Keď vyšetrovanie úmrtí zlyhá - nový výskum odhaľuje riziká justičného omylu

Barbora F.

Innocence Project: Keď vyšetrovanie úmrtí zlyhá - nový výskum odhaľuje riziká justičného omylu

Americká organizácia Innocence Project vo svojom čerstvom článku s názvom When Death Investigations Go Wrong: New Research Reveals the Risks of Wrongful Conviction upozorňuje na to, že narastajúce dáta ukazujú ako zastarané forenzné metódy a nespoľahlivé výpovede expertov deformujú spravodlivosť.

Keď dôjde k úmrtiu za neočakávaných, či podozrivých okolností, vyšetrovatelia, vrátane koronerov a súdnych lekárov skúmajú ako a prečo k nemu došlo. Organizácia akcentuje, že chybné vyšetrovanie je často dôsledkom nevedomých predsudkov, nedostatku štandardov, nedostatočného výcviku a dozoru, čo môže viesť k zavádzajúcim a nepresným zisteniam, ktoré môžu následne vyústiť do justičných omylov.

Na podujatí, ktoré sa uskutočnilo pod názvom Just Data: Advancing the Innocence Movement, v júni tohto roka, experti poukázali na znepokojivé zistenia nezávislého auditu OCME v Marylande (Office of the Chief Medical Examiner), ktorý má názov An Independent audit of restraint-related death investigations at Maryland’s Office of the Chief Medical Examiner from 2003-2019. Audit skúmal úmrtia, ku ktorým došlo počas, alebo krátko po zadržaní osôb, zvyčajne políciou. V článku sa v tejto súvislosti uvádza, že „V 44 z 87 prípadov nezávislí hodnotitelia nesúhlasili s oficiálnym rozhodnutím OCME o spôsobe smrti, vrátane 36 úmrtí[vo väzbe], ktoré hodnotitelia považovali za vraždy, ale OCME ich klasifikovalo ako nevyriešené, náhodné alebo dokonca prirodzené.“.

Posudzovatelia tiež zistili, že tzv. “excitované delírium“ - kontroverzná a zdiskreditovaná diagnóza, ktorá sa často používa na vysvetlenie úmrtí v policajnej väzbe – sa objavila v 42 prípadoch a neúmerne viac bola zastúpená v prípadoch ľudí s tmavou pleťou. Autori tu dodávajú, že použitie tohto označenia zakrýva skutočnú príčinu smrti, potenciálne pochybenie a bráni rodinám vo volaní po zodpovednosti.

Dr. Jeff Kukucka, jeden z výskumníkov a hlavný rečník na podujatí, povedal: „Naozaj neexistuje dôvod domnievať sa, že tieto problémy sú špecifické len pre Maryland,“. Ďalej tiež skonštatoval, že „ide o systémové problémy, ktoré je potrebné riešiť na mnohých miestach – od toho, ako klasifikujeme vraždy, až po to, ako školíme políciu, aby reagovala na ľudí v kríze. Dúfam, že sme prvými z mnohých dominových kociek, ktoré spadnú.“.

Šokujúce následky týchto typov chybných vyšetrovaní sa prejavili aj v prípadoch klientov Innocence Project, ktorý tu dáva do pozornosti kauzu Rosy Jimenezovej. Táto žena si odsedela vo väzení takmer 20 rokov, keď sa preukázalo, že bola nespravodlivo odsúdená na doživotie, za tragickú smrť dieťaťa, o ktoré sa starala ako opatrovateľka. Rehabilitovaná bola v roku 2023. V roku 2003 21-mesačný Bryan Gutierrez prehltol papierové vreckovky, ktoré mu prerušili prívod vzduchu a spôsobili vážne poranenie mozgu. Ukázalo sa, že lekárski experti nesprávne vypovedali pred súdom, tvrdiac, že dieťa jednoducho nemohlo utierky samo prehltnúť - takmer dve desaťročia obžaloba chybne tvrdila, že pani Jimenezová chlapcovi vtlačila papierové utierky do hrdla. Innocence Project tu poukazuje na to, že Jimenezovej prípad, doprevádzaný zavádzajúcimi lekárskymi svedectvami a nepochopením vedeckých dôkazov, je príkladom ďalšieho spôsobu, akým chybné vyšetrovania úmrtí môžu zmariť spravodlivosť. Pani Jimenezová povedala: „V jednej chvíli som bola mladá matka,ktorá sa snažila vybudovať budúcnosť pre svoju dcéru. V ďalšej ma obviňovali z niečoho, čo som neurobila,... Moje sny sa rozplynuli a moja dôvera bola nalomená.“.

Rosa Jimenezová sa pripojila k popredným výskumníkom a právnym expertom, vrátane spoluzakladateľa Innocence Project Petra Neufelda a Dr. Marie Cuellarovej, vedúcej pracovníčky Innocence Project pre politiku forenzných vied, aby spolu poukázali na túto často prehliadanú krízu v trestnoprávnom systéme. Autori následne v článku následne dali do pozornosti aj zverejnený videozáznam pod názvom Just Data: How Faulty Forensics and Flawed Systems Distort Death Investigations.

Vzhľadom na vyššie uvedené, je na mieste pristaviť sa pri štatistických údajoch, ktoré vyplývajú zo zverejnených registrov rehabilitovaných osôb. Z nich sa dozvedáme nasledovné (naposledy videné dňa 28. 08. 2025):

• podľa dát Národného registra rehabilitácií USA, ktorý od roku 1989 eviduje 3 727 rehabilitovaných osôb, sa v 29 %objavil falošný, alebo zavádzajúci forenzný dôkaz a až v 40 %prípadov sa ukázalo, že tieto nevinné osoby boli odsúdené za zločin, ktorý sa v skutočnosti nikdy nestal.

• Innocence Project sa podieľal na 253 rehabilitáciách, pričom v 52 % sa objavila nesprávne aplikovaná forenzná veda.

• Podľa údajov Kanadského registra justičných omylov (zavedeného v roku 2023), ktorý zatiaľ eviduje 89 rehabilitovaných osôb, sa v 35 % objavil zavádzajúci forenzný dôkaz, v 28 % zavádzanie forenzných expertov a v 36 % domnelé zločiny.

• EUREX (Európsky register rehabilitácií, zavedený v roku 2024), eviduje doteraz 139 rehabilitovaných osôb z 20. krajín, pričom v 26 %sa objavil falošný, alebo zavádzajúci forenzný dôkaz.

• Register justičných omylov Spojeného kráľovstva eviduje 498 rehabilitovaných osôb, pričom sa falošný, alebo zavádzajúci forenzný dôkaz objavil v 16 % prípadov.

Autori v článku ďalej prízvukujú, že v záujme predchádzania ďalším justičným omylom je nevyhnutný urýchlený výskum a odvážna reformná politika. Výskumníci, advokáti a tvorcovia politík, ktorí pracujú na posilnení presnosti, transparentnosti a zodpovednosti vyšetrovaní úmrtí, sa podľa názoru Innocence Project musia venovaťniektorým naliehavým otázkam, medzi ktoré patria:

• Rozhodovanie porotcov:

Pripisujú porotcovia väčšiu vierohodnosť nemedicínskym, nevedeckým informáciám, keď ich poskytne vypovedajúci súdny znalec, a nie laický svedok?

Sú určité frázy ako napr. “v súlade s“ nesprávne interpretované ako dôkaz, že tvrdenie prokurátora je pravdivé?

Aký vplyv na porotu má svedectvo, ktoré sa obmedzuje na príčinu smrti, v porovnaní s výpoveďou, ktorá zahŕňa aj príčinu aj spôsob smrti?

Ako názory na spôsob smrti ovplyvňujú rozhodovanie poroty? Mali by byť tieto názory prípustné na súde?

Ako porotcovia interpretujú forenzné frázy ako napr. “v súlade s (teóriou obžaloby)“ a znamená pre nich takéto vyjadrenie vysokú mieru istoty?

• Systémové reformy:

Ovplyvnilo by obmedzenie svedectiev vyšetrovateľov úmrtí o príčine smrti (napr. udusenie) a vylúčenie názorov ohľadom spôsobu smrti (napr. keď je posúdené ako vražda vs. nehoda) právne závery?

Aké modely dohľadu fungujú najlepšie v záujme podpory presnosti v rámci medicínsko-právnych vyšetrovaní úmrtí?

Ako často si obhajcovia najímajú forenzných znalcov, aby spochybnili zistenia o príčine, alebo spôsobe smrti, a aký to má vplyv na výsledky daných prípadov?

Odporúčania

V článku sa záverom poukazuje na odporúčania, ktoré navrhol tím organizácie Innocence Project a pán Neufeld:

• Určenie federálnej agentúry, ako je CDC, ktorej úlohou by bola regulácia a štandardizácia postupov pri vyšetrovaní úmrtí.

• Zákaz vyšetrovateľom, ktorí skúmajú úmrtia, vyjadrovať svoje názory na “spôsob smrti“ pred veľkými porotami, alebo na súde. V tomto dokumente sa na s. 2 k tomu uvádza, že vyšetrovateľom úmrtí by malo byť zakázané svedčiť o spôsobe smrti – alebo v niektorých prípadoch o spôsobe zranenia – v trestnom konaní, pretože tieto názory sú často založené na nemedicínskych a nevedeckých informáciách a zasahujú do rozhodovania vyhradeného pre súd, alebo porotu.

• Vytvorenie nezávislých revíznych komisií na úrovni štátu, ktoré by skúmali kontroverzné alebo podozrivé úmrtia, najmä úmrtia vo väzbe, alebo úmrtia dojčiat a batoliat, v prípade ktorých sa zvažuje trestné stíhanie.

Nesprávne aplikovaná forenzná veda

Ako sme videli vyššie, Innocence Project sa podieľal na 253 rehabilitáciách, pričom v 52 % sa objavila nesprávne aplikovaná forenzná veda. Zároveň sme videli, že zo zverejnených registrov rehabilitácií vyplýva, že falošný, alebo zavádzajúci forenzný dôkaz patrí medzi hlavné príčiny justičných omylov. Innocence Project vo svojom článku s názvom Misapplication of forensic science upozornil na to, že testovanie DNA a pokroky vo forenzných disciplínach odhalili slabé stránky vo vedeckých základoch niektorých metód, ktoré boli kedysi široko akceptované trestnoprávnym systémom a používané k tomu, aby pomohli zabezpečiť odsúdenie. Medzi tieto metódy patria aj:

• analýza stôp zubov – viac informácií k tejto problematike je dostupných tu a tu.

• Porovnanie vlasov. Innocence Project v článku s názvom Microscopic Hair Comparison Analysis: A Junk Science that Perpetuates Wrongful Convictions, upozornil aj na tieto dôležité skutočnosti: „Pred príchodom testovania mitochondriálnej DNA bola forenzná veda mikroskopickej porovnávacej analýzy vlasov rutinne používanou technikou na prepojenie obžalovaného s trestným činom vo viac ako 20 000 prípadoch pred rokom 2000. ... V roku 2015, FBI, Ministerstvo obrany Spojených štátov, Innocence Project a Národná asociácia obhajcov v trestných veciach, publikovali správu,ktorá diskvalifikovala mikroskopickú porovnávaciu analýzu vlasov ako vedecky platnú. V 268 prípadoch poskytli znalci svedectvá, v rámci ktorých boli dôkazy ohľadom vlasov použité na obvinenie obžalovaného. Zistili, že v 96 % prípadov boli výpovede chybné. 33 prípadov sa týkalo ľudí, ktorí boli odsúdení na trest smrti, deviati boli popravení a päť zomrelo z iných príčin počas výkonu trestu odňatia slobody. Nová správaNárodného registra rehabilitácií odhalila 129 prípadov, v ktorých boli ľudia nespravodlivo odsúdení prinajmenšom čiastočne na základe chybnej mikroskopickej porovnávacej analýzy vlasov. Pätnásť z týchto rehabilitovaných osôb bolo odsúdených na trest smrti.“.

• Vyšetrovanie podpaľačstva – tejto problematike sa Innocence Project venoval v týchto článkoch.

• Analýza odtlačkov prstov – viac informácií je k dostupných tu.

• Dôkazy týkajúce sa stôp po nástrojoch – viac informácií je k dispozícii tu.

• Diagnóza syndrómu traseného dieťaťa – tejto téme sa venuje napr. aj dokument s názvom Statement of the Innocence Network on shaken baby syndrome/abusive head trauma. Innocence Project sa tomuto syndrómu venoval aj v týchto článkoch. Odvolací súd v New Jersey v roku 2023 rozhodol, že syndróm traseného dieťaťa je “pseudoveda“ (junk science). Americký Národný register rehabilitácií eviduje 41 prípadov, ktoré mali súvis s diagnózou traseného dieťaťa a Kanadský register justičných omylov eviduje 2 takéto prípady (naposledy videné dňa 28. 08. 2025).

• Analýza krvných škvŕn – viac informácií je k dispozícii tu.

V článku sa ďalej upozornilo na to, že v prípadoch použitia týchto metód „forenzní experti poskytli zavádzajúce svedectvá, ktoré zveličovali súvislosť medzi dôkazmi z miesta činu a osobou, o ktorú ide, nesprávne charakterizovali oslobodzujúce výsledky ako nepresvedčivé, alebo zľahčovali obmedzenia metódy forenznej vedy, ktorú použili. V iných prípadoch odborníci urobili chyby... v laboratóriu, vymysleli výsledky, aby posilnili obžalobu proti danej osobe, alebo skryli oslobodzujúce dôkazy.“.

 

Diskusia