O nezákonnom zásahu bývalého predsedu ŠTS do zloženia senátu v už pridelenej trestnej veci

JUDr. Erik Magál, advokát

Dňa 06.06.2025 bol na stránke tohto portálu zverejnený článok JUDr. Petra Šamka s názvom ,,Ako má súd postupovať, ak obvinený podá návrh na zrušenie nahradenia väzby?“ (https://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1587-ako-ma-sud-spravne-postupovat-ak-obvineny-poda-navrh-na-zrusenie-nahradenia-vazby), v ktorom sa zameral na vybrané právne závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako ,,NS SR“) zo dňa 19.03.2025, sp.zn. 4Tost/11/2025 (ďalej ako ,,Uznesenie“) vo veci údajnej zločineckej skupiny ,,takáčovcov“ vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku (ďalej ako ,,ŠTS“) pod sp.zn. 1T/11/2021. V uvedenom Uznesení NS SR, okrem právnych záverov špecifikovaných v článku JUDr. Šamka k podmienkam rozhodovania o tzv. väzobných náhradách, konštatoval aj porušenie práva obvineného Patrika Vidašiča na zákonného sudcu, ku ktorému došlo nezákonným zásahom bývalého predsedu ŠTS JUDr. Jána Hrubalu do zloženia senátu v už pridelenej veci.

Genézu spomínaného nezákonného zásahu do zloženia senátu možno zhrnúť nasledovne:

1. Prokurátor bývalého ÚŠP GP SR JUDr. Šúrek podal na 16 obvinených dňa 12.07.2021 obžalobu na ŠTS. Zo záznamu súdu o zložení senátu vyplynulo, že vec bola pridelená senátu 1T v zložení predsedu JUDr. Buvalu a členky senátu Mgr. Záleskej, pričom druhý člen senátu určený nebol. Predseda senátu 1T JUDr. Buvala preto písomnou žiadosťou z 12.07.2021 požiadal predsedu ŠTS JUDr. Hrubalu o určenie druhého člena senátu (z dôvodu, že JUDr. Klemanič na základe dodatku k rozvrhu práce prestal byť členom senátu v senátnych veciach 1T).

2. Následne predseda ŠTS JUDr. Hrubala samostatným opatrením č. 9 z 13.07.2021 k rozvrhu práce ŠTS určil za druhého (chýbajúceho) člena senátu 1T sám seba.

3. Následne dodatkom č. 7 z 02.09.2021 k rozvrhu práce predseda ŠTS JUDr. Hrubala, a v tom čase ešte stále ,,samourčený“ člen senátu 1T, zmenil dovtedy platný rozvrh práce tak, že zriadil nové súdne oddelenie 16T, ktorého samosudcom sa stal JUDr. Mačura (tento bol preložený z OS Prešov na ŠTS s účinnosťou od 01.09.2021 na základe uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky č. 164/2021 z 19.08.2021), pričom v dodatku zároveň konštatoval, že ,,Druhým členom senátu 1T a 3T v senátnych veciach sa stáva JUDr. Marián Mačura.“. Uvedeným dodatkom JUDr. Hrubala zároveň doplnil rozvrh práce v oddiele VII. (spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce) o odsek, ktorým kreoval pre seba oprávnenie zmeniť rozvrh práce, a to v nasledovnom znení: ,,Potrebou zmeny rozvrhu práce z organizačných dôvodov sa rozumie aj preloženie sudcu na výkon funkcie na Špecializovaný trestný súd alebo menovanie sudcu na Špecializovaný trestný súd. V takom prípade, v záujme zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov a kontinuity práce senátu, do ktorého je taký sudca dodatkom rozvrhu práce zaradený, môže predseda súdu rozhodnúť opatrením o zmene v zložení takého senátu aj vtedy, ak už bolo zloženie senátu určené predchádzajúcim opatrením predsedu súdu, a to vo veciach, v ktorých ešte senát nevykonal žiadny úkon na hlavnom pojednávaní.“. ,,Samourčený“ člen senátu 1T JUDr. Hrubala z pozície predsedu ŠTS teda dodatkom zriadil nové súdne oddelenie 16T samosudcu JUDr. Mariána Mačuru, ktorého tým istým dodatkom určil za druhého člena senátu 1T, pričom ,,novelou“ rozvrhu práce zároveň kreoval sám pre seba, ako predsedu súdu, oprávnenie opatrením rozhodnúť o zmene v zložení senátu v už pridelených trestných veciach do podoby zloženia podľa novelizovaného znenia rozvrhu práce.

4. Následne predseda ŠTS JUDr. Hrubala ďalším opatrením č. 16 zo dňa 02.09.2021 k rozvrhu práce ŠTS rozhodol tak, že zrušil vyššie spomínané opatrenie č. 9 o svojom ,,samourčení“ za člena senátu 1T v trestnej veci sp.zn. 1T/11/2021 s odôvodnením, podľa ktorého: ,,Podľa bodu 1.1 Tabuľkovej časti III. oddielu Rozvrhu práce na rok 2021 platného a účinného od 2.septembra 2021, členmi senátu 1T v senátnych veciach sú Mgr. Pamela Záleská a JUDr. Marián Mačura. Senát tak bude v trestnej veci vedenej pod sp.zn. 1T/11/2021 konať v zložení JUDr. Ján Buvala ako predseda senátu a Mgr. Pamela Záleská a JUDr. Marián Mačura ako členovia senátu.“.

Naposledy spomínaným opatrením č. 16 JUDr. Hrubalu teda došlo k ustáleniu zloženia senátu 1T v už pridelenej trestnej veci údajnej zločineckej skupiny ,,takáčovcov“ vo formácii JUDr. Ján Buvala ako predseda senátu, Mgr. Pamela Záleská a JUDr. Marián Mačura ako členovia senátu.

5. Nezákonnosť zásahu do zloženia senátu obvinený Patrik Vidašič namietal prostredníctvom obhajcu ešte pred otvorením hlavného pojednávania, kde na tieto námietky senát ŠTS nereflektoval, a to i napriek ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, ktorá v minulosti podrobne vymedzila kvalitatívne kritériá prideľovania vecí sudcom a súvisiace náležitosti rozvrhu práce súdov. Následne NS SR až uznesením zo dňa 19.03.2025, sp.zn. 4Tost/11/2025 konštatoval, že senát ŠTS skutočne konal v nezákonnom zložení. Udialo sa tak po tom, ako senát ŠTS uznesením zo dňa 13.03.2023 podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku v celom rozsahu zamietol návrh Patrika Vidašiča na preskúmanie dôvodnosti ďalšieho trvania nahradenia väzby a zrušenie uložených povinností a obmedzení, na čo následne NS SR uznesením z 25.04.2023, sp.zn. 4Tost/10/2023 podľa § 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zamietol aj jeho sťažnosť ako neprípustnú. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález zo dňa 25.02.2025, sp.zn. II. ÚS 4/2024, ktorým rozhodol, že spomínaným uznesením NS SR bolo porušené základné právo Patrika Vidašiča na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, kde vec vrátil NS SR na nové konanie, ktorého výsledkom bolo už zmieňované kasačné Uznesenie NS SR zo dňa 19.03.2025, sp.zn. 4Tost/11/2025, v ktorom NS SR konštatoval porušenie práva Patrika Vidašiča na zákonného sudcu (nezákonné zloženie senátu ŠTS v trestnej veci sp.zn. 1T/11/2021).

6. NS SR v spomínanom Uznesení ustálil, že JUDr. Hrubala z pozície predsedu ŠTS postupoval nezákonne, keď:

- o svojom nahradení JUDr. Mačurom v pozícii druhého člena senátu rozhodol neprípustnou retroaktívnou aplikáciou dodatku č. 7 Rozvrhu práce, ktorý nadobudol účinnosť až dňa 02.09.2021, t.j. takmer 2 mesiace po nápade veci na ŠTS, kde týmto dodatkom kreoval nové súdne oddelenie 16T sudcu JUDr. Mačuru, ktorého zároveň týmto dodatkom určil za druhého člena senátu v senátnych veciach 1T (a teda i vo veci sp.zn. 1T/11/2021), pričom pre seba ako predsedu ŠTS definoval oprávnenie k zmene rozvrhu práce,

- o svojom nahradení JUDr. Mačurom v pozícii druhého člena senátu rozhodol opatrením č. 16 k rozvrhu práce, ktoré však nespĺňalo kvalitatívne kritériá odôvodnenia výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov odôvodňujúcich výmenu JUDr. Hrubalu za JUDr. Mačuru, a to ,,minimálne štatistickými údajmi aspoň v rozsahu zahŕňajúcom počet napadnutých vecí, počet vybavených vecí, počet neskončených vecí, za zvolené, avšak nie bezvýznamné krátke obdobie, všetkých sudcov špecializovaného trestného súdu, aby bolo zrejmé, že výrazné rozdiely v pracovnom zaťažení sudcov si vyžadujú práve nahradenie sudcu JUDr. Jána Hrubalu sudcom JUDr. Mariánom Mačurom v tejto konkrétnej veci a nie nahradenie iného sudcu v inej konkrétnej veci, samozrejme po vysvetlení, prečo nepostačuje opatrenie uvedené v prvom odseku oddielu VII. spočívajúce v zastavení nápadu iným súdnym oddeleniam, prípadne senátom.“.

Uvedené aspekty postupu JUDr. Hrubalu ako predsedu ŠTS potom nezodpovedali ustálenej rozhodovacej praxi vnútroštátnych, ako aj európskych súdnych autorít, podľa ktorých pravidlá určovania, ale aj zmeny zákonného sudcu musia byť jasné, objektívne, transparentné a vylučujúce akýkoľvek náznak svojvôle pri prideľovaní jednotlivých vecí sudcom(uvedené kritéria definovala aj Benátska komisia vo svojich kritériách právneho štátu, výbor ministrov Rady Európy v odporúčaní CM/Rec (2010) 12 o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť a ďalšie pramene práva).

7. Nezákonný zásah bývalého predsedu ŠTS JUDr. Hrubalu do zloženia senátu v už pridelenej trestnej veci viedol aj k nasledovnému:

- viac ako 3 roky trvajúce súdne konanie pred senátom v nezákonnom zložení,

- 36 termínov hlavného pojednávania pred senátom v nezákonnom zložení,

- viac ako 60 výsluchov obvinených a svedkov pred senátom v nezákonnom zložení,

- absolútna nepoužiteľnosť vykonaných dôkazov, vrátane výpovedí svedkov, obvinených, prečítaných listín a pod. vykonaných pred senátom v nezákonnom zložení.

Nižšie uvádzam kompletné znenie bodov 35. až 55. Uznesenia NS SR, v ktorých definoval vyššie opisované porušenie práva na zákonného sudcu.

,,35. Z hľadiska závažnosti ďalších námietok obžalovaného je nepochybne na prvom mieste námietka nezákonného zloženia senátu, ktorý rozhodol o jeho návrhu.

36. Zo stabilnej judikatúry ústavného súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu (III. ÚS 116/06).

37. Z judikatúry ESĽP týkajúcej sa práv zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že zákonnosť súdu musí byť okrem iného založená na jeho zložení. Súd zriadený zákonom musí byť teda obsadený zákonným spôsobom (napr. rozsudok ESĽP vo veci Buscarini v San Marino zo 4.máaja 2000).

38.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu doručenia obžaloby na súd prvého stupňa (ďalej len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.

39.Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

40. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

41. Podľa § 50 ods. 2 písm. e), písm. f) zákona č. 757/2004 Z.z. Rozvrh práce obsahuje

e) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu,

f) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka.

42. Podľa § 51 ods. 4 písm. b), písm. c) zákona č. 757/2004 Z.z. Ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade

b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde,

c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov.

43. Z Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce vyplýva, že sudca JUDr. Emil Klemanič s účinnosťou od 1.júla 2021 prestal byť členom senátu 1 T súdu prvého stupňa. Z Rozvrhu práce v znení dodatkov č. 1 až č. 4 vyplýva, že senát 1 T súdu prvého stupňa tvorili JUDr. Ján Buvala ako predseda senátu a Mgr. Pamela Záleská ako členka senátu, pričom podľa časti B, oddielu III., bodu 1.1 Rozvrhu práce v znení dodatkov č. 1 až č. 4 druhý člen senátu 1 T bude určený opatrením predsedu súdu na žiadosť predsedu senátu v poradí 4 T, 7 T, 10 T, 13 T, 5 T, 8 T, 11 T, 14 T, 6 T, 9 T, 12 T, 15 T.

44. Predseda senátu JUDr. Ján Buvala požiadal 12. júla 2021 predsedu súdu prvého stupňa o určenie druhého člena senátu, pričom predseda dotknutého súdu Opatrením č. 9 z 13. júla 2021, sp.zn. 1 Spr 18/2021 (ďalej len ,,Opatrenie č. 9“) rozhodol tak, že za druhého člena senátu (pozn. v texte uvedené ,,za tretieho člena senátu“) v trestnej veci vedenej pod sp.zn. 1 T 11/2021 určil JUDr. Jána Hrubalu, predseda senátu 7 T, teda seba. Z Opatrenia č. 9 zároveň vyplýva, že Opatrením č. 8 z 8. júla 2021, sp.zn. 1 Spr 17/2021 (ďalej len ,,Opatrenie č. 8“) bola v inej trestnej veci určená za tretieho člena senátu predsedníčka senátu 4 T a z tohto dôvodu bol za tretieho člena senátu v prejednávanej veci určený v poradí druhý predseda senátu, a to senátu 7 T, ktorým bol JUDr. Ján Hrubala.

45.Z uvedeného potom vyplýva, že predseda súdu prvého stupňa pri určení druhého člena senátu 1 T (keďže tento nebol v rozhodnom čase plne obsadený) postupoval v súlade s Rozvrhom práce. Z odôvodnenia Opatrenia č. 9 v spojení s Rozvrhom práce zároveň možno vyvodiť, že v prípade určovania druhého člena senátu 1 T predseda súdu prvého stupňa nemal možnosť ovplyvniť výber osoby druhého člena senátu, pretože poradie zastupovania zo zastupujúcich sudcov ostatných senátov súdu prvého stupňa určoval priamo Rozvrh práce, pričom zastupujúcim sudcom bol vždy predseda zastupujúceho senátu. Keďže Opatrením č. 8 bola za druhého člena senátu 1 T v trestnej veci vedenej na súde prvého stupňa pod sp.zn. PK-1 T 30/2020 určená predsedníčka senátu 4 T JUDr. Ružena Sabová, v poradí ďalším zastupujúcim senátom bol senát 7 T súdu prvého stupňa, ktorého predsedom bol JUDr. Ján Hrubala.

46.Zhrnúc vyššie uvedené je teda zrejmé, že zákonným senátom v prejednávanej trestnej veci obžalovaného bol senát v zložení JUDr. Ján Buvala, predseda senátu a Mgr. Pamela Záleská a JUDr. Ján Hrubala, členovia senátu.

47.Spôsob a podmienky vykonania zmien v Rozvrhu práce boli upravené v časti B, oddiele VII. Rozvrhu práce, ktorý upravoval dva dôvody zmeny Rozvrhu práce, a to (i) vznik výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu z objektívnych dôvodov a (ii) organizačné dôvody. V prvom prípade sa zmena Rozvrhu práce vykonala opatrením, v ktorom predseda súdu prvého stupňa mohol zastaviť nápad vecí v súdnom oddelení a urobiť zásah do aplikácie, za zachovania princípu náhodného výberu tak, že sa znížil okruh senátov, ktorým sa majú veci prideliť. V druhom prípade sa zmena Rozvrhu práce vykonala opatrením predsedu súdu prvého stupňa.

48. Dodatkom č. 7 k Rozvrhu práce účinným od 2. septembra 2021 sa časť B, oddiel VII. Rozvrhu práce doplnil o rozšírenie definície potreby zmeny Rozvrhu práce z organizačných dôvodov tak, že sa ňou rozumie aj preloženie sudcu na výkon funkcie sudcu na súd prvého stupňa alebo menovanie sudcu na súd prvého stupňa, pričom ,,v takom prípade, v záujme zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov a kontinuity práce senátu, do ktorého je taký sudca dodatkom rozvrhu práce zaradený, môže predseda súdu rozhodnúť opatrením o zmene v zložení takého senátu aj vtedy, ak už bolo zloženie senátu určené predchádzajúcim opatrením predsedu súdu, a to vo veciach, v ktorých ešte senát nevykonal žiadny úkon na hlavnom pojednávaní.“

49.Následne predseda súdu prvého stupňa Opatrením č. 16 z 2. septembra 2021, sp.zn. 1 SpR 29/2021 k Rozvrhu práce (ďalej len ,,Opatrenie č. 16“) zrušil Opatrenie č. 9 s poukazom na doplnený oddiel VII. Rozvrhu práce, v dôsledku čoho došlo k zmene v zložení senátu 1 T v prejednávanej veci tak, že sudcu JUDr. Jána Hrubalu nahradil sudca JUDr. Marián Mačura, ktorý bol Dodatkom č. 7 zaradený ako druhý člen senátu do senátov 1 T a 3 T súdu prvého stupňa.

50.Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti či už ESĽP alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad III. ÚS 287/2020), pri určovaní zákonného sudcu musia byť v každom jednotlivom prípade aplikované jasné pravidlá a existovať jasné záruky, ktoré zaistia objektivitu a transparentnosť a vylúčia akýkoľvek náznak svojvôle pri prideľovaní jednotlivých vecí sudcom, pričom tieto atribúty musí spĺňať aj rozvrh práce, keďže v súlade s ním sú jednotlivé veci, došlé na súd, prideľované zákonným sudcom.

51.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prejednávanej trestnej veci už pôvodné znenie oddielu VII. Rozvrhu práce upravovalo dva dôvody zmeny rozvrhu práce, a to výrazné rozdiely v pracovnom zaťažení sudcov a organizačné dôvody, ktoré sa do určitej miery prekrývajú. Je totiž nepochybne zrejmé, že každá organizačná zmena, a to aj v podobe preloženia sudcu alebo menovania sudcu na súd prvého stupňa môže byť dôvodom pre vznik rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov, už len z toho dôvodu, že ak menovaný alebo preložený sudca začína takzvane s ,,čistým stolom“ (na začiatku svojho pôsobenia nemá pridelenú žiadnu vec a veci sú mu prideľované postupne), má nepochybne určitú dobu menej veci ako ostatní sudcovia pôsobiaci na súde už dlhší čas (aj keď začínajúci sudca z dôvodu nedostatku skúseností spravidla potrebuje na vyriešenie toho istého problému viac času, ako sudca s dlhoročnými skúsenosťami, navyše môže ísť len o veľmi krátke obdobie, pokiaľ predseda súdu využije možnosť zastavenia nápadu v jednotlivých súdnych oddeleniach, či senátoch a teda v skutočnosti má začínajúci sudca zvýšený nápad oproti ostatným sudcom – je mu prideľovaných v tom istom čase viac vecí ako ostatným sudcom). Vychádzajúc z pôvodného znenia Rozvrhu práce (pred Dodatkom číslo 7 predseda súdu prvého stupňa precizoval, v podstate zrejmú skutočnosť, že pod organizačnou zmenou sa rozumie aj preloženie sudcu, či jeho menovanie na špecializovaný trestný súd, zároveň však doplnil ďalší prostriedok riešenia takto vzniknutej nerovnomernej zaťaženosti sudcov, a to zmenou zloženia senátu, teda zmenou zákonného sudcu (vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona číslo 757/2004 Z.z. v prípade senátu zákonným sudcom sú všetci sudcovia -členovia senátu). Vzhľadom na to, ako to už bolo vyššie uvedené, že aj preloženie či menovanie sudcu na súd prvého stupňa je organizačnou zmenou, javí sa (podľa Rozvrhu práce v znení Dodatku č. 7), že v prípade, ak takáto organizačná zmena má za následok výrazné rozdiely v pracovnom zaťažení sudcov, môže predseda súdu zastaviť nápad, či už samosudcovi alebo senátu/om, ale pokiaľ nepôjde o rozdiely výrazné, ale len nerovnomerné, môže predseda súdu rozhodnúť o zmene v zložení senátu (doplnené pravidlo Dodatkom číslo 7). Na tomto mieste si je ale nutné uvedomiť, že ak predseda súdu rozhodne o zmene v zložení senátu v konkrétnej veci, ktorá bola pridelená konkrétnemu senátu (teda všetkým jeho členom), v skutočnosti prerozdelí už raz pridelenú vec inému senátu (bez ohľadu na jeho číselné označenie, pre konštatovanie totožnosti senátu sú určujúci jeho sudcovia, nie jeho číselné označenie), teda dôjde k zmene zákonného sudcu (ako to už bolo uvedené zákonným sudcom v prípade senátu sú všetci členovia senátu, pričom, ak dôjde k zmene v osobe jedného z nich, došlo k zmene zákonného sudcu) a aj keď zákon číslo 757/2004 Z.z. nie je precízny v definovaní o akú nerovnomernú zaťaženosť sudcov by malo ísť, aby bolo možné už raz pridelenú vec prerozdeliť, vzhľadom na to, že prerozdelenie už raz pridelenej veci má za následok zmenu zákonného sudcu, ktorá vzhľadom na Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1), by mala byť len výnimočná a zo skutočne závažných dôvodov, k prerozdeleniu už raz pridelenej veci, a teda k zmene v zložení senátu za takýchto podmienok by malo dôjsť len v prípade nie akejkoľvek nerovnomernosti zaťaženosti sudcov, ale výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení tak, ako to napokon Rozvrh práce jednoznačne definuje vo svojom prvom odseku oddielu VII..

52.Rozvrh práce v znení Dodatku č. 7 teda upravuje dva spôsoby ako vyriešiť výrazné rozdiely v pracovnom zaťažení sudcov z dôvodu organizačných zmien, a to buď zastavením nápadu alebo prerozdelením veci. Z dotknutého Rozvrhu práce však už nie je zrejmé, či predseda súdu môže použiť len jedno z týchto opatrení, alebo oboje súčasne a za akých podmienok.

53. Navyše, ako to už bolo vyššie uvedené, pravidlá určovania, ale aj zmeny zákonného sudcu musia byť jasné, objektívne, transparentné, vylučujúce akýkoľvek náznak svojvôle pri prideľovaní jednotlivých vecí sudcom, preto aj podľa názoru najvyššieho súdu na určenie zloženia senátu prípadne zástupcov jeho členov možno použiť len pravidlá existujúce v čase nápadu veci prípadne okamihu vzniku dôvodu opodstatňujúceho potrebu určenia zástupcu člena senátu. Prejednávaná trestná vec napadla do senátu 1T 12.júla 2021. V tom čase bol senát 1T neúplný, čo znamená, že potreba určenia zástupcu druhého člena senátu (popri predsedovi senátu a prvom členovi senátu) vznikla 12.júla 2021, a preto druhého člena senátu bolo možné určiť v prejednávanej trestnej veci len podľa pravidiel, ktoré existovali v rozvrhu práce 12.júla 2021 s tým, že podľa pravidla zakotveného do rozvrhu práce 2.septembra 2021 bolo možné postupovať len vo veciach, ktoré napadli na súd prvého stupňa po 2.septembri 2021, o to viac, že nové pravidlo bolo do Rozvrhu práce doplnené v deň zmeny v obsadení súdu, pričom predseda Špecializovaného trestného súdu takýmto spôsobom rozhodol o sebe samom a bez náležitého odôvodnenia opatrenia, ktorým nahradil svoju osobu novonastupujúcim sudcom.

54. Ak totiž organizačnou zmenou spočívajúcou v pridelení sudcu JUDr. Mariána Mačuru na výkon funkcie sudcu na špecializovaný trestný súd došlo k výrazným rozdielom v pracovnom zaťažení sudcov, bolo potrebné v prvom rade v opatrení, ktorým došlo k zmene rozvrhu práce v časti zmeny zloženia senátu 1T v už pridelenej veci, odôvodniť minimálne štatistickými údajmi aspoň v rozsahu zahŕňajúcom počet napadnutých vecí, počet vybavených vecí, počet neskončených vecí, za zvolené, avšak nie bezvýznamné krátke obdobie, všetkých sudcov špecializovaného trestného súdu, aby bolo zrejmé, že výrazné rozdiely v pracovnom zaťažení sudcov si vyžadujú práve nahradenie sudcu JUDr. Jána Hrubalu sudcom JUDr. Mariánom Mačurom v tejto konkrétnej veci a nie nahradenie iného sudcu v inej konkrétnej veci, samozrejme po vysvetlení, prečo nepostačuje opatrenie uvedené v prvom odseku oddielu VII. spočívajúce v zastavení nápadu iným súdnym oddeleniam, prípadne senátom.

55. Zhrnúc vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že o návrhu obžalovaného zjednodušene povedané na zrušenie väzobných náhrad v prejednávanej veci rozhodol Špecializovaný trestný súd v nezákonnom zložení.“

 

Diskusia