Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, jej páchateľ a špecifické prípady spájané s legalizáciou

Publikované: 14. 09. 2023, čítané: 1780 krát
 

 

Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, jeho páchateľ a špecifické prípady spájané s legalizáciou

Tento príspevok voľne nadväzuje na článok s názvom „Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti a zdrojový trestný čin – základné východiská a praktické príklady“. V tomto príspevku boli vysvetľované znaky skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, odlišnosti od zdrojového trestného činu a bolo aj poukazované na niektoré vybrané problémy, či schémy týkajúce sa tohto trestného činu. Možno ho násjť tu:

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1267-trestny-cin-legalizacie-vynosu-z-trestnej-cinnosti-a-zdrojovy-trestny-cin-zakladne-vychodiska-a-prakticke-priklady

Cieľom pokračovania je uviesť aspoň v stručnosti niečo o páchateľovi trestného činu legalizácie výnosu z testnej činnosti a poukázať na niektoré špecifické praktické prípady, ktoré sa vyskytli pri tomto trestnom čine.

Páchateľom trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba.

Ak páchateľ v súvislosti s trestným činom legalizácie výnosu z trestnej činnosti namieta princípom ne bis in idem a zákazom sebaobviňovania, tak k argumentácii k tomu pozri bližšie tu:

http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1020-legalizacia-vynosov-z-trestnej-cinnosti-a-princip-ne-bis-in-idem-a-zakaz-sebaobvinovania

Pokiaľ však páchateľ participuje na zdrojovom trestnom čine ako spolupáchateľ, či účastník, potom nemôže byť páchateľom trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Napríklad páchateľovi zdrojového trestného činu iný páchateľ ešte pred spáchaním zdrojového trestného činu, prisľúbil pomoc po jeho spáchaní, napríklad tak, že bude odoberať od neho odcudzené veci a predávať ich. Takéto konanie je stále páchaním len zdrojového trestného činu a nejde tu preto o alebo aj o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti vo vzťahu k osobám, ktoré sa dopúšťajú zdrojového trestného činu.

Ako však postupovať v prípade, ak je páchateľom zdrojového trestného činu maloletý, napríklad osoba, ktorá má v čase spáchania zdrojového trestného činu 13 rokov? Posudzovanie tejto otázky súvisí  s výkladom znaku „výnos z trestnej činnosti“, ktorý je uvedený v ustanovení § 233 Tr. zák. Trinásťročná osoba nie je trestne zodpovedá, nepácha trestnú činnosť (pácha čin inak trestný) a preto sa nemôže dopustiť ani zdrojového trestného činu. Vzhľadom k uvedenému nemôže byť následná dispozícia s výnosom z takéhoto konania trestným činom legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Rovnako tak nemožno legalizovať v zmysle § 233 Tr. zák. výnos, ktorý pochádza z priestupku.

V praxi ide o prípady, keď zdrojový trestný čin (spravidla trestný čin krádeže) páchajú 12, 13 roční chlapci, ktorí potom nosia odcudzené veci iným, dospelým osobám, ktorí majú legálne obchody a tí niektoré tieto odcudzené veci od nich odkupujú a potom predávajú (nejde o tzv. neprime páchateľstvo, lebo nikto z „legalizantov“ maloleté osoby neposiela cielene kradnúť konkrétne veci; maloletí len vedia, že ak niečo odcudzia, tak možno ten „legalizant“ o niektoré veci bude mať záujem). Už bolo uvedené vyššie, že o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti vo vzťahu k osobám, ktoré tieto odcudzené veci od maloletých odkupujú a ďalej predávajú ísť nemôže, keďže nejde o „výnos pochádzajúci z trestnej činnosti“, nakoľko maloletí nie sú trestne zodpovení a pre nedostatok veku sa trestného činu dopustiť nemôžu.

Ako teda právne kvalifikovať konanie takýchto osôb, ktorí „z času na čas“ nejaké veci od maloletých odkúpia a ďalej predávajú?

Riešenie ponúka česká judikatúra (R/9/1999), ktorá sa síce týka trestného činu podielnictva, avšak je využiteľná aj ohľadne trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti a ktorá vychádza z toho, že ak sa dopustí zdrojového trestného činu osoba ktorá nie je trestne zodpovedá, tak ide len o čin inak trestný, t. j. výnos nepochádza z trestnej činnosti. Osoba ktorá s takýmto výnosom však ďalej nakladá by sa mohla dopustiť trestného činu zatajenia veci.

Pokiaľ by však dospelá osoba cieľene posielala maloletého, aby kradol konkrétne veci a nosil jej ich, potom by bola takáto osoba tzv. nepriamym páchateľom zdrojového trestného činu, tu trestného činu krádeže.

Niektoré špecifické prípady týkajúce sa trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činosti

A1 - podozrenia zo spáchania zdrojového trestného činu – neskôr sa spáchanie zdrojového trestného činu nepodarilo preukázať – nasledovala zmena právnej kvalifikácie

Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činosti a daňový trestný čin

Prípad: uznesenie NS ČR sp. zn. 8Tdo/1368/2020 zo dňa 17.02.2021 a na to nadväzujúce rozhodnutie US ČR sp. zn. III. ÚS/2829/22 zo dňa 08.11.2022.

- ide o špecifický prípad, obžalovanému na jeho účet v Švajčiarsku prišli v krátkom časovom slede veľmi vysoké čiastky (napríklad 1.000.000 USD, potom 99.000 USD, 57.000 USD) s tým, že najskôr to bolo vyšetrované ako podozrenie zo spáchania trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti; podozrivý nepodal daňové priznanie a ani peniaze nezdanil (tvrdil, že je to pôžička nepodliehajúca zdaneniu). V priebehu trestného stíhania sa však nepreukázal žiadny zdrojový trestný čin, na ktorý by mohol nadväzovať testný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Vzhľadom k uvedenému bola zmenená právna kvalifikácia a páchateľ bol trestne stíhaný za trestný čin skrátenia dane a to na tom skutkovom základe, že mal zdaniť príjem, ktorý mu prišiel na účet, čo neurobil. Za trestný čin skrátenia dane bol aj následne právoplatne odsúdený k vysokému trestu.

Platí pritom, že pokiaľ by sa preukázal vo vyššie uvedenom prípade zdrojový trestný čin, nemohlo by ísť v nezdanení príjmu o trestný čin skrátenia dane, nakoľko príjem z trestnej činnosti nepodlieha dani z príjmov, ale keďže sa žiadny zdrojový trestný čin nepreukázal, nič nebránilo tomu, aby vo vyššie uvedenom skutku bol videný daňový trestný čin.

A2

Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činosti a trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie

V trestnom konaní sa viedlo trestné stíhanie pre trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti voči obvinenej, ktorej sa kládlo za vinu, že odovzdala svoj občiansky preukaz pre účely zaevidovania motorového vozidla, pričom na tento účel získala aj občianske preukazy ďalších osôb s ich vedomím, na podklade týchto občianskych preukazov boli následne vyhotovené falošné kúpne zmluvy o kúpe motorového vozidla, pričom išlo o odcudzené motorové vozidlá s tým, že aj na podklade falošných dokladov boli následne vozidlá zaevidované do evidencie okresného dopravného inšpektorátu.

- následne sa dokazovaním nepodarilo preukázať spáchanie zdrojového trestného činu a to ani v hrubých rysoch, pričom skutok bol okresným súdom prekvalifikovaný na trestný čin skreslovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. g) Tr. zák. – predloženie nepravdivých a hrubo skreslujúcich údajov slúžiacich na zápis do evidencie motorových vozidiel.

A3

Konzumácia trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti trestným činom založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny – rozsudok NS SR sp. zn. 2To/9/2014 zo dňa 26.11.2014 – R/3/2018

- obsahom rozhodnutia bolo hierarchicky usporiadané fungovanie osôb ako zločineckej skupiny, niekomu v skupine prináležala úloha v podobe predaja drog, ďalší sa venoval zberu výpalného a podobne. Výsledkom týchto aktivít bol finančný zisk, ktorý, podriadení členovia skupiny, odovzdávali vyššie postaveným osobám v skupine. Prokurátor vo vzťahu k týmto osobám uvádzal, že išlo u nich aj o podielnictvo vo vzťahu k finančným prostriedkom príjmaných od podriadených členov skupiny,

NS SR uviedol, že vzhľadom k účelu založenia zločineckej skupiny, ktorým bolo získavanie finančných prostriedkov páchaním trestnej činnosti, ide o vzťah špeciality kvalifikácie podľa § 296 Tr. zák. a teda o vylúčenie jednočinného súbehu vo vzťahu k podielnictvu a legalizácie. Poberanie časti výnosu z trestnej činnosti páchanej inými osobami alebo disponovanie s takým výnosom z dôvodu určitého postavenia v zločineckej skupine alebo činnosti pre takú skupinu je obsiahnuté v právnej kvalifikácii podľa § 296 Tr. zák. a nejde o jednočiný súbeh s trestným činom podielnictva, či legalizácie, ak je prítomný aj legalizačný motív.

B/ advokáti – povinnosť mlčanlivosti – ich platenie z výnosov z trestnej činnosti – k možnostiam legalizácie (dva prípady – nemecký a český),

- prvý prípad (pozri k nemu bližšie aj napríklad článok Herczeg, J.: Praní špinavých peněz a honorář trestního obhájce, Buletin advokacie č. 8/2000) – stret práva na obhajobu na strane jednej a trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti na strane druhej.

- obžalovaný bol obhajca z Hamburku, ktorému sa kládlo za vinu že sa mal dopustiť trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti tak, že prijal od svojho klienta stíhaného za pašovanie drog, honorár vo výške 5000 DM pochádzajúci z obchodu s omamnými látkami, pričom vedel o pôvode týchto peňazí.

Súd prvého stupňa konanie zastavil pre absenciu subjektívnej stránky, pretože vyšetrovaním sa nepodarilo dostatočne preukázať, že obvinený pri prijatí honorára nekonal v dobrej viere, teda, že vedel, že peniaze pochádzajú z trestnej činnosti.

Odvolací súd však uviedol iný argument a to, že trestný obhajca, ktorý príjme majetkové hodnoty, ktoré jeho klient získal trestnou činnosťou, so znalosťou ich pôvodu, výlučne k uspokojeniu svojho honoráru, nie je trestne zodpovedný za trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

Súd zakázal spojovať klasický a štandardný honorár obhajcu s trestným činom legalizácie výnosu z trestnej činnosti, nakoľko aj takému obvinenému musí byť poskytnutá právna pomoc (v danej veci boli námietky, že obvinený mohol požiadať o bezplatnú právnu pomoc, ale to by bol nútený klamať o tom že nemá peniaze na úhradu obhajoby, ak by zase povedal pravdu, že peniaze má, ale sú z trestnej činnosti, usvedčoval by sa sám z páchania trestnej činnosti). Bolo preto súdom uzatvorené, že právo obvineného na obhajobu a právo na spravodlivý proces tu prevažujú nad záujmom štátu na potieraní kriminality tohto druhu,

Druhý prípad – ak by však išlo o nejaké neštandardné majetkové dispozície uskutočňované advokátom v prospech jeho klienta, nebolo by spáchanie trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti vylúčené – napríklad aj úmysel advokáta ťažiť zo zdrojového trestného činu.

- rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV ÚS/3639/16 zo dňa 17.01.2017 – skutkovo tu išlo o trestné stíhanie advokáta za trestný čin legalizáciu výnosu z trestnej činnosti, ktorej sa mal advokát dopustiť tak, že prijal ako advokát do úschovy 24.000.000 Kč s pokynom, aby ich následne pod nejakou zámienkou preposlal na konkrétny bankový účet, pričom vedel, že tu ako advokát neposkytoval žiadne právne služby a tiež vedel, vzhľadom na svoje vzdelanie a vykonávanú činnosť, že cieľom tejto finančnej operácie môže byť maskovanie finančného toku k skutočným príjemcom. Tomu nasvedčovala aj skutočnosť, že si ako odmenu za tieto operácie ponechal sumu 181.000 Kč (odmena advokáta za účasť na trestnom čine leglaizácii výnosu z trestnej činnosti). ÚS nezistil žiadny problém s tým, že za takýchto okolností bol advokát trestne stíhaný, pričom pripomenul, že advokát je zaviazaný povinnosťou mlčanlivosti, čo objektívne môže sťažiť zistenie pôvodu finančných prostriedkov preberaných do úschovy a obratom zasielaných na účty ďalších osôb.

C/ korupcia ako špecifická metóda legalizácie výnosov z trestnej činnosti?

- zaujímavý prípad uvádza zahraničná odborná literatúra, ktorý sa ale považuje za sporný z toho hľadiska či skutočne ide o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti

- páchateľ získa výnos zo zdrojového trestného činu a následne tento výnos využíva na uplácanie štátnych úradníkov (z výnosov poskytuje úplatky), teda aj pre štátneho úradníka ide o výnos z trestnej činnosti (napríklad tu išlo o tzv. prikrmovanie z výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti (mafia si platila úradníkov) – je toto trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti?

Je to tzv. kriminálna investícia získaná z trestného činu a vložená do iného trestného činu, z ktorého až následne získava páchateľ nejaký, spravidla „legálny“ profit (napríklad páchateľ získa peniaze z predaja drog, nimi uplatí úradníka, ktorý následne zmanipuluje verejné obstarávanie tak, aby zakázku dostal páchateľ). Podľa môjho názoru toto nie je trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, nie je tu úmysel „prať peniaze“, t. j. robiť niečo čo by následne mohlo budiť dojem legálne získaných peňazí.

D/ konkurzné konanie a zhabanie výnosu pochádzajúceho z trestnej činnosti

Prípad má podklad v rozhodnutí ÚS ČR sp. zn. II. ÚS/2954/2020

Trestným činom podvodu boli získané finančné prostriedky, za ktoré boli následne kúpené nehnuteľnosti.

Na vlastníka týchto nehnuteľností, ktoré boli získané z výnosu z trestnej činnosti bol vyhlásený konkurz – išlo o dlžníka, ktorý mal viacerých veriteľov – správca konkurznej podstaty zahrnul nehnuteľnosti do majetku podliehajúcemu konkurzu.

Zároveň ale boli tieto nehnuteľnosti zablokované príkazom prokurátora (v SR teraz § 96a Tr. por. zaistenie nehnuteľnosti) ako tzv. sprostredkovaný výnos z trestnej činnosti, pričom bol súdu podaný návrh na zhabanie nehnuteľností (v SR by išlo o postup podľa § 83 ods. 1 písm. c) Tr. zák. – zhabanie veci - nepatrí páchateľovi a je výnosom z trestnej činnosti).

Vo veci nastal spor o to, ktoré konanie má prednosť – či konanie konkurzné a uspokojenie veriteľov alebo konanie trestné – namietalo sa že štát tu nie je veriteľom, nie je prihlásený do konkurzu a preto nemá čo disponovať s majetkom zaradeným do konkurzu.

Tento spor sa dostal až pred ÚS nakoľko sa sťažovali osoby z konkurzného konania, že nehnuteľnosti fakticky prepadli štátu cez zhabanie veci,

ÚS rozlíšil dve situácie:

1/ pokiaľ nie je postavené naisto, že peniaze či majetok sú výnosom z trestnej činnosti a navyše si uplatňujú nárok na peniaze či majetok minimálne dva subjekty, prípadne ak je ešte k tomu vedený aj napríklad v konkurznom konaní spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – potom je konkurzné konanie ku konaniu trestnému v pomerne špeciality a príslušným na rozhodnutie je konkurzný súd (pozri k tomu ÚS/3523/2016)

2/ pokiaľ je však nepochybné, že ide o veci získané z výnosu z trestnej činnosti (tak ako tomu bolo aj v danom prípade, kde bol dokonca právoplatný rozsudok o spáchaní zdrojového trestného činu podvodu) – tak je nutné vychádzať z toho, že konkurzný zákon nemá vyššiu právnu silu ako Trestný zákon, či poriadok, pričom nie je možné uspokojovať veriteľov z majetku, ktorý pochádza z trestnej činnosti – toto nie je ani účelom konkurzného konania, či konkurzného zákona

E/ vydržanie a legalizácia hnuteľnej veci (obrazu)

Prípad: uznesenie NS ČR sp. zn. 7Tdo/1593/2017 zo dňa 30.01.2019

Skutkovo išlo o ukradnutý vzácny a hodnotý obraz na začiatku 90 rokov, neskôr sa objavil a bol ponúkaný na kúpu majiteľom, ktorým bol ukradnutý – páchateľ tvrdil, že sa nemohol dopustiť trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, nakoľko mu síce bolo jasné, že bol obraz pôvodne kradnutý (bol ako kradnutý uvádzaný aj v registri odcudzených vecí), avšak on svoje vlastnícto k obrazu odvodzuje od vydržania, čo je originálny spôsob nadobudnutia vlastíckeho práva takže sa nedá hovoriť o žiadnom zdrojovom trestnom čine a tým ani o trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

Súd uviedol, že zatajenie pôvodu veci nie je iba pranie špinavých peňazí, ale aj to, že informácia o pôvode vlastníctva veci je utajovaná alebo skreslovaná. Je to aj také nakladanie s výnosom z trestnej činnosti, ktoré smeruje k tomu, že výnos mohol byť páchateľom či inými osobami využívaný bez problémov vo svoj prospech,

Súd v dnej veci nevidel žiadne vydžanie, žiadnu dobromyselnosť, nakoľko bolo všeobecne známe, že obraz bol ukradnutý a že roky bol „stratený“ a potom zrazu „objavený“. Trestným činom legalizácie výnosu z trestnej činnosti tu bolo vlastne kvázikorupčné konanie spojené s nátlakom na pôvodných vlastníkov obrazu (buď si ho spätne kúpia alebo ho mať nebudú) s tým, že vo veci by bola spísaná aj riadna zmluva a peniaze by teda boli vyplatené na podklade nej a budili by dojem legálne získaných peňazí. Keďže sa to nepodarilo celé zrealizovať až do konca (pôvodní vlastníci návrh neakceptovali) zostalo konanie obžalovaného kvalifikované ako pokus trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti. – Úmyselné zavinenie obžalovaného bolo vyvodzované z toho, že obraz predával skutočným majetiľom za pomerne nízku cenu, hoci vedel akú má hodnotu (z toho sa potom odvodzovalo úmyselné zavinenie obžalovaného vo vzťahu k zdrojovému trestnému činu aj k trestnému činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti)

F/ nedbanlivostný trestný čin legalizácia výnosu z trestnej činnosti podľa § 233a Tr. zák. – výklad pojmu vec väčšej hodnoty

Nedbanlivostná forma trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233a Tr. zák. má jeden podstatný rozdiel od § 233 Tr. zák. a to v znakoch skutkovej podstaty, nakoľko nedbanlivostná forma legalizácia hovorí vo svojích znakoch o „veci väčšej hodnoty“ (prípadne značnej a podobne), nehovorí sa tam teda o výnose v určitom rozsahu ako je to pri § 233, ale je tam vec určitej hodnoty.

Aplikačný problém je niekedy v tom, či pri legalizácii viacerých vecí, možno ich hodnoty spočítavať na účely znaku „vec väčšej hodnoty“ alebo musí mať každá legalizovaná vec takúto hodnotu.

V tomto smere možno poukázať na uznesenie NS ČR sp. zn. 6Tdo/604/2021 zo dňa 22.06.2021, ktoré poukazuje na ustálenú judikatúru v tom, že ide o nedbanlivostný trestný čin, preto nemožno viaceré veci posúdiť ako napríklad pokračovací testný čin a spočítať ich hodnoty. Tento trestný čin je preto trestný iba vo vzťahu k veci väčšej hodnoty (značnej a podobne), musí mať teda vec takúto hodnotu a nemožno túto hodnotu vyskladať z hodôt viacerých vecí.

Toto rozhodnutie vychádzalo z uznesenia NS ČR sp. zn. 4Tdo/383/2012 (R/11/2013), kde bol vyslovený vyššie uvedneý záver s tým, že ak ide o viac vecí nie je možné hodnoty vecí sčítať, to však neplatí ako ide o vec hromadnú, ktorá sa považuje za vec jednu (napríklad v praxi bola ako hromadná vec posúdená zbierka známok, súbor obrazov, zariadenie bytu pokiaľ tvorí účelový štýlový a architektonický celok, tovar na sklade – napríklad niekoľko stoviek párov topánok, jednálny servis).

V súdom posudzovanej veci išlo o prípad, v ktorom sa legalizovali viaceré kradnuté vozidlá s tým, že hodnota žiadneho z vozidiel nedosiahla väčšiu hodnotu, pričom ich hodnoty nebolo možné spočítať na účely znaku skutkovej podstaty (väčšia hodnota a podobne).

Možno spomenúť aj prípad (uznesenie NS CR sp. zn. 8Tdo/762/2019 zo dňa 19.02.2020), ktorý bol špecifický tým, že vyššie uvedený výklad ohľadne veci väčšej hodnoty bol použitý obžalovaným pri viacerých postupných výberoch finančných prostreidkov z bankomatu a chcel ho aplikovať aj pri nich (že vyberal spostupne len malé sumy a tie nemožno spočítať, nakoľko ide o nedbanlivostný trestný čin), avšak NS ČR tu skonštatoval, že peniaze sú jedna vec (výnos z trestnej činnosti je jedna vec bez ohľadu na to, že ho následne páchateľ rozdelí do viacerých menších častí, s ktorými následne manipuluje – podstatné pre právnu kvalifikáciu teda bolo, že vec väčšej hodnoty bola na účte páchateľa a nie to, či si ju následne postupne vyberal v hotovosti).


K článkom o trestnom čine legalizácii výnosu z trestnej činnosti pozri aj

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1048-k-rozdielom-medzi-trestnym-cinom-legalizacie-vynosu-z-trestnej-cinnosti-a-trestnym-cinom-podvodu

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a782-legalizacia-prijmu-z-trestnej-cinnosti-a-ulozenie-financnych-prostriedkov-na-bankovom-ucte-aplikacne-problemy



 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia