JUDr. Michal Vaľo, CSc.
Cudziu vec možno neoprávnene užívať aj po dlhší čas
Na portáli Právne listy.sk bol 26.10.2025 uverejnený príspevok Petra Šamka s rovnakým názvom, len na konci s otáznikom. Článok možno prečítať tu:
https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1642-mozno-neopravnene-prechodne-uzivat-cudziu-vec-po-dlhsi-cas
Autor v príspevku dospel k záveru, že odpoveď na takto položenú otázku má byť záporná. Svoj záver oprel o výklad slová „prechodne“ v slovnom spojení „prechodne užívať vec“.
„Dlhodobé neoprávnené používanie cudzej veci“ podľa jeho názoru nemožno považovať za „prechodné“, pričom práve výklad slová „prechodne“ považuje za „kľúčový pre správne právne posúdenie“ či je skutok trestným činom neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215 Trestného zákona alebo trestným činom sprenevery podľa § 213 Trestného zákona.
Kľúčovým znakom pre právne posúdenie či je skutok trestným činom neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215 Trestného zákona alebo trestným činom sprenevery podľa § 213 Trestného zákona však nie je doba užívania cudzej veci, ako súčasť objektívnej stránky trestného činu, ale úmysel „prisvojiť si“ vec, ako súčasť subjektívnej stránky trestného činu sprenevery.
Slovo „prechodne“ má za cieľ rozlíšiť dobu neoprávneného užívania cudzej veci v zmysle ustanovenia § 215 Trestného zákona nie rozdielne od dlhodobého užívania, ale od užívania „trvalého“ (keďže úmysel užívať vec trvalo možno subsumovať pod úmysel vec si prisvojiť).
Slovo „prechodne“ nemožno vyložiť ako „nie po dlhú dobu“, ale len ako „nie trvalo“. Každé užívanie veci, ktoré nie je trvalé, je prechodné, dočasné.
Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu sprenevery je nevyhnutné preukázať úmysel vec si prisvojiť.
Na úmysel vec si prisvojiť môže poukazovať aj dlhá doba neoprávneného užívania, ale sama o sebe takýto úmysel nezvratne nedokazuje.
Páchateľ môže mať úmysel neoprávnene užívať cudziu vec po dlhú dobu, ale pritom nemusí mať úmysel túto vec si privlastniť (napríklad neoprávnené užívanie bytu, auta a pod. príbuzným osoby, ktorá je dlhodobo v zahraničí, vo výkone trestu odňatia slobody a pod.) Takýto úmysel možno preukazovať aj tým, že páchateľ zmení vzhľad veci, „zamaskuje“ ju, premiestni, ukryje, vykoná zmeny v evidencii a pod. Ale ani v takom prípade nemožno prijať všeobecný záver, že ak páchateľ napríklad vec ukryje, tak samotná táto objektívna skutočnosť vždy a za každých okolností dokazuje, že sa dopustil trestného činu sprenevery, bez potreby zaoberať sa naplnením subjektívnej stránky trestného činu, spočívajúcej v úmysle vec si prisvojiť.
Šamko uvádza, že „Najčastejšie sa pojem „prechodne vec užívať“ definuje tak, že znamená disponovať s vecou dočasne a po relatívne krátku dobu. Inak by nešlo o užívanie prechodné, ale trvalejšieho charakteru, ktoré je príznačné pre užívanie veci vlastníkom veci alebo oprávneným držiteľom.“ Ale len zo samotnej skutočností, že dlhodobé užívanie veci je príznačné (že sa tento pojem „najčastejšie“ používa“) pre jej vlastníka, nemožno vyvodiť záver, že „Užívanie veci dlhšiu dobu by preto bolo nutné považovať už za prisvojenie si veci v zmysle znakov skutkovej podstaty trestných činov krádeže alebo sprenevery“.
V trestnom práve hmotnom nepostačuje pravdepodobnosť záveru (najčastejšie, obyčajne, zpravidla...), ale je potrebná rozumná miera istoty.
Zo samotnej skutočnosti, že dlhodobé užívanie veci je typické pre nakladanie s vecami zo strany ich vlastníkov, nemožno a priori vyvodiť, že ak obvinený neoprávnene užíval cudziu vec po dlhšiu dobu, tak „úmysel obvineného teda smeroval k prisvojeniu si samotných vecí a to za účelom ich dlhodobého využívania vo svoj prospech, teda je tu úmysel obvineného nakladať s vecou ako s vlastnou“.
Naplnenie znaku subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery, spočívajúceho v úmysle „prisvojiť si“ cudziu vec je potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade vo všetkých súvislostiach, aj v súvislosti s dobou neoprávneného užívania cudzej veci. Samotné preukázanie, že páchateľ vec neoprávnene užíval dlhodobo, síce môže nasvedčovať tomu, že si ju chcel privlastniť, ale nemôže nahradiť komplexné posúdenie takéhoto úmyslu páchateľa.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.