Michal Aláč a spol. sú nevinní alebo o vyfabrikovanej kauze Rozuzlenie
Barbora F.
Michal Aláč a spol. sú nevinní alebo o vyfabrikovanej kauze Rozuzlenie
Médiá nedávno informovali o tom, že Ladislav Greguš vydal uznesenie o zastavení trestného stíhania v megakauze Rozuzlenie (zatiaľ neprávoplatne). Už v roku 2024 sa pritom naplno ukázalo, že obvinenia boli vyfabulované. Musím z tohto miesta pripomenúť, že v tomto roku boli zrušené nezmyselné obvinenia, ktoré boli poznačené početnými, donebavolajúcimi nezákonnosťami – ukázalo sa vtedy napríklad aj to, že “elitný“ vyšetrovateľ NAKA vyhodnocoval dôkazy, ktorými nedisponoval (išlo napr. o správu SIS, či spravodajskú informáciu), takže generálny prokurátor skonštatoval vo svojom uznesení o zastavení trestného stíhania, že išlo o absolútnu svojvôlu v procese hodnotenia dôkazov – (nielen) týmto zásadným skutočnostiam sa budem venovať neskôr, na podklade zverejneného uznesenia prvého námestníka generálneho prokurátora zo dňa 12. 03. 2024, ktorým boli zrušené obvinenia Vladimíra Pčolinského a Romana Konečného. Generálny prokurátor v roku 2024 nariadil, aby vyšetrovateľ o veci znova konal a rozhodol. Keďže sa už nemohlo variť z vody, trestné stíhanie bolo zastavené. Hoci sa kauza nateraz skončila, mediálny lynč pokračuje ďalej. Tak napríklad, Jana Krescanko Dibáková urobila nedávno rozhovor so Štefanom Hamranom (členom tímu strany SAS), aby nám pripomenuli, čo si o tomto prípade máme myslieť. Pod videorozhovorom úvodom informovala, že "Ak je vyšetrovateľ kľúčovej kauzy Rozuzlenie komunálnym poslancom za SMER a SNS, je to neprijateľné, hovorí v ARÉNE s Janou Krescanko Dibákovou bývalý policajný prezident ŠTEFAN HAMRAN. Zvlášť, ak kauzu popisujúcu organizáciu útokov na čurillovcov, dozoruje prokurátorka, s ktorou nemá dobré skúsenosti.". Takže to, že ide o kauzu, ktorá popisuje organizáciu útokov čurillovcov sa nám tu predkladá ako fakt. Neposkytli nám o tom jediný dôkaz, relevantný samozrejme už duplom nie. Nemajú to za potreby, pretože sa zrejme rozhodli, že poslucháčov nebudú obťažovať s prkotinami. Koniec koncov, seriózne dôkazy nepotrebovali ani vyšetrovatelia, ktorí v tejto kauze vznášali obvinenia, o čom sa budeme môcť presvedčiť nižšie. Z rozhovoru sa dozvedáme, že pre Štefana Hamrana je neakceptovateľné, že vyšetrovateľom prípadu Rozuzlenie je komunálny poslanec za SMER a SNS. Ten bol zvolený za komunálneho poslanca za SMER a SNS v roku 2022. Vladimír Pčolinský však v tejto súvislosti upozornil na to, že: „Zákon umožňuje policajtom kandidovať na kandidátkach politických strán, ak nie sú ich členmi a nevyvíjajú činnosť v ich prospech. Ten istý vyšetrovateľ ma vypočúval už v lete 2023 a vtedy nikomu nevadil. Kandidoval rok predtým. Treba sa pýtať, kto zodpovedal za personálnu politiku v NAKA – riaditeľ (Ľubomír) Daňko a policajný prezident (Štefan) Hamran.“. Greguš teda zjavne začal prekážať až teraz, keď konal v rozpore s predstavami Hamrana. K rozhovoru s Janou Krescanko Dibákovou sa ešte vrátime neskôr. Spolu s Hamranom soptila aj ďalšia z podôb našej investigatívy. Aktuality, nás v súvise so zastavením trestného stíhania v tejto kauze, už v názve článku informovali takto: „Policajt alebo politik? Čurillovci namietajú vyšetrovateľa kauzy Rozuzlenie, mal byť zaujatý. A ďalej tiež uvádzajú: „Ak ide vyšetrovateľ do volieb na kandidátke politickej strany, môže mať problém so zákonom. Policajti majú byť apolitickí.“. Nuž a nemalá časť verejnosti, ktorá nemá poňatia na čom boli v skutočnosti založené trestné stíhania v tejto kauze, je z konca tejto kauzy pohoršená tiež.
K tlačovej konferencii policajného prezidetna Štefana Hamrana z roku 2023 a uzneseniu prvého námestníka generálneho prokurátora zo dňa 12. 03. 2024 vo veci V. Pčolinského a R. Konečného
Ako som už uviedla vyššie, v súvise s akciou Rozuzlenie je nevyhnutné pripomenúť, ako tu v skutočnosti vyzeralo trestné stíhanie. Najprv sa však treba pristaviť v roku 2023. Dňa 17. augusta (niekoľko týždňov pred voľbami) vtedajší policajný prezident Štefan Hamran usporiadal grandióznu tlačovú konferenciu, ktorá bola podľa jeho slov mimoriadne dôležitá a zásadná pre vedenie polície. Prítomný bol aj vtedajší riaditeľ NAKA Ľ. Daňko (ktorý momentálne pracuje pre Nadáciu Zastavme korupciu), prvý viceprezident policajného zboru Brankom Kišš a viceprezident policajného zboru Damián Imre. Topky.sk nás v úvode článku s názvom Akcia ROZUZLENIE Zadržali dvoch aktívnych policajtov: Obvinení sú Pčolinský aj Aláč! Hamran zhrnul dôkazy, informovali o tejto tlačovej konferencii takto: „Policajný prezident Štefan Hamran spolu s ďalšími predstaviteľmi začal tlačovú konferenciu obrázkom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej."Boli zavraždení pre výkon povolania novinára Jána Kuciaka. Odkaz "nevzdávajte sa" je dôležitý nielen pre mňa, ale aj pre mnohých mojich kolegov. Vyšetrovatelia NAKA sa rozhodli, že niečo spravia v tejto krajine s organizovaným zločinom, ktorý je etablovaný na najvyšších miestach našej spoločnosti,"začal Hamran.“. Na tlačovom brífingu sme sa dozvedeli, že v rámci akcie Rozuzlenie NAKA obvinila riaditeľa SIS Michala Aláča, bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, podnikateľa Petra Košča, bývalého príslušníka NAKA Jána Káľavského a bývalého príslušníka SIS Martina Ciriaka. Na tlačovej konferencii nám popísali uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 17. augusta 2023, ktoré samo o sebe vyznievalo hrôzostrašne. Hovorilo o zločine založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny; zločine zneužívania právomoci verejného činiteľa v úmysle zakryť, alebo uľahčiť iný trestný čin a o zločine marenia spravodlivosti. Keďže pánom z vedenia polície bolo jasné, že verejnosť si v tomto štádiu prípadu nemôže vytvoriť na kauzu vlastný názor, keďže nepozná spisový materiál, bolo potrebné jej už teraz jasne ukázať o čo tu ide. S týmto zámerom nám v rámci pripravenej prezentácie podsunuli “dôkaznú situáciu“ v akcii Rozuzlenie takýmto spôsobom: „Peter K. riadi zločineckú skupinu, v prospech ktorej sú činné aj ďalšie osoby; zločinecká skupina nevykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme, ale v záujme členov skupiny; cieľom skupiny je sťaženie, alebo zmarenie vyšetrovania korupčných a iných trestných činov ([kauza]„OČISTEC“); vytváranie dojmu, že zákonne vedené trestné stíhanie systémovo zlyháva („OČISTEC“); navodenie dojmu, že vyšetrovatelia NAKA manipulujú výpovede svedkov („OČISTEC“); diskreditácia orgánov činných v trestnom konaní a iných osôb v rôznych štátnych orgánoch; snaha vytvoriť podmienky pre účelové uniknutie trestnej zodpovednosti obvineným (Vladimír P. a Peter K.); zabezpečovanie značne skreslených alebo celkom vymyslených informácií; skreslené a vymyslené informácie odstúpené „oprávneným príjemcom“, ako výsledok služobnej činnosti SIS.“.
V rámci “dôkaznej situácie“v prípade obvinených Romana K. a Vladimíra P. na tlačovej konferencii bolo na pripravenej prezentácii doslovne uvedené:
- účelové zbavenie sa nepohodlných príslušníkov NBÚ
- účelové postavenie mimo službu
- vopred dohodnuté vytvorenie nepravdivej správy SIS (prezrádzanie utajovaných skutočností).
To, čo páni z vedenia polície považovali za podstatné, nám ochotne zvýraznili. Tento úskočný manéver im poslúžil na odpútanie pozornosti od toho, že celá prezentovaná “dôkazná situácia“ má drobný háčik – žiadne dôkazy tam v skutočnosti neboli. Prezumpcii neviny vystrojili pohreb a boli na to aj patrične hrdí. Pochopiteľne, nechceli byť rušení pri tom, ako sa nám horlivo usilovali predstaviť dôkaznú situáciu spôsobom, akoby išlo o hotovú vec. Príčetnej časti verejnosti sa tu vracali spomienky na 50. roky.
Dozvedeli sme sa ďalej aj to, že spolu bolo vykonaných 20 výsluchov svedkov, čomu sme mali rozumieť takto: čím viac svedkov, tým viac pravdy.
Na podklade vyššie uvedeného je zrejmé, že tlačová konferencia mala jediný účel - masírovať verejnú mienku s cieľom, aby verejnosť už teraz odsúdila obvinených. Prezidentka, ktorá je naviac právnička, ani vtedajší premiér (ktorí boli súčasne zákonnými adresátmi spravodajskej produkcie SIS) – ktorí, ako si ukážeme neskôr, prišli do kontaktu s touto kauzou z titulu svojich funkcií - sa proti takémuto hanebnému postupu nepostavili. Po tlačovej konferencii sa rozbehol mediálny pohon na obvinených, ktorý zo strany médií hlavného prúdu, pokračuje dodnes.
Dňa 22. augusta 2023 Štefan Hamran v rozhovore pre denník Sme ohľadom akcie Rozuzlenie informoval, že „V kauze Rozuzlenie je 20 svedkov… Polícia postupuje zákonne a na základe dôkaznej situácie… Polícia, najmä vyšetrovatelia, nemôžu pri výkone svojho povolania sledovať politický kalendár. Riadia sa dôkaznou situáciou, Trestným poriadkom a tiež príkazmi sudcu alebo dozorujúceho prokurátora.“. Čo nám tým Hamran chcel vlastne povedať? Nuž toto: Vážení občania, prípad vyšetrujú elitní policajti z NAKA, ktorí postupujú podľa zákona a majú k dispozícii dostatok relevantných dôkazov. Inak by nevzniesli obvinenia, to dá rozum. Celú vec naviac dozoruje prokurátor, tak aké strachy!My boj za spravodlivosť nevzdáme! Tomu, že sa tu postupovalo zákonne, a na základe relevantných dôkazov, uverila a stále verí nemalá časť verejnosti. Veď predsa keď to povedal policajný prezident Štefan Hamran, tak to musí byť pravda.
K uzneseniu prvého námestníka generálneho prokurátora zo dňa 12. 03. 2024 vo veci V. Pčolinského a R. Konečného
V roku 2024 sa však naplno ukázalo, že išlo o hanebnú, vyfabrikovanú kauzu, postavenú na nelogických obvineniach – tie boli vtomto roku zrušené generálnym prokurátorom. Na povrch vyplávali početné, donebavolajúce nezákonnosti. Pre úplnosť treba uviesť, že v súčasnosti platí, že: „Všetci obvinení - dvaja bývalí riaditelia SIS Vladimír Pčolinský a Michal Aláč, šéf NBÚ Roman Konečný, podnikateľ Peter Košč, bývalý policajt Ján Kaľavský aj siskár Miroslav Ciriak majú obvinenia zrušené pre nezákonnosť.“.
V roku 2024 sme sa tak mali možnosť dozvedieť, ako v skutočnosti vyzerala dôkazná situácia. Prvý námestník generálneho prokurátora v uznesením zo dňa 12. 03. 2024 rozhodol, že uznesením vyšetrovateľa bol porušený zákon v neprospech Vladimíra Pčolinského a Romana Konečného, tak ich obvinenia zrušil. Toto zverejnené uznesenie z marca 2024 jasne dokumentuje, že zo strany NAKA išlo o neuveriteľnú hanbu. Na základe neho možno zistiť, že išlo vskutku o kolosálne obvinenie, spočívajúce však v hanebnom a nezmyselnom trestnom stíhaní. Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny nemalo žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Vzniklo ako dôsledok kreatívneho úsilia zo strany “elitného“ vyšetrovateľa. Absentovali základné pojmové znaky zločineckej skupiny, ktorej riadiacim členom mal byť obvinený V. Pčolinský, ktoré by vyjadrovali hlavne spôsob fungovania zločineckej skupiny, jej organizačnú štruktúru, vrátane vertikálneho členenia, koordinovanosť jej konania, a z popisu ktorých by bolo zároveň evidentné postavenie obvineného Pčolinského v rámci hierarchii skupiny. Zisťujeme, že slávna “dôkazná situácia“, ktorá nám bola predkladaná na tlačovej konferencii v roku 2023, je v skutočnosti ničotná. “Elitný“ vyšetrovateľ z NAKA sa tým nenechal vyrušiť, a keďže mal konečne rozviazané ruky, nič mu nebránilo v tom, aby slobodne napísal uznesenie. Nemajúc k dispozícii jediný relevantný dôkaz, varil z vody podľa receptu z 50. rokov – prvý námestník generálneho prokurátora preto skonštatoval, ženakoľko vyšetrovateľ hodnotil dôkazy, ktorými nedisponoval, postupoval v príkrom rozpore s princípmi dokazovania, so zásadami trestného konania a s pravidlami elementárnej logiky. Preto prvý námestník generálneho prokurátora v uznesení tiež píše: „Takéto hodnotiace úsudky, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, sú absolútne neprijateľné a vážne narúšajúce celkovú vierohodnosť a dôvodnosť vedeného trestného stíhania. Je potrebné uviesť, že trestné stíhanie proti konkrétnej osobe možno viesť len na základe dôkazov, nie domnienok, indícií a nepodloženého presvedčenia. Absolútna svojvôľa v procese hodnotenia dôkazov… zakladá rozpor nielen samotného postupu v procese dokazovania a naň nadväzujúceho rozhodnutia so zákonom, ale aj so základným ústavným právom byť stíhaný spôsobom ustanoveným zákonom.… Dôkazy (výsluchy svedkov) vykonané do 17. 08. 2023 možno považovať za procesné akceptovateľné iba pre začatie trestného stíhania, nie aj pre vznesenie obvinenia.“. Uznesenie o vznesení obvinenia budí úžas nad tým, čo všetko papier v rukách takého vyšetrovateľa dokázal uniesť. Súdny čitateľ tu musí dospieť k záveru, že pod také uznesenie o vznesení obvinenia by sa nedokázal podpísať žiadny racionálne uvažujúci vyšetrovateľ.
Porovnajme preto teraz “dôkaznú situáciu“ ako ju predstavilo policajné prezídium na tlačovej konferencii v roku 2023, so skutočnou dôkaznou situáciou, a to na podklade znenia uzneseniaprvého námestníka generálneho prokurátora zo dňa 12. 03. 2024, ktorý v ňom uviedol aj nasledovné:
"Uznesenie PPZ-2/NKA-ST1-2023 v skutkovej vete v bode I trpí značnou neurčitosťou a skutkovou nedostatočnosťou, keďže vyšetrovateľ PZ nešpecifikoval okolnosti, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. Skutková veta v bode I je síce svojou kvantitou rozsiahla, avšak jej výpovedná hodnota z hľadiska popisu skutkových okolností, ktoré by boli subsumovateľné pod skutkovú podstatu stíhaného trestného činu, je nulitná. Nespĺňa tak náležitosti uvedené v ustanovení § 206 ods 3 Trestného poriadku (kvalitu), z ktorého vyplýva, že pri vznesení obvinenia (§ 206 ods 1 až 3 Trestného poriadku) sa vyžaduje opis skutku už na úrovni jeho vecnej a časopriestorovej nezameniteľnosti s iným skutkom.
Opis skutku tak, ako je naformulovaný v bode I, je neurčitý, nejasný a zmätočný, nezodpovedajúci podmienkam vyplývajúcim z ustanovenia § 206 ods 3 Trestného poriadku, nakoľko neobsahuje všetky skutkové okolnosti podstatné pre právne posúdenie veci v kontexte zákonných znakov trestného činu, ohľadom ktorého sa trestné konanie vedie, a ktoré zároveň charakterizujú skutkový dej.
Skutok, ako je opísaný v bode I skutkovej vety, je neudržateľný aj z hľadiska hmotnoprávneho, nakoľko nezodpovedá právnej kvalifikácii ako zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, keďže neobsahuje také konkrétne zavinené konanie obvineného (ale nielen jeho), ktorým mal naplniť zákonné znaky uvedeného trestného činu. Obvinenie tak bolo vznesené pre skutok, ktorý nie je trestným činom, nakoľko v ňom absentujú zákonné znaky stíhaného trestného činu definované v Trestnom zákone, čím došlo k porušeniu zásady stíhania len zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku). …
Obvinenému V P sa v skutku v bode I kladie za vinu členstvo v pozícii nadriadeného, teda v riadiacej zložke zločineckej skupiny V opise inkriminovaného skutku však úplne absentuje popis skutkových okolností obsahujúcich základné pojmové znaky zločineckej skupiny, ktorej riadiacim členom mal byť obvinený V P, ktoré by vyjadrovali najmä spôsob fungovania zločineckej skupiny, jej organizačnú štruktúru, vrátane vertikálneho členenia, koordinovanosť jej konania, a z popisu ktorých by bolo zároveň evidentné postavenie obvineného V P v hierarchii skupiny.
Navyše, nie je zrejmé, akým spôsobom konštatovaná zločinecká skupina vôbec vznikla a bola reálne vytvorená, keďže skutková veta v bode I. obsahuje iba všeobecné konštatovanie, že „najneskôr od roku 2016 až minimálne do mesiaca september roku 2021 „sa sformovala“, existovala a pôsobila ( .) skupina osôb riadená (pričom takto sformované zoskupenie osôb sa v presne nezistenom čase na prelome rokov 2020-2021 „aktivizovalo“ (…)“. …
Zostávajú tak nezodpovedané otázky týkajúce sa personálneho zloženia, organizačnej štruktúry, cieľa a účelu zamerania zločineckej skupiny v období od roku 2016 do prelomu rokov 2020-2021, jej konkrétnej činnosti, ktorú v tomto období skupina vykonávala, keďže k jej zvýšenej činnosti („aktivizovaniu sa“) malo dôjsť práve na prelome rokov 2020-2021. Odpovede na tieto otázky nevyplývajú nielenže zo skutkovej vety v bode I , ale ani z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023. …
Bez jasného vymedzenia trestnej činnosti, páchanie ktorej má byť cieľom zločineckej skupiny za účelom získania výhod, a ktorým v tomto období (v období od roka 2016 do prelomu rokov 2020-2021, kedy má dochádzať k aktivizovaniu sa skupiny) určite nemohlo byť marenie trestných konaní, ktoré v tom čase ešte neprebiehali a nikto nemohol ani vedieť, že koncom roka 2020 bude na národnej kriminálnej agentúre zriadená pracovná skupina Očistec, nie je možné určiť ani to, či ide o konanie páchateľa zodpovedajúce vo vzťahu k zločineckej skupine alebo o exces z činnosti zločineckej skupiny. …
ani pri najlepšej vôli nie je možné identifikovať jej organizačnú štruktúru so zadefinovaním osôb, ktoré mali tvoriť jej riadiacu zložku, stredný článok a výkonný článok, a z ktorej by zároveň vyplýval vzťah nadriadenosti a podriadenosti v rámci hierarchie skupiny, ako aj istá miera deľby určených úloh a koordinované konanie jej členov, a to v danom prípade o to viac, že JUDr P K je od 01. 04. 2021 v pátraní, a V P bol 11. 03. 2021 zadržaný (obmedzený na osobnej slobode) a následne do 31. 08. 2021 vo výkone väzby. V skutku absentuje vyjadrenie, ako v tomto období a za danej situácie dochádzalo k vzájomnej koordinácii jej členov, vrátane kontroly plnenia úloh. Aj Mgr J K je síce na úteku a 07. 10. 2021 bol na neho vydaný príkaz na zatknutie, avšak vychádzajúc zo skutkovej vety v bode I, zločinecká skupina mala pôsobiť do mesiaca september 2021. …
Vzhľadom na absenciu vyjadrenia štruktúry zločineckej skupiny a usporiadania jej jednotlivých častí (štruktúr) do celku, s formálnymi znakmi nadriadenosti a podriadenosti, s ktorou sa spájajú, a od ktorej sa odvíjajú aj ďalšie definičné znaky zločineckej skupiny, nadväzne chýba aj vyjadrenie sofistikovaného riadenia, dôsledného plánovania a koordinovania, kontroly vyšších riadiacich zložiek vo vzťahu k nižším, sledovania spätnej väzby na vyvodenie dôsledkov z nedodržania, či nerešpektovania pokynov vyšších riadiacich zložiek nižšími. ...
v odôvodnení uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 vyšetrovateľ PZ konštatuje “Napriek tomu, že dotknutou správou SIS z 05/2021 nedisponujem, som presvedčený, že uznesenia, ktorými boli vznesené obvinenie vyšetrovateľom a operatívnym pracovníkom, ale aj spolupracujúcim osobám v pracovnej skupine Očistec, dostatočne detegujú jej obsah. Môžem tak vysloviť názor, že v dotknutej Správe SIS boli prezentované len pre SIS podporujúce dôkazy a ignorovali, minimalizovali dôkazy, ktoré boli v rozpore s ich zámerom (napr. selektívne hodnotenie odposluchov = vypustenie kontextu).
Vyšetrovateľ PZ v príkrom rozpore s princípmi dokazovania, so zásadami trestného konania a s pravidlami elementárnej logiky hodnotí dôkazy, ktorými nedisponuje, teda nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Takéto hodnotiace úsudky, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, sú absolútne neprijateľné a vážne narúšajúce celkovú vierohodnosť a dôvodnosť vedeného trestného stíhania. Je potrebné uviesť, že trestné stíhanie proti konkrétnej osobe možno viesť len na základe dôkazov, nie domnienok, indícií a nepodloženého presvedčenia. Absolútna svojvôľa v procese hodnotenia dôkazov, ktorou je zaťažené uznesenie PPZ-2/NKA- ST1-2023, je nežiaducim prvkom, ktorý zakladá rozpor nielen samotného postupu v procese dokazovania a naň nadväzujúceho rozhodnutia so zákonom, ale aj so základným ústavným právom byť stíhaný spôsobom ustanoveným zákonom.
Idea uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 v kontexte s dôkazmi, najmä svedeckými výpoveďami, na základe ktorých vyšetrovateľ PZ ustálil skutkové zistenia, je svojou povahou prezentáciou obhajobnej argumentácie osôb obvinených v trestnej veci vedenej pod sp zn UIS-340/OISZ-2021 (trestná vec známa ako „Č“).
Je neakceptovateľné, aby sa zákonnosť a dôvodnosť trestného stíhania, v danom prípade najmä trestného stíhania známeho ako „Č“, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené, a v ktorom zákonnosť trestného stíhania obvinených osôb bola podrobená prieskumu v rámci sťažnostného konania, v ktorom došlo k zrušeniu uznesenia vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Západ z 13 09 2021 sp zn UIS-352/OISZ-2021, ktorým bolo vznesené obvinenie pplk Mgr J Č a mjr Mgr P Ď (predmetná trestná vec bola pôvodne spojená s trestnou vecou vedenou pod sp zn UIS-340/OISZ-2021), vyhodnocovala a posudzovala v inom trestnom konaní, v danom prípade v preskúmavanej trestnej veci známej ako „Rozuzlenie“, v ktorej v rámci tzv. paralelného trestného stíhania osoby trestne stíhané v primárnej trestnej veci prezentujú svoje obhajobné argumenty a svoje hodnotenie dôkazov a rozhodnutí vykonaných a vydaných v ich primárnej trestnej veci, pričom v paralelnej trestnej veci sa, využijúc inštitút súčinnosti podľa § 3 Trestného poriadku, zabezpečujú dôkazy z primárnej trestnej veci a dochádza k ich opätovnému posudzovaniu a hodnoteniu.
O „účelovosti“ konania obvinených R K a V P, v zmysle ich trestnoprávne relevantného konania motivovaného snahou dosiahnuť odchod poškodených z Národného bezpečnostného úradu, by bolo možné uvažovať v prípade, ak by obvinený Roman Konečný požiadal obvineného V P o zaslanie spravodajskej informácie, v ktorej by bolo uvedené vymyslené, teda realite nezodpovedajúce protiprávne konanie poškodených, a následne by obvinený V P zabezpečil jej vytvorenie a zaslanie Národnému Bezpečnostnému úradu. Takéto konanie obvinených nielenže nevyplýva z popisu skutku, ale v čase vznesenia obvinenia (ani doposiaľ) nebolo preukázané žiadnym objektívnym dôkazom, nakoľko vyšetrovateľ PZ v čase vydania uznesenia PPZ-17/NKA-ST1-2022 nedisponoval spravodajskou informáciou č ... ani žiadnym relevantným dôkazom, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že skutočnosti uvedené v spravodajskej informácii č ... nezodpovedajú realite. Závery vyšetrovateľa PZ o tom, že spravodajská informácia č ... nekorešponduje so skutočnosťou, nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom vyšetrovateľ PZ hodnotil dôkazy, ktorými v čase vydania uznesenia PPZ-17/NKA-ST1-2022 preukázateľne nedisponoval.
Absencia nielen spravodajskej informácie č ...., ale aj podkladov, na základe ktorých bola spracovaná, prípadne dokumentácie týkajúcej sa spravodajského rozpracovania, ktoré tvorilo podklad pre jej spracovanie, zároveň vylučuje možnosť hodnotiť, či dôvody dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby pplk Mgr S H a mjr Ing M H, konštatované v personálnych rozkazoch riaditeľa Národného bezpečnostného úradu č 376 a č 377, korešpondovali so skutočnosťou.
Pokiaľ by skutočnosti uvedené v predmetnej spravodajskej informácii vychádzali z reálnych podkladov (napríklad zo spravodajskej činnosti) a nasvedčovali možnému porušeniu služobnej povinnosti príslušníkmi Národného bezpečnostného úradu Stanislavom a Martinou H, nebolo by možné hovoriť o protiprávnosti konania obvinených. Nakoľko zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by sporná spravodajská informácia č SIS-48/22-V-65-3/2020-S bola vymyslená, nemožno v súvislosti s jej vytvorením, zaslaním Národnému bezpečnostnému úradu a následným prijatím personálnych opatrení, hovoriť o trestnoprávne relevantnom konaní, ktoré by v sebe implikovalo zákonné znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods 1 písm a) Trestného zákona a pomoci k tomuto trestnému činu podľa § 21 ods 1 písm d) Trestného zákona. ...
Z odôvodnenia personálnych rozkazov riaditeľa Národného bezpečnostného úradu č 376 (mjr Ing M H) a č 377 (pplk. Mgr S H) vyplýva, že menovaní sú, okrem iného, dôvodne podozriví z porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení služobných úloh alebo v súvislosti s nimi.".
Prvý námestník generálneho prokurátora v uznesení skonštatoval aj nasledovné:
"Opis skutku tak, ako je naformulovaný v bode I, je neurčitý, nejasný a zmätočný, nezodpovedajúci podmienkam vyplývajúcim z ustanovenia § 206 ods 3 Trestného poriadku, nakoľko neobsahuje všetky skutkové okolnosti podstatné pre právne posúdenie veci v kontexte zákonných znakov trestného činu, ohľadom ktorého sa trestné konanie vedie, a ktoré zároveň charakterizujú skutkový dej.
Daná trestná vec už bola predmetom preskúmania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky v súvislosti s trestným stíhaním spoluobvineného Mgr M C, kedy bolo uznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 20 02 2024 sp zn IV/3 Pz 127/23/1000-5 vyslovené porušenie zákona v neprospech obvineného Mgr. M C a zároveň bolo právoplatné uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Stred, zo 17 08 2023 sp zn PPZ-2//NKA-ST1-2023 zrušené v časti týkajúcej sa obvineného Mgr M C.
Obvinenému V P sa v skutku v bode I kladie za vinu členstvo v pozícii nadriadeného, teda v riadiacej zložke zločineckej skupiny V opise inkriminovaného skutku však úplne absentuje popis skutkových okolností obsahujúcich základné pojmové znaky zločineckej skupiny, ktorej riadiacim členom mal byť obvinený V P, ktoré by vyjadrovali najmä spôsob fungovania zločineckej skupiny, jej organizačnú štruktúru, vrátane vertikálneho členenia, koordinovanosť jej konania, a z popisu ktorých by bolo zároveň evidentné postavenie obvineného V P v hierarchii skupiny.
Navyše, nie je zrejmé, akým spôsobom konštatovaná zločinecká skupina vôbec vznikla a bola reálne vytvorená, keďže skutková veta v bode I. obsahuje iba všeobecné konštatovanie, že „najneskôr od roku 2016 až minimálne do mesiaca september roku 2021 „sa sformovala“, existovala a pôsobila ( ) skupina osôb riadená (pričom takto sformované zoskupenie osôb sa v presne nezistenom čase na prelome rokov 2020-2021 „aktivizovalo“ (...)“ …
S poukazom na vyššie uvedené je vo vzťahu ku skutku v bode I nutné konštatovať nielen nenaplnenie pojmových znakov stíhaného zločinu založenia, zosnovania alebo podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, ale aj jeho značnú neurčitosť, nejasnosť, zmätočnosť a nepreskúmateľnosť. …
Oveľa závažnejším nedostatkom opisu skutku v bode II je absencia vymedzenia konania obvineného V P, v ktorom by bolo možné vzhliadnuť zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu. Údajná protiprávna činnosť obvineného V P má podľa popisu skutku spočívať v jeho súčinnostnom konaní pre JUDr. P K, ktorý mal využiť postavenie obvineného V P v štruktúrach Slovenskej informačnej služby, avšak v popise skutku nie je žiadnym spôsobom konkretizované, akým konkrétnym konaním malo byť jeho postavenie v štruktúrach Slovenskej informačnej službe využité, teda čo konkrétne mal obvinený V P konať. Takýto stav vyvoláva nielen neurčitosť a nepreskúmateľnosť uznesenia o vznesení obvinenia, ale spôsobuje aj porušenie práva na obhajobu, nakoľko obvinený nevie, proti čomu sa má brániť. …
Zostávajú tak nezodpovedané otázky týkajúce sa personálneho zloženia, organizačnej štruktúry, cieľa a účelu zamerania zločineckej skupiny v období od roku 2016 do prelomu rokov 2020-2021, jej konkrétnej činnosti, ktorú v tomto období skupina vykonávala, keďže k jej zvýšenej činnosti („aktivizovaniu sa“) malo dôjsť práve na prelome rokov 2020-2021. Odpovede na tieto otázky nevyplývajú nielenže zo skutkovej vety v bode I , ale ani z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023. …
Ani z popisnej časti skutku, v ktorej sa konštatuje',/...) kedy konkrétne Mgr M C dostal pokyn na spracovanie spravodajskej informácie na osobu P P, ktorý informáciu vytvoril tak, aby aspoň vo všeobecnej rovine obsahovala, napriek absencii predchádzajúceho spravodajského rozpracovania (...)“, nevyplýva, že pokyn na spracovanie spravodajskej informácie, ktorá tiež nie je žiadnym spôsobom konkretizovaná a identifikovaná a nedá sa zistiť ani z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023, dostal Mgr M C práve od obvineného V P. Navyše, táto skutočnosť nevyplýva ani z vykonaného dokazovania.
Vo vzťahu ku skutku v bode II je nutné poukázať na nejasnosť a zmätočnosť aj v jeho následnej popisnej časti, v ktorej sa uvádza „(. ) dezinterpretáciou ktorých informácií vytvorili podmienky k nasadeniu informačno-techmckých prostriedkov Úradom inšpekčnej služby voči vyšetrovateľom a operatívnym pracovníkom NAKA, činným v pracovnej skupine „Očistec“ (. .)“. Vyvstávajú tak otázky kto, kedy, kde a akým spôsobom dezinterpretoval informácie získané informačno-tech niekým i prostriedkami použitými vo vzťahu k osobe P P. Bol to aj obvinený V P? Tieto podstatné skutkové okolnosti nevyplývajú nielen z opisu skutku, ale ani z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023,v ktorom absentuje akýkoľvek relevantný dôkaz svedčiaci o skutku konštatovanej dezinterpretácie informácií získaných informačno-technickými prostriedkami použitými u osoby P P.
Vyšetrovateľ PZ na strane 38 uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 v súvislosti s „dezinterpretáciou“ informácií uviedol “So zabezpečenými dôkazmi svedčiacimi v prospech dotknutých osôb (nie je zrejmé, aké dôkazy mal vyšetrovateľ PZ na mysli) manipulovali tak, aby sa vytvorili pochybnosti o ich dôveryhodnosti alebo relevancii a tým deformovali objektívny obraz reality. Opomínali dôkladné a nezávislé skúmanie dôkazov (napr. doposiaľ nedisponujeme záznamami v celosti - vyhotovenými vo vozidle P P, aj keď sme o tieto žiadali) a ich prezentáciu v spravodlivom a vyváženom kontexte, a preto vytvorili neopodstatnené a mylné tvrdenie o manipulácii a koordinácií výpovedí svedkov.“. Pokiaľ vyšetrovateľ PZ manipulujúcimi osobami myslel obvineného V P (ako aj spoluobvinených, keďže sa vyjadruje v množnom čísle), opomenul skutočnosť, že obvinený V P (am nikto zo spoluobvinených) nemal postavenie orgánu činného v trestnom konaní a obvinený V P ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby dôkazy neobstarával, nevykonával, ani nevyhodnocoval. Úlohou Slovenskej informačnej služby, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 zákona č 46/1993 Z. z o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 46/1993 Z. z.“) je získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií, nie dôkazov. Obvinený VP preto nemohol „opomenúť dôkladné a nezávislé skúmanie dôkazov“.
Pokiaľ mal vyšetrovateľ PZ týmito „dôkazmi“ na mysli informácie získané použitím informačno-technického prostriedku v motorovom vozidle P P, netreba zabúdať na skutočnosť, že sa nejednalo o dôkaz v trestnoprávnom poňatí, ale o informácie získané informačno-technickými prostriedkami v rámci plnenia úloh Slovenskej informačnej služby. Zároveň vyšetrovateľ PZ v súvislosti s dezinterpretáciou informácií získaných informačno-technickými prostriedkami použitými v motorovom vozidle P P uviedol „( ..doposiaľ nedisponujeme záznamami v celosti - vyhotovenými vo vozidle P P, aj keď sme o tieto žiadali (..Z uvedenej formulácie nie je zrejmé, koho tým vyšetrovateľ PZ myslel, keďže sa vyjadruje v množnom čísle (mal o tieto záznamy žiadať vyšetrovateľ PZ alebo Mgr J Č a Mgr P Ď v ich trestnej veci ). Odhliadnuc od tejto nezrovnalosti, na základe predloženého vyšetrovacieho spisu je možné konštatovať, že vyšetrovateľ PZ kompletnými záznamami vyhotovenými použitím informačno-technického prostriedku vo vozidle P P v čase vydania uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 jednoznačne nedisponoval, nakoľko tieto mu boli na základe jeho žiadosti z 23.08 2023 sp zn PPZ-2/NKA-ST1-2023 predložené 31 08.2023 listom Slovenskej informačnej služby z 31 08 2023 sp. zn SIS-77/33-D- 8/2023-OČTK-S, ktorý tvorí utajovanú prílohu vyšetrovacieho spisu.
Pokiaľ vyšetrovateľ PZ nedisponoval celistvými záznamami vyhotovenými použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P, na základe akých dôkazov dospel k zisteniu, že došlo k ich dezinterpretácii? Je priam zarážajúce, že vyšetrovateľ PZ si až po vznesení obvinenia zabezpečuje vyžiadaním od príslušného orgánu (Slovenskej informačnej služby) dôkaz – záznamy vyhotovené na základe súhlasu Krajského súdu v Bratislave z 08 02 2021 č 3Ntt/22/2021-2-D- KS BA použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P, ktoré tvoria podstatu stíhaného skutku v bode II. Práve takýto spôsob vedenia trestného stíhania vyznieva ako manipulácia s trestným stíhaním (dokazovaním), ktoré je paradoxne kladené za vinu obvinenému V P (ako aj ostatným spoluobvineným).
V kontexte týchto svojvoľných tvrdení o „dezinterpretácii informácií“, ktoré mali vytvoriť podmienky pre použitie informačno-technických prostriedkov zo strany vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby, netreba opomínať skutočnosť, že o použití procesných inštitútov vyšetrovateľmi Úradu inšpekčnej služby (agent a vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov) rozhodoval príslušný sudca pre prípravné konanie, a je nepravdepodobné, že by tak urobil bez toho, aby mu bol predložený súvisiaci spisový materiál.
Aj k záveru o tom, že práve dezinterpretáciou informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P, boli vytvorené podmienky pre použitie informačno-technických prostriedkov vyšetrovateľmi Úradu inšpekčnej služby, dospel vyšetrovateľ PZ bez toho, aby disponoval relevantnými dôkazmi (napr. podnetom vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby, návrhom prokurátora a príkazmi sudcu pre prípravné konanie), z ktorých by vyplynuli závery, že informačno-technické prostriedky použité v kanceláriách národnej kriminálnej agentúry boli zrealizované práve na základe informácií, ktoré vyplynuli z informačno-technických prostriedkov použitých u P P. Z vyšetrovacieho spisu nie je zrejmé, či mal vyšetrovateľ PZ možnosť aspoň sa oboznámiť s príkazmi sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava III č p Ntt 40/2021-2-V-OSBAIII z 13.05 2021, Ntt 41/2021-2-V-OSBAIII z 13 05 2021, Ntt/57/2021-2-V-OSBAIII z 26 05 2021, Ntt/60/2021-2-V-OSBAIII z 27 05 2021,Ntt/61/2021-2-V-OSBAIII z 27.05 2021 a Ntt 89/2021-2-V-OSBAIII z 20 09 2021 (napríklad nahliadnutím na príslušnom súde, nakoľko na vyhotovenie kópie, resp rozmnoženie príkazov súhlas udelený nebol), a či tieto tvorili podklad jeho rozhodnutia, pretože v odôvodnení uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 nie je žiadna zmienka o tom, že by sa s uvedenými príkazmi sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava III oboznámil, a že by z týchto vychádzal pri ustálení skutkového stavu veci, ktorý našiel odraz v ním sformulovanej skutkovej vete v bode II uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023. …
Z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 vyplýva, že vyšetrovateľ PZ skutkové zistenia k bodu II zistil z výsluchov svedkov Mgr J Č, Ing M Š, Mgr L K a Mgr R S. Z vyšetrovateľom PZ konštatovaných záverov, ku ktorým dospel na základe výpovedí uvedených svedkov, však nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti ani o vymyslení spravodajskej informácie na osobu P P na základe akejkoľvek intervencie obvineného V P, a ani o následnej dezinterpretácií informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P. …
Po preskúmaní veci a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je nutné prijať záver, že skutkové okolnosti popísané v bodoch l. a II skutkovej vety, týkajúce sa obvineného V P, sú chaotické, uvedené veľmi neurčito a spôsobom nezodpovedajúcim hmotnoprávnemu hľadisku, ani požiadavke nezameniteľnosti skutku vyjadrenej v ustanovení § 206 ods 3 Trestného poriadku (tzv. procesnému hľadisku), prípadne uvedenie konania obvineného V P, v ktorom sa vidí spáchanie konkrétneho trestného činu, úplne absentuje. Preto uznesenie PPZ-2/NKA-ST1-2023 trpí deficitom nepreskúmateľnosti a nezákonnosti. …
Vážne výhrady možno vysloviť aj proti odôvodneniu uznesenia PPZ-2/NKA- ST1-2023, ktoré nezodpovedá požiadavkám kladeným na obsah odôvodnenia uznesenia v ustanovení § 176 ods 2 Trestného poriadku. Uvedený nedostatok sa prejavuje najmä v poukazovaní na neexistujúce dôkazy, teda na dôkazy, ktorými vyšetrovateľ PZ v čase vydania uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 reálne nedisponoval, a ktoré ako dôkazný prostriedok netvorili podklad jeho rozhodnutia. …
je zavádzajúce tvrdenie o neposkytnutí súčinnosti zo strany Slovenskej informačnej služby, nakoľko na základe žiadosti vyšetrovateľa PZ z 13 02 2023, urgovanej 26 06 2023, Slovenská informačná služba poskytla odpoveď z 11.07 2023 sp zn SIS-77/33-10-3/2023-OČTK, v ktorej uviedla, že žiadosť doručenú im 23.02.2023, ako aj ostatnú žiadosť (poznámka žiadosť z 26 06.2023) objektívne nebolo možné vybaviť z dôvodu, že v jej pôsobnosti sa utajované registratúrne záznamy identifikované vyšetrovateľom PZ uvádzaným označením nenachádzajú. Následne vyšetrovateľ PZ na základe odpovede Slovenskej informačnej služby spracoval novú žiadosť o poskytnutie súčinnosti z 25 07.2023, ktorá bola Slovenskej informačnej službe doručená 02 08.2023, a na základe ktorej Slovenská informačná poskytla požadované podklady listom z 09 08 2023 sp. zn SIS-77/33-D-6-1/2023-OČTK-3, ktoré boli vyšetrovateľovi PZ doručené 18.08 2023, teda po vydaní uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023. …
Konštatovanie a rámcový popis trestnej činnosti, na ktorú mala byť zločinecká skupina zameraná, v opise skutku uznesenia vyšetrovateľa PZ z 26.04 2022sp. zn. nie je možné považovať za procesné relevantné začatie trestného stíhania aj vo vzťahu k trestnej činnosti popísanej v skutku v bode II (rovnako aj vo vzťahu ku skutku v bode III PPZ-47/NKA-VY3-2022, ktorým bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, ) uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023, nakoľko v danom prípade išlo iba o vymedzenie účelu a okolností činnosti zločineckej skupiny. …
je... potrebné dodať, že vyšetrovateľ PZ v odôvodnení uznesenia PPZ-2/NKA-ST1- 2023tieto dôkazy síce konštatoval (vymenoval), avšak tieto dôkazy žiadnym spôsobom nevyhodnotil, neuviedol skutočnosti z nich vyplývajúce, ktoré by odôvodňovali vznesenie obvinenia obvinenému V P za skutok v bode II , preto uznesenie PPZ-2/NKA-ST1-2023 nie je vo vzťahu ku skutku v bode II ak osobe obvineného V P odôvodnené žiadnym procesne použiteľným dôkazom s relevantnou výpovednou hodnotou. …
Vo vzťahu k uzneseniu PPZ-17/NKA-ST1-2022 …
Podstata konania obvineného V P, ako je vymedzené v skutku v bode II , má byť v tom, že ako osoba s postavením v Slovenskej informačnej službe, poskytol súčinnosť JUDr. P K, ktorý zabezpečil „aby v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm a) zákona č 73/1998 Z z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej s justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len „zákon č 73/1998 Z z “), S/S nielen cielene vyhľadávala, ale aj vytvárala nepravdivé kompromitujúce informácie týkajúce sa činnosti a osôb kooperujúcich v pracovnej skupine „Očistec“, kedy konkrétne ( )“.
Aj vo vzťahu k opisu skutku v bode II je nutné konštatovať jeho neurčitosť, nejasnosť a zmätočnosť, bez splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 206 ods 3 Trestného poriadku, nakoľko neobsahuje všetky skutkové okolnosti podstatné pre právne posúdenie veci v kontexte zákonných znakov trestného činu, ohľadom ktorého sa vedie trestné konanie, a ktoré zároveň charakterizujú skutkový dej. …
Oveľa závažnejším nedostatkom opisu skutku v bode II je absencia vymedzenia konania obvineného V P, v ktorom by bolo možné vzhliadnuť zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu. Údajná protiprávna činnosť obvineného V P má podľa popisu skutku spočívať v jeho súčinnostnom konaní pre JUDr. P K, ktorý mal využiť postavenie obvineného V P v štruktúrach Slovenskej informačnej služby, avšak v popise skutku nie je žiadnym spôsobom konkretizované, akým konkrétnym konaním malo byť jeho postavenie v štruktúrach Slovenskej informačnej službe využité, teda čo konkrétne mal obvinený V P konať. Takýto stav vyvoláva nielen neurčitosť a nepreskúmateľnosť uznesenia o vznesení obvinenia, ale spôsobuje aj porušenie práva na obhajobu, nakoľko obvinený nevie, proti čomu sa má brániť. ...
Ani z popisnej časti skutku, v ktorej sa konštatuje',/...) kedy konkrétne Mgr M C dostal pokyn na spracovanie spravodajskej informácie na osobu P P, ktorý informáciu vytvoril tak, aby aspoň vo všeobecnej rovine obsahovala, napriek absencii predchádzajúceho spravodajského rozpracovania (...)“, nevyplýva, že pokyn na spracovanie spravodajskej informácie, ktorá tiež nie je žiadnym spôsobom konkretizovaná a identifikovaná a nedá sa zistiť ani z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023, dostal Mgr M C práve od obvineného V P. Navyše, táto skutočnosť nevyplýva am z vykonaného dokazovania.
Pokiaľ vyšetrovateľ PZ v čase vydania uznesenia PPZ-17/NKA-ST1-2022 preukázateľne nedisponoval spravodajskou informáciou č SIS-48/22-V-65-3/2020-S, ani žiadnymi objektívnymi dôkazmi preukazujúcimi, že skutočnosti v nej uvedené nekorešpondujú s realitou, z ktorej premisy vyšetrovateľ PZ vyvodil protiprávnosť konania obvinených, v príkrom rozpore s princípmi dokazovania (§ 119 ods 3 Trestného poriadku), so zásadami trestného konania (§ 2 ods 1, ods 10, ods 12 Trestného poriadku) a s pravidlami elementárnej logiky hodnotil dôkazy, ktorými nedisponoval, a ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Takéto hodnotiace úsudky, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, sú absolútne neprijateľné a vážne narúšajúce celkovú vierohodnosť a dôvodnosť vedeného trestného stíhania. Je potrebné uviesť, že trestné stíhanie proti konkrétnej osobe možno viesť len na základe dôkazov, nie domnienok, indícií a nepodloženého presvedčenia. Svojvôľa v procese hodnotenia dôkazov, ktorou je zaťažené aj uznesenie PPZ-17/NKA-ST1- 2022, je nežiaducim prvkom, ktorý zakladá rozpor nielen samotného postupu v procese dokazovania a naň nadväzujúceho rozhodnutia so zákonom, ale aj so základným ústavným právom byť stíhaný spôsobom ustanoveným zákonom.
Navyše, aj vo vzťahu ku skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania v uznesení PPZ-17/NKA-ST1-2022 (podobne ako vo vyššie uvedenom prípade skutku v bode II uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023) je potrebné dodať, že trestné stíhanie zaň bolo začaté vydaním uznesenia PPZ-17NKA/ST1-2022, ktorým vyšetrovateľ PZ okrem vznesenia obvinenia súčasne podľa § 199 ods 1, ods. 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie, teda až dňom 17.08 2023. Preto dôkazy vykonané a zabezpečené v súvislosti s trestným stíhaním vedeným pre inú trestnú činnosť, najmä výpovede svedkov, o ktoré vyšetrovateľ PZ oprel svoje skutkové zistenia, a ktorými odôvodnil vznesenie obvinenia R K a V P, nie sú dôkazmi procesné použiteľnými pre vznesenie obvinenia, nakoľko boli vykonané pred začatím trestného stíhania. Dôkazy (výsluchy svedkov) vykonané do 17. 08. 2023 možno považovať za procesné akceptovateľné iba pre začatie trestného stíhania, nie aj pre vznesenie obvinenia. ...
Vážne výhrady možno vysloviť aj proti odôvodneniu uznesenia PPZ-2/NKA- ST1-2023, ktoré nezodpovedá požiadavkám kladeným na obsah odôvodnenia uznesenia v ustanovení § 176 ods 2 Trestného poriadku Uvedený nedostatok sa prejavuje najma v poukazovaní na neexistujúce dôkazy, teda na dôkazy, ktorými vyšetrovateľ PZ v čase vydania uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 reálne nedisponoval, a ktoré ako dôkazný prostriedok netvorili podklad jeho rozhodnutia.".
Toľko teda zo znenia uznesenia prvého námestníka generálneho prokurátora zo dňa 12. 03. 2024. Aj toto dôležité uznesenie sa nám následne podujal preosiať investigatívny novinár Peter Kováč z denníka Sme. Ako vyzerá výsledok v podobe interpretácie nielen tohto dôležitého uznesenia, môžeme vidieť v jeho článku s názvom Kauza Rozuzlenie sa rozpadá. Čím Žilinkova prokuratúra vysvetľuje nové 363-ky a komu pomohla? Holt, objektívna žurnalistika.
Dňa 22. júna 2023, ešte pred tým ako sa dňa 17. augusta 2023 konala pamätná tlačová konferencia, Štefan Hamran hrubo dezinformoval verejnosť: „Policajný prezident Štefan Hamran je sklamaný, že riaditeľ SIS Michal Aláč pokračuje v úrade. Pripomenul, že práve pod jeho vedením vyprodukovali dokument, ktorý súd „roztrhal na kusy“, a napriek tomu ho policajná inšpekcia využila na stíhanie vyšetrovateľov NAKA. Hamran zopakoval, že obvinenie Jána Čurillu a jeho kolegov považuje za účelové.“. No a teraz si pripomeňme to, čo policajný prezident Hamran prehlásil v roku 2023 ohľadom akcie Rozuzlenie pre denník Sme.sk, po tom, ako sa konal jeho tlačový brífing: „Polícia postupuje zákonne a na základe dôkaznej situácie.… Polícia, najmä vyšetrovatelia, nemôžu pri výkone svojho povolania sledovať politický kalendár. Riadia sa dôkaznou situáciou, Trestným poriadkom...“. Ako sme sa mali možnosť presvedčiť na podklade uznesenia generálneho prokurátora, v skutočnosti to bolo presne naopak, takže je zrejmé, že verejnosť bola podvedená.Na tlačovej konferencii pritom Hamran tiež povedal: „Odmieta, že by policajti zatýkali a konali pre to, aby sa zachránili. „Naše svedomie je čisté,“ vyhlásil.“. Takže tak. Aspoň už máme predstavu o tom, čo znamená čisté svedomie v Hamranovom ponímaní.
K obvineniu Michala Aláča a jeho odvolaniu z funkcie
Michal Aláč v nedávnom rozhovore v súvislosti so svojim obvinením úvodom upozornil na absurdnosť (nielen svojho obvinenia - v čase od 5:51): „Sú to s prepáčením vymyslené bludy. Nebola tam časová súvislosť, nebola tam vecná súvislosť, boli to úplne vymyslené veci z počutia. Už len samotná podstata obvinenia, že v roku 2016 sme mali založiť nejakú zločineckú skupinu, aby sme myslím najneskôr v roku 2021 začali mariť vyšetrovanie nejakých káuz - čiže v ich ponímaní sme asi vytvorili nejaký zločinecký startup, ktorý sa založil, odpočíval a čakal na to, že v prípade, že ak sa začnú vyšetrovať niektoré kauzy, ktoré sa stanú od založenia, takže ich asi budeme nejakým spôsobom mariť. Takže to bola prvá skutková nezrovnalosť, že v tom čase sme sa nikto nepoznali. Ja som bol na úplne odlišnej úrovni práce SIS. Ja som bol niekde úplne inde služobne zaradený. Nepoznal som tých ľudí, a tá trestná činnosť ktorej vyšetrovanie sme mali mariť, ak si dobre pamätám, ešte nebola ani spáchaná. Čiže naozaj to bol schránkový startup v ich ponímaní. Druhá vec, ktorá je veľmi účelovo písaná, ktorá podľa môjho názoru nemá logické odôvodnenie, je, že SIS reálne nemá akým spôsobom ovplyvňovať tie trestné konania, pretože jediné čo sme my spravili je, že SIS so súhlasom súdu, použila odposluchy na závadovú osobu [Petra Petrova]. Išlo tu o ochranu hospodárskych záujmov štátu. Keď sme potom vyťažovali odposluchy, zistili sme, že sú tam informácie o tom, že sa tam baví s príslušníkmi NAKA, s príslušníkmi inšpekcie a nejakým spôsobom sa tam bavia o prebiehajúcich kauzách. Takže sme spracovali spravodajské informácie, bolo ich viacero, bolo to niekoľko desiatok strán a niekoľko stoviek strán prepisov odposluchov. S tým, že postup bol taký istý ako v ostatných kauzách, v ostatných spravodajských produktoch. Spíše sa informácia a pošle sa zákonnému príjemcovi. On si ju vyhodnotí a rozhodne ako s ňou naloží. V tomto prípade bol postup taký, že ja som informoval zákonných príjemcov o tom, že existuje určité podozrenie, na čo ma v tom čase premiér Heger požiadal, či by sme mohli uskutočniť nejaké pracovné stretnutie medzi zákonnými príjemcami spravodajskej informácie, aby sme si to prešli. To bolo to známe stretnutie SIS, ktoré bolo medializované, čiže premiér Heger pozval všetkých ktorých uznal za potrebné, aby tam boli. Tam sme si to prediskutovali a následne zo SISky prišlo oznámenie, že vtedajší policajný prezidentPeter Kovařík, a vtedajší riaditeľ inšpekcie A. Szabó z poverenia ministra vnútra Romana Mikulca vytvorili tím Oblúk, a že mu máme poskytnúť všetku súčinnosť. Takže my sme zobrali informácie, ktoré sme v tom čase mali, a odstúpili sme to tímu Oblúk, ktorý pozostával z príslušníkov NAKA a z príslušníkov inšpekcie, aby to nejakým spôsobom analyzovali, vyhodnotili, a ďalej to už išlo v režime tímu Oblúk. Avšak sám si dobre pamätáte, že v mediálnom priestore sa objavovali rôzne rozprávky o tom ako je SIS za vojnou v polícii, ako nejakým spôsobom marí tie vyšetrovania. SIS však nemala ako reálne ich mariť, pretože v roku 2021 všetko čo mala, odovzdala orgánom činným v trestnom konaní, a orgány činné v trestnom konaní, konkrétni vyšetrovatelia určení policajným prezidentom a riaditeľom inšpekcie, to vyšetrovali.“.
V rozhovore ďalej tiež upozornil na nasledovné (v čase od 11:40): „Existuje niekoľko nepravdivých informácií, ktoré boli posúvané v mediálnom priestore, ktoré boli prezentované niektorými predstaviteľmi štátu. Po prvé, mne nehrozilo nič, nebol som trestne stíhaný, nebol som podozrivý, čiže nevidím zmysel v tom, v čom by som mal chrániť seba. V. Pčolinský síce bol v tom čase obvinený, ale tie informácie išli predtým a len úplne okrajovo sa týkali toho, že… ak v jeho kauze boli použití kajúcnici, tak mohla byť aj tá kauza ovplyvňovaná. Paradoxne, keď si to dáme na jednu priamku, tak logika nie je ani v tom, že v tom čase bol riaditeľ Pčolinský poškodený v jednej z tých káuz, ktorých vyšetrovanie mala SISka mariť. Čiže by škodil sám sebe, keby to nejakým spôsobom maril. Druhá vec, ktorá je veľmi dôležitá je, že všetky správy SIS išli v utajenom režime, ani všetci príjemcovia nevedia kto všetko tie správy dostal. To vie len premiér. Ten rozhodol, že sa zvolá to stretnutie. SIS nedala žiadne tlačové vyjadrenie a vo vysokom stupni utajenia poslala informácie zákonným príjemcom, aby vykonali kontrolu. Čo oni mohli urobiť? Tak ako to robia v každej inej situácii, zoberie si spravodajskú informáciu, prečíta si ju v rámci kontrolných mechanizmov, ktorými disponuje, a v tichosti preverí to, čo mu SISka poslala. V tomto prípade sa to ale nestalo. Čo sa stalo v tomto prípade? Všetci začali biť na poplach. Zrazu bol z toho mediálny humbuk, a informácie a uznesenia začali lietať v mediálnom priestore. Potom prišla tá informácia, ktorá išla do národnej rady. Tu musím podotknúť, že to nebola spravodajská informácia, ktorá išla zákonným príjemcom, to bolo len rámcové zhrnutie v pléne národnej rady, ktoré malo myslím4 strany, nepamätám sa presne. Štandardne tie informácie, ktoré išli k tým kauzám, mali niekoľko desiatok strán, kde boli podrobne konštatované veci, ktoré považujeme za neštandardné, a ktoré môžu ohroziť trestné stíhanie niektorých osôb, pretože vy si musíte uvedomiť to, že ak oni nejakým spôsobom ohýbali právo, tak následne na základe toho popadajú všetky tie kauzy, ktoré chceli vyšetriť. Pretože princíp zhnitého jablka v bedničke, [ktorý spočíva v tom], že vám zhnijú všetky, tak mohol predstavovať problém. Čiže my sme neurobili nič iné, len to čo vždy, pretože napríklad v ten rok išlo 400 spravodajských informácií, čiže v 400 prípadoch sme to poslali a nikto z toho nerobil humbuk. Nikto s tým nešiel do médií, nikto z toho nerobil humbuk, a zrazu z toho bol humbuk, ale to nešlo zo SISky.“.
K svojmu odvolaniu uviedol (v čase od 18:52): „Obvinením bolo poškodené moje meno, existujú tisícky článkov naprieč celou Európou. Celá spravodajská komunita ma poznala, pretože ja som v spravodajských službách pracoval 15 rokov, bol som členom medzinárodných pracovných skupín. Nejakým spôsobom registrovala, že niečo takéto sa stalo, ale potom keď som bol očistený, keď bolo obvinenie zrušené, a následne zastavené trestné stíhanie, tých článkov bolo iba niekoľko. Druhý aspekt, ktorý ma na celej veci hnevá je spôsob, akým došlo k môjmu odvolaniu z funkcie. Pravda je taká, že 17. [augusta] ma obvinili, 18. som šiel na úkon, potom som bol prepustený po zadržaní a v pondelok som prišiel normálne do práce. Uznesenie ešte nebolo právoplatné, pretože ja som proti nemu podal sťažnosť. Nekomunikoval so mnou premiér Ódor, netrápilo ho, že čo sa deje s jeho riaditeľom služby, nekomunikoval so mnou prezidentský palác, len mi písomne oznámil, že som postavený mimo službu. Tak som si do tašky dal nejaké osobné veci, ktoré som mal v kancelárii a odišiel som. Následne dva dni nato, uznesenie ešte stále nebolo právoplatné, ešte stále sa so mnou nikto nebavil. Ani premiér, ktorý bol v tom čase aj ministrom vnútra – pán Ódor, ani prezidentka Čaputová, mi nedali možnosť sa vyjadriť. Obidvaja pritom disponovali informáciami zo služby, ktoré keby si pozreli, tak by videli, že v tom uznesení sú hlúposti – že tam nesedí skutkový dej, že tam nesedí priebeh. Vedeli by si to vyskladať. Nikto sa so mnou nebavil. Preto to beriem trošku osobne. …
U mňa bola celá kauza postavená na domnienkach. V spise je veta, že vyšetrovateľ síce nevidel tú spravodajskú informáciu, nepozná jej obsah, nemá ju v spise, ale domnieva sa, že hovorí toto a toto. Pri mne a mojich spoluobvinených nie je hodina odposluchov, nie je jediná fotka, nie je nič. Len svedkovia z počutia, zo sekundárneho počutia – že svedok počul, že svedok počul. A keď zistili, že vyšetrovateľ by bol schopný tých svedkov dohľadať, tak pri každom svedkovi povedali, že nemôžu uviesť kto im tú informáciu povedal, pretože ho chcú chrániť. Ale svedok musí vypovedať všetko. … Vidím tu dvojaký meter. Najmä v tom, že čurillovci boli niekoľko násobne právoplatne obvinení, sú tam stovky hodín odposluchov, a to nebránilo tomu, aby boli povyšovaní do vyššej funkcie. Keď sa to nepáčilo ministrovi Šimkovi, tak musel opustiť miesto, odvolali ho, a následne ich nový poverený minister pán Ódor vymenoval do funkcií. A na druhej strane pán Ódor, pri mojej osobe, ako predseda vlády doručil prezidentke návrh na mojej odvolanie, hoci som bol neprávoplatne obvinený, nestratil so mnou ani slovo na túto tému, nevidel jediný priamy dôkaz. Uznesenie bolo postavené na vode, a tam sa rozhodol, že ma odvolajú a podali to prezidentke ako návrh, a prezidentka, ktorá bola zodpovedná za úradnícku vládu, sa stotožnila s tým, že právoplatne obvinení čurillovci budú zastávať vysoké pozície na NAKE a na inšpekcii. Zaujímavé je, že príslušníci NAKA a SISkári idú podľa toho istého zákona, a ten by mal platiť rovnako pre všetkých. V tom cítim diskrimináciu… keď som bol ja neprávoplatne obvinený a do 48 som bol zbavený funkcie, a oni boli povyšovaní, hoci boli právoplatne obvinení, sú tam fotky, sú tam záznamy, o tom čo robili, dá sa to dohľadať v spisoch, pretože to čo zaznelo, že budú robiť, následne procesne aj urobili. A to nikomu nevadilo, ani úradníckej vláde, ani kancelárii prezidentky, a to je diskriminačné. … Podal som sťažnosť [proti rozhodnutiu správneho súdu] a pôjde to na najvyšší správny súd, ktorý preskúma celý postup, pretože celý postup prezidentskej kancelárie spočíval v tom, že mali naozaj iba to uznesenie, a na základe toho rozhodli. Potom keď som podal rozklad proti postaveniu mimo službu, tak nemali záujem v tom rozkladnom konaní nejakým spôsobom preskúmavať a zaoberať sa mojimi námietkami, čo ako som už povedal, považujem za diskriminačné, že mňa vybavili za 48 hodín a čurillovci zastávali vysoké funkcie, a teraz majú z môjho pohľadu nezákonne priznaný status oznamovateľov protispoločenskej činnosti. … Pre nich nebola reálnou hrozbou SIS, ale vyšetrovateľ a orgány činné v trestnom konaní, ktoré procesným spôsobom dokumentovali tú ich trestnú činnosť… čiže inšpekcia a príslušníci NAKA. …
Bolo to dosť náročné pre mojich blízkych, pretože ma brali ako osobu, ktorá háji záujmy Slovenskej republiky, a zrazu pár vyšetrovateľov s podporou médií zo mňa urobili vagabunda. Neskôr sa to ukázalo ako nepravdivé, ako znôžka nezmyslov, bolo tam vyše 20 procesných a skutkových pochybení. Dobré meno už je ale poškodené. Zlý pocit zostal. ...“.
Pokiaľ ide o odvolanie Michala Aláča z funkcie, treba tiež uviesť, že napr. Denníkn.sk v tejto súvislosti verejnosť informoval, že „… premiér Ľudovít Ódor oznámil, že navrhne vláde, aby bol Aláč z funkcie odvolaný. „Za týmto rozhodnutím si s pani prezidentkou stojíme,“ povedal Ódor s tým, že „rešpektovanie zákona nie je žiaden rozmar ani rozvrat.“. … Prezidentka sa pri rozhodnutí odvolala na zákon, podľa ktorého musí byť príslušník tajnej služby dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, „ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby a je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin“. Aj premiér Ódor povedal, že „zotrvanie na pozícii šéfa SIS by ohrozovalo dobré meno služby doma aj v zahraničí a podkopávalo dôveru“.“.
Vzhľadom na vyššie uvedené možno skonštatovať, že prezidentka a premiér Ódor nám ako verejnosti odkázali, že Michal Aláč je dôvodne podozrivý. Predložili nám to teda ako fakt. Z uznesenia o vznesení (nielen) jeho obvinenia, ktoré mala prezidentka a premiér k dispozíci, (obaja boli pritom naviac zákonnými adresátmi spravodajskej produkcie), však vyplývalo, že dôkazná situácia bola v skutočnosti postavená na vode. V prípade neexistoval žiadny relevantný dôkaz, a už samotné uznesenie kričalo nezákonnosťou a nezmyselnosťou. Obvinenie bolo postavené len na domnienkach vyšetrovateľa, pričom nielen ona (právnička!), ale ani premiér neboli vyrušení ani takou drobnosťou, ktorou bolo to, že vyšetrovateľ vyhodnocoval dôkazy, ktoré nevidel! V prípade M. Aláča platí to čo aj v prípade V. Pčolinského a R. Konečného, pri ktorých prvý námestník generálneho prokurátora v uznesení skonštatoval, ako sme videli vyššie, že „vyšetrovateľ PZ v príkrom rozpore s princípmi dokazovania, so zásadami trestného konania a s pravidlami elementárnej logiky hodnotí dôkazy, ktorými nedisponuje, teda nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Takéto hodnotiace úsudky, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, sú absolútne neprijateľné a vážne narúšajúce celkovú vierohodnosť a dôvodnosť vedeného trestného stíhania. Je potrebné uviesť, že trestné stíhanie proti konkrétnej osobe možno viesť len na základe dôkazov, nie domnienok, indícií a nepodloženého presvedčenia. Absolútna svojvôľa v procese hodnotenia dôkazov… zakladá rozpor nielen samotného postupu v procese dokazovania a naň nadväzujúceho rozhodnutia so zákonom, ale aj so základným ústavným právom byť stíhaný spôsobom ustanoveným zákonom. … Dôkazy (výsluchy svedkov) vykonané do 17. 08. 2023 možno považovať za procesné akceptovateľné iba pre začatie trestného stíhania, nie aj pre vznesenie obvinenia.“. Ťažko možno uveriť tomu, že tieto do očí bijúce skutočnosti unikli pozornosti prezidentky, keď je súčasne právničkou, ktorá naviac mala ako zákonný príjemca k dispozícii aj spravodajskú produkciu SIS, s ktorou mohla uznesenie o vznesení obvinenia porovnať a zistiť, kde je v skutočnosti pravda. Keďže premiér bol taktiež zákonným adresátom spravodajskej produkcie, mohol rovnako porovnať uznesenie s produkciou SIS. Tej časti verejnosti, ktorá je oboznámená so skutočnou dôkaznou situáciou v tejto kauze, je napokon jasné, že podozrenie v prípade Michala Aláča nebolo fakticky dôvodné ani za mak. Naviac, prezidentka majúc v rukách uznesenie o vznesení obvinenia, tiež musela vedieť, že Š. Hamran hrubo dezinformoval verejnosť, keď po tlačovej konferencii tvrdil, že „Polícia postupuje zákonne a na základe dôkaznej situácie.… Polícia, najmä vyšetrovatelia, nemôžu pri výkone svojho povolania sledovať politický kalendár. Riadia sa dôkaznou situáciou, Trestným poriadkom…“. Ďalej treba podotknúť, že keď sa rozbehla štvavá propagandistická kampaň proti obvineným, vedená presne v štýle 50. rokov, prezidentka a premiér sa rozhodli, že nebudú rušiť. Keď teda vezmem do úvahy celkový prístup prezidentky a premiéra Ódora v tejto kauze, tak ho musím označiť za hanebný. Záverom tejto časti sa mi ešte žiada dodať, že nie je pravdou, že tu súd neroztrhal na kusy dokument SIS, ako tvrdil Hamran, tu sa v skutočnosti na kusy roztrahala, a stále trhá, česť a dôstojnosť Michala Aláča, nevinného muža.
V súvislosti s vyššie uvedeným znením uznesenia prvého námestníka generálneho prokurátora z roku 2024 sa preto natíska otázka, ako by sa napríklad Š. Hamranovi a ďalším pánom z policajného zboru, prítomným na tlačovke v roku 2023, Jane Krescanko Dibákovej, ktorá spolu s Hamranom stále tvrdí, že ide o kauzu "popisujúcu organizáciu útokov na čurillovcov", prezidentke, alebo prezidentke, či Ľ. Ódorovi páčilo, keby boli stíhaní na základe vyfabrikovaného obvinenia a boli obeťami mediálneho lynču? Je tiež zrejmé, že tlačový brífing zo 17. augusta 2023, ktorý Š. Hamran označil za "mimoriadne dôležitý", bol urobený s jediným cieľom – dezinformačne podsunúť verejnosti to, čo im vyhovovalo. V tom v skutočnosti spočívala mimoriadna dôležitosť tlačovej konferencie. A tu sa opäť natíska otázka: ako by sa páčilo pánom Hamranovi, Daňkovi, Kiššovi a Imremu, Jane Krescanko Dibákovej, pani prezidentke, či Ľ. Ódorovi, keby takáto svinská praktika bola použitá proti nim?
V súvislosti s touto vykonštruovanou kauzou je potrebné zdôrazniť, že hanebné, nezmyselné trestné stíhanie spôsobilo nevinným ľuďom nenapraviteľné následky v podobe zničených životov, reputácie a kariéry. Keďže dôležitú rolu v tomto prípade zohrávalo (a stále zohráva) jeho mediálne pokrytie, ktorého súčasťou bola aj slávna tlačová konferencia z roku 2023, treba dať do pozornosti nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 1029/21, zo dňa 13. 01. 2022 , v ktorom ÚS ČR upozornil na nasledovné:
"36. Poskytnutí přiměřeného zadostiučinění za nemajetkovou újmu vzniklou v průběhu celého trestního řízení je také třeba zasadit do kontextu současného „mediálního světa“. O zahájení trestního řízení i učiněných krocích orgánů činných v trestním řízení může být široká veřejnost informována při užití masových sdělovacích prostředků a sociálních sítí prakticky okamžitě bez časového a místního omezení. Již samotná informace o zahájení prověřování jednotlivce ze spáchání trestného činu rezonující ve veřejném prostoru (a zejména její medializace) je podle konkrétních okolností způsobilá poškodit jeho postavení ve společnosti a rodinný i profesní život – zvláště v době, kdy mají média, ovlivňující veřejné mínění a náladu spoluobčanů, ještě před sdělením obvinění „jasno“ v tom, kdo je za údajnou trestnou činnost odpovědný [viz bod 37 nálezu sp. zn. IV. ÚS 3183/15 ze dne 27. 9. 2016 (N 183/82 SbNU 773)]. V mediálním světě a ve světě internetu a sociálních sítí se zásada presumpce neviny příliš nepraktikuje.".
V jednom z ďalším bodov skonštatoval: „33. … nemá být odčiněna pouze újma vzniklá vydáním usnesení o zahájení trestního stíhání jako takovým, ale veškerá újma, jež je přičitatelná státu za postup jeho orgánů, který se následně ukáže jako nezákonný či chybný (resp. který nevyústil v pravomocné odsouzení). Usnesení o zahájení trestního stíhání není vydáváno tzv. „od stolu“ bez předchozího procesu, ale pouze v případě, nasvědčují-li prověřováním zjištěné a odůvodněné skutečnosti tomu, že byl spáchán trestný čin, a je-li dostatečně odůvodněn závěr, že jej spáchala určitá osoba (§ 160 odst. 1, věta první, trestního řádu).“.
K rozhovoru Jany Krescanko Dibákovej so Štefanom Hamranom
V úvode článku som sa zmienila o nedávnom rozhovore Jany Krescanko Dibákovej so Štefanom Hamranom. V tejto súvislosti stojí za pozornosť aj to, že Krescanko Dibáková v ňom o. i. uviedla (v čase od 7:40), že v kauze Rozuzlenie boli „viacerí hlavní aktéri, medzi ktorými boli dvaja bývalí šéfovia SIS - pán Aláč, pán Pčolinský, kde sa hovorilo o tom, že pán X Peter Košč má nejakým spôsobom zastrešovať celú organizovanú skupinu. Malo sa tak diať vo vzťahu k čurillovcom, a takpovediac stopiť ich práca… Kauza sa zastavila a tesne pred tým sme tu mali rôzne 363... ". Ako konkrétne sa mala stopiť práca čurillovcov, nám samozrejme neozrejmila – predkladá nám to ako fakt, čoby výsledok investigatívnej driny.Hamran v reakcii na moderátorku povedal o. i. aj to, že išlo o "kľúčový prípad, ktorý bol mediálne veľmi intenzívne prepieraný, je xy pochybností okolo tohto prípadu, už aj vo vzťahu k tým 363, ktoré toho času boli v podstate udeľované."
Prípad je stále mediálne prepieraný, žiada sa dodať. Ani Hamran nám samozrejme neobjasnil na základe čoho tie 363 boli podané, a prečo bolo dotknutým osobám zastavené trestné stíhanie. Spolu s Janko Krescanko Dibákovou šermujú 363-kami, ako keby tu išlo o nejakú maličkosť. Ani jemu, ani moderátorke pritom zjavne neprekáža, že v roku 2024 vyplávalo na povrch, že trestné stíhanie bolo vykonštruované, a to práve na podklade § 363. Prečo? Pretože sa im to nehodí do krámu.
Následne sme sa z rozhovoru dozvedeli, že sa im nepáči, ako som uviedla v úvode článku, že Ladislav Greguš, komunálny poslanec za SMER a SNS, zastavil trestné stíhanie v tomto prípade.Hamranovi však vadí aj to, že v tomto kľúčovom prípade zastavil trestné stíhanie podľa neho nevídaným spôsobom, a síce tak, že utajil kompletné uznesenie. Pýtal sa vraj svojich vyšetrovateľov na to či si pamätajú, aby sa v nejakej citlivej kauze takto postupovalo, a tí mu mali povedať, že v žiadnom prípade sa nepamätajú, že by sa kompletne utajilo uznesenie o zastavení trestného stíhania. Vladimír Pčolinský však v tejto súvislosti uviedol: „Uznesenie som ešte nevidel, ale vyšetrovateľ vychádzal aj z dôkazov v utajovanej prílohe. Ak chce rozhodnutie riadne odôvodniť, musí pracovať aj s utajovanými skutočnosťami. Predpokladám, že preto je uznesenie utajené. S podobným prípadom som sa už stretol – celé vyšetrovanie aj meritórne rozhodnutie boli v utajenom režime.“.
Jane Krescanko Dibákovej, ako sa dozvedáme ďalej, (spolu s Hamranom a nemalou časťou verejnosti) leží na srdci dosiahnutie spravodlivosti, a tak sa obrátila na Hamrana (v čase od 15:28): „z pohľadu odbornosti a z pohľadu dobrých snáh o vyriešenie v prospech spravodlivosti, aby som to takýmto spôsobom zarámcovala.“. Preto sa ho následne opýtala: „Máme tu vyšetrovateľa, ktorý je preukázateľne mestským poslancom za nejaké dve strany, tak čo sa s týmto dá robiť, aby sa kauza nezamietla pod koberec? Je to teraz na stole generálneho prokurátora, aby kauzu Rozuzlenie vrátil do hry?“. Hamran na to odpovedal takto: „Ja som ho aj vyzýval, že generálny prokurátor by sa na to mal pozrieť, pretože je tu mimoriadne podozrivé rozhodnutie spôsobom, čo nemá opodstatnenie v tej vyšetrovateľskej praxi, a na strane druhej je tu jeho podriadená, zase tá Cibuľová, nad ktorou je už toľko otáznikov, takže pán generálny prokurátor, u neho by tom považoval za minimum, že sa na tento citlivý prípad pozrie.“. Hamranova odpoveď nie je ničím iným, ako úskočným manévrom, slúžiacim na odpútanie pozornosti od jadra veci, teda od faktu, že dôkazná situácia je v tejto kauze ničotná. V súvislosti s dôkazmi treba na tomto mieste tiež dodať, že ak by spravodajská produkcia SIS svedčila v neprospech obvinených, tak ako to bolo dezinformačne podsunuté verejnosti nielen na tlačovej konferencii (v rámci “dôkaznej situácie", tváriacej sa ako objektívny dôkaz o vine), tak by táto spravodajská produkcia nepochybne bola použitá proti nim – k tomu ale nedošlo. Čo z toho vyplýva? Nuž to, že spravodajská produkcia v skutočnosti svedčila v ich prospech. Naviac, to, ako to v tejto kauze bolo v skutočnosti so spravodajskou produkciou SIS, musela vedieť aj prezidentka a premiér, nakoľko boli jej zákonnými príjemcami.
Keďže Ladislav Greguš rozhodol v rozpore s predstavami Hamrana, krútia sa mu z toho v päsť aj prsty na nohách. Bodaj by aj nie, keď tu zaúradovali temné sily, ktoré sa snažia zamiesť celú vec pod koberec. Spolu s Krescanko Dibákovou oznámil verejnosti, že požadujú “vyriešenie v prospech spravodlivosti“. Tu sa mi tisne na jazyk otázka: ako sa dá dokázať niečo, čo sa v skutočnosti nestalo? Nebolo by predsa len jednoduchšie vzniesť mocnej zločineckej skupine úplne nové obvinenia? Podľa mňa by to šlo. Za vraždu bleskom, napríklad. Treba však predom myslieť na to, že akcia by sa tento krát mala pomenovať oveľa údernejšie ako tá predošlá, napríklad Mor ho!
Čo k tomu všetkému dodať? Keby to celé nebolo tak tragické, bolo by to nesmierne komické. Trestné stíhanie bolo (neprávoplatne) zastavené, ale mediálny lynč pokračuje, keďže v ceste nestoja žiadne prekážky. Hamran, ktorý túži byť ministrom vnútra, si dobre uvedomuje, že má moc manipulovať verejnou mienkou ako sa mu zachce, a tak sa v tom rochní. Pod rúškom boja za spravodlivosť, sa z ničotnej dôkaznej situácie hanebne snaží vytrieskať politikum.
V rozhovore tiež uviedol, že “celá kauza smrdí od základov.“. S týmto jeho vyjadrením súhlasím, pretože keď si to celé zhrnieme, po tejto megakauze - ako vystrihnutej z 50. rokov - ostal iba dym a smrad. A k tomu pachová stopa bohorovného Hamrana a jemu podobných. Vo vzduchu však visí viacero dôležitých otázok: bude niekedy vyvodená zodpovednosť za závažné zlyhania, ku ktorým tu došlo? Dočkajú sa jej obete niekedy aspoň ospravedlnenia?
Štefan Hamran, čurillovci a rozhodnutie dovolacieho senátu NS SR v trestnej veci bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika zo dňa 11. 12. 2025
Hamranovi uviazla v žalúdku aj iná kauza. Nielen on totiž nedokáže stráviť rozhodnutie dovolacieho senátu NS SR v trestnej veci bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Dovolací senát v decembri 2025 zrušil rozsudok NS SR z 24. mája 2022, sp. zn. 5 To 11/2021 ako aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 20. 09. 2021, sp. zn. 3 T 5/2021, zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Dovolací senát Špecializovanému trestnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol. Najnovšie sme sa dňa 26. mája 2026 dozvedeli, že sudca Pulman zo Špecializovaného trestného súdu, odmietol obžalobu v trestnej veci Dušana Kováčika a prevzal argumentáciu dovolacieho rozsudku.
V reakcii na poznámku moderátora Adela Ghannama o tom, že vyšetrovateľ Ďurka bol zaujatý vo vzťahu k Dušanovi Kováčikovi, čo (tiež) skonštatoval dovolací senát, Hamran nedávno zareagoval rozhorčenou protiotázkou: „To je zaujatosť, že sa niekto o niekom vulgárne vyjadruje za zatvorenými dverami?!". „To tvrdí najvyšší sud, čiže tak to asi je“, dodal Ghannam. Nemalá časť verejnosti, ktorá nemá tušenia ani o tom, v čom v skutočnosti spočívalo rozhodnutie tohto senátu, nad tým, po vzore Hamrana, taktiež neveriacky krúti hlavou a hromží: takže Ďurka bol zaujatý kvôli takej sprostosti! To je nehorázne! Tomu, čo presne v tejto súvislosti uviedol dovolací senát, sa budem venovať neskôr, nakoľko v skutočnosti je celá vec oveľa závažnejšia. „So slovníkom čurillovcov o “lovení“ sa stotožňujem na 110 percent“, prehlásil Hamran ďalej hrdo. Nevyrušuje ho pritom, že dovolací senát vyšetrovateľovi odkázal, že nemá len tak loviť, ale vyšetrovať tak, ako mu to ukladá Trestný poriadok, ako uvidíme nižšie.
Ďalej sme sa dozvedeli, že Hamranovi hlava neberie, že dva predchádzajúce súdy rozhodli inak, ako tento senát – niečo tu podľa neho nie je v poriadku, keďže rozhodnutie dovolacieho senátu s rozhodnutiami predchádzajúcich súdov “absolútne nekorešponduje“, čo je “mimoriadne zvláštne“ - to je predsa škandál! Nuž, dovolací senát bol taký trúfalý, že si dovolil rozhodnúť v rozpore s predstavami Hamrana - v tom je v skutočnosti jadro celého problému. Zisťujeme tiež, že nepríjemný verdikt ho obťažuje ako otravný komár. Nechce to teda nechať len tak, a preto náš ostrostrelec namieri svoj kanón na dotieravého komára, a vystrelí: „Pozrite sa, stíhali sme aj sudcov v minulosti, je tak, však?“. Veď hej, stíhali. V akcii Víchrica a Búrka boli stíhané desiatky sudcov, ale tí sú postupne oslobodzovaní. V akcii Búrka, ktorú dozoroval “elitný“ ÚŠP, bolo obvinených 14 sudcov. O tejto kauze informoval sudca JUDr. Šamko minulý rok v článku s názvom Skolonizované orgány činné v trestnom konaní alebo ako nahradiť dokazovanie túžbou po priznaní (o kauze Búrka po piatich rokoch od vznesenia obvinenia), v rámci ktorého tiež uviedol: „To, čo som uvádzal dva dni po zadržaní obvinených a čo je zrejmé každému policajtovi a prokurátorovi, ktorý nestratí neutralitu, t. j., že tzv. narozprávaný (oznámený) skutok, je iba tvrdenie, ktoré nie je podložené dôkazmi a preto narozprávaný skutok (tvrdenie) je nutné overovať a nie je možné ho stotožňovať so skutkom pre ktorý je možné vzniesť obvinenie, nakoľko ten musí byť výsledkom dokazovania, fakticky napísal prokurátor do uznesenia o zastavení trestného stíhania po uplynutí piatych rokov a troch mesiacov, keď len lakonicky uzatvoril, že svedectvo kajúcnika z počutia sa nepodarilo preukázať. … Nech je aj toto [zastavené] trestné stíhanie mementom, že klaňať sa dopredu pred výpoveďou kajúcnika, chcieť byť v pozornosti médií, respektíve stotožňovať priznanie obvineného s pravdou je znakom úpadku trestného práva, keď sa nielen riadne dokazovanie nahrádza túžbou, či vierou (hoci trestné právo nemá náboženský rozmer), ale aj zásada voľného hodnotenia dôkazov sa nahrádza zásadou svojvoľného hodnotenia údajných dôkazov (tvrdení). Subjektívne presvedčenie o vine obvineného, ktoré sa neopiera o relevantné dôkazy, iba o ničím nepreverené tvrdenie vedie vždy k nezákonnému procesu.“.
Štefan Hamran koketoval s myšlienkou stíhania sudcov, pretože sa mu nepáči rozhodnutie dovolacieho senátu vo veci D. Kováčika, ktoré s rozhodnutiami predchádzajúcich súdov “absolútne nekorešponduje“. Neuviedol pritom žiadny vecný protiargument - vyplýva to z konfrontácie Hamranových tvrdení so skutočným znením rozsudku dovolacieho senátu. Vráťme sa preto teraz k Hamranovej reakcii, v ktorej vyjadril počudovanie nad tým, že súdom konštatovaná zaujatosť vyšetrovateľa Ďurku vraj spočívala v tom, že sa vulgárne vyjadroval za zatvorenými dverami. Ako asi správne tušíte, skutočnosť je oveľa závažnejšia. Porovnajme teraz preto jeho vyjadrenie so skutočným znením rozsudkudovolacieho senátu NS SR sp. zn. 1TdoV 2/2023 zo dňa 11. 12. 2025 v trestnej veci bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý zverejnil sudca JUDr. Šamko v článku pod názvom Rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci Dušana Kováčika - zaujatí policajti aj sudkyňa ŠTS a pochybnosti o výpovediach kajúcnikov. Štefan Hamran (a nielen on) z toho dozaista nadšený nebude. Posúďte sami:
„457. K uvedenému je potrebné ešte uviesť, že policajno-zaisťovacia akcia vedená proti obvinenému bola označená ako „Moby Dick“, pričom názov tejto akcie mal vymyslieť práve vyšetrovateľ Pavol Ďurka, čo vyplýva zo zápisnice o výsluchu kpt. Mgr. Jána Kaľavského z 23. máj a 2021 v konaní vedenom pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. Tp 26/2021.
460. Z obsahu prepisu zvukových záznamov z použitia informačno-technických prostriedkov v kancelárii vyšetrovateľa Jána Čurillu z 24. mája 2021 a 25. mája 2021 (obsiahnutého vo vyjadreniach obvineného), okrem iného plynie komunikácia Ľubomíra Daňka, neskoršieho riaditeľa NAKA, v tom smere, aby si všetci príslušníci NAKA vymazali komunikačnú skupinu „APAČI“ zo svojich telefónov, keďže mali vedomosť o tom, že kpt. Mgr. Ján Kaľavský vydal svoj mobilný telefón do trestného konania. Z kontextu rozhovoru medzi Jánom Čurillom a Ľubomírom Daňkom je pritom zrejmé, že obaja sú si vedomí toho, že komunikácia „APAČI“ obsahuje správy, ktoré by mohli byť hodnotené negatívne, pričom príslušníci NAKA si predmetnú komunikáciu mazali a vopred sa koordinovali v tvrdeniach, ako by toto mazanie v prípade potreby vysvetľovali.
461. Pokiaľ zaujatosť možno definovať ako neobjektívnosť, nadržanie jednej strane alebo konanie v jej prospech na úkor druhej, či stav, kedy človek posudzuje situáciu alebo niekoho z určitého, často subjektívneho hľadiska, a to bez dostatočného zohľadnenia iných pohľadov, potom nezaujatosť musí byť opakom tohto stavu, t. j. uvedené prvky musia absentovať.
462. Na tomto mieste je potrebné opätovne uviesť, že rovnaké požiadavky a kritériá na nestrannosť, nezaujatosť, objektívnosť ako sudca musí spĺňať aj orgán činný v trestnom konaní, pričom zo žiadneho právneho predpisu (ani ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného poriadku) neplynie, že by na nezaujatosť policajta boli kladené nižšie nároky, štandardy, ako na nezaujatosť sudcu.
464. Nestrannosťou je pritom treba rozumieť (ako to už bolo vyššie uvedené) absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní, ale len na predpoklade) alebo predpojatosti (subjektivizmu, neobjektivizmu, straníckosti) - m. m. II. ÚS 36/2012, II. ÚS 44/2013, III. ÚS 39/2021, IV. ÚS 44/2023.
471. Pri posudzovaní vyššie citovanej komunikácie vyšetrovateľov a operatívnych pracovníkov dospel dovolací súd k záveru, že obavy obvineného z nedostatku nezaujatosti na strane vyšetrovateľa Pavla Ďurku sú legitímne a opodstatnené, keďže z tejto komunikácie vyplýva obava z existencie negatívneho, až nepriateľského vzťahu vyšetrovateľa Pavla Ďurku k osobám obhajcov a obvinenému.
476. Je potrebné prokurátorovi prisvedčiť, že použitie vulgarizmov samé osebe, bez ďalšieho, zvlášť za situácie, že nešlo o verejnú komunikáciu, ešte nevyhnutne nemusí svedčiť o zaujatosti policajta a môže skutočne ísť o nejaký komunikačný štýl príslušníkov ozbrojeného bezpečnostného zboru.
477. V prejednávanej veci však vyšetrovateľ Pavol Ďurka mal vymyslieť názov policajnej akcie vedenej proti obvinenému (podľa vyjadrenia svedka Jána Kaľavského a aj keď aj ten by mohol pravdu nehovoriť, každopádne pre konštatovanie zaujatosti nie je potrebné jej dokázanie so stopercentnou istotou, ale postačí aj legitímna pochybnosť, ktorá vyjadrením svedka - kolegu policajta nepochybne vzniká) v podobe „Moby Dick“ (teda prenasledovanej a lovenej veľryby), vo svojej kancelárii (spolu s Jánom Čurillom) mal mať tabuľu, na ktorej mal byť „Moby Dick“ a človek, ktorý prepichuje veľrybu, na vyjadrenie Romana Staša: „Smrt Moby Dickovi. Boh nás potrestá ak neuženieme Moby Dicka na smrŕ\ reagoval súhlasným vyjadrením (, Aaaaaaaaarrrrrrŕ‘), napriek tomu, že výsluch obvineného a rozhodnutie o jeho väzbe je neverejné, pričom vyšetrovateľ Pavol Ďurka sa tohto výsluchu nezúčastnil, preto neexistoval zákonný dôvod, aby bol pred jeho skončením informovaný o jeho priebehu a výsledku operatívnymi pracovníkmi, ktorí sa výsluchu zúčastnili, a ktorí nemali žiaden zákonný dôvod takto postupovať (vyšetrovateľa o priebehu neverejného úkonu trestného konania pred jeho skončením informovať) a aj keď je do určitej miery pochopiteľné, že vyšetrovateľ podávajúci podnet na vzatie obvineného do väzby sa o výsledok rozhodovania o väzbe zaujíma, záujem za cenu porušenia zákonom stanoveného neverejného charakteru úkonu už nasvedčuje, a to v kontexte ďalších vyššie uvedených skutočností, určitému zvýšenému záujmu vyšetrovateľa na veci, keď navyše vyšetrovateľ informácie v podstate (v zásade) v rozpore so zákonom mu poskytnuté vulgárne komentuje, avšak nie vo všeobecnosti, ale adresne, personifikovane vo vzťahu k obvinenému a jeho obhajcom so zjavným dešpektom, a to bez akejkoľvek väzby na nejaký negatívny prejav obvineného, resp. jeho obhajcov na adresu vyšetrovateľa či operatívnych pracovníkov, pričom svoj komentár v úvode úkonu, výsledkom ktorého je rozhodnutie o ne/vzatí obvineného do väzby, začína slovami „nabrúste harpúny“.
478. Z uvedeného potom vyplýva dôvodný predpoklad, že vyšetrovateľ policajnú akciu vedenú proti obvinenému pomenoval menom lovenej veľryby, v kancelárii mal na tabuli fotku človeka prebodávajúceho veľrybu, súhlasil s tým, že ho Boh potrestá ak neuženie Moby Dicka na smrť1, informácie získané v podstate v rozpore so zákonom o priebehu rozhodovania o väzbe obvineného komentoval slovami „nabrúste harpúny“ a personifikovanými vulgarizmami na adresu obvineného a obhajcov so značným dešpektom k prezentovanej obhajobe bez akéhokoľvek opodstatneného podkladu, čo vyvoláva obavu, že vyšetrovateľ od samotného počiatku (od pomenovania policajnej akcie) nemal v úmysle splniť si svoju zákonnú povinnosť objasňovať skutočnosti svedčiace nie len v neprospech, ale aj v prospech obvineného a umožniť tak súdu spravodlivé rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku), ale chcel vyšetrovanie podriadiť vopred určenému cieľu, a to „obvineného uloviť“, avšak vyšetrovateľ má vyšetrovať, nie loviť.
479. V kontexte vyššie rozvedených skutočností za situácie, že sa vyšetrovateľ bezdôvodne a bez poznania obsahu vulgárne a s dešpektom vyjadruje k spôsobu vedenia obhajoby - „... napchaj to riti a podpaľ (pozn. - prípravu obhajobného prednesu obhajcu), obavy obvineného, že vyšetrovateľ nebude objasňovať aj skutočnosti svedčiace v jeho prospech, hoci mu to zákon ukladá z dôvodu existencie predsudkov na jeho strane založených nie na spoľahlivom poznaní veci, ale len na predpoklade, teda z dôvodu nedostatku nestrannosti, objektívnosti, sú legitímne a opodstatnené.
480. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že komunikácia „Apači“ nemala mať verejný charakter vzhľadom na to, že, ako to už bolo opakovane uvedené, subjektívna ne/zaujatosť namietanej osoby sa posudzuje podľa jej vonkajších prejavov, pričom aj utajovaná komunikácia prezentujúca subjektívne názory a postoje posudzovanej osoby je jedným z nich (ak vyjde najavo, ako v tomto prípade). Navyše aj samotní policajti si boli vedomí toho, že dotknutá komunikácia môže byť problémom, keďže pristúpili k jej zmazávaniu a koordinovaniu výpovedí, prečo tak urobili (ak by dotknutá komunikácia nemala vzbudzovať pochybnosti o nezaujatosti jej aktérov, nebol dôvod ju odstraňovať a koordinovať vysvetlenie jej odstránenia).
481. Navyše v súvislosti so skutkom v bode II.2 napadnutého rozsudku je potrebné ešte uviesť, že svedok Marián Kočner bol najprv (predtým ako v prejednávanej veci) vypočutý 12. apríla 2021 vo veci vedenej pod sp. zn. CVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020, teda v čase, kedy bola trestná vec obvineného už vylúčená na samostatné konanie a vedená samostatne pod sp. zn. ČVS: PPZ-320/NKA-BA2-2020. Menovaný svedok pritom vo veci, z ktorej bola vec obvineného (dovolateľa) vylúčená na samostatné konanie, vypovedal ku skutku, ktorý podľa uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia spáchal len obvinený (dovolateľ), preto nebolo žiadneho rozumného dôvodu tohto svedka vypočúvať v trestnej veci, z ktorej bola trestná vec obvineného vylúčená na samostatné konanie.
482. Zo Zápisnice o výsluchu svedka Mariána Kočnera z 12. apríla 2021 vyplýva, že svedok bol pred výsluchom o predmete výsluchu vyšetrovateľom (Pavlom Ďurkom) poučený tak, že: „Budete vypočutý v trestnej veci obv. JUDr. Ľudovít Makó a spol., stíhaný za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, pričom Váš výsluch sa má týkať okolností, ktoré sú Vám známe vo vzťahu k odovzdaniu listín vzťahujúcich sa k príprave úkladnej vraždy vyšetrovateľa pplk. Mgr. Jána Čurillu osobou JUDr. Dušan Kováčik, PhD. osobe obvineného JUDr. Ľudovíta Makóa.
483. Z takto formulovaného poučenia vyplývajú dve zásadné skutočnosti. Predovšetkým text poučenia nasvedčuje tomu, že v trestnej veci obvineného JUDr. Makóa vedenej pod sp. zn. ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 nebol dôvod dotknutého svedka vypočúvať, pretože jeho výpoveď nemala vzťah k žiadnemu zo skutkov, ktoré ostali predmetom stíhania v predmetnej trestnej veci (pozn. išlo o skutok v bode 4 uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, spáchanie ktorého sa kládlo za vinu aj Mgr. Norbertovi Paksimu, avšak účasť tohto obvineného na tomto skutku sa týkala „len“ toho, že mal JUDr. Makóovi povedať, že je (JUDr. Makó) spolu s ďalšími štyrmi osobami podozrivý z prípravy úkladnej vraždy vyšetrovateľa Jána Čurillu, teda výpoveď svedka Mariána Kočnera k obvinenému Mgr. Norbertovi Paksimu nemala žiaden vzťah) a najmä vyšetrovateľ zvoleným textom poučenia svedkovi oznámil to, čo sa mal dozvedieť až z výsluchu svedka, t. j. či svedok má vedomosť o tom, že existujú nejaké listiny vzťahujúce sa k príprave vraždy vyšetrovateľa Jána Čurillu a či má vedomosť o tom, že by niekto také listiny odovzdal inej osobe a ak áno, kto je tou osobou, ktorá ich odovzdala a kto je tou osobou, ktorej boli listiny odovzdané (vzhľadom na to, že ustanovenie § 132 ods. 2, veta štvrtá, Trestného poriadku zakazuje klásť svedkovi otázky, v ktorých sú obsiahnuté skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede, je analogicky zakázané takýmto spôsobom aj svedka poučiť o predmete konania).
484. Javí sa preto, že orgány činné v trestnom konaní, uvedomujúc si aktuálnu judikatúru najvyššieho súdu týkajúcu sa nemožnosti odstraňovania rozporov vo výpovediach svedka čítaním zápisnice z inej trestnej veci, ktorou sa vec stane aj po jej vylúčení zo spoločného konania, získali možnosť vypočuť si svedka takpovediac „na nečisto“ a zistiť, čo o veci vie, prípadne podsunúť mu informáciu, o ktorej ešte len mal vo svojej výpovedi vypovedať, pre prípad, že by onej vedomosť nemal a pre ďalšieho svedka JUDr. Ľudovíta Makóa vytvorili možnosť oboznámiť sa s výpoveďou svedka Mariána Kočnera [s ktorou by sa oboznámiť nemohol, pokiaľ by svedok Marián Kočner bol vypočutý len vo veci obvineného (dovolateľa), len v ktorej jeho vypočutie malo opodstatnenie] a koordinovať s ňou svoju výpoveď v trestnej veci obvineného (dovolateľa), a to bez toho, aby sa svedok Kočner so svedkom JUDr. Makóom museli stretnúť.
485. Uvedené skutočnosti potom v kontexte ďalších vyššie konštatovaných okolností úvahu o nedostatku nezaujatosti na strane vyšetrovateľa významným spôsobom podporujú.
486. Takýto nezákonný postup (spočívajúci v kapcióznom charaktere poučenia svedka) pritom z materiálneho hľadiska významným spôsobom poškodzuje postavenie obvineného (už len z dôvodu, že v prejednávanej veci už navždy zostane pochybnosť, či svedok vôbec vedel o tom, že utajované dokumenty mal svedkovi JUDr. Makóovi dať obvinený a či by svedok túto skutočnosť spomenul, pokiaľ by mu to pred jeho výpoveďou v rámci poučenia nepovedal vyšetrovateľ a vytvorením možnosti koordinácie výpovedí svedkov v neprospech obvineného), pričom obvinený v zásade nemá možnosť sa nápravy v tomto smere zákonným spôsobom domôcť.
487. Zhrnúc uvedené dospel dovolací súd k záveru, že vyššie popísané okolnosti vo svojom súhrne sú spôsobilé jednak u nezaujatého objektívneho pozorovateľa vyvolať legitímne a opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti vyšetrovateľa Pavla Ďurku a zároveň opodstatnene spochybňujú aj jeho subjektívnu nezaujatosť pre jeho pomer k veci a nepriateľský pomer k obvinenému a obhajcovi, a preto mal byť z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného vylúčený, čo zakladá dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku.
488. Ako to už bolo vyššie uvedené spravodlivosť musí byť nie len daná, ale musí sa aj javiť, že je daná, pritom z pohľadu objektívneho, nezaujatého pozorovateľa túto podmienku nemôže spĺňať konanie, v ktorom existujú vážne, dôvodné pochybnosti o nezaujatosti už vyšetrovateľa, ktorý vykonával úkony prípravného konania, následne sudkyne konajúcej a rozhodujúcej na súde prvého stupňa a potom aj sudcu odvolacieho súdu.
489. Vzhľadom na to, že dovolací súd rozhodol, že vo veci konali a rozhodovali vyšetrovateľ v rámci prípravného konania, sudkyňa súdu prvého stupňa, ako aj člen senátu odvolacieho súdu, ktorí mali byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v prejednávanej veci, v novom konaní bude rozhodovať iný samosudca a v prípade odvolacieho konania senát v inom zložení, preto všetky ostatné námietky, ktoré opodstatňujú aj ďalšie dovolacie dôvody sú nateraz predčasné a z tohto dôvodu ani dovolací súd vo výroku tohto rozhodnutia nekonštatoval naplnenie aj ďalších dovolacích dôvodov.
490. Napriek tomu pre úplnosť dovolací súd dodáva, a to aj v súvislosti s pochybením orgánov činných v trestnom konaní pri výsluchu svedka v inej veci s dosahom na prejednávanú vec, že si je vedomý zákonnej úpravy a aj svojej vlastnej rozhodovacej činnosti neumožňujúcej čítanie zápisníc o výpovedi svedka z inej trestnej veci, prípadne tej istej osoby v inom procesnom postavení (R 97/2018-1.), na účely odstraňovania rozporov, avšak ani právna úprava a ani judikatúra najvyššieho súdu nie sú nemenné a neustále sa vyvíjajú (m. m. rozhodnutia ústavného súdu napr. III. ÚS 492/2022, IV. ÚS 610/2021).
504. ... odvolací súd v tejto súvislosti nezohľadnil aj ďalšie významné skutočnosti a nedal odpoveď na s nimi súvisiace otázky. Vo vzťahu k prepusteniu spolupracujúcich osôb príkazom prokurátora z väzby bolo nutné zohľadniť aj skutočnosť, že z väzby neboli prepustení potom, ako sa začali priznávať k vlastnej trestnej činnosti, ale až potom, ako začali vypovedať o skutočnostiach usvedčujúcich obvineného a vysvetliť, aký vplyv táto skutočnosť ne/mala na posudzovanie dôveryhodnosti spolupracujúcich osôb. Vo vzťahu k svedkovi Matejovi Zemanovi potom pristupuje ešte fakt, že tento svedok mal byť počas výkonu väzby opakovane navštevovaný vyšetrovateľom, ako aj operatívnymi pracovníkmi, a to bez konkrétneho výstupu z takých návštev s tým, že dotknutý svedok (Matej Zeman) ešte v marci 2020 žiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Pavla Ďurku, pretože mu nebol umožnený telefonický a ani osobný kontakt s jeho rodinou, pričom postup vyšetrovateľa označil ako neľudský, drastický a neprimeraný. Prvá návšteva družky Mateja Zemana vo výkone väzby bola umožnená 25. augusta 2020, len 6 dní po tom, ako Matej Zeman v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 po prvýkrát 19. augusta 2020 vypovedal proti obvinenému.
526. V súvislosti s posudzovaním dôveryhodnosti spolupracujúcich osôb je nutné upriamiť pozornosť aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo 4. augusta 2021, sp. zn. 6 T 88/2021, ktorým bol Csaba Dômôtôr uznaný vinným zo spáchania zločinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, na uznesenie Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ z 20. júla 2021, sp. zn. ČYS: UIS-171/OISZ-2021, ktorým bolo podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a zároveň podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie Matejovi Zemanovi pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 344 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a iné v podstate na tom skutkovom základe, že jeho výpoveď z 19. augusta 2020 v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 mala byť manipulovaná a zároveň sa mal pokúsiť navádzať inú osobu na krivú výpoveď v inej trestnej veci (skutkovo sa síce predmetné uznesenie Úradu inšpekčnej služby netýka skutkov, ktorých spáchanie sa obvinenému kládlo za vinu, avšak aj na podklade dotknutej výpovede Mateja Zemana z 19. augusta 2020 bolo obvinenému vznesené obvinenie), na obsah výpovede kpt. Mgr. Jána Kaľavského, síce z iných trestných konaní, z ktorých má vyplývať, že na manipuláciách výpovedí svedkov sa mali podieľať aj vyšetrovatelia Ján Čurilla a Pavol Ďurka, ako aj operatívni pracovníci, a to na pokyn menovaných vyšetrovateľov.
527. … Za situácie však, keď dvaja v prejednávanej veci vypočutí svedkovia boli buď odsúdení (svedok Csaba Dômôtôr) alebo im bolo vznesené obvinenie (svedok Matej Zeman) za trestný čin krivej výpovede, aj keď v inej veci, že vyšetrovateľovi (Pavlovi Ďurkovi) bolo vznesené obvinenie pre podozrenie z manipulácie dôkazov, aj keď v inej veci, keď svedok (Matej Zeman) mal byť počas výkonu väzby opakovane navštevovaný vyšetrovateľom, ako aj operatívnymi pracovníkmi, a to bez konkrétneho výstupu z takých návštev, pričom prvýkrát mal vypovedať voči obvinenému po tom, čo ešte v marci 2020 žiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Pavla Ďurku, pretože mu nebol umožnený telefonický a ani osobný kontakt s jeho rodinou, pričom postup vyšetrovateľa označil ako neľudský, drastický a neprimeraný, pričom prvá návšteva družky Mateja Zemana vo výkone väzby bola umožnená 25. augusta 2020, len 6 dní po tom, ako Matej Zeman v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 po prvýkrát 19. augusta 2020 vypovedal proti obvinenému, už podozrenie o možnej manipulácii dôkazov nadobúda určitý racionálny základ, preto bolo potrebné tejto skutočnosti venovať náležitú pozornosť a vysvetliť, prečo ďalšie dokazovanie vrátane vypočutia svedka Mgr. Jána Kaľavského, ktorý mal mať vedomosť o manipulácii dôkazov, v tomto smere už nie je potrebné, pričom len konštatovanie, že vyššie uvedené uznesenia sa týkajú podozrení v iných veciach, nie je postačujúce, a to s ohľadom aj na skutočnosť, že pokiaľ svedok je v inej trestnej veci odsúdený za trestný čin krivej výpovede, prípadne dôvodne podozrivý z trestného činu krivej výpovede v inej trestnej veci, táto skutočnosť môže nasvedčovať jeho určitým sklonom, respektíve ochote (z rôznych dôvodov) pravdu nehovoriť, čo aj v prejednávanej veci znižuje všeobecnou vierohodnosť takéhoto svedka.
528. V nadväznosti na uvedené potom v napadnutom rozsudku absentujú aj úvahy odvolacieho súdu o vierohodnosti spolupracujúceho svedka Mateja Zemana vzhľadom na skutočnosť, že bol dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu krivej výpovede vo vlastnej trestnej veci a navádzania na krivú výpoveď inej osoby v inom konaní. Argumentácia odvolacieho súdu, že dané uznesenie sa žiadnym spôsobom netýka prejednávanej veci obvineného, neobstojí s ohľadom na už spomínanú zníženú všeobecnú vierohodnosť takéhoto svedka, zvlášť za situácie, keď tento, ako to už bolo vyššie uvedené, bol vo väzbe navštevovaný operatívcami a vyšetrovateľom bez relevantného výstupu a návšteva príbuzných mu bola po prvýkrát umožnená v blízkej časovej súvislosti potom, čo učinil usvedčujúcu výpoveď voči obvinenému, hoci dovtedy mu bola odopieraná.
529. Vo svetle vyššie uvedeného sa potom javí ako opodstatnený aj návrh obvineného na vyžiadanie písomnej informácie z ÚVV ohľadne návštev JUDr. Ľudovíta Makóa, Mgr. Františka Bóhma a Mateja Zemana, keď navyše z uznesenia Úradu inšpekčnej služby z 20. júla 2021, sp. zn. ČVS: UIS-171/OISZ-2021 plynie, že vyšetrovateľ Pavol Ďurka mal vo výkone väzby 18. augusta 2020 navštíviť Mateja Zemana v čase od 08.15 hod. do 08.55 hod., pričom s Matejom Zemanom nevykonal žiaden procesný úkon a tiež to, že Csaba Dômôtor navštívil v priestoroch NAKA 18. augusta 2020 vyšetrovateľa Pavla Ďurku, pričom jeho návšteva trvala od 11.33 hod. do 17.02 hod. bez toho, aby s ním bol robený akýkoľvek procesný úkon, pritom Matej Zeman osobu Csaba Dômôtora (ktorého výpoveď má podporovať výpoveď Mateja Zemana) spomenul po prvýkrát vo svojej výpovedi až 19. augusta 2020.
530. Náležitej pozornosti a náležitého vysvetlenia vo vzťahu k dôveryhodnosti spolupracujúcich osôb sa nedostalo ani skutočnostiam spočívajúcim vtom, že i) uznesením Úradu inšpekčnej služby z 18. marca 2022 pod sp. zn. ČVS: UIS - 64/OPOZ-2022 bolo začaté trestného stíhanie z dôvodu podozrenia, že príslušníci Národnej kriminálnej agentúry mali priamo alebo prostredníctvom inej osoby ovplyvňovať a inštruovať osoby vystupujúce v procesnom postavení svedka, a to okrem iných osôb aj JUDr. Ľudovíta Makóa, Mgr. Františka Bôhma a Mateja Zemana, okrem iného aj v trestných veciach vedených pod sp. zn. ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 a ČVS: PPZ-320/NKA-BA2-2020, v ktorých bol obvineným aj JUDr. Dušan Kováčik, PhD., ii) že uznesením Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Západ z 13. septembra 2021, sp. zn. ČVS: UIS-352/OISZ-2021 bolo vyšetrovateľovi Pavlovi Ďurkovi vznesené obvinenie pre podozrenie, že mal vykonať výsluch svedka.
531. Ak teda bolo spolupracujúcemu svedkovi (Matejovi Zemanovi) aj keď v inej veci vznesené obvinenie pre trestný čin krivej výpovede, bolo začaté trestné stíhanie pre podozrenie, že príslušníci NAKA mali inštruovať a ovplyvňovať aj dotknutého svedka, že vyšetrovateľovi bolo vznesené obvinenie (aj keď zrušené, ale s pokynom konať vo veci, nie konanie zastaviť), že mal síce v inej veci, ale deformovať dôkaz poskytnutý iným svedkom, aby podporoval výpoveď spolupracujúceho svedka (Mateja Zemana) a že ďalší spolupracujúci svedok mal mať vopred k dispozícii uznesenie o vznesení obvinenia týkajúce sa prejednávanej veci pred jeho oficiálnym vydaním, nebolo možné z týchto skutočností plynúce pochybnosti o dôveryhodnosti svedka Mateja Zemana vyvrátiť tvrdením, že ide o skutočnosti týkajúce sa iných vecí, ale bolo potrebné detailne, konkrétne, s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vysvetliť, prečo tieto skutočnosti ne/mali vplyv na dôveryhodnosť dotknutého svedka.
532. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že podozreniam o manipulácii dôkazov majúcim určitý racionálny základ bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť (keďže mohli mať zásadný vplyv na dôveryhodnosť vypočutých svedkov) a aj v tomto kontexte dať obvinenému odpoveď na otázku, prečo aj napriek takým podozreniam sú výpovede spolupracujúcich svedkov vierohodné.
Dovolací senát v rozsudku uviedol aj nasledovné:
429. Ak teda svedkyňa vypovedala, že obvinenému nevydala utaj ovanú prílohu v inej ako jeho veci (nespomína si na niečo také), potom si obvinený nemohol v tejto inej veci vyhotoviť mimo predpísaného režimu fotokópiu utajovanej prílohy (pretože podľa vyjadrenia svedkyne sa tak mohlo stať len ak utajovanú prílohu vydala prokurátorovi), a tak ani dopustiť sa stíhaného skutku.“.
501. Odvolací súd… pri hodnotení výpovede svedka JUDr. Ľudovíta Makóa vychádzal zo skutočnosti, že v čase odvolacieho konania mu neboli poskytnuté žiadne benefity, dôsledne však nezohľadnil skutočnosť, že trestné konania voči jeho osobe nie sú ukončené a v súvislosti s poskytnutou usvedčujúcu výpoveďou v prejednávanej veci mu môžu byť v budúcnosti (po skončení trestného konania v prejednávanej veci) poskytnuté ďalšie benefity, a to aj v podobe zastavenia trestných stíhaní, teda úplnej beztrestnosti (k čomu napokon v niektorých prípadoch medzičasom aj došlo).
502. Úlohou odvolacieho súdu, keďže tak neurobil súd prvého stupňa, bolo s poukazom na už poskytnuté benefity a s ohľadom na možné benefity poskytnuté v budúcnosti, a to aj v podobe úplnej beztrestnosti (zastavenia trestného stíhania) dôsledne a starostlivo posúdiť primeranosť takýchto benefitov už poskytnutých, ale aj benefitov, ktoré môžu byť spolupracujúcim svedkom, a to aj v podobe úplnej beztrestnosti, poskytnuté až v budúcnosti, vo vzťahu k riziku odhalenia z prípadného klamstva a s tým spojenými dôsledkami (trest odňatia slobody v rozmedzí maximálne „len“ 4 až 10 rokov) a k trestnej činnosti obvineného, pričom intenzita prieskumu vyžadovaného vo vzťahu k dôkazu poskytnutého spolupracujúcou osobou je priamo úmerná významu výhody, a na tomto podklade dôsledne a starostlivo dôveryhodnosť spolupracujúcich osôb vyhodnotiť, a to aj vo vzťahu k záujmu spoločnosti na trestnom stíham obvineného, keď JUDr. Ľudovítovi Makóovi hrozilo v niektorých prípadoch uloženie trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe od 10 do 20 rokov, Matejovi Zemanovi, dokonca trest odňatia slobody od 20 do 25 rokov, pričom obvinenému hrozilo uloženie trestu od 5 do 12 rokov.
512. … Výpovede svedkov Mgr. Bôhma a Zemana sa... vzájomne vylučujú, a to v podstatných okolnostiach.
506. Je ... nutné prisvedčiť názoru ministra spravodlivosti, že rozpory medzi výpoveďami spolupracujúcich svedkov už boli tak zásadného charakteru, že bez náležitého vysvetlenia, ktoré neposkytol ani súd prvého stupňa, ale ani odvolací súd (na podklade vysvetlenia svedkov), nemohli viesť k záverom, ku ktorým dospel odvolací súd.
538. Vo vzťahu k posúdeniu vierohodnosti výpovede JUDr. Ľudovíta Makóa absentuje v napadnutom rozsudku zohľadnenie skutočnosti, že z návrhu vyšetrovateľa zo 17. septembra 2020 na vzatie JUDr. Makóa do väzby v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 vyplýva, že JUDr. Makó v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h), písm. j) Trestného zákona predložil vyšetrovateľovi upravenú zvukovú nahrávku. Táto okolnosť má podľa názoru do volacieho súdu význam pre posúdenie vierohodnosti výpovede takého spolupracujúceho svedka, ktorý mal v priebehu vyšetrovania jeho vlastnej trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní predkladať upravenú (nepravdivú) zvukovú nahrávku, pretože ak mal takým spôsobom už konať, potom je potrebné k jeho výpovediam pristupovať s vyššou mierou obozretnosti (znížená všeobecná vierohodnosť), a to o to viac, že je jediným priamym svedkom trestnej činnosti obvineného uvedenej vskutku v bode II. 1 napadnutého rozsudku.
517. … na podklade výpovedí spolupracujúcich osôb, ktorých výpovede sa rôznia v podstatných okolnostiach bez bližšieho, konkrétneho a presvedčivého vysvetlenia vzniku ich rozporov, nie je možné dospieť k záveru o vierohodnosti výpovede svedka JUDr. Makóa ako jediného dôkazu o tom, že obvinený mal prevziať úplatok, zohľadňujúc aj skutočnosť, že preukázanie priebehu tohto skutku v len jeho fáze I. by zrejme pre vyvodenie trestnej zodpovednosti obvineného samé osebe nestačilo, navyše nijakým spôsobom nepreukazuje priebeh II. fázy tohto skutku.“.
Tu sa pristavím, pretože je zaujímavé, že Peter Kováč z denníka Sme.sk v súvislosti s rozhodnutím dovolacieho súdu skonštatoval nasledovné: „Najzásadnejší moment dovolacieho rozsudku nespočíva v tom, čo v ňom je, ale čo v ňom nie je. Na 215 stranách sa ani raz nespomína, že by nedošlo k odovzdaniu 50-tisícového úplatku Kováčikovi. Podľa predošlých dvoch súdnych rozhodnutí si bývalý špeciálny prokurátor prevzal túto sumu v lete 2017 od vtedajšieho šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa. Peniaze mali byť odmenou za to, že Kováčik vybaví prepustenie bosa mafiánskej skupiny takáčovcov Ľubomíra Kudličku z väzby. Makó sa k uplácaniu priznal. Kováčik to poprel.“.
Porovnajme teraz vyššie uvedené znenie rozsudku dovolacieho senátu NS SR s tým, o čom informoval dňa 2. augusta 2024 Denníkn.sk: „23 súčasných aj bývalých policajtov sa zastalo bývalého riaditeľa NAKA Ľubomíra Daňka a vyšetrovateľov Jána Čurillu a Pavla Ďurku, ktorých inšpekcia obvinila v súvislosti s kauzou Očistec. „Z našich skúseností máme vedomosť, že vždy postupovali čestne, nestranne, zákonným spôsobom a s jediným cieľom – stíhať trestnú činnosť bez ohľadu na to, kto je jej páchateľom,“ uviedli vo verejnom vyhlásení.“.
Sudca Peter Pulman zo Špecializovaného trestného súdu dňa 26. mája 2026 odmietol obžalobu v trestnej veci Dušana Kováčika a prevzal argumentáciu dovolacieho rozsudku
V súvislosti s rozsudkom dovolacieho senátu NS SR v trestnej veci bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika je potrebné uviesť, že dňa 26. mája 2026 web slupou.sk, v článku s názvom Prvý následok dovolacieho rozsudku: Sudca vrátil Kováčikovu kauzu prokurátorovi, informoval, že „Sudca Peter Pulman odmietol obžalobu v prvej korupčnej kauze Kováčika a prevzal argumentáciu dovolacieho rozsudku. Rozhodnutie naznačuje vývoj aj v kauze Očistec. … Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je obžalovanýv kauze Očistec, prípad pojednáva na Špecializovanom trestnom súde senát Petra Pulmana. Pojednávanie by sa malo uskutočniť 1. júna v Banskej Bystrici.
Výrazne ho však môže ovplyvniť rozsudok dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý zrušil právoplatný rozsudok v prvej korupčnej kauze Kováčika a vec vrátil na nové konanie. Rozhodol jednomyseľne (5:0), pričom zdôraznil, že až do nového právoplatného rozhodnutia sa na Kováčika opäť hľadí ako na nevinného. ... Po tom ako prvý korupčný prípad vrátili späť na prvostupňový súd, samosudkyňa Záleská bola v zmysle dovolacieho rozsudku pre zaujatosť vylúčená. Vec cez elektronickú podateľňu napadla samosudcovi Pulmanovi. Išlo teda o obžalobu prokurátora z bývalej špeciálnej prokuratúry ešte z 20. apríla 2021.
Samosudca Pulman rozhodol o obžalobe na bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika pre zosnovanie a podporovania zločineckej skupiny, prijímanie úplatku, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti. Urobil tak 19. mája. Informácie pre slupou.sk potvrdil advokát Erik Magál, ktorý Kováčika zastupuje.
Samosudca Pulman obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi z dôvodu, že „zistil závažné procesné chyby spočívajúce v porušení práva obvineného na obhajobu a na spravodlivý proces“, ďalej že „prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní“ a že „obžaloba nespĺňa náležitosti podľa príslušného ustanovenia Trestného poriadku.“.
Pulman v uznesení, ktoré mám k dispozícii zdôraznil, že obžaloba nemôže stáť na úkonoch vykonaných zaujatým vyšetrovateľom. Za rozhodujúce považoval, že vyšetrovateľ Pavol Ďurka vzniesol obvinenie a potom robil ďalšie úkony až po podanie obžaloby, hoci mal byť vylúčený. Zároveň uviedol, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nie je neodkladný ani neopakovateľný úkon, a preto sú touto zaujatosťou kontaminované aj ďalšie úkony.
Druhým pilierom odôvodnenia bola neúplnosť spisu. Samosudca Pulman sa stotožnil s tým, že chýbali najmä zápisnica o výsluchu svedka – kajúcnika bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa z 18. septembra 2020 a uznesenie o zastavení trestného stíhania z iného vyšetrovacieho spisu, ktoré môžu byť významné pre hodnotenie vierohodnosti spolupracujúcej osoby.
Tretím dôvodom bolo podozrenie z manipulácie dôkazov. Súd výslovne nadviazal na dovolací rozsudok Najvyššieho súdu SR a uviedol, že bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť podozreniam z manipulácie, ktoré mohli ovplyvniť dôveryhodnosť vypočutých svedkov.
Záver formuloval Pulman veľmi priamo a jasne : „Záverom súd uvádza, že sa stotožnil s obsiahlou argumentáciou v dovolacom rozsudku, ktorého závery dostatočne odôvodňujú existenciu závažných procesných chýb, najmä porušenia práva na obhajobu, na spravodlivý proces a skutočnosť, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní.“ Uznesenie nie je právoplatné, prokurátor podal sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd SR. ...“.
V súvislosti s vyššie uvedeným je na mieste pripomenúť vyjadrenie Michala Aláča, ktorý v nedávanom rozhovore, ako sme videli vyššie, upozornil na nasledovné: „[spravodajské] informácie, ktoré išli k tým kauzám, mali niekoľko desiatok strán, kde boli podrobne konštatované veci, ktoré považujeme za neštandardné, a ktoré môžu ohroziť trestné stíhanie niektorých osôb, pretože vy si musíte uvedomiť to, že ak oni nejakým spôsobom ohýbali právo, tak následne na základe toho popadajú všetky tie kauzy, ktoré chceli vyšetriť. Pretože princíp zhnitého jablka v bedničke, [ktorý spočíva v tom], že vám zhnijú všetky, tak mohol predstavovať problém.“.
Dňa 10. februára 2026 denník Postoj oznámil, že súd odmietol obžalobu podanú na bývalých policajných vyšetrovateľov pre závažné procesné chyby. Išlo o vyšetrovateľov okolo J. Čurillu, vrátane P. Ďurku.
Dňa 8. mája 2026 denník Sme.sk informoval, že v marci tohto roka pribudlo vyšetrovateľovi P. Ďurkovi nové obvinenie: „V rámci kauzy Kajúcnik ho vinia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu vydierania. Obvinenia majú súvisieť prevažne s trestnými konaniami vo veci zločineckej skupiny takáčovcov, na ktorých pracoval aj Ďurka. Čiastočne sa však týkajú aj kauzy Očistec. … Ďurka patrí do skupiny elitných vyšetrovateľov bývalej NAKA, ktorých verejnosť pozná pod neformálnym názvom „čurillovci“ (podľa Jána Čurillu). Tento tím pracoval na najexponovanejších prípadoch vrátane kauzy Očistec. Súdny proces v tomto prípade sa začína už v pondelok 11. mája.“. O kauze Kajúcnik informoval A. Valček v marci 2026 v článku s názvom Kauza Kajúcnik je už na Ústavnom súde, vyjadrí sa k e-mailom čurillovcov, a tiež aj tu.
Dňa 27. mája 2026 médiá upozornili na to, že proces v kauze Očistec (kde vystupuje ako svedok aj Ľ. Makó) sa opäť odkladá. Ďalší termín hlavného pojednávania je naplánovaný na 8. júna 2026.
Celkom na záver by som chcela v súvislosti s problematikou kajúcnikov upozorniť na to, že nepravdivé výpovede informátorov (vo všeobecnosti) patria medzi hlavné príčiny justičných omylov. Podľa amerického Národného registra rehabilitácií, ktorý od roku 1989 eviduje 3 820 rehabilitovaných osôb, sa v 64 % prípadov objavila krivá prísaha, alebo falošné obvinenie - ide o faktor, ktorý najčastejšie prispel k týmto odhaleným justičným omylom. V 52 % (1 971/3 820) sa zatajovali dôkazy v prospeh obžalovaných. Podľa dát EUREXU (Európskeho registra rehabilitácií), ktorý doteraz eviduje 144 rehabilitovaných osôb z 20. krajín, sa krivá prísaha, alebo falošné obvinenie objavili v 33 %(48/144) – ide o druhú najčastejšiu príčinu týchto nespravodlivých odsúdení (najčastejšou príčinou sú falošné priznania, ktoré sa objavili v 35 % (51/144) – naposledy videné dňa 28. mája 2026). V súvislosti s problematikou informátorov dávam do pozornosti aj článok s názvom K rehabilitácii Reginadla Dillarda alebo o tom, ako klamstvá informátorov a OČTK môžu viesť k odsúdeniu nevinného človeka.
Diskusia
Najčítanejšie články
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.