Výsluch podozrivého pred začatím trestného stíhania

JUDr. Namir Alyasry, PhD., advokát so sídlom v Nitre

                         Výsluch podozrivého pred začatím trestného stíhania

Autor predkladá krátku polemiku k aplikácii ustanovení o výsluchu podozrivej osoby najmä v režime pred začatím trestného stíhania, kde orgány činné v trestnom konaní takej osobe v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku nepriznávajú práva podozrivého

Zakotvenie inštitútu podozrivého do Trestného poriadku prinieslo mnoho aplikačných problémov, ktoré musí rozhodovacia prax postupne „číriť“. V mojej právnej praxi bola primárnou právna otázka použiteľnosti zápisnice o výsluchu podozrivej osoby v rámci konania pred súdom, keď som v trestnej veci Juraja C., už odsúdeného z trestného činu teroristického útoku namietal jej nepoužiteľnosť.

Najvyšší súd SR, ktorého rozhodnutie bolo v podstatnej časti k tomuto aplikačnému problému publikované tu : https://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1731-najvyssi-sud-sr-k-tomu-kedy-je-mozne-a-kedy-nie-je-mozne-citat-vypoved-podozriveho-v-konani-pred-sudom k tejto problematike zaujal právny názor, ktorý bude podľa môjho názoru minimálne problematický, nakoľko orgánom činným v trestnom konaní najvyšší súd do budúcnosti uložil povinnosť poučovať podozrivých nad rámec zákona, obdobne ako v anglo-americkom právnom systéme o tom, že cit. „že jeho výpoveď už v tomto procesnom postavení v prípade, že mu následne bude vznesené obvinenie a podaná obžaloba, môže byť v konaní pred súdom - aj proti nemu - použitá ako dôkaz.“

Podľa môjho názoru, pokiaľ na toto súdne rozhodnutie nebude patrične reagovať zákonodarca ďalšou novelou Trestného poriadku a toto poučenie nezakotví v Trestnom poriadku ako normu, policajti takto podozrivé osoby poučovať nebudú, nakoľko rámec ich poučovacej povinnosti vyplýva jednak z ustanovení Trestného poriadku a z článku 2 ods. 2 Ústavy SR z ktorého vyplýva, že môžu konať a teda aj poučovať iba v intenciách zákona a nie svojvoľne – nad rámec zákona.

Tento príspevok má však ambíciu reflektovať na iný procesný problém – výsluch podozrivej osoby pred začatím trestného stíhania. Opakovane sa mi totiž stalo, že policajti v rámci predvolania osoby, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin vypočúvajú v procesnom vákuu. Dokonca v predvolaní uvádzajú iba mystické slovné spojenie „Predvolanie osoby“. Po príchode s takto predvolanou osobou po tom, ako som požiadal o umožnenie nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu – hoci pred začatím trestného stíhania s odvolaním sa na to, že môj klient je predsa predvolaný ako podozrivý, mi policajti opätovne argumentujú, že výsluch osoby proti ktorej bolo podané trestné oznámenie v režime § 196 ods. 2 Trestného poriadku nie je výsluchom podozrivého, nakoľko osoba sa môže stať podozrivou až po začatí trestného stíhania. S týmto právnym názorom sa nemožno v žiadnom prípade stotožniť a je potrebné označiť ho za absolútne nezákonný. Úvodom si pritom treba predmetné ustanovenia riadne priblížiť a analyzovať.

Podľa § 10 ods. 33 veta prvá Trestného poriadku podozrivou osobou alebo podozrivým je osoba, ktorá nie je obvineným, je však pristihnutá pri trestnom čine, zadržaná pri páchaní trestného činu alebo bezprostredne po ňom alebo zastihnutá na úteku alebo je podľa trestného oznámenia, iného podnetu alebo zistených skutočností podozrivá z trestného činu.

Podľa § 196 ods. 2 veta druhá prokurátor alebo policajt môže vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin.

Podľa § 33b ods. 1 veta prvá Trestného poriadku podozrivý má práva a povinnosti obvineného, ako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak nejde o práva a povinnosti, ktoré môžu byť z povahy veci priznané iba obvinenému; tým nie sú dotknuté procesné práva, ktoré podozrivému priznáva medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie.

Podľa § 33b ods. 2 Trestného poriadku práva a povinnosti podľa tohto zákona sa na podozrivého vzťahujú od jeho prvého výsluchu alebo od iného úkonu orgánov činných v trestnom konaní voči nemu alebo v súvislosti s ním alebo v súvislosti s podozreniami, ktoré sa ho týkajú.

Ďalej je potrebné uviesť, že Trestný poriadok nemá osobitné ustanovenia o výsluchu podozrivého tak ako je zákonne upravený výsluch obvineného - § 121 Trestného poriadku, či výsluch svedka - § 131 Trestného poriadku. Výsluch podozrivého nie je ani uvedený ako dôkazný prostriedok v ust. § 119 ods. 3 Trestného poriadku.

Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení možno konštatovať nasledovné: Osoba sa nestáva podozrivou tým, že ju tak označí až po začatí trestného stíhania policajt. Osoba, proti ktorej bolo podané trestné oznámenie (alebo z iného podnetu vyplýva, že mala spáchať trestný čin) je v zmysle § 10 ods. 33 veta prvá Trestného poriadku podozrivou osobou. Výsluch takej osoby v režime pred začatím trestného stíhania podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku je materiálne výsluchom podozrivej osoby, pričom taká osoba má plné práva priznanej podozrivej osobe podľa § 33b ods. 1 veta prvá Trestného poriadku. Tieto práva jej vznikajú prvým výsluchom aj v režime podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku.

Označovanie takého procesného úkonu len ako „výsluch osoby“ a nepriznávanie osobe, proti ktorej bolo podané trestné oznámenie, alebo iný podnet z ktorého vyplýva, že sa mala dopustiť trestnej činnosti práv podozrivého je nezákonným postupom a zatajovaním toho, že daná osoba má procesné postavenie a práva podozrivého.

Nie je pochybné, že policajt môže podľa §69 ods. 2 Trestného poriadku zo závažných dôvodov odmietnuť podozrivej osobe vypočúvanej v režime §196 ods. 2 Trestného poriadku právo nazerať do spisu pred jej výsluchom. Na to však nasleduje ochranný mechanizmus spočívajúci v práve podozrivého žiadať prokurátora o urýchlené preskúmanie závažnosti dôvodov, z ktorých orgán činný v trestnom konaní toto právo odmietol podľa totožného zákonného ustanovenia.

Ak zákon v § 10 ods. 33 veta prvá Trestného poriadku označuje za podozrivého už osobu proti ktorej bolo podané trestné oznámenie, je evidentné, že nadobudnutie práv podozrivého nie je žiadnym spôsobom viazané na procesný inštitút začatia trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku a vzniká už samotným podaním trestného oznámenia. Jasný výklad zákona v tomto smere nemožno žiadnym spôsobom spochybňovať ani myšlienkami o účele trestného konania a inými „peknými“ úvahami. Pokiaľ je zákon definične jednoznačný, nemožno jeho obsah výkladom popierať.

Diskusia