V aplikačnej praxi býva často sporné, ako posúdiť protiprávne konanie obvineného z hľadiska skutkového, teda, či v jeho konaní možno vidieť
- jeden skutok, ktorý len napĺňa znaky skutkovej podstaty dvoch trestných činov alebo pôjde o
- dva samostatné skutky s tým, že každý z nich bude napĺňať znaky skutkovej podstaty iného trestného činu.
Správne posúdenie tejto otázky je dôležité, nakoľko ak pôjde iba o jedno konanie obvineného, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty dvoch trestných činov spáchaných v jednočinnom súbehu, tak prípadné podstatné zmeny v opise skutkovej vety (skutku) sa vykonávajú prostredníctvom inštitútu upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie, ktorej zodpovedá už rozšírený, či doplnený skutok (tu treba zdôrazniť, že trestné konanie sa vedie o skutku a nie o jeho opise, teda opis skutku je možné dopĺňať, či pretvárať pokiaľ zostane zachovaná totožnosť skutku). V takýchto prípadoch, ak sa v konaní pred súdom nepreukáže napríklad spáchanie jedného zo zbiehajúcich sa trestných činov, súd musí takýto trestný čin iba vypustiť a nemôže ho oslobodiť rozsudkom, pretože ide o jeden skutok a oslobodil by tak celý skutok, teda aj skutkové okolnosti, ktoré sa týkajú trestného činu pri ktorom je možné uznať obvineného za vinného.
Opačné je to v prípade ak pôjde o dva samostatné skutky. V takomto prípade je nutné za obidva vzniesť obvinenie uznesením a v konaní pred súdom, pokiaľ sa napríklad jeden z nich nepreukáže, musí nasledovať oslobodzujúci rozsudok.
Príklad z praxe:
Vyššie uvedené je možné rozobrať na konkrétnom prípade z praxe.
Osobe L.L. bolo vznesené obvinenie pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 04.09.2025 v čase o 13.01h viedol osobné motorové vozidlo a to v Bratislave po ulici Štefánikova, kde bol zastavený policajnou hliadkou, pričom následne bolo zistené, že mu rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn.... zo dňa..., právoplatného dňa.... bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 13 mesiacov.
V priebehu vedenia prípravného konania bolo zistené, že obvinený bol relevantne počas jazdy ovplyvnený psychotropnými látkami. Prokurátor postupoval podľa § 206 ods. 6 Tr. por., keď písomne upozornil obvineného, že jeho konanie bude právne kvalifikovať aj ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. por., pričom v upozornení o zmene právnej kvalifikácie prokurátor uviedol aj skutok v nasledovnom znení (podčiarknutý text je doplnený k vznesenému obvineniu):
Dňa 04.09.2025 v čase o 13.01h viedol osobné motorové vozidlo a to v Bratislave po ulici Štefánikova, kde bol zastavený policajnou hliadkou, pričom následne bolo zistené, že mu rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn.... zo dňa..., právoplatného dňa.... bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 13 mesiacov, pričom vzniklo podozrenie, že vedie motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a bol podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom, na čo bol vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu krvi na zistenie prípadnej prítomnosti omamnej alebo psychotropnej látky s čím obvinený súhlasil s tým, že v krvi obvineného bol zistený metamfetamín v koncentrácii 239 ng/ml a diazepam v koncentrácii 13 ng/ml, v dôsledku čoho bol obvinený nespôsobilý bezpečne ovládať osobné motorové vozidlo.
Orgány činné v trestnom konaní následne obvineného aj vypočuli k novým skutkovým okolnostiam týkajúcich sa ovplyvnenia psychotropnými látkami a následne na obvineného bola podaná obžaloba pre vyššie uvedený skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.
Sudca okresného súdu uznesením odmietol obžalobu, nakoľko bol názoru, že skutkové okolnosti, ktoré sú vyššie podčiarknuté sú samostatným skutkom, teda že ide o dva samostatné skutky a preto pre skutkové okolnosti, ktorú sú podraditeľné pod znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. malo byť v prípravnom konaní vznesené obvinenia.
Záver:
O jedno konanie (jeden skutok) ide aj pri vzniku dvoch alebo viacerých následkov vtedy, ak všetky následky sú dôsledkom tej istej základnej situácie. Základnou situáciou sa tu má na mysli taký stav spôsobený konaním obvineného, ktorý po svojom spôsobení vyvoláva následky závažné z hľadiska trestného práva postupne sám od seba kedykoľvek príde k uplatneniu tohto stavu. Táto skutočnosť, že všetky následky sú dôsledkom práve tohto stavu ich spája s konaním, ktoré tento stav vyvolalo, v jeden skutok.
Pokiaľ ide o vyššie uvedený prípad tak:
- skutok sa stal v rovnakom čase a na rovnakom mieste teda dňa 04.09.2025 o 13:01 hod. v Bratislave na ulici Štefánikova,
- išlo o jednu činnosť, jednu základnú situáciu a to jazdu motorovým vozidlom toho istého obvineného,
- teda jedno konanie, jazda motorovým vozidlom, spôsobila viaceré následky (ohrozenia), nakoľko obvinený viedol motorové vozidlo a zároveň, tou istou jazdou, porušil zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel (trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Tr. zák.) a viedol vozidlo pod vplyvom psychotropnej látky (trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák.).
Z uvedeného vyplýva, že ide o jedno konanie obvineného (jednu základnú situáciu, ktorou bola jazda motorovým vozidlom) s dvomi rôznymi následkami. Ide preto o jeden skutok a nie o dva samostatné skutky.
Postup sudcu okresného súdu, ktorý odmietol obžalobu bol teda nesprávny, nakoľko chybne považoval jedno súvislé konanie za dva samostatné skutky.
Vzhľadom k tomu, že ide o jeden skutok, tak bol správny aj postup prokurátora, ktorý v priebehu prípravného konania nevzniesol obvinenie aj pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák., ale len upozornil obvineného na zmenu právnej kvalifikácie s tým, že upozornenie obsahovalo aj nové, doplnené, znenie opisu skutkového deja. Podstatným je aj to, že prokurátor nechal obvineného opätovne vypočuť, nakoľko ten má právo sa vyjadriť k všetkým skutkovým okolnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a pri svojom prvom výsluchu po vznesení obvinenia vypovedal iba k skutkovým okolnostiam, ktoré sa vzťahovali k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Tr. zák.
V prípade, ak by v konaní pred súdom dospel súd k záveru, že naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. neboli naplnené, môže iba vypustiť tento trestný čin a upraviť skutkovú vetu, nakoľko v prípade oslobodzujúceho rozsudku by súd oslobodil celý skutok, teda aj tú časť skutku, ktorá sa týka trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Tr. zák. (ide o jeden skutok a preto musí byť o ňom iba jedno rozhodnutie súdu – ak ide o rozsudok, respektíve orgánov činných v trestnom konaní – ak ide o vznesenie obvinenia).
Iný prípad:
Napríklad šofér pod vplyvom alkoholu viedol motorové vozidlo. Pri jazde postupne poranil tri osoby (počas jednej súvislej jazdy poranil na troch odlišných miestach tri rôzne osoby). Prvým následkom bolo poranenie osoby A, pričom súhrn prejavov vôle navonok, ktoré k nemu viedli bolo uvedenie sa do stavu opitosti zo strany šoféra. Druhým následkom bolo poranenie osoby B, pričom súhrn prejavov vôle navonok, ktoré k nemu viedli bolo uvedenie sa do stavu opitosti zo strany šoféra totožné s tým, ktoré viedlo k poraneniu osoby A. Tretím následkom bolo poranenie osoby C, pričom súhrn prejavov vôle navonok, ktoré k nemu viedli bolo uvedenie sa do stavu opitosti zo strany šoféra totožné s tým, ktoré viedlo k poraneniu osoby A a aj B. Teda rovnaký súhrn prejavov vôle navonok je kauzálny pre všetky následky. Ide tu preto o jedno konanie dôsledkom ktorého bolo spôsobenie niekoľkých následkov z hľadiska trestného práva, teda ide o jeden skutok.
Bližšie k skutku a totožnosti skutku pozri tu:
https://www.pravnelisty.sk/clanky/a311-o-skutku-a-totoznosti-skutku-v-trestnom-prave
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.