Trestnoprávny formalizmus náš každodenný, no. 3

 

por. Mgr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ PZ 

 

                             Tres­tnop­ráv­ny for­mal­izmus náš kaž­do­den­ný, no. 3

 

Vzne­se­nie ob­vi­ne­nia vz. ob­ža­lo­ba

            Pred­lo­že­ný člá­nok má am­bí­ciu pou­ká­zať na ďal­šiu po­lož­ku ka­ta­ló­gu pre­pä­té­ho for­ma­liz­mu v pod­mien­kach slo­ven­skej tres­tnop­ráv­nej praxe v príp­rav­ných fá­zach tres­tné­ho ko­na­nia[1]. Am­bí­ciou auto­ra je pou­kaz a pred­lo­že­nie po­le­mic­ké­ho ná­zo­ru k sú­čas­né­mu sta­vu bez­my­šlien­ko­vi­tej ana­ló­gie pri oboch ty­poch roz­hod­nu­tí. Autor ním rea­gu­je na sú­čas­nú prax sú­dov, pro­ku­ra­tú­ry či ob­ha­jo­by, kto­ré pod zá­ster­kou údaj­né­ho zvy­šo­va­nia úrov­ne uz­ne­se­ní  v príp­rav­nej fá­ze tres­tné­ho ko­na­nia nad ro­zum­nú mie­ru ob­me­dzu­jú pros­tried­ky riad­ne­ho vy­šet­re­nia ve­ci zo stra­ny „po­lí­cie“(s od­ôvod­ne­ním na včas­nosť, pres­kú­ma­teľ­nosť a pod.). Autor sa tiež vy­nas­na­ží o náčrt ro­zum­ných li­mi­tov pri sna­he o zvy­šo­va­nia úrov­ne uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. V úvo­de autor len spo­me­nie, že je zá­stan­com zvy­šo­va­nia kva­li­ta­tív­nych po­žia­da­viek na uz­ne­se­nia, av­šak za dodr­ža­nia zá­kon­ných ako aj práv­nych li­mi­tov.

O čom je reč

            K ob­li­ga­tór­nym ná­le­ži­tos­tiam uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia pod­ľa § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku mož­no uviesť, že: „ak je na pod­kla­de tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo zis­te­ných sku­toč­nos­tí po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný zá­ver, že trest­ný čin spá­cha­la ur­či­tá oso­ba, po­li­cajt bez meš­ka­nie vy­dá uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia...“ pod­ľa § 206 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku mu­sia byť, „ozna­če­né oso­by, vo­či kto­rým sa vzná­ša ob­vi­ne­nie, opis skut­ku s uve­de­ním mies­ta, ča­su prí­pad­ne iných sku­toč­nos­tí, za kto­rých k ne­mu doš­lo, tak aby sku­tok ne­mo­hol byť za­me­ne­ný s iným skut­kom, zá­kon­né­ho po­me­no­va­nia tres­tné­ho či­nu, o kto­rý v tom­to skut­ku ide, a to aj s uve­de­ním prís­luš­né­ho us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho zá­ko­na a sku­toč­nos­tí, kto­ré od­ôvod­ňu­jú vzne­se­nie ob­vi­ne­nia“ sub­si­diár­ne us­ta­no­ve­nia § 176 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­ré od vy­dá­va­jú­ce or­gá­nu ďa­lej po­ža­du­jú: „a) ozna­če­nie  or­gá­nu, o kto­ré­ho roz­hod­nu­tie ide, me­ná a priez­vis­ká osôb, kto­ré sa na roz­hod­nu­tí zú­čas­tni­li b) dá­tum a mies­to roz­hod­nu­tia, c) vý­rok uz­ne­se­nia s uve­de­ným zá­kon­ných us­ta­no­ve­ní, kto­ré bo­li pou­ži­té, a ak ide o roz­hod­nu­tie vo ve­ci sa­mej, aj sku­tok a je­ho práv­nu kva­li­fi­ká­ciu, d) od­ôvod­ne­nie, ak zá­kon neus­ta­no­vu­je nie­čo iné, e) pou­če­nie o op­rav­nom pros­tried­ku.“ Tiež pod­ľa § 176 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku: „V od­ôvod­ne­ní tre­ba, ak to pri­chá­dza pod­ľa po­va­hy ve­ci do úva­hy, uviesť naj­mä  sku­toč­nos­ti, kto­ré sa po­va­žu­jú za do­ká­za­né, dô­ka­zy, o kto­ré sa skut­ko­vé tvr­de­nia opie­ra­jú, úva­hy, kto­rý­mi sa roz­ho­du­jú­ci spra­vo­val pri hod­no­te­ní vy­ko­na­ných dô­ka­zov, ako aj práv­ne úva­hy, na kto­rých zá­kla­de pod­ľa prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní zá­ko­na po­su­dzo­val do­ká­za­né sku­toč­nos­ti“

            Ná­le­ži­tos­ti ob­ža­lo­by sú ob­siah­nu­té v § 234 až § 236 Tres­tné­ho po­riad­ku. Zá­kon od pro­ku­rá­to­ra po­ža­du­je aby v ob­ža­lo­be po­vin­ne uvá­dzal: „a) ozna­če­nie pro­ku­rá­to­ra, dá­tum a mies­to spí­sa­nia ob­ža­lo­by, b) me­no a priez­vis­ko ob­vi­ne­né­ho, dá­tum a mies­to je­ho na­ro­de­nia, byd­lis­ka, prí­pad­ne iné úda­je pot­reb­né na to, aby sa ne­mo­hol za­me­niť s inou oso­bou, ak ide o oso­bu po­dlie­ha­jú­cu pô­sob­nos­ti sú­dov pod­ľa § 16 ods. 2, uve­die sa aj hod­nosť ob­vi­ne­né­ho a út­var, kto­ré­ho je ale­bo bol prís­luš­ní­kom c) ob­ža­lob­ný návrh, v kto­rom mu­sí byť ozna­če­ný sku­tok, pre kto­rý je ob­vi­ne­ný stí­ha­ný, s uve­de­ním mies­ta, ča­su a spô­so­bu je­ho spá­chania, prí­pad­ne s uve­de­ním iných sku­toč­nos­tí, ak ich tre­ba na to, aby sku­tok ne­mo­hol byť za­me­ne­ný s iným a aby bo­lo od­ôvod­ne­né pou­ži­tie ur­či­tej tres­tnej sadz­by, ďa­lej sa uve­die práv­na kva­li­fi­ká­cia skut­ku s uve­de­ním zá­kon­né­ho po­me­no­va­nia tres­tné­ho či­nu, o kto­rý v tom­to skut­ku ide, aj prís­luš­né us­ta­no­ve­nie Tres­tné­ho zá­ko­na a všet­ky zá­kon­né zna­ky vrá­ta­ne tých, kto­ré od­ôvod­ňu­jú ur­či­tú tres­tnú sadz­bu, d) ak sa vo ve­ci ko­na­lo vy­šet­ro­va­nie(!), od­ôvod­ne­nie ob­ža­lob­né­ho návr­hu, kto­ré ob­sa­hu­je opí­sa­nie skut­ko­vé­ho de­ja s uve­de­ním dô­ka­zov, kto­ré od­ôvod­ňu­jú po­da­nie ob­ža­lo­by, ob­ha­jo­bu ob­vi­ne­né­ho a sta­no­vis­ko pro­ku­rá­to­ra k nej, ako aj práv­ne úva­hy, kto­rý­mi sa pro­ku­rá­tor spra­vo­val, e) dô­ka­zy, kto­ré pro­ku­rá­tor navr­hu­je vy­ko­nať na hlav­nom po­jed­ná­va­ní a zoz­nam vec­ných dô­ka­zov, kto­ré pred­kla­dá sú­du s ob­ža­lo­bou, spis­mi a ich príl­oha­mi a f) návrh na ulo­že­nie ochran­né­ho opat­re­nia, ak sú na to spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky.“

            Ne­mož­no neuviesť § 2 ods. 10 Tres­tné­ho po­riad­ku pod­ľa kto­ré­ho pro­ku­rá­tor aj po­li­cajt t.j. „orgá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­pu­jú tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie. Dô­ka­zy ob­sta­rá­va­jú z úrad­nej po­vin­nos­ti. Prá­vo ob­sta­rá­vať dô­ka­zy ma­jú aj stra­ny. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­jas­ňu­jú okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech, a v oboch sme­roch vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy tak, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie“ a ods. 12 „or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo i v ich súhr­ne ne­zá­vis­le od to­ho, či ich ob­sta­ral súd, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo niek­to­rá zo strán.“

            Po­zor­né­mu či­ta­te­ľo­vi neu­nik­lo, že Trest­ný po­ria­dok vy­ža­du­je vzne­se­nie ob­vi­ne­nia na zá­kla­de tres­tné­ho ozná­me­nia, te­da nie vý­slu­chov sved­kov či poš­ko­de­ných, vý­sled­kov kon­fron­tá­cií a pod. a zis­te­ných sku­toč­nos­tí, te­da sku­toč­nos­tí kto­ré v sú­vis­los­ti s tres­tným ozná­me­ním vy­tvá­ra­jú pot­re­bu vzne­se­nia ob­vi­ne­nia bez meš­ka­nia. Tak­tiež je pro­ku­rá­tor po­vin­ný dôs­led­ne od­ôvod­ňo­vať ob­ža­lo­bu len v prí­pa­doch, kde bo­lo vy­ko­na­né vy­šet­ro­va­nie, t.j. nie v prí­pa­doch skrá­te­né­ho ale­bo „su­per rých­le­ho“ ko­na­nia[2].         

Zá­sad­ný­mi ob­sa­ho­vý­mi roz­diel­mi me­dzi uz­ne­se­ním o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia a ob­ža­lo­bou sa te­da zda­jú nas­le­du­jú­ce bo­dy: v oso­be kto­rá vzná­ša ob­vi­ne­nie aj keď pri vzne­se­ní ob­vi­ne­nia nie je vy­lú­če­ný ani pro­ku­rá­tor a to s pri­hliad­nu­tím na § 563 Tres­tné­ho po­riad­ku. Ďal­ším roz­die­lom sú návr­hy na ulo­že­nie ochran­ných opat­re­ní a návr­hy tý­ka­jú­ce sa tres­tnej sadz­by, ab­sen­cia po­da­nia op­rav­né­ho pros­tried­ku pro­ti ob­ža­lo­be a ďal­šie. V os­tat­ných bo­doch by sme moh­li zhr­núť, že uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia a ob­ža­lo­ba ma­jú v zá­sa­de jed­not­né ná­ro­ky na kva­li­tu vy­ho­to­ve­nia. Zjed­no­du­še­ne a pre su­ma­ri­zá­ciu, obe roz­hod­nu­tia ob­sa­hu­jú, ozna­če­nie edi­to­ra, dá­tum vy­da­nia, ne­vyh­nut­né uve­de­nie oso­by, vo­či kto­rej sme­ru­je, ne­za­me­ni­teľ­né ozna­če­nie skut­ku a to s ča­som, mies­tom a spô­so­bom je­ho spá­chania, je­ho práv­nu kva­li­fi­ká­ciu, vy­spo­ria­da­nie sa s dô­kaz­nou si­tuáciou prí­pad­ne dô­kaz­mi, uve­de­ním práv­nych úvah. Autor príz­vu­ku­je, že for­mu­lá­cia jed­not­li­vých ná­ro­kov nie je iden­tic­ká, z uve­de­né­ho dô­vo­du ich ne­mož­no po­va­žo­vať za v pre­važ­nej mie­re ob­sa­ho­vo iden­tic­ké. Na dru­hej stra­ne si­mi­li­ta vý­ra­zo­vých pros­tried­kov je z poh­ľa­du zá­ko­no­dar­cu zjav­ná a v praxi žiaľ pri­ná­ša mo­men­ty, kto­ré ve­dú k prík­lo­nu k ja­zy­ko­vé­mu vý­kla­du na úkor sys­te­ma­tic­ké­ho či rov­no k ana­lo­go­va­niu. 

V čom je prob­lém

            Po­kús­me sa na chví­ľu od­dia­liť od rý­dzo nor­ma­tív­ne­ho poh­ľa­du a po­kús­me sa zjed­no­du­še­ne o umies­tne­nie jed­not­li­vých roz­hod­nu­tí na po­my­sel­nej ma­pe tres­tné­ho ko­na­nia s vy­zna­če­ním ur­či­tých axiolo­gic­kých vý­cho­dísk. Uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je po­va­žo­va­né za pos­tup po­li­caj­ta[3] v tres­tnom ko­na­ní po za­ča­tí tres­tné­ho ko­na­nia v sú­la­de s § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, prí­pad­ne v to­tož­nom oka­mi­hu ako za­ča­tie tres­tné­ho ko­na­nia v prí­pa­doch §  206 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku. Oka­mi­hom vzne­se­nia ob­vi­ne­nia má oso­ba, vo­či kto­rej uz­ne­se­nie sme­ru­je prá­vo na ap­li­ká­ciu všet­kých op­ráv­ne­ní pod­ľa us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku. Ob­vi­ne­nie má po­va­hu „prie­bež­né­ho“ roz­hod­nu­tia v príp­rav­nom ko­na­ní. Ob­ža­lo­bu mož­no cha­rak­te­ri­zo­vať ako vý­hrad­ný návrh pro­ku­rá­to­ra, kto­rý tým­to us­ta­no­ve­ním ap­li­ku­je „ob­ža­lo­va­ciu zá­sa­du“ vy­plý­va­jú­cu z § 2 ods. 15 Tres­tné­ho po­riad­ku[4], zá­ro­veň pred­sta­vu­je for­mál­ne ukon­če­nie príp­rav­né­ho ko­na­nia.

            V sú­čas­nej tres­tnop­ráv­nej praxi mož­no po­zo­ro­vať, ur­či­te pros­peš­ný trend, zvy­šo­va­nia kva­li­ty ob­sa­ho­vých ná­le­ži­tos­tí uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, jed­nak po for­mál­nej, lo­gic­kej či práv­nej úrov­ni. Vzne­se­nie ob­vi­ne­nia s nep­res­kú­ma­teľ­ným od­ôvod­ne­ním na úrov­ni „roz­ho­dol som, le­bo som roz­ho­dol“ sa po­ma­ly, ale is­to v sú­čas­nos­ti stá­va po­li­caj­nou his­tó­riou prí­pad­ne ná­me­tom po­li­caj­ných hu­mo­re­siek. Ak te­da nas­tu­pu­je­me ces­tu zvy­šo­va­nia úrov­ne tres­tné­ho ko­na­nia zos­po­du, te­da zvy­šo­va­nia úrov­ni roz­hod­nu­tia pri vzne­se­ní ob­vi­ne­nia v príp­rav­nej fá­ze tres­tné­ho ko­na­nia, auto­ma­tic­ky tak do­chá­dza v ur­či­tých bo­doch k do­bie­ha­niu, prek­rý­va­niu, čas­to pre­sa­ho­va­niu úrov­ne ob­ža­lo­by, kto­rá je po ob­sa­ho­vej strán­ke v pre­važ­nej mie­re to­tož­ná a ča­so­vo nad­väz­ná s uz­ne­se­ním o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. Z poh­ľa­du ne­zain­te­re­so­va­nej oso­by mô­že uve­de­ná práv­na dum­ka zna­me­nať zby­toč­né roz­pi­so­va­nie sa na jed­no­du­chej dup­li­ci­te, ke­by...

            ...ke­by uve­de­né ten­den­cie ne­ma­li z poh­ľa­du me­to­di­ky vy­šet­ro­va­nia ďa­le­ko­siah­le dôs­led­ky, a to na kva­li­tu vy­šet­ro­va­nia, dĺžku sa­mot­né­ho vy­šet­ro­va­nia a tak­tiež roz­sah vy­šet­ro­va­nia. Vy­ža­do­va­nie zvý­še­nej kva­li­ty na od­ôvod­ne­nie uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia to­tiž zna­me­ná, že ak má byť je­ho roz­hod­nu­tie zá­kon­né a včas­né (v zmys­le nie pred­čas­né) mu­sí mať k uve­de­né­mu roz­hod­nu­tiu za­bez­pe­če­né dô­kaz­né pros­tried­ky, to zna­me­ná, vý­sluch poš­ko­de­ných, vý­slu­chy pre­važ­nej väč­ši­ny či lep­šie všet­kých sved­kov, za­bez­pe­če­nie od­bor­ných vy­jad­re­ní prí­pad­ne zna­lec­kých po­sud­kov, pí­som­né pod­kla­dy a to v zá­sa­de bez roz­po­rov, pri­čom nie je neob­vyk­lá reali­zá­cia napr. kon­fron­tá­cie[5] prí­pad­ne ďal­ších úko­nov, skrát­ka pre­važ­nej čas­ti ak nie úpl­nej kom­ple­ti­zá­cie spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu, aby tak ob­sia­hol „mo­der­né“ ná­ro­ky na kva­li­tu uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. Mar­kan­tný­mi sú ná­ro­ky na úse­ku eko­no­mic­kej či hos­po­dár­skej kri­mi­na­li­ty. Z kri­mi­na­lis­tic­ké­ho poh­ľa­du, sa tak veľ­ká časť reali­zo­va­ných úko­nov pre­sú­va do oka­mi­hu pred vzne­se­nie ob­vi­ne­nia. Po­žia­dav­ky na kva­li­tu uz­ne­se­ní sa nás­led­ne dos­tá­va do proti­ľah­lé­ho zá­uj­mu s po­vin­nos­ťou riad­ne­ho ob­jas­ne­nia ve­ci, kto­ré je neo­dô­vod­ne­ne chá­pa­né pri­veľ­mi for­mál­ne či vý­hrad­ne práv­ne ako reali­zá­cia všet­kých ro­zum­ne oča­ká­va­teľ­ných úko­nov v príp­rav­nom ko­na­ní. V sku­toč­nos­ti je „po­li­cajt“ po­vin­ný viesť tres­tné ko­na­nie nie len zá­kon­ne ale aj správ­ne (po­vin­nosť riad­ne­ho za­do­ku­men­to­va­nia, ob­jas­ne­nia skut­ku a za­bez­pe­če­nia efek­ti­vi­ty tres­tné­ho ko­na­nia). V is­tom zmys­le mož­no uviesť, že len vy­ko­ná­va­nie vy­šet­ro­va­nia správ­ne (po kri­mi­na­lis­tic­kej strán­ke) a zá­kon­ne (po strán­ke ak­cep­tá­cie prís­luš­ných no­riem) zna­me­ná ve­de­nie vy­šet­ro­va­nia v sú­la­de s práv­nym po­riad­kom. Vy­šet­ro­va­nie ako ta­ké, nes­mie pod žiad­nym tla­kom prejsť do ro­vi­ny for­mál­ne­ho, ho­ci zá­kon­né­ho pos­tu­pu. Prí­tom­nosť kri­mi­na­lis­tic­kých me­tód, tech­ník, tak­tík a svo­jim spô­so­bom aj na­do­bud­nu­tých skú­se­nos­tí je v kaž­dom tres­tnom ko­na­ní rov­na­ko pod­stat­ná ako napr. mo­ment ne­zá­vis­los­ti a nes­tran­nos­ti sú­du a pred­sta­vu­je hlav­ný prí­nos „po­li­caj­ta“ v tres­tnom ko­na­ní. Uve­de­nú fi­li­pi­ku pro­ti ba­ga­te­li­zá­cií kri­mi­na­lis­ti­ky v tres­tnom pro­ce­se ur­či­te chá­pu ab­sol­ven­ti Aka­dé­mie PZ, pri­čom ab­sol­ven­ti práv­nic­kých fa­kúlt a te­da sud­co­via, pro­ku­rá­to­ri či ad­vo­ká­ti zrej­me s ne­dos­ta­toč­nou do­tá­ciou ho­dín kri­mi­na­lis­ti­ky uve­de­nú ar­gu­men­tá­ciu chá­pu len spo­ra­dic­ky s oh­ľa­dom na svo­ju in­di­vi­duál­nu od­bor­nú eru­do­va­nosť.

            Zá­stan­co­via zvy­šo­va­nia úrov­ne uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, čas­tok­rát vy­ža­du­jú od­ôvod­ne­nie až na úrov­ni roz­sud­ku, čo je vzhľa­dom k cha­rak­te­ru sa­mot­né­ho ob­vi­ne­nia ako čias­tko­vé­ho roz­hod­nu­tia v tres­tnom ko­na­ní úpl­ne sces­tné. Frek­ven­to­va­ným ar­gu­men­tom v prí­pa­de zvy­šo­va­nia kva­li­ta­tív­nej úrov­ne vzne­se­nia ob­vi­ne­nia (ro­zu­mej od­ďa­ľo­va­nia vzne­se­nia ob­vi­ne­nia) je pou­kaz na  dra­ma­tic­ký zá­sah do osob­ných práv po­doz­ri­vé­ho oka­mi­hom ob­vi­ne­nia, kto­rý mu­sí byť ná­le­ži­te od­ôvod­ne­ný. Od­hliad­nuc od fak­tu, že uve­de­ná ar­gu­men­tá­cia je v pr­vom ra­de laic­ká, ho­ci čas­to vy­znie­va z úst práv­ni­kov, je aj v roz­po­re s práv­nym po­riad­kom. Sa­mot­né vzne­se­nie ob­vi­ne­nia nep­red­sta­vu­je bez­pros­tred­ný, pri­már­ny a ani se­kun­dár­ny zá­sah do práv oso­by vo­či kto­rej sme­ru­je. Jed­not­li­vé zá­sa­hy do práv a slo­bôd, ich ob­sah, roz­sah a spô­sob ap­li­ká­cie je up­ra­ve­ný v ďal­ších pro­ces­ných in­šti­tú­toch, (napr. väz­ba) pri­čom prá­ve oka­mi­hom vzne­se­nia ob­vi­ne­nia na­be­rá ob­vi­ne­ný no­vé pro­ces­né pros­tried­ky kto­rý­mi mô­že mať do­sah na vý­sle­dok tres­tné­ho ko­na­nia a reali­zá­ciu in­šti­tú­tov tý­ka­jú­cich sa je­ho oso­by. Ak te­da práv­ny po­ria­dok in­šti­tú­tom ob­vi­ne­nia pos­ky­tu­je oso­be v tres­tnom ko­na­ní pre­važ­ne no­vé prá­va, ne­mož­no chá­pať vzne­se­nie ob­vi­ne­nia ako zá­sah do tých­to práv len pre to, že niek­to­ré oso­by sub­jek­tív­ne po­ci­ťu­jú ur­či­tý ne­súh­las s tým­to pos­tu­pom prí­pad­ne oba­vy z vní­ma­nia svoj­ho oko­lia ale­bo ve­rej­nos­ti. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sú po­vin­ne aj na­priek vzne­se­niu ob­vi­ne­nia dbať, dodr­žia­vať a vo svo­jom pos­tu­pe bez­výh­rad­ne pre­sa­dzo­vať pre­zum­pciu ne­vi­ny vy­plý­va­jú­cu z po­čet­ných práv­nych no­riem[6]. Bez­dô­vod­né od­ďa­ľo­va­nie vzne­se­nia ob­vi­ne­nia je tak de fac­to s pri­hliad­nu­tím na prí­pad, neo­dô­vod­ne­ným upie­ra­ním práv po­doz­ri­vej oso­by zo stra­ny or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní.

            Z práv­ne­ho hľa­dis­ka však do­chá­dza aj k ďal­ším nás­led­kom. V pr­vom ra­de sa jed­ná o mož­nosť/po­vin­nosť opa­ko­vať jed­not­li­vé úko­ny po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia z poh­ľa­du kon­tra­dik­tór­nos­ti(roz­sah ko­na­nia), ideál­ne s rov­na­kým vý­sled­kom ako pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia[7](dĺžka ko­na­nia), pri­čom ďal­ším nás­led­kom mô­že byť v niek­to­rých prí­pa­doch pod­rob­né ozná­me­nie dô­kaz­nej si­tuácie ob­vi­ne­né­mu a nad­väz­né ma­re­nie ap­li­ká­cie pro­ce­dúr a in­šti­tú­tov ur­če­ných  do ko­na­nia po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, ale­bo už spo­me­nu­té ob­me­dzo­va­nie práv ob­vi­ne­né­ho resp. po­doz­ri­vé­ho v sa­mot­nom tres­tnom ko­na­ní (kva­li­ta ko­na­nia). Autor pri­po­mí­na, že vzne­se­ním ob­vi­ne­nia práv­ny po­ria­dok pros­tred­níc­tvom „po­li­caj­ta“ umož­ňu­je po­doz­ri­vé­mu v pl­nos­ti na­do­bud­núť pre­važ­ne op­ráv­ne­nia, vy­plý­va­jú­ce z pro­ces­né­ho pos­ta­ve­nia ob­vi­ne­né­ho. Vy­ža­do­va­nie vy­ššej kva­li­ty po práv­nej ako aj ob­sa­ho­vej strán­ke, zhod­no­te­nia dô­ka­zov, cel­ko­vej dô­kaz­nej si­tuácie, od­stra­ňo­va­ním roz­po­rov apod. ve­die k nás­led­né­mu od­dia­le­niu vzne­se­nia ob­vi­ne­nia, kto­rý je lo­gic­ký nás­le­dok po­žia­dav­ky zvy­šo­va­nia kva­li­ty uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia nad ro­zum­nú mie­ru.     

            Oso­ba vy­ko­ná­va­jú­ca príp­rav­né ko­na­nie je po­vin­ná vzniesť ob­vi­ne­nie oso­be a to ak je „po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný zá­ver, že trest­ný čin spá­cha­la  ur­či­tá oso­ba, po­li­cajt bez meš­ka­nie vy­dá uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia...“ Mie­ra prav­de­po­dob­nos­ti spá­chania tres­tné­ho či­nu[8] kon­krét­nou oso­bou pri vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je pred­pok­la­da­ne niž­šia ako pri ob­ža­lo­be. Uve­de­ná sku­toč­nosť je pos­tu­lo­va­ná ob­sa­hom a roz­sa­hom spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu, prie­bež­ným cha­rak­te­rom ob­vi­ne­nia a ďal­ší­mi fak­tor­mi.

K vý­kla­du poj­mu mie­re prav­de­po­dob­nos­ti spá­chania tres­tné­ho či­nu pri ob­ža­lo­be mož­no uviesť, že o vi­ne a tres­te roz­ho­du­je len súd, te­da mie­ra prav­de­po­dob­nos­ti pri ob­ža­lo­be ne­má byť na úrov­ni bez po­chyb­nos­ti, či sú­dom vy­ža­do­va­nej: „is­to­ty bez ro­zum­ných a od­ôvod­ni­teľ­ných po­chyb­nos­tí“, na­koľ­ko by uve­de­ná sku­toč­nosť zna­me­na­la, že pro­ku­rá­tor ne­dôs­led­ne dodr­žia­va us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 5 Tres­tné­ho po­riad­ku, pod­ľa kto­ré­ho „...je po­vin­ný stí­hať všet­ky tres­tné či­ny o kto­rých sa doz­ve­del“.[9]

Zá­ver

            ...bu­de pre prís­luš­ní­kov PZ len no­se­ním sov do Atén, pre­to for­mu­lá­cia bu­de ad­re­so­va­ná naj­mä sud­com, pro­ku­rá­to­rom a ob­ha­jo­be.

Uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je „prie­bež­ným“ roz­hod­nu­tím „po­li­caj­ta“ po za­ča­tí resp. sú­čas­ne so za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia, kto­rý na zá­kla­de do­po­siaľ za­bez­pe­če­né­ho, nie však ob­jek­tív­ne kom­plet­né­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu, po po­sú­de­ní exis­tu­jú­cej dô­kaz­nej si­tuácie, práv­nej kva­li­fi­ká­cie a na zá­kla­de naj­prav­de­po­dob­nej­šie­ho skut­ko­vé­ho de­ja, v prí­pa­doch dos­ta­toč­ne a od­ôvod­ne­né­ho zá­ve­ru spá­chania tres­tné­ho či­nu kon­krét­nou oso­bou vo­či kto­rej sme­ru­je a to bez meš­ka­nia(!). Vzne­se­ním ob­vi­ne­nia „po­li­cajt“ za­bez­pe­ču­je pre­doš­lej po­doz­ri­vej oso­be inštru­men­tár práv a po­vin­nos­tí, kto­rý umož­ňu­je ob­vi­ne­né­mu reali­zo­vať svoj vplyv na tres­tné ko­na­nie ako sub­jekt tres­tné­ho ko­na­nia.

            Vzne­se­nie ob­vi­ne­nia ne­mož­no v zá­ve­roch od­ôvod­ne­nia, kva­li­te či roz­sa­hu ni­ja­ko sto­tož­ňo­vať s ob­ža­lo­bou, kto­rá ma cha­rak­ter zá­ve­reč­né­ho zhod­no­te­nia všet­kých za­bez­pe­če­ných dô­ka­zov v spi­se po­čas príp­rav­né­ho ko­na­nia. V ob­ža­lo­be na roz­diel od ob­vi­ne­nia má byť ob­siah­nu­tá aj napr. sku­toč­nosť vy­spo­ria­da­nia sa s návr­hmi ob­vi­ne­né­ho ale­bo ob­ha­jo­by či roz­por­mi,prí­pad­ne sa­mot­ná dô­vod­nosť po­da­nia ob­ža­lo­by, te­da v prí­pa­de, ak bo­lo vo ve­ci ve­de­né vy­šet­ro­va­nie.

            V prí­pa­doch, kde je re­le­van­tné po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu kon­krét­nou oso­bou v úvod­ných fá­zach tres­tné­ho ko­na­nia je po­li­cajt po­vin­ný vy­dať uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. Slov­né spo­je­nie – bez meš­ka­nia mož­no v tom­to prí­pa­de chá­pať aj ako „prís­nu“ po­vin­nosť, no zá­ro­veň mož­nosť vo vý­ni­moč­ných a od­ôvod­ne­ných prí­pa­doch vy­čkať so vzne­se­ním ob­vi­ne­nia, tak aby ne­bol zma­re­ný účel vy­šet­ro­va­nia.

            Na­ko­niec krát­ky test rý­dzos­ti snáh o zlep­šo­va­nie kva­li­ty tres­tné­ho ko­na­nia: Po­chá­dza po­žia­dav­ka (po­vedz­me z pod­ne­tu) zvý­še­nej kva­li­ty uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia(z pod­ne­tu) kto­rý sám op­lý­va vy­ššou kva­li­tou (po práv­nej, vec­nej a lo­gic­kej strán­ke) a zá­ro­veň sa bez všet­ké­ho (pod­net)do­ža­du­je aj o vy­ššie kva­li­ty (po práv­nej, vec­nej a lo­gic­kej strán­ke) roz­hod­nu­tia, kto­ré sme­ru­je pro­ti na­pá­da­né­mu uz­ne­se­niu ale­bo pou­ka­zom na kva­li­tu uz­ne­se­nia sle­du­je iný účel?

 

 

           

 

 

Diskusia