Trestný čin podvodu - jeden omyl spôsobí viacero následkov - ide o jeden skutok alebo pokračovací trestný čin?

Trestný čin podvodu – jeden omyl spôsobí viacero následkov – ide o jeden skutok alebo pokračovací trestný čin?

Nedávno som na tomto webe publikoval článok, ktorý sa týkal posudzovania otázky, či porušenie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá pod vplyvom návykovej látky je jeden alebo dva skutky. Bližšie som sa tomu venoval tu:

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1630-porusenie-zakazu-cinnosti-viest-motorove-vozidla-pod-vplyvom-navykovej-latky-jeden-alebo-dva-skutky

Vzhľadom k tomu, že ide v aplikačnej praxi o pomerne spornú právnu problematiku, ktorá sa však vyskytuje často, rozvediem v tomto príspevku túto tému ďalej a to ohľadne majetkového trestného činu, pri ktorom sa jedným konaním spôsobí postupne viacero následkov. Otázka, ktorú je tu nutné vyriešiť znie tak, či pôjde o jeden skutok alebo o pokračovací trestný čin.

Základné skutkové okolnosti:

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným P.Š. (ďalej len konateľ) umožnil prístup k bankovému účtu spoločnosti s ručením obmedzeným riaditeľovi tejto obchodnej spoločnosti L.L. (ďalej len riaditeľ)

Riaditeľ pôsobil v tejto obchodnej spoločnosti ako tzv. faktický orgán obchodnej spoločnosti, podieľal sa na vedení obchodnej spoločnosti, avšak nemal prístup k bankovému účtu obchodnej spoločnosti a všetko podliehalo schváleniu konateľom. Riaditeľ presvedčil konateľa, aby mu umožnil (vytvoril) prístup k bankovému účtu obchodnej spoločnosti a to pod zámienkou, že chce odbremeniť konateľa, aby sa konateľ mohol venovať iným obchodným spoločnostiach, v ktorých vykonával funkciu štatutárneho orgánu s tým, že riaditeľ získal dôveru konateľa a presvedčil ho, že finančné prostriedky obchodnej spoločnosti na účte v banke bude využívať iba v prospech obchodnej spoločnosti. Už v tom čase však konal s úmyslom využívať finančné prostriedky na bankovom účte obchodnej spoločnosti aj vo svoj vlastný prospech; teda možnosť využívania finančných prostriedkov pre svoje vlastné účely bola tým základným motívom prečo riaditeľ presviedčal konateľa, aby mu vytvoril dispozičné právo k účtu spoločnosti. Konateľ bol pod výrazným vplyvom riaditeľa a dôveroval mu, prístup k finančným prostriedkom na účte spoločnosti mu preto napokon umožnil a fakticky mu prenechal celé vedenie obchodnej spoločnosti.

Dokazovaním bolo preukázané, že celé vyššie popísanie konanie riaditeľa voči konateľovi bolo iba „divadlo“ pre konateľa, aby ten uveril v poctivé motívy riaditeľa, avšak primárnym cieľom riaditeľa bolo postupne sa obohacovať na finančných prostriedkoch obchodnej spoločnosti. Išlo teda o klamstvo voči konateľovi a práve týmto klamstvom (uvedením do omylu) získal riaditeľ dispozičné právo k bankovému účtu spoločnosti.

Omyl konateľa, ktorého výsledkom bolo to, že sa riaditeľ dostal k dispozičnému oprávneniu k účtu spoločnosti nastal v januári (13.01. umožnil konateľ riaditeľovi prístup k účtu spoločnosti a ďalej sa už o pohyby na účte, či činnosť spoločnosti nezaujímal, nakoľko bezvýhradne dôveroval riaditeľovi) a následne každý mesiac riaditeľ vybral z účtu spoločnosti sumu 5.000 euro pre svoje vlastné účely, pričom účtovne tieto výbery zakrýval tak, akoby išlo o výdavky v prospech spoločnosti. Teda v mesiacoch január až september (posledný výber bol 04.09.) vybral každý mesiac z účtu spoločnosti sumu 5.000 euro pre vlastné účely.

Uvedené konanie riaditeľa bolo práve kvalifikované ako trestný čin podvodu podľa § 221 Tr. zák.

Ide o pokračovací trestný čin podvodu páchaný 9 mesiacov s tým, že každý jeden mesiac je samostatný čiastkový útok?

Alebo ide o jeden (nedeliteľný) skutok, ktorý má jedno konanie a iba viacero následkov?

Správne zodpovedanie týchto otázok je dôležité v prípade, ak sa zistí, že výber finančných prostriedkov napríklad v mesiaci marec bol riadne využitý na chod spoločnosti a riaditeľ sa neobohatil.

V prípade, ak by išlo o pokračovací trestný čin, musel by sa mesiac marec oslobodiť rozsudkom, pretože by išlo o čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, teda z hľadiska procesného o skutok. V prípade, ak by však nešlo o pokračovací trestný čin, ale išlo by o jedno konanie, ktoré by malo iba viacero následkov (teda o jeden skutok), musel by byť mesiac marec iba vypustený z rozsudku a výrok o vine by sa týkal len zvyšných ôsmich mesiacov.

Riešenie:

Podľa môjho názoru ide o jeden skutok, teda o jedno konanie (konateľ bol uvedený do omylu riaditeľom len raz – tzv. jednorazový omyl), ktoré spôsobilo iba viacero následkov (v jednotlivých mesiacoch). Nejde teda o pokračovací trestný čin, ktorý by pozostával z deviatich čiastkových útokov určených podľa mesiacov.

Alebo povedané inak, pokiaľ ide o znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., riaditeľ len raz oklamal (uviedol do omylu) konateľa, aby získal prístup k účtu spoločnosti a následné výbery v jednotlivých mesiacoch sa považujú za následky tohto jedného podvodného konania (jedného omylu). Konateľ teda uveril jednému klamstvu riaditeľa, na základe tohto klamstva riaditeľ získal dispozičné právo k účtu a následné výbery vo svoj prospech v jednotlivých mesiacoch už nerobil riaditeľ za využitia opakovaného omylu (klamstva). Každý následok (výber vo svoj prospech) je preto len následok pôvodného podvodného konania, jedného uvedenia do omylu. Ide teda iba o jeden skutok, pri ktorom jedno klamstvo (uvedenie do omylu) umožnilo zneužívanie dispozičného práva vo viacerých mesiacoch po sebe.

Aby mohlo ísť o pokračovací trestný čin, musí každý jeden čiastkový útok napĺňať znaky skutkovej podstaty toho istého trestného činu. Pokiaľ si zoberieme jednotlivé mesiace v ktorých boli uskutočňované problémové výbery (január až september), tak k uvádzaniu do omylu došlo iba v mesiaci január, teda v ostatných mesiacoch už tento znak skutkovej podstaty trestného činu podvodu naplnený nebol. Rovnaké to je aj v tom, že pri trestnom čine podvodu musí oklamaná osoba vykonať v omyle majetkovú dispozíciu, ktorou bolo v tomto prípade umožnenie riaditeľovi voľne nakladať s finančnými prostriedkami na účte spoločnosti a následné výbery už boli len konkretizovanou majetkovou škodou spáchanou na úkor obchodnej spoločnosti.

V tomto smere možno poukázať aj na odbornú literatúru (Ružek, A.: Obžalovací zásada v československém trestním řízení, Nakladatelství ČAV, Praha 1964), ktorá vychádza z toho, že

- počet skutkov nemôže byť väčší ako počet zistených následkov závažných pre trestné právo

- počet skutkov sa bude rovnať počtu následkov závažných pre trestné právo vtedy, pokiaľ každý z následkov bol spôsobený odlišným súhrnom prejavov vôle navonok

- pokiaľ dva alebo viacero následkov bolo spôsobených rovnakým súhrnom vôle navonok pôjde o skutok jeden a nie o dva alebo viaceré skutky.

V posudzovanom prípade majú všetky následky svoj základ v jednorazovom omyle konateľa, teda ide o jeden nedeliteľný skutok s viacerými následkami.

Namiesto záveru, je nutné pripomenúť, že vyššie uvedené úvahy sa týkajú len právnej kvalifikácie trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. Pokiaľ by v uvedenom prípade nedošlo k uvádzaniu do omylu konateľa zo strany riaditeľa, ale riaditeľ by mal napríklad od počiatku prístup k účtu spoločnosti a až následne by pojal úmysel sa obohacovať na úkor obchodnej spoločnosti, mohlo by ísť o trestný čin sprenevery podľa § 213 Tr. zák., pri ktorom by už bolo nutné zvažovať to, že pôjde o pokračovací trestný čin sprenevery, nakoľko každý jeden mesiac budú napĺňané všetky znaky tohto trestného činu zo strany riaditeľa.

Diskusia