O tom ako sa "vyparilo" množstvo zločineckých skupín a úvahy de lege ferenda k zmenám Trestného zákona

JUDr. Martin Ribár – advokát

O tom, ako sa „vyparilo“ množstvo zločineckých skupín a pár úvah de lege ferenda k zmenám Trestného zákona a to najmä k zločineckej skupine

Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, zrušenie NAKA a novela trestných kódexov, predovšetkým Trestného zákona vyvolali búrlivú diskusiu nielen v odbornej právnickej obci, ale aj medzi laickou verejnosťou, masírovanou niektorými novinármi a médiami, a najmä niektorými politikmi a politickými subjektami, ktoré si na uvedenom „vytĺkali a dodnes vytĺkajú svoje politické body“. Politika, politizácia uvedených tém mala a má dodnes (s obrovskou pravdepodobnosťou bude mať žiaľ aj v budúcnosti) zjavne navrch pred odbornosťou a právne odbornou argumentáciou, ale aj pred obyčajným „sedliackym rozumom“ a elementárnou logikou.

Faktom však zostáva, že je stále aktuálne daná nevyhnutnosť hlbšej a rozsiahlejšej novelizácie trestných kódexov, tak Trestného zákona ako aj Trestného poriadku, ale predovšetkým Trestného zákona, resp. rekodifikácie celého Trestného zákona ako aj zmeny filozofie celej trestnej politiky štátu, pretože viaceré z aplikačnej praxe najvypuklejšie problémy neboli ani ostatnou novelou/novelami trestných kódexov komplexne riešené a už vôbec nie vyriešené.

Z môjho pohľadu je nutné urýchlene v Trestnom zákone upraviť – rozšíriť, „otvoriť“ viaceré trestné sadzby a ich „rozpätie“ a to najmä pri kvalifikovaných skutkových podstatách celého radu trestných činov, tak ako sa to udialo pri „drogových“ trestných činoch, a to najmä za účelom rozšírenia diskrečnej právomoci súdu pri individualizácii ukladania trestov konkrétnym páchateľom, a to čím skôr – „už včera, aj pred rokom bolo neskoro“.

Hoci je to extrémne nepopulárna a hlavne nie odborne, ale politicky citlivá téma, a bude okolo nej priveľa „politického kriku a hystérie“, mala by podľa môjho názoru novela (rekodifikácia) Trestného zákona vo vzťahu k zmene trestných sadzieb (otvorenie a rozšírenie rozpätia trestných sadzieb po vzore zmien, ako to bolo pri drogových trestných činoch) obsahovať aj spôsob/ustanovenie, ako sa vysporiadať s extrémne vysokými drakonickými trestami uloženými v minulosti, a to predovšetkým pri „nenásilných“ trestných činoch, ale aj všeobecne pri všetkých trestných činoch v tom smere, aby niektoré právoplatne uložené a už vykonávané tresty odňatia slobody mohli byť znížené, resp. aby osoby, ktorým boli takéto extrémne vysoké drakonické tresty uložené, sa mohli dostať z výkonu trestu odňatia slobody „skôr“ - zmenou podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, alebo zmenou podmienok premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

Tu zdôrazňujem, že pri určitých konkrétnych trestných činoch proti životu a zdraviu, slobode a ľudskej dôstojnosti (závažné násilné a sexuálne trestné činy) je namieste uvažovať aj o sprísnení/zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby, ako aj hornej hranice trestnej sadzby – AVŠAK pri zachovaní širokého rozpätia trestnej sadzby za účelom možnej individualizácie ukladaného trestu podľa individualizovaných okolnosti jednotlivých prípadov.

Fenomén – zločinecká skupina na „slovenský spôsob“

V úvode som zámerne spomenul zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA – tieto špecializované zložky OČTK „stvorili“ v ostatných rokoch pred ich zrušením také „kvantum“ zločineckých skupín, že min. čo sa týka počtu zločineckých skupín na Slovensku a najmä ich počtu na obyvateľa, sme boli určite „svetová špička“, a „veľmoci organizovaného zločinu“ ako USA a Taliansko nám mohli naozaj len ticho závidieť.

S dávkou irónie a čierneho humoru sa dalo v istom čase naozaj povedať, že „traja chlapi sa vybrali na pivo“ a mali sme na Slovensku ďalšiu zločineckú skupinu.

Inštitút zločineckej skupiny bol jednoznačne nadužívaný a zneužívaný vyššie uvedenými „elitnými a špecializovanými“ zložkami OČTK a to Úradom špeciálnej prokuratúry a NAKA. Samozrejme zločinecká skupina znamenala „automaticky“ príslušnosť úradu špeciálnej prokuratúry, NAKA a následne Špecializovaného trestného súdu, čo dáva tušiť, prečo bol inštitút zločineckej skupiny tak často využívaný, a aj tvrdím, že aj zneužívaný.

Pričastá nesprávna právna „nadkvalifikácia“ skutkov spoločne s inštitútom zločineckej skupiny a extrémnymi trestnými sadzbami kvalifikovaných skutkových podstát s prvkom – zločinecká skupina, pričasto v rozpätí trestu odňatia slobody na 20 až 25 rokov až doživotie, boli ideálne na nadužívanie a zneužívanie väzobného stíhania a následne na „priznanie a spoluprácu“.

Táto trestná sadzba odňatia slobody – 20 – 25 rokov až doživotie - bola v praxi niečo ako „dar z nebies“ pre „elitné“ útvary polície NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry, kedy táto trestná sadzba, v kombinácii s využitím inštitútu väzby, najmä kolúznej, pomáhala najmä príslušníkom NAKA „našim chlapcom“ tzv. ČURILLOVCOM doslovne „STVORIŤ“ neuveriteľné množstvo spolupracujúcich osôb, tzv. „kajúcnikov“.

Spolupáchateľstvo, páchanie trestnej činnosti organizovanou skupinou akoby „zmizlo“ – a takmer všetka trestná činnosť páchaná 3 a viac osobami bola posudzovaná ako trestná činnosť páchaná zločineckou skupinou.

Inštitút zločineckej skupiny je v slovenskom trestnom práve upravený osobitne popri inštitúte organizovanej skupiny, čo je v európskom kontexte trestného práva špecifické a ojedinelé.

V aplikačnej praxi sa však ukazovali/ukazujú viaceré problémy vyplývajúce najmä z nedostatočne precíznych definičných znakov/kritérií zločineckej skupiny, ako aj z príliš striktného/úzkeho rozpätia niektorých kvalifikovaných trestných sadzieb, ktoré obmedzujú individualizáciu trestov.

O tom, ako sa „vyparilo“ množstvo zločineckých skupín:

Problém nadužívania a zneužívania inštitútu zločineckej skupiny v ostatných rokoch zo strany tých „elitných“ zložiek NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry sa v celej svoje „nahote“ ukazuje v súčasnosti.

Množstvo zločineckých skupín „stvorených v ostatných pár rokoch“ sa „proste vyparilo“. Nie sú. A ani nikdy ani neboli. Tak rozhodli/rozhodujú

- príslušné OČTK pri rušení nezmyslených uznesení o vznesení obvinenia pre zločineckú skupinu

- Špecializovaný trestný súd pri rozhodovaní podľa ust. § 241 resp. 244 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, kedy pri predbežnom preskúmaní/prejednaní obžaloby podanú pre zločineckú skupinu, konštatuje jej neexistenciu a postupuje takéto obžaloby na príslušné súdy, čo častokrát potvrdzuje Najvyšší súd SR

- po vykonaní dokazovania na ŠTS tento oslobodzuje obžalované osoby spod obžaloby pre zločineckú skupinu, čo potvrdzuje aj Najvyšší súd SR

- Najvyšší súd SR pri rozhodovaní o sťažnostiach proti postúpení veci, resp. pri rozhodovaní o odvolaniach ŠTS už vo veci samej

- Najvyšší súd pri rozhodovaní o odvolaniach a dovolaniach vo veciach zločineckých skupín

(zdôrazňujem, že vyššie uvedené na týka drvivej väčšiny prípadov, samozrejme existujú aj rozhodnutia, kde je po vykonanom dokazovaní preukázaná zločinecká skupina – netvrdím a ani som nikdy netvrdil, že na Slovensku neexistovala žiadna zločinecká skupina, poukazujem najmä na „kvantum“ zločineckých skupín „stvorených“ NAKOU, najmä ČURILLOVCAMI a ich kolegami pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry – ktoré sa dnes „vyparili“, a nikdy ani neexistovali)

!! Veľmi paradoxným javom je však aj to, že častokrát sami prokurátori (ešte paradoxnejšie tí, ktorí predtým sami pôsobili na Úrade špeciálnej prokuratúre) modifikujú podané obžaloby a v zmysle ust. § 239 ods. 2 Trestného poriadku ustupujú od skutkov ZLOČINECKEJ SKUPINY

- týmto „spochybňujú“ minulé postupy Úradu špeciálnej prokuratúry pri dozore nad vyšetrovaním v prípadoch, ktoré vyšetrovala NAKA a všeobecne týmto preukazujú extrémne nadužívanie a zneužívanie inštitútu zločineckej skupiny v ostatných rokoch

Otázka na zamyslenie – ako by asi vyzerala štatistika pomeru osôb právoplatne uznaných za vinných za členstvo, podporu či činnosť pre zločineckú skupinu po RIADNE vykonanom dokazovaní v súdnom konaní - v pomere k uzatvoreným dohodám o vine a treste za členstvo, podporu či činnosť pre zločineckú skupinu ?

Ambíciou mojich článkov je okrem iného aj jednoduchšie, zrozumiteľne „menej odborne právnicky“ ozrejmiť a vysvetliť niektoré inštitúty trestného práva širokej laickej verejnosti, aj právnikom „netrestňákom“, ale aj samozvaným „TOP odborníkom“ na trestné právo z radov politikov a niektorých novinárov, ktorí síce nemajú právne vzdelanie (hoci niektorí aj majú, ale NIKDY „nerobili“ trestné právo) a ani nemajú elementárnu znalosť teórie trestného práva, čo im však nebráni pasovať sa do role TOP odborníkov a teoretikov trestného práva.

Preto chcem na nižšie uvedenom konkrétnom príklade trestného činu VYDIERANIA zjednodušene ilustrovať „extrémnu“ nutnosť správneho právneho posúdenia konania viacerých osôb, ktoré sa dopustili VYDIERANIA, teda správneho právneho určenia právnej kvalifikácie prípadnej kvalifikovanej skutkovej podstaty, teda, či sa jedná o vydieranie:

- organizovanou skupinou

- zločineckou skupinou

Rozdiel trestných sadzieb medzi „organizovanou skupinou“ a „zločineckou skupinou“:

1. „Základné“ vydieranie:

„Základný“ trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona:

- trest odňatia slobody na 2 až 6 rokov

2. Vydieranie spáchané organizovanou skupinou

Ak je trestný čin vydierania spáchaný organizovanou skupinou (teda skupinou najmenej 3 osôb s určitou deľbou úloh, ktorá je do „určitej miery zorganizovaná“, ale nie nevyhnutne stabilná a dlhodobá, chýba jasná štruktúrovanosť, hierarchia a iné znaky zločineckej skupiny, je to taká skupina osôb na „horizontálnej úrovni“, také „voľnejšie“ zoskupenie osôb za účelom páchania trestnej činnosti), ide o vydieranie podľa ust. § 189 ods. 2 Trestného zákona:

- trest odňatia slobody na 4 až 10 rokov

3. Vydieranie spáchané zločineckou skupinou

V prípade, že vydieranie spácha zločinecká skupina - štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov a iné TČ, trestná sadzba sa extrémne výrazne zvyšuje, ide o vydieranie podľa ust. § 189, ods. 4, písm. c) Trestného zákona:

- trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov až do doživotie

Porovnanie sadzieb trestného činu vydierania spáchaného organizovanou skupinou a zločineckou skupinou:

Typ skupiny	Trestná sadzba vydierania (v rokoch odňatia slobody)
Organizovaná skupina	4 až 10 rokov
Zločinecká skupina	20 až 25 rokov až doživotie (podľa § 189 ods. 4 písm. c) TZ)

Z vyššie uvedeného konkrétneho príkladu naozaj EXTRÉMNEHO rozdielu v trestných sadzbách pri ORGANIZOVANEJ SKUPINE v porovnaní so ZLOČINECKOU SKUPINOU aj pre obyčajného laika musí byť zrejmé, že vo vzťahu k SPRAVODLIVÉMU POTRESTANIU PÁCHATEĽA jednoducho musí Trestný zákon JASNE definovať rozdiel medzi „len“ organizovanou skupinou a zločineckou skupinou ako jednou z najzávažnejších foriem páchania trestnej činnosti.

pár úvah de lege ferenda k zmenám Trestného zákona a to najmä k zločineckej skupine:

Zamieňanie organizovanej skupiny so zločineckou skupinou a stieranie hraníc medzi týmito dvoma skupinami spôsobuje nejednotnosť judikatúry a najmä zavádza nepredvídateľnosť práva, čo je jedným zo základných znakov narušenia základov právneho štátu. V záujme zachovania znakov právneho štátu a upokojenia situácie v justičnej praxi je viac ako potrebné zásadným spôsobom oddeliť tieto dve formy skupín. Množstvo trestných činov spáchaných skupinovo s nižšou mierou protispoločenskej závažnosti je možné pri súčasne veľmi všeobecnej a nejednoznačnej definícii zločineckej skupiny zaradiť do kategórie tých najzávažnejších, čo narušuje niekoľko zásad trestného práva a následne i základy právneho štátu.

Na tému nutnosti jasného špecifikovania DEFINIČNÝCH KRITÉRIÍ zločineckej skupiny bolo napísaných množstvo článkov, analýz, rozhodnutí – s ohľadom na rozsah témy naozaj len príkladmo poukazujem na nasledovné články, v ktorých je táto téma spracovaná rozsiahlo a argumentačne na vysokej úrovni :

- http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1058-definicne-kriteria-zlocineckej-skupiny

- http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1185-k-rozliseniu-organizovanej-skupiny-a-zlocineckej-skupiny

- http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1160-zrusujuce-uznesenie-generalneho-prokuratora-sr-alebo-o-vytvarani-zlocineckych-skupin

Správna právna kvalifikácia trestnej činnosti páchanej zločineckou skupinou – definícia zločineckej skupiny – teda zakotvenie jasných definičných kritérií zločineckej skupiny v porovnaní s organizovanou skupinou by podľa môjho názoru mala byť (okrem mnohých iných):

- jednou z KRUCIÁLNYCH a najdôležitejších otázok novely Trestného zákona a Trestného poriadku, a to práve z dôvodu neuveriteľného nadužívania a zneužívania zločineckej skupiny v trestných konaniach v ostatných rokoch a najmä z dôvodu naozaj extrémneho rozdielu v trestných sadzbách pri „len“ organizovanej skupine a zločineckej skupine

Právna úprava ZLOČINECKEJ SKUPINY jednoznačne MUSÍ prejsť zmenou – jednoducho MUSÍ prísť k zmene:

- definičných kritérií zločineckej skupiny, aby bolo možné JEDNOZNAČNE rozlišovať medzi „iba“ organizovanou skupinou a zločineckou skupinou ako najvyššou a najzávažnejšou formou páchania trestnej činnosti

- samotného ustanovenia §296 Trestného zákona - Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny

- ustanovenia §129 Trestného zákona – Skupina osôb a organizácia – najmä presnejšej definície rozdielov organizovanej a zločineckej skupiny, s dôrazom na „rovnocenné“ postavenie členov organizovanej skupiny

- precizovaniu pojmov – (i) činnosť pre zločineckú skupinu a (ii) podpora zločineckej skupiny

- trestných sadzieb s súvislosti s kvalifikačným momentom – zločinecká skupina – podľa môjho názoru by malo prísť vo väčšine prípadov k zníženiu takýchto sadzieb, resp. minimálne k výraznému zníženiu spodných hraníc takýchto sadzieb, tak aby došlo k širšiemu rozpätiu trestnej sadzby a tak bolo možné ukladať „individualizovaný“ trest pre konkrétneho páchateľa so zohľadneným všetkých objektívnych skutočností a aj osobných pomerov páchateľa, avšak pri niektorých vybraných trestných činoch aj zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby (tu len ilustračne dávam do pozornosti ust. § 159 Trestného zákona..)

Výzva k odbornej diskusii k zmene právnej úpravy zločineckej skupiny:

Chcem touto cestou vyzvať predstaviteľov právnickej obce k odbornej diskusii k zmene právnej úpravy zločineckej skupiny, ktorá je podľa môjho názoru nevyhnutne potrebná, s dovetkom, že „už včera – aj pred rokom, aj desiatimi bolo neskoro“, a je nutné súčasnú právnu úpravu zločineckej skupiny zmeniť čo najskôr.

Niekoľko KONKRÉTNYCH úvah DE LEGE FERENDA ohľadom ZLOČINECKEJ SKUPINY:

Nižšie uvádzam niekoľko mojich postrehov a úvah de lege ferenda k inštitútu zločineckej skupiny, s tým, že uvedené by malo byť predmetom ŠIRŠEJ odbornej diskusie s dôrazom zohľadnenia špecifika nášho Trestného zákona, ktorý obsahuje úpravu tak organizovanej skupiny a zločineckej skupiny (teroristickej skupiny).

Cieľom týchto úvah nie je oslabenie represívnej schopnosti štátu, ale jej racionalizácia tak, aby nedochádzalo k trestnej neprimeranosti a aby trestné právo aj v tejto oblasti zostalo nástrojom spravodlivosti, nie len represie.

Ohľadom definičných kritérií zločineckej skupiny je podľa môjho názoru MINIMÁLNE potrebné/nutné:

- zvýšiť počet osôb tvoriacich zločineckú skupinu – z aplikačnej praxe je zrejmým nezmyslom, že by mohla reálne pôsobiť zločinecká skupina v počte 3 osôb. Uvedomujem si problém „určenia“ minimálneho počtu členov zločineckej skupiny, ale som presvedčený, že personálny substrát zločineckej skupiny by nemal byť menší ako 8 - 10 osôb/členov

- jasne zadefinovať vertikálne členenie zločineckej skupiny, pričom musia byť v jej vertikálnom členení/štruktúre zjavne dané a preukázané

(i) vzťahy nadriadenosti a podriadenosti

(ii) kontrola nižšie postavených osôb skupiny osobami na vyššom stupni zločineckej skupiny, prítomnosť a bezvýhradná akceptácia takejto kontroly nižšie postavenými členmi skupiny

- zadefinovať nutnosť existencie „pravidiel“ skupiny ako takej najmä vo vzťahu postavenia jednotlivých členov skupiny v rámci štruktúrovanej hierarchie, pričom musí byť prítomné hierarchické rozdelenie členov zločineckej skupiny (vymedzenie postavenia a vplyvu člena zločineckej skupiny)

- zadefinovať kritérium (relatívne) ustáleného a (relatívne) uzatvoreného počtu členov zločineckej skupiny, pričom

(i) o členstve v skupine – o prijatí do zločineckej skupiny rozhodujú najvyššie postavení členovia zločineckej skupiny

(ii) každý jeden člen zločineckej skupiny pozná „pravidlá“ členstva/fungovania skupiny

(iii) je prítomná existencia následkov/sankcií za porušenie pravidiel skupiny a za porušenie rešpektovania hierarchickej štruktúry zločineckej skupiny

(iv) existuje pravidlo „mlčanlivosti“ členov zločineckej skupiny s vedomosťou o následkoch porušenia mlčanlivosti o samotnej zločineckej skupine a jej členoch vo vzťahu k mocenským orgánom štátu (OČTK, iné orgány verejnej moci, napr. súdy, či iné bezpečnostné zložky), resp. iným subjektom spôsobilým ohroziť existenciu a fungovanie samotnej zločineckej skupiny (napr. „zrada“ v prospech inej zločineckej skupiny)

(v) nemožnosť slobodného rozhodnutia o prípadnom odchode zo zločineckej skupiny (o zotrvaní/vylúčení členov zločineckej skupiny rozhoduje najvyššie hierarchické vedenie skupiny)

- nutnosť precizovania pojmov –

(i) činnosť pre zločineckú skupinu

(ii) podpora zločineckej skupiny

s tým, že sa nemôže niekto dopustiť činnosti pre zločineckú skupinu alebo podpory zločineckej skupiny bez jasného preukázania prítomnosti vedomostnej zložky o existencii zločineckej skupiny, teda bez toho, aby bol niekto minimálne uzrozumený s tým, že koná v prospech zločineckej skupiny alebo podporuje zločineckú skupinu, o ktorej má preukázateľne vedomosť a to nie výlučne vo vzťahu k jednotlivým členom skupiny, ale vo vzťahu ku zločineckej skupine ako celku

Možno na zdôraznenie potreby zmeny trestných sadzieb pri kvalifikovaných skutkových podstatách trestných činov s kvalifikačným znakom – zločinecká skupina, najmä nutnosti „otvorenia“, rozšírenia trestných sadzieb niečo z praxe – opäť na príklade vyššie uvedeného trestného činu vydierania:

> podľa aktuálnej právnej úpravy podľa ust. § 189 ods. 4 písm. c) Trestného zákona, kde sa vydieranie spáchané zločineckou skupinou trestá odňatím slobody na 20 až 25 rokov alebo doživotím, je možnosť súdu uložiť primeraný a diferencovaný trest značne obmedzená. Takéto úzke rozpätie neumožňuje zohľadniť:

- mieru účasti jednotlivého páchateľa - napr. „periférny“ člen vs. organizátor

- stupeň násilia či agresivity

- existenciu/neexistenciu fyzickej či inej ujmy poškodeného

- predchádzajúcu trestnú bezúhonnosť alebo inú poľahčujúcu okolnosť u páchateľa a jeho osobné pomery

> vo výkone trestu odňatia slobody sa v súčasnosti nachádza mnoho osôb s uloženými trestami odňatia slobody rádovo okolo 22-24 rokov práve za trestný čin vydierania, ktoré spáchali ako ČLENOVIA zločineckej skupiny – hoci sa podľa vykonaného dokazovania jednalo o „periférnych“ členov skupiny, poškodenému reálne nevznikla žiadna fyzická či majetková ujma, pred odsúdením boli tieto odsúdené osoby bezúhonné, jednalo sa o osoby vo veku mierne nad 20 rokov, teda veku blízkemu mladistvému – tieto osoby dostali bez spôsobenia fyzickej či majetkovej ujmy VYŠŠIE tresty, ako iné osoby za VIACNÁSOBNÉ VRAŽDY – čo je podľa môjho názoru neproporcionálne a aj NESPRAVODLIVÉ.

Zákon by mal pri kvalifikovaných skutkových podstatách, kde vystupuje zločinecká skupina ako kvalifikačný znak, stanoviť širšie rozpätie trestnej sadzby, podobne ako to bolo novelou urobené v prípade „drogových“ trestných činov (napr. § 173 Trestného zákona).

Príklad pri trestnom čine vydierania:

- dnes: 20 – 25 rokov alebo doživotie

- navrhovaná úprava: 10 – 25 rokov alebo doživotie

Výhody navrhovaného riešenia:

- zvýšenie spravodlivosti a proporcionality trestu – nie každý páchateľ spácha rovnako závažný čin, hoci je súčasťou zločineckej skupiny

- zníženie potreby aplikácie mimoriadneho zníženia trestu (§ 39 TZ) – ktoré je procesne náročné a vyžaduje osobitné dôvody

- zladenie s trendom úprav iných skutkových podstát (napr. drogová kriminalita) a tým aj väčšia systémovosť a proporcionalita Trestného zákona

- poskytnutie väčšej diskrečnej právomoci súdu pri ukladaní trestu na základe individuálneho posúdenia

- priblíženie sa sadzieb iným vyspelým „západným“ právnym systémom krajín EÚ

- úspora nákladov štátu, teda aj občanov – daňových poplatníkov na osoby vo výkone trestu odňatia slobody

Záver:

Záverom len dodávam, vo vzťahu ku skutočnostiam uvedeným v úvode môjho článku, že je naozaj nevyhnutné, aby o zmenách v trestnej politiky štátu všeobecne, ako aj už o konkrétnych zmenách trestných kódexov a iných súvisiacich právnych predpisov prebehla širšia ODBORNÁ diskusia a debata bez POLITIZÁCIE uvedených tém, avšak táto diskusia a nutné zmeny by nemali byť iba v TEORETCKEJ rovine PRO FUTURO, ale mali by sa čo najskôr zaviesť a implementovať do nášho právneho systému.

 

Diskusia