Pokračovací daňový trestný čin znamená páchanie trestného činu po dlhší čas? (nad jedným rozhodnutím generálneho prokurátora)

Pokračovací daňový trestný čin znamená páchanie trestného činu po dlhší čas?

Nižšie v texte je kompletné znenie uznesenia Generálneho prokurátora SR sp. zn. IV/Pz/1000 zo dňa 04.03.2025, ktoré bolo vydané v daňovej trestnej veci a primárne sa zaoberá prerušením premlčacej doby pri trestných činoch, ktoré sa týkajú finančných záujmov EÚ (v tomto príspevku necháme túto argumentáciu bokom).

Pre účely tohto príspevku je zaujímavým nasledovné konštatovanie

Vzhľadom na výsledky vyšetrovania indikujúce, že k poskytovaniu pomoci obvineného x podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) k páchaniu pokračovacieho prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) malo dochádzať v celkovo šiestich po sebe bezprostredne nasledujúcich mesačných zdaňovacích obdobiach, čo prekračuje obvyklú (v priemere bežnú) dobu páchania takéhoto trestného činu a zároveň umocňuje závažnosť predmetného konania, vyžadujúcu si použitie trestnej sadzby podľa § 276 ods. 2 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024), mala sa táto pluralita čiastkových útokov rozložená do dlhšie trvajúceho obdobia po správnosti premietnuť aj do uplatnenej právnej kvalifikácie, a to aplikáciou ďalšieho kvalifikačného momentu - jedného zo závažnejších spôsobov konania podľa § 276 ods. 2 písm. c) Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) – „po dlhší čas“. V danom prípade totiž k páchaniu uvedenej trestnej činnosti, nie krátkeho trvania a pomerne sofistikovaným spôsobom, nemalo dochádzať jednorazovo, resp. sporadickými útokmi na chránený objekt, ale sústavne v neprerušenom slede po dobu pol roka (kvantitatívny aspekt), čo zodpovedá intenzite trestného činu zvyšujúcej protiprávnosť konania opísaného vo vzťahujúcej sa základnej skutkovej podstate, ktorá tak dostatočne nevystihuje jeho závažnosť [kvalitatívny aspekt (m. m. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/16/2016 z 12. decembra 2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/22/2021 z 13. mája 2021)].

Táto časť uznesenia generálneho prokurátora môže slúžiť ako podklad na diskusiu o tom, ako je to so závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. b) Tr. zák. pri pokračovacom trestnom čine.

Podľa § 138 písm. b) Tr. zák. sa závažnejším spôsobom konania rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Podľa § 122 ods. 10 Tr. zák. sa za pokračovací trestný čin považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu.

Podľa § 122 ods. 9 Tr. zák. je trestný čin spáchaný opakovane, ak páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne.

Podstatou pokračovacieho trestného činu je to, že páchateľ spácha dva alebo viac čiastkových útokov, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty rovnakého trestného činu. Z hľadiska časového ich páchateľ môže spáchať tak v krátkom časovom slede (napríklad vniknutie do viacerých motorových vozidiel počas jednej noci), respektíve aj v dlhších časových intervaloch (napríklad vniknutie do motorového vozidla v mesiaci január, február, apríl a jún toho istého roku). Pokračovací trestný čin teda predpokladá že je páchaný určité časové obdobie (blízka súvislosť v čase), pričom páchateľ môže navyšovať čiastkové útoky aj pomerne dlhé časové obdobie.

Páchanie pokračovacieho trestného činu dlhšie časové obdobie (napríklad počas doby šesť mesiacov) znamená, že dlhší čas je v tom ktorom konkrétnom prípade už súčasťou pokračovacieho trestného činu s tým, že sankciou za navyšovanie čiastkových útokov je práve, napríklad pri majetkových, či niektorých hospodárskych trestných činov, sčítavanie spôsobenej škody a použitie vyššej trestnej sadzby (kvalifikovaných skutkových podstát). Spáchanie viacerých čiastkových útokov rovnakého trestného činu počas dlhšieho časového obdobia teda spravidla spôsobí prísnejšiu právnu kvalifikáciu ako aj hrozbu uloženia prísnejšieho trestu.

Vzhľadom k uvedenému nie je možné páchateľovi pokračovacieho trestného činu pričítať navyše aj okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby v zmysle § 138 písm. b) Tr. zák. (spáchanie trestného činu po dlhší čas), nakoľko táto okolnosť je súčasťou pokračovacieho trestného činu, ktorý môže byť síce páchaný aj v krátkom časovom slede, ale aj pomerne dlhé časové obdobie. Nie je žiadny dôvod na to, aby bol privilegovaný, z hľadiska osobitného kvalifikačného pojmu v zmysle § 138 písm. b) Tr. zák., ten páchateľ ktorý v priebehu jednej noci spácha desať čiastkových útokov jedného trestného činu od toho páchateľa, ktorý ich spácha napríklad šesť počas doby siedmych mesiacov. Rovnako tak by sme tento osobitný kvalifikačný pojem nekládli za vinu páchateľovi, ktorý by sa síce dopustil šiestich skutkov, ktoré by napĺňali skutkovú podstatu toho istého trestného činu, avšak nešlo by o pokračovací trestný čin, ale išlo by o opakované spáchanie tohto istého trestného činu (§ 122 ods. 9 Tr. zák.).

Páchanie trestného činu po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Tr. zák. nie je preto možné chápať tak, že ide len o jednoduché formálne počítanie mesiacov, v ktorých sa malo stať niečo, čo by mohlo byť trestnoprávne relevantné. Ak daňový subjekt v šiestich po sebe nasledujúcich mesačných zdaňovacích obdobiach podá daňové priznanie, v ktorom napríklad neoprávnene znižuje vlastnú daňovú povinnosť, tak nepácha trestný čin skrátenia dane po dobu šiestich mesiacov (počas celej tejto doby, či väčšiny jej času môže vykonávať riadnu podnikateľskú činnosť), ale ju pácha fakticky v šiestich dňoch, v ktorých podáva daňové priznanie.

Alebo povedané inak, ako by sa v zmysle § 138 písm. b) Tr. zák. malo kvalifikovať konanie páchateľa, ktorý skracuje daň z príjmu, pri ktorej je zdaňovacím obdobím jeden rok? Ak to urobí dva roky po sebe, už sa použije ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák.? Alebo to musí byť viac rokov?

Páchanie trestného činu po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Tr. zák. znamená to, že trestný čin má byť aj skutočne páchaný po určité dlhšie časové obdobie a nie len ojedinele (viackrát) v dlhšom časovom období a preto je tento osobitný kvalifikačný pojem vyhradený najmä pre trváce trestné činy a trestné činy, pri ktorých ide o súvislé páchanie trestnej činnosti, ktoré nie je možné rozčleniť na jednotlivé čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu a ani nie je možné skonštatovať, že ide len o opakovanie tej istej trestnej činnosti viacerými samostatnými skutkami (typicky dílovanie drog počas určitého časového obdobia; k tomu pozri aj https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1583-obchodovanie-s-drogami-pokracovaci-trestny-cin-jeden-skutok-alebo-viacere-skutky).

IV/2 Pz /1000-4 Bratislava, 04. marca 2025

U Z N E S E N I E

Generálny prokurátor Slovenskej republiky v trestnej veci obvineného x, trestne stíhaného za pokračovací prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona (účinného od 06.08.2024), spáchaný účastníctvom vo forme pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (účinného od 06.08.2024), vedenej na Odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach pod sp. zn. KRP‑40/3-VYS-KE-2024 a na Okresnej prokuratúre Košice II pod sp. zn. 1 Pv 220/24/8803,

podľa § 363 ods. 1, § 364 ods. 2, ods. 3, § 366 ods. 1, ods. 2 a § 367 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku takto

r o z h o d o l :

Právoplatným uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 1 Pv 220/24/8803-7 z 23.08.2024, ktorým podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavila trestné stíhanie obvineného x pre jeho neprípustnosť v dôsledku premlčania,

bol porušený zákon

v ustanoveniach § 215 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v ustanoveniach § 2 ods. 1 a § 87 ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024),

v p r o s p e c h

obvineného: x

Právoplatné uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 1 Pv 220/24/8803-7 z 23.08.2024, ktorým podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavila trestné stíhanie obvineného x pre jeho neprípustnosť v dôsledku premlčania, s a z r u š u j e .

Prokurátorke Okresnej prokuratúry Košice II s a p r i k a z u j e, aby o veci znovu konala a rozhodla.

O d ô v o d n e n i e

Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúry Východ uznesením sp. zn. PPZ‑777/NKA-FP-VY-2019 z 23.08.2019 (ďalej len „uznesenie o začatí trestného stíhania“) podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku) v jednočinnom súbehu so zločinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku) spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku) na skutkovom základe špecifikovanom vo výrokovej časti uznesenia o začatí trestného stíhania.

Opatrením prezidenta Policajného zboru z 29.04.2022 vydaným pod sp. zn. PPZ‑NKA‑OV‑2022/024820‑042 bola vzhľadom na pominutie dôvodov pôvodného určenia tzv. výberovej príslušnosti vyššie špecifikovaná trestná vec, vedená na Národnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru pod medzičasom v dôsledku reorganizácie tohto útvaru zmenenou sp. zn. PPZ-265/NKA-VY4-2019, postúpená na ďalšie konanie Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, na ktorom bola zaevidovaná pod sp. zn. KRP‑59/3‑VYS-KE-2022.

Uznesením vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „vyšetrovateľ PZ“) sp. zn. KRP‑59/3‑VYS‑KE‑2022 z 08.09.2023 (ďalej len „uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia“) bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie okrem iných v bode ad2/ x, a to za účastníctvo formou pomoci na pokračovacom zločine skrátenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku), a to na skutkovom základe špecifikovanom pod písm. A) až F) bodu ad2/ výrokovej časti uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia.

Ďalším uznesením vyšetrovateľa PZ sp. zn. KRP‑59/3‑VYS‑KE‑2022 z 29.04.2024 bola trestná vec obvineného postupom podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku (per analogiam) vylúčená zo spoločného konania vo vyššie špecifikovanej trestnej veci, s tým, že predmetná vylúčená vec obvineného x bola na Odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach následne vedená pod sp. zn. KRP-40/3-VYS-KE-2024.

Po tom, čo vyšetrovateľ PZ dňa 17.06.2024 predložil na vec sa vzťahujúci vyšetrovací spis s návrhom na konanie o dohode o vine a treste s obvineným x prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej aj „prokurátorka okresnej prokuratúry“) uznesením sp. zn. 1 Pv 220/24/8803-7 z 23.08.2024 (ďalej aj „uznesenie o zastavení trestného stíhania“) podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z dôvodu neprípustnosti trestného stíhania v dôsledku jeho premlčania zastavila trestné stíhanie obvineného x vedené na tom skutkovom základe, že:

„v Košiciach v mieste sídla obchodných spoločností W s.r.o., so sídlom .... a B s.r.o., so sídlom ..... a inde v období od júla 2017 do januára 2018 ako konateľ týchto spoločností spoločne s osobou trestne stíhanou v samostatnom konaní zabezpečujúcou pre menované spoločnosti vedenie účtovníctva, poskytol osobe trestne stíhanej v samostatnom konaní konajúcej v mene spoločnosti V s.r.o. so sídlom .... pomoc pri neoprávnenom ponižovaní vlastnej daňovej povinnosti spoločnosti V s.r.o. tým, že podľa pokynov a požiadaviek osoby trestne stíhanej v samostatnom konaní zabezpečujúcej pre jeho spoločnosti W s.r.o. a B s.r.o. vedenie účtovníctva, podpisoval ňou vystavené faktúry v mene týchto daňových subjektov pre deklarovaného odberateľa V s.r.o., tiež v prípade potreby potvrdzoval deklarované dodania pred príslušnými orgánmi daňovej správy, ako aj predstieral súvisiace prijatie platieb za fiktívne fakturované dodania, ktoré následne podľa požiadaviek účtovníčky jeho spoločností W s.r.o. a B s.r.o., trestne stíhanej v samostatnom konaní, odovzdával priamo jej alebo osobe trestne stíhanej v samostatnom konaní konajúcej v mene spoločnosti V s.r.o., a to napriek tomu, že mal vedomosť o neuskutočnení deklarovaných dodaní zo strany daňových subjektov W s.r.o. a B s.r.o. uvedených na príslušných faktúrach v postavení dodávateľa, teda pomáhal predstierať dodanie deklarovaných tovarov, a to konkrétne z faktúr

A) vystavených za zdaňovacie obdobie mesiaca júl roku 2017, v mene dodávateľskej spoločnosti

W s.r.o., v tom čase so sídlom .... a to

- z faktúry č. 2017073101 zo dňa 31.07.2017, základ dane 26.358,- Eur a DPH 5.271,60,- Eur; s predmetom fakturácie „dodávka autodielov podľa dodacieho listu“,

- z faktúry č. 2017073102 zo dňa 31.07.2017, základ dane 25.742,- Eur a DPH 5.148,40,- Eur; s predmetom fakturácie „dodávka autodielov podľa dodacieho listu“,

- z faktúry č. 2017073103 zo dňa 31.07.2017, základ dane 24.996,- Eur a DPH 4.999,20,- Eur; s predmetom fakturácie „dodávka autodielov podľa dodacieho listu“,

čím umožnil, aby daňový subjekt V s.r.o. uplatnil v daňovom priznaní podanom dňa 24.08.2017 na Daňovom úrad K .... za zdaňovacie obdobie mesiaca júl roku 2017 neoprávnene nárok na odpočítanie DPH vo výške 15.419,20,- Eur,

B) vystavených za zdaňovacie obdobie mesiaca august roku 2017, v mene dodávateľskej spoločnosti

W s.r.o., v tom čase so sídlom ..... a to

- z faktúry č. 2017083109 zo dňa 31.08.2017, základ dane 16.043,- Eur a DPH 3.208,60,- Eur; s predmetom fakturácie „dodávka autodielov podľa dodacieho listu“,

- z faktúry č. 2017083110 zo dňa 31.08.2017, základ dane 21.567,- Eur a DPH 4.313,40,- Eur; s predmetom fakturácie „dodávka autodielov podľa dodacieho listu“,

- z faktúry č. 2017083112 zo dňa 31.08.2017, základ dane 15.048,- Eur a DPH 3.009,60,- Eur; s predmetom fakturácie „dodávka autodielov podľa dodacieho listu“,

čím umožnil, aby daňový subjekt V s.r.o. uplatnil v daňovom priznaní podanom dňa 20.09.2017 na Daňovom úrad K. ... za zdaňovacie obdobie mesiaca august roku 2017 neoprávnene nárok na odpočítanie DPH vo výške 10.531,60,- Eur,

C) vystavených za zdaňovacie obdobie mesiaca september roku 2017, v mene dodávateľskej spoločnosti

W s.r.o.,.... a to

- z faktúry č. 2017093001 zo dňa 30.09.2017, základ dane 23.830,- Eur a DPH 4.766,-Eur; s predmetom fakturácie rôznych presne špecifikovaných dielov,

- z faktúry č. 2017093002 zo dňa 30.09.2017, základ dane 24.032,- Eur a DPH 4.806,40,- Eur; s predmetom fakturácie rôznych presne špecifikovaných dielov,

čím umožnil, aby daňový subjekt V s.r.o. uplatnil v daňovom priznaní podanom dňa 24.10.2017 na Daňovom úrad K... za zdaňovacie obdobie mesiaca september 2017 neoprávnene nárok na odpočítanie DPH vo výške 9.572,40,- Eur,

D) vystavených za zdaňovacie obdobie mesiaca október roku 2017, v mene dodávateľskej spoločnosti

W s.r.o., v tom čase so sídlom .... a to

- z faktúry č. 2017103105 zo dňa 31.10.2017, základ dane 21.249,- Eur a DPH 4.249,80,- Eur; s predmetom fakturácie „Diely č. 1“,

- z faktúry č. 2017103106 zo dňa 31.10.2017, základ dane 14.422,- Eur a DPH 2.884,40,- Eur; s predmetom fakturácie „Diely č. 2 a Diely č. 3“,

- z faktúry č. 2017103107 zo dňa 31.10.2017, základ dane 16.248,- Eur a DPH 3.249,60,- Eur; s predmetom fakturácie „Diely č. 4“,

- z faktúry č. 2017103108 zo dňa 31.10.2017, základ dane 15.626,- Eur a DPH 3.125,20,- Eur; s predmetom fakturácie rôznych presne špecifikovaných dielov a Dielov č. 5,

čím umožnil, aby daňový subjekt V s.r.o. uplatnil v daňovom priznaní podanom dňa 13.11.2017 na Daňovom úrad K.... za zdaňovacie obdobie mesiaca október 2017 neoprávnene nárok na odpočítanie DPH vo výške 13.509,- Eur,

E) vystavených za zdaňovacie obdobie mesiaca november roku 2017, v mene dodávateľskej spoločnosti

B s.r.o., v tom čase so sídlom .... a to

- z faktúry č. 2017113001 zo dňa 30.11.2017, základ dane 18.740,- Eur a DPH 3.748,- Eur; s predmetom fakturácie „diely podľa dod. listu“,

- z faktúry č. 2017113002 zo dňa 30.11.2017, základ dane 24.138,- Eur a DPH 4.827,60,- Eur; s predmetom fakturácie „diely podľa dod. listu“,

- z faktúry č. 2017113003 zo dňa 30.11.2017, základ dane 13.338,- Eur a DPH 2.667,60,- Eur; s predmetom fakturácie „diely podľa dod. listu“,

- z faktúry č. 2017113004 zo dňa 30.11.2017, základ dane 9.532,- Eur a DPH 1.906,40,- Eur; s predmetom fakturácie „diely podľa dod. listu“,

- z faktúry č. 2017113005 zo dňa 30.11.2017, základ dane 18.695,- Eur a DPH 3.739,- Eur; s predmetom fakturácie „diely podľa dod. listu“,

čím umožnil, aby daňový subjekt V s.r.o. uplatnil v daňovom priznaní podanom dňa 20.12.2017 na Daňovom úrad K... za zdaňovacie obdobie mesiaca november 2017 neoprávnene nárok na odpočítanie DPH vo výške 16.888,60,- Eur,

F) vystavených za zdaňovacie obdobie mesiaca december roku 2017, v mene dodávateľskej spoločnosti

W s.r.o., v tom čase so sídlom .... a to

- z faktúry č. 2017123002 zo dňa 30.12.2017, základ dane 16.239,- Eur a DPH 3.247,80,- Eur; s predmetom fakturácie „diely podľa dodacieho listu“,

- z faktúry č. 2017123003 zo dňa 30.12.2017, základ dane 4.149,- Eur a DPH 829,80,- Eur; s predmetom fakturácie rôznych presne špecifikovaných dielov,

- z faktúry č. 2017122101 zo dňa 21.12.2017, základ dane 19.244,- Eur a DPH 3.848,80,- Eur; s predmetom fakturácie „diely podľa dodacieho listu“,

- z faktúry č. 2017121801 zo dňa 18.12.2017, základ dane 17.338,- Eur a DPH 3.467,60,- Eur; s predmetom fakturácie „diely podľa dodacieho listu“,

- z faktúry č. 2017121503 zo dňa 15.12.2017, základ dane 18.426,- Eur a DPH 3.685,20,- Eur; s predmetom fakturácie „diely podľa dodacieho listu“,

čím umožnil, aby daňový subjekt V s.r.o. uplatnil v daňovom priznaní podanom dňa 29.01.2018 na Daňovom úrad K... za zdaňovacie obdobie mesiaca december 2017 neoprávnene nárok na odpočítanie DPH vo výške 15.079,20,- Eur,

teda celkovo svojím konaním uvedeným v bodoch A) až F) pomohol osobe trestne stíhanej v samostatnom konaní konajúcej v mene daňového subjektu V s.r.o. skrátiť za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia daň z pridanej hodnoty v rozsahu 81.000,- Eur a súčasne spôsobiť Slovenskej republike v zastúpení Finančného riaditeľstva SR škodu vo výške 81.000,- Eur.“

Uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo obvinenému x oznámené doručením jeho písomného vyhotovenia dňa 30.08.2024. Dňa 28.08.2024 bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania v súlade s ustanovením § 215 ods. 5 Trestného poriadku oznámené doručením jeho písomného vyhotovenia aj Daňovému úradu K..., ktorý v tomto trestnom konaní o daňovom trestnom čine zastupoval poškodeného Slovenskú republiku.

Vzhľadom na skutočnosť, že žiadna z vyššie označených oprávnených osôb nevyužila svoju zákonnú možnosť domáhať sa preskúmania zákonnosti a vecnej správnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania podaním sťažnosti ako riadneho opravného prostriedku, nadobudlo uznesenie o zastavení trestného stíhania právoplatnosť dňa 05.09.2024 [§ 184 ods. 1 písm. b), bod 1. Trestného poriadku].

Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

Podľa § 364 ods. 2 Trestného poriadku generálny prokurátor môže rozhodnúť podľa § 363 ods. 1 aj bez návrhu podľa odseku 1, a to v prospech alebo v neprospech obvineného, pritom nie je viazaný návrhom podaným podľa odseku 1.

Podľa § 364 ods. 3 Trestného poriadku generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 366 ods. 1 Trestného poriadku ak generálny prokurátor zistí, že zákon bol porušený, vysloví uznesením, že napadnutým rozhodnutím alebo jeho časťou, alebo v konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon v prospech alebo v neprospech obvineného.

Podľa § 366 ods. 2 Trestného poriadku ak bol zákon porušený, generálny prokurátor súčasne s výrokom podľa odseku 1 zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo. Ak je nezákonný len niektorý výrok rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší len tento výrok. Zruší aj ďalšie rozhodnutia policajta a prokurátora, ktoré na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujú, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 367 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo jeho časti generálny prokurátor prikáže orgánu, o ktorého rozhodnutie spravidla ide, aby o veci znovu konal a rozhodol.

Postupujúc v intenciách vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku bol z úradnej povinnosti preskúmaný kompletný na vec sa vzťahujúci spisový materiál, predložený Krajskou prokuratúrou Košice v rozsahu dozorového spisu Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 1 Pv 220/24/8803 a vyšetrovacieho spisu Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach sp. zn. KRP‑40/3‑VYS‑KE‑2024. Na základe toho bolo pri plnení revíznej povinnosti zistené, že právoplatným uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 1 Pv 220/24/8803-7 z 23.08.2024, ktorým podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavila trestné stíhanie obvineného x pre jeho neprípustnosť v dôsledku premlčania, bol porušený zákon v ustanoveniach § 215 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v ustanoveniach § 2 ods. 1 a § 87 ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024), a to v prospech obvineného x.

Podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 276 ods. 3 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník).

Podľa § 87 ods. 1 písm. b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je dvadsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov.

Podľa § 87 ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa.

Podľa § 87 ods. 4 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.

Podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 276 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a už bol za taký čin odsúdený,

b) a na uľahčenie spáchania takého činu poruší úradný uzáver,

c) závažnejším spôsobom konania, alebo

d) vo väčšom rozsahu.

Podľa § 124 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (do 29.12.2024) škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň, clo alebo poistné, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, neoprávnene získaný alebo použitý nenávratný finančný príspevok, subvencia, dotácia, alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník); za pomoc, zadovažovanie prostriedkov a poskytnutie rady sa nepovažuje poskytnutie právnej služby advokátom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (do 16.12.2024) trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky.

Podľa § 87 ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené.

Podľa § 87 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.

Podľa § 87 ods. 7 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (do 16.12.2024) ak sa zákonom skráti premlčacia doba v prípade trestných činov podľa § 213, § 233 až 234, § 237, § 254, § 261 až 263, § 266, § 276 až 277a, § 278a, § 326, § 328 až 336 alebo § 336c a 336d, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, ktorej plynutie bolo prerušené podľa odseku 3 pred nadobudnutím účinnosti takého zákona, účinky prerušenia premlčania trestného stíhania, ako aj účinky úkonov podľa odseku 3 písm. a) zostávajú zachované, aj keby v čase prerušenia premlčania trestného stíhania bolo trestné stíhanie podľa takého zákona už premlčané.

Podľa § 87 ods. 8 Trestného zákona účinného od 17.12.2024 ak sa zákonom skráti premlčacia doba v prípade trestných činov podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, ktorej plynutie bolo prerušené podľa odseku 3 pred nadobudnutím účinnosti takého zákona, účinky prerušenia premlčania trestného stíhania, ako aj účinky úkonov podľa odseku 3 písm. a) zostávajú zachované, aj keby v čase prerušenia premlčania trestného stíhania bolo trestné stíhanie podľa takého zákona už premlčané.

Podľa § 137a Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (do 29.12.2024) finančnými záujmami Európskej únie sa rozumejú všetky príjmy, výdavky a aktíva, ktoré sú pokryté rozpočtom Európskej únie alebo rozpočtom spravovaným Európskou úniou alebo v mene Európskej únie, ktoré sú nadobudnuté prostredníctvom týchto rozpočtov alebo ktoré majú byť do týchto rozpočtov uhradené.

Vyššie citované ustanovenia Trestného poriadku a Trestného zákona neboli prokurátorkou okresnej prokuratúry pri zastavení trestného stíhania obvineného x pre jeho neprípustnosť v dôsledku premlčania náležite interpretované a aplikované, čo viedlo k meritórnemu skončeniu preskúmavanej trestnej veci za porušenia zákona v prospech menovaného obvineného.

Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia uznesenia o zastavení trestného stíhania je zrejmé, že kľúčovým faktorom pre prijatie právneho záveru o splnení uvedenej negatívnej podmienky trestného stíhania, zakladajúcej s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku jeho neprípustnosť, bola tzv. neutralizácia (negácia zachovania, resp. zrušenie) hmotno‑právneho časového účinku procesného úkonu inak zakladajúceho prerušenie plynutia premlčacej doby tohto trestného stíhania vo forme vznesenia obvinenia menovanému obvinenému uznesením o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia dňa 08.09.2023 pre účastníctvo formou pomoci na pokračovacom zločine skrátenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku), o ktorého premlčanie v tomto trestnom konaní ide, ako aj po ňom nasledujúcich riadnych úkonov orgánov činných v trestnom konaní smerujúcich k trestnému stíhaniu obvineného x v zmysle ustanovenia § 87 ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024).

Na tomto mieste je primárne náležité skonštatovať správnosť postupu prokurátorky okresnej prokuratúry čo do zmiernenia právnej kvalifikácie skutku tvoriaceho predmet trestného stíhania, pre ktorý bolo x vznesené obvinenie, po nadobudnutí účinnosti noviel Trestného zákona (i) zákonom č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 40/2024 Z. z.“) a (ii) zákonom č. 214/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 214/2024 Z. z.“), ktorými bola prijatá pre páchateľa najpriaznivejšia časová verzia relevantnej hmotno-právnej úpravy, zhodne dňa 06.08.2024 [kedy bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 03. júla 2024] vykazujúceho „len“ formálne znaky účastníctva formou pomoci na pokračovacom prečine skrátenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona (účinného od 06.08.2024), a to v kontexte zásady obligatórneho spätného uplatnenia pre páchateľa trestného činu najpriaznivejšieho ustanovenia (časovej verzie) Trestného zákona (ďalej len „zásada lex mitior“).

Pri prijatí predmetného právneho záveru o premlčaní trestného stíhania obvineného x sa prokurátorka okresnej prokuratúry spravovala ústavne konformným [čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“)] výkladom ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona o časovej pôsobnosti tohto všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý zakotvuje vyššie spomínanú zásadu lex mitior.

V preskúmavanej trestnej veci sa teda ako rozhodujúcim ukázalo zistenie, že k vzneseniu obvinenia x pre skutok pôvodne právne kvalifikovaný ako účastníctvo formou pomoci na pokračovacom zločine skrátenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku, resp. do 05.08.2024) došlo až po uplynutí premlčacej doby tohto trestného stíhania, ktorá po nadobudnutí účinnosti novelizácie Trestného zákona zákonom č. 40/2024 Z. z. bola v dôsledku uplatnenia zásady lex mitior retroaktívne odvíjaná od zákonodarcom zmenených kritérií, a to nielen v kontexte dĺžky samotných premlčacích dôb, ale aj v kontexte právnej kvalifikácie predovšetkým skutkov vykazujúcich formálne zákonné znaky konkrétnych majetkových a hospodárskych trestných činov, a to prostredníctvom prenastavenia hraníc jednotlivých škodových kvalifikačných pásiem podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona.

V individuálnych okolnostiach preskúmavanej trestnej veci to malo za následok, že zatiaľ čo vo vzťahu ku skutku pôvodne právne kvalifikovanému ako účastníctvo formou pomoci na pokračovacom zločine skrátenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku, resp. do 05.08.2024) platila s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 2 v spojení s ustanovením § 87 ods. 1 písm. b) identickej časovej verzie Trestného zákona premlčacia doba trestného stíhania v dĺžke 20 rokov (ktorá teda plynula od 29.01.2018 do 29.01.2038, pričom v rámci tejto premlčacej doby došlo dňa 08.09.2023 ku z tohto pohľadu včasnému vzneseniu obvinenia x s následkom prerušenia jej plynutia s účinkom vymedzeným v ustanovení § 87 ods. 4 Trestného zákona), po nadobudnutí účinnosti nového Trestného zákona dňa 06.08.2024 bolo trestné stíhanie totožného skutku, po novom právne kvalifikovaného už „len“ ako účastníctvo formou pomoci na pokračovacom prečine skrátenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona (účinného od 06.08.2024), limitované premlčacou dobou s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 2 v spojení s ustanovením § 87 ods. 1 písm. d) naposledy zmienenej časovej verzie Trestného zákona v dĺžke 5 rokov (ktorá teda plynula od 29.01.2018 do 29.01.2023 a ktorá by z tohto pohľadu márne uplynula ešte pred tým, ako bolo v tejto trestnej veci dňa 08.09.2023 vznesené obvinenie okrem iných aj x).

Môže sa tak na prvý pohľad javiť, že bazálne východisko uznesenia o zastavení trestného stíhania obvineného x pre jeho neprípustnosť v dôsledku premlčania sa opiera o ústavne súladnú interpretáciu a aplikáciu ustanovení § 87 ods. 1 písm. d) a § 87 ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024). V skutočnosti je však v rozpore s dôsledkami tzv. euro‑konformného výkladu označenej legislatívy, ktorý sú [vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii (ďalej len „EÚ“) a na ňom založenú prednosť práva EÚ] povinné pri jej uplatňovaní zohľadniť všetky vnútroštátne orgány verejnej moci.

Zásada prednosti a aplikačnej relevancie práva EÚ ukladá všetkým orgánom členských štátov (osobitne v prípade výskytu akéhokoľvek normatívneho stretu) povinnosť priznať plný účinok jednotlivým normám EÚ na ich území, na ktorý právo členských štátov nemôže mať žiadny vplyv [rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) z 24. júna 2019, Popławski, C‑573/17, EU:C:2019:530, bod 54 a citovaná judikatúra]. Od tejto zásady sa odvíjajúca kategorická požiadavka euro‑súladného (tzv. harmonického) výkladu vnútroštátneho práva každému vnútroštátnemu orgánu ukladá v čo najväčšej možnej miere interpretovať a aplikovať vnútroštátne právo v súlade s požiadavkami primárneho i sekundárneho práva EÚ a v rámci svojich právomocí zaistiť jeho plnú účinnosť (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 14. októbra 2021, Ministerul Lucrărilor Publice, Dezvoltării şi Administraţiei, C-360/20, EU:C:2021:856, bod 34 a citovaná judikatúra).

Vo vyššie naznačených súvislostiach sa tak pri vyhodnocovaní uplatniteľnosti ustanovenia § 87 ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) v posudzovanom prípade nemožno obmedziť výlučne na jej vnútroštátne aspekty, ale je potrebné skúmať, či na ňu nemá eventuálny vplyv aj harmonizácia práva na úrovni EÚ, čoraz viac zasahujúca aj do oblasti trestného práva hmotného a procesného.

Zo skutkovej vety uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ako aj uznesenia o zastavení trestného stíhania, je zistiteľné, že predmetom útoku tam precizovaného trestnoprávne významného konania bola vlastná daňová povinnosť daňového subjektu obchodnej spoločnosti V s.r.o. na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

V oblasti DPH primárne i sekundárne právo EÚ osobitne zaväzuje každý členský štát prijať všetky legislatívne a správne opatrenia v záujme zabezpečenia jej riadneho výberu v plnej výške, ako aj účinného boja proti podvodom spojeným s neplnením tejto daňovej povinnosti. Nakoľko vlastné zdroje EÚ zahŕňajú okrem iného aj príjmy pochádzajúce z uplatnenia jednotnej sadzby na harmonizovaný vymeriavací základ DPH stanovený v súlade s pravidlami EÚ, existuje priama súvislosť medzi výberom príjmov z DPH v súlade s uplatniteľným právom EÚ na jednej strane a dostupnosťou zodpovedajúceho zdroja založeného na DPH v rozpočte EÚ na strane druhej. V uvedenom zmysle patrí uloženie trestnoprávnych sankcií na účely ochrany finančných záujmov EÚ a najmä správneho výberu týchto príjmov do delenej právomoci medzi EÚ a členskými štátmi v zmysle čl. 4 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ [ďalej len „ZFEÚ“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 05. decembra 2017, M.A.S. a M.B., C‑42/17, EU:C:2017:936, bod 43)].

Vzhľadom na skutočnosť, že rozpočet EÚ je v rámci vlastných zdrojov, predstavujúcich viac ako 90% jeho celkového príjmu, financovaný okrem iného aj konkrétnym podielom na DPH vybratej jednotlivými členskými štátmi, na základ ktorej sa uplatňuje jednotná sadzba vo výške 0,3 % (pričom zdaniteľný základ DPH je obmedzený na 50 % hrubého národného dôchodku pre každú krajinu), je evidentným, že spáchanie akéhokoľvek daňového trestného činu súvisiaceho s DPH, majúceho za následok úbytok na týchto vlastných zdrojoch, poškodzuje okrem národných finančných záujmov aj finančné záujmy EÚ.

Z hľadiska povahy skutkových okolností tvoriacich predmet právoplatne zastaveného trestného stíhania v preskúmavanej trestnej veci sa tak spomedzi ustanovení primárneho práva EÚ ukazuje ako relevantným predovšetkým znenie čl. 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ.

Podľa čl. 325 ods. 1 ZFEÚ Únia a členské štáty zamedzia podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy Únie prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má pôsobiť odradzujúco a tak, aby to poskytlo, v členských štátoch, inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie účinnú ochranu.

Podľa čl. 325 ods. 2 ZFEÚ členské štáty prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy.

Citovaný článok ZFEÚ má priamy účinok [uznesenie Súdneho dvora EÚ zo 07. novembra 2022, FX a i. (Effet des arrêts d’une Cour constitutionnelle III), C‑859/19, C-926/19 a C‑929/19, EU:C:2022:878, bod 132], čo znamená, že musí byť nezávisle na akýchkoľvek vnútroštátnych opatreniach plne účinný a aplikovaný jednotným spôsobom vo všetkých členských štátoch odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti a počas celej doby trvania jeho platnosti.

Aké konkrétne konanie v terminológii vyššie citovaného čl. 325 ods. 1 ZFEÚ predstavuje „podvod“, resp. „iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy Únie“, po skutkovej stránke bližšie ozrejmujú ďalšie právne akty EÚ, ktorými sa označený článok vykonáva, v spojení so vzťahujúcou sa judikatúrou Súdneho dvora EÚ ako jedinej inštitúcie v EÚ oprávnenej podávať záväzný výklad všetkých ustanovení úniového práva.

Na skutkové okolnosti, ku ktorým došlo pred 06. júlom 2019, nie je uplatniteľná Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva [Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, p. 29–41(ďalej len „PIF smernica“)], čo vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ (pozri v tomto zmysle napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ z 01. októbra 2020, Úrad špeciálnej prokuratúry, C‑603/19, EU:C:2020:774, bod 41, alebo rozsudok Súdneho dvora EÚ z 24. júla 2023, PPU ‑ Lin, C-107/23, EU:C:2023:606, body 64 a 81).

Namiesto PIF smernice sa na skutky spáchané do 05. júla 2019 (teda vrátane skutku tvoriaceho predmet vyšetrovania v preskúmavanej trestnej veci) uplatňuje iný právny nástroj práva EÚ, ktorý PIF smernica s účinnosťou od 06.07.2019 nahradila. Týmto právnym nástrojom je Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len „PIF dohovor“), ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť dňa 29.12.2004 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 703/2004 Z. z.).

Podľa čl. 1 ods. 1 PIF dohovoru na účely tohto dohovoru bude medzi podvody, ktoré majú dopad na finančné záujmy Európskych spoločenstiev, patriť:

a) s ohľadom na výdavky každý úmyselný čin alebo opomenutie týkajúce sa:

- používania alebo predkladania nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov, ktoré majú za následok spreneveru alebo nezákonné zadržiavanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene,

- neuverejnenie informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou s rovnakým účinkom ako vyššie,

- sprenevery týchto finančných prostriedkov na iné účely ako účely, na ktoré boli tieto pôvodne poskytnuté;

b) s ohľadom na príjmy, každý úmyselný čin alebo opomenutie týkajúce sa:

- používania alebo predkladania nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov, ktoré majú za následok spreneveru alebo nezákonný úbytok zdrojov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene,

- nezverejnenie informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou s rovnakým účinkom ako vyššie,

- sprenevery právoplatne nadobudnutého zisku s rovnakým účinkom ako vyššie.

Pojem „podvod“ v zmysle jeho harmonizovaného právneho vymedzenia, definovaného vo vyššie citovanom čl. 1 ods. 1 písm. b) PIF dohovoru, zahŕňa okrem iného príjmy pochádzajúce z uplatnenia jednotnej sadzby na harmonizovaný vymeriavací základ DPH stanovený v súlade s pravidlami EÚ. Je tomu tak bez ohľadu na skutočnosť, že DPH sa nevybrala priamo v mene EÚ, keďže predmetný článok konkrétne nestanovuje takú podmienku rozpornú s cieľom tohto právneho nástroja, ktorým je posilnenie boja proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 8. septembra 2015, Tarrico a i., C-105/14, EU:C:2015:555, bod 41).

Vzhľadom na vyššie uvedené budú znaky „podvodu, ktorý má dopad na finančné záujmy Európskych spoločenstiev“ v pojmológii čl. 1 ods. 1 PIF dohovoru v slovenskom trestnoprávnom priestore napĺňať všetky zavinené konania právne kvalifikované okrem iného aj ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024). Článok 325 ods. 1 ZFEÚ sa pritom vzťahuje, ako to napokon potvrdzuje aj znenie čl. 1 ods. 3 PIF dohovoru, nielen na skutky, ktoré skutočne spôsobili stratu vlastných zdrojov, ale aj na pokusy dopustiť sa takýchto skutkov, resp. účastníctvo na takých skutkoch.

V súvislosti s trestnými činmi poškodzujúcimi finančné záujmy EÚ sa problematikou časových účinkov procesných úkonov prerušujúcich plynie premlčacej doby trestného stíhania zaoberal Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku z 24. júla 2023 vo veci C-107/23 (PPU [Lin]). Pri rešpektovaní imperatívu euro-konformity je potom vo vzťahujúcom sa vnútroštátnom trestnom konaní namieste vykladať ustanovenie § 87 ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona v platnom znení práve vo svetle označeného rozhodnutia.

V predmetnom judikáte Súdny dvor EÚ dosiahol vyváženie vnútroštátneho štandardu ochrany práv trestne stíhaných osôb (ktorého súčasťou je aj uplatňovanie ústavnej zásady lex mitior) s ustanoveniami čl. 325 ods. 1 ZFEÚ a relevantnými ustanoveniami PIF dohovoru tak, že uplatnenie uvedeného štandardu s cieľom spochybniť prerušenie premlčacej doby týkajúcej sa trestnej zodpovednosti prostredníctvom procesných úkonov, ku ktorým stihlo dôjsť za účinnosti predchádzajúcej časovej verzie Trestného zákona, nepripustil, dôvodiac, že by to mohlo spochybniť prednosť, jednotnosť a účinnosť práva EÚ.

Zásada lex mitior je síce zakotvená aj v čl. 49 ods. 1 Charty základných práv EÚ (ďalej len „Charta“), avšak v inom znení, ako je tomu v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a ustanovení § 2 ods. 1 Trestného zákona. Z hľadiska rozsahu faktickej pôsobnosti tejto zásady v intenciách Charty je nevyhnutným dbať na to, že táto pokrýva výlučne zmiernenie právnej kvalifikácie skutku a zmiernenie trestu (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 07. augusta 2018, Clergeau a i., C-115/17, EU:C:2018:651, bod 33, rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 06. októbra 2016, Paoletti a i., EU:C:2016:748, bod 27). Naopak, pravidlá upravujúce premlčanie v trestných veciach do pôsobnosti označeného článku 49 ods. 1 Charty podľa Súdneho dvora EÚ nepatria (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 8. septembra 2015, Tarrico a i., C‑105/14, EU:C:2015:555, body 54 až 57, rozsudok Súdneho dvora EÚ z 24. júla 2023, PPU - Lin, C‑107/23, EU:C:2023:606, bod 108).

Zhrnuté a podčiarknuté, rozsah pôsobnosti zásady lex mitior podľa čl. 49 ods. 1 Charty, výhradne ktorým sa Súdny dvor EÚ riadi, je užší ako rozsah pôsobnosti zásady lex mitior podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a § 2 ods. 1 Trestného zákona.

Vyššie priblížený záväzný výklad ustanovenia čl. 325 ZFEÚ Súdnym dvorom EÚ so všeobecnými účinkami pro futuro plne korešponduje s vnútroštátnou legislatívnou úpravou, prijatou zákonodarcom v rámci novely Trestného zákona zákonom č. 214/2024 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť identického dňa ako zákon č. 40/2024 Z. z. (06.08.2024), doplnením ustanovenia § 87 Trestného zákona novým odsekom 7 v znení:

„Ak sa zákonom skráti premlčacia doba v prípade trestných činov podľa § 213, § 233 až 234, § 237, § 254, § 261 až 263, § 266, § 276 až 277a, § 278a, § 326, § 328 až 336 alebo § 336c a 336d, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, ktorej plynutie bolo prerušené podľa odseku 3 pred nadobudnutím účinnosti takého zákona, účinky prerušenia premlčania trestného stíhania, ako aj účinky úkonov podľa odseku 3 písm. a) zostávajú zachované, aj keby v čase prerušenia premlčania trestného stíhania bolo trestné stíhanie podľa takého zákona už premlčané.“

Na podklade rozboru vyššie citovaného zákonného ustanovenia možno usudzovať, že práve prostredníctvom jeho dikcie sa do našej hmotno-právnej úpravy explicitne premietli spomínané judikatórne východiská Súdneho dvora EÚ. Takýmto spôsobom bolo na zákonnej úrovni zabezpečené čiastočné prelomenie zásady lex mitior (§ 2 ods. 1 Trestného zákona) a hoci dotknuté ustanovenie Trestného zákona môže vzbudzovať dojem protiústavnosti, v skutočnosti potvrdzuje podriadenie sa vyššej právnej sile európskeho práva.

Bez ohľadu na uvedené však platí, že spomínanými východiskami rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ by bolo s ohľadom na priamy účinok čl. 325 ods. 1 ZFEÚ nevyhnutné riadiť sa aj bez ohľadu na zmienenú iniciatívu zákonodarcu.

Z tohto dôvodu, z hľadiska uplatniteľnosti čl. 325 ZFEÚ na predmet konkrétneho vnútroštátneho trestného konania, nemôže byť bez ďalšieho smerodajný taxatívny výpočet trestných činov, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov EÚ, obsiahnutý vo vyššie označenom ustanovení § 87 ods. 7 Trestného zákona účinného do 16.12.2024, resp. v redukovanom rozsahu v ustanovení § 87 ods. 8 Trestného zákona, prijatom s účinnosťou od 17.12.2024 v rámci ďalšej novely Trestného zákona zákonom č. 353/2024 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zvýšením ochrany finančných záujmov Európskej únie (ďalej len „zákon č. 353/2024 Z. z.“), vylučujúcej z tohto katalógu všetky nedbanlivostné trestné činy a vybrané ďalšie trestné činy, ktoré neboli PIF smernicou na úrovni EÚ harmonizované, a konkretizujúcej také daňové trestné činy len ich najprísnejšími kvalifikovanými skutkovými podstatami.

Predmetné zúženie zoznamu trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ malo byť vykonané po hĺbkovej analýze, ktorej závery preukázali, že viaceré trestné činy, ktoré boli doteraz považované za transpozičné, predstavovali nadharmonizáciu. Uvedené však platí výlučne za predpokladu, že za referenčný právny nástroj práva EÚ bola pre dané účely považovaná PIF smernica. Ako však už bolo v predchádzajúcich pasážach odôvodnenia tohto rozhodnutia prízvukované, PIF smernica na skutky spáchané pred nadobudnutím jej účinnosti vôbec nie je uplatniteľná, v dôsledku čoho sa takáto normatívna úprava javí byť použiteľná len na skutky spáchané od 06.07.2019, pre ktoré bolo vznesené obvinenie do 05.08.2024.

Z tohto pohľadu potom ani ďalšia legislatívna zmena hmotno-právnej úpravy zákonom č. 353/2024 Z. z. s účinnosťou od 17.12.2024 nič nemení na povinnosti dôsledne zohľadniť a aplikovať pri vykonávaní zákonnej pôsobnosti vnútroštátnych orgánov vedúcich trestné konanie pre trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ spáchané pred nadobudnutím účinnosti PIF smernice vyššie označenú judikatúru Súdneho dvora EÚ k výkladu čl. 325 ZFEÚ a relevantných ustanovení PIF dohovoru, vo výsledku ukladajúcu interpretovať ustanovenie § 87 ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) tak, že pokiaľ k vzneseniu obvinenia za stíhaný trestný čin poškodzujúci finančné záujmy EÚ došlo v premlčacej dobe podľa vtedy účinnej časovej verzie Trestného poriadku a Trestného zákona, jeho účinky prerušujúce plynutie premlčacej doby zostávajú zachované aj po jej prípadnom neskoršom skrátení.

Odhliadnuc od uvedeného za stavu, kedy ústavná zásada lex mitior zahŕňa okrem iného aj neutralizáciu hmotno-právnych časových účinkov všetkých procesných úkonov a iných právnych skutočností prerušujúcich plynutie premlčacej doby, pokiaľ k nim nestihlo dôjsť pri ich spätnom posudzovaní ešte v (neskôr retroaktívne) skrátenej (pre páchateľa priaznivejšej) premlčacej dobe [pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 03. júla 2024 (body 417., 536.), stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. Tpj 129/2024 z 28. novembra 2024], je zakotvenie akejkoľvek výnimky z uvedeného pravidla na zákonnej úrovni pri uznávaní vnútroštátnej hierarchie právnych noriem absolútne bezpredmetné.

Členské štáty na to, aby neporušili povinnosti, ktoré im ukladá článok 325 ods. 1 ZFEÚ, musia zabezpečiť, aby v prípade „závažného“ podvodu poškodzujúceho finančné záujmy EÚ v oblasti DPH boli prijaté trestné sankcie s účinnou a odstrašujúcou povahou.

Podľa čl. 2 ods. 1 PIF dohovoru každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby konanie uvedené v článku 1 a účasť, návod na alebo pokus o konanie uvedené v článku 1 ods. 1, bolo možné potrestať prostredníctvom účinných, primeraných a odstrašujúcich trestných postihov vrátane zbavenia slobody aspoň v závažných prípadoch, čo môže viesť k vydaniu stíhaných osôb, pričom sa má za to, že za vážny podvod sa považuje podvod týkajúci sa minimálnej sumy, ktorú stanoví každý členský štát. Túto minimálnu sumu nie je možné stanoviť na viac ako 50000 ECU.

Za „vážny“ podvod poškodzujúci finančné záujmy EÚ, na ktorý sa v zmysle vyššie konštatovaného vzťahuje povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby sa za také prípady ukladali účinné a odstrašujúce trestné postihy vrátane zbavenia slobody, treba v intenciách vyššie citovaného čl. 2 ods. 1 PIF dohovoru považovať podvod týkajúci sa určitej minimálnej sumy ustanovenej každým členským štátom na najviac 50.000,- Eur.

PIF dohovor teda vyhradil otázku konkrétnej kvantifikácie rozsahu „vážneho“ podvodu poškodzujúceho finančné záujmy EÚ diskrečnej právomoci členských štátov s tým, že o uvedenej sume 50.000,- Eur sa zmieňuje výlučne ako o najvyššej možnej, tzn. „prahovej“ hodnote, po prekročení ktorej sa bez ohľadu na akékoľvek ďalšie potenciálne kvalifikačné momenty podľa vnútroštátneho práva má jednať o „závažný“ podvod poškodzujúci finančné záujmy EÚ. Stanovenie ďalších možných kritérií závažnosti podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ pritom úniová legislatíva prenechala členským štátom.

V naznačenom kontexte je potom potrebné vziať do úvahy primárne skutočnosť, že Slovenská republika si žiadnym právnym predpisom predmetnú hraničnú hodnotu osobitne pre tieto účely normatívne neustanovila. Sekundárne nemožno taktiež prehliadnuť, že „závažnosť“ podvodu poškodzujúceho finančné záujmy EÚ sa podľa národnej hmotno-právnej úpravy neodvodzuje izolovane len od vyčíslenia rozsahu jeho spáchania, nakoľko ho objektívne zakladajú aj iné okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby (napr. trestnoprávna recidíva, závažnejší spôsob konania, členstvo páchateľa v nebezpečnom zoskupení).

Z výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania v preskúmavanej trestnej veci mal vzísť dostatočne odôvodnený záver o účastníctve obvineného x formou pomoci na spáchaní pokračovacieho prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona (účinného od 06.08.2024), skutkovo spočívajúceho (zjednodušene) vo viacúrovňovom fingovaní (kombinácia simulácie fakturačného s finančným tokom) dodávateľsko-odberateľského vzťahu medzi viacerými obchodnými spoločnosťami za účelom umožnenia odberateľskej obchodnej spoločnosti V s.r.o. neoprávnene si uplatňovať za zdaňovacie obdobia kalendárnych mesiacov júl až december 2017 nárok na odpočítanie DPH v celkom rozsahu 81.000,- Eur, a to v kontexte jej predchádzajúceho údajného uhradenia na vstupe v rámci predstieraných dodávok autosúčiastok zo strany dodávateľských obchodných spoločností W s.r.o. a B s.r.o., formálne vedených obvineným.

Nad rámec základnej skutkovej podstaty označeného daňového trestného činu tak malo v posudzovanom prípade zo strany obvineného x dôjsť aj k naplneniu jedného zo zákonných kvalifikačných momentov podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby, a to väčšieho rozsahu spáchaného prečinu podľa § 276 ods. 2 písm. d) Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) v spojení s ustanovením § 125 ods. 1 druhej vety Trestného zákona (účinného od 06.08.2024), v zmysle ktorého je vzťahujúce sa škodové kvalifikačné pásmo ohraničené sumami od 20.000,01 Eur do 250.000,- Eur.

Vzhľadom na výsledky vyšetrovania indikujúce, že k poskytovaniu pomoci obvineného x podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) k páchaniu pokračovacieho prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) malo dochádzať v celkovo šiestich po sebe bezprostredne nasledujúcich mesačných zdaňovacích obdobiach, čo prekračuje obvyklú (v priemere bežnú) dobu páchania takéhoto trestného činu a zároveň umocňuje závažnosť predmetného konania, vyžadujúcu si použitie trestnej sadzby podľa § 276 ods. 2 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024), mala sa táto pluralita čiastkových útokov rozložená do dlhšie trvajúceho obdobia po správnosti premietnuť aj do uplatnenej právnej kvalifikácie, a to aplikáciou ďalšieho kvalifikačného momentu - jedného zo závažnejších spôsobov konania podľa § 276 ods. 2 písm. c) Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) – „po dlhší čas“. V danom prípade totiž k páchaniu uvedenej trestnej činnosti, nie krátkeho trvania a pomerne sofistikovaným spôsobom, nemalo dochádzať jednorazovo, resp. sporadickými útokmi na chránený objekt, ale sústavne v neprerušenom slede po dobu pol roka (kvantitatívny aspekt), čo zodpovedá intenzite trestného činu zvyšujúcej protiprávnosť konania opísaného vo vzťahujúcej sa základnej skutkovej podstate, ktorá tak dostatočne nevystihuje jeho závažnosť [kvalitatívny aspekt (m. m. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/16/2016 z 12. decembra 2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/22/2021 z 13. mája 2021)].

Opierajúc sa o skutkové okolnosti preskúmavanej trestnej veci tak možno v intenzite podozrenia zodpovedajúcej dostatočne odôvodnenému záveru uzavrieť, že v znakoch objektívnej stránky skutkovej podstaty komisívneho konania tvoriaceho predmet toho času z dôvodu premlčania právoplatne zastaveného trestného stíhania má svoje kumulatívne zastúpenie:

(i) prvok podvodu – vzhľadom na uvádzanie správcu dane do omylu ohľadom splnenia zákonných podmienok pre odpočítanie DPH obchodnou spoločnosťou V s.r.o. podľa § 49 ods. 1 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov – malo by teda ísť o „podvod“, ďalej

(ii) trestnoprávne relevantný následok spôsobený nielen vo sfére národných finančných záujmov, ale sprostredkovane aj vo sfére finančných záujmov EÚ – vzhľadom na spôsobenie úbytku na vlastných zdrojoch financovania EÚ – malo by teda súčasne ísť o „podvod poškodzujúci finančné záujmy EÚ“, ako aj

(iii) atribút závažnosti – vzhľadom na legálne vyjadrenie nevyhnutnosti jeho postihu v trestnoprávnej [nie administratívnoprávnej - napr. podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] rovine, ako aj opodstatnenosť uplatnenia dvoch rôznych okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby (spáchanie činu „vo väčšom rozsahu“ prevyšujúcom sumu 50.000,- Eur a zároveň „po dlhší čas“) – malo by teda súčasne ísť o „závažný podvod poškodzujúci finančné záujmy EÚ“.

Na podklade vyjadreného treba dospieť k záveru, že na skutok, ktorý v preskúmavanej trestnej veci predstavoval predmet vyšetrovania, a pre ktorý bolo x dňa 08.09.2023 vznesené obvinenie, je uplatniteľný rozsudok Súdneho dvora EÚ z 24. júla 2023 vo veci C-107/23 (PPU [Lin]).

V situácii, keď postup členských štátov nie je úplne upravený právom EÚ, čo platilo aj pre režim premlčania uplatniteľný na trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ, ktorý v čase skutkových okolností vo veci samej nebol predmetom harmonizácie zo strany normotvorcu EÚ (k tejto čiastočne došlo až neskôr prijatím PIF smernice), nesmie uplatnenie vnútroštátnych štandardov ochrany základných práv trestne stíhaných osôb orgánmi a súdmi členských štátov ohroziť prednosť, jednotnosť a účinnosť práva EÚ (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 26. februára 2023, Åkerberg Fransson, C‑617/10, EU:C:2013:105, bod 29 a citovaná judikatúra).

Spravujúc sa vyššie zhrnutým imperatívom teda nie je pri uplatnení euro‑konformného výkladu ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) v spojení s ustanovením § 87 ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) možné spätne znegovať hmotno‑právny časový účinok procesného úkonu vo forme vznesenia obvinenia x pre závažný podvod poškodzujúci finančné záujmy EÚ, ku ktorému došlo v rámci v danom rozhodnom momente platnej premlčacej doby. Akceptovanie právneho názoru prokurátorky okresnej prokuratúry by zhoršilo systematické riziko, že za trestné činy závažného podvodu poškodzujúceho finančné záujmy EÚ nebude v rozpore s článkom 325 ods. 1 ZFEÚ a článkom 2 ods. 1 PIF dohovoru uložená akákoľvek trestnoprávna sankcia, preto ho aj s poukazom na jednu zo základných zásad trestného konania podľa § 2 ods. 22 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú v trestnom konaní na náležitú ochranu finančných záujmov EÚ, treba odmietnuť. V tomto zmysle je naopak dôvodným vychádzať z premisy, že postup vyšetrovateľa PZ podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k obvinenému x dňa 08.09.2023 hmotno-právne účinne (s poukazom na dikciu ustanovenia § 87 ods. 4 vtedy účinného Trestného zákona) obnovil dovtedy neuplynulú premlčaciu dobu, hoci výlučne v jej dĺžke neskôr skrátenej nadobudnutím účinnosti zákona č. 40/2024 Z. z., tzn. do 08.09.2028.

Zistiac vyššie špecifikovaný nedostatok v procesnom postupe a rozhodovacej činnosti prokurátorky okresnej prokuratúry bolo potrebné vysloviť, že právoplatným uznesením prokurátorky okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 220/24/8803-7 z 23.08.2024, ktorým podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavila trestné stíhanie obvineného x pre jeho neprípustnosť v dôsledku premlčania, a v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, bol porušený zákon vo výroku tohto rozhodnutia konkretizovaných ustanoveniach Trestného poriadku a Trestného zákona, a to v prospech obvineného x. Súčasne bolo potrebné citované nezákonné právoplatné uznesenie prokurátorky okresnej prokuratúry zrušiť a prikázať jej, aby o veci znovu konala a rozhodla.

Podľa § 367 ods. 3 Trestného poriadku orgán, ktorému vec bola prikázaná, je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie generálny prokurátor nariadil, a je viazaný jeho právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil, okrem ak sa zmenili skutkové alebo právne okolnosti, z ktorých právny názor generálneho prokurátora vychádzal.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný

(§ 363 ods. 3 Trestného poriadku).

Dr. h. c. JUDr. Maroš Žilinka, PhD.

generálny prokurátor Slovenskej republiky

 

Diskusia