Stanovisko Najvyššieho súdu SR k problematike začatia trestného stíhania

Publikované: 27. 09. 2019, čítané: 5043 krát
 

 

Úvod­ná poz­nám­ka JUDr. Pe­ter Šam­ko

 V pos­led­nom ob­do­bí sme na webe ve­no­va­li po­zor­nosť uz­ne­se­niu o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia a to naj­mä to­mu, či mož­no sku­tok v uz­ne­se­ní o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci vy­me­dziť všeo­bec­ne (ne­kon­krét­ne; fak­tic­ky len opí­sa­ním práv­nych viet zo skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu kom­bi­no­va­nej s ko­na­ním „bliž­šie nes­to­tož­ne­né­ho pá­cha­te­ľa“), t. j. bez opi­su uda­los­ti, kto­rá by moh­la za­kla­dať zna­ky tres­tné­ho či­nu

 http://www.prav­ne­lis­ty.sk/roz­hod­nu­tia/a773-uz­ne­se­nie-o-za­ca­ti-tres­tne­ho-sti­ha­nia-vo-ve­ci-v-kto­rej-bo­li-vy­da­ne-mo­bil­ne-te­le­fo­ny-niek­to­ry­mi-sud­ca­mi-ci-stat­nou-ta­jom­nic­kou

 a ve­no­va­li sme sa aj v ap­li­kač­nej praxi spor­nej prob­le­ma­ti­ke, či mož­no za­čať tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci pre sku­tok, kto­rý sa eš­te nes­tal, ale mož­no sa sta­ne v bu­dúc­nos­ti

 http://www.prav­ne­lis­ty.sk/roz­hod­nu­tia/a770-za­ca­tie-tres­tne­ho-sti­ha­nia-vo-ve­ci-pre-sku­tok-kto­ry-sa-nes­tal-ale-moz­no-sa-sta­ne-v-bu­duc­nos­ti

 Tres­tnop­ráv­ne ko­lé­gium Naj­vyš­šie­ho sú­du SR pri­ja­lo dňa 23.09.2019 ak­tuál­ne zjad­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko, kto­ré sa tý­ka via­ce­rých spor­ných otá­zok oh­ľad­ne pos­tu­pu pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia, for­mu­lo­va­nia uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, či vzne­se­nia ob­vi­ne­nia, do­ka­zo­va­nia, pos­tu­pu v prí­pa­de, ak je tu po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, av­šak nie sú zná­me všet­ky re­le­van­tné sku­toč­nos­ti na to, aby bo­lo mož­né sfor­mu­lo­vať sku­tok v zmys­le § 199 ods. 3 Tr. por. a po­dob­ne.

 

Zjed­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko Naj­vyš­šie­ho sú­du SR pri­ja­té na za­sad­nu­tí tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia dňa 23.09.2019, pub­li­ko­va­né v Zbier­ke sta­no­vísk Naj­vyš­šie­ho sú­du a roz­hod­nu­tí sú­dov SR pod 4/2019 ako č. 33

 I. Na roz­diel od pos­tu­pov pou­ži­tých vo fá­ze tres­tné­ho ko­na­nia „pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia“, kto­ré sa mô­žu tý­kať po­doz­re­nia zo spá­chania skut­ku v mi­nu­los­ti ale­bo (aj) ta­ké­ho pred­pok­la­du do bu­dúc­nos­ti, uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 199 ods. 1 a 3 Tres­tné­ho po­riad­ku mô­že vy­vo­lať účin­ky pod­ľa od­se­ku 5 na­pos­le­dy ozna­če­né­ho us­ta­no­ve­nia, len ak sa vzťa­hu­je na sku­tok (vrá­ta­ne čias­tko­vé­ho úto­ku do­po­siaľ pá­cha­né­ho pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu v zmys­le § 10 ods. 16 Tres­tné­ho po­riad­ku), kto­rý sa už stal (bol do­ko­na­ný nas­ta­ním nás­led­ku);to pla­tí aj ak po do­ko­na­ní na­ďa­lej pretr­vá­va pá­chanie tr­vá­ce­ho tres­tné­ho či­nu udr­žia­va­ním proti­práv­ne­ho sta­vu (s li­mi­tom pre­ru­še­nia jed­no­ty hmot­nop­ráv­ne­ho, resp. kva­li­fi­kač­né­ho skut­ku pod­ľa § 122 ods. 13 Tres­tné­ho zá­ko­na). Ak trest­ný čin ne­bol ale­bo do­po­siaľ nie je do­ko­na­ný, mô­že byť tres­tné stí­ha­nie za­ča­té aj pre príp­ra­vu zlo­či­nu ale­bo po­kus úmy­sel­né­ho tres­tné­ho či­nu (§ 13, § 14 Tres­tné­ho zá­ko­na), keď­že tie­to vý­vo­jo­vé štá­diá sú (už) kva­li­fi­ko­va­teľ­né ako trest­ný čin.

 Pri vzne­se­ní ob­vi­ne­nia (§ 206 ods. 1 až 3 Tres­tné­ho po­riad­ku) rov­na­ko mu­sí byť da­ný ret­ros­pek­tív­ny poh­ľad na spá­cha­ný sku­tok, ok­rem to­ho sa na­vy­še vy­ža­du­je opis skut­ku už na úrov­ni je­ho vec­nej a ča­so­pries­to­ro­vej ne­za­me­ni­teľ­nos­ti s iným skut­kom a (v ro­vi­ne dô­vod­né­ho po­doz­re­nia) aj iden­ti­fi­ká­cia oso­by pá­cha­te­ľa (op­ro­ti voľ­nej­šie­mu opi­su skut­ku pri za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 199 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku a len rám­co­vé­mu za­me­ra­niu po­doz­re­nia pri pou­ži­tí dô­kaz­ných pos­tu­pov pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia).

 Vy­ššie uve­de­ným zá­ve­rom kon­ve­nu­jú aj účin­ky pod­ľa § 206 ods. 5 Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­ré zna­me­na­jú ne­pot­reb­nosť for­mál­ne­ho za­ča­tia tres­tné­ho stí­ha­nia, ale až pri roz­ši­ro­va­ní ob­vi­ne­nia (už ob­vi­ne­nej oso­by) pre ďal­ší čias­tko­vý útok pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu; ta­ké roz­ší­re­nie v se­be in­teg­ru­je aj za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia pre dot­knu­tý sku­tok, po­kiaľ už vo vzťa­hu k ne­mu ne­bo­lo tres­tné stí­ha­nie za­ča­té skor­ším uz­ne­se­ním.

 II. Us­ta­no­ve­nia o pos­tu­poch pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ma­jú vo vzťa­hu k us­ta­no­ve­niu § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku po­va­hu oso­bit­né­ho us­ta­no­ve­nia v tom zmys­le, že for­mu­lá­ciu „na pod­kla­de tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo zis­te­ných sku­toč­nos­tí po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia“ je pot­reb­né vy­lo­žiť exten­zív­ne, te­da tak, že pod­kla­dom pre vzne­se­nie ob­vi­ne­nia (a dô­kaz­mi v tres­tnom ko­na­ní) mô­žu byť aj sku­toč­nos­ti zis­te­né pos­tup­mi pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia us­ta­no­ve­ný­mi Tres­tným po­riad­kom (tý­ka sa to aj in­for­má­cií, kto­ré mô­žu byť pou­ži­té ako dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní, zis­te­ných pos­tup­mi pod­ľa zá­ko­na č. 166/2003 Z. z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov).

 Pod­kla­dom pre vzne­se­nie ob­vi­ne­nia (pre skut­ko­vý, práv­ny a per­so­nál­ny zá­ver pod­ľa § 206 ods. 1Tres­tné­ho po­riad­ku) mô­žu byť te­da dô­kaz­né in­for­má­cie zis­te­né pos­tup­mi pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, zis­te­né ta­ký­mi (dô­kaz­ne vy­uži­teľ­ný­mi) pos­tup­mi pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku ale­bo pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na (ozna­če­né­ho vy­ššie) pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia, zis­te­né tres­tným ozná­me­ním, ako aj mi­mo­dô­kaz­né in­for­má­cie zis­te­né (v  kon­texte § 199 ods.2 a § 206 ods. 2 ve­ta pr­vá Tres­tné­ho po­riad­ku rov­no­cen­ne s tres­tným ozná­me­ním) „inak” a zis­te­né pos­tu­pom pod­ľa § 196 ods.2 Tres­tné­ho po­riad­ku. Rov­na­ké in­for­mač­né zdro­je (ok­rem dô­ka­zov vy­ko­ná­va­ných už po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia) sú pod­kla­dom pre skor­šie sa­mos­tat­né za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia (len „vo ve­ci“), ku kto­ré­mu do­chá­dza pos­tu­pom pod­ľa § 199 ods. 1 až 4 Tres­tné­ho po­riad­ku.

 III. Zá­kon­ný pos­tup „pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia” je ap­li­ko­va­teľ­ný pod­ľa úp­ra­vy jed­not­li­vých oso­bit­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku s nie­len in­for­mač­nou, ale aj pro­ces­nou, resp. dô­kaz­nou re­le­van­ciou (18 prí­pa­dov up­ra­ve­ných me­dzi us­ta­no­ve­nia­mi § 89 a § 155 Tres­tné­ho po­riad­ku).

 Pos­tup pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia mô­že byť za­me­ra­ný na ob­jas­ňo­va­nie a do­ka­zo­va­nie či­nu, kto­rý sa už stal, po­kiaľ zis­te­né sku­toč­nos­ti do­po­siaľ neu­mož­ňu­jú sfor­mu­lo­vať sku­tok as­poň pod­ľa kri­té­rií § 199 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku - mô­že te­da ísť aj o po­doz­re­nie z pá­chania tres­tnej čin­nos­ti ur­či­té­ho dru­hu (rám­co­vo za­me­ra­né po­doz­re­nie ozna­če­né v dru­hom od­se­ku­bo­du I.);  ta­ké po­doz­re­nie sa z po­va­hy ve­ci tý­ka aj ďal­ších čias­tko­vých úto­kov už sčas­ti tres­tným stí­ha­ním pok­ry­té­ho pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu. Nie je vy­lú­če­ný ani pred­pok­lad spá­chania kon­krét­ne­ho či­nu v bu­dúc­nos­ti, resp. za­me­ra­nie rám­co­vé­ho po­doz­re­nia do bu­dúc­nos­ti (ty­pic­ky pre „mo­nos­kut­ko­vú” aj rám­co­vú al­ter­na­tí­vu za­me­ra­nia pos­tu­pu do bu­dúc­nos­ti bu­de pou­ži­tý napr.agent, od­po­čú­va­nie, sle­do­va­nie, ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé zá­zna­my).

 Ret­ros­pek­tív­ne ani pro fu­tu­ro však ne­mô­že ísť o vý­luč­ne pre­ven­tív­ny, abstrak­tne od­ôvod­ne­ný pos­tup, prí­pust­ný je len pos­tup na zá­kla­de kon­krét­nych in­for­má­cií o tres­tnop­ráv­ne re­le­van­tných sku­toč­nos­tiach ale­bo pre ne pria­mo ini­ciač­ných okol­nos­tiach.

 Kom­bi­ná­cia pos­tu­pu po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia  (naj­mä v pos­tup­nos­ti mi­nu­losť - po, bu­dúc­nosť - pred) je mož­ná. Bez oh­ľa­du na uve­de­né, pri ďal­ších (aj bu­dú­cich) čias­tko­vých úto­koch to­ho is­té­ho pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu nie je pre ich do­ka­zo­va­nie ba­rié­rou po­žia­dav­ka „sú­čas­né­ho ve­de­nia tres­tné­ho ko­na­nia v inej tres­tnej ve­ci“ v zmys­le § 113 ods. 9, § 114 ods. 7, § 115 ods. 7, § 118 ods. 7 Tres­tné­ho po­riad­ku, a dot­knu­tý­mi pos­tup­mi zis­te­né in­for­má­cie bu­dú na tie­to skut­ky vždy dô­kaz­ne pou­ži­teľ­né* (s li­mi­tom pre­ru­še­nia jed­no­ty hmot­nop­ráv­ne­ho, resp. kva­li­fi­kač­né­ho skut­ku pod­ľa § 122 ods. 13 Tres­tné­ho zá­ko­na).

 Mi­mop­ro­ces­ný pos­tup na od­ha­ľo­va­nie tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa zá­ko­nač. 171/1993 Z. z. o  Po­li­caj­nom zbo­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov- ďa­lej len „zá­kon o PZ“ (na kto­rý nie je pot­reb­ná pô­sob­nosť po­li­caj­ta pod­ľa § 10 ods. 8 a 10 Tres­tné­ho po­riad­ku) mô­že byť pop­ri pos­tu­pe pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku (te­da po­čas už ve­de­né­ho tres­tné­ho ko­na­nia) pou­ži­tý, len ak ne­má v Tres­tnom po­riad­ku ob­sa­ho­vý ek­vi­va­lent, pou­ži­teľ­ný aj pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia (napr.pop­ri od­po­čú­va­ní pod­ľa § 115 Tres­tné­ho po­riad­ku mož­no sle­do­vať oso­bu na zá­kla­de úp­ra­vy § 113 Tres­tné­ho po­riad­ku, nie však pod­ľa § 39 ods. 1 zá­ko­na o PZ - te­da bez prí­ka­zu pro­ku­rá­to­ra ale­bo sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie, mož­no však po­ža­do­vať in­for­má­cie od osôb pod­ľa § 17a zá­ko­na o PZ, na­koľ­ko vý­sluch sved­ka pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku sa vy­ko­ná­va až po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia).

 IV. Pri po­su­dzo­va­ní zá­kon­nos­ti a pro­ces­ných účin­kov roz­hod­nu­tia, návr­hu na roz­hod­nu­tie ale­bo pos­tu­pu v ko­na­ní (or­gá­nom s pô­sob­nos­ťou na ta­ký pries­kum pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku) je re­le­vant­ný vec­ný ob­sah pred­me­tu dot­knu­té­ho pries­ku­mu, nie for­mál­ne ozna­če­nie je­ho náz­vu a práv­ne­ho pod­kla­du.

_____________________

*  Roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo 7. feb­ruára 2012, sp. zn. 2 To 5/2011.

 

 

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia