Vyjadrenie k medializovanej údajnej zaujatosti pri rozhodovaní o väzbe v tzv. kauze Dobytkár

Publikované: 13. 08. 2020, čítané: 3501 krát
 

 

JUDr. Mi­chal Tru­ban, Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd Pe­zi­nok, pra­co­vis­ko Ban­ská Bys­tri­ca

  

            Vá­že­ná pa­ni,

JUDr. Ele­na Ber­tho­tyo­vá

pred­sed­níč­ka ko­mi­sie Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky

k č. SR 577/2020

 

VEC:

Vy­jad­re­nie


Vá­že­ná pa­ni pred­sed­níč­ka ko­mi­sie,

V sú­vis­los­ti s roz­ho­do­va­ním o návr­hu pro­ku­rá­to­ra Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry, Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „pro­ku­rá­tor ÚŠP GP SR“) na vza­tie do väz­by ob­vi­ne­ných P.K. a N.B. pred­kla­dám nas­le­dov­né vy­jad­re­nie:

Pro­ku­rá­tor ÚŠP GP SR pred­lo­žil dňa 4. jú­la 2020 pod sp. zn. VII/3 Gv 106/19/1000-313 návrh na vza­tie do väz­by obid­voch ob­vi­ne­ných z dô­vo­dov uve­de­ných v § 71 ods. 1 písm. b), c) Tres­tné­ho po­riad­ku. O tom­to návr­hu som roz­ho­do­val ako sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie tak, že po obdr­ža­ní návr­hu som vy­tý­čil ter­mín vý­slu­chu oboch ob­vi­ne­ných na deň 5. jú­la 2020 a nás­led­ne roz­ho­dol tak, že ob­vi­ne­né­ho P.K. be­riem do väz­by z dô­vo­dov uve­de­ných v § 71 ods. 1 písm. c) Tres­tné­ho po­riad­ku, pod­ľa § 80 ods. 1 písm. c) Tres­tné­ho po­riad­ku väz­bu ob­vi­ne­né­ho P.K. doh­ľa­dom pro­bač­né­ho a me­diač­né­ho úrad­ní­ka ne­nah­rá­dzam a u ob­vi­ne­né­ho  N.B. pod­ľa § 72 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku návrh pro­ku­rá­to­ra ÚŠP GP SR na vza­tie do väz­by ne­vy­ho­vu­jem a pre­púš­ťam ho zo za­dr­ža­nia na slo­bo­du. 

Pro­ti uz­ne­se­niu o vza­tí do väz­by P.K. po­dal ob­vi­ne­ný sťaž­nosť a pro­ti uz­ne­se­niu o nev­za­tí ob­vi­ne­né­ho N.B. do väz­by po­dal sťaž­nosť pro­ku­rá­tor ÚŠP GP SR. U ob­vi­ne­né­ho N.B. som ur­čil v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním § 192 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, § 292 ods. 5 Tres­tné­ho po­riad­ku ter­mín ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky na deň 9. jú­la 2020 o 14.00 hod. 

Naj­vyš­ší súd SR uz­ne­se­ním sp. zn. 3 Tost 30/2020 zo dňa 9. jú­la 2020 roz­hod­nu­tie o ne­vy­ho­ve­ní návr­hu pro­ku­rá­to­ra na vza­tie ob­vi­ne­né­ho  N.B. do väz­by zru­šil a toh­to vzal do väz­by z dô­vo­dov uve­de­ných v § 71 ods. 1 písm. b), c) Tres­tné­ho po­riad­ku. Ďal­ším uz­ne­se­ním sp. zn. 3 Tost 31/2020 z 9. jú­la 2020 roz­hod­nu­tie o vza­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by  P.K. potvr­dil a je­ho sťaž­nosť pro­ti uz­ne­se­niu o vza­tí do väz­by za­mie­tol.

Na zá­kla­de me­dia­li­zo­va­ných správ, kto­ré bo­li zve­rej­ne­né nas­le­du­jú­ce­ho dňa po roz­hod­nu­tí, te­da 6. jú­la 2020 (pon­de­lok), som mal údaj­ne ozná­miť svo­ju za­uja­tosť vo ve­ci, na­koľ­ko ma­jú exis­to­vať po­chyb­nos­ti o mo­jej ne­zau­ja­tos­ti pre po­mer k pre­jed­ná­va­nej ve­ci.

S uve­de­ný­mi me­dia­li­zo­va­ný­mi tvr­de­nia­mi, kto­ré vy­vo­la­li po­chyb­nos­ti o mo­jej ne­zau­ja­tos­ti vo ve­ci roz­ho­do­vať sa nes­to­tož­ňu­jem, na­koľ­ko k pre­jed­ná­va­nej ve­ci, ani oso­bách, kto­rých sa úkon tres­tné­ho ko­na­nia – roz­ho­do­va­nia o väz­be ob­vi­ne­ných  P.K.  a N.B. ne­mám žiad­ny vzťah.

Pod­sta­tou zve­rej­ne­ných in­for­má­cií má byť sku­toč­nosť, že sa ne­ja­vím ako ne­zau­ja­tý, na­koľ­ko v ro­ku 2016 ma­la byť pod­pí­sa­ná zmlu­va o pos­kyt­nu­tí ne­náv­rat­né­ho fi­nan­čné­ho prís­pev­ku zo stra­ny žia­da­te­ľa ob­chod­nej spo­loč­nos­ti Al­tmayer, s.r.o., za­stú­pe­né­ho spo­loč­níč­kou a ko­na­teľ­kou mo­jou dcé­rou JUDr. Na­tá­liou Tru­ba­no­vou a zo stra­ny pos­ky­to­va­te­ľa Poľ­no­hos­po­dár­ska pla­tob­ná agen­tú­ra Ľ.P.

Pod­ľa § 31 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku z vy­ko­ná­va­nia úko­nov tres­tné­ho ko­na­nia je vy­lú­če­ný sud­ca ale­bo prí­se­dia­ci sud­ca, pro­ku­rá­tor, po­li­cajt, pro­bač­ný a me­diač­ný úrad­ník, vy­šší súd­ny úrad­ník, súd­ny ta­jom­ník, asis­tent pro­ku­rá­to­ra a za­pi­so­va­teľ, u kto­ré­ho mož­no mať po­chyb­nos­ti o ne­zau­ja­tos­ti pre je­ho po­mer k pre­jed­ná­va­nej ve­ci ale­bo k oso­bách, kto­rých sa úkon pria­mo tý­ka, k ob­haj­co­vi, zá­kon­né­mu zá­stup­co­vi, spl­no­moc­nen­com ale­bo pre po­mer k iné­mu or­gá­nu čin­né­mu v tom­to ko­na­ní.

V zmys­le vy­ššie uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia sku­toč­nos­ťou, na zá­kla­de kto­rej mož­no mať údaj­ne po­chyb­nosť o ne­zau­ja­tos­ti aj k pre­jed­ná­va­nej ve­ci uvá­dzam, že rov­na­ko tak, ako k ob­vi­ne­ným ne­mám žiad­ny po­mer k pre­jed­ná­va­nej ve­ci, ve­de­nej na NA­KA, P PZ pod sp. zn. ČVS: PPZ-349/NKA-BA3-2019 (tzv. kau­za „Do­byt­kár“).

Na zá­kla­de po­da­né­ho návr­hu pro­ku­rá­to­ra ÚŠP GP SR som roz­ho­do­val o väz­be ob­vi­ne­ných osôb P.K. a N.B. a ne­roz­ho­do­val som vo ve­ci  kau­zy „Do­byt­kár“, na­koľ­ko po­kiaľ ide o roz­ho­do­va­nie vo ve­ci, tak ide o roz­ho­do­va­nie po po­da­ní ob­ža­lo­by.

Pod­ľa uvá­dza­ných me­diál­nych in­for­má­cií má byť dô­vo­dom po­chyb­nos­ti o mo­jej   ne­zau­ja­tos­ti sku­toč­nosť, že mo­ja dcé­ra JUDr. Na­tá­lia Tru­ba­no­vá ma­la pod­pí­sať zmlu­vu o pos­kyt­nu­tí NFP a za PPA mal zmlu­vu pod­pí­sať Ľ.P., v tom ča­se zrej­me šta­tu­tár­ny zá­stup­ca PPA.

Pou­ka­zu­jem na tú sku­toč­nosť, že v ča­se môj­ho roz­ho­do­va­nia, te­da v ne­de­ľu 5. jú­la 2020 som ne­mal žiad­nu ve­do­mosť o tom, že mal zmlu­vu so žia­da­te­ľom ob­chod­nou spo­loč­nos­ťou za­stú­pe­nou dcé­rou JUDr. Na­tá­liou Tru­ba­no­vou­pod­pí­sať je­den z ob­vi­ne­ných  Ľ.P., pri­čom tú­to oso­bu vô­bec ne­poz­nám, nie som s ňou v žiad­nom vzťa­hu, ani som s ňou v kon­tak­te nik­dy ne­bol.

Po­va­žu­jem za pot­reb­né v tej­to sú­vis­los­ti uviesť, že po me­dia­li­zo­va­ní môj­ho roz­hod­nu­tia v pon­de­lok dňa 6. jú­la 2020 som sa skon­tak­to­val s mo­jou dcé­rou za úče­lom zis­te­nia, kto pod­pi­so­val v za­stú­pe­ní PPA zmlu­vu o pos­kyt­nu­tí NFP, na čo mi dcé­ra uvied­la, že to zis­tí a nás­led­ne mi ozná­mi­la, že zmlu­va bo­la pod­pí­sa­ná s PPA v za­stú­pe­ní šta­tu­tár­ny or­gán Ľ.P.Na mo­ju otáz­ku uvied­la, že uve­de­nú oso­bu ne­poz­ná, nik­dy sa s ňou nes­tret­la, zmlu­vy jej bo­li pred­lo­že­né, tak ako asi ďal­ším šty­rid­sia­tim žia­da­te­ľom na pod­pis na PPA zo stra­ny re­fe­ren­tiek PPA s tým, že zmlu­vy už bo­li pod­pí­sa­né šta­tu­tá­rom PPA.

V ča­se roz­ho­do­va­nia tu bol te­da ta­ký stav, že som ne­mal žiad­ny po­mer k oso­bám, kto­rých sa úkon tres­tné­ho ko­na­nia (roz­ho­do­va­nie o väz­be) do­tý­kal a ne­mal som ani žiad­ny vzťah k oso­bám os­tat­ných ob­vi­ne­ných, ich ob­haj­cov, zá­kon­ným zá­stup­com, spl­no­moc­nen­com ale­bo pre po­mer k or­gá­nu čin­né­mu v tom­to ko­na­ní,te­da k ve­ci (§ 31 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku). Ta­ký­to vzťah k uve­de­ným oso­bám a ani k ve­ci ne­mám ani v sú­čas­nej do­be.

Z me­dia­li­zo­va­ných in­for­má­cií je zrej­mé, že sa tu ve­rej­nos­ti pod­sú­va mo­ja údaj­ná za­uja­tosť vo ve­ci, kto­rá za­uja­tosť vo ve­ci je od­vo­dzo­va­ná od sku­toč­nos­ti, že v ro­ku 2016 bo­la pod­pí­sa­ná zmlu­va o pos­kyt­nu­tí NFP me­dzi PPA v za­stú­pe­ní jed­né­ho z ob­vi­ne­ných Ľ.P. a ob­chod­nou spo­loč­nos­ťou mo­jej dcé­ry  JUDr. Na­tá­liou Tru­ba­no­vou. Ne­pria­mo sa tak pod­sú­va, z môj­ho poh­ľa­du, mé­dia­mi zve­rej­ne­nou zmlu­vou zá­ver, že som ne­mal roz­ho­do­vať, le­bo pod­pí­sa­la ona s PPA zmlu­vu o pos­kyt­nu­tí NFP. V tej­to sú­vis­los­ti si do­vo­ľu­jem poz­na­me­nať, že pod­ľa in­for­má­cií, kto­ré od dcé­ry mám, PPA na­priek to­mu, že z jej stra­ny bo­li spl­ne­né všet­ky pod­mien­ky na pos­kyt­nu­tie NFP, na zá­kla­de čo­ho bo­la pod­pí­sa­ná zmlu­va o pos­kyt­nu­tí NFP, jej ten­to vy­pla­te­ný ne­bol po do­bu viac ako dva ro­ky, na­priek to­mu, že opa­ko­va­ne sús­tav­ne pí­som­ne ur­go­va­la a žia­da­la, aby bo­la vy­ko­na­ná kon­tro­la zo stra­ny PPA, kto­rú po­vin­nosť PPA zmluv­ne za­kot­ve­nú ma­la, na­koľ­ko tá­to kon­tro­la bo­la pod­mien­kou pre vy­pla­te­nie NFP. Keď­že hro­zi­lo pod­ľa jej vy­jad­re­nia preml­ča­nie ná­ro­ku na pl­ne­nie, pri ďal­šej ur­gen­cii za­sla­la aj pre­dža­lob­nú vý­zvu PPA. S od­stu­pom ča­su na­po­kon kon­tro­la vy­ko­na­ná bo­la a  až na jej zá­kla­de po­tom doš­lo k pl­ne­niu a bol jej pos­kyt­nu­tý NFP prib­liž­ne vo vý­ške 28.000,- €.

Mal som a mám za to, že ob­chod­né ak­ti­vi­ty mo­jej dcé­ry z ob­do­bia z pred šty­roch ro­kov, kto­ré sa mo­jej oso­by,súk­rom­né­ho a už vô­bec nie pra­cov­né­ho ži­vo­ta vô­bec ni­ja­ko ne­do­tý­ka­jú, ne­mô­žu byť pod­kla­dom pre po­chyb­nos­ti o ne­ja­kej mo­jej údaj­nej ne­zau­ja­tos­ti len pre­to, že zmlu­vu za fi­nan­čnú agen­tú­ru pod­pí­sal v tom ča­se šta­tu­tár, kto­rý je dnes (v ro­ku 2020) ob­vi­ne­ný a je vo väz­be. Do­vo­lím si v tej­to sú­vis­los­ti dať do po­zor­nos­ti, že z môj­ho poh­ľa­du ide o rov­na­ký prí­pad, ako ke­by si dcé­ra po­žia­da­la o prís­pe­vok ale­bo úver fi­nan­čnú in­šti­tú­ciu, pred rok­mi by pod­pí­sa­la zmlu­vu o úve­re ale­bo prís­pev­ku a šta­tu­tár by bol v ča­se môj­ho roz­ho­do­va­nia stí­ha­ný za ko­rup­čnú tres­tnú čin­nosť a ja by som mal roz­ho­do­vať o väz­be osôb, kto­ré ma­li le­ga­li­zo­vať prí­jem z ko­rup­čnej tres­tnej čin­nos­ti.

Pre­to spo­chyb­ňo­va­nie mo­jej ne­zau­ja­tos­ti a ru­ka v ru­ke s ňou idú­cim spo­chyb­ňo­va­ním aj môj­ho roz­hod­nu­tia, kto­ré sku­toč­nos­ti sú pred­me­tom bru­tál­nej me­diál­nej (a žiaľ aj jed­né­ho vr­chol­né­ho pred­sta­vi­te­ľa zá­ko­no­dár­nej mo­ci) dis­kre­di­tá­cie vo­či mo­jej oso­be, je za­lo­že­né na nep­ri­ja­teľ­nej a nep­rí­pus­tnej úče­lo­vos­ti v sna­he vy­jad­riť ne­súh­las s mo­jím pos­tu­pom a roz­hod­nu­tím, a to aj na­priek to­mu, že roz­siah­la ju­di­ka­tú­ra uk­la­dá nie­len fy­zic­kým, ale aj práv­nic­kým oso­bám po­vin­nosť reš­pek­to­vať roz­hod­nu­tia sú­dov, čo je jed­nou zo zá­klad­ných at­ri­bú­tov a pod­mie­nok fun­go­va­nia de­mok­ra­tic­ké­ho práv­ne­ho štá­tu.

V sú­vis­los­ti s me­ri­tom toh­to vy­jad­re­nia uvá­dzam, že je mi zrej­má a som dos­ta­toč­ne oboz­ná­me­ný s ju­di­ka­tú­rou vnút­roš­tát­nych sú­dov, Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ako aj Európ­skych or­gá­nov ochra­ny prá­va do­tý­ka­jú­cou sa tak sub­jek­tív­nej, ako aj ob­jek­tív­nej ne­zau­ja­tos­ti, rov­na­ko tak s tým, že súd nie­len­že mu­sí byť vo ve­ci nes­tran­ný, ale sa ta­kým mu­sí na­vo­nok aj ja­viť. V zmys­le plat­nej ju­di­ka­tú­ry do­tý­ka­jú­cou sa vy­lú­če­nia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, sú­du a iných osôb (§ 31 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku)si do­vo­ľu­jem pou­ká­zať na všeo­bec­ne uz­ná­va­né a reš­pek­to­va­né pra­vid­lo, že po­chyb­nos­ti a nes­tran­nos­ti sud­cu mu­sia vy­plý­vať z fak­tic­kých a zrej­mých okol­nos­tí sved­čia­cich o je­ho neob­jek­tív­nom prís­tu­pe. Za za­uja­tosť sud­cu pre po­mer k ve­ci ne­mô­že byť po­va­žo­va­ná kaž­dá sku­toč­nosť od­vo­dzo­va­ná len zo sub­jek­tív­nych ná­zo­rov, či už ob­vi­ne­né­ho ale­bo iných ni­čím ne­pod­lo­že­ných pred­pok­la­dov a dom­nie­nok. O za­uja­tos­ti sud­cu pre­to mož­no usu­dzo­vať len v tom prí­pa­de, po­kiaľ exis­tu­jú sku­toč­né a kon­krét­ne okol­nos­ti sved­čia­ce o tom, že sud­ca nie je schop­ný spra­vod­li­vo a nes­tran­ne roz­ho­do­vať.

Uve­de­nou zá­sa­dou sa dôs­led­ne ria­dim po ce­lý môj pro­fe­sio­nál­ny ži­vot a rov­na­ko tak to­mu bo­lo aj v prí­pa­de roz­ho­do­va­nia o väz­be ob­vi­ne­ných P.K. a N.B.

Rov­na­ko tak, pou­ka­zu­jem na to, že sa­mot­né po­su­dzo­va­nie dô­vo­dov sub­jek­tív­nej, aj ob­jek­tív­nej ne­zau­ja­tos­ti je vý­sled­kom hod­no­tia­cich zá­ve­rov ko­na­jú­ce­ho sud­cu, a to na zá­kla­de pod­kla­dov vy­plý­va­jú­cich z ob­sa­hu pred­lo­že­né­ho spi­su, ako aj po­da­ní strán v ko­na­ní po dôs­led­nej úva­he s pri­hliad­nu­tím na všet­ky re­le­van­tné sku­toč­nos­ti ma­jú­ci vplyv na vý­sle­dok tých­to hod­no­tia­cich úvah. Po­kiaľ ide o mo­je vlas­tné hod­no­tia­ce úva­hy ako sud­cu, tie­to sú roz­ve­de­né vy­ššie a po­kiaľ ide o po­da­nie strán v ko­na­ní, pou­ka­zu­jem na to, že v pred­met­nej ve­ci ne­bo­la vzne­se­ná vo­či mo­jej oso­be, ako ko­na­jú­ce­ho sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie žiad­na ná­miet­ka, ho­ci tak ako to ma­lo byť me­dia­li­zo­va­né, mal vy­šet­ro­va­teľ navr­ho­vať  pro­ku­rá­to­ro­vi ÚŠP GP SR v uve­de­nej ve­ci, aby vznie­sol vo­či mo­jej oso­be ná­miet­ku. Tá­to sku­toč­nosť má údaj­ne vy­plý­vať z me­dia­li­zo­va­né­ho vy­jad­re­nia pod­pred­se­du NR SR J.Š. Keď som sa nás­led­ne po roz­hod­nu­tí pý­tal do­zo­ru­jú­ce­ho pro­ku­rá­to­ra  R.H., či je uve­de­ná sku­toč­nosť prav­di­vá uvie­dol, že to prav­da nie je a mo­ju oso­bu ne­mal dô­vod ani na­mie­tať.

Te­da sku­toč­nosť, že ná­miet­ka zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra vzne­se­ná ne­bo­la sved­čí z môj­ho poh­ľa­du pre zá­ver, že ani on sám ne­vi­del dô­vod na po­da­nie ná­miet­ky z dô­vo­du prí­pad­nej mož­nej za­uja­tos­ti roz­ho­do­vať o väz­be ob­vi­ne­ných P.K. a N.B. nes­tran­ne.

Tiež chcem uviesť, že sku­toč­nos­ti vy­plý­va­jú­ce z ob­sa­hu spi­su (naj­mä vý­po­veď ob­vi­ne­né­ho M.K. z 5. má­ja 2020) mne bo­li v ča­se roz­ho­do­va­nia zrej­mé, pre­to­že som sa s je­ho vý­po­ve­ďa­mi oboz­ná­mil, na­koľ­ko poz­na­nie je­ho vy­jad­re­nia bo­lo ne­vyh­nut­né pre roz­hod­nu­tie o väz­be.

Uvá­dzam, že som sa na­priek to­mu, že ná­miet­ka za­uja­tos­ti vzne­se­ná ne­bo­la vy­ššie uvá­dza­ný­mi sku­toč­nos­ťa­mi dôs­led­ne za­obe­ral, naj­mä z poh­ľa­du, či sku­toč­nos­ti, že ob­chod­nej spo­loč­nos­ti mo­jej dcé­ry bol pos­kyt­nu­tý NFP a vy­jad­re­nie ob­vi­ne­né­ho M.K., ne­mô­žu byť sku­toč­nos­ťa­mi, kto­ré by moh­li u nes­tran­né­ho po­zo­ro­va­te­ľa vzbu­diť po­chyb­nos­ti o prí­pad­nej mo­jej za­uja­tos­ti pri roz­ho­do­va­ní o väz­be ob­vi­ne­ných P.K. a N.B. Dos­pel som k zá­ve­ru, že tie­to sku­toč­nos­ti nie sú spô­so­bi­lé vzbu­diť mo­ju po­chyb­nosť pri roz­ho­do­va­ní o väz­be vy­ššie uve­de­ných ob­vi­ne­ných osôb, kto­ré nie sú stí­ha­né za ko­rup­ciu tak, ako oso­by tres­tne stí­ha­né v kau­ze „Do­byt­kár“, či už v pos­ta­ve­ní pri­jí­ma­te­ľov ale­bo pos­ky­to­va­te­ľov úp­lat­kov, o kto­rej ve­ci – v kau­ze „Do­byt­kár“ opa­ko­va­ne uvá­dzam, som ne­roz­ho­do­val. Čo sa tý­ka za­uja­tos­ti pre po­mer k ve­ci zdô­raz­ňu­jem te­da, že nie som zá­kon­ným sud­com pre pre­jed­na­nie ve­ci v kau­ze „Do­byt­kár“, te­da po po­da­ní ob­ža­lo­by, ale som roz­ho­do­val ako sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie o väz­be vy­ššie uve­de­ných dvoch ob­vi­ne­ných. Na­vy­še, ja ako oso­ba, ani žiad­ne mne blíz­ke oso­by na ko­neč­nom vý­sled­ku tres­tné­ho ko­na­nia žiad­ny zá­ujem ne­ma­jú. 

Ho­ci si auto­ri me­dia­li­zo­va­ných člán­kov ne­da­li ani naj­men­šiu ná­ma­hu, aby mo­ju prí­pad­nú za­uja­tosť špe­ci­fi­ko­va­li spô­so­bom uve­de­ným vy­ššie, vy­lu­čo­va­cím spô­so­bom je z ich ob­sa­hu mož­né usú­diť, že v mo­jom prí­pa­de má ísť o pos­led­ne uve­de­ný druh za­uja­tos­ti. Ako som už uvie­dol, ob­chod­ná spo­loč­nos­ti vo vlas­tníc­tve mo­jej dcé­ry, sku­toč­ne v ro­ku 2016 zís­ka­la mož­nosť pos­kyt­nu­tia NFP z PPA (roz­hod­nu­tie PPA a pod­pí­sa­ná zmlu­va o pos­kyt­nu­tí NFP s PPA). Ja však pred­pok­la­dám, že PPA ako špe­ci­fic­ký or­gán štát­nej sprá­vy ve­rej­ných fi­nan­cií ude­ľu­je prís­pe­vok,  do­tá­cie kaž­dé­mu, kto spl­ní pred­pí­sa­né pod­mien­ky. Pre­to  aký­koľ­vek pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt, kto­rý spl­ní pod­mien­ky a do­tá­ciu obdr­ží, ne­má žiad­ny dô­vod po­ci­ťo­vať vo­či to­mu­to or­gá­nu, ani vo­či je­ho šta­tu­tár­nym zá­stup­com, ani vo­či je­ho za­mes­tnan­com akú­koľ­vek vďač­nosť. Je to ob­dob­né, ako žiad­ny ob­čan ne­má dô­vod po­ci­ťo­vať vďač­nosť sú­du, ale­bo kon­krét­ne­mu sud­co­vi za to, že pre­jed­ná je­ho vec. A rov­na­ko to pla­tí do bu­dúc­nos­ti. Po­kiaľ ko­mu­koľ­vek vznik­ne v bu­dúc­nos­ti ná­rok na ude­le­nie do­tá­cie pros­tred­níc­tvom PPA a spl­ní pred­pí­sa­né pod­mien­ky, mal by tú­to do­tá­ciu dos­tať. Za vý­kon ve­rej­nej mo­ci sa ne­ďa­ku­je. 

Op­ti­kou mé­dií by sud­ca ne­mo­hol roz­ho­do­vať ani napr. o ria­di­te­ľo­vi So­ciál­nej pois­ťov­ne, na­koľ­ko kaž­dý sud­ca je v tej­to pois­ťov­ni pois­te­ný a vy­plá­ca­jú sa mu od­tiaľ ne­mo­cen­ské dáv­ky a po skon­če­ní vý­ko­nu fun­kcie aj dô­cho­dok. So­ciál­ne pois­te­nie je však ná­ro­ko­va­teľ­ná vec a zá­vi­sí vý­luč­ne od spl­ne­nia zá­kon­ných pod­mie­nok a nie od vô­le ria­di­te­ľa. Rov­na­ko to pla­tí aj o šta­tu­tá­roch zdra­vot­ných pois­ťov­ní. Tak­to ši­ro­ko chá­pa­ná za­uja­tosť sud­cu je ab­sur­dná a v úpl­nom roz­po­re so zmys­lom toh­to pro­ces­né­ho in­šti­tú­tu. 

Ani ja, ani mne blíz­ke oso­by pre­to ne­po­ci­ťu­je­me žiad­nu vďač­nosť za pos­kyt­nu­tie prís­pev­ku  pre ob­chod­nú spo­loč­nosť mo­jej dcé­ry, rov­na­ko ako ne­po­ci­ťu­je­me žiad­nu vďač­nosť za to, že sme so­ciál­ne a zdra­vot­ne pois­te­ní. Pre­to niet žiad­ne­ho dô­vo­du na pred­pok­lad mo­jej za­uja­tos­ti ako sa to úče­lo­vo pod­sú­va (mé­dia, či iné sub­jek­ty). Opa­ko­va­ne uvá­dzam ob­chod­ná spo­loč­nosť mo­jej dcé­ry ako sa­mos­tat­ný práv­ny sub­jekt dos­ta­la NFP na zá­kla­de to­ho, že spl­ni­la pod­mien­ky, kto­ré bo­li špe­ci­fi­ko­va­né vo vý­zve na pred­kla­da­nie žia­dos­tí o NFP. Len ona (a iní uchá­dza­či) ve­diaakou pro­ce­dú­rou mu­se­li prejsť na to, aby im ten­to prís­pe­vok mo­hol byť vy­pla­te­ný. V prí­pa­de pot­re­by Vám pod­rob­nos­ti vie uviesť mo­ja dcé­ra, av­šak čo ja pot­re­bu­jem zdô­raz­niť je to, žez jej roz­prá­va­nia viem, že vy­pla­te­nie NFP z PPA rie­ši­la cca tri ro­ky. Na­priek to­mu, že v 3/2016 pod­pí­sa­la s PPA zmlu­vu ako vý­sle­dok to­ho, že spl­ni­la všet­ky pod­mien­ky pot­reb­nép­re pos­kyt­nu­tie NFP, sa­mot­ný NFP jej bol vy­pla­te­ný až 12/2018, pri­čom z jej stra­ny išlio­pa­ko­va­né ur­gen­cie, žia­dos­ti, te­le­fo­ná­ty, do­py­ty. Zá­ve­rom keď sa obá­va­la, že sa jej ná­rok­preml­čí, le­bo PPA bez­dô­vod­ne ne­ko­na­la, za­sla­la PPA pre­dža­lob­nú vý­zvu, pri­čom mi po­ve­da­la, že ak ne­dôj­de k vy­pla­te­niu NFP, po­dá na PPA ža­lo­bu. Uvied­la mi, že si naš­tu­do­va­la ju­di­ka­tú­ru v sú­vis­los­ti s PPA a že ta­ký­to pos­tup ne­vyp­la­te­nia za­zmluv­ne­ných­pe­ňaž­ných pros­tried­kov je zo stra­ny PPA bež­ný a žia­da­te­ľom  po­tom len os­tá­va do­má­hať sas­vo­jich­zaz­mluv­ne­ných ná­ro­kov súd­nou ces­tou. Ak tu niek­to pod­sú­va pre­mi­su, že som mal v da­nom prí­pa­de roz­ho­do­vať za­uja­to, tak uvá­dzam, že je to ab­so­lút­ny nez­my­sel, na­koľ­ko ke­by som­mal byť za­uja­tý, tak jed­noz­nač­ne v nep­ros­pech PPA a jej pred­sta­vi­te­ľov, na­koľ­ko mo­jad­cé­ra mi opa­ko­va­ne ho­vo­ri­la, že už nik­dy by ta­kú­to by­rok­ra­ciu a tor­tú­ru, kto­rú si za­ži­las PPA ne­pod­stú­pi­la. Tak­že ob­raz, kto­rý úče­lo­vo pre­zen­tu­jú mé­dia a pán J.Š. (že, spo­loč­nos­ti mo­jej dcé­ry bol zo dňa na deň pos­kyt­nu­tý NFP) je s pou­ka­zom na vy­ššie uve­de­né ilu­zór­ny, scest­ný, ten­denč­ný a neob­jek­tív­ny. Na pod­po­ru uve­de­nej úče­lo­vos­ti pou­ka­zu­jem aj na ju­di­ka­tú­ru ESĽP, či ÚS SR, pod­ľa kto­rej „za ob­jek­tív­ne však ne­mož­no po­va­žo­vať to, ako sa nes­tran­nosť sud­cu len sub­jek­tív­ne nie­ko­mu ja­ví, ale to, či reál­ne exis­tu­jú okol­nos­ti ob­jek­tív­nej po­va­hy, kto­ré by moh­li viesť k le­gi­tím­nym po­chyb­nos­tiam o tom, že sud­ca ur­či­tým, nie ne­zau­ja­tým vzťa­hom k spo­ru dis­po­nu­je. Aj pri zoh­ľad­ne­ní teórie zda­nia mô­že byť sud­ca vy­lú­če­ný z pre­jed­ná­va­nia a roz­ho­do­va­nia spo­ru iba v prí­pa­de (vždy ide o vý­nim­ku!), keď je cel­kom zjav­né, že je­ho vzťah k spo­ru, k stra­nám spo­ru ale­bo k ich zá­stup­com do­sa­hu­je ta­ký cha­rak­ter a in­ten­zi­tu, že aj na­priek zá­ko­nom us­ta­no­ve­nej po­vin­nos­ti ne­bu­de môcť roz­ho­do­vať „si­nei­ra et stu­dio“, te­da ne­zá­vis­le a nes­tran­ne“ (po­rov­naj napr. I. ÚS 332/08).

Na prin­cí­pe pred­ví­da­teľ­né­ho ná­ro­ku je za­lo­že­né fun­go­va­nie všet­kých or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci. V tom je naj­väč­ší roz­diel me­dzi ni­mi a súk­rom­ný­mi sub­jek­ta­mi. Ja ne­mô­žem za to, že v sú­čas­nej spo­lo­čen­skej at­mos­fé­re sa po­ma­ly kaž­dý úkon or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci pok­la­dá nie za ná­ro­ko­va­teľ­ný, ale za vy­ba­ve­ný. A to či už ide o do­tá­ciu z PPA, ale­bo o priaz­ni­vé roz­hod­nu­tie sú­du. Ten­to náh­ľad (ho­ci je do is­tej mie­ry po­cho­pi­teľ­ný) je však zá­sad­ne nes­práv­ny. Ja, kto­rý sám dl­ho­roč­ne pô­so­bím ako or­gán ve­rej­nej mo­ci,  pred­pok­la­dám, že všet­ky oso­by pô­so­bia­ce v iných štát­nych or­gá­noch pos­ky­tu­jú pl­ne­nia a vy­dá­va­jú roz­hod­nu­tia nie na zá­kla­de svo­jej svoj­vô­le, ale na zá­kla­de spl­ne­nia zá­kon­ných pod­mie­nok.

                Pri pri­ja­tí toh­to zá­ve­ru uvá­dzam, že som dôs­led­ne oboz­ná­me­ný so sú­vi­sia­cou ju­di­ka­tú­rou vnút­roš­tát­nych sú­dov, Ústav­né­ho sú­du, ako aj ESLP, kto­ré roz­ho­do­va­nie vo všeo­bec­nos­ti, v struč­nos­ti zhr­nu­té v nad­väz­nos­ti na roz­ho­do­va­nie o ve­ci ne­zá­vis­lým a nes­tran­ným sú­dom je sú­čas­ťou prá­va na spra­vod­li­vý súd­ny pro­ces ga­ran­to­va­né­ho člán­kom 6 ods. 3 Do­ho­vo­ru ochra­ňu­jú­ci ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd, člán­ku 48 ods. 1 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Vo vzťa­hu k nes­tran­nos­ti (syn­ony­mom toh­to vý­ra­zu je ne­zau­ja­tosť) je pot­reb­né uviesť, že už zo sa­mot­né­ho gra­ma­tic­ké­ho zne­nie poj­mu „nes­tran­nosť“ vy­plý­va po­žia­dav­ka, aby sud­ca bol nes­tran­ný a te­da ne­nadr­žo­val ani jed­nej, ani dru­hej stra­ne, z dô­vo­du, aby bol za­bez­pe­če­ný riad­ny a fé­ro­vý súd­ny pro­ces. Ide o po­žia­dav­ku, kto­rá sa te­da do­tý­ka pre­dov­šet­kým sa­mot­ných strán v ko­na­ní, kto­ré ma­jú prá­vo na­mie­tať oso­bu ko­na­jú­ce­ho sud­cu, ak ma­jú za to, že uve­de­ná oso­ba sud­cu ne­dá­va zá­ru­ku riad­ne­ho a nes­tran­né­ho roz­ho­do­va­nia vo ve­ci. To­mu zod­po­ve­dá aj sú­čas­ná plat­ná prá­va v us­ta­no­ve­ní § 31 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku a nasl. Kon­krét­ne, tak vy­plý­va v prí­pa­de vzne­se­nia ná­miet­ky po­vin­nosť ko­na­jú­ce­ho sud­cu o tej­to ná­miet­ke ob­li­ga­tór­ne roz­hod­núť o tom, či sa cí­ti ale­bo ne­cí­ti za­uja­tý vo ve­ci ko­nať (ok­rem prí­pa­dov uve­de­ných v § 32 ods. 6 Tres­tné­ho po­riad­ku).

Vzhľa­dom na sku­toč­nosť, že stra­nám v ko­na­ní ne­mu­sia byť zrej­mé sku­toč­nos­ti, kto­ré by moh­li sved­čiť o mož­nej za­uja­tos­ti sud­cu, je tu prá­vo a zá­ro­veň aj po­vin­nosť ko­na­jú­ce­ho sud­cu, ak mu je ta­ká po­vin­nosť zrej­má, aby svo­ju za­uja­tosť ozná­mil a pred­lo­žil vec na roz­hod­nu­tie od­vo­la­cie­mu sú­du. Na roz­diel od vzne­se­nej ná­miet­ky stra­na­mi v ko­na­ní, ke­dy má ko­na­jú­ci sud­ca ob­li­ga­tór­nu po­vin­nosť o ná­miet­ke roz­hod­núť, v prí­pa­de, že sú sud­co­vi zrej­mé sku­toč­nos­ti na zá­kla­de, kto­rých sa cí­ti byť za­uja­tý, resp. na zá­kla­de kto­rých by moh­li vznik­núť po­chyb­nos­ti o nes­tran­nos­ti, je na úva­he ko­na­jú­ce­ho sud­cu, či sku­toč­nos­ti, kto­ré sú mu zná­me sú ta­kej in­ten­zi­ty a ta­ké­ho cha­rak­te­ru, že by moh­li nie­len u strán, ale aj u nes­tran­né­ho po­zo­ro­va­te­ľa vzbu­diť po­chyb­nos­ti o ne­zau­ja­tos­ti ko­na­jú­ce­ho sud­cu. V tej­to sú­vis­los­ti v kon­texte s mo­jím roz­ho­do­va­ním uvá­dzam, že som ne­mal žiad­ny dô­vod zva­žo­vať ozná­me­nie mo­jej za­uja­tos­ti, pre­to­že tak ako som už uvie­dol, ne­mal som žiad­ny po­mer k oso­bám, ani k ve­ci, te­da opa­ko­va­ne uvá­dzam v ča­se roz­ho­do­va­nia som ne­mal žiad­ny vzťah a dod­nes ani ne­mám, ani k os­tat­ným ob­vi­ne­ným oso­bám, ani k poš­ko­de­né­mu a ne­mal som žiad­ny vzťah k oso­bám, o väz­be kto­rých som roz­ho­do­val.

Zá­kon­ná úp­ra­va nad­vä­zu­jú­ca na vy­ššie uve­de­né us­ta­no­ve­nia Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd, ako aj Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky v otáz­ke po­su­dzo­va­nia nes­tran­nos­ti ko­na­jú­ce­ho sud­cu pri­már­ne zve­ru­je po­su­dzo­va­nie tej­to otáz­ky stra­nám v ko­na­ní, a se­kun­dár­ne ko­na­jú­ce­mu sud­co­vi a až v pos­led­nom ra­de tzv. ne­zá­vis­lé­mu po­zo­ro­va­te­ľo­vi, kto­rým však ne­mô­že byť po­li­tik ale­bo mé­diá. Na­vy­še, tak ako v mo­jom prí­pa­de úče­lo­vo dis­kre­di­tu­jú­ce mo­ju oso­bu a to jed­nak za roz­ho­do­va­ciu čin­nosť, kto­rá ne­zod­po­ve­dá ich pred­sta­vám o tom, ako by ma­lo byť roz­hod­nu­té a jed­nak od­ví­ja­jú­cu od vy­ššie uve­de­né­ho mo­je ko­na­nie a pos­tu­py vo fun­kcii pred­se­du sú­du, a keď už ani to nes­ta­či­lo, tak spo­chyb­ňo­va­ním mo­jich osob­ných a ma­jet­ko­vých po­me­rov. Tu po­va­žu­jem za nut­né uviesť, že ce­lý môj pro­fes­ný ži­vot sa v rám­ci mo­jej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti dôk­lad­ne ria­dim prís­luš­ný­mi práv­ny­mi nor­ma­mi, ju­di­ka­tú­rou a dô­kaz­mi, kto­ré sú pro­du­ko­va­né pro­ces­ným stra­na­mi v príp­rav­nom ko­na­ní. Je v roz­po­re s mo­jim pres­ved­če­ním, aby sud­co­via roz­ho­do­va­li na zá­kla­de po­ci­tov, emó­cii, po­dlie­ha­li me­diál­ne­mu tla­ku ale­bo vô­li ve­rej­nos­ti. Na kon­ci dňa to­tiž za vy­da­né roz­hod­nu­tie ne­sie zod­po­ved­nosť prá­ve dot­knu­tý sud­ca a nie mé­dia ale­bo ve­rej­nosť. Som pres­ved­če­ný, že v pod­mien­kach de­mok­ra­tic­ké­ho a práv­ne­ho štá­tu je sud­ca prá­ve pre­to sud­com, aby roz­ho­do­val na zá­kla­de svo­jich od­bor­ných ve­do­mos­tí a pro­fes­ných skú­se­nos­tí, nie na zá­kla­de vô­le no­vi­ná­rov ale­bo ve­rej­nos­ti. Kaž­dé­mu sud­co­vi pô­so­bia­ce­mu v praxi sa nes­por­ne udia­lo x si­tuá­cií, ke­dy ako člo­vek (z ľu­du) by roz­ho­dol inak, ako mu­sel roz­hod­núť na zá­kla­de dô­ka­zov vy­plý­va­jú­cich zo spi­su. Zá­kon­mi, ju­di­ka­tú­rou a dô­kaz­mi pro­du­ko­va­ný­mi stra­na­mi v ko­na­ní sa však mé­dia, ve­rej­nosť a ani po­li­ti­ci ne­mu­sia za­obe­rať, pre­to je pre nich ne­po­rov­na­teľ­ne jed­no­duch­šie „vy­ná­šať jed­noz­nač­né sú­dy“ nad ob­vi­ne­ný­mi. Na roz­diel od sud­cov sú to­tiž pri „vy­ná­ša­ní tých­to sú­dov“ vi­za­ní iba vlas­tným pres­ved­če­ním, čo si sud­ca v de­mok­ra­tic­kom a práv­nom štá­te z môj­ho poh­ľa­du ne­mô­že do­vo­liť. A po­kiaľ sme sa dos­ta­li do ta­kej do­by, že mô­že, even­tuál­ne aj má ale­bo mu­sí, tak sud­com dnes mô­že byť po­tom sku­toč­ne kaž­dý.

Ne­zá­vis­lý po­zo­ro­va­teľ z môj­ho poh­ľa­du ne­mô­že dos­pieť k iné­mu zá­ve­ru, ako je zá­ver o ma­sív­nej, úče­lo­vej, me­diál­nej kam­pa­ni pro­ti mo­jej oso­be a ďal­šom hľa­da­ní dô­vo­dov, pre ozna­če­nie môj­ho ko­na­nia, ako mi­ni­mál­ne nee­tic­ké­ho. V po­su­dzo­va­nom prí­pa­de, keď­že nie je mož­né mo­je roz­hod­nu­tie o väz­be v pred­met­nej ve­ci ozna­čiť ako nee­tic­ké, hľa­dá sa­ta­ký­to poh­ľad v mo­jom údaj­nom etic­kom zly­ha­ní pri po­su­dzo­va­ní mo­jej ne­zau­ja­tos­ti vo ve­ci ko­nať a roz­hod­núť. Rov­na­ko tak ne­zá­vis­lé­mu po­zo­ro­va­te­ľo­vi ne­mô­že ujsť a neuj­de tá sku­toč­nosť, že mo­je údaj­né etic­ké zly­ha­nie sa má do­tý­kať ob­vi­ne­né­ho  N.B., kto­ré­ho som do väz­by nev­zal, a ne­do­tý­ka sa ob­vi­ne­né­ho  P.K., kto­ré­ho som do väz­by vzal. Aj ten­to zá­ver sved­čí o tom, že v da­nom po­su­dzo­va­nom prí­pa­de zo stra­ny mé­dií a po­li­ti­ka vo vr­cho­lo­vej fun­kcii pred­sta­vi­te­ľa zá­ko­no­dár­nej mo­ci ide o úče­lo­vé ko­na­nie, kde sa ne­po­su­dzu­jú re­le­van­tné sku­toč­nos­ti, pre­to­že v ich pos­tu­pe nie ar­gu­men­ty a se­rióz­ne po­sú­de­nie ve­ci, ale „že­la­nie je ot­com my­šlien­ky“. Že­la­nie za kaž­dú ce­nu do­siah­nuť mo­je ve­rej­né zne­vá­že­nie. Opa­ko­va­ne uvá­dzam bez reš­pek­to­va­nia po­vin­nos­ti všet­kých fy­zic­kých a práv­nic­kých osôb reš­pek­to­vať  súd­ne roz­hod­nu­tia.  

Rov­na­ko tak pri po­su­dzo­va­ní vy­ššie uve­de­nej otáz­ky, či by ne­moh­li vznik­núť po­chyb­nos­ti o prí­pad­nej mo­jej za­uja­tos­ti vo ve­ci ko­nať som sa dôs­led­ne ria­dil aj  všeo­bec­ne zná­my­mi a v praxi up­lat­ňo­va­ný­mi štan­dar­da­mi pri po­su­dzo­va­ní ne­zá­vis­los­ti a nes­tran­nos­ti súd­ne­ho roz­ho­do­va­nia a s tým sú­vi­sia­cou dis­cip­li­nár­nou a tres­tno-práv­nou zod­po­ved­nos­ťou ko­na­jú­ce­ho sud­cu v sú­vis­los­ti s roz­ho­do­va­cou čin­nos­ťou. Z tých­to je zrej­mé, že sud­cu tres­tne ale­bo dis­cip­li­nár­ne stí­hať mož­no len v tom prí­pa­de, ak sud­ca ko­nal so zlým úmys­lom ale­bo sa do­pus­til hru­bej ned­ban­li­vos­ti (Be­nát­ska ko­mi­sia – zoz­nam kri­té­rií práv­ne­ho štá­tu CDL-AD (2016) 007: „Je ne­vyh­nut­né, aby dis­cip­li­nár­ne opat­re­nia bo­li jas­ne za­de­fi­no­va­né a aby san­kcie pos­ti­ho­va­li iba úmy­sel­né ko­na­nie a hru­bú ned­ban­li­vosť, Sta­no­vis­ko Be­nát­skej ko­mi­sie k tres­tnej zod­po­ved­nos­ti sud­cov (Mol­dav­sko) CDL-AD (2017)002, CDL-AD (2019)028, Člá­nok 66 od­po­rú­ča­nia CM/Rec 2010/12: „Inter­pre­tá­cia prá­va, zis­ťo­va­nie skut­ko­vé­ho sta­vu a hod­no­te­nie dô­ka­zov sud­ca­mi pri roz­ho­do­va­ní vo ve­ci by ne­ma­li viesť k ci­vil­nej, či dis­cip­li­nár­nej zod­po­ved­nos­ti s vý­nim­kou prí­pa­dov úmy­sel­né­ho ko­na­nia ale­bo hru­bej ned­ban­li­vos­ti.“, Po­rad­ná ra­da Európ­skych sud­cov sta­no­vis­ko čís­lo 18/2015. „Po­kiaľ ide o ob­čian­skop­ráv­nu, tres­tnop­ráv­nu a dis­cip­li­nár­nu zod­po­ved­nosť (rep­re­sív­na zod­po­ved­nosť), hlav­ným pros­tried­kom náp­ra­vy jus­tič­ných omy­lov, ak k nim ne­doš­lo v dôs­led­ku zlé­ho úmys­lu, má byť op­rav­ný pros­trie­dok. Ak sa má chrá­niť sud­cov­ská ne­zá­vis­losť pred nep­rí­pus­tným vply­vom, mu­sí sa vy­na­lo­žiť veľ­ká sta­ros­tli­vosť pri nas­ta­vo­va­ní sud­cov­skej zod­po­ved­nos­ti na tres­tnop­ráv­nej, ob­čian­skop­ráv­nej a dis­cip­li­nár­nej úrov­ni. Úlo­ha inter­pre­tá­cie prá­va, zis­ťo­va­nia skut­ko­vé­ho sta­vu a vá­že­nia dô­ka­zov, kto­rú sud­ca pri roz­ho­do­va­ní vo ve­ci vy­ko­ná­va, by ne­ma­la viesť k dis­cip­li­nár­nej ale­bo ob­čian­skop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti sud­cu s vý­nim­kou prí­pa­dov zlé­ho úmys­lu, úmy­sel­né­ho ne­ko­na­nia, prí­pad­ne hru­bej ned­ban­li­vos­ti.“ Rov­na­ko tak ďal­šie sta­no­vis­ká (Gru­zín­sko)  k návr­hu no­ve­ly zá­ko­na o dis­cip­li­nár­nej zod­po­ved­nos­ti a dis­cip­li­nár­nom ko­na­ní pro­ti sud­com všeo­bec­ných sú­dov CDL-AD (2014) 032.

Na mies­te je pre­to otáz­ka, že ak by sa aj nep­ri­hlia­da­lo na zá­klad­nú sku­toč­nosť, že som ne­roz­ho­do­val vo ve­ci sa­mej o vi­ne ob­vi­ne­ných osôb v kau­ze „Do­byt­kár“, ale som roz­ho­do­val o väz­beo­sôb, kto­ré ma­li le­ga­li­zo­vať prí­jem z tres­tnej čin­nos­ti jed­né­ho z ob­vi­ne­ných ob­vi­ne­né­ho Ľ.P., tak po­tom s akým zlým úmys­lom ale­bo na zá­kla­de akej hru­bej ned­ban­li­vos­ti som sa do­pus­til, keď som neoz­ná­mil údaj­nú za­uja­tosť na roz­hod­nu­tie o väz­be ob­vi­ne­ných P.K. a N.B., a po­tom ako som na zá­kla­de zá­ko­nom ulo­že­nej po­vin­nos­ti za­obe­rať sa tý­mi­to úva­ha­mi, som sa tý­mi­to za­obe­ral a vy­hod­no­til som ich vy­ššie uve­de­ným spô­so­bom ako svoj práv­ny ná­zor, kto­ré hod­no­tia­ce úva­hy nie sú v zmys­le prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku ani pod­mie­ne­né vy­ho­to­ve­ním pro­ces­né­ho uz­ne­se­nia sú­čas­ťou kto­ré­ho by ma­lo byť od­ôvod­ne­nie a pou­če­nie o op­rav­nom pros­tried­ku.  V tej­to sú­vis­los­ti po­va­žu­jem za pot­reb­né tiež uviesť, že prí­pad­né úva­hy, pri kto­rých je pot­reb­né pri­hlia­dať na vy­ššie uve­de­nú „teóriu zda­nia“ sú z poh­ľa­du fi­lo­zo­fie zá­ko­na v úpl­ne inej ro­vi­ne ako si­tuácia po pred­lo­že­ní ná­miet­ky za­uja­tos­ti, kde na roz­diel od si­tuácie, keď ide o vnú­tor­né vy­spo­ria­da­nie sa ko­na­jú­ce­ho sud­cu s okol­nos­ťa­mi, kto­ré mô­žu vzbu­diť po­chyb­nos­ti o ne­zau­ja­tos­ti a te­da, kto­rá je pred­me­tom voľ­nej úva­hy ko­na­jú­ce­ho sud­cu, v prí­pa­de vzne­se­nej ná­miet­ky ide o jed­noz­nač­ne a strik­tne up­ra­ve­ný pos­tup ko­na­jú­ce­ho sud­cu, kto­rý v ta­kom prí­pa­de mu­sí o ná­miet­ke roz­hod­núť pro­ces­ne ur­če­ným spô­so­bom, svo­je roz­hod­nu­tie riad­ne od­ôvod­niť a v prí­pa­de po­da­nia op­rav­né­ho pros­tried­ku bez­od­klad­ne pred­lo­žiť vec na roz­hod­nu­tie na­dria­de­né­mu sú­du. Tak ako už bo­lo vy­ššie uve­de­né, v mo­jom prí­pa­de iš­lo o uvá­dza­né vnú­tor­né úva­hy ako vý­sled­ku du­šev­nej čin­nos­ti pri po­su­dzo­va­ní prí­pad­nej za­uja­tos­ti a nie o roz­ho­do­va­nie o ná­miet­ke, kto­rá po­da­ná ne­bo­la.

V sú­vis­los­ti s vy­ššie uve­de­ným si do­vo­ľu­jem dať do po­zor­nos­ti Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky aj tú sku­toč­nosť, že Súd­na ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky už v ob­dob­nom prí­pa­de roz­hod­la, a to svo­jim Uz­ne­se­ním č. 448 zo dňa 30. mar­ca 2015, ke­dy pre­jed­na­la­pod­net na za­ča­tie dis­cip­li­nár­ne­ho ko­na­nia pro­ti sud­ky­ni v tom ča­se Ok­res­né­ho sú­du v Nit­re,  P.Z. Iš­lo o prí­pad v struč­nos­ti zhr­nu­té, keď P.Z. roz­ho­do­va­la o väz­be ob­vi­ne­nej Z., kto­rá si zvo­li­la krát­ko pred roz­hod­nu­tím za ob­haj­cu K., vo­či kto­ré­mu sud­ky­ňa v inom ko­na­ní ozná­mi­la svo­ju za­uja­tosť ako ob­ža­lo­va­né­mu. Ob­ža­lo­va­ná Z. si pop­ri Š. zvo­li­la za ob­haj­cu aj  K. Po vzne­se­ní ná­miet­ky ob­vi­ne­nou Z., o tej­to roz­hod­la pod­ľa § 32 ods. 6 Tres­tné­ho po­riad­ku, te­da vo ve­ci ne­ko­na­la z dô­vo­dov tam uve­de­ných a nás­led­ne bol po­da­ný pod­net Súd­nej ra­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky z dô­vo­du, že údaj­ne neoz­ná­mi­la za­uja­tosť vo ve­ci roz­ho­do­vať pre po­mer k ob­vi­ne­nej a jej ob­haj­co­vi. Súd­na ra­da pri pre­ro­ko­va­ní tak ako to vy­plý­va zo zá­pis­ni­ce za­bez­pe­či­la ok­rem iné­ho aj roz­hod­nu­tie Čes­ké­ho dis­cip­li­nár­ne­ho sú­du a aj s pri­hliad­nu­tím naň kon­šta­to­va­la, že bo­lo pot­reb­né po­sú­diť, či to má ta­kú in­ten­zi­tu, že je pot­reb­né ini­cio­vať návrh na dis­cip­li­nár­ne ko­na­nie. Tak ako už bo­lo vy­ššie uve­de­né, bol pri­ja­tý zá­ver, že nie sú tu dô­vo­dy a neod­po­rú­ča pred­sed­níč­ke Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­dať návrh na dis­cip­li­nár­ne ko­na­nie. Rov­na­ký pod­net bol po­da­ný aj Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ako aj pred­se­dom Ok­res­né­ho a aj Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re, pri­čom ani je­den z tých­to op­ráv­ne­ných sub­jek­tov na po­da­nie dis­cip­li­nár­ne­ho návr­hu ne­vi­del na po­da­nie návr­hu dô­vod. Ba­zál­ne ide o úpl­ne to­tož­ný prí­pad, ke­dy ko­na­jú­ca sud­ky­ňa na zá­kla­de vnú­tor­ných úvah dos­pe­la k zá­ve­ru, že sú tu  nie sku­toč­nos­ti, kto­ré by ju ma­li viesť k ozná­me­niu za­uja­tos­ti. 

Zá­ve­rom si do­vo­ľu­jem eš­te uviesť, že uve­de­nú me­diál­nu konštruk­ciu po­va­žu­jem jed­noz­nač­ne za úče­lo­vú spo­chyb­ňo­vať mo­ju oso­bu, mo­ju ne­zau­ja­tosť v úmys­le „vy­rá­bať“ po­doz­re­nia o ne­zau­ja­tos­ti môj­ho roz­ho­do­va­nia v úmys­le ma dis­kre­di­to­vať, pri­čom uve­de­ná dis­kre­di­tač­ná kam­paň zo stra­ny niek­to­rých mé­dií je vo­či mne ve­de­ná od ro­ku 2018, po tom ako som ozná­mil svo­ju kan­di­da­tú­ru na sud­cu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky a nás­led­ne pok­ra­ču­je po tom, ako som ozná­mil svo­ju kan­di­da­tú­ru na fun­kciu pred­se­du Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du.

V nad­väz­nos­ti na vy­ššie uve­de­né som to­ho ná­zo­ru, že me­dia­li­zo­va­né  sku­toč­nos­ti pred­sta­vu­jú z môj­ho poh­ľa­du sú­bor ná­zo­rov, ni­čím ne­pod­lo­že­ných pred­pok­la­dov a dom­nie­nok bez exis­ten­cie sku­toč­ných a kon­krét­nych sku­toč­nos­tí sved­čia­cich o tom, že ako sud­ca nie som schop­ný spra­vod­li­vo a nes­tran­ne roz­ho­do­vať.  

S úc­tou.

V Ban­skej Bys­tri­ci, dňa 10. augus­ta 2020

                                                                                 

JUDr. Mi­chal Tru­ban

 

Vy­jad­re­nie JUDr. Na­tá­lie Tru­ba­no­vej mož­no náj­sť tu:

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a873-sta­no­vis­ko-k-udaj­nej-kau­ze-pos­kyt­nu­tia-ne­nav­rat­ne­ho-fi­nan­cne­ho-pris­pev­ku-spo­loc­nos­ti-al­tmayer-s-r-o

 



 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia