K diskusii o zmene definície verejného činiteľa a možnej zmene výkladu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa

Z uvedeného vyplýva, že túto zmenu si vyžiadalo zavedenie trestného činu prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336 Trestného zákona, ktoré riešia prijatie, vyžiadanie a prisľúbenie si nenáležitej výhody verejným činiteľov v súvislosti s jeho postavením alebo funkciou.

Podľa môjho právneho názoru, v prípade trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona samotné znenie skutkovej podstaty (objektívna stránka) tohto trestného činu (aj napriek novele Trestného zákona vykonanej zákonom č. 312/2020 Z. z.) zužuje okruh verejných činiteľov, ktorí sa ho môžu dopustiť a je možné voči ním vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť, a to len na tých u ktorých je splnená podmienka, že sa ho dopustili (spáchali ho) v súvislosti so svojou právomocou alebo zodpovednosťou. To samozrejme nevylučuje možnosť, že naplnia (avšak nie nevyhnutne) aj ďalšie podmienky, ktorými sú v zmysle § 128 ods. 1 druhá veta Trestného zákona postavenie alebo funkcia. Podľa môjho názoru sa práve pri trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona pri výklade skutkovej podstaty z hľadiska jej subjektu aplikuje aj zároveň negatívna podmienka uvedená v § 128 ods. 1 druhá veta Trestného zákona „ak zákon neustanovuje inak“

Podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona sa trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa dopustí „Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,

a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

b) prekročí svoju právomoc, alebo

c) nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu ...“

Zo znenia skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa vyplýva, že na jej naplnenie sa vždy vyžaduje, aby verejný činiteľ, ako špeciálny subjekt, zneužíval svoju právomoc, a to alternatívne, či už jej výkonom v rozpore so zákonom, alebo jej prekročením alebo nesplnením alebo porušil svoju zodpovednosť vyplývajúcu povinnosti splniť rozhodnutie súdu. V každom prípade na naplnenie tejto skutkovej podstaty tohto trestného činu je potrebné, aby páchateľ (špeciálny subjekt) konal v súvislosti so svojou právomocou. Ak by konal len v súvislosti so svojou funkciou alebo postavením, a s touto funkciou alebo postavením nie je spojená konkrétna právomoc, ktorej súčasťou je prvok moci a rozhodovania, nenapĺňal by podľa môjho názoru skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona. Podporne v tomto smere možno použiť aj judikatúru, konkrétne R 49/2017-III, ktorá rieši otázku trestnej zodpovednosti osoby, ktorá pripravuje podklady pre rozhodnutie verejného činiteľa. Takáto osoba sa trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona nemôže dopustiť, pre absenciu právomoci, čo nevylučuje jej možné účastníctvo na tohto trestnom čine. Aj keby takáto osoba mala určité postavenie alebo funkciu, ale sama nemala právomoc rozhodovať o právach alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ktoré by jej vyplývalo zo zákona alebo právneho predpisu vyššej právnej sily, nemohla by naplniť objektívnu stránku trestného činu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona (napr. vedúci oddelenia, prípadne referent, keď samotné rozhodnutia je oprávnený vydávať len napr. predseda alebo riaditeľ určitého štátneho orgánu).

Výklad pojmu právomoc, tak ako bol doteraz prezentovaný súdnou praxou,[3] sa vzťahuje k pojmu právomoc, ktorý je jedným zo znakov definície verejného činiteľa uvedenej v § 128 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku. Súčasťou tohto výkladu je aj skutočnosť, že interpretačne vyžaduje nevyhnutne prvok moci a rozhodovania. Pojem právomoc bol a naďalej je ho potrebné, podľa mňa, vykladať autonómne, ako samostatný pojem v rámci § 128 ods. 1 Trestného zákona. Aj do 31.12.2020 obsahoval v § 128 ods. 1 Trestného zákona v druhej vete pre vyvodenie trestnej zodpovednosti verejného činiteľa, okrem pojmu právomoc, aj ďalší pojem, konkrétne zodpovednosť verejného činiteľa. Pojem zodpovednosť nevstupoval zo strany súdnej praxe do výkladu pojmu právomoc, preto nie je dôvod, aby sa výklad pojmu právomoc akokoľvek upravoval aj po rozšírení podmienok trestnej zodpovednosti verejného činiteľa aj o konania v súvislosti s jeho postavením alebo funkciou. Inak povedané, uvedená zmena nemá vplyv na možný výklad pojmu právomoc, keďže pojmy právomoc, zodpovednosť, postavenie alebo funkcia sú v rámci § 128 ods. 1 druhá veta Trestného zákona používané ako autonómne, alternatívne pojmy so samostatným výkladom.

Pokiaľ súdna prax stabilne vykladá a definuje určitý znak (konkrétne právomoc), a to aj na účely § 326 Trestného zákona, nie je rozumný dôvod sa od tohto výkladu odchýliť, len z dôvodu, že iný znak (podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti) zmenil (rozšíril) svoju zákonnú definíciu. Otázkou je, či by takýto odchylný výklad nemohol viesť k tomu, že by mohol byť súdnou praxou považovaný za výklad smerujúci až k možnému neprípustnému rozširovaniu trestnej zodpovednosti v neprospech páchateľa.

Na základe vyššie uvedeného mám za to, že z logického, ako aj jazykového výkladu § 326 ods. 1 Trestného zákona vyplýva, že verejným činiteľom, ktorý sa môže dopustiť tohto trestného činu môže byť len taký verejný činiteľ, ktorý sa skutku dopustil v súvislosti s výkonom (eventuálne opomenutím výkonu) svojej právomoci.

Na druhej strane zmena ustanovenia § 128 ods. 1 druhá veta Trestného zákona má určite vplyv na rozšírenie okruhu osôb (subjektov), ktoré budú niesť zodpovednosť za iné trestné činy, ktorých spáchanie v postavení verejného činiteľa je súčasťou napríklad kvalifikovaných skutkových podstát. Ide napr. o trestné činy podľa § 179 ods. 2 písm. c), § 183 ods. 2 písm. c), § 184 ods. 2 písm. c), § 233 ods. 4 písm. a), § 312 ods. 2 písm. d), § 329 ods. 2 Trestného zákona, a iné. Pri spomenutých trestných činoch (s výnimkou trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona) postačí na vyvodenie trestnej zodpovednosti verejného činiteľa, aby sa tento konania dopustil v súvislosti so svojím postavením alebo funkciou. Pri tom nemusí konať (nekonať) zároveň aj v súvislosti so svojou právomocou, ktorou inak ako verejný činiteľ musí disponovať v zmysle pojmových znakov verejného činiteľa podľa § 128 ods. 1 Trestného, keďže skutková podstata takýchto trestných činov jeho protiprávne konanie súvisiace s jeho postavením explicitne neviaže aj s výkonom právomoci. Pri takýchto trestných činoch sa rozšírený okruh podmienok pre vyvodzovanie trestnej zodpovednosti verejných činiteľov teda plne uplatní (rozšíri sa okruh možných páchateľov), a to zrejme aj v súlade so zámerom zákonodarcu prezentovaným v dôvodovej správe prezentovanej vyššie.

Diskusia