Vyšetrovateľ v trestnom konaní - doplnenie

 

npor. JUDr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ PZ

                          Vy­šet­ro­va­teľ v tres­tnom ko­na­ní - dopl­ne­nie

 Roz­su­dok vz. me­ri­tór­ne roz­hod­nu­tie OČTK

V pre­doš­lom po­le­mic­kom-pro­vo­ka­tív­nom člán­ku^[1] autor ot­vo­ril té­mu pô­sob­nos­ti a zod­po­ved­nos­ti vy­šet­ro­va­te­ľa v tres­tnom ko­na­ní. Na zá­kla­de do­py­to­va­ných otá­zok sa autor roz­ho­dol pre dopl­ne­nie svo­jej ar­gu­men­tá­cie. Keď­že sa ob­lasť otá­zok ob­me­dzi­la na ob­lasť kva­li­ty a roz­sa­hu práv­nych od­ôvod­ne­ní roz­hod­nu­tí vy­šet­ro­va­te­ľa, autor nad­via­že prá­ve na uve­de­nú ob­lasť.

Špe­ci­fic­ky, pre ob­lasť práv­ne­ho po­sú­de­nia vzne­se­nia ob­vi­ne­nia zo stra­ny vy­šet­ro­va­te­ľa, už autor pub­li­ko­val in­de^[2], pre­to bu­de pok­ra­čo­vať v pre­zen­tá­cií práv­ne­ho ob­sa­hu pri iných roz­hod­nu­tiach vy­šet­ro­va­te­ľa v tres­tnom ko­na­ní.

Ako už autor naz­na­čil v pred­chá­dza­jú­com člán­ku, pri­már­nym prís­pev­kom vy­šet­ro­va­te­ľa v tres­tnom ko­na­ní je riad­ne oz­rej­me­nie ve­ci. Roz­sah toh­to oz­rej­me­nia je sa­moz­rej­me veľ­mi roz­diel­ny pri jed­not­li­vých skut­koch, tres­tnej čin­nos­tia do­kon­ca aj pri jed­not­li­vých fá­zach tres­tné­ho ko­na­nia^[3]. Tak ako je roz­sah oz­rej­mo­va­nia roz­diel­ny pri ná­roč­nej eko­no­mic­kej tres­tnej čin­nos­ti či jed­no­du­chej ma­jet­ko­vej kri­mi­na­li­te, tak mož­no uviesť, že roz­die­ly mož­no ba­dať aj v roz­sa­hu pre­ve­ro­va­nia jed­not­li­vých tres­tných či­nov v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia, napr. pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia, po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia a pod.

V spo­mí­na­nom člán­ku^[4] autor pro­ti se­be pos­ta­vil uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia a ob­ža­lo­bu a to aj z hľa­dis­ka ob­sa­hu a roz­sa­hu práv­nej ar­gu­men­tá­cie. V nad­väz­nos­ti na ten­to pos­tup autor pro­ti se­be pos­ta­ví roz­su­dok a me­ri­tór­ne roz­hod­nu­tie OČTK, špe­ci­fic­ky uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia zo stra­ny vy­šet­ro­va­te­ľa (te­da pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia).

Aby autor ne­dup­li­ko­val svo­ju ar­gu­men­tá­ciu, a zá­ro­veň nad­via­zal na pre­zen­to­va­né pos­to­je, za­čne­me hneď pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie, § 162 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, pod­ľa kto­ré­ho je roz­ho­do­va­nie roz­sud­kom vy­hra­de­né vý­luč­ne do kom­pe­ten­cií sú­du. Pod­ľa § 168 Tres­tné­ho po­riad­ku:„roz­su­dok ob­sa­hu­je od­ôvod­ne­nie, súd v ňom struč­ne uve­die, kto­ré sku­toč­nos­ti vzal za do­ká­za­né, o kto­ré dô­ka­zy svo­je skut­ko­vé zis­te­nia opie­ra a aký­mi úva­ha­mi sa spra­vo­val pri hod­no­te­ní vy­ko­na­ných dô­ka­zov, naj­mä ak si nav­zá­jom od­po­ru­jú. Z od­ôvod­ne­nia mu­sí byť zrej­mé, ako sa súd vy­rov­nal s ob­ha­jo­bou, pre­čo ne­vy­ho­vel návr­hom na vy­ko­na­nie ďal­ších dô­ka­zov a aký­mi práv­ny­mi úva­ha­mi sa spra­vo­val, keď po­su­dzo­val do­ká­za­né sku­toč­nos­ti pod­ľa prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní  zá­ko­na v otáz­ke vi­ny a tres­tu. Ak roz­su­dok ob­sa­hu­je ďal­šie vý­ro­ky, tre­ba od­ôvod­niť aj tie­to vý­ro­ky.“ To­to po­mer­ne hut­né zhr­nu­tie je sú­bo­rom po­žia­da­viek na súd­ne od­ôvod­ne­nie me­ri­tór­nych roz­hod­nu­tí.

V tres­tnom ko­na­ní sú or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní vy­dá­va­né aj iné me­ri­tór­ne roz­hod­nu­tia pro­ti kto­rým, naj­mä práv­ni zá­stup­co­via vy­uží­va­jú zá­kon­né pros­tried­ky napr. § 185 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku (sťaž­nos­ti pro­ti roz­hod­nu­tiu po­li­caj­ta). Autor uz­ná­va krea­tív­ny prís­tup ad­vo­ká­tov, kto­rí v tres­tnom ko­na­ní „li­šiac­ky“ pres­ved­či­li ale­bo vy­uži­li nez­na­losť or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní o ana­ló­gií me­dzi roz­hod­nu­tia­mi sú­dov a roz­hod­nu­tia­mi OČTK. Nie len ad­vo­ká­cia po­ža­du­je aby sa vy­šet­ro­va­te­lia vo svo­jich od­ôvod­ne­niach „do špi­ku kos­ti“ oz­rej­mo­va­li všet­ky ne­jas­nos­ti, roz­diel­nos­ti, vlas­tné pos­tu­py či po­dá­va­li roz­siah­le práv­ne ana­lý­zy a to naj­mä pod ľú­bi­vý­mi hes­la­mi ako zá­kon­nosť, pres­kú­ma­teľ­nosť či od­ôvod­ne­nosť roz­hod­nu­tia po­li­caj­ta^[5].

Autor nad­via­že na pub­li­ko­va­né pos­tre­hy a uve­die, že napr. v prí­pa­de za­sta­ve­nia tres­tné­ho ko­na­nia,  vy­šet­ro­va­teľ vy­dá­va uz­ne­se­nie pod­ľa § 215 ods. 1, ods. 4 Tres­tné­ho po­riad­ku, av­šak na­priek sku­toč­nos­ti, že ob­sa­ho­vú os­no­vu uz­ne­se­nia sta­no­vil aj lai­kom zro­zu­mi­teľ­ne zá­ko­no­dar­ca us­ta­no­ve­ním § 176  ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku a z hľa­dis­ka auto­rov­ho vý­kla­du aj po­cho­pi­teľ­ne ur­čil ná­le­ži­tos­ti od­ôvod­ne­nia me­ri­tór­ne­ho roz­hod­nu­tia zo stra­ny vy­šet­ro­va­te­ľa us­ta­no­ve­ním § 176 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­ré na vy­šet­ro­va­te­ľa kla­die ná­ro­ky, te­da že: „v od­ôvod­ne­ní tre­ba, ak to pri­chá­dza pod­ľa po­va­hy ve­ci do úva­hy, uviesť naj­mä sku­toč­nos­ti, kto­ré sa po­va­žu­jú za do­ká­za­né, dô­ka­zy o kto­ré  sa skut­ko­vé zis­te­nia opie­ra­jú, úva­hy, kto­rý­mi  sa roz­ho­du­jú­ci or­gán spra­vo­val pri hod­no­te­ní vy­ko­na­ných dô­ka­zov, ako aj práv­ne úva­hy, na kto­rých zá­kla­de pod­ľa prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní zá­ko­na po­su­dzo­val do­ká­za­né sku­toč­nos­ti“, v praxi per­ma­nen­tne do­chá­dza k prob­le­ma­tic­ké­mu vý­kla­du.

Či­ta­teľ ne­mu­sí byť práv­nik, aby po­cho­pil roz­diel me­dzi od­ôvod­ne­ním napr. spo­mí­na­né­ho uz­ne­se­nia o za­sta­ve­ní tres­tné­ho ko­na­nia a roz­sud­kom. Práv­nik by už ale mo­hol ve­dieť, že ana­lo­gic­ký vý­klad práv­nej nor­my je me­dzi strik­tný­mi práv­ny­mi­nor­ma­mi vy­lú­če­ný, na­koľ­ko ana­ló­gia dot­vá­ra len „hlu­ché“ mies­ta práv­nej úp­ra­vy. Práv­ni­ci tak­tiež ve­dia, že štan­dar­dný­mi vý­kla­do­vý­mi me­tó­da­mi nie je mož­né pre­ná­šať kom­pe­ten­cie, po­vin­nos­ti či op­ráv­ne­nia bez zá­kon­né­ho spl­no­moc­ne­nia z jed­né­ho or­gá­nu (v tom­to prí­pa­de ne­zá­vis­lé­ho sú­du) na iný or­gán (OČTK).

Čas­to sa tak stá­va, že uz­ne­se­nia vy­šet­ro­va­te­ľov sú na­pá­dané či do­kon­ca ru­še­né z dô­vo­du, že vy­šet­ro­va­teľ roz­sa­ho­vo ne­dos­ta­toč­ne resp. vô­bec neo­dô­vod­nil napr. ako sa vy­rov­nal s ob­ha­jo­bou, pre­čo ne­vy­ho­vel návr­hom na vy­ko­na­nie ďal­ších dô­ka­zo­vatď..

Autor tak­tiež v pre­doš­lom člán­ku spo­me­nul, že pro­ku­rá­tor je práv­nym ga­ran­tom tres­tné­ho ko­na­nia a on je ten, kto do tres­tné­ho ko­na­nia vná­ša sku­toč­nú práv­nu úro­veň. Tá­to úro­veň by ma­la byť jas­ne ba­da­teľ­ná v o li­gu kva­lit­nej­šom od­vod­ňo­va­ní, napr. za­sta­ve­nia tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 215 ods. 1 TP, te­da v prí­pa­doch, keď pro­ku­rá­tor za­sta­vu­je tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci sám, te­da v prí­pa­doch, kde bo­lo v tres­tnej ve­ci vzne­se­né ob­vi­ne­nie. Mož­no dô­vo­diť, že us­ta­no­ve­ním § 215 ods. 1 TP zá­ko­no­dar­ca dos­lo­va po­ža­du­je, aby bo­la kva­li­ta tres­tné­ho ko­na­nia pri za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia vy­ššia. V praxi však pro­ku­ra­tú­ra ele­gan­tnej­šie zru­ší uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia z dô­vo­du napr. ne­zá­kon­nos­ti či pred­čas­nos­ti a nás­led­ne vy­dá po­kyn na za­sta­ve­nie tres­tné­ho stí­ha­nia, pri­čom kva­li­tu práv­nych úvah zno­vu ne­sie vy­šet­ro­va­teľ te­da oso­ba, kto­rá v zá­sa­de ne­má do tres­tné­ho ko­na­nia vná­šať práv­ny pr­vok ale „kri­mi­na­lis­tic­kú úro­veň“.

Na dru­hej stra­ne sú sťaž­nos­ťa­mi zo stra­ny op­ráv­ne­ných na­pá­da­né aj ta­ké sku­toč­nos­ti, ako napr. jed­not­li­vé ne­vys­po­ria­da­nie sa so zá­klad­ný­mi zá­sa­da­mi tres­tné­ho ko­na­nia pod­ľa § 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, ne­dos­ta­toč­né od­ôvod­ne­nie § 119 Tres­tné­ho po­riad­ku či všet­kých us­ta­no­ve­ní § 201 Tres­tné­ho po­riad­ku, ako „sa­moz­rej­mú“ sú­časť od­ôvod­ne­nia me­ri­tór­ne­ho roz­hod­nu­tia vy­šet­ro­va­te­ľa. Autor sa­moz­rej­me netvr­dí, že uve­de­né us­ta­no­ve­nia sú z od­ôvod­ne­nia an­block vy­lú­če­né, ale sa­mé o se­be sú pod­stat­nou ná­le­ži­tos­ťou tres­tné­ho ko­na­nia ako ta­ké­ho, av­šak ani zá­ko­no­dar­ca nep­red­pok­la­dá ich ri­gid­nú prí­tom­nosť v od­ôvod­ne­ní me­ri­tór­ne­ho roz­hod­nu­tia.

Autor vec vní­ma tak, že v prí­pa­de, ak na vy­šet­ro­va­te­ľov kla­die­me ná­ro­ky, kto­ré kla­die zá­ko­no­dar­ca je­di­ne na súd, auto­ma­tic­ky dôj­de­me k ur­či­té­mu stup­ňu kla­ma­nia. Úlo­ha vy­šet­ro­va­te­ľa a je­ho pô­sob­nosť v tres­tnom ko­na­ní sú to­tiž v po­rov­na­ní so sú­dom di­amet­rál­ne od­liš­né, av­šak v niek­to­rých­čin­nos­tiach sa čias­toč­ne prek­rý­va­jú napr. v prob­le­ma­ti­ke vy­dá­va­nia či od­ôvod­ňo­va­nia me­ri­tór­nych roz­hod­nu­tí,pri­čom pre správ­ne po­cho­pe­nie roz­diel­nos­tí­je ne­vyh­nut­né po­su­dzo­vať ich v rám­ci sys­te­ma­ti­ky tres­tné­ho prá­va, pô­sob­nos­ti, kom­pe­ten­cie a naj­mä úloh prís­luš­né­ho or­gá­nu v tres­tnom ko­na­ní. Stra­ta zre­te­ľa z tých­to po­žia­da­viek ve­die k zby­toč­ným po­ci­tom nes­po­koj­nos­ti či ne­dos­ta­toč­nej kva­li­ty na stra­ne PZ (čo však nie je vždy neo­dô­vod­ne­ný po­cit) a k nes­práv­ne­mu vý­kla­du prá­va.

V sú­vis­los­ti s „li­šiac­ky­mi“ ak­ti­vi­ta­mi ad­vo­ká­cie, mož­nov krát­kos­ti uviesť, aj ďal­ší prí­pad. Autor v inom člán­ku pou­ká­zal na do­beh­nu­tie GP vy­da­ním po­ky­nu oh­ľad­ne tzv. bian­cos­taž­nos­tí^[6]. Aj v tej­to sú­vis­los­ti autor dá do po­zor­nos­ti pos­tup nie len ad­vo­ká­cie, kto­rým op­ráv­ne­ní po­dá­va­jú pro­ti prís­luš­né­mu roz­hod­nu­tiu vy­šet­ro­va­te­ľa sťaž­nosť, av­šak jej od­ôvod­ne­nie pod­mie­ňu­jú do­ru­če­ním spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu. De fac­to tak do­chá­dza k ume­lé­mu predl­žo­va­niu zá­kon­nej le­ho­ty a to z poh­ľa­du auto­ra neo­dô­vod­ne­ne. Us­ta­no­ve­nie § 185 Tres­tné­ho po­riad­ku tý­ka­jú­ce sa sťaž­nos­tí to­tiž pod­ľa auto­ra dos­ta­toč­ne zro­zu­mi­teľ­ne ur­ču­je, že ( §185 ods. 1 TP) sťaž­nosť je op­rav­ným pros­tried­kom pro­ti uz­ne­se­niu a nie pro­ti spi­su resp. ve­de­niu tres­tné­ho ko­na­nia ako ta­ké­ho. Do­kon­ca aj us­ta­no­ve­nie § 189 TP ho­vo­rí pri dô­vo­doch sťaž­nos­ti naj­mä o ne­dos­tat­koch uz­ne­se­nia a nie tres­tné­ho ko­na­nia či tres­tné­ho spi­su^[7]. Z poh­ľa­du auto­ra je pre­to pod­mie­ňo­va­nia po­da­nia od­ôvod­ňo­va­nia sťaž­nos­tí až po do­ru­če­ní spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu bez práv­nej opo­ry a sťaž­nosť je pot­reb­né vy­hod­no­tiť na ško­du oso­by, kto­rá nes­práv­ne up­lat­ní svo­je op­ráv­ne­nia. Autor po­do­tý­ka, že napr. ob­vi­ne­ný, ob­haj­ca, poš­ko­de­ný atď. ma­jú prá­vo na na­hliad­nu­tie do spi­su (§ 69 TP) av­šak to­to prá­vo ne­má nič spo­loč­né s ko­na­ním o sťaž­nos­ti vo­či uz­ne­se­niu. Teo­re­tic­ky by žia­dosť o vy­ho­to­ve­nie kó­pie moh­la slú­žiť ako pod­klad k žia­dos­ti o pres­kú­ma­nie pos­tu­pu po­li­caj­ta pod­ľa § 210 TP av­šak to ne­má s ko­na­ním o po­da­ní sťaž­nos­ti pro­ti uz­ne­se­niu, tak­tiež nič spo­loč­né.

Autor sa­moz­rej­me uve­de­ným poz­nám­ka­mi ne­má nič pro­ti krea­tív­ne­mu pos­tu­pu zo stra­ny ad­vo­ká­cie, kto­rá v rám­ci zá­kon­ných mož­nos­ti len maximál­ne vy­uží­va práv­ny pries­tor na pros­pech svo­jich klien­tov. Uve­de­ný pos­tup je ich prá­vom a tak­tiež ich po­vin­nos­ťou. Ad­vo­ká­cia dbá na to, aby čin­nosť OČTK ne­vy­bo­čo­va­la z hra­níc prá­va na uj­mu klien­tov. Jed­ným dy­chom však tre­ba do­dať, že OČTK sú v tres­tnom ko­na­ní jed­nak op­ráv­ne­né ale aj po­vin­né pos­kyt­núť ad­vo­ká­cií, len zá­kon­ný rá­mec.Zá­kon­nosť tres­tné­ho ko­na­nia sa upev­ňu­je dodr­žia­va­ním zá­ko­na a je­ho vhod­ným vý­kla­dom a nie,(ho­ci) úp­rim­nou sna­hou byť pá­pež­skej­ší ako pá­pež.

Aby autor zhut­nil pred­kla­da­nú pred­sta­vu o roz­sa­hu práv­nych úvah z poh­ľa­du vy­šet­ro­va­te­ľa je pot­reb­né uviesť, že zá­kon­ná po­žia­dav­ka je ur­če­ná strik­tne a to tak, aby bo­lo z práv­nej úva­hy vy­šet­ro­va­te­ľa pri me­ri­tór­nom roz­hod­nu­tí jas­né, že bo­li spl­ne­né ná­ro­ky vy­plý­va­jú­ce z us­ta­no­ve­nia § 176 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, a te­da že vy­šet­ro­va­teľ uve­die práv­ne úva­hy, na kto­rých zá­kla­de pod­ľa prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní zá­ko­na po­su­dzo­val do­ká­za­né sku­toč­nos­ti. To­to „mi­ni­mál­ne pen­zum“ mož­no re­gu­lár­ny­mi po­žia­dav­ka­mi s pri­hliad­nu­tím na oso­bi­tos­ti kon­krét­ne­ho ko­na­nia na­vy­šo­vať aj exten­zív­nej­ší­mi vý­kla­do­vý­mi pos­tup­mi,  av­šak len za pred­pok­la­du, ak­cep­tá­cie úloh a čin­nos­ti vy­šet­ro­va­te­ľa v tres­tnom ko­na­ní, dru­hom tres­tné­ho či­nu v kto­rom sa ve­die tres­tné ko­na­nie, fá­zou tres­tné­ho ko­na­nia v kto­rej sa da­né roz­hod­nu­tie pri­jí­ma a te­da od­ôvod­ňu­je,  aby tak edi­tor udr­žal zá­kon­nosť svoj­ho roz­hod­nu­tia. Vy­šet­ro­va­teľ a or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní nie sú z po­va­hy ve­ci ani op­ráv­ne­né vy­chá­dzať v ús­tre­ty ad­vo­ká­cií tam, kde im ne­vy­chá­dza v ús­tre­ty ani súd^[8]. Z poh­ľa­du auto­ra, napr. od­ôvod­ňo­va­nie roz­hod­nu­tia o od­miet­nu­tí tres­tné­ho ko­na­nia na úrov­ni vy­spo­ria­da­nia sa s kaž­dým návr­hom „ob­ha­jo­by“, od­ôvod­ňo­va­ním prí­pad­né­ho ne­vy­ko­na­nia návr­hov či roz­sia­hlych práv­nych po­sú­de­ní ve­ci sa­mot­nej s od­vo­lá­va­ním na ju­di­ka­tú­ru a pod. je­naj­mä v jed­no­duch­ších prí­pa­doch neo­dô­vod­ne­ný nad­kom­pe­tenč­ný po­čin a mož­no ho po­va­žo­vať za zby­toč­ný nad­štan­dard vy­šet­ro­va­te­ľa, kto­rý je v ko­neč­nom dôs­led­ku ter­čom sa­mot­ných sťaž­nos­tí^[9]. Kva­li­ta tres­tné­ho ko­na­nia sa jed­no­du­cho ne­me­ria ús­peš­nos­ťou op­rav­ných pros­tried­kov či  „aka­de­mic­kou“ kva­li­tou práv­nych od­ôvod­ne­ní úpl­ne „od­flák­nu­té­ho“ vy­šet­ro­va­nia.

 

 

 

 

 

 

Diskusia