Ešte raz k prítomnosti operatívneho príslušníka pri výsluchu svedka

Autor:

JUDr. Ľubomír Macháček

                Ešte raz k prítomnosti operatívneho príslušníka pri výsluchu svedka

Moja krátka reakcia je pokračovaním v diskusii o prítomnosti operatívneho príslušníka Policajného zboru s individuálnym pomerom k veci v postavení nezúčastnenej osoby (ďalej len „operatívec“) pri výsluchu svedka, ktorá prebehla na tomto portáli viď:

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1672-je-pritomnost-operativneho-prislusnika-pri-vysluchu-rizikom-pre-zakonnost-dokazu

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1682-je-pritomnost-operativneho-prislusnika-s-individualnym-pomerom-k-veci-pri-vysluchu-len-rizikom-alebo-uz-porusenim-zakona

Z môjho pohľadu je právna argumentácia oboch autorov erudovaná, transparentná a racionálna. Súhlasím, že účasť operatívneho pracovníka s individuálnym pomerom k veci v pozícii nezúčastnenej osoby, ktorá aj podpisuje zápisnicu o výsluchu svedka nie je vhodná. Odporúčam sa takému postupu vyhnúť. Mám však odlišný názor na otázku zákonnosti takto vykonaného výsluchu ako ho prezentuje JUDr. Bučko. Domnievam sa, že aj v prípade ak je operatívec prítomný pri výsluchu svedka a podpisuje zápisnicu ako nezúčastnená osoba, nie je tento výsluch a priori nezákonný a nepoužiteľný. Úlohou nezúčastnenej osoby pri podpise je potvrdiť, že vypočúvaný svedok nevzniesol námietky proti obsahu zápisnice, a že zápisnicu skutočne podpísal (§ 124 ods. 3, § 138 Tr. poriadku). Povedané inak, účelom prítomnosti nezúčastnenej osoby pri podpise zápisnice o výsluchu svedka je prevencia pochybností o tom, že svedok dobrovoľne podpísal zápisnicu, ktorá obsahuje jeho skutočnú výpoveď. Pri výsluchu svedka nie je úlohou nezúčastnenej osoby garantovať zákonnosť a priebeh celého výsluchu, ale len jeho záverečnú časť, teda oboznamovanie sa s obsahom zápisnice a jej podpísanie. V tom spočíva rozdiel oproti rekognícii, či domovej prehliadke kde je úlohou nezúčastnenej osoby komplexne garantovať priebeh a zákonnosť celého úkonu.

Ak svedok obsah zápisnice o svojom výsluchu nerozporuje a ani nenamieta pravosť svojich podpisov, platí prezumpcia, že všetko prebehlo v poriadku a je s priebehom úkonu spokojný. Preto ide podľa môjho názoru len o formálne pochybenie. Uznávam, že taký úkon nie je procesne perfektný a je poznačený procesnou nedokonalosťou. Pokiaľ však neexistujú námietky zo strany vypočúvaného svedka, nie je potrebné ani overovať priebeh výsluchu nezúčastnenou osobou (§ 124 ods. 3, § 138 Tr, poriadku). Nezúčastnená osoba sa dostáva z pasívnej pozície do aktívnejšej úlohy až vznesením námietky. Preto zastávam názor, že ide o procesnú nedokonalosť bez reálneho dopadu na celkovú zákonnosť trestného konania, ktorá nijako nezasahuje do práva obvineného na obhajobu a spravodlivý proces.

O automatickú nezákonnosť úkonu by išlo napríklad vtedy, ak by výsluch nevykonal vyšetrovateľ, ale kriminalistický technik, ktorý nie je orgánom činným v trestnom konaní. Takýto výsluch by bol nezákonný a nepoužiteľný aj bez námietky svedka.

JUDr. Bučko poukázal aj judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/13/2021, tento judikát rieši primárne účasť nezúčastnenej osoby pri rekognícii. Ja by som uviedol iný prípad, keď Najvyšší súd SR (sp. zn. 5 Tdo 84/2017) nekonštatoval namietanú nezákonnosť, aj napriek tomu, že nezúčastnenou osobou bol operatívec. NS SR odmietol dovolanie obvineného, ktorý v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. uviedol, že výsluch dvoch svedkov, a to D. a Y. nebol v prípravnom konaní vykonaný v súlade so zákonom, preto takéto výsluchy nemohli tvoriť podklad pre rozhodnutie súdov, pričom okresný súd neodôvodnil, prečo postupoval podľa § 263 ods. 3 Tr. por. s poukázaním na stanovisko sp. zn. Tpj 63/2009. Hlavné ťažisko dôkazov, o ktoré konajúce súdy opreli svoje rozhodnutia, pochádzajú z prípravného konania a napriek dôvodnej neúčinnosti boli na hlavnom pojednávaní vykonané čítaním. Podľa obvineného v prípravnom konaní neboli vyprodukované žiadne procesne relevantné dôkazy, ktoré by ho usvedčovali zo spáchania trestného činu.

Ďalej obvinený vo svojom dovolaní opísal analýzu výsluchov svedkov D. a Y., v rámci ktorej spochybňoval tlmočníka X., ako aj to, že tlmočník nepodpísal každú stranu zápisnice. Prítomný pri podpise na zápisnici je svedok v tejto veci policajt H. I., ktorý bol ako svedok vypočutý už pred vznesením obvinenia, čo následne vylučuje, aby mohol byť nezúčastnenou osobou po vznesení obvinenia pri výsluchu svedka, nakoľko zadržiaval obvinených a je podpísaný aj pod realizačným návrhom na začatie trestného stíhania. Vzhľadom na túto skutočnosť ide o neúčinný dôkaz.

Následne bola podaná ústavná sťažnosť, v ktorej v bode 9 bolo namietané, že nezúčastnenou osobou bol operatívec, ktorý zadržiaval obvinených. Ústavný súd SR (sp. zn. III. ÚS 55/2019 zo dňa 22.10.2019) sťažnosť odmietol a stotožnil sa s postupom všeobecných súdov. Tento judikát uvádza aj JUDr. Brndiar vo svojom článku.

Publikácia Základy trestného práva (doc. JUDr. Čečot a doc JUDr. Samaš, PF UK BA, 2001, s. 81) definuje nezúčastnenú osobu ako každú osobu, ktorá nevykonáva výsluch, nemôže však ísť napríklad o poškodenú osobu. Keďže výsluch vykonáva vyšetrovateľ mohli by sme dospieť k záveru, že autori nevylučujú operatívca z okruhu nezúčastnených osôb.

JUDr. Repa rozpracoval tiež zaujímavú problematiku, keď nezúčastnená osoba nie je vôbec prizvaná k výsluchu. Odporúčam čitateľovi na prečítanie tu: https://beta.ucps.sk/nezucastnena-osoba-v-trestnom-konani

Záver: preferujem strednú cestu. Zainteresovaného operatívca, ktorý podpisuje zápisnicu o výsluchu svedka nepovažujem za nezúčastnenú osobu. Toto má za následok, že výsluch bol de facto vykonaný bez prítomnosti nezúčatnenej osoby. Táto procesná nedokonalosť sama osebe (v prípade ak svedok nevznesie žiadne námietky) nespôsobuje nezákonnosť a neupoužiteľnosť výsluchu, nakoľko Trestný poriadok prítomnosť nezúčastnenej osoby pri výsluchu svedka výslovne nevyžaduje (bližšie zdôvodnenie viď argumentácia JUDr. Repu v odkaze vyššie).

Diskusia