Ešte raz k (ne) použiteľnosti výpovede podozrivého na hlavnom pojednávaní - podnet na vydanie zjednocujúceho stanoviska

Ešte raz k (ne)použiteľnosti výpovede podozrivého na hlavnom pojednávaní – podnet na vydanie zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR

Na úvod len pripomeniem, že z dôvodu nejednotnej aplikačnej praxe som publikoval príspevok, ktorý na podklade rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn. 4To/47/2014 zo dňa 14.07.2015 a uznesenie sp. zn. 5Tdo/18/2018 zo dňa 28.03.2018),dospel k záveru, že výpoveď podozrivého nie je možné čítať na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por. a ani ako listinný dôkaz podľa § 269 Tr. por. a to ani za súčasnej právnej úpravy. Tento článok si možno prečítať tu:

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1652-pouzitie-vypovede-podozriveho-v-konani-pred-sudom-je-vylucene

Diskusiu o tejto téme posunul ďalej JUDr. Branislav Babej, ktorý vo svojom príspevku poukázal na to, že existuje aj jedno rozhodnutie najvyššieho súdu (uznesenie NS SR sp. zn. 4Tdo/25/2021 zo 16.3.2022) s opačným názorom, ktoré pripúšťa možnosť čítania výpovede podozrivého na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por., pričom autor načrtol aj možné legislatívne zmeny v tomto smere so záverom, že výpoveď podozrivého by nemala byť používaná ako jediný, či rozhodujúci usvedčujúci dôkaz, ale len ako dôkaz podporný. Argumenty použité v jeho príspevku celkom určite stoja za úvahu. Tento článok si možno prečítať tu:

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1655-polemika-o-moznosti-nemoznosti-pouzitia-vypovede-podozriveho-v-konani-pred-sudom

JUDr. Branislav Babej uvádzal vo svojom článku aj to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal je časovo mladšie ako rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré som citoval vo svojom príspevku. Som názoru, že tento argument nie je rozhodujúci, nakoľko existujú aj iné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR k tejto problematike a to aj časovo mladšie.

Tak napríklad, Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Tostš/8/2024 zo dňa 18.09.2024 (išlo o väzobné rozhodnutie v mediálne známej veci obžalovaného Juraja C.) sa vyslovil proti procesnej použiteľnosti zápisnice o výpovedi podozrivého pri vine obvineného a dokonca aj pri pokračujúcej väzbe, keď skonštatoval:

„Argumentácia prokurátorky obsahom výpovede obvineného v procesnom postavení podozrivého po štyroch mesiacoch väzobného stíhania obvineného, nie je namieste. Najvyšší súd dodáva, že výpoveď podozrivého je síce zákonným dôkazom, tento je však pre svoju špecifickú povahu (výsluch obvineného pred vznesením obvinenia), v ďalšom konaní procesne nepoužiteľný pre závery o vine obvineného, resp. pre odôvodňovanie dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestnej činnosti pri rozhodovaní o väzbe po štyroch mesiacoch od vznesenia obvinenia. Inými slovami, kým pre rozhodnutie o vznesení obvinenia je možné použiť ako dôkaz aj výpoveď podozrivého, tak uvedené neplatí pre rozhodovanie o väzbe po štyroch mesiacoch väzobného stíhania obvineného, pri ktorom sa vyžaduje vyššia miera preukázania dôvodnosti trestného stíhania obvineného ako pri vznesení obvinenia a to aj s prihliadnutím na ďalšiu procesnú použiteľnosť jednotlivých dôkazov odôvodňujúcich dôvodné podozrenia zo spáchania trestného činu, navyše za situácie ak okolnosť, ktorá má byť v konaní preukazovaná vo vzťahu k naplneniu znakov trestného činu, má vyplývať iba z výpovede obvineného v procesnom postavení podozrivého“.

Napriek tomu, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR na ktoré poukázal vo svojom príspevku JUDr. Branislav Babej pôsobí zjavne menšinovým dojmom, keďže pravidelnejšie sa v rozhodnutiach najvyššieho súdu objavuje argumentácia proti možnosti čítania výpovede podozrivého na hlavnom pojednávaní, bolo by vhodným (kým túto problematiku vyslovene neupraví zákonodarca), aby nejednotnú aplikačnú prax zjednotil Najvyšší súd SR zjednocujúcim stanoviskom. Dovolil som si preto, podať podnet na vydanie zjednocujúceho stanoviska najvyššieho súdu k tejto otázke a to obdobne ako v roku 2024 k otázke premlčania trestného stíhania.

Nasleduje text podnetu:

JUDr. Peter Šamko, predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave

JUDr. Patrik Príbelský PhD. dňa 28.novembra 2025

predseda trestnoprávneho kolégia

Najvyšší súd Slovenskej republiky

Vec: podnet na prijatie stanoviska k zjednoteniu výkladu Trestného poriadku ohľadne (ne)možnosti čítania výpovede podozrivého na hlavnom pojednávaní – prípis

Príl.: uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/18/2018 a sp. zn. 4Tdo/25/2021

Vážený pán predseda trestnoprávneho kolégia,

Dovoľujem si Vám predložiť podnet k prijatiu zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR k možnosti, či nemožnosti čítania zápisnice o výsluchu podozrivého na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por.

Nielen z vlastnej rozhodovacej činnosti, rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, ale aj z prednáškovej a publikačnej činnosti je zrejmé, že súdy v Slovenskej republike pristupujú pri riešení otázky možnosti, či nemožnosti čítania výpovede podozrivého v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní odlišne, čo spôsobuje nejednotnú aplikačnú prax. Rozdiely v rozhodovaní súdov ohľadne možnosti, či nemožnosti použitia zápisnice o výsluchu podozrivého v konaní pred súdom pri rozhodovaní o vine, či nevine obžalovaného sú časté nielen na rôznych súdoch, ale aj v rámci toho istého súdu.

Rozdielna rozhodovacia prax súdov v tomto smere vychádza z rozdielnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukazujú súdy nižších súdov.

Najvyšší súd SR napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 4Tod/47/2014 zo dňa 14.07.2015, či sp. zn. 5Tdo/18/2018 zo dňa 28.03.2018, respektíve sp. zn. 5Tostš/8/2024 zo dňa 18.09.2024 zastáva názor o nemožnosti čítať výpoveď podozrivého v konaní pred súdom podľa § 258 ods. 4 Tr. por., či ako listinný dôkaz podľa § 269 Tr. por., teda zastáva názor, že takúto výpoveď nie je možné použiť na ustálenie viny, či neviny obžalovaného. Ak sa súdy nižších súdov stotožnia s týmto právnym názorom spravidla poukazujú na vyššie citované rozhodnutia najvyššieho súdu.

Naproti tomu, najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4Tdo/25/2021 zo dňa 16.03.2022 (iné rozhodnutie najvyššieho súdu s takýmto názorom som nezistil) uviedol presne opačný právny názor, teda taký, že výpoveď podozrivého možno podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítať na hlavnom pojednávaní a preto ju aj možno použiť pri rozhodovaní o vine, či nevine obžalovaného. Ak sa súdy nižších súdov stotožnia s týmto právnym názorom poukazujú na toto citované rozhodnutie najvyššieho súdu.

Som názoru, že nemá význam zjednocovať prax okresných (mestských) súdov zo strany krajských súdov v rámci jednotlivých krajov (ktorá by bola zrejme aj tak rozdielna), nakoľko zjednotenie rozdielnej rozhodovacej činnosti súdov v otázke (ne)možnosti čítania výpovede podozrivého na hlavnom pojednávaní má zásadný význam pre správny postup súdov a preto by bolo žiadúce, aby k tejto otázke zaujal zjednocujúce stanovisko Najvyšší súd SR.

S pozdravom

Diskusia