Polemika o možnosti/nemožnosti použitia výpovede podozrivého v konaní pred súdom

JUDr. Branislav Babej, prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad

Polemika o možnosti / nemožnosti použitia výpovede podozrivého v konaní pred súdom

Dňa 23.11.2025 bol na tunajšom portáli publikovaný článok sudcu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Petra Šamka s názvom :

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1652-pouzitie-vypovede-podozriveho-v-konani-pred-sudom-je-vylucene

V prvom rade by som chcel uviesť, že ambíciou môjho článku v žiadnom prípade nie je vyjadriť nesúhlas s právnym názorom autora tohto článku ako dlhoročného trestného sudcu a bezpochyby odborníka na oblasť trestného práva, ale jeho účelom je rozvinúť práve diskusiu o vyššie uvedenej problematike, nakoľko (ako to vyplýva aj z ďalej uvádzanej súdnej praxe) právne názory tu nie sú jednotné.

JUDr. Peter Šamko v predmetnom článku poukázal fakticky na dve rozhodnutia NS SR, konkrétne uznesenie NS SR, sp.zn. 4Tdo 47/2014 zo dňa 14.7.2015, ako aj uznesenie NS SR, sp.zn. 5Tdo 18/18 zo dňa 28.3.2018.

Podstatou uvedených uznesení je, že jednotlivé senáty zhodne skonštatovali nepoužiteľnosť výpovede podozrivej osoby v súdnom konaní, t.j. nemožnosť prípadného čítania zápisnice o výpovedi podozrivej osoby (neskôr obvineného, resp. obžalovaného) na hlavnom pojednávaní napr., ak by obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať, prípadne za účelom odstraňovania rozporov v jeho výpovedi, a to s poukazom na výklad § 258 ods. 4 Tr. por., keď skoršou výpoveďou obžalovaného tu musí byť len výpoveď obžalovaného z prípravného konania avšak výlučne v procesnom štádiu po vznesení obvinenia, keď práve až okamihom vznesenia obvinenia je osobe, voči ktorej sa vedie trestné konanie, garantovaných de facto maximum procesných práv, resp. právo na obhajobu je tu zachované v plnom rozsahu.

Do pozornosti by som však v tejto súvislosti rád dal aj jedno z ďalších rozhodnutí NS SR, konkrétne uznesenie NS SR sp. zn. 4Tdo/25/2021 zo 16.3.2022, obsahom ktorého je fakticky protichodný právny názor :

https://www.nsud.sk/rozhodnutia/4tdo252021/

Z obsahu tohto časovo „mladšieho“ rozhodnutia, totiž jednoznačne vyplýva, že zápisnicu o výsluchu (zadržaného) podozrivého je možné použiť na hlavnom pojednávaní, keď sapritom zdôrazňuje najmä to, že v postavení podozrivého podľa § 85 ods. 4, ods. 5, ods. 6 Tr. por. nejde v porovnaní s postavením obvineného o zásadne odlišné procesné postavenie, ako je tomu napr. v porovnaní s postavením svedka, preto ani táto skutočnosť nebráni čítaniu zápisnice o výpovedi podozrivého na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por. Na osobu podozrivého sa primerane použijú ustanovenia § 34, § 121 až 124 Tr. por. upravujúce práva obvineného a jeho výsluch s tým, že podozrivá osoba má právo zvoliť si obhajcu. Na podozrivého sa v zásade vzťahujú tie isté ustanovenia ako na obvineného s výnimkou povinnej obhajoby, preto takáto výpoveď z tohto dôvodu nemôže byť jediným alebo rozhodujúcim dôkazom, na podklade ktorého by došlo k uznaniu viny obvineného, nič však nebráni tomu, aby zápisnica o takejto výpovedi bola na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por., napr. na účely odstraňovania rozporov prečítaná, či použitá ako podporný dôkaz, teda súčasť reťaze usvedčujúcich dôkazov.

Naviac je potrebné poukázať na zmeny v Trestnom poriadku účinné od 15.3.2024, ktoré sa týkajú aj osoby podozrivého.

Nanovo sa totiž upravuje procesné postavenie podozrivej osoby § 2 ods. 9, § 10 ods. 25 a § 33b Tr. por., a to tak, že podozrivý má v zásade práva a povinnosti obvineného, ako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu podľa Trestného poriadku. Podozrivý má najmä právo na primerané vysvetlenie okolností zakladajúcich podozrenie voči nemu, pričom opis týchto okolností sa uvedie najneskôr v zápisnici o jeho výsluchu s uvedením právnej kvalifikácie skutku, z ktorého je podozrivý (tzv. informačná povinnosť policajného orgánu voči podozrivému).

Keďže procesné postavenie podozrivého je už v podstate zhodné s obvineným, odpadá tak fakticky dôvod, aby zápisnica o takejto výpovedi nebola na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por. môcť byť použitá, opäť však treba podotknúť, že len ako podporný dôkaz, resp. ako súčasť reťaze usvedčujúcich dôkazov.

Z dôvodu už vyššie uvádzanej „nejednotnosti“ v postupe súdov by sa tak ako nepochybne vhodným riešením javila práve novelizácia Trestného poriadku.

V tejto súvislosti zastávam názor, že novelizovaným by mohlo byť práve ustanovenie § 258 ods. 4 Tr. por., ktoré by mohlo byť doplnené nasledovne:

„Zápisnicou o skoršom výsluchu obžalovaného je aj zápisnica o výsluchu podozrivého (§ 33b Tr. por.), ak výpoveď podozrivého nie je jediným usvedčujúcim alebo rozhodujúcim dôkazom a ak bol výsluch podozrivého vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.“

Za zmienku ďalej stojí aj prípadná novelizácia ustanovenia § 119 ods. 3 Tr. por. (druhá veta), v ktorom ustanovení je demonštratívnym spôsobom uvádzaný zoznam dôkazných prostriedkov a ktoré by sa mohlo doplniť výslovne aj o ďalší dôkazný prostriedok, a to „výsluch podozrivého (§ 33b Tr. por.).“

Z mojej praxe prokurátora okresnej prokuratúry pritom poukazujem na významné praktické využitie, resp. potrebu praktickej použiteľnosti výpovede osoby podozrivého (či už zadržaného – podozrivého alebo len podozrivého, ktorého osobná sloboda nebola obmedzená) aj v súdnom konaní, nakoľko opakovane sa v praxi vyskytujú prípady, že obvinený (ešte v procesnom postavení podozrivého) počas vykonaného výsluchu k veci vypovedá, avšak následne, t.j. po vznesení obvinenia, resp. na hlavnom pojednávaní, už využíva svoje právo a odmieta vo veci vypovedať (nakoľko akoby zistil, že svojou výpoveďou v procesnom postavení podozrivého si fakticky „privodil“ trestné stíhanie).

Považujem za nelogické, aby sme v tomto prípade trvali na prísne formalistickom prístupe, resp. výlučne na gramatickom výklade už spomínaného ustanovenia § 258 ods. 4 Tr. por., keď by bolo vhodné uprednostniť skôr výklad teleologický a za skoršiu výpoveď obžalovaného tak môcť považovať aj výpoveď osoby podozrivého, a to práve najmä z dôvodu zachovania jej práva na obhajobu.

Pokračovanie polemiky na túto tému pozri tu:

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1656-este-raz-k-ne-pouzitelnosti-vypovede-podozriveho-na-hlavnom-pojednavani-podnet-na-vydanie-zjednocujuceho-stanoviska

Diskusia