud­kom zo 14. mar­ca 2019, sp. zn. PK-2T/35/2018 (kto­rý na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť dňa 30. mar­ca 2019), uz­nal ob­ža­lo­va­nú MUDr. R. O., za vin­nú zo spá­chania zlo­či­nu pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 ods. 1 Tr. zák., a to na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

 dňa 12. má­ja 2017 v ča­se od 13:48 hod. do 13:51 hod. ako po­sud­ko­vá le­kár­ka So­ciál­nej pois­ťov­ne, s mies­tom vý­ko­nu prá­ce na po­boč­ke v Tre­bi­šo­ve, pri­ja­la v svo­jej kan­ce­lá­rii č. X na X. pos­cho­dí bu­do­vy So­ciál­nej pois­ťov­ne v Tre­bi­šo­ve od od­sú­de­nej  Ing. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bez práv­ne­ho dô­vo­du bie­lu dar­če­ko­vú taš­ku ob­sa­hu­jú­cu bon­bo­nié­ru zn. MER­CI v sú­vis­los­ti s vy­ko­ná­va­ním kon­trol­nej le­kár­skej pre­hliad­ky u Ing. N.

 MUDr. R. O., ako aj Ing. W. N. bo­lo pri­tom vzne­se­né ob­vi­ne­nie pod­ľa § 206 ods. 1 Tr. por. uz­ne­se­ním z 20. jú­la 2017.  

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia