Ku kauze Čurillovcov alebo o čom mlčí mainstream

 

Barbora F.

 

                                             Ku kauze čurillovcov  alebo o čom mlčí mainstream

 

Vo svojom nedávnom článku, v ktorom som sa venovala kauze Rozuzlenie, som predstavila aj rozhovor s Michalom Aláčom zo dňa 21. 05. 2026, v rámci ktorého tiež uviedol, že keď SIS na základe odposluchov Petra Petrova zistila, že sa spolu s príslušníkmi NAKA a inšpekcie spolu rozprávajú o prebiehajúcich kauzách, spracovala spravodajské informácie a tie poslala zákonným príjemcom. Následne prebehlo medializované stretnutie SIS so zákonnými adresátmi spravodajskej informácie. Na podklade toho bol vytvorený tím Oblúk, ktorému SIS odstúpila informácie, ktoré mala, aby prešetril podozrenie z možnej manipulácie výpovedí svedkov v  exponovaných kauzách.

Okolnosti súvisiace so vznikom a vyšetrovaním tímu Oblúk stoja v pozadí kauzy čurillovcov, ktorú by som chcela priblížiť v tomto článku. Táto kauza, ako som ukázala v predchádzajúcom článku, súvisí s neskoršou trestnou vecou pod názvom Rozuzlenie. Vráťme sa teraz preto na chvíľu ku kauze Rozuzlenie, v ktorej vyšetrovateľ v apríli tohto roka zastavil trestné stíhanie, pričom čurillovcov označil za svedkov z počutia a dospel k záveru, že „Je nepochybné, že sa skutok nestal,“. GP SR v uznesení zo dňa 12. 03. 2024, ktorým zrušila obvinenia V. Pčolinskému a R. Konečnému v tejto trestnej veci, tiež upozornila aj na tú dôležitú skutočnosť (o ktorej mainstream mlčí), ktorá spočívala v tom, že výpovede čurillovcov v prípade Rozuzlenie predstavovali ich obhajobnú argumentáciu týkajúcu sa ich kauzy!:

 

„Idea uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 v kontexte s dôkazmi, najmä svedeckými výpoveďami, na základe ktorých vyšetrovateľ PZ ustálil skutkové zistenia, je svojou povahou prezentáciou obhajobnej argumentácie osôb obvinených v trestnej veci vedenej pod sp zn UIS-340/OISZ-2021 (trestná vec známa ako „Č[urillovci]“).

 

Je neakceptovateľné, aby sa zákonnosť a dôvodnosť trestného stíhania, v danom prípade najmä trestného stíhania známeho ako „Č“, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené, a v ktorom zákonnosť trestného stíhania obvinených osôb bola podrobená prieskumu v rámci sťažnostného konania, v ktorom došlo k zrušeniu uznesenia vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Západ z 13 09 2021 sp zn UIS-352/OISZ-2021, ktorým bolo vznesené obvinenie pplk Mgr J Č a mjr Mgr P Ď (predmetná trestná vec bola pôvodne spojená s trestnou vecou vedenou pod sp zn UIS-340/OISZ-2021), vyhodnocovala a posudzovala v inom trestnom konaní, v danom prípade v preskúmavanej trestnej veci známej ako „Rozuzlenie“, v ktorej v rámci tzv. paralelného trestného stíhania osoby trestne stíhané v primárnej trestnej veci prezentujú svoje obhajobné argumenty a svoje hodnotenie dôkazov a rozhodnutí vykonaných a vydaných v ich primárnej trestnej veci, pričom v paralelnej trestnej veci sa, využijúc inštitút súčinnosti podľa § 3 Trestného poriadku, zabezpečujú dôkazy z primárnej trestnej veci a dochádza k ich opätovnému posudzovaniu a hodnoteniu. …

Dôkazy (výsluchy svedkov) vykonané do 17. 08. 2023 možno považovať za procesné akceptovateľné iba pre začatie trestného stíhania, nie aj pre vznesenie obvinenia. Zároveň je potrebné uviesť, že pre vznesenie obvinenia nepostačuje len nejasné podozrenie z trestnej činnosti, ktoré nie je žiadnym spôsobom verifikované konkrétnymi hodnovernými skutočnosťami.“.     

 

Vyššie spomínaná trestná vec čurillovcov, vedená pod sp. zn. UIS-340/OISZ-2021, je kauza, v ktorej boli obvinení   (zjednodušene povedané) z toho, že mali na vymyslenom skutkovom základe vypracovať uznesenie o začatí trestného stíhania, a to tak, aby bola účelovo založená príslušnosť ÚŠP GP SR, s cieľom nezákonne trestne stíhať príslušníkov inšpekcie z tímu Oblúk (pod vedením Diany Santusovej), diskreditovať ich, ako aj zmariť služobnú činnosť tohto tímu, ktorý ich vyšetroval kvôli podozreniu z možnej manipulácie výpovedí svedkov v exponovaných kauzách. S týmto cieľom mali vypracovať na základe vymyslených skutočností aj realizačný návrh. V čom spočívalo obvinenie čurillovcov súvisiace s touto kauzou, ako aj ich obhajobná argumentácia, si podrobnejšie ukážeme nižšie, na podklade anonymizovaného uznesenia Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/3 GPt117/21/1000 zo dňa 04. februára 2022.

 

Vzhľadom k vyššie uvedenému, je ambíciou tohto článku priblížiť kauzu čurillovcov na podklade verejne dostupných, relevantných zdrojov, ktorým mainstream nevenoval dostatočnú pozornosť, pričom budem postupovať chronologicky. Článok je vzhľadom k päťročnému vývoju v tejto kauze značne obsiahly (najmä kvôli vyššie zmienenému uzneseniu GP SR z februára 2022) a budem sa v ňom venovať týmto témam:

 

1. vybraným pasážam anonymizovaného uznesenia GP SR sp. zn. IV/3 GPt117/21/1000 zo dňa 04. februára 2022, týkajúceho sa kauzy čurillovcov (uznesenie má 103 strán), kde GP SR skonštatovala, že čurillovci sú dôvodne podozriví, pričom o. i. uviedla, že (s. 84): „Je potrebné zdôrazniť, že podozrenia z možných manipulácií výpovedí svedkov v trestných konaniach vedených na NAKA PPZ boli preverované, následne bolo začaté a vedené vyšetrovanie na ÚIS na základe relevantných podkladov, a to spravodajskej informácie SIS doručenej ÚIS už 30.03.2021...“; GP SR tu súčasne zaujala podrobne odôvodnené, nesúhlasné stanovisko k väzobnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z roku 2021, ktorý skonštatoval nedôvodnosť trestného stíhania čurillovcov (majúc k dispozícii oveľa viac dôkazov ako Krajský súd v Bratislave)

2. kauze Rozuzlenie, v súvislosti s ktorou získali čurillovci status chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti

3. statusu chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti a dočasnému postaveniu čurillovcov mimo služby

4.  nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 42/2023 zo dňa 22. 08. 2024, ktorým odmietol sťažnosti obvinených čurillovcov proti odpočúvaniu ich kancelárií, v rámci ktorého skonštatoval: „28. Iba na okraj veci k tomu ústavný súd dodáva, že zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov zároveň nemožno vyvodiť, že bol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám.“

5. uzneseniu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 220/2025, zo dňa 27. 03. 2025, ktorým súd odmietol sťažnosť jedného z čurillovcov voči personálnym rozkazom ministra vnútra a označil jeho argumentáciu za neopodstatnenú

6. rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/50/2024 zo dňa 19. 11. 2025, ktorým súd zrušil rozhodnutie ministra vnútra SR zo dňa 19. 02. 2024 a personálny rozkaz ministra vnútra zo dňa 27. 10. 2023 v prípade P. Ďurku, a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie

7. uzneseniu sudcu Hajduka  sp. zn. 36T/22/2024 zo dňa 09. 02. 2026, ktorým vrátil obžalobu podanú na čurillovcov, pričom skonštatoval, že stíhanie čurillovcov je dôvodné

8. stanoviskám generálneho prokurátora SR k správnym žalobám s návrhom na zrušenie personálnych rozkazov z dôvodu ich nezákonnosti zo dňa  25. februára 2026.

 

 

1. K uzneseniu Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/3 GPt117/21/1000 zo dňa 04. februára 2022, týkajúceho sa kauzy čurillovcov

 

Krajský súd v Bratislave väzobným uznesením sp. zn. 2Tpo/64–68/2021 z roku 2021, prepustil čurillovcov z väzby, nakoľko skonštatoval nedôvodnosť ich trestného stíhania. V reakcii na toto uznesenie bol dňa 24. októbra 2021 na  Právnych listoch publikovaný zaujímavý odborný článok JUDr. Petra Šamka staršieho, vtedajšieho emeritného trestného sudcu Mestského a Krajského súdu v Bratislave a vysokoškolského pedagóga, s názvom Začatie trestného stíhania vo veci pre vymyslený skutok a trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. V článku autor polemizoval so závermi Krajského súdu v Bratislave.

 

Generálna prokuratúra SR v uznesení sp. zn. IV/3 GPt117/21/1000 zo dňa 04. februára 2022, týkajúceho sa kauzy čurillovcov, zamietla sťažnosti štyroch obvinených vyšetrovateľov (proti uzneseniu vyšetrovateľa ÚIS, ktorým im bolo vznesené obvinenie za skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa spáchaný formou spolupáchateľstva) a sťažnosť bývalého, dočasne povereného riaditeľa ÚIS (proti uzneseniu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorým mu bolo vznesené obvinenie za skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti spáchaný formou spolupáchateľstva). Prokurátorka GP SR na podklade analýzy doposiaľ zabezpečených dôkazov - zvukových záznamov a ich prepisov, utajovanej prílohy, výpovedí, listinných dôkazov, kamerového záznamu, a vyhodnotenia sťažnostných argumentov obvinených, dospela k záveru, že obvinení sú dôvodne podozriví, pričom skonštatovala nasledovné (s. 94-95): „Konanie obvinených A.A., A.B., A.C. a A.D. spočívajúce vo vykonštruovaní podkladov, realizačného návrhu, ako aj samotného uznesenia ČVS:PPZ-205/NKABA1-2021 vrátane jeho skutkového a právneho základu, a to s vedomím dočasne povereného riaditeľa ÚIS, obvineného A.E., dokonca za jeho aktívnej účasti a pomoci obvineným, nemožno v kontexte vyššie uvedených skutočností vyhodnotiť inak ako neakceptovateľné, spreneverujúce sa ich poslaniu, a to s cieľom kriminalizovať príslušníkov ÚIS z vyšetrovacieho tímu Oblúk, vlastných kolegov policajtov, ktorí mali len tú „smolu“, že boli zaradení do uvedeného tímu a vykonávali činnosť, na ktorú ich splnomocnil zákon, teda preverovali a vyšetrovali podozrenia z možnej trestnej činnosti, okrem iného aj príslušníkov NAKA PPZ.“. GP SR sa tu podrobne vyjadrila aj k vyššie zmienenému uzneseniu Krajského súdu Bratislava z roku 2021, ku ktorému zaujala nesúhlasné stanovisko (majúc k dispozícii oveľa viac dôkazov ako Krajský súd Bratislava), ako si ukážeme nižšie.

 

Vzhľadom na obsiahlosť tohto 103 stranového, anonymizovaného uznesenia GP SR zo dňa 04. 02. 2022, si teraz predstavíme nasledovné vybrané pasáže (dostupné je aj za textom článku Denníka N), niektoré časti som zvýraznila):

 

(s. 24): Výsluch obvineného A.C. zo 14. 09. 2021 budem citovať z dôvodu zachovania absolútnej objektivity pri uvádzaní jeho vyjadrení, ktoré som vyhodnotil ako priznanie sa ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu, a to aj s poukazom na medializované spochybňovanie priznania obvineného obhajobou v rámci rozhodovania o väzbe.“.

Tu je potrebné uviesť, že prokurátorka GP SR následne citovala v plnom, neupravenom znení výpoveď obvineného A. C., avšak  vzhľadom k tomu, že táto je obsiahla (je uvedená na s. 24-31), sa jej tu nebudem venovať.

 

Prokurátorka GP SR v ďalšej časti uznesenia uviedla nasledovné:

 

K sťažnostným námietkam obvinených A.A. a A.B. vo vzťahu k uzneseniu vyšetrovateľa PZ ČVS:UIS-340/OISZ-2021 zo 14.09.2021:

 

(s. 32-34): Obvinených usvedčujú najmä zvukové záznamy, ktoré boli vyhotovené na základe súhlasu Okresného súdu Bratislava III pod č. Ntt/40/2021-2-V-OSBAIII z 13.05.2021, na základe súhlasu Okresného súdu Bratislava III pod č. Ntt/41/2021- 2-V-OSBAIII z 13.05.2021, na základe súhlasu Okresného súdu Bratislava III pod č. Ntt 61/2021-2-V-OSBAIII z 27.05.2021 a ich doslovné prepisy, zabezpečená časť vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, analýza kamerového záznamu zabezpečeného z oddelenia technickej ochrany odboru ochrany objektov PPZ, plán služieb príslušníkov NAKA PPZ, výpis zo systému AKTION podľa žiadosti z čítačiek na 3. poschodí budovy PPZ na chodbe NAKA PPZ, ako aj výpoveď obvineného A.C.

 

Pokiaľ ide o tvrdenie obvinených, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 zo 16.07.2021 o začatí trestného stíhania (ďalej len „uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021“) bolo vydané na základe operatívnych poznatkov, ktorými disponovali už dlhšiu dobu, a to konkrétne týkajúcich sa činnosti mjr. Mgr. A.T. a jej vyšetrovacieho tímu, ako aj jej napojenia na Slovenskú informačnú službu (ďalej len „SIS“) cez Mgr. A.U., ktorý mal od mjr. Mgr. A.T. získavať informácie, a tieto následne odovzdávať podozrivým osobám, okrem A.L. aj A.V., pričom za uvedenú činnosť malo byť mjr. Mgr. A.T. sľúbené zo strany Mgr. A.U. povýšenie v rámci služobného pomeru, je potrebné uviesť, že žiadna takáto skutočnosť nevyplývala z troch úradných záznamov, ktoré boli podkladom realizačného návrhu zo 16.07.2021, a nevyplýva ani z dokazovania vykonaného v konaní vedenom pod ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021.

 

V úradnom zázname č.p.: PPZ-NKA-OBA-78-084/2021-PZ z 15.07.2021 je uvedené, že operatívno-pátracou činnosťou policajtov pracovnej skupiny „Očistec“ bola získaná informácia k osobe A.T. Podľa informácie táto, ako šéfka tímu na ÚIS, zhromažďuje kompromateriály na osobu A.K. takým spôsobom, že sťahuje všetky trestné spisy z územia SR, v ktorých táto osoba vystupuje, a to nielen ako obvinený, či podozrivý, ale aj ako oznamovateľ. Cieľom je zistiť ako táto osoba vypovedá, ale aj dostatok dôkazov na jej trestné stíhanie. Účelom tohto konania je okrem iného dosiahnutie toho, aby A.K. zmenil výpovede vo svojich konaniach spôsobom, že na tieto výpovede bol navádzaný, prípadne k nim bol donútený s tým, že mu bude oznámené, že to je jeho posledná možnosť, aby vypovedal proti pracovnej skupine „OČISTEC“. Takýmto spôsobom žiada okrem iného aj kompletné stiahnutie trestných vecí vedených na odbore Východ NAKA P PZ.

Vo vzťahu k uvedenému úradnému záznamu je potrebné upozorniť na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 11:14:05 h do 11:24:05 h a jeho prepis, kde A.S., operatívny pracovník, hovorí: „(nezrozumiteľné slovo) daj mi číslo záznamu zo včera. Chcú, eh, hcú zamedziť tomu, aby sa dostala hentá pičula oné k tým veciam z toho východu. Tak dáme im, dáme im len, že ó pé čé (operatívno-pátracou činnosťou) bolo zistené tá zhromažďuje spisy s osobou A.K. bla bla bla.“ Operatívny pracovník B.N. odpovedá: „Daj tam osemdesiatštyri.“ (číslo na vyššie uvedenom úradnom zázname). A.S. hovorí: „Čiže sedemdesiatosem.“ (číslo na vyššie uvedenom úradnom zázname). B.N. odpovedá: „Áno. Dátum pätnásteho?“ Následne v zvukovom zázname počuť zvuk písania na počítači a A.S. hovorí: „Im jebe do piči. Tak som nap, že oper činnosťou pracovnej skupiny Očistec bola získaná informácia k osobe A.T. Podľa informácie, táto ako šéfka tímu na ú í es zhromažďuje kompromateriály na osobu A.K. takým spôsobom, že sťahuje všetky trestné spisy z územia SR, v ktorých táto osoba vystupuje, a to nielen ako obvinený, či podozrivý, ale aj ako oznamovateľ. Cieľom je zistiť ako táto osoba vypovedá ale (nezrozumiteľné slová) dôkazov na trestné stíhanie. Účelom tohto konania je okrem iného dosiah, dosiahnutie toho, aby A.K. zmenil výpovede vo svojich konaniach spôsobom, že na tieto výpovede bol navádzaný, prípadne k nim bol donútený. (...) A mám ešte (nezrozumiteľné slová) k osobám (nezrozumiteľné slová) na odbore. Východ je veľkým?“ B.N. odpovedá: „Daj len NAKA pomlčka východ s malým.“ A.S. povie: „Dobre najskôr to zanesem A. to pozreť či tak môže byť (nezrozumiteľné slovo) informácia, nech si to (nezrozumiteľné slovo).“, pričom B.N. reaguje: „A na základe tohoto si A. stiahne ich žiadosť.“ A.S.: „Jej žiadosť, čo došla k nim.“ B.N.: „Aha. A na základe toho začne?“ A.S.: „Šak aj keby bolo treba jebnúť jej (nezrozumiteľné slová).“

 

Tento obsah zvukového záznamu je z väčšej časti identický s obsahom vyššie uvedeného úradného záznamu č.p.: PPZ-NKA-OBA-78-084/2021-PZ z 15.07.2021, ktorý bol jedným z troch úradných záznamov – podkladov na spracovanie realizačného návrhu zo 16.07.2017, pričom preukazuje, že tento úradný záznam bol spísaný až 16.07.2021 a zároveň účelovo s cieľom zabrániť, aby špecializovaný vyšetrovací tím „Oblúk“ (ďalej len „vyšetrovací tím Oblúk“) dostal na základe žiadosti o súčinnosť listinné podklady týkajúce sa výpovedí A.K., ktoré si vyžiadala vedúca tohto tímu od NAKA Východ.

 

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že obvinení, vzhľadom na to, že nedisponovali žiadnymi konkrétnymi relevantnými poznatkami o akejkoľvek trestnej činnosti vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, o čom svedčí vyšetrovací spis ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, snažili sa mjr. Mgr. A.T. zdiskreditovať a vyfabrikovať jej trestnú činnosť práve z jej legitímneho postupu podľa Trestného poriadku, ktorý uplatnila vo vzťahu k NAKA Východ, o čom svedčí aj fakt, že 16.07.2021, v deň inkriminovaného začatia trestného stíhania zaslal obvinený A.B. pod ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021 žiadosť NAKA Východ, v ktorej žiadal o podanie správy, či im bola doručená žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo strany špecializovaného tímu ÚIS. Dávam do pozornosti, že vedúca vyšetrovacieho tímu Oblúk žiadosť o poskytnutie fotokópií zápisníc o výsluchoch osoby A.K. adresovala NAKA Východ 08.07.2021 až na základe informácie, ktorú NAKA Východ 06.07.2021 zaslala ÚIS, konkrétne na základe úradného záznamu spísaného 02.07.2021 npor. Mgr. B.G. V predmetnom úradnom zázname je uvedené, že npor. Mgr. B.G. sa 02.07.2021 stretol v Nitre s A.K., ktorý mu povedal, že sa dozvedel, že sa voči nemu zbierajú podklady k jeho daňovej trestnej činnosti a chystá sa jeho zadržanie, ktoré má realizovať špecializovaný tím Inšpekcie. A.K. ďalej uviedol, že všetky skutočnosti o jeho trestnej činnosti uviedol do zápisnice o výsluchu svedka mjr. JUDr. B.L. a je plne súčinný orgánom činným v trestnom konaní, preto nerozumie takému smerovaniu proti jeho osobe, ktoré podľa menovaného má za účelom zdiskreditovať jeho osobu. Následne 09.07.2021 vyšetrovateľ NAKA Východ požiadal prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR o stanovisko, či je povinný poskytnúť podklady vyšetrovateľke ÚIS. Z uvedeného je zrejmé, že na základe obáv A.K., ktoré oznámil npor. Mgr. B.G., pričom tento následne situáciu, vrátane žiadosti vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk komunikoval s obvinenými, došlo k spísaniu vyššie uvedeného úradného záznamu a fabrikovaniu podozrenia z páchania údajnej trestnej činnosti vedúcou vyšetrovacieho tímu Oblúk.

 

(od s. 36): Z úradných záznamov č.p.: PPZ-NKA-OBA-58-022/2021-PZ zo 16.07.2021 a č.p.: PPZ-NKA-OV-769-005/2021-PZ zo 16.07.2021 vyplýva možné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti v súvislosti s udeľovaním previerok NBÚ, pričom skutočnosti v nich uvedené absolútne žiadnym spôsobom nekorešpondujú so skutkovou vetou formulovanou v uznesení ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021. Jedinou osobou vystupujúcou v jednom z uvedených záznamov, identifikovanou ako osoba majúca vzťah k SIS, je osoba A.L., ktorá by mala vplývať na rozhodovanie pracovníkov NBÚ, čo opäť žiadnym spôsobom nesúvisí so skutkom opísaným v uznesení ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, naviac len podotýkam, že na menovaného bol vydaný príkaz na zatknutie podľa § 73 Trestného poriadku, ktorý doposiaľ nebol zrealizovaný.

… z úradných záznamov, ktoré mali byť údajne podkladom pre vydanie uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 (zo zvukových záznamov jednoznačne vyplýva, že úradné záznamy boli vyhotovované až v čase, keď uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo obvinenými už vytvárané), však nevyplývala žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala páchaniu akejkoľvek trestnej činnosti príslušníkmi ÚIS. …

Odpoveďou, ku ktorej bolo po preštudovaní vyšetrovacieho spisu, vrátane úradných záznamov k realizačnému návrhu zo 16.07.2021, ako aj výpovedí obvinených, nevyhnutné dospieť je, že žiadne relevantné podklady na začatie trestného stíhania smerujúceho proti v uznesení ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 uvedeným príslušníkom ÚIS na skutkovom základe v ňom uvedenom, dňa 16.07.2021 neexistovali.

… v realizačnom návrhu sú uvedené mená príslušníkov ÚIS, a to A.T., A.R., C.A. a C.B., pričom ani v jednom z úradných záznamov, a dokonca ani vo výpovediach obvinených nie je zmienka o týchto príslušníkoch ÚIS, s výnimkou mjr. Mgr. A.T. Menovaná, ako je už spomenuté vyššie, bola uvedená v jednom z úradných záznamov, podľa ktorého si „sťahuje“ všetky trestné spisy z územia SR, v ktorých osoba A.K. vystupuje ako obvinený, podozrivý a ako oznamovateľ. Uvedená činnosť menovanej, ako bolo konštatované vyššie, však nezakladá žiadne podozrenie z trestnej činnosti, naopak je legitímnou činnosťou vyšetrovateľa PZ v rámci postupu podľa Trestného poriadku.

 

Pokiaľ ide o obranu obvinených, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo vyhotovené na základe operatívnych poznatkov, ktorými disponovali dlhšiu dobu, ktorú ale nešpecifikovali, a to že vyšetrovateľka ÚIS mjr. Mgr. A.T. mala mať nadštandardný vzťah s bývalým príslušníkom ÚIS Mgr. A.U., ktorý podľa výpovede A.A. vystupoval ako jeden z podozrivých v rámci trestných stíhaní vedených na NAKA PPZ, pričom práve mjr. Mgr. A.T. mala byť vedúcou vyšetrovacieho tímu Oblúk z dôvodu, aby sa Mgr. A.U. dostal k informáciám, ktoré potreboval, ako aj ich tvrdenia o napojení SIS na členov vyšetrovacieho tímu Oblúk a zasahovaní SIS do konaní vedených na ÚIS, je potrebné poukázať na nasledovné.

Na úvod konštatujem rozpory vo výpovediach obvinených A.A. a A.B. vo vzťahu k motívu údajného nezákonného konania vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, pričom kým A.A. vypovedal, že za uvedenú činnosť bolo mjr. Mgr. A.T. sľúbené zo strany A.U. povýšenie v rámci služobného pomeru, tak A.B. vo výpovedi uviedol, že jednou z operatívnych informácií bola aj tá, že mjr. Mgr. A.T. má za svoju „nadprácu“ obdržať určitú odmenu v nepeňažnej forme, pričom sa skloňoval jej vstup do SIS. Je zrejmé, že obvinení sa nezhodli ani na forme údajnej nenáležitej výhody, ktorá mala byť mjr. Mgr. A.T. údajne sľúbená za jej činnosť v prospech SIS, a je otázne z akých operatívnych informácií teda vychádzali, kde boli tieto zachytené, či existuje operatívny spis s konkrétnymi úradnými záznamami alebo kriminálny zväzok s informáciou od osoby pracujúcej v prospech PZ, ktoré by tvrdenia obvinených preukazovali, ak nešlo len o klebety.

Poukazujem tiež na rozpory vo výpovediach obvineného A.B., a následne vypočutých svedkov npor. JUDr. C.C., mjr. Mgr. C.D., mjr. Mgr. B.N. a mjr. Mgr. A.S. Kým obvinený A.B. vypovedal, že operatívne informácie týkajúce sa činnosti A.T. a jej tímu, ako aj napojenia tejto osoby na SIS obdržiavali počas celého týždňa, ako aj obdobia predtým, na otázku vyšetrovateľa PZ, v akom časovom horizonte pred podpísaním realizačného návrhu sa o uvedených informáciách dozvedel, odpovedal svedok npor. JUDr. C.C., že si myslí, že to bolo od začiatku roka 2021, svedok mjr. Mgr. C.D., že informácie sa zbierali postupne možno už od apríla 2021, v podstate tesne pred zadržaním riaditeľa SIS A.I., svedok mjr. Mgr. B.N., že od decembra 2020, resp. januára 2021 a svedok mjr. Mgr. A.S., že od apríla 2021 do júla 2021. …

Tvrdenia obvinených o operatívnych informáciách o trestnej činnosti príslušníkov ÚIS vyvracia aj výpoveď svedka C.E. z 26.01.2022, ktorý uviedol, že z pozície vtedajšieho zástupcu riaditeľa odboru Bratislava, NAKA PPZ, nemal vedomosť o protiprávnom konaní príslušníkov ÚIS vo vzťahu k príslušníkom NAKA PPZ. Rovnako nemá informáciu, že by takou informáciou disponovali príslušníci odboru Bratislava, NAKA PPZ, či operatívci, či vyšetrovatelia, pričom pokiaľ by takou informáciou ktokoľvek z príslušníkov NAKA PPZ disponoval, a aby vedeli takú vec riešiť, bol by potrebný súhlas riaditeľa ÚIS, či už na vyšetrovanie alebo na operatívne rozpracovanie príslušníkov ÚIS. Počas jeho pôsobenia v uvedenej funkcii nemá vedomosť, že by ktokoľvek z príslušníkov odboru Bratislava, NAKA PPZ, žiadal riaditeľa ÚIS o taký súhlas. Svedok doplnil, že vie, že členovia pracovnej skupiny Očistec mali podozrenie, že sú sledovaní príslušníkmi SIS, pričom to riešil s riaditeľom odboru Bratislava pánom C.F. a A.A., pričom A.A. vtedy uviedol, že to nechce riešiť oficiálne, a keď bude problém, tak im s brokovnicou prestrieľa kolesá.

 

Operatívne informácie týkajúce sa mjr. Mgr. A.T., Mgr. A.U., jej údajného prepojenia na SIS a jej údajného korupčného správania, uvedené vo výpovediach obvinených A.A. a A.B., neboli obsahom žiadneho úradného záznamu, ani žiadneho iného relevantného podkladu a nepotvrdili sa ani vykonaným dokazovaním v trestnej veci ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, čo je zrejmé zo zabezpečeného vyšetrovacieho spisu. A ak obvinení vo svojich výpovediach tvrdili opak, je to len zrejme ich nepochopenie a dezinterpretácia zabezpečených dôkazov v uvedenej trestnej veci.

 

K tvrdeniam A.A., že disponovali informáciou, že Mgr. A.U. bol po ukončení služobného pomeru prijatý do SIS, kde v prospech podozrivých osôb z prostredia SIS, resp. osôb, ktoré mali blízko k SIS, mal cez mjr. Mgr. A.T. získavať informácie, ktoré následne mal posúvať podozrivým osobám, okrem A.L. aj A.V., poukazujem na výpoveď svedka Mgr. A.U. z 27.01.2022, v ktorej na otázku vyšetrovateľa PZ, či bol alebo je príslušníkom SIS, VS alebo Policajného spravodajstva, prípadne nejakej cudzej spravodajskej služby, svedok uviedol, že v živote nebol pracovníkom SIS, ani v otázke spomenutej služby ani iných tajných služieb. Na otázku vyšetrovateľa PZ, či má vedomosť o tom, že by A.T. niekedy dokumentovala nejakú trestnú vec tak, že aby sa neobjasnila, resp. aby táto išla do stratena, svedok uviedol, že takú vedomosť nemá, A.T. patrila v rámci Západu k tým, čo mali najviac ukončených spisov s návrhom na podanie obžaloby, možno najmenej zrušených uznesení. Na otázku obhajcu JUDr. Petra Kubinu, aký je vzťah svedka s pani A.T. v dnešnej dobe, či sú v nejakom kontakte, svedok odpovedal, že žiadny a v kontakte nie sú.

 

Ak obvinení vypovedali, že prepojenie mjr. Mgr. A.T. na SIS a poskytovanie informácií menovanou osobám blízkym SIS, má preukazovať do konania ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021 zadovážený dôkaz v podobe kamerového záznamu spred budovy ÚIS z 12.07.2021, ktorý má zachytávať ako mjr. Mgr. A.T. išla k vozidlu Škoda Kodiaq, ktoré vozidlá má používať SIS, následne k nej mal prísť A.V., mali sa údajne zvítať a do predmetného vozidla nastúpiť, poukazujem na výpoveď svedka C.G.

Z predmetného výsluchu vyplýva, že 12.07.2021 viezol A.V. do Bratislavy, tak ako viackrát predtým. Najskôr ho odviezol ku Generálnej prokuratúre SR. Približne na obed, medzi 12.00 h a 13.00 h mu A.V. napísal sms správu, že už skončil, či ho môže vyzdvihnúť na ÚIS na Bajkalskej. Keď tam prišiel, zaparkoval o parkovisko ďalej, lebo sa tam nedalo zaparkovať a poslal mu sms správu, že už je tam a stojí pri kontajneroch. O nejaké 2 – 3 minúty mu zavolala pani A.T., ktorá sa ho opýtala, či je v Bratislave pred inšpekciou, že ho ide pozdraviť, prišla do auta, podali si ruky, pričom mu povedala, že je pekné ho po roku vidieť, a že ďakuje. Pani A.T. pozná asi od leta 2020, kedy ho ich spoločný známy oslovil, či by jej pomohol a preveril nejaké VIN čísla jazdených vozidiel, keďže takú kompetenciu má, čo aj následne urobil. Takže za to mu poďakovala, on sa jej opýtal ako sa má, ona že dobre, celé to trvalo 2 – 3 minúty, potom videl ako A.V. vyšiel z ÚIS, s pani A.T. sa rozlúčili, ona vystúpila z auta, pričom povedala, že aj pán riaditeľ sa pozerá, pozdravila sa s A.V., ten nastúpil do vozidla a odišli. A.V. sa ho opýtal odkiaľ ju pozná, on mu povedal, že jej pomáhal pri overení auta.

Asi 13.09.2021 videl asi v denníku N kamerový záznam, v ktorom bolo vidieť jeho služobné auto, pričom ho zaskočilo, že sa vytvorila nejaká domnienka o tom, čo sa v aute odohralo, a že sa prítomnosť jeho auta spája s nejakou zločineckou skupinou. Keďže nikdy žiadny trestný čin nespáchal, podal 21.09.2021 oznámenie. Na internete vzhliadol nejaký dokument, v ktorom bolo uvedené aj niečo v zmysle, že A.T. sadla do auta k nejakému siskárovi a vzala úplatok. Ten dej ako bol popísaný na internete sa nezakladá na pravde. Auto, ktorým viezol 12.07.2021 A.V. do Bratislavy, je Škoda Kodiaq, čiernej farby a vlastníkom je jeho zamestnávateľ, Škoda Auto Slovensko, s.r.o. Nikdy nebol príslušníkom PZ, spravodajskej služby ako SIS alebo VOS.

Predmetná výpoveď svedka C.G. vyvracia tvrdenia obvinených o prepojení mjr. Mgr. A.T. na SIS, ktoré mal dokazovať uvedený kamerový záznam, a ostali len v rovine konšpiračných teórií. Výpoveď svedka C.G. nespochybnila ani výpoveď svedka npor. JUDr. C.C., operatívneho pracovníka NAKA PPZ, z 19.01.2022, ktorý vypovedal, že C.G. pozná a spoznal ho prostredníctvom jeho brata O., ktorý je jeho kamarát. Na otázku obhajcu Mgr. Jána Duloviča, či má vedomosť o tom, že by C.G. mal väzby na osobu A.T., svedok odpovedal, že nemá vedomosť, či sa poznajú. Rovnako odpovedal vo vzťahu k osobe Mgr. A.U. Svedok zároveň uviedol, že C.G. je zamestnaný v IMPA ako riaditeľ servisu pre celé Slovensko. K tomu poznamenávam, že svedok C.G. jednoznačne vypovedal, že pracuje pre spoločnosť Škoda Auto Slovensko s.r.o. 

 

K obhajobným tvrdeniam obvinených o napojeniach mjr. Mgr. A.T. na SIS prostredníctvom Mgr. A.U., ako aj C.G., poukazujem okrem výpovedí menovaných svedkov, ktorí tieto vyjadrenia obvinených jednoznačne vyvrátili, aj na odpovede SIS z 21.01.2022, č.p.: SIS-77/33-V-3-4/2022-OČTK a č.p.: SIS-77/33-V-3-5/2022-OČTK pod stupňom utajenia „Vyhradené“, doručené vyšetrovateľovi PZ k žiadosti o informáciu, či Mgr. A.U. a C.G., identifikovaní dátumom a miestom narodenia a bydliskom boli, resp. sú príslušníkmi SIS, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu.

 

(s. 39): Ak teda senát Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v rozhodnutiach o sťažnostiach obvinených proti rozhodnutiu o vzatí do väzby konštatoval, že obvinení mali osvedčené operatívne poznatky o prepojení osôb, ktoré podozrievali zo závažnej trestnej činnosti, na ÚIS, a tiež že osoby z ÚIS manipulujú dôležitých svedkov v nimi objasňovanej trestnej činnosti, pričom tieto poznatky boli takého charakteru, že obvinení mohli mať dôvody pre podozrenie, že dochádza k trestnej činnosti príslušníkov ÚIS, a preto možno podľa názoru krajského súdu vylúčiť, že dôvody pre začatie trestného stíhania vyfabulovali, je otázne, prečo krajský súd pri tak závažnom a definitívnom konštatovaní nevysvetlil, na základe akých reálnych podkladov existujúcich pred začatím trestného stíhania k takému záveru dospel, pretože ako je už podrobne vyššie rozobraté, fakticky pred začatím trestného stíhania neexistoval žiaden úradný záznam, z ktorého by obvinení mohli vychádzať, tieto sa, podotýkam účelovo, čo vyplýva z analyzovaných zvukových záznamov, spracovávali až počas tvorby uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, pričom aj keby tu nebola prítomná táto časová diskrepancia, ani jeden z úradných záznamov, ktoré údajne mali byť podkladom na vydanie uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, neobsahoval také skutočnosti (údajné prepojenie osôb páchajúcich závažnú trestnú činnosť na ÚIS a manipulovanie svedkov príslušníkmi ÚIS), ktorými krajský súd argumentoval doslova nevinu obvinených (citujem: „(...) a preto možno vylúčiť, že dôvody pre začatie trestného stíhania vyfabulovali.“), a to ani omylom.

Ak krajský súd tvrdil, že zo zvukových záznamov nevyplýva, že by si obvinení operatívne poznatky sami vytvárali v rozpore so skutočnosťou, a že zvukovými záznamami, ktoré krajský súd nazval odposluchmi, sa len potvrdila existencia operatívnych poznatkov smerujúcich k vydaniu inkriminovaného uznesenia, pričom krajský súd doslova uviedol, že z odposluchov je zrejmé, že obvinení spolu s ďalšími príslušníkmi PZ koncipovali uznesenie, pričom uvádzali konkrétne operatívne informácie, avšak opäť sa vyjadril len všeobecne, bez toho, aby poukázal na konkrétny zvukový záznam, resp. iný dôkaz, ktorý by toto jeho tvrdenie podporoval, dávam do pozornosti niektoré časti zvukových záznamov, ktoré sú však na iných miestach podrobne analyzované a preukazujú nedôvodnosť a vyfabulovanie celého trestného konania smerujúceho proti príslušníkom ÚIS. Poukazujem napríklad na zvukový záznam z 15.07.2021 od 09:25:52 h do 09:45:13 h a jeho prepis, kde súčasný riaditeľ NAKA PPZ pplk. Mgr. C.H. prekvapene reaguje, či aj mjr. Mgr. A.T. bude súčasťou realizačného návrhu, na čo A.B. povie: „Šak (nezrozumiteľné slovo), takú zločineckú pôsobiacu na Mlynských Nivách napojenú na es í es. C.Z. jebne štempel, súhlasím so zadržaním a idú (nezrozumiteľné slová).“, z čoho je zreteľné, že obvineným bolo jedno, za aký trestný čin začnú trestné stíhanie, či za korupčný trestný čin, či za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, keďže nedisponovali poznatkami a podkladmi k začatiu ani za jeden trestný čin, podstatné bolo za nejaký trestný čin účelovo začať trestné stíhanie a navyše tak, aby bol na vykonávanie dozoru príslušný Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR (ďalej len „ÚŠP“), tiež na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 12:20:49 h do 12:26:56 h a jeho prepis, kde A.A. hovorí: „Len, aby sme, ja len to, že aby neprepálili. Vieš? Aby sme dačo neboli takí, že nakoniec skončíme my jak najväčší kokoti, poberú nám spisy a povedia, že je to účelová pomsta z našej strany, že bez dôkazov a bez ničoho zrazu eh totok, lebo sme chceli vedieť, čo kto na nás vypovedá.“, ktorý svedčí o motíve konania obvinených a o absencii akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich trestnú činnosť príslušníkov ÚIS, ďalej na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 14:28:41 h do 14:53:40 h, kde sa A.S., operatívny pracovník, ktorý spracoval realizačný návrh zo 16.07.2021, teda logicky mal disponovať operatívnymi informáciami o trestnej činnosti, ktorú sám zadefinoval do realizačného návrhu, v kancelárii A.A. pýta: „Vieme za čo ideme začať?“, na čo mu A.B. odpovedá: „V hrubých rysoch.“, čo preukazuje, že operatívni pracovníci nemali žiadne informácie o trestnej činnosti príslušníkov ÚIS a nevedeli, aké skutkové okolnosti majú do realizačného návrhu napísať, teda za čo sa vlastne má začať trestné stíhanie, na čo nadväzuje aj zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:49:05 h do 16:44:05 h a jeho prepis, kde ten istý operatívny pracovník A.S., autor realizačného návrhu, ktorý doňho okrem skutkových okolností aj priamo vymenoval konkrétne osoby, ktoré sú z tejto trestnej činnosti podozrivé, teda možno logicky predpokladať, že mal vedieť o aké osoby ide, keďže popísal ich údajnú trestnú činnosť, sa pýta: „Ale teraz tam musím dať aj oné, podozrivých. (...) Ktorých tam vlastne treba ako podozrivých?“, čo len dokresľuje, že realizačný návrh bol spísaný zámerne, na základe zadania obvinených, bez toho, aby sám operatívny pracovník vedel, ktoré osoby sú podozrivé, tiež na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:56:04 h do 17:02:10 h a jeho prepis, kde A.A. povie: „Neviem, či tam sabotáž najebeme do toho.“, ďalej sa A.C. pýta: „Jak máte podchytené to prijímanie, to podplácanie?“, na čo A.A. odpovedá: „To bude podľa mňa, len oné, len nejakými neviem či, len nejakými úradnými záz hm, nejakými operatívnymi informáciami, že majú, majú mať ee toto potom za to sľúbené nejaké odmeny. Vieš, len to je také, že vieš.“, ďalej A.A. povie: „(...) daj tam zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny namiesto týchto.“, a doplní: „Ale my ich dáme iba činných pre zločineckú, pre zločineckú skupinu, ktorá je vyšetrovaná v rámci Očistca. Vieš, za korupciu, A., keď to bude len na úradných záznamoch, že to nikto eh nepotvrdí, vieš jak svedok, ee to bude také, že, to bude prúser, o chvíľu na to A.B. povie: „Ja by som tam nemotal tú zločineckú.“, na čo A.A. reaguje: „Dobre, ale budeme tam vedieť tú korupciu namotať? Vieš.“, pričom ako je zrejmé z vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, žiadny úradný záznam predchádzajúci vydaniu inkriminovaného uznesenia neobsahuje informácie o korupčnom správaní niektorého z členov vyšetrovacieho tímu Oblúk, a ako vyplýva aj z vyjadrenia A.A., obvinení nemali vedomosť o žiadnej osobe, ktorá by akékoľvek korupčné konanie v realizačnom návrhu menovaných osôb vedela potvrdiť v procesnom postavení svedka, ďalej poukazujem na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 17:01:05 h do 17:22:32 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí: „Lebo tá oná nenáležitá výhoda, ale to nemám nijak špecifikované, takže či voľáke povýšenie alebo dačo.“, z čoho jednoznačne vyplýva, že obvinení nemali žiaden poznatok o akejkoľvek trestnej činnosti príslušníkov ÚIS, vrátane korupčného správania, a len fabulovali, že pôjde raz o nejaké odmeny, raz o nejaké povýšenie alebo „dačo“, a sami v zachytených hovoroch komunikovali, že reálne nemajú za čo trestné stíhanie začať, ani za trestný čin sabotáže, ani za korupčný trestný čin, keďže k tomu by mohli mať len nejaké úradné záznamy, resp. operatívne informácie, ktoré by však potom žiaden svedok, ako konštatoval A.A., nepotvrdil, a v končenom dôsledku ani za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, od ktorého nakoniec upustili a nepremietol sa ani do uznesenia ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021, tiež na zvukový záznam z 19.07.2021 od 10:21:36 h do 10:38:04 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí C.I.: „Však to vyzeralo, že (nezrozumiteľné slová) pôjdeme vybrať v nedeľu.“, na čo C.I. reaguje: „Ju?“ a A.B. odpovedá: „Lebo mali dojsť nás zobrať v pondelok.“, ktorý preukazuje skutočný dôvod vydania uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, ktorým rozhodne neboli operatívne poznatky, ako tvrdil krajský súd, ktoré obvinených oprávňovali vydať inkriminované uznesenie, ale obava obvinených zo zadržania príslušníkmi ÚIS.“.

 

V súvislosti s touto pasážou uznesenia GP SR dávam do pozornosti článok Denníka N z 15. septembra 2021, ktorý nesie názov Vyšetrovatelia NAKA chceli stíhať ľudí z inšpekcie. Tá ich preto obvinila. Pomohla si aj rozhodnutím od Žilinku. Denník N tu informoval o tom, že v pondelok 13. septembra boli zadržaní štyria čurillovci, pričom tiež uviedol: „... teraz sú obvinení tí, ktorí chceli podozrenia na inšpekcii vyšetrovať. Zo zneužitia právomoci verejného činiteľa v utorok obvinil vyšetrovateľ policajnej inšpekcie Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Milana Sabotu a Štefana Mašina.“. Ďalej tiež napísal: „Advokát stíhaných vyšetrovateľov Peter Kubina hovorí, že… Mali reálne operatívne informácie a bolo ich pomerne dosť. A aj keby bola čo i len jedna, tak to na začatie vyšetrovania stačí,” hovorí Kubina s tým, že vyšetrovatelia tieto podozrenia aj opísali.  … Kubina tiež hovorí, že hneď ako začali stíhanie, až kým ho generálny prokurátor nezrušil, prebiehalo reálne vyšetrovanie. „Vypočúvali sa svedkovia, robili úkony a viaceré podozrenia sa potvrdzovali a zároveň sa podarilo zistiť aj nové skutočnosti, o ktorých dovtedy nemali informácie.“. Denník N v článku zo dňa 08. 02. 2022, s názvom  Generálna prokuratúra: Čurilla a spol. vyšetrovali inšpekciu, lebo sa sami báli zadržania, uviedol tiež: „Policajti tvrdia, že vychádzali z operatívnych informácií. Malo ísť o podozrenia, že vyšetrovateľka inšpekcie si zabezpečuje informácie z vyšetrovaných káuz. Za to mala vraj sľúbený kariérny postup či prechod do tajnej služby.“.

 

Prokurátorka GP SR v uznesení ďalej uviedla:

(s. 41): „K úniku vyššie spomenutého kamerového záznamu do médií navyše poukazujem na zvukový záznam z 18.07.2021 od 12:05:49 h do 12:39:25 h, kde A.B. hovorí: „Len keď to bude úplne zle, tak pustíme to video len.“, na čo A.C. poznamenáva: „Nič inšie neostáva. Lenže zas niektorí majú ešte podplácané médiá, vieš?“ A.B. na to reaguje: „Hovorím, že keď to bude úplne zle, tak pustíme to video.“ A.C.: „Hm?“ A.B.: „Keď bude úplne zle, tak pustíme to video von.“.“

 

V súvislosti s týmto konštatovaním GP SR je na mieste dodať, že spomínaný kamerový záznam uverejnil aj Denník N vo vyššie zmienenom článku zo dňa 15. 09. 2021, a tiež napr. aj v článku s názvom Policajná inšpekcia zadržala vyšetrovateľov najzávažnejších káuz, prišla si aj po dočasného šéfa, z 13. 09. 2021. V ňom nám podsunul, že išlo o podozrivé správanie Santusovej, pričom k tomu uviedol nasledovné: „Podozrivé správanie bývalej šéfky tímu na inšpekcii Santusovej vyplýva aj z kamerového záznamu z budovy inšpekcie ministerstva vnútra z 12. júla tohto roku. Video zachytáva ju aj bývalého šéfa NAKA Zuriana. Na kamerovom zázname vidieť, ako Santusová vyšla z budovy inšpekcie a prešla cez celé parkovisko do čierneho SUV. Po čase z budovy vyšiel aj Zurian a smeroval k tomu istému autu. Santusová z neho vystúpila a on do neho nastúpil. NAKA podľa informácií Denníka N vyšetrovala, či v aute nebol bývalý zástupca riaditeľa inšpekcie Róbert Zaplatílek, ktorý bol údajne takisto spomínaný vo výpovediach spolupracujúcich obvinených.“. Kamerový záznam zverejnil Denník N dňa 13. 09. 2021 aj na youtube, pod názvom Kamerový záznam z inšpekcie: Podozrivé stretnutie Santusovej a Zuriana v tmavom SUV.“. Denník N vo vyššie spomínanom článku zo dňa 08. 02. 2022, už  tento kamerový záznam neuverejnil.

 

Uznesenie GP SR pokračuje takto:

(s. 42): „Poukazujem na skutočnosť, že sám obvinený A.A. vo výpovedi uviedol, že hľadali právnu kvalifikáciu, na základe ktorej by mohla byť založená príslušnosť ÚŠP, ktorá by vychádzala z úradných záznamov, resp. z realizačného návrhu, teda sám priznal, že sa snažili založiť vecnú príslušnosť ÚŠP účelovo. Na tomto mieste vyvstáva otázka, prečo bolo nevyhnutné, ak by skutočne obvinení disponovali relevantnými informáciami o páchaní trestnej činnosti príslušníkmi ÚIS, aby bola založená príslušnosť práve ÚŠP, keďže štandardne a najmä zákonne sa právna kvalifikácia skutku určuje podľa konkrétneho konania, ktoré musí napĺňať v osobitnej časti Trestného zákona vymedzené znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu, a nie podľa predstavy a želania vyšetrovateľa PZ. K uvedenému treba konštatovať, že keďže z úradných záznamov, ani z iných použiteľných podkladov žiadna korupčná trestná činnosť príslušníkov ÚIS nevyplývala, vecná príslušnosť prokurátora ÚŠP nemala byť vôbec založená, teda bola založená jednoznačne účelovo, čo nakoniec vyplýva zo samotnej výpovede obvineného, ako aj zo zvukových záznamov analyzovaných nižšie.“,

V súvise s týmto konštatovaním GP SR dávam do pozornosti vyššie zmienený článok Denníka N z 15. septembra 2021, v ktorom bolo tiež uvedené: „Z operatívnych informácií, na základe ktorých sa to začalo, vyplynuli aj podozrenia z korupcie, čo je automaticky príslušnosťou špeciálu a netreba v tom vidieť žiadnu konšpiráciu,” povedal advokát.”... Kandera v zrušení uznesenia zase napísal, že špeciálna prokuratúra vôbec nemala tento prípad dozorovať. Jej príslušnosť z ničoho pred začatím trestného stíhania nevyplývala, a teda bola podľa neho založená účelovo. Lipšic reaguje, že o účelovosti stíhania nemá vedomosť. „Uznesenie o začatí trestného stíhania len otvára priestor na dokazovanie. V tomto konaní neboli použité žiadne invazívne prostriedky a svedecké výpovede, ktoré boli vykonané, potvrdzujú podozrenie zo závažnej trestnej činnosti.”.

 

GP SR ďalej v uznesení uviedla nasledovné:

 

(s. 42): „… k tvrdeniu A.B., že začať trestné stíhanie je možné na podklade akejkoľvek informácie a realizačný návrh upravuje interný predpis, poukazujem na čl. 23 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra SR pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní, podľa ktorého, ak príslušník PZ na základe odhaľovania a objasňovania, po zhromaždení dôkazového materiálu, zistí skutočnosti odôvodňujúce postup podľa § 199 ods. 1 a ods. 2 alebo § 206 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku, spracuje písomný realizačný návrh podľa interného predpisu, ktorým je nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 96/2016.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak príslušník PZ na základe operatívno-pátracej činnosti (na základe odhaľovania a objasňovania) zistí skutočnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania, je povinný spracovať písomný realizačný návrh.

Sám obvinený A.B. vo výpovedi 14.09.2021 uviedol, že čo sa týka vydania uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, počas celého týždňa, ako aj obdobia predtým dostávali operatívne informácie týkajúce sa činnosti A.T. a jej tímu a jej napojenia na SIS, pričom 16.07.2021 došlo k spracovaniu realizačného návrhu príslušníkmi operatívy, o ktorý sa začatie opiera. ...

Sám obvinený A.B. vypovedal, že začatie trestného stíhania sa o realizačný návrh opiera, teda logicky realizačný návrh mal a musel predchádzať koncipovaniu uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, čo sa však ako je preukázané zo zvukových záznamov nestalo, a realizačný návrh bol spracovávaný až počas konštruovania uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 a prispôsobovaný jeho obsahu, čím sa obvinení A.A., A.B. a A.C. snažili legalizovať nezákonné vydanie inkriminovaného uznesenia.

 

Pokiaľ ide o realizačný návrh, poukazujem na zvukový záznam z 15.07.2021 od 09:25:52 h do 09:45:13 h a jeho prepis, keď neznámy muž hovorí: „Hentá pani A.T., ona je taká zvláštna, no.“ A.B. reaguje: „Prijebaná sa hovorí. Už dávno mal byť realizák napísaný.“ C.H., súčasný riaditeľ NAKA PPZ hovorí: „Aj, aj ona je tam?“ A.B. odpovedá: „Ona je vedúca skupiny.“ C.H.: „Ale to viem, ale realizák napísaný.“ A.B.: „Kde?“ C.H.: „Ja som to pochopil, že jako.“ A.B. reaguje: „Šak (nezrozumiteľné slovo), takú zločineckú pôsobiacu na Mlynských Nivách napojenú na es í es. C.Z. jebne štempel, súhlasím so zadržaním a idú (nezrozumiteľné slová).“

Vo vzťahu ku konštruovaniu realizačného návrhu zo 16.07.2021 dávam do pozornosti zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:49:05 h do 16:44:05 h a jeho prepis, keď A.S. hovorí: „Tak na čo by sme mali vznesené?“ B.N. reaguje: „Na začatie.“ A.S. hovorí: „(...) To je tu číslo na realizák. (...) Podplácania tridsaťtri odsek jedna, odsek dva Trestného zákona, zločinu sabotáže podľa, podľa paragrafu tristosedemnásť odsek jedna (...) Ale teraz tam musím dať aj oné, podozrivých. Máme tie mená? (...) Ktorých tam mám dať? Ktorých tam vlastne treba ako podozrivých?“. …

 

(s. 44): Z ... výpovedí je zrejmé, že osoby A.T., kpt. Mgr. A.R., pplk. Mgr. C.A. a mjr. PhDr. C.B. boli do realizačného návrhu zo 16.07.2021 uvedené účelovo, keďže svedkovia vypovedali, že nevedia uviesť trestnú činnosť, ktorej sa menovaní mali dopustiť, resp. že k ich osobám žiadnu informáciu nemali, jediný svedok mjr. Mgr. A.S. konštatoval, že A.R., C.A. a C.B. sa zúčastňovali na uvedenej trestnej činnosti s A.T., avšak svedok v celej svojej výpovedi neuviedol, akej trestnej činnosti sa mjr. Mgr. A.T. mala dopustiť. …

Z obsahu zvukového záznamu a jeho prepisu, napríklad z kvalifikácií trestných činov, ale najmä z čísla PPZ-NKA-OBA/156-011 je zrejmé, že sa rozprávajú a tvoria inkriminovaný realizačný návrh zo 16.07.2021. Upozorňujem, že realizačný návrh operatívni pracovníci tvorili v čase od 15:49:05 h do 16:44:05 h, pritom v čase medzi 14:28:41 h až 14:53:40 h sa A.S. v kancelárii obvineného A.A. pýta: „Vieme za čo ideme začať?“ A.B. odpovedá: „Áno, začínačku. V hrubých rysoch, tebe ju dám prečítať.“ A.A. reaguje: „No nie v hrubých rysoch. To musí byť to očko pičko, lebo teraz to, čo keď som sa s oným bavil, s tým E., to musí byť očko pičko, určite nikto z vás to nebude robiť, keď tak oni á treba sa tam zastaviť.“

Z uvedeného je evidentné, že mjr. Mgr. A.S., ktorý je jedným zo spracovateľov realizačného návrhu, až vyše hodinu potom, ako zisťoval u vyšetrovateľov NAKA PPZ, za čo chcú začať trestné stíhanie, spracovával realizačný návrh, ktorý mal ale naopak predchádzať spisovaniu uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 a mal to byť operatívny pracovník, ak na základe operatívno-pátracej činnosti zistil podozrenia z trestnej činnosti, ktorý mal najskôr spracovať realizačný návrh a ten až následne po jeho schválení nadriadenými predložiť vyšetrovateľovi NAKA PPZ. Konštatovaná skutočnosť dokumentuje účelovosť začatia inkriminovaného trestného stíhania, na ktoré neexistoval žiaden dôvodný a relevantný podklad, naopak „podklad“ v podobe realizačného návrhu a úradných záznamov bol prispôsobovaný uzneseniu ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021 a nepredchádzal jeho tvoreniu. ...

(s. 46): … komunikácia jednoznačne dokazuje účelovosť začatia trestného stíhania, o ktorého dôvodnosti mal pochybnosť aj Mgr. C.J. („Vy to máte podložené tak normálne, či len záznamami?“) a zároveň skutočnosť, že vydanie (podpísanie) uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo zámerne dohodnuté s obvineným A.D., vyšetrovateľom NAKA PPZ, ktorý nepatril do pracovnej skupiny Očistec, ktorý však na jeho vydaní vôbec neparticipoval. …

(s. 46): … Z výpovede svedka npor. JUDr. C.C. je zrejmé, že o obsahu realizačného návrhu zo 16.07.2021, na ktorom figuroval jeho podpis, ktorý bol evidentne sfalšovaný, čo dokazuje zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:49:05 h do 16:44:05 h a jeho prepis, nemá žiadnu vedomosť a nevie ho vysvetliť.

 

V súvislosti s realizačným návrhom zo 16.07.2021 poukazujem na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 17:01:25 h do 17:22:32 h a jeho prepis, keď sa obvinení A.B. a A.C. chystali s realizačným návrhom a uznesením ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 ísť na ÚŠP, a C.L. išiel zaviezť uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 A.D. do Senca, aby ho tento podpísal, pričom obvinený A.B. sa pýta: „A komu to poslať?“ (realizačný návrh), C.L. odpovedá: „Ehh C.K. Tým pádom tam nemusíme ísť.“ A.B. hovorí: „R. bodka C.K..“ Na to sa A.B. pýta: „Čo ste tam napísali vlastne? (do realizačného návrhu) Čo? Či radšej ani nevedieť?“ Neskôr C.L. hovorí: „Eh počkaj, kde sú tie záznamy, kde som to položil: Tu, toto. To je s tým realizákom, aj oné, tu sú tie záznamy (nezrozumiteľné slovo). C.K. teda má (poslaný realizačný návrh). Hej? Mail.“ A.B. odpovedá: „Áno.“ C.D. sa pýta: „Aj ho dostal?“ A.B. mu hovorí: „To ešte cinknite mu predtým.“ Zvoní telefón a A.B. hovorí: „R?. Čau. Vieš to ty a v podstate je to prerokované na ÚŠP a informovaný, info, informovali sme o tom, že keby ideme do krajnosti (keby zadržiavali príslušníkov ÚIS z vyšetrovacieho tímu Oblúk), tak vie o tom aj prezident. Eh C.J. eh dostal realizák hneď jak sa začalo no. Len to, že by sa malo prípadne voľačo robiť, o tom sme, to sme my prebrali s prezidentom a ministrom. Myslím, že nie, prezident je o tom informovaný, hej, vie o tom, že pokiaľ bude toto, tak to je krajná možnosť, pokiaľ sa potvrdí to, čo sa má potvrdiť (informácia, že ÚIS má zadržiavať 14 osôb, ktorá bola zverejnená v médiách). Dobre? Dobre. Čau.“.

Z uvedeného zvukového záznamu je zrejmé, a potvrdil to vo svojom výsluchu v procesnom postavení svedka aj svedok pplk. JUDr. C.K., že realizačný návrh zo 16.07.2021, ktorý mal byť podkladom na vydanie uznesenia ČVS:PPZ-205/NKABA1-2021, v daný deň, t.j. 16.07.2021, on ako riaditeľ odboru Bratislava NAKA PPZ, poverený riadením dočasne neobsadenej riadiacej funkcie nepodpísal, pričom pri výsluchu uviedol, že na bližšie okolnosti podpísania realizačného návrhu si už s odstupom času nespomína, podpis vyzerá byť jeho vlastnoručný. Realizačné návrhy z pracovnej skupiny Očistec mu bývali predložené len na formálny podpis bez akýchkoľvek príloh, resp. konzultácií s ním.  ...

 

(s. 49): Napriek vyjadreniam obvinených, že išlo len o uznesenie o začatí trestného stíhania, že nesmerovalo proti konkrétnym osobám a nezasahovalo do práv konkrétnych osôb, že nikoho neobviňovali, že sa nevykonávali zaisťovacie invazívne úkony, je zo zabezpečených dôkazov evidentné, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKABA1-2021 bolo zosnované a vydané práve z dôvodu, aby sa pripravil právny titul na zadržanie príslušníkov ÚIS z vyšetrovacieho tímu Oblúk, teda na invazívny úkon proti osobám uvedeným v realizačnom návrhu zo 16.07.2021 („Mali by sme ju v nedeľu ráno spraviť (...).“ „Ju keď spravíš (nezrozumiteľné slovo) budeš robiť aj domovku, budeš robiť aj prehliadku auta, budeš robiť prehliadku auta tých ďalších pánov a budeš robiť prehliadku na ÚIS v kancelárii, kde jej zoberiem spis na nás.“ „Fúú. Kokos, ale to by bol ináč fejl, že by sme ju zadržali dve, dve hodiny predtým ako oni by chceli nás.“ „(...) prezident je o tom informovaný, hej, vie o tom, že pokiaľ bude toto, tak to je krajná možnosť.“ „(...) že keby ideme do krajnosti, tak vie o tom aj prezident.“), ak by sa potvrdili informácie, ktoré sa objavili v médiách, že ÚIS sa chystá zadržať 14 osôb („(...) pokiaľ sa potvrdí to, čo sa má potvrdiť“).

Vyjadrenie C.L.: „Fúú. Kokos, ale to by bol ináč fejl, že by sme ju zadržali dve, dve hodiny predtým ako oni by chceli nás.“, ako aj vyjadrenie A.B. na zvukovom zázname zo 17.07.2021 od 14:27:41 h do 16:46:10 h a jeho prepise: „No a, a v podstate včera sa celý deň riešilo to, že či ich zoberieme skorej. Takže vyhodil som začínačku. F. ju podpísal.“ jednoznačne vyvracia skutočnosť, ktorú sa od zadržania a vznesenia obvinenia obvinení a ich obhajoba snažia navonok prezentovať, a to, že dôvodom ich zadržania bol únik v poradí druhého realizačného návrhu zo 06.09.2021 do médií, teda, že príslušníci ÚIS zaradení do vyšetrovacieho tímu Oblúk ich zadržali preto, lebo zistili, že sami majú byť realizovaní zo strany príslušníkov NAKA PPZ, a naopak potvrdzuje fakt, že obvinení vypracovali uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 práve z dôvodu obavy, že budú oni zadržaní zo strany vyšetrovacieho tímu Oblúk a potrebovali mať pripravený právny podklad na „skoršie“ zadržanie príslušníkov uvedeného tímu. Aj tieto pasáže zvukového záznamu a jeho prepisu dokazujú, že vyšetrovací tím Oblúk nebol „antitím“, ako je v mediálnom priestore prezentované, ale jeho založenie a činnosť bola zjavne dôvodná, keď vyvolala obavy v prostredí NAKA PPZ, ktoré vyústili až do nezákonného konania obvinených a spracovania vyfabulovaného uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021. …

 

(s. 51): Ďalej vo vzťahu k účelovosti začatia trestného stíhania a zámeru zadržať vedúcu vyšetrovacieho tímu Oblúk poukazujem na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:21:01 h do 15:35:01 h a jeho prepis, kde A.S. hovorí: „(...) keby sme sa zbavili aspoň hentej kokotiny. Tej prijebanej inšpekcie.“ A.A. sa pýta: „No čo minister“? neznámy muž odpovedá: „Dobre, ide za ním teraz riaditeľ ú í es a idú vymyslieť, že či sa im podarí zastaviť tú pani.“ (mjr. Mgr. A.T.). A.A. na to so smiechom reaguje: „Šak keď nie, nech dá echo, my ju zastavíme do piči“. Neznámy muž pokračuje: „Povedal, že máme robiť“. A.S. sa pýta: „Ale dobre ale robiť ju, alebo robiť robotu“? Neznámy muž odpovedá: „(...) že ju môžeme spraviť, keď chceme“. …

 

Účelovosť konania obvinených a snahu zdiskreditovať vedúcu vyšetrovacieho tímu Oblúk dokazuje aj zvukový záznam z 18.07.2021 od 09:18:53 h do 09:57:01 h a jeho prepis, kde A.B. v súvislosti so zabezpečovaním kamerových záznamov z okolia budovy ÚIS hovorí C.L.: „Ono by bolo ideálne, keby, keby, keby sa to dneska, ja neviem jak, ale treba to, aby zajtra už on (A.E. za ministrom vnútra SR) s tým išiel. Lebo nemyslím si, že je cesta ju ujebať po procesnej stránke, ale ju jednoducho zdiskreditovať, že ona robí takéto caviky a nech ju odvolajú odtiaľ. (...) Vieš, ale nech, aby ju on odvolal. Nie, aby, že minister. Nie aby sme ju my spravili. Toto je, toto je podľa mňa lepšia cesta. Lebo keď my spravíme voláke procesné kroky voči nej, tak to sa otočí proti nám, že my sme.“ C.L. reaguje: „No len on, on ju, on ju neodvolá vieš? Na základe tohto.“ A.B.: „Na základe tohto ju neodvolá? X.U.? Keď tam bude vidieť, že so A.V. sadá do auta, a že si tam s ním podáva ruky? Po tom, čo A.V. povedal, že zobral úplatky?“, ako aj zvukový záznam z 19.07.2021 od 10:21:36 h do 10:38:04 h a jeho prepis, kde sa C.I., vyšetrovateľ NAKA PPZ, pýta A.B.: „Kto to má v dozore?“, na čo A.B. odpovedá: „B.A. Teraz s tým, teraz s tým idú za ministrom. Aj s B.C.“

Na posledný zvukový záznam nadväzuje zvukový záznam z 19.07.2021 od 10:55:44 h do 11:26:20 h a jeho prepis, kde A.B. informuje ostatných: „B.C. má prísť k ministrovi. To je na dneska dohodnuté, že dostane do rúk cédéčko, a teda okrem iného aj výpovede C.S. a týchto vecí. Že A.V. nejakým spôsobom bol v styku so službou, a že tam vynáša informácie.“, ktorý preukazuje absolútne neprijateľný a nezákonný postup obvinených v uvedenej trestnej veci, kde prostredníctvom prokurátora ÚŠP informovali o stave konania ministra vnútra SR, a to dokonca o vykonaných procesných úkonoch a zabezpečených dôkazoch a o ich obsahu, čo je jednoznačne v rozpore s Trestným poriadkom, ktorý presne určuje, ktorému orgánu vyšetrovateľ PZ doručuje uznesenie o začatí trestného stíhania a predkladá vyšetrovací spis na previerku stavu konania, a tiež ktoré subjekty sú oprávnené na nazeranie do vyšetrovacieho spisu, teda na oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonanými v trestnom konaní, pričom minister vnútra SR rozhodne do okruhu subjektov, ktorým Trestný poriadok uvedené právo priznáva, nepatrí. …“.

 

V súvislosti s týmto konštatovaním GP SR opäť dávam do pozornosti vyššie spomínaný článok Denníka N zo dňa 08. 02. 2022, v ktorom informoval nasledovne: „V uznesení sa spomínajú aj odposluchy z 19. júla minulého roka, na ktorých sa spomína, že Lipšic s Kyselom išli za ministrom vnútra. Stretnutie sa malo týkať výpovede bývalého námestníka tajnej služby Borisa Beňu, ale aj niekdajšieho šéfa NAKA Branislava Zuriana. Podozrievali ho, že je v kontakte s tajnou službou, ktorej vynáša informácie. ... Lipšic v stanovisku uviedol, že 19. júla „neprebehlo žiadne stretnutie akéhokoľvek prokurátora špeciálnej prokuratúry s ministrom vnútra SR. Uvedené určite vie verifikovať aj Úrad na ochranu ústavných činiteľov“.„Uvedené stretnutie sa neuskutočnilo,“ reagoval aj minister Mikulec. V ten deň však ministrovi zaslali oficiálnou cestou, a to pre služobnú potrebu, informácie, ktoré sa týkali podozrenia z nezákonného postupu špecializovaného tímu Úradu inšpekčnej služby. „Tieto podozrenia boli následne potvrdené aj tromi súdmi, ktoré danú vec posudzovali: Krajským súdom v Bratislave, Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom Slovenskej republiky,“ reagoval Lipšic. …“.

 

Prokurátorka GP SR v uznesení ďalej uvádza:

 

(s. 52) „… poukazujem na zvukový záznam z 18.07.2021 od 14:08:41 h do 14:58:40 h a jeho prepis, kde A.B. po odchode A.E. uvedie: „Je to piča (nezrozumiteľné slová). Takto číha (nezrozumiteľné slová) každý len čaká, či spravíš chybu.“ A.A. doplní: „Potom už fakt, že oné spraviť len to, že normálne, jak podozrivú ju zadržať a zaistiť jej spis (má ísť o vyšetrovací spis ČVS:UIS171/OISZ-2021). A čo tam vlastne v tom spise majú, aby sme vedeli, čo tam motajú.“ Zvukové záznamy jednoznačne nasvedčujú tomu, že cieľom vydania uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo kriminalizovať členov vyšetrovacieho tímu Oblúk a zmariť tak vyšetrovanie realizované na ÚIS vyšetrovacím tímom Oblúk pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021, pričom obvinení tak konali, tak ako to vyplýva zo zvukových záznamov, s vedomím ministra vnútra SR a vtedajšieho prezidenta PZ („Toto bude ródeo, akože to nám povedal aj minister, že ja viem, že to bude, že ja viem, že to bude masaker, ale že, že musíme ich zastaviť. Robte čo treba.“ „Len to, že by sa malo prípadne voľačo robiť, o tom sme, to sme my prebrali s prezidentom a ministrom.“). …

Upozorňujem tiež na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 12:28:41 h do 13:03:40 h a jeho prepis, v ktorom A.A. hovorí: „Ešte je na ú eš pé minister. Lebo to rieši aj minister (nezrozumiteľné slová) to riešia (nezrozumiteľné slová) toto že na našej strane, povedal C.T.“

Zaangažovanosť ministra vnútra SR v zisťovaní reálnosti hrozby zadržania obvinených príslušníkmi ÚIS, ako aj na trestnom stíhaní namierenom proti členom vyšetrovacieho tímu Oblúk, dokazujú zvukový záznam z 18.07.2021 od 09:18:53 h do 09:57:01 h a jeho prepis, kde A.B. oznamuje C.U.: „(...) informácia bola, že štrnásť ľudí sa má brať. V rámci toho traja prokurátori ú eš pé. Ale teda už to bolo prezistené cez ministra, že všetci, že sily a prostriedky neboli uvoľnené na toto.“, ako aj zvukový záznam z 18.07.2021 od 17:16:28 h do 17:54:55 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí: „Néé, však zakál je to hentak, že tam sú na našej strane, tak je dobre. Keď nás prokurátor podrží aj s tou začínačkou, že s tými bol voľaký problém a s tým prišli oni sami. Dokonca minister to navrhol sám ešte, keď sme išli zaniesť tie teda, že takéto voľačo by sme začali, že či ich nevieme spraviť skôr.“...

 

(s. 54): Je však absolútne neakceptovateľné, ak obvinení, ako úradné osoby, ako vyšetrovatelia PZ,... svojvoľne, bez akéhokoľvek relevantného podkladu, na základe údajných informácií, ktoré však neboli nikde úradným spôsobom zaznamenané (ak boli poskytnuté osobami pracujúcimi v prospech PZ) doslova vymýšľali skutok, za ktorý bude začaté trestné stíhanie a navyše sa ho snažili vykonštruovať tak, aby účelovo založili príslušnosť ÚŠP, keďže vedeli, ako vyplýva aj z výpovede obvinených A.A. a A.C., že takto začaté trestné stíhanie by bolo na okresnej prokuratúre alebo krajskej prokuratúre zrušené. …

 

(s. 54): Pokiaľ ide o vyjadrenie obvineného A.A., že považuje tvrdenie vyšetrovateľa PZ v napadnutom uznesení, že konanie pod ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo zahájené krátko na to ako došlo k zaisteniu vyšetrovacích spisov zo strany ÚIS, a že išlo o kontra konanie na činnosť týchto pracovníkov, za absurdné, nakoľko mali (príslušníci NAKA PPZ) dosť poznatkov na to, aby bolo možné začať trestné stíhanie, pripomínam, že príslušníci ÚIS v rámci trestného stíhania zaistili 10.06.2021 vyšetrovacie spisy vedené na NAKA PPZ v rámci pracovnej skupiny Očistec, pričom dôvodom tohto zaisťovacieho úkonu boli podozrenia z manipulovania vyšetrovania viacerých trestných vecí, ktoré vyplynuli z úradného záznamu A.V., vtedajšieho riaditeľa NAKA PPZ, z 29.03.2021, vyhodnoteného ako trestné oznámenie, ako aj na základe výsluchu A.H. podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku zo 14.04.2021 a vydania veci menovaným. V tejto súvislosti tiež poukazujem na utajovanú prílohu, ktorej súčasťou je spravodajská informácia SIS z 26.03.2021, č.p.: SIS-54/23-D-5- 32/2021-S, pod stupňom utajenie „Dôverné“ (ďalej len „spravodajská informácia SIS“), doručená ÚIS 30.03.2021. Na základe relevantných podozrení z páchania konkrétnej trestnej činnosti bol rozhodnutím riaditeľa ÚIS a prezidenta PZ zriadený vyšetrovací tím Oblúk, ktorého úloha a účel zriadenia vyplýva z utajovanej prílohy, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Navyše, ak obvinený A.A. popiera, že z ich strany išlo o konanie namierené proti činnosti vyšetrovacieho tímu Oblúk, poukazujem okrem zvukových záznamov, ktoré vyhodnotím nižšie, aj na výpoveď obvineného A.C., z ktorej vyplýva, že keď sa 16.07.2021 s obvineným A.B. rozprávali o tom, že vyšla najavo v médiách informácia, že majú byť zadržaní príslušníci NAKA z tímu Očistec a niektorí prokurátori ÚŠP a uvedené má realizovať ÚIS, obvinený A.B. mu uviedol, že by sa to nemalo takto nechať, že by sa malo niečo spraviť.

 

(s. 56): Skutočnosť, že A.B. s cieľom vyvolať zdanie zákonného vyšetrovania, zámerne vtiahol do vykonávania úkonov v danej veci ďalších príslušníkov NAKA PPZ, mimo pracovnej skupiny Očistec, ktorí o danej veci nemali žiadne informácie a poznatky, a reálne vykonávali úkony príslušníci NAKA PPZ, ktorí patrili do skupiny možných podozrivých vo veci vedenej na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021, svedčí aj zvukový záznam z 18.07.2021 od 13:20:31 h do 13:34:28 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí operatívnemu pracovníkovi C.V.: „Chalani robia teraz z toho (z kamerového záznamu spred budovy ÚIS dňa 12.07.2021) ee nejaký úradný s fotkami, cédečkom a popis udalosti. Nemôžu to oni vyhadzovať pod svojím, pod svojím menom, lebo sú v pracovnej skupine. Čiže by si to potom šrajbol iba (...).“ V ďalšej časti rozhovoru sa C.V. opýta: „No dobre, čiže ja mám čo podpísať? Iba ten záznam?“, na čo A.B. reaguje: „Áno. Prečítať si to, kde je po, kde bude popísané tieto udalosti.“ C.V. neprejavuje nadšenie z jeho ingerencie na danom prípade a hovorí: „No nič, však vieš ako to je, ja ich tam poznám tých chalanov operatívcov. Ísť proti nim.“ A.B. ukľudňuje C.V., že volal aj pplk. JUDr. C.K. a informoval ho o jeho účasti na pracovisku a danej veci, pričom hovorí: „Nie, to on dostal aj realizák, podpisoval realizák, všetko vedia. Vie o tom aj prezident, vie o tom aj minister. Aj špeciálny, špeciálny to dozoruje.“, z čoho vyplýva, že A.B. kolegu zavádzal, pretože 18.07.2021 realizačný návrh pplk. JUDr. C.K. podpísaný ešte nebol, a teda nebol ani schválený. Do pozornosti dávam tiež ďalšiu časť tohto zvukového záznamu a jeho prepis, kde A.D. hovorí: „Poďte pán C.S.“, pričom C.L. následne hovorí A.B.: „Áno, jasné. Ja som mu len v krátkosti povedal vlastne, že tá diskreditácia jako to, že tak on si večer aj začal porozmýšľať, aby to dával v úplne inej rovine.“, na čo A.B. reaguje: „E., ty potom pri onom nebuď, nebuď pri výsluchu.“.

V tejto súvislosti poukazujem aj na zvukový záznam z 18.07.2021 od 13:26:01 h do 15:05:11 h a jeho prepis, kde A.B. komunikuje s C.V. o osobách, ktoré by mohli svedčiť proti vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, pričom A.B. hovorí: „Ako B.E. (B.E., bývalý príslušník ÚIS) dôjde, ten to dá (...) len aby to nebolo len na jednom.“ C.U. sa pýta A.B.: „No toho B.E. vlastne vypočuť iba ku vzťahu A.U. a hentá?“ A.B. odpovedá: „Aké tam vládli pomery v tom čase. D. (má ísť o A.C.) s ním už hovoril, on bude vedieť, že oné, že, že čo.“

To, že išlo o dohadovanie výsluchov práve v trestnej veci vedenej na NAKA PPZ pod ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 dokazujú zápisnice o výsluchoch svedkov C.S. z 18.07.2021 o 09.30 h, A.K. („prezývka A.K.“) z 18.07.2021 o 11.45 h, B.E. z 18.07.2021 o 14.50 h a A.M. z 18.07.2021 o 17.20 h, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, pričom zo zvukového záznamu je zrejmé, že tak B.E., ako aj C.S. boli ako svedkovia dopredu na výsluch pripravení a vedeli, čo majú povedať, rovnako tak bol pripravený („nastavený“) A.M.

 

(s. 57): Obhajoba zároveň konštatovala, že v uznesení o vznesení obvinenia je celá vec podávaná účelovo tak, že išlo o vytvorenie podmienok pre trestné stíhanie konkrétnych osôb, čo však podľa obhajoby z ničoho nevyplýva. Obvinený A.A. tiež vo výsluchu obvineného uviedol, že nie je pravda, že na základe uznesenia o začatí trestného stíhania sa malo privodiť obvinenie príslušníkov ÚIS, resp. iných osôb.

Vo vzťahu k tomuto sťažnostnému tvrdeniu obhajoby a A.A. v uvedenom výsluchu poukazujem okrem zvukových záznamov, ktoré zanalyzujem nižšie, aj na Opatrenie prokurátora ÚŠP sp. zn. VII/1 Gv 98/21/1000 zo 16.07.2021, ktorým podľa § 230 ods. 2 písm. i) Trestného poriadku určil, že vyšetrovanie osôb pôsobiacich v PZ, vrátane ÚIS, vykoná policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. b) Trestného poriadku. V predmetnom opatrení je explicitne uvedené, že na základe doposiaľ zadovážených dôkazov je predpoklad, že bude vo veci vznesené obvinenie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona a iné viacerým aktívnym alebo bývalým príslušníkom PZ, pričom menovite ide o kpt. A.T., kpt. A.R., plk. C.A. a mjr. C.B., čo jednoznačne vyvracia vyjadrenie obhajoby, že uznesenie ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021 nebolo účelovým podkladom na následné trestné stíhanie konkrétnych osôb.

Vo vzťahu k následnému vedeniu trestného stíhania vo veci ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021 je potrebné poukázať aj na ďalší neštandardný postup vyšetrovateľa NAKA PPZ danej veci, obvineného A.D., ale aj obvinených A.A. a A.B., ktorí boli v tejto trestnej veci sami aktívni, a to konkrétne A.B. sa 16.07.2021 oboznámil ako vyšetrovateľ NAKA PPZ s úradným záznamom 6. operatívneho oddelenia č.p.PPZ-NKA-OBA-58-022/2021-PZ, tiež podpísal žiadosť o podanie správy zo 16.07.2021, adresovanú NAKA PPZ, odbor Východ, pracovnej skupine „Fénix“, v ktorej žiadal oznámiť, či im bola doručená žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo strany vyšetrovacieho tímu Oblúk, a to formou poskytnutia zápisníc o výsluchu osoby A.K., ďalej A.A. podpísal písomnosti z 21.07.2021 adresované ÚZPČ a OR PZ v Spišskej Novej Vsi, ktorými zisťoval u uvedených subjektov údaje o pobyte na pracovisku týkajúce sa konkrétnych príslušníkov PZ, a tiež mjr. Mgr. A.S. spracoval realizačný návrh zo 16.07.2021 a spísal úradný záznam z 15.07.2021 k osobe A.T., pričom následne, v tejto trestnej veci, kde ako bolo uvedené, sami vykonávali úkony, teda sa v nej priamo angažovali, boli vypočutí ako svedkovia... Uvedený postup obvinených je neprijateľný, keď jednak v uvedenej trestnej veci mali procesné postavenie svedkov a zároveň v nej vykonávali úkony ako vyšetrovatelia NAKA PPZ, resp. ako operatívny pracovník, čo jednoznačne vzbudzuje dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti práve pre ich pomer k danej veci. Vo svetle aj týchto okolností možno konštatovať, že trestné stíhanie vedené pod ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo od samého počiatku nielen nezákonné, ale následne aj pochybné a nevierohodné, pričom minimálne od osôb, ktoré samé podali v tejto veci viacero námietok zaujatosti, je tento ich postup o to viac zarážajúci.

 

(s. 58): K námietke obvinených vo vzťahu k použitiu informačno-technických prostriedkov, z ktorých výstupy v spise podľa obvinených nie sú úplné uvádzam, že na postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku postačuje dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, ak tento vyplýva z trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania. Inak povedané, na vznesenie obvinenia je dostatočný aj doslovný prepis zvukového záznamu, ktorý bol vyhotovený zákonným spôsobom v inom trestnom konaní, ak obsahuje skutočnosti relevantné v trestnom konaní, odôvodňujúce záver, že trestného činu sa dopustila konkrétna osoba. Skutočnosť, že sa ku dňu vznesenia obvinenia vo vyšetrovacom spise ČVS:UIS-340/OISZ-2021 nenachádzal kompletný zvukový záznam vyhotovený počas obdobia definovaného vo vyššie uvedených súhlasoch Okresného súdu Bratislava III v trestnej veci vedenej pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021, nezakladá automaticky nepoužiteľnosť tohto dôkazu v trestnom konaní. V prípade značného rozsahu vyhotovených zvukových záznamov dochádza postupne na základe žiadostí vyšetrovateľa PZ k ich sprocesneniu a vyhotoveniu doslovných prepisov v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie. To znamená, že v trestnom konaní, v ktorom boli vyhotovené zvukové záznamy, je určeným príslušníkom PZ vyhotovovaný a k záznamu pripojený jeho doslovný prepis s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vyhotovenia záznamov, čím je splnená požiadavka stanovená v § 114 ods. 6 Trestného poriadku v spojení s § 115 ods. 6 Trestného poriadku, a teda je možné predmetné zvukové záznamy použiť ako dôkaz v trestnom konaní. Záznam na vhodnom elektronickom nosiči bude v celosti súčasťou vyšetrovacieho spisu a sprístupnený obhajobe najneskôr do skončenia vyšetrovania tak, aby sa obvinení mohli s jeho obsahom oboznámiť, čím bude zachované ich právo na obhajobu. To isté platí pokiaľ ide o zvukové a obrazovo – zvukové záznamy vyhotovené pri použití agenta. Čo sa týka použiteľnosti zvukových a obrazovo-zvukových záznamov vyhotovených SIS na základe súhlasu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Ntt/22/2021-2-D-KSBA z 08.02.2021 a zabezpečených do trestného konania ČVS:UIS-171/OISZ-2021 uvádzam, že vyšetrovateľ PZ postupoval pri ich vyžiadaní v intenciách Trestného poriadku, pričom nedošlo k žiadnej účelovej selekcii záznamov. Považujem za potrebné konštatovať, že z doposiaľ zabezpečených doslovných prepisov zvukových záznamov nebolo zistené, že by dochádzalo k vytrhnutiu slov alebo viet z kontextu, ani k nepravdivým citáciám v neprospech obvinených, rovnako neboli zistené také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali dôvodnosť postupu podľa § 206 ods. 1 Trestného priadku alebo zoslabovali dôkaznú situáciu vo vzťahu k obvineným.“.

 

V súvislosti s týmto konštatovaním GP SR dávam do pozornosti tvrdenie advokáta Kubinu, ktorý v reakcii na toto uznesenie uviedol (zdroj: článok Denníka N zo dňa 08. 02. 2022): „prokuratúra opäť pristúpila k praktikám, ako je napríklad „masívne vytrhávanie vyslovených výrokov z kontextu, dezinterpretácia ich významu, citovanie takým spôsobom, ktorý pozmeňuje význam vyslovených viet, preceňovanie právne nepodstatných okolností a vytrvalé ignorovanie tých podstatných“. Denník N na tomto mieste nekonfrontoval výrok advokáta Kubinu s vyjadrením GP SR v predmetnom uznesení.

 

Prokurátorka GP SR v uznesení pokračovala nasledovne:

 

„K sťažnostným námietkam obvineného A.D. vo vzťahu k uzneseniu vyšetrovateľa PZ ČVS:UIS-340/OISZ-2021 zo 14.09.2021 (s. 60)

 

(s. 61): … V danom prípade trestné oznámenie podané nebolo a uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 malo byť vydané na základe troch úradných záznamov špecifikovaných v texte vyššie. Ako už bolo podrobne vyššie konštatované v úradných záznamoch č. p.:PPZNKA-OBA-78-084/2021-PZ z 15.07.2021, č.p.:PPZ-NKA-OBA-58-022/2021-PZ zo 16.07.2021 a č.p.:PPZ-NKA-OV-769-005/2021-PZ zo 16.07.2021 nebola uvedená žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala podozrenie zo spáchania konkrétnej trestnej činnosti príslušníkmi ÚIS, a ktorá by teda odôvodňovala postup podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku.

 

Z uvedeného logicky vyplýva záver, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKABA1-2021 nebolo vydané v súlade so zákonom, naopak, bolo nezákonné, jeho existencia bola založená na podklade vymyslených skutočností a manipulácií právnych kvalifikácií, pričom obvinený A.D., ktorý predmetné uznesenie podpísal, teda ho vydal, zlegalizoval a zodpovedal za jeho obsah, ani netušil čo jeho obsahom je, keďže sa v čase jeho „tvorenia“ nachádzal doma a uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bez relevantných podkladov na začatie trestného stíhania podpísal, keď mu ho C.L. na pokyn obvineného A.B. doviezol na podpis.  ...

 

K sťažnostným námietkam obvineného A.C. vo vzťahu k uzneseniu vyšetrovateľa PZ ČVS:UIS-340/OISZ-2021 zo 14.09.2021: …

(s. 64): K subjektívnemu presvedčeniu obvineného, že konal v najlepšej viere je potrebné uviesť, že pre absenciu úmyselného zavinenia nestačí iba to, že obvinený vyhlási niečo o svojom subjektívnom presvedčení, ale podstatným je to, či aj skutočne (reálne a objektívne) mohol byť presvedčený o určitej okolnosti, ktorá mohla mať za následok absenciu úmyselného zavinenia. Zo samotnej výpovede obvineného ako aj zo zvukových záznamov vyplýva, že presvedčený o zákonnosti inkriminovaného konania byť nemohol. Inak povedané, ak nemá obvineným tvrdené subjektívne presvedčenie oporu vo vykonanom dokazovaní, respektíve, ak z vykonaného dokazovania vyplýva, že obvinený nemohol byť subjektívne presvedčený o určitej skutkovej okolnosti (že existujú skutočnosti a zákonné podklady, ktoré odôvodňujú začatie trestného stíhania), ide len o vyvrátenú obhajobu obvineného.

Poukazujem na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 17:01:25 h do 17:22:32 h a jeho prepis, kde A.C. hovorí: „A. Tuto je jedna taká vec, eh. Tuto dávaš, že eh, zhromažďovali prebiehajúcich trestných konaní informácie hej a tieto informácie následne odovzdávali osobám majúcim vzťah k SIS, aby tieto mohli byť použité následne pri čoho, proti členom, proti členom, hej? Pracovnú skupinu Očistec, hej? Takto. A chceš tam zakomponovať aj tú nenáležitú výhodu?“ A.B. odpovedá: „No však to tam je. Len to mám, nemám to vyšpecifikované.“ A.C.: „Ehe.“ A.B.: „(nezrozumiteľné slová).“ A.C.: „Prisľúbený nie, finančne ehh prisľúbený prospech, prospech, respektíve toto tu, ehe, dobre, finančný tam daj, lebo ten finančný prospech tam, vopred prisľúbený nenáležitej výhody.“

 

K sťažnostným námietkam obvineného A.E. vo vzťahu k uzneseniu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 3 Kv 41/21/1100 – 7 zo 14.09.2021 (s. 65):

 

Vo vzťahu k námietke obvineného týkajúcej sa nenaplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa poukazujem aj na argumentáciu uvedenú v texte nižšie, v časti odôvodňujúcej právnu kvalifikáciu skutkov, ktoré sú predmetom sťažnosťami napadnutých uznesení, pričom nad rámec nižšie uvedeného konštatujem nasledovné. Obvinený v čase spáchania skutku vykonával funkciu dočasne povereného riaditeľa ÚIS, a teda pri výkone svojej funkcie sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu, ktoré mu vyplývajú z § 2 zákona č. 173/1991 Z.z., pričom na plnenie týchto úloh používal právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za ich plnenie zverená, a to konkrétne aj oprávnenie riadiť, organizovať, kontrolovať činnosť policajtov zaradených na ÚIS, v rámci čoho prichádzal do kontaktu s informáciami, ktoré boli získavané na účely odhaľovania trestných činov a zisťovanie ich páchateľov. Medzi základné úlohy, ktoré plní PZ, patrí okrem iných aj to, že spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.

Krajský súd prezentoval v uznesení sp. zn. 2Tpo/67/2021 z 01.10.2021 názor, podľa ktorého vo vyšetrovacom spise nie sú dôkazy o tom, aké informácie mal obvinený vyzrádzať vyšetrovateľom NAKA PPZ. Na rozdiel od uvedeného záveru krajského súdu konštatujem, že z dôkazov doposiaľ zabezpečených do vyšetrovacieho spisu (zvukové záznamy) celkom jednoznačne vyplýva, že obvinený disponujúc informáciami o fungovaní vyšetrovacieho tímu Oblúk, ktorého účel zriadenia mu bol dobre známy, a ktorý vyplýva z utajovanej prílohy, poskytoval v rozpore s jeho zákonnými povinnosťami vyšetrovateľom NAKA PPZ zaradeným do pracovnej skupiny „Očistec“ (teda osobám podozrivým v konaní vedenom na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021) informácie, ktoré sa dozvedel pri výkone svojej služobnej činnosti (iniciatívne, osobne v sobotu 17.07.2021 poskytol obvineným vyšetrovateľom NAKA PPZ kamerové záznamy z kamerového systému nachádzajúceho sa na budove ÚIS, a to bez predchádzajúcej oficiálnej žiadosti o ich vydanie, ktorá bola vytvorená A.B. v mene A.D. dodatočne v ten deň a zavezená do Senca na podpis A.D.; na uvedených kamerových záznamoch ich upozornil na stretnutie mjr. Mgr. A.T. s A.V. a neznámou osobou pri vozidle Škoda Kodiaq v blízkosti budovy ÚIS, ku ktorému došlo po realizácii procesného úkonu – výsluchu svedka A.V. na ÚIS v trestnej veci ČVS:UIS-171/OISZ-2021; informoval ich o prítomnosti príslušníkov ÚIS zaradených vo vyšetrovacom tíme Oblúk na pracovisku počas dní pracovného voľna, o ich počtoch, počtoch vozidiel, o ich činnosti, o výsluchu svedka A.V., o úkonoch naplánovaných vedúcou vyšetrovacieho tímu Oblúk na 19.07.2021), čím im umožnil prispôsobiť taktiku ich postupu (ako podozrivých, ktorí disponovali informáciou o plánovanej akcii ÚIS smerujúcej k údajnému ich zadržaniu) voči členom vyšetrovacieho tímu Oblúk, zároveň účelovo koordinoval svoj služobný postup voči mjr. Mgr. A.T. ako vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk s obvineným A.B. s cieľom znevieryhodniť jej osobu a kriminalizovať jej činnosť s cieľom odvolať ju z funkcie vedúcej tímu, čo aj následne zrealizoval, zároveň dal pokyn príslušnému nadriadenému mjr. Mgr. A.T., aby jej odňal konkrétne vyšetrovacie spisy, čím sledoval zbrzdenie a sťaženie fungovania tímu a zabránenie vykonávania riadneho dokazovania v konaní ČVS:UIS-171/OISZ-2021.

Konanie obvineného nemožno vnímať osamotene, ale naopak je nevyhnutné ho posudzovať v časových súvislostiach a v kontexte s konaním obvinených A.A., A.B., A.C., ktorí vykonštruovali uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 a obvineného A.D., ktorý ho následne podpísal, a to za účelom diskreditovať príslušníkov ÚIS a iné osoby zaradené do vyšetrovacieho tímu Oblúk, ako aj sťažiť až zmariť ich služobnú činnosť a účel trestného konania vedeného pod ČVS:UIS171/OISZ-2021. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že obvinený v piatok 16.07.2021 po pracovnej dobe, mimo miesta výkonu jeho služby, bez znalosti veci, na základe predchádzajúceho osobného stretnutia s obvinenými vyšetrovateľmi NAKA PPZ a následného telefonického dohovoru s obvineným A.C. udelil súhlasné stanovisko na žiadosť prokurátora ÚŠP podľa § 230 ods. 2 písm. i) Trestného poriadku, aby vyšetrovanie v trestnej veci ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, v ktorom ako podozrivé osoby vystupovali príslušníci ÚIS zaradení do vyšetrovacieho tímu Oblúk, vykonával vyšetrovateľ NAKA PPZ, odbor Bratislava, 2. oddelenie vyšetrovania.

 

Na rozdiel od názoru krajského súdu, podľa ktorého obvinený poskytol stanovisko na podklade oficiálnych informácií zachytených vo formálnej listinnej podobe – teda na základe žiadosti prokurátora ÚŠP o stanovisko za účelom vydania opatrenia, a teda podľa krajského súdu konal zákonne v snahe o zachovanie nezaujatosti preverovania, zo zvukových záznamov zo 16.07.2021, ako aj z nasledujúcich dní, jednoznačne vyplýva, že obvinený sa na účelovom poskytnutí súhlasného stanoviska, k v tom čase ešte neexistujúcej žiadosti prokurátora ÚŠP, s niektorými z obvinených vyšetrovateľov NAKA PPZ dohodol osobne na NAKA PPZ na Račianskej ulici v Bratislave už v obedňajších hodinách 16.07.2021 (hoci žiadosť prokurátora ÚŠP o stanovisko bola vyhotovená v neskorších večerných hodinách) a následne jeho prítomnosť na NAKA PPZ za účelom podpísania stanoviska po 20.00 h telefonicky koordinoval s obvineným A.C., a to všetko, ako potvrdzujú zabezpečené zvukové záznamy za účelom „zbrzdiť“ vedúcu vyšetrovacieho tímu Oblúk, aby obvinení vyšetrovatelia NAKA PPZ „mali čas“, teda rozhodne nie za účelom nestranného preverenia podozrení ako deklaroval postoj obvineného krajský súd.

Konštatované skutočnosti dokazuje výpoveď obvineného A.C., ktorý popísal priebeh „získania“ súhlasného stanoviska od obvineného, ďalej zvukové záznamy, ako aj kamerový záznam zabezpečený z oddelenia technickej ochrany odboru ochrany objektov PPZ, z ktorých vyplýva, že obvinený potom, ako bol telefonicky kontaktovaný A.C., ktorý bol v tom čase na ceste z ÚŠP na Račiansku ulicu v Bratislave na PPZ, 16.07.2021 o 19:58:02 h vošiel do budovy PPZ, pričom za ním o 20:04:24 h vošiel obvinený A.C. (po návrate z ÚŠP). Následne, potom ako obvinený podpísal a datoval súhlas na vyššie uvedenej žiadosti, tento o 20:16:06 h vyšiel spolu s obvineným A.C. z budovy PPZ, pričom A.C. išiel späť na ÚŠP zaniesť podpísané súhlasné stanovisko. …

 

(s. 67): Ďalej poukazujem tiež na kamerový záznam zabezpečený z oddelenia technickej ochrany odboru ochrany objektov PPZ z bezprostredne nasledujúcich dní, a to zo 17.07.2021 (sobota) a 18.07.2021 (nedeľa), z ktorého jednoznačne vyplýva pomerne početný výskyt obvineného cez dni pracovného voľna, resp. pokoja v budove PPZ, a to konkrétne obvinený vošiel opakovane do budovy PPZ 17.07.2021 v čase o 11:12:12 h (vyšiel 12:02:26 h), o 15:07:03 h (vyšiel 16:55:28 h), o 18:32:33 h (vyšiel 18:33:05 h) a 18.07.2021 v čase o 13:32:35 h (vyšiel 13:38:50 h), o 15:12:47 h. Je preukázané, že v uvedené víkendové dni boli v trestnej veci ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 naliehavo realizované výsluchy viacerých svedkov, pričom obvinený v budove PPZ v sobotu 17.07.2021 poskytol obvinenému A.B. bezdôvodne, bez toho, aby jeho odovzdaniu predchádzala oficiálna žiadosť vyšetrovateľa NAKA PPZ, ktorú až následne „vyrábali“, kamerový záznam z 12.07.2021 spred budovy ÚIS, na ktorom je zachytené stretnutie mjr. Mgr. A.T. s neznámou osobou nachádzajúcou sa vo vozidle Škoda Kodiaq a s A.V., ktorý sa v tom čase nachádzal na ÚIS na procesnom úkone, pričom v uvedený deň, ako aj v nedeľu 18.07.2021 tento kamerový záznam a skutočnosti s ním súvisiace intenzívne s A.B. riešil a dokonca ho žiadal, on, dočasne poverený riaditeľ ÚIS, o rady, ako má realizovať pohovor s mjr. Mgr. A.T. za účelom zistiť s akou osobou sa v uvedenom vozidle stretla, s cieľom diskreditovať ju s výsledným efektom v podobe straty jeho dôvery voči jej osobe a odvolania z pozície vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk.

Na rozdiel od názoru krajského súdu, podľa ktorého dôkazy predložené sťažnostnému súdu nepreukazujú akt „odvolania z funkcie vedúcej“ obvineným tak, ako sa uvádza v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia, mám za to, že zo zvukových záznamov a ich prepisov je zrejmé, že cieľom stretnutí obvineného s obvineným A.B. a preberania predmetného kamerového záznamu, ako aj postupu obvineného smerom k ministrovi vnútra SR, je dosiahnuť zdiskreditovanie a kriminalizovanie menovanej a v dôsledku uvedeného, následne jej odvolanie z pozície vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, teda z daného prípadu, za účelom znefunkčniť vyšetrovací tím Oblúk a zabrániť vykonávaniu riadneho dokazovania v konaní vedenom na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021. Pripomínam, že išlo o trestné konanie, v ktorom podozrivými z možného ovplyvňovania svedkov v iných trestných konaniach boli aj príslušníci NAKA PPZ zaradení do pracovnej skupiny „Očistec“, medzi inými teda aj obvinený A.B. a obvinený A.C., s ktorými obvinený v tejto trestnej veci iniciatívne komunikoval, konal v ich prospech, poskytoval im informácie a aktívne súčinnosť z vyššie uvedených dôvodov, hoci vedel, že jeho podriadení vyšetrujú podozrenie z možnej trestnej činnosti páchanej práve možno aj menovanými. Jeho konanie je o to nebezpečnejšie, zarážajúcejšie a závažnejšie, že v tom čase vykonával funkciu dočasne povereného riaditeľa ÚIS, disponoval informáciami aké trestné konania ÚIS vykonáva, vedel ktoré osoby sú podozrivé v konaní ČVS:UIS-171/OISZ-2021, disponoval informáciami o fungovaní vyšetrovacieho tímu Oblúk, o prítomnosti jeho členov na pracovisku aj v dňoch pracovného voľna, o ich činnosti, ako aj o niektorých úkonoch, pričom z o svojej pozície mal povinnosť vytvárať svojim podriadeným vhodné podmienky na plnenie služobných úloh, na odhaľovanie, objasňovanie, dokumentovanie trestnej činnosti a zisťovanie jej páchateľov aj v uvedenej trestnej veci, čo však nerobil, naopak konal v prospech možných podozrivých a koordinoval s nimi svoju činnosť s cieľom zmariť dokazovanie v danej veci.

 

Vo vzťahu k tvrdeniu krajského súdu o absencii dôkazov, ktoré by preukazovali účelovosť odvolania mjr. Mgr. A.T. z funkcie vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk obvineným, poukazujem napríklad na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:21:01 h do 15:35:01 h a jeho prepis, analyzovaný v texte vyššie, ktorý mal krajský súd v čase rozhodovania k dispozícii, kde sa A.A. pýta: „No čo minister“?, pričom neznámy muž odpovedá: „Dobre, ide za ním teraz riaditeľ ú í es a idú vymyslieť, že či sa im podarí zastaviť tú pani.“, ktorý domnievam sa, nepotrebuje komentár.

V tejto súvislosti upriamujem pozornosť tiež na zvukový záznam zo 16.07.2021 v čase od 13:30:47 h do 13:31:00 h a jeho prepis, kde A.C. hovorí: „Servus. A.E. je ochotný sa s nami porozprávať a potrebuje našu pomoc.“.

 

Poukazujem aj na zvukový záznam zo 17.07.2021 v čase od 14:27:41 h do 16:46:10 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí: „(...), kamaráta máme ináč nového, riaditeľa ú í es. Teraz je tam a sťahuje nám záznamy (kamerové) z parkoviska.“ C.L. pokračuje: „Že ju (mjr. Mgr. A.T.) ide kopnúť do piče. Hneď ako to pôjde, že ju ide odstaviť od roboty.“ A.B. hovorí: „No. Takže ten, ten spolupracuje s nami úzko. Aj (nezrozumiteľné slovo) do piči. No a, a v podstate včera sa celý deň riešilo to, že či ich zoberieme skorej. Takže vyhodil som začínačku. F. hu podpísal (uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021). Špeciálny to zobral pod seba. Vyhodilo sa opatrenie. A.E. teda podpísal vyjadrenie, že dobre.“ (súhlas, že vyšetrovanie bude realizovať vyšetrovateľ NAKA PPZ a nie vyšetrovateľ ÚIS napriek tomu, že ako podozrivé osoby boli uvedení príslušníci PZ), z ktorého jednoznačne vyplýva jednak, že inkriminované uznesenie o začatí trestného stíhania spracoval najmä A.B., pričom A.D. ho bez znalosti veci, bez vyhodnotenia relevantnosti existujúcich podkladov na začatie trestného stíhania, podpísal, a tiež motív konania obvinených, ktorý je rozobratý nižšie. Predmetný zvukový záznam zároveň preukazuje zrejmý iniciatívny postup obvineného v úzkej kooperácii s obvinenými príslušníkmi NAKA PPZ s jednoznačným cieľom, ktorý je síce vyjadrený vulgárne, ale verbálne exaktne a bez akýchkoľvek pochybností.

 

(s. 71): … poukazujem na listinné dôkazy zabezpečené z ÚIS, z útvaru ochrannej služby a prevencie, a to žiadosť o stiahnutie obrazových záznamov z bezpečnostných kamier umiestnených na budove ÚIS zo 16.07.2021 za obdobie od 12.07.2021 do 15:15 h dňa 15.07.2021, podpísaná A.E. a adresovaná PPZ, odboru ochrany objektov, žiadosť o poskytnutie kamerových záznamov zo 17.07.2021, podpísaná A.D. a adresovaná ÚIS a úradný záznam z 19.07.2021 spísaný A.E., v ktorom uviedol, že 15.07.2021 na základe žiadosti obdržal od pracovníka OOO PPZ záznamy za požadované obdobie, pričom 17.07.2021 mu bolo doručené dožiadanie pod ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, ktorému bolo vyhovené.

Z uvedených listinných dôkazov je zrejmé, že A.E. si vyžiadal kamerové záznamy ešte predtým ako bol o ne požiadaný vyšetrovateľom NAKA PPZ, pričom pozoruhodné tiež je, že podľa úradného záznamu kamerové záznamy dostal deň predtým ako o ne vôbec požiadal.

 

Vo vzťahu k pohovoru, ktorý A.E. plánoval s mjr. Mgr. A.T. vykonať 19.07.2021, menovaný hovorí: „V trestnom konaní posadíš a vypočúvaš. Toto bude o to je to ťažšie. (...) Aby zas som tiež niečo nepokazil aj vám, ale zas musím to ostať aj ja. (...) Preto chcú, aby som spravil s ňou. Nech sa vyjadrí. A na základe toho sa postavia otázky (na detektor). Ja beriem detektor, tak jak ho má kto čítať, tak ho číta. Počúvaj, ja detektor neberem vôbec ako smerodatný.“ A.B. reaguje: „Keď tým detektorom prejde?“ A.E. odpovedá: „Potom nastupujete vy.“, z čoho jasne vyplýva zámer „vyriešiť“ mjr. Mgr. A.T. ako vedúcu vyšetrovacieho tímu Oblúk v rámci trestného konania.

A.E. ďalej hovorí: „A teraz mi poraď ty ako skúsený vyšetrovateľ.“ A.B. reaguje: „Keby je rozhovor aj zápis z pohovoru, tak to má podľa mňa pre ňu väčší psychologický tlak je na ňu vyvinutý.“

V závere rozhovoru A.B. hovorí A.E.: „Ďakujeme veľmi pekne.“ A.E. odpovedá: „A neni začo. Veď robíme spolu na tom. Ach. A sledujeme rovnaký cieľ.“, čo preukazuje zainteresovanosť obvineného A.E. na konaní ostatných obvinených v snahe diskreditovať a kriminalizovať členov vyšetrovacieho tímu Oblúk a zastaviť konanie vedené na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021.“.

V súvislosti s vyššie zmieneným detektorom lži len doplním, že dňa 19. 10. 2021 denník Pravda informoval, že D. Santusová prešla detektorom lži.

 

GP SR ďalej v uznesení uviedla nasledovné:

 

„Aktívnu účasť obvineného na nezákonnom konaní obvinených príslušníkov NAKA PPZ dokazuje aj ďalší zvukový záznam zo 16.07.2021 od 14:28:41 h do 14:53:40 h a jeho prepis, kde sa A.S. pýta: „A on ako riaditeľ (A.E.) nevie, či jeho ľudia idú v pondelok do práce skorej?“ A.A. odpovedá: „Hovoril, že určite sa budúci týždeň niečo udeje. A dúfam, že to ustojíme.“

Rovnako v tejto súvislosti poukazujem na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:19:10 h do 15:29:19 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí: „Pán riaditeľ ú í es sa vyjadril, že musíme prežiť budúci týždeň (týždeň od 19.07.2021, kde obvinení disponovali informáciou o plánovanej akcii ÚIS) a pomôžeme si navzájom.“

V tejto súvislosti upriamujem pozornosť aj na zvukový záznam z 18.07.2021 od 13:20:31 h do 13:34:28 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí: „Ee, spolupracuje s nami riaditeľ inšpekcie nový, A.E. (...) on prišiel s tým, že bol svedkom toho, jak tam pani, pani, pani A.T., ktorá tam pracuje, v pondelok toho dvanásteho nastupovala do at, do vozidla, ktoré tipovo nakupovala Slovenská informačná služba, čierne kodiaky, ofóliované. Na margo toho on si nechal stiahnuť kamerové záznamy z toho dňa.“

V tomto smere poukazujem tiež na zvukový záznam z 18.07.2021 od 15:09:12 h do 16:14:51 h a jeho prepis, kde obvinený komunikuje s A.B. o kamerovom zázname spred budovy ÚIS, rozoberajú ako zistiť k uvedenej skutočnosti viac, nakoľko z kamerového záznamu nebolo možné presnejšie stotožniť uvedené motorové vozidlo (ŠPZ), pričom hovorí: „Alebo do trestného konania chlapi radšej to nechať?“ A.B. odpovedá: „Ja by som možno jeho (má ísť o kpt. Mgr. A.R.) a potom tú  jeho výpoveď konfrontoval s tým čo (nezrozumiteľné slová).“ Na to A.E. reaguje: „Ale boha, veď ja nerobím žiadne konanie, vieš? Ja vám môžem urobiť ešte zle. Ja som z toho ako nervózny, aby som vám nedojebal niečo. (...) Poviem vám otvorene ako to je. Aby som, sme dačo nepokazili tým, že ja sa začnem pýtať. Ja poviem, videl som, že nastupujete do toho auta, koho auto to bolo?“ A.S. pokračuje: „A A.V. doňho nastupuje potom.“ A.E. reaguje: „To už keď poviem, to už keď poviem, ale to už keď poviem túto otázku, tak už budú vedieť, že mám kamerové záznamy.“ A.B. hovorí: „A však ty si hovoril, že vedia aj tak.“ A.E.: „Tak môžu si myslieť.“ A.B. reaguje: „No lebo minimálne toto ide zajtra ministrovi (analýza kamerového záznamu).“ A.E. odpovie: „Minister o tom vie (o kamerových záznamoch).“

 

Vo vzťahu k súhlasu, ktorý obvinený udelil na základe žiadosti prokurátora ÚŠP, aby vyšetrovanie vo veci ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 realizoval vyšetrovateľ NAKA PPZ a nie príslušník ÚIS, upriamujem pozornosť na ďalšiu časť zvukového záznamu z 18.07.2021 od 15:09:12 h do 16:14:51 h a jeho prepis, kde A.E. hovorí: „Prosím ťa, ty to opatrenie máš? Čo som“. A.B. odpovedá. „No jasné“. A.E. reaguje: „Daj mi ho pr, ešte pozrieť. Ja si počúvaj, ja si vezmem ten výtlačok pre mňa, lebo ja teraz nemám žiaden, ja si ho vezmem po, keď bude po všetkom, ja ho nemôžem, teraz nemám do čoho zaevidovať.“ A.B. odpovie: že „Ehm. Dobre“. A.E. pokračuje: „Lebo v tú ranu to padne. Ja len chcem vidieť, čo dnes. Boha, takéto dlhé opatrenie mi dávate? To keď príde z okresu alebo kraja, tak to je takto. Žiadne popísané skutky, nič, preto vravím.“, z ktorej vyplýva, že žiadosť prokurátora ÚŠP nebola zaslaná dočasne poverenému riaditeľovi ÚIS štandardným oficiálnym spôsobom, obvinený ju nemal oficiálne zaevidovanú, a jeho vyjadrenia (Daj mi ho pr, ešte pozrieť... Boha, takéto dlhé opatrenie mi dávate?) nasvedčujú, že ho číta prvýkrát práve v ten deň. Podstatnou okolnosťou tiež je, že predmetným opatrením disponoval A.B., ktorý nemal vec pridelenú, ako vyšetrovateľ NAKA PPZ bol členom pracovnej skupiny Očistec, práve vo vzťahu ku ktorej vyšetrovací tím Oblúk vyšetroval podozrenia z možných manipulácií trestných konaní. …

 

(s. 74): Spoločný postup obvineného s obvinenými príslušníkmi NAKA PPZ potvrdzuje aj zvukový záznam z 19.07.2021 od 14:08:41 h do 14:58:40 h a jeho prepis, kde sa A.A. pýta A.E.: „Niečo si mal s paničkou oné, aj ste niečo poriešili? Či?“ (A.E. mal 19.07.2021 vykonať s mjr. Mgr. A.T. pohovor). A.E. odpovedá: „Všetko je to v rámci vyšetrovania, aj ten deň.“ (hovorí o 12.07.2021, kedy mal vidieť mjr. Mgr. A.T. nastúpiť do vozidla zn. Škoda Kodiaq). A.E. pokračuje: „No takže dneska jej odkážem, že zajtra kedy má čas a sadneme si. (...) Že jej neverím a posielam ju na detektor.“ A.A. sa pýta: „A sa spýtaš na toho A.V.?“ A.E.: „A mám sa spýtať? (...) Ja nechcem, aby vedeli, že ja som si šiel stiahnuť záznam. Lebo to by sme odkryli ďalšiu kauzu. (...) N., len sám si pred chvíľou uznal, že ja nemôžem povedať, že kto druhý išiel do toho auta, lebo vám vezmem tromf vo vyšetrovaní. (...) Ja vám nemôžem eh, preto chodím sem a prediskutovávať postup, aby som dačo vám ne. (...) Však ale počúvajte, ešte počkajte, čo od Dunaja (Ministerstvo vnútra SR) ako s tým papierom čo urobia, a tu ide o to, a a a, tu ide o to, že ju zbrzdiť, aby ste vy mali čas.“

 

Pokiaľ ide o tvrdenie obvineného, že mjr. Mgr. A.T. na pozícii vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk dočasne nahradil skúseným pracovníkom ÚIS kpt. Mgr. A.R. a zabezpečil tak plynulý chod tímu, ako aj ku konštatovaniu krajského súdu, podľa ktorého táto personálna výmena nesvedčí o snahe zmariť vyšetrovanie vedené ÚIS, ale potvrdzuje, že sa snažil zabezpečiť kontinuitu vyšetrovania, podotýkam, že menovaný vyšetrovateľ ÚIS bol v tom čase členom tímu iba 3 týždne a na ÚIS pôsobil ako vyšetrovateľ ÚIS necelých 8 mesiacov, pričom nemal skúsenosti s vyšetrovaním tak závažnej a vysoko sofistikovanej trestnej činnosti, na ktorej sa podieľali aj príslušníci PZ, čo jednoznačne tvrdenie obvineného vyvracia. ...

 

V súvislosti s odvolaním mjr. Mgr. A.T. z funkcie vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk poukazujem aj na odpoveď Ministerstva vnútra SR z 08.09.2021, č. KM-TO2021/003741-004, z ktorej vyplýva, že kontrolou vykonanou útvarom kontroly ÚIS v súvislosti so žiadosťou, ktorou mjr. Mgr. A.T. požiadala o nasadenie Mobilnej zásahovej jednotky PZ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance na policajnú akciu v dňoch od 17.07.2021 do 21.07.2021 nebolo zistené žiadne porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov.“.

 

V súvise s týmto konštatovaním GP SR, dávam do pozornosti články, ktoré dňa 10. 09. 2021 publikoval Trend a Plus jeden deň. Zároveň doplním, že dňa 22. 07. 2021 Dianu Santusovú odvolal dočasne poverený šéf ÚIS Peter Scholtz. Dňa 11. 08. 2021 Plus sedem dní informoval o tom, že Diana Santusová adresovala podpredsedovi Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Petrovi Pčolinskému (Sme rodina) list, v ktorom popísala praktiky vedenia polície. List zverejnil P. Pčolinský na svojom FB, a jeho obsah je uverejnený aj v článku.

 

GP SR ďalej v uznesení konštatovala nasledovné:

 

„Vyjadrenie obvineného, že pokiaľ ide o pokyn vedúcemu oddelenia vyšetrovania OISZ ÚIS odňať vyšetrovacie spisy mjr. Mgr. A.T., tak taký pokyn nedal, bolo vyvrátené výpoveďou svedka mjr. JUDr. D.A., vedúceho oddelenia vyšetrovania OISZ ÚIS, ktorý uviedol, že pokyn prerozdeliť vyšetrovacie spisy ČVS:UIS-171/OISZ2021, ČVS:UIS-232/OISZ-2021 a ČVS:UIS-233/OISZ-2021, ktoré spadali pod činnosť vyšetrovacieho tímu Oblúk z mjr. Mgr. A.T. na ďalšiu osobu išiel priamo od povereného riaditeľa ÚIS A.E., ktorý mu to povedal osobne a následne mu to zopakoval D.B., zástupca riaditeľa OISZ ÚIS, ktorý mu povedal, že ide zhora, tzn. od riaditeľa ÚIS a majú zabezpečiť odovzdanie toho spisu, čo patrí do tímu. S odstupom času sa svedok D.B. opýtal, či ten pokyn preevidovať spisy z tímu pochádzal od povereného riaditeľa A.E. a on mu odpovedal, že áno, on dal k tomu pokyn.

 

(s. 75): V tejto súvislosti poukazujem na § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého policajt je povinný okrem iného plniť aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, teda nadriadený mjr. Mgr. A.T. bol povinný uvedený pokyn obvineného na prerozdelenie predmetných vyšetrovacích spisov splniť. …

 

Na jednej strane bola teda v rámci výkonu služobnej povinnosti obvinenému zverená právomoc riadiť, organizovať, kontrolovať činnosť policajtov zaradených na ÚIS, ktorí sú povinní a oprávnení zisťovať trestné činy a odhaľovať ich páchateľov, no na druhej strane mal zároveň povinnosť, a teda aj zodpovednosť postupovať pri tom v súlade s osobitnými predpismi, a nie svojvoľne tak ako tomu bolo v danom prípade.

 

Pokiaľ ide sťažnostnú námietku obvineného k naplneniu zákonom stanovených znakov skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti, poukazujem na vyššie uvedené skutočnosti a konanie obvineného, ktorý ako dočasne poverený riaditeľ ÚIS sa aktívne podieľal na účelovo vykonštruovanom kriminalizovaní členov vyšetrovacieho tímu Oblúk, odovzdal osobám, o ktorých mal znalosť, že patria medzi podozrivé osoby v konaní ČVS:UIS-171/OISZ-2021, informácie o fungovaní tohto tímu a jeho činnosti, čím im poskytol neoprávnenú výhodu a maril taktiku vyšetrovania vyšetrovacieho tímu Oblúk, pričom týmto svojím konaním, vrátane účelového odvolania mjr. Mgr. A.T. z funkcie vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, odňatia jej predmetných vyšetrovacích spisov a vymenovania do tejto funkcie menej skúseného vyšetrovateľa ÚIS, ktorý musel celú vec od začiatku podrobne naštudovať, sťažil a spomalil dovtedy aktívnu činnosť uvedeného tímu, čím maril vykonávanie riadneho dokazovania v inkriminovanej trestnej veci.

 

K namietanej právnej kvalifikácii skutkov uvedených v uznesení vyšetrovateľa PZ ČVS:UIS-340/OISZ-2021 zo 14.09.2021 a uznesení prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 3 Kv 41/21/1100 – 7 zo 14.09.2021:

 

(s. 77): … Objektom trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb. Na naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby sa trestného činu dopustil špeciálny subjekt, t.j. verejný činiteľ, pričom z hľadiska zavinenia musí úmysel páchateľa zahŕňať nielen konanie spočívajúce vo vykonávaní právomoci spôsobom odporujúcim zákonu, ale aj úmysel spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, a to niektorým z troch taxatívne uvedených foriem konania. Neoprávnený prospech predstavuje akékoľvek neoprávnené materiálne alebo nemateriálne zvýhodnenie, na ktoré by verejný činiteľ alebo iná osoba nemala právo. Vykonávanie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu treba chápať ako konanie páchateľa, ktoré aktívne porušuje alebo obchádza konkrétne zákony alebo právne predpisy, ktoré upravujú jeho právomoc.

 

Na to, aby bolo možné uzavrieť, že obvinení konali v danom prípade ako verejní činitelia, je vo všeobecnosti potrebné, aby boli kumulatívne splnené viaceré podmienky, a síce, že obvinení zastávali určitú funkciu, resp. mali určité zamestnanie, povolanie alebo postavenia predvídané v zákone (policajt), podieľali sa na plnení úloh spoločnosti a štátu (odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov, vykonávanie vyšetrovania o trestných činoch), pri plnení ktorých používali právomoc, ktorá im bola v rámci zodpovednosti za ich plnenie zverená, pričom zároveň musí platiť, že dotknutý trestný čin bol spáchaný v súvislosti s ich právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak Trestný zákon neustanovuje inak. …

 

(s. 79): Čo sa týka vyššie zmieneného znaku skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spočívajúceho v tom, že verejný činiteľ vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, tak odporovať zákonu možno aj tak, že verejný činiteľ koná v rozpore s konkrétnymi právnymi predpismi a tieto právne predpisy v rozpore s ktorými verejný činiteľ konal, možno uviesť do skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia aj len ich výpočtom, odkazom (primerane rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Tdo/192/2018).

 

Právnymi predpismi, v rozpore s ktorými obvinení konali, keď vydali uznesenie o začatí trestného stíhania na vymyslenom skutkovom základe nepochybne boli ustanovenie § 199 Trestného poriadku (začať trestné stíhanie nemôže policajt vedome na vymyslenom skutkovom základe), ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z.z., podľa ktorého je úlohou PZ odhaľovanie trestných činov a ich páchateľov (teda nie ich vymýšľanie), ako aj ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), písm. b), písm. f) a písm. i) zákona č. 73/1998 Z.z.

 

Je nevyhnutné objektívne konštatovať, že obvinení v posudzovanom prípade konali spôsobom, ktorý popiera podstatu ich funkcie, a preto bolo potrebné ich konanie právne posúdiť podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (A.A., A.B., A.C. a A.D.), resp. aj podľa § 326 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (A.E.).

 

Obvinení A.A., A.B., A.C. a A.D., služobne zaradení vo funkcii vedúci 2. oddelenia vyšetrovania odboru Bratislava NAKA PPZ (A.A.) a vo funkcii vyšetrovateľ odboru Bratislava NAKA PPZ (A.B., A.C. a A.D.), pri vyhotovovaní a podpísaní (vydaní) uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021“), disponovali požadovanou právomocou, ktorú im ako policajtom zveril tak Trestný poriadok, ako aj zákon č. 171/1993 Z.z. vo vzťahu k zisťovaniu trestných činov a odhaľovaniu ich páchateľov, ako aj k vykonávaniu vyšetrovania o trestných činoch. Predmetnú právomoc na základe uvedeného prvku moci obvinení aj uplatnili, v tomto prípade išlo z ich strany o formalizované rozhodovanie, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia s určitými procesne predpísanými náležitosťami a formou, ktorým sa začalo trestné stíhanie, a to napriek tomu, že obvinení vedeli, že nie sú splnené zákonné podmienky na vydanie uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, nakoľko skutok, ktorý bol jeho predmetom, bol iba účelovo obvinenými A.A., A.B. a A.C. vytvorený, pričom obvinený A.D., uzrozumený s dôvodom a cieľom vydania inkriminovaného uznesenia, toto podpísal, teda zo strany obvinených došlo zjavne k vykonávaniu právomoci policajtov (vyšetrovateľov NAKA PPZ) ako verejných činiteľov, ktoré odporuje zákonu, a to s cieľom zabezpečiť sebe alebo aj inej osobe neoprávnený prospech (nemateriálnu výhodu) spočívajúcu v tom, že si obvinení „otvorili“ Trestným poriadkom široko vymedzený priestor na dokazovanie v trestnom konaní voči konkrétnym osobám, ktoré sa mali vyfabrikovanej trestnej činnosti dopustiť a z ktorých sa tak stali v dôsledku protiprávneho postupu podozrivé osoby. Práve uvedené „otvorenie“ dokazovania im zabezpečilo, že mohli začať procesne vykonávať dokumentovanie vymyslenej trestnej činnosti, a v prípade, ak by uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 nebolo postupom podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku zrušené, mohli využívať aj inštitúty upravené v štvrtej a piatej hlave Trestného poriadku a realizovať tak zásahy do súkromných práv tretích osôb (napríklad zadržanie podozrivých osôb, sledovanie podozrivých osôb, vyhotovovanie zvukových, obrazových, zvukovo-obrazových záznamov podozrivých osôb, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podozrivých osôb, vykonávanie prehliadok u podozrivých osôb a podobne). Zásadný význam ustanovenia § 199 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku spočíva aj v tom, že výlučne až po začatí trestného stíhania je možné vykonávať úkony podľa štvrtej a piatej hlavy Trestného poriadku s výnimkou zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

 

V danom prípade išlo o zjavné neoprávnené zvýhodnenie vyšetrovateľov NAKA PPZ, ktorí sa na vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania podieľali, nakoľko na takýto postup nemali zákonné oprávnenie, teda išlo o „získanie neoprávneného prospechu“ pre vyšetrovateľov NAKA PPZ, pričom motívom konania obvinených bola snaha získať informácie o podozrivých osobách (členoch vyšetrovacieho tímu Oblúk), ich činnosti, o obsahu vyšetrovacieho spisu vedeného na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021, a do budúcnosti aj možnosť ich ďalšej kriminalizácie. Zároveň možno konštatovať, že obvinení nezákonným konštruovaním uznesenia o začatí trestného stíhania s vyfabrikovaným skutkom ako aj jeho signovaním svoju právomoc vykonávali zároveň v úmysle spôsobiť inému škodu, a to v podobe nedôvodného trestného stíhania členov vyšetrovacieho tímu Oblúk a ich diskreditácie a nezákonnej kriminalizácie.

 

Vznik konkrétneho následku pre konkrétnu fyzickú osobu, tak ako to uvádza krajský súd, sa pre naplnenie základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa nevyžaduje, naopak postačí len úmysel k tomu smerujúci. …

 

(s. 80): … Zdôrazňujem, že pri vydávaní uznesenia o začatí trestného stíhania nemôže ísť o preventívny, abstraktne odôvodnený postup, naopak, prípustný je len postup na základe konkrétnych informácií o trestnoprávne relevantných skutočnostiach alebo pre ne priamo iniciačných okolnostiach.

 

Ak krajský súd vo svojich rozhodnutiach uviedol, že ak ale policajt trestné stíhanie začne, a súčasne nevznesie obvinenie, s ktorým ex lege spája obmedzenie viacerých občianskych práv obvineného, nenastáva žiaden následok vo vzťahu ku konkrétnej fyzickej osobe, ktorý by mohol byť škodou či ujmou, pričom tento následok vyvoláva len vznesenie obvinenia, pretože práve s momentom vznesenia obvinenia zákon spája konkrétne následky pre konkrétnu fyzickú osobu, ktoré môžu zasahovať do viacerých sfér jej života, v podstate konštatoval, že ak by aj bolo preukázané, že vyšetrovateľ NAKA PPZ vydal uznesenie o začatí trestného stíhania na vymyslenom skutkovom základe, nešlo by o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko nenastal žiaden následok vo vzťahu ku konkrétnej fyzickej osobe, ktorý by mohol byť škodou či ujmou a tento následok by podľa krajského súdu nastal až momentom vznesenia obvinenia. Inak povedané, podľa krajského súdu by si policajti v budúcnosti mohli svojvoľne fabrikovať (vymýšľať) skutky a začínať si pre ne trestné stíhanie bez trestnoprávnych následkov pre nich samých.

 

S uvedeným právnym záverom krajského súdu nesúhlasím a zastávam názor, že je v rozpore so zákonnými znakmi základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona. Rovnako nie je zrejmé a krajský súd túto svoju úvahu nijako nevysvetlil, pričom tak ako na mnohých iných miestach vo svojich rozhodnutiach len nekriticky prebral argumentáciu obhajoby, prečo vyžaduje na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa spôsobenie nejakého následku, keď spôsobenie následku základná skutková podstata predmetného trestného činu nevyžaduje. Krajský súd vo svojich rozhodnutiach zároveň opomenul zobrať do úvahy skutočnosť, že znakom trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa nie je len možnosť spôsobenia škody inému, ale alternatívne aj znak možnosti získania neoprávneného prospechu.

 

Vzhľadom na skutočnosť, že trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa je tzv. predčasne dokonaným trestným činom, zneužitie právomoci zo strany verejného činiteľa nemusí mať vždy dopad do subjektívnej sféry tretej osoby, respektíve verejný činiteľ nemusí získať neoprávnený prospech, postačí ak k tomu jeho úmysel smeruje (primerane rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Tdo/939/2017). Inak povedané, nemusí byť reálne spôsobená nijakej osobe žiadna škoda a ani nemusí reálne dôjsť k získaniu neoprávneného prospechu, postačí ak spôsobenie škody, či získanie neoprávneného prospechu verejný činiteľ zamýšľal.

 

Uvedený záver nie v praxi sporný a vyplýva aj zo staršej judikatúry, ktorá konštatovala, že znak “v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech” charakterizuje pohnútku páchateľa, takže k dokonaniu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona nie je potrebné, aby aj škoda inému neoprávnene vznikla alebo aby páchateľ skutočne sebe alebo inému zadovážil neoprávnený prospech (primerane judikatúra R 25/1975).“.

 

V súvislosti s týmto konštatovaním GP SR dávam do pozornosti vyjadrenie advokáta Kubinu, ktorý sa, ako sa uvádza v článku Denníka N s názvom Vyšetrovatelia NAKA chceli stíhať ľudí z inšpekcie. Tá ich preto obvinila. Pomohla si aj rozhodnutím od Žilinku, z 15. 09. 2021, vyjadril k stíhaniam takto: „Povedal taktiež, že trestný čin zneužívanie právomocí verejného činiteľa znamená, že skutok musí byť spáchaný v úmysle spôsobiť niekomu škodu. Tu nič také podľa neho ani teoreticky nepripadá do úvahy. „Z toho, čo som mal možnosť sa doteraz o týchto trestných stíhaniach dozvedieť, si myslím, že ich účelom nie je dosiahnuť niečie odsúdenie, ale iba samotné vedenie prípravného konania čo najdlhší čas spôsobom, ktorý bude vytvárať podmienky pre diskreditáciu týchto osôb a tiež pre oslabovanie dôvery verejnosti v inštitúcie a prebiehajúce trestné konanie.” Ani jedno zo stíhaní podľa neho nesúvisí s veľkými kauzami ako Očistec, Judáš alebo Mýtnik. „Ak prvé uznesenie bolo postavené na vode, to druhé je postavené na výparoch,” hovorí advokát.“.

 

Prokurátorka Habčáková pokračovala v uznesení nasledovne:

 

„Napriek obhajobným tvrdeniam obvinených, že išlo len o uznesenie o začatí trestného stíhania, že nesmerovalo proti konkrétnym osobám, že nikoho neobviňovali, že sa nevykonávali zaisťovacie invazívne úkony, že to, že išlo o vytvorenie podmienok pre trestné stíhanie konkrétnych osôb z ničoho nevyplýva a tiež, že nie je objektívne možné, aby škoda alebo iná ujma mohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci, teda nie voči konkrétnej osobe, nad rámec vyššie uvedenej podrobnej argumentácie konštatujem, že na základe analyzovaných zvukových záznamov, listinných dôkazov, ale aj na základe výsluchu obvineného A.C. je dostatočne preukázané, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo vydané účelovo s cieľom následného plánovaného vykonávania zaisťovacích úkonov a vznesenia obvinenia osobám identifikovaným v realizačnom návrhu zo 16.07.2021 ako podozrivé osoby, ak by bola v priebehu dní 17.07.2021 až 18.07.2021 obvineným potvrdená informácia, ktorou disponovali, a to, že ÚIS má naplánovanú akciu smerujúcu k zadržaniu 14 osôb, vrátane vyšetrovateľov NAKA PPZ patriacich do pracovnej skupiny Očistec.

 

Vzhľadom na vyššie uvedené, že základná skutková podstata trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa je tzv. predčasne dokonaným trestným činom, je pre jej naplnenie bez významu, či by reálne aj k nejakému dokazovaniu po začatí trestného stíhania došlo, respektíve, či by skutočne aj došlo k zásahom do súkromnej sféry podozrivej osoby, nakoľko stačí úmysel k tomu smerujúci.

 

Je potrebné zdôrazniť, že trestné stíhanie sa začína z dôvodu, aby bolo možné dokazovať určitú v uznesení o začatí trestného stíhania ohraničenú trestnú činnosť, a teda ak vyšetrovateľ NAKA PPZ vydal uznesenie o začatí trestného stíhania s vymysleným skutkom, konal tak s úmyslom vyšetrovať vymyslenú trestnú činnosť podozrivých osôb, teda získavať o nich informácie prostredníctvom vykonávaného dokazovania. Podstatná je možnosť vzniku následku, ku ktorému smeroval úmysel verejného činiteľa a nie to, či bol alebo nebol následok už spôsobený po zneužití právomoci verejného činiteľa, a už vôbec nie, či sa tak stalo bezprostredne po zneužití právomoci verejného činiteľa. ...

 

K vydaniu uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 a k sťažnostnej námietke o údajnej štandardnej činnosti a komunikácii vyšetrovateľov NAKA PPZ pri jeho koncipovaní:

 

(s. 83): Za nevyhnutné považujem ozrejmiť genézu predmetnej trestnej veci v kontexte vyjadrení rôznych, často exponovaných osôb v mediálnom priestore o existencii tzv. antitímu ÚIS, ktorý mal údajne, ako to bolo v médiách prezentované, viesť vyšetrovanie s cieľom zabrzdiť alebo zastaviť vyšetrovanie závažných korupčných a ekonomických káuz.

 

Je potrebné zdôrazniť, že podozrenia z možných manipulácií výpovedí svedkov v trestných konaniach vedených na NAKA PPZ boli preverované, následne bolo začaté a vedené vyšetrovanie na ÚIS na základe relevantných podkladov, a to spravodajskej informácie SIS doručenej ÚIS už 30.03.2021 (teda dávno pred spísaním realizačných návrhov príslušníkmi NAKA PPZ zo 16.07.2021 a zo 06.09.2021, ktorých únik do médií mal údajne vyvolať aktivitu vyšetrovacieho tímu Oblúk vo vzťahu k obvineným a ich zadržanie), ako aj na základe úradného záznamu spísaného 29.03.2021 A.V., vtedajším riaditeľom NAKA PPZ, doručeného ÚIS 13.04.2021, ktorý bol podľa obsahu vyhodnotený ako trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona a tiež na základe výsluchu A.H. podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku zo 14.04.2021 a vydania veci menovaným.

 

Následne boli v rámci vyšetrovania použité na základe príkazu prokurátora so súhlasom sudcu Okresného súdu Bratislava III informačno-technické prostriedky na vyhotovenie zvukových záznamov z kancelárií príslušníkov NAKA PPZ a 10.06.2021 boli vyšetrovacím tímom Oblúk, zriadeným 10.05.2021, zaistené viaceré vyšetrovacie spisy vedené na NAKA PPZ. Na uvedenej časovej osi je potrebné zamerať sa na obdobie od 10.06.2021, keď ako je z uvedeného zrejmé, už príslušníci NAKA PPZ, vrátane obvinených A.A., A.B. a A.C. disponovali informáciou, že boli v rámci trestného konania vedeného na ÚIS zaistené vyšetrovacie spisy patriace do pracovnej skupiny Očistec, a poukázať na zvukový záznam z 10.06.2021 od 16:05:58 h do 16:10:22 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí C.L.: „Napíš realizák, že to bolo robené na objednávku, pôjdeme zobrať my si tí spisy naspäť.“ C.L. sa pýta: „Aj s nimi?“, na čo A.B. odpovedá: „Aj s ich spisom (ide o vyšetrovací spis vedený na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021).“, na ďalší zvukový záznam z 10.06.2021 od 16:22:30 h do 16:28:33 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí vyšetrovateľovi NAKA PPZ D.E.: „Treba vyhodiť realizák, že potom, čo on, A.U. vstúpil do služieb es í es, tak prostredníctvom svojej jebačky A.T. sa snaží zistiť informácie z vyšetrovacích spisov s pôjdeme si ich zobrať naspäť.“, ako aj na zvukový záznam z 11.06.2021 od 06:53:26 h do 06:57:16 h a jeho prepis, kde A.B. povie neznámemu mužovi: „Vieš? Nevadí. Počúvaj, vyhodí sa realizák, že to bolo robené na objednávku a pôjdeme si ich zobrať naspäť.“, pričom neznámy muž odpovie: „To je tá vojna? Čo sa o nej píše?“, a tiež na zvukový záznam z 11.06.2021 od 09:21:42 h do 09:28:13 h a jeho prepis, kde A.A. hovorí: „Koho, kto, čo púšťa zas do piči? Ideme zatvárať všetko kurva. Za je, za radom. Ideme zaisťovať spisy na inšpekciu.“, na čo A.B. reaguje: „Realizák ja som im včera kázal písať.“, ako aj na zvukový záznam zo 17.06.2021 od do 13:39:40 h do 13:52:36 h a jeho prepis, keď B.N. hovorí: „Takže niekto povedal, že tie spisy, čo nám brali (zaistené vyšetrovacie spisy príslušníkmi ÚIS na NAKA PPZ), tak brali aj spis Boršč (...)“. Na to reaguje A.A.: „Eh, normálne rozmýšľam do piči, že nejaký oný, (nezrozumiteľné slovo), ale my nemôžeme robiť, kurva teraz. Nejaký realizák, do piči normálne spraviť, že, že to, niekto, niekto proste takýmto spôsobom chce eh zmariť celé to vyšetrovanie, a tak ďalej, a tak ďalej. A čo veď my by sme to mohli robiť. Vieš? A čo my tu bude, však tam ona je dokola. Ja som, s P. normálne nech rozmýšľam, aj dneska s ním budem večer, že by, že by dal jako, že dal to trestné oznámenie na generálku a normálne tam popísať všetko jak to je (nezrozumiteľné slová), jak, jak eh A.H. vlastne jak to s ním bolo celé (...). Keby sa robil nejaký realizák, že máte informáciu o tom, že o tom, že eh „prezývka A.H.“ boli sľúbené nejaké nenáležité výhody eh za to, že proste bude krivo vypovedať na tom, na, na spolubojovníkov (príslušníci NAKA PPZ) a tak ďalej, a že bude podsúvať eh zmätočné informácie, aby eh, aby maril vyšetrovanie týchto káuz. To, to by teoreticky mohlo byť v dozore na, na špeciály. Lebo keď tam bude, že mu boli sľúbené nejaké nenáležité výhody, tak to je podľa mňa normálne, že korupcia. A a vieš? A vy, vy keby ste taký realizák dávali, pod nejakým číslom, tak ty si k tomu číslu vieš vyžiadať normálne dožiadanie od D.F. o výpoveď tohto (osoba A.K.). No, no, tak. A normálne spraviť takýto realizák a ten realizák potom. Vieš? Lebo však to by mal, to by bola, to by mala byť oné. Vieš? Ehh korupcia. V podstate príslušnosť u nás. (...) No aby sa to dostalo k tomu, najlepšie by bolo k tomu nášmu trestnému oznámeniu, čo sme my dávali kvázi na generálnu prokuratúru, čo sa, nech to proste niekto rieši (...). A vy keby ste spravili realizák. Vieš? Veď vy máte z prostredia od, od informátorov rôznych eh takéto informácie, že jemu (A.H.) za to sľúbili nejaké však, do piči, keď tam dáte aj, že mu sľúbili bárs čo.“ Na to A.S. reaguje: „Ehe“. A.A. odpovie: „Vieš? Aj tuke. Vieš? Aj nejaké prípadne“. B.N. doplní: „Nejaké miesto.“ A.A.: „miesto.“ B.N. doplní: „funkcionárske na službe“. A.A. pokračuje: „No. A že sa oňho postarajú a neviem čo a finančne, tak by sa to vedelo dať, že za eh (nezrozumiteľné slovo) za korupciu, že. Lebo keď tam to nebude (korupcia). Vieš. Tak nevieme tam našu príslušnosť nejakým spôsobom založiť.“ (...) (Nezrozumiteľné slovo) alebo formou nejakého, alebo formou nejakého úradného záznamu to zrobiť, (...) že si bol na vyťažení človeka, a ktorý ti toto povedal, a že mu to mal akože A.H. (nezrozumiteľné slovo), a že ten človek mal už o tom vypovedať v nejakom konaní ako, ako procesne postavený, že nevieme v jakom, a ten úradný záznam vlastne dáš tak P. (D.G.) jak si mu dal ten a vlastne (nezrozumiteľné slovo) a kvázi P. by robil jak trestné oznámenie. Že a prikladám k trestnému oznámeniu úradné záznamy operatívcov, ktoré predložili a, a D.H. do piči nejako rieši. Ja eh úradný záznam z vyťaženia, ja neviem, či by D. (A.C.) do toho išiel, ale podľa by do toho mohol ísť, že by eh normálne sa vyťažil, že proste je verejné tajomstvo, že táto piča so A.U. oné.“ Na to A.S. povie: „A oný B.E. musel kvôli tomu odísť“. A.A. pokračuje: „B.E. by to tiež mohol dať do záznamu“. B.N. povie: „A vieš aký? Ja neviem, ja ho nepoznám (nezrozumiteľné slová).“ A.A. odpovie: „Či by on do toho išiel?“ B.N.: „No.“ A.A. pokračuje: „Treba ho skontaktovať, že ísť za ním, vyťažiť ho a zrobiť záznam z vyťaženia však. Veď nech to potom popre kokot, keď ho predvolajú (...).“

 

Z uvedených zvukových záznamov je zrejmé, že obvinení A.A. a A.B. už v období po zaistení vyšetrovacích spisov na NAKA PPZ príslušníkmi ÚIS, sa snažili presvedčiť operatívnych pracovníkov mjr. Mgr. B.N. a mjr. Mgr. A.S. (tých operatívnych pracovníkov, ktorí nakoniec aj spracovali realizačný návrh zo 16.07.2021, v ktorom ako podozrivé osoby označili príslušníkov z vyšetrovacieho tímu Oblúk), ako aj C.L., aby spracovali realizačný návrh so zjavne vymysleným obsahom, z ktorého malo účelovo vyplývať, že A.H. (vypočúvanému v trestnej veci vedenej na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021 podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku a následne v postavení agenta) boli sľúbené nejaké nenáležité, podotýkam vymyslené! výhody („...že jemu za to sľúbili nejaké však, do piči, keď tam dáte aj, že mu sľúbili bárs čo.“), údajne za to, že mal krivo vypovedať na príslušníkov NAKA PPZ zaradených do pracovnej skupiny Očistec („...že máte informáciu o tom, že o tom, že eh „prezývka A.H.“ boli sľúbené nejaké nenáležité výhody eh za to, že proste bude krivo vypovedať na tom, na, na spolubojovníkov...“), pričom dôležitým momentom bolo, aby v danom prípade mohli založiť príslušnosť ÚŠP a NAKA PPZ („Lebo keď tam to nebude (korupcia). Vieš. Tak nevieme tam našu príslušnosť nejakým spôsobom založiť.“). Obvinený A.A. dokonca navádzal operatívneho pracovníka na spracovanie úradného záznamu s fiktívnym obsahom, v ktorom by si operatívny pracovník vymyslel, že bol vyťažiť nejakú osobu, ktorá mu mala uviesť, že jej A.H. povedal určité skutočnosti, pričom táto osoba už mala o tom vypovedať v nejakom trestnom konaní. Teda už v júni 2021 sa obvinení A.B. a A.A. snažili primäť operatívnych pracovníkov, aby vyfabrikovali úradné záznamy, a na ich podklade spracovali realizačný návrh, na základe ktorého by bolo možné začať trestné stíhanie, v ktorom by podozrivými boli príslušníci ÚIS zaradení do vyšetrovacieho tímu Oblúk, zároveň si vyžiadať od vyšetrovateľa ÚIS D.F. zápisnicu o výsluchu A.K. („prezývka A.K.“) a snažiť sa jej obsahom zdiskreditovať A.H., a teda aj trestné konanie vedené na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021.

 

(s. 86): Ak teda obvinení A.B. a A.A. popierajú, že z ich strany išlo o konanie namierené proti činnosti vyšetrovacieho tímu Oblúk, a v mediálnom priestore je prezentované, že obvinení boli zadržaní z dôvodu, že do médií unikol realizačný návrh, v ktorom boli príslušníci vyšetrovacieho tímu Oblúk uvedení ako podozrivé osoby (teda, že zadržaní mali byť práve členovia tohto tímu, a preto zadržali obvinených, aby k ich zadržaniu nedošlo), poukazujem na vyššie uvedené časové súvislosti (doručenie spravodajskej informácie SIS 30.03.2021, doručenie trestného oznámenia A.V. 13.04.2021, výsluch A.H. 14.04.2021, vznik vyšetrovacieho tímu Oblúk 10.05.2021, zaistenie vyšetrovacích spisov na NAKA PPZ 10.06.2021), z ktorých je zrejmé, že vyšetrovací tím Oblúk konal dávno predtým ako bol realizačný návrh zo 16.07.2021 a následne zo 06.09.2021 spracovaný a unikol do médií, a naopak je zrejmé, že to boli práve obvinení, ktorí sa snažili konať proti vyšetrovaciemu tímu Oblúk potom, čo boli 10.06.2021 na NAKA PPZ zaistené vyšetrovacie spisy z pracovnej skupiny Očistec a následne ako sa dozvedeli, že majú byť zadržaní okrem iných aj členovia z pracovnej skupiny Očistec, čo potvrdzuje aj výpoveď obvineného A.C., z ktorej vyplýva, že keď sa 16.07.2021 rozprávali o tom, že vyšla najavo v médiách informácia, že majú byť zadržaní príslušníci NAKA z tímu Očistec a niektorí prokurátori ÚŠP a uvedené má realizovať ÚIS, obvinený A.B. mu uviedol, že by sa to nemalo takto nechať, že by sa malo niečo spraviť.

Rovnako uvedenú skutočnosť potvrdzuje, ako je už uvedené vyššie, zvukový záznam zo 16.07.2021 od 17:01:25 h do 17:22:32 h a jeho prepis, kde C.L. hovorí: „: „Fúú. Kokos, ale to by bol ináč fejl, že by sme ju zadržali dve, dve hodiny predtým ako oni by chceli nás.“

Zároveň poukazujem na zvukový záznam zo 17.07.2021 od 14:27:41 h do 16:46:10 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí: „Len aby to išlo úplne mimo skupiny, až sa to ozaj bude robiť, tak nech neni sú problémy (...).“, čo tiež potvrdzuje, že obvinení vedome konali proti vyšetrovaciemu tímu Oblúk, ktorý vyšetroval práve podozrenia z možného ovplyvňovania trestných konaní vedených v pracovnej skupine Očistec, a teda sa snažili zabezpečiť, aby trestné stíhanie proti príslušníkom ÚIS z vyšetrovacieho tímu Oblúk viedol niekto mimo pracovnej skupiny Očistec (uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 preto podpísal A.D., ktorý nie je členom pracovnej skupiny Očistec, hoci ho tvorili A.B., A.A., A.C.), aby tak vytvorili zdanie nezaujatého vyšetrovania.

Uvedené konštatovanie a vedomosť obvinených, že v konaní vedenom na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021 sú v okruhu podozrivých, dokazuje aj zvukový záznam z 18.07.2021 od 15:09:10 h do 16:15:05 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí A.E.: „No viem, že toto malo byť najprv ale to je len per, perhubná informácia, že to najprv D.I. ponúkli, aby to robil.“ A.E. reaguje: „Tento prípad?“, na čo A.B. odpovedá: „Nás.“, čo opäť podporuje motív obvinených na skoncipovanie a vydanie nezákonného uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021.

 

(s. 87): V ďalšej časti tohto zvukového záznamu a jeho prepisu možno registrovať na jednej strane exponovanú snahu obvinených, ako aj ďalších príslušníkov NAKA PPZ zaistiť osobu vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, na druhej strane však znalosť obvinených o neexistencii dôkazných prostriedkov na postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, kde A.E. hovorí A.B.: „Ja preto som sa ťa včera tak sprosto pýtal, ale ja vie, že sprosto, že aký čas na spustenie tohto všetkého, tohto konkrétneho treba. Tu ako to držať?“, na čo C.L. reaguje: „Ja osobne si myslím, že tam už len ten samotný moment, lebo ona jak sa teraz cíti, a teraz zbytočne. A zrazu, zrazu keby bola v putách, že do piči, ona sa zlomí hneď.“ A.B. na to povie: „Ty nemáš šancu, ty nemáš na to tak nabité, aby si ju, ty máš maximálne nabité na to, aby si ju zobral ako podozrivú, a to na vznesenie to neni, toto teraz tu. Na vznesenie.“

V tejto súvislosti poukazujem tiež na zvukový záznam z 18.07.2021 od 18:39:28 h do 18:43:12 h a jeho prepis, kde sa A.C. pýta: „Máme tak, že na vznesenie?“, na čo A.B. odpovedá: „Na zadržanie to máme určite.“, opäť A.C.: „A na vznesenie?“, A.B.: „A na vznesenie nie, nemáš (nezrozumiteľné slová) ti povedal.“, z čoho je aj na tomto mieste zrejmý cieľ obvinených, a to prostredníctvom invazívneho zaisťovacieho úkonu zastrašiť, zdiskreditovať, kriminalizovať vedúcu vyšetrovacieho tímu Oblúk, znefunkčniť tým fungovanie tímu a zamedziť riadnemu objasneniu podozrení preverovaných v rámci konania vedeného na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021.

Zámer obvinených vykonávať voči vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk invazívne úkony, potvrdzuje aj zvukový záznam z 21.07.2021 od 11:20:48 h do 11:56:48 h a jeho prepis, kde neznámy muž hovorí: „Chápeš do piči, šak podľa mňa A.T. už má teraz sľúbené, že v prípade, že by sa detektor (nezrozumiteľné slová).“, na čo A.B. reaguje: „Ale jasné, že áno. Len ju treba, ako keby, ju normálne spraviť. A do väzby jebnúť.“ V ďalšej časti záznamu A.B. zopakuje: „Ju treba jebnúť, to, toto dobre neskončí.“

Jednoznačnú obavu obvinených, že majú byť realizovaní zo strany vyšetrovacieho tímu Oblúk, a z toho plynúci motív ich konania, zabrániť vlastnému zadržaniu zadržaním členov uvedeného tímu, ktorý vyústil do vykonštruovania uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 ako „zákonného“ podkladu na vykonávanie nasledovných úkonov, dokazuje zvukový záznam z 19.07.2021 od 10:21:36 h do 10:38:04 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí C.I.: „Však to vyzeralo, že (nezrozumiteľné slová) pôjdeme vybrať v nedeľu.“, na čo C.I. reaguje: „Ju?“ a A.B. odpovedá: „Lebo mali dojsť nás zobrať v pondelok.“ C.I.: „Ako čakáte, že prídu?“ A.B.: „Nie, však také boli informácie, že v pondelok štrnásť ľudí (nezrozumiteľné slová).“ C.I.: „Že prídu vybrať štrnásť ľudí? Že celú našu chodbu?“ A.B.: „Že (nezrozumiteľné slová), vyšetrovateľov, operatívcov a prokurátorov ú eš pé.“

 

Nezákonné monitorovanie vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk obvinenými, prípravu jej nezákonného monitorovania a dovolím si konštatovať, že aj plánovanú ďalšiu nezákonnú činnosť obvinených dokazujú zvukový záznam z 18.07.2021 od 12:05:49 h do 12:39:25 h a jeho prepis, kde sa A.C. pýta: „Teraz tam je piča v robote?“, na čo A.S. reaguje: „Neviem, neviem, ee neviem, či tam, no však dôjde oný Capko, tak, tak som mu kázal (nezrozumiteľné slovo) sa previesť.“ A.C. odpovedá: „Môžem ísť s Capkom, ja mu presne ukážem, poviem mu, aj k nej domov môžeme ísť.“ A.S. nadviaže: „Nie, popozeráme ešte, neviem však. Vieš, buď zistíme, že je v robote. Čo nám to, ako vieš, nič nám, nič nám to nepomôže.“, na čo A.B. reaguje: „Zapálime jej auto. Kanistrom.“, ako aj zvukový záznam z 18.07.2021 od 17:16:28 h do 17:54:55 h a jeho prepis, kde B.E., bývalý príslušník ÚIS, hovorí: „Dobre. Ú zed pé čé vie monitorovať elektronicky A.T. auto? Že by sa jej tam dal magnet niekde?“, na čo A.B. reaguje: „A však, a to by sme nevedeli my si spraviť oné, eh keď sme robili banky vtedy, pamätáš si? Keď sme dávali D.J. pod auto dží pí esko.“, na čo A.S. povie: „No.“ A.B.: „To bolo cez ochranu objektov robené. Či jak to bolo?“ A.S.: „Eh cez hh no cez ochranu objektov.“ Na to B.E. poznamená: „Len zase, len, len ak to chcete použiť, mali by ste mať na to príkaz.“, pričom A.B. reaguje: „Na to sa ja môžem vykašľať. Mne stačí, že budem vedieť.“ B.E.: „A čo vám to pomôže. Keď, keď, keď, keď ju budete chcieť zajať, nebudete to mať ako dôkaz. Hej?“ A.B. neskôr pokračuje: „A to džíp í esko skôr jej pod auto, ale neprocesne dáme. Aby sme vedeli, že kde behá. No a potom by sme riešili, keď budeme vedieť presne.“ B.E.: „Ona parkuje na ulici?“ A.B.: „To neni voláky problém, treba len pozrieť také isté auto, že kde sa to dá upichnúť. Tak dobre schovať.“

 

(s. 88): Na posledný zvukový záznam nadväzuje zvukový záznam z 19.07.2021 od 10:21:36 h do 10:38:04 h a jeho prepis, svedčiaci o plánovaní nezákonného sledovania vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, kde A.B. sa pýta: „Idete doriešiť tú, tú džíp í esku?“, na čo A.S. reaguje: „Akú?“, A.B. odpovedá: „Pod auto.“ A.S.: „Jej? (nezrozumiteľné slovo - ako) a keď to nájde, do piči, vieš?“ A.B.: „No nič. Však ale to bude oné, čierna karta, to nebude oficiálne.“ A.S.: „S C.D. riešim, ten v tom má prax. Hm oné, C.D. zavolať alebo C.C. Viem, že oni, oni, oni aj mali nejaké.“ A.B.: „Vieš, napichajú sa tam droty, že je to oné (nezrozumiteľné slová). Z., ale treba voľačo robiť, lebo to bude piča takto.“, ako aj zvukový záznam z 19.07.2021 od 10:55:44 h do 11:26:20 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí: „A džíp í esko pod auto treba vymyslieť). Džíp í esko pod auto A.T. neprocesné.“ Neznámy muž odpovedá: „Neprocesné. Hm. Nemáme to spojazdnené. Tie moje. Lebo tie mi odjebali, „prezývka A.S.“ mi tuším odjebal vtedy. Takže ja neviem, či to vieme nejako rýchlo rozbehať.“ C.L. doplní: „No len neprocesné, to bude len také potom, vieš.“ A.B. reaguje: „Budeme vedieť, kde sa hýbe minimálne, piča, vieš? Kde sa hýbe, čo sa hýbe, však voľakde sa s tým kokotom musí stretávať. Keď budeme mať neprocesné, tak aspoň budeš vedieť voláky operatívny záznam napísať k tomu, že bola videná tam a tam alebo potom si už stiahneme nejaké kamery alebo voláku kokotinu. Keď budeme vedieť aktuálne. To je to isté, jak víš, B.C. mi povie, že dajte na ňu sledku. Na kieho Boha na ňu ja budem dávať sledku, keď za chvíľu ju odkopú.“ A.B. po chvíli pokračuje: „A hento (sledovanie vozidla mjr. Mgr. A.T.), do koľko vieme spraviť?“, na čo neznámy muž odpovedá: „To neviem, oni už nebe, nebehali dlho, vieš? Ja som ich mal, budem potrebovať čierne karty, bude musieť „prezývka A.S.“ zohnať, vieš? Čierne karty, čierny telefón. No a potrebujeme na nejakú, na nejakú dušu, na cigána, kreditové karty, telekomácke, musím rozbehať, nabiť, a že číslo teoreticky, keby sa s tým hrám, tak možno dneska by som to rozbehal.“ Následne vojde do kancelárie A.C., ktorému A.B. povie: „D., pôjdeš na seba vybrať karty.“, A.C.: „Pôjdem vybrať?“ A.B.: „Bavíme sa, vieš, že tej I. jebnúť auto, pod auto oné.“, na čo A.C. reaguje: „Však nemáme nejakú hen SIM-ku z tesko mobajlu do piči alebo čo? Čo sa neregistruje. Však a nemáme tu nejaký zaistený telefón so SIM-kou?“, neznámy muž nadviaže: „Ja mám také, ale vravím, oni celý čas boli používané tak, že ja som to mal na kadejaké oné osoby, čiže neni to dohľadateľné vôbec, tuná s ničím spojiteľné. Že ja mám fakt čierne. Čierne, čierne.“ A.B. o chvíľu pokračuje: „Rozmýšľajte chlapci, lebo keď padne náš plán, s oným, s ministrom s so A.E. (nezrozumiteľné slovo –kurnik), E. on hovorí, že dobre, všecko v porádku, ale on vác menej sa spolieha na to, že my hu ujebeme.“ V ďalšej časti zvukového záznamu A.B. povie: „Dobre. Čiže deľba úloh.“, C.L. reaguje: „My kamery.“ A A.B. pokračuje: „Kamery. Potom (nezrozumiteľné slová). Dží pí esko. Ty, spolu idete?“

 

(s. 89): V tejto súvislosti poukazujem tiež na zvukový záznam z 21.07.2021 od 16:00:01 h do 16:44:38 h a jeho prepis, kde A.C. hovorí A.S.: „Nemusíš im chodiť prepichovať tie gumy.“, na čo sa A.S. spýta: „Prečo?“ a A.C. odpovedá: „Máme najnovšie info, že menili i vedúceho tímu.“, ktorý svedčí o tom, že na základe informácie o výmene na pozícii vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, obvinení spolu s ďalšími príslušníkmi NAKA PPZ upustili od plánovaných nezákonných opatrení smerujúcich voči členom tímu.

Na rozdiel od názoru krajského súdu rozhodne nezastávam názor, že takéto rozhovory predstavujú štandardnú komunikáciu medzi, ako je často v médiách prezentované aj súčasným prezidentom PZ, elitnými vyšetrovateľmi NAKA PPZ, teda príslušníkmi PZ, ktorých úlohou je predovšetkým spolupôsobiť pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, odhaľovať závažné trestné činy a zisťovať ich páchateľov, a nie plánovať zapaľovanie vozidiel, prepichovanie pneumatík a nezákonné sledovanie občanov SR, tak ako to vyplýva z vyššie analyzovaných objektívnych dôkazov, teda zo zabezpečených zvukových záznamov. Ak príslušníci NAKA PPZ, ktorí sa takto vyjadrovali a plánovali nezákonné postupy voči iným osobám, majú byť skutočne elitou PZ, tak vyjadrujem obavu o spravodlivé presadzovanie práva a uplatňovanie zákonnosti „elitnými“ policajtmi v rámci trestných konaní a vo svojej podstate aj obavu o zachovanie princípov právneho štátu v tejto krajine.

 

Obhajobné tvrdenia obvinených, že pri koncipovaní uznesenia ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021 išlo o bežnú konzultáciu medzi kolegami, o štandardnú činnosť vyšetrovateľov NAKA PPZ, kedy sa radia a navzájom dopĺňajú svoje myšlienky do uznesenia, vyznievajú s poukazom na vyššie konštatované skutočnosti, vrátane skutočností zrejmých z uvedených zvukových záznamov účelovo, tendenčne, dokonca až drzo a ironicky (obvinený má však právo použiť akékoľvek prostriedky obrany, aj klamstvo), keďže ako už bolo rozvedené vyššie, už v júni 2021, teda krátko po zaistení vyšetrovacích spisov na NAKA PPZ zavládla zrejme panika a jednoznačnou snahou obvinených, čo sa následne naplno prejavilo 16.07.2021, bolo, ako preukazujú zvukové záznamy, zastaviť alebo zabrzdiť príslušníkov ÚIS zaradených do vyšetrovacieho tímu Oblúk, ktorí vyšetrovali podozrenia z možného ovplyvňovania svedkov v trestných konaniach vedených na NAKA PPZ, a to na základe relevantných podkladov, nie vyfabrikovaných.

K účelovej fabulácii uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 poukazujem na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 14:28:41 h do 14:53:40 h a jeho prepis, kde A.A. hovorí: „No dobre, poďme teraz reálne. Máme za čo začať?“ A.B. odpovedá: „Začať je vždycky za čo.“ A.A.: „No nie, ale teraz naozaj, lebo to, chlapi.“ A.S. sa pýta: „Vieme za čo ideme začať?“ A.B. odpovedá: „Áno, začínačku. V hrubých rysoch, tebe ju dám prečítať.“ A.A. reaguje: „No nie v hrubých rysoch. To musí byť to očko pičko, lebo teraz to, čo keď som sa s oným bavil, s tým E., to musí byť očko pičko, určite nikto z vás to nebude robiť, keď tak oni á treba sa tam zastaviť.“

V ďalšej časti obvinení A.A., A.B. a A.C. riešia súhlas riaditeľa ÚIS s tým, aby vyšetrovanie vykonával vyšetrovateľ NAKA PPZ napriek skutočnosti, že ako podozrivé osoby figurovali príslušníci PZ. A.A. hovorí: „Ale to treba s ním (s A.E.) dohodnúť, vytelefonovať, že prídeme si žiadať stanovisko. Nie že on odíde.“ Neznámy muž vraví: „Prokurátor ti musí napísať papier pre neho.“ (žiadosť o stanovisko). A.C. reaguje: „Dobre, jak prokurátor dá, že prokurátor povie, že hej ideme, a hneď voláme (A.E.).“ A.A. pokračuje: „Sa spojí s B.B., že teda nech nachystá žiadosť o stanovisko, tak niekto vybehne do Pezinka po tú žiadosť a rovno za týmto (A.E.). A do žiadosti sa napíše, iba že (...), kde hm medzi podozrivými majú byť aj príslušníci z inšpekčnej služby z odboru západ a, a tak ďalej. Vieš? A neviem, či tam ich aj musí asi aj menovať?“ Neznámy muž reaguje: „Ne, či hej?“ A.A. odpovedá: „Hej.“ A.C. potvrdzuje: „Hej.“ A.A. hovorí: „No tak ju tam najebe a toho kokota A.R. Jej meno máme, však ona tam je a ten A.R.“ A.B. dodáva: „A operatívci.“ A.A. sa pýta: „A operatívcov nevieme tie mená?“ A.B. odpovedá: „Vieme.“ A.A. dodáva: „Vieme? No. Tak títo sú, títo sú podozriví a hotovo a nech dá stanoviská.“ A.S. sa ďalej pýta: „Kto nám podpíše realizák?“ A.A. odpovedá: „Neviem kto, kto podpíše realizák.“ A.S. hovorí: „Je tu aj C.K. aj C.J. je tu. Však do piči, ale už si to (nezrozumiteľné slová) že budem všade ja.“ A.C. hovorí: „Ty to nemôžeš podpísať.“ A.S. hovorí: „Ja nie že by som nedôveroval teraz oné C.K. alebo C.J., ale keď toto niekto zbadá.“ Na to A.A. povie: „No a čo? Povieš, že je to oné, že je to prekonzultované s prokurátorom všetko a hotovo, že čo.“

 

(s. 90): K nedôvodnosti vydania uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 a k údajnej bežnej komunikácii vyšetrovateľov NAKA PPZ pri koncipovaní uznesenia o začatí trestného stíhania poukazujem tiež na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:56:04 h do 17:02:10 h a jeho prepis, kde A.B. telefonuje s prokurátorom ÚŠP JUDr. B.B. a hovorí: „My dokopávame uznesko, len potom vo vzťahu k hm tomu opatreniu, aby sme mohli robiť žandárov. Tak to by sme vedeli ešte dneska vyriešiť? Dobre. A vy ste jak na tom? Čakáte hej? (...) Nejakých desať minút, keď nám ešte dáš, tak cca o trištvrte tam vieme byť.“, čo tak ako je už uvedené vyššie dokumentuje súčinnosť obvinených pri vydávaní inkriminovaného uznesenia s menovaným prokurátorom ÚŠP.

 

V ďalšej časti zvukového záznamu a jeho prepisu A.A. hovorí: „Ja by som tam nedával ehm ešte tento NBÚ, lebo to NBÚ to nemá s ňou (A.T.) ako s tou pičou nič spoločné, vieš. Ona podľa mňa robí na objednávku služby.“, čo jednoznačne preukazuje, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo vydané bez relevantného podkladu, keďže dva z troch úradných záznamov, ktoré boli prezentované ako podklad realizačného návrhu, sa týkali práve činnosti NBÚ.

Skutočnosť, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo tvorené v čase, keď ešte nebol spracovaný realizačný návrh, ktorý mal byť jeho podkladom, okrem vyššie analyzovaných zvukových záznamov a výpovede obvineného A.C., dokazuje aj ďalšia časť tohto zvukového záznamu a jeho prepis, kde najskôr B.N. hovorí: „(...) na A.R., že ty budeš mať oné, krstné meno, lebo že to máš na žiadosti jedna vec a povedal, že neni vhodné ich vôbec lustrovať. Neni vhodné ich vôbec lustrovať, lebo oni, keď sa náhodou nechali sami blokovať, tak im to, že hneď cinkne.“, na čo A.A. reaguje: „Daj bez, tak napíš do realizáku, daj nejakú poznámku, že osoby z dôvodu ich zaradenia neboli zatiaľ vylustrované, aby nedošlo k vyzradeniu, zmareniu účelu trestného konania.“ O chvíľu B.N. hovorí: „Ale len v stručnosti my napíšeme henten oný realizák.“

Zo zvukového záznamu a jeho prepisu je evidentné, že obvinení tvoria uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, pričom nevychádzajú zo žiadnych podkladov a A.A. len živelne diktuje: „zo strany bližšie nestotožnených osôb majúcim vzťah k slovenskej informačnej službe, ďalej len es í es, oslovení eh oslovení a dáme bez tých odsekov, boli oslovení doposiaľ nestotožnení príslušníci odboru inšpekčnej služby Západ (...), aby z titulu svojho, eh aby (...) z titulu svojho služobného zaradenia (...) skupina vyšetrovacieho tímu, zriadeného za účelom (...) vyšetrovania podozrení, podozrení z ovplyvňovania svedkov členmi skupiny, členmi (nezrozumiteľné slovo) podozrení z ovplyvňovania svedkov členmi skupiny OČISTEC (...), tak, ktoré konanie je vedené na o i s z pod čé vé es ú i es, ako aj ďalších súvisiacich konaniach, a tam máš toto, od pomlčka, zhromažďovali v prebiehajúcich trestných konaniach (...) informácie, a tieto (...).“, pričom aj ďalšia časť zvukového záznamu korešponduje s obsahom uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021.

(s. 91): Zámer začať úmyselne trestné stíhanie, ktoré by reálne smerovalo proti vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, dokumentuje časť zvukového záznamu a jeho prepis, kde A.A. hovorí: „Toto by som da preč. Aj toto by som dal, že ďalších týchto príslušníkov ozbrojených zborov, by som vyslovene len na tú inšpek, len na tú ako A.T. začal.“ A.A. pokračuje: „A tu by sme ten motív dali. Z dôvodu, z dôvodu zakrytia ich trestnej“, A.B. nadviaže: „es í es za vopred prisľúbený finančný prospech, ja by som tam dal to podplácanie.“…

 

O aktívnej účasti A.C. na vytváraní uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 svedčí aj časť zvukového záznamu a jeho prepisu, kde A.C. radí A.B. a A.A., ktorí sa účelovo snažia opísané konanie kvalifikovať ako trestný čin sabotáže, keď povie: „Musí sa smerovať voči celku, nie voči jednotlivcom. Voči inštitúcii, nie voči ľuďom, ktorí pracujú v inštitúcii. Ale ona nezne hm, ona neznefunkční políciu ako takú (...) to by musel byť útok na policajný zbor ako taký.“, na čo A.A. reaguje: „Neviem, či tam sabotáž najebeme do toho.“ A.C. pokračuje: „Ona či, ona keď útočí len na jednu zložku polície, lebo ona by musela narušiť riadny chod polície ako taký.“, na čo A.A. povie: „Tak tam sabotáž nejeb zatiaľ do začatia. Iba zneužitie právomoci a korupciu.“ A.C. upozorňuje: „(nezrozumiteľné slová) tam treba aj zakomponovať to, že zo svojej pozície využívajú prvok moci a svoje právomoci využívajú na toto. Lebo tam musí byť ten prvok tej moci, pri tri dva šestke.“ A.A. hovorí A.B.: „No vytlač to, daj to ešte D., on má s tým viac skúsenosť s tou tri dva šestkou, nech to tam ešte dokomponuje.“ A.C. sa na to pýta: „A čo sa týka toho, že ona si vyžiadala nad rámec veci, ktoré ona (nezrozumiteľné slová)? Takže aj béčko by tam môže, prekročí svoju právomoc.“ (§ 326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona).

Skutočnosť, že začatie trestného stíhania neodôvodňovali žiadne relevantné poznatky dokazuje časť zvukového záznamu a jeho prepis, keď A.A. povie: „Korupcia tam musí byť nejaké záznamy alebo niečo z čoho to bude vyplývať naozaj, že to proste nemôžeme tam dať len, pretože my vieme, že to určite nerobili len. Vieš? To treba tiež dať chalanom na.“ (operatívnym pracovníkom, aby vytvorili úradný záznam, z ktorého by vyplývali informácie odôvodňujúce kvalifikáciu konania ako korupčného trestného činu).

Vo vzťahu k fabrikovaniu právnych kvalifikácií poukazujem na časť zvukového záznamu a jeho prepis, kde A.A. hovorí: „(...) D. hovorím, že nech tam ešte pozrie, nech tam dokomponuje to krivé obvinenie.“ A.B. reaguje: „A návod tam nedáme? Alebo vydieranie?“, na čo A.A. odpovedá: „Oni ešte nevydierajú, len (nezrozumiteľné slová), oni len to robia v tom úmysle, že ich budú.“

Priamy podiel A.C. na nezákonnom fabulovaní uznesenia ČVS:PPZ-205/NKABA1-2021 preukazuje aj časť zvukového záznamu a jeho prepis, kde A.C. upozorňuje: „A tuto nechcete tam zakomponovať, že bližšie nestotožnených osôb majúcich vzťah k Slovenskej informačnej službe oslovením doposiaľ nestotožnení príslušníci odboru inšpekčnej služby Západ, ktoré, vieš, v tom teda, že lebo tam máte korupciu, hej? Prijímanie a podplácanie. A tak ako si hovoril, že aby tam bolo zakomponované to, že a za tieto ich služby im bola sľúbená nenáležitá, uhm výhoda.“, na čo A.B. reaguje: „Poď tuto si sadnúť D. k tomu, poď a.“, a A.A. pokračuje: „Rovno dopisuj. Rovno dopisuj, potom ti to zasa pozrieme, dobre?“

Ďalšia časť zvukového záznamu a jeho prepis svedčí o snahe účelovo založiť príslušnosť ÚŠP, kde A.A. hovorí: „Aj korupcia tam je, to musí byť vyslovene len aby bola príslušná špeciálna. Lenže tam je to také, že mali by niečo oni z toho mať len.“, na čo A.B. nadväzuje: „To opatrenie preto potrebujeme, aby sme mohli žandárov robiť.“ A.C. navrhne: „dva deväť šestka?“ (§ 296 Trestného zákona - trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, na ktorý je vecne príslušný ÚŠP). …

(s. 93): Vo vzťahu ku koncipovaniu uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 obvinenými v čase, keď realizačný návrh nebol schválený riaditeľom odboru Bratislava, NAKA PPZ, povereným riadením dočasne neobsadenej riadiacej funkcie poukazujem na časť zvukového záznamu a jeho prepis, kde A.S. hovorí: „Realizák je podpísaný C.J., ty ne, nevybehneš?“ C.L. sa pýta: „Kam treba?“ A.S. odpovedá: „Za C.K. pre podpis. Idem mu zavolať.“ A.B. reaguje: „Len dočkaj, tam tú zločineckú ešte namontujeme.“ B.N. povie: „Už je to podpísané C.J.“ A.A. odpovie: „To nevadí, oni môžu dať eh realizák aký chcú.“ A pokračuje: „Cinkni, že či tam treba tým pádom celú tú, no tú zločineckú, ktorá je vlastne stíhaná v tri tri jednotke, že ju tam prekopírovať. A vieš, prekopíruješ tam tú zločineckú, takže (nezrozumiteľné slová) to návetie. Ne, nekopírovali celú, len také to návetie. Tam dať a pre túto skupinu sú činné osoby, ktoré konajú tak, a zbytok ostane. Aby zakryli trestnú činnosť tej, tejto zločineckej skupiny.“ A.B. na to povie: „Ale to nemáš nikde (nezrozumiteľné slová).“ A.C. navrhne: „No ale to vyplýva aj z výpovede A.K., nie? Lebo tam je aj to en bé účko zapojené, tam je aj A.N. zapojený.“ A.B. reaguje: „Len to by si musel vytvoriť zločineckú skupinu takú, že na vrchu je A.L. a potom sú tam štruktúra en bé ú, štruktúra es í es, vieš.“

K účelovej právnej kvalifikácii, účelovej príslušnosti ÚŠP a zjavnej nedôvodnosti začatia trestného stíhania upriamujem pozornosť aj na ďalšiu časť zvukového záznamu a jeho prepisu, kde A.B. povie: „Ja by som tam nemotal tú zločineckú.“, na čo A.A. reaguje: „Dobre, ale budeme tam vedieť tú korupciu namotať? Vieš.“ A.B. povie: „Však mám záznam. Jak ste napísali realizák? Tak, že má za to voľačo sľúbené?“ A.S. odpovedá: „Však jak to je plus mínus, ja som to tak.“ A.B. povie: „No ukáž ten realizák.“ A.A. pokračuje: „Lebo ozaj to vyplýva len z realizačného návrhu, no však dobre, tak vyplýva to z realizačného návrhu, však ale my ani, my neobviňujeme. My len začíname.“, ktorá zároveň tiež dokazuje vytváranie uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bez znalosti realizačného návrhu obvinenými. A.A. pokračuje: „Po tomto môžeme hrať na tú ko, onú korupciu, ale to potom musí byť aj.“, na čo A.C. odpovedá: „Tak toto potom pozrite, keď nemáte korupciu. To vyplýva už z úradných záznamov, nie?“ A.A. reaguje: „Ale, že či to je príslušný špeciál na to.“ A.C. odpovedá: „Trestné činy korupcie, a toto je trestný čin korupcie. To je prijímanie nenáležitej výhody. A tam ak bude teda operatívnymi záznamami potvrdené, že by mala mať zabezpečený tým kariérny postup, odmeny nad rámec tých povinností, ktoré ona zisťovala, tak eh teoreticky a nemusí tam byť to prijímanie, podplácanie teda. A nemusí tam byť tá zločinecká.“ A.B. reaguje: „Ten záznam treba o (nezrozumiteľné slovo) spraviť.“ A.A. na to povie: „Musí byť keď, keď chceme na, keď chceme na tú začať aj, že tam je aj korupcia, tak to musíme my z niečoho vychádzať. Že tam musí byť nejaký záznam, že niekde bolo proste, ja neviem, získané, zistené, že má mať ona (A.T.) za to sľúbený potom nejaký kariérny postup, respektíve nejaké iné nenáležité výhody.“, čo zároveň svedčí aj o neakceptovateľnom fabulovaní korupčného konania vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk mjr. Mgr. A.T. s cieľom ju za každú cenu kriminalizovať a tak odstaviť od vedenia tímu a vyšetrovania podozrení z ovplyvňovania trestných konaní. A.A. na to reaguje: „Kuknite tie záznamy, alebo keďže treba napísať (nezrozumiteľné slová). No lebo potom tam je zalo, tam potom neni príslušný špeciál.“.

 

(s. 94): Úmysel za každých okolností začať trestné stíhanie, ktoré bude smerovať proti vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk v snahe zmariť tímom vedené vyšetrovanie, dokumentuje aj ďalší zvukový záznam z 12.09.2021 od 14:49:45 h do 14:58:40 h vyhotovený v služobnom motorovom vozidle evidovanom v pôsobnosti NAKA PPZ na základe príkazu Okresného súdu Bratislava III, č.p.: Ntt 57/2021-2-V-OSBAIII z 26.05.2021 a jeho následného predĺženia na základe príkazu Okresného súdu Bratislava III, č.p.: Ntt 89/2021-2-V-OSBAIII z 20.09.2021, kde D.K., vedúci 2. operatívneho oddelenia NAKA PPZ telefonuje s neznámou osobou, s ktorou sa rozpráva o realizačnom návrhu NAKA PPZ zo 06.09.2021 uniknutom do médií a hovorí: „(...) tam vôbec neišlo o podstatu, čo tam je napísané, vieš, vieš, ťa, ťažko, ani ti to takto nemôžem povedať, ale tam išlo iba, že rýchlo kvôli tomu, čo D.H. zrušil, procesne aby voláke veci mohli ísť. Tak bolo treba znovu začať to oné, stíhanie. Vieš, a voľačo bolo treba napísať jako, ale, ja, jakože samozrejme. Keď si to tam že po, pozrieš, celé si to prečítaš, tak jakože hneď vieš, že kto je ten a ten. Len tam ide o tú policajnú časť a hentá tá druhá, tá vlastne nás, nepoviem, že nezaujímala, ale tam išlo iba hocičo, aby sa mohlo, vieš, aby, aby bol realizák (nezrozumiteľné slovo), aby sa za, začalo robiť.“ Neznámy muž na to hovorí: „Q., všetkému rozumiem, ale je tam tvoj podpis. Hentaká kokotina, to jak, jako vieš jaká je to kokotina tam napísaná.“, na čo D.K. reaguje: „Viem a Y. na druhej strane z môjho, z mojej pozície, ja to môžem iba jako schváliť, ka s tým nič iné nemôžem robiť. No však ja, ja som, ja keď som si to čítal, ja som prevrátil s očami, ale jediné, čo som to mohol, tak jakože posunúť ďalej, však nech sa to preverí alebo nepreverí. (...) som počul, že sa skopírovali staré uzneská, len aby volačo bolo. (...) Vieš jakože, že to ja ja som nemal ani to ne, že teraz alibisticky hovorím, ja som inú možnosť ani nemal jako podpísať to. (...) Oni z toho musia voľáko vykorčuľovať a povedať si, že prečo to tak chceli, prečo to tak robili, kto im to kázal, alebo čo. (...) Prečo to tak robili, prečo to tak robili, ja, ja neviem prečo to tak robili, ale to od toho som neni ja no. A ono, ono sa, oni sa odvolávali na voľačo z minulosti a na voláké ďalšie procesné úkony, čiže ja neviem kvôli voľačomu to asi tak potrebovali, a alebo možno že, alebo možno že to bol ten prvý realizák tak sprave, keď som tam ja ešte nebol, tak možno žer bol tak spravený a teraz zmenili iba dátum ja neviem.“

Uvedená komunikácia a vyjadrenia D.K., ktorý ako vedúci 2. operatívneho oddelenia NAKA PPZ podpísal realizačný návrh zo 06.09.2021, pričom tento bol de facto druhou prepracovanou verziou prvého realizačného návrhu zo 16.07.2021, ktorý je podrobne rozobratý vyššie, nasvedčujú tomu, že skutočnosti uvedené v danom realizačnom návrhu, ktoré boli v podstate skopírované z realizačného návrhu zo 16.07.2021 a dotvorené, sa nezakladali na pravde a realizačný návrh bol spracovaný účelovo s cieľom za každú cenu opätovne začať trestné stíhanie, ktoré bolo uznesením GP SR č. k. IV/3 Pz 74/21/1000-3 z 24.08.2021 zrušené.

 

Konanie obvinených A.A., A.B., A.C. a A.D. spočívajúce vo vykonštruovaní podkladov, realizačného návrhu, ako aj samotného uznesenia ČVS:PPZ-205/NKABA1-2021 vrátane jeho skutkového a právneho základu, a to s vedomím dočasne povereného riaditeľa ÚIS, obvineného A.E., dokonca za jeho aktívnej účasti a pomoci obvineným, nemožno v kontexte vyššie uvedených skutočností vyhodnotiť inak ako neakceptovateľné, spreneverujúce sa ich poslaniu, a to s cieľom kriminalizovať príslušníkov ÚIS z vyšetrovacieho tímu Oblúk, vlastných kolegov policajtov, ktorí mali len tú „smolu“, že boli zaradení do uvedeného tímu a vykonávali činnosť, na ktorú ich splnomocnil zákon, teda preverovali a vyšetrovali podozrenia z možnej trestnej činnosti, okrem iného aj príslušníkov NAKA PPZ.

 

Nad rámec vyššie uvedenej argumentácie k uzneseniam krajského súdu z 01.10.2021, ktorými obvinených prepustil z väzby (s. 95):

 

Pokiaľ ide o konštatovanie krajského súdu, že na zvukových záznamoch je zachytená náležitá, neformálna, pracovná debata či diskusia kompetentných osôb na pracovisku, zameraná na čo najpresnejšiu formuláciu skutku a na uvedenie správnej právnej kvalifikácie, takáto profesionálna diskusia kompetentných osôb na pracovisku o koncipovaní skutkovej vety a pri posudzovaní toho, aký trestný čin zodpovedá zistenému skutkovému stavu je bežná a častá, a priam potrebná pre zabezpečenie čo najvyššieho stupňa objektivity záverov, pričom k takejto forme diskusie v rámci orgánov objasňujúcich trestnú činnosť dochádza a musí dochádzať najmä v zložitých trestných konaniach, musím s ním kategoricky nesúhlasiť.

 

Nie je sťažnostnému orgánu zrejmé, na základe čoho, resp. na základe informácií od akého orgánu, subjektu, osoby alebo z akého prostredia, dospel krajský súd k záveru, že vyššie analyzovaná komunikácia zaznamenaná na zvukových záznamoch, je u orgánov objasňujúcich trestnú činnosť bežná a častá, inak povedané odkiaľ čerpal krajský súd istotu, že orgány činné v trestnom konaní pri koncipovaní skutkových viet v uzneseniach o začatí trestného stíhania, resp. o vznesení obvinenia, vedú často a bežne takúto komunikáciu, keďže krajský súd nie je orgánom činným v trestnom konaní a Trestný poriadok ho ani nesplnomocňuje na postup podľa § 199, resp. § 206 Trestného poriadku, takže nemôže vychádzať ani z vlastných skúseností pri tvorbe spomínaných rozhodnutí. ...

 

Opätovne zdôrazňujem, že krajský súd ako sťažnostný súd v rámci rozhodovania o väzbe má nepochybne Trestným poriadkom presne vymedzené právomoci, ale aj povinnosti a mantinely, ale rozhodne nepatrí medzi orgány činné v trestnom konaní, ktorými sú podľa Trestného poriadku výlučne prokurátor a policajt. Inak povedané, ak krajský súd vo svojich rozhodnutiach označil inkriminovanú komunikáciu za profesionálnu, náležitú, neformálnu, pracovnú diskusiu kompetentných osôb, pričom už ale neuviedol ktorý konkrétny zvukový záznam tento jeho záver odôvodňuje, resp. z ktorého konkrétneho dôkazu mu takéto konštatovanie vyplynulo, tak z pozície orgánu činného v trestnom konaní, musím takéto hodnotenie jednoznačne odmietnuť. Prokurátor je na rozdiel od krajského súdu orgánom činným v trestnom konaní, prokurátor je subjektom, ktorý Trestný poriadok definuje ako orgán oprávnený začať trestné stíhanie a rovnako tak aj vzniesť obvinenie konkrétnej osobe, prokurátor je osobou, ktorá disponuje praktickou skúsenosťou pri tvorbe uznesení, ktoré si vyžadujú formulovanie skutkovej vety, prokurátor pozná zákonný proces koncipovania skutkovej vety a vydávania uznesenia podľa § 199, resp. § 206 Trestného poriadku, a preto síce s náležitým rešpektom k rozhodnutiam súdnych autorít, ale predsa jednoznačne vyslovujem záver, že komunikácia obvinených a ďalších príslušníkov NAKA PPZ zadokumentovaná na zvukových záznamoch rozhodne nie je a nemôže byť vyhodnotená ako štandardná a dokonca profesionálna diskusia kompetentných osôb. …

 

(s. 96): Ak krajský súd konštatoval, že na zvukových záznamoch, ktoré krajský súd nazýva odposluchmi, je zachytená neformálna komunikácia kolegov o danom skutku, ktorá podľa krajského súdu potvrdzovala operatívne poznatky, ktoré obvinení mali, napr. že mjr. Mgr. A.T. zhromažďuje spisy A.K., ďalej že sledujú videozáznam zo stretnutia mjr. Mgr. A.T. a A.V., opomenul uviesť, ktoré konkrétne zvukové záznamy tieto operatívne poznatky dokazujú, pričom dávam do pozornosti, že z vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 nevyplýva, že mjr. Mgr. A.T. zhromažďovala spisy, ktoré sa týkali osoby A.K., ale z jej žiadosti z 08.07.2021 zabezpečenej do uvedeného spisu je zrejmé, že postupom podľa Trestného poriadku od príslušného orgánu činného v trestnom konaní žiadala o fotokópie zápisníc o výsluchoch osoby A.K., a zároveň uvádzam, že predmetný videozáznam obvinení nesledovali 16.07.2021, teda v deň, keď koncipovali skutok, tak ako je v rozhodnutí krajského súdu prezentované, pretože v daný deň ním ešte nedisponovali, ale až v dňoch 17.07.2021 a 18.07.2021, čo zo zvukových záznamov vyhotovených z uvedených dní jednoznačne vyplýva. Navyše nie je zrejmé, ako tieto udalosti majú dokazovať údajnú trestnú činnosť členov vyšetrovacieho tímu Oblúk, keďže postup mjr. Mgr. A.T. podľa Trestného poriadku a jej niekoľkosekundové stretnutie s A.V. po jeho výsluchu na ÚIS, pri vozidle zaparkovanom v blízkosti budovy ÚIS, v ktorom sa nachádzala osoba, ktorá bola identifikovaná ako C.G., a ktorá svoju prítomnosť a stretnutie s mjr. Mgr. A.T. na uvedenom mieste ozrejmila vo výsluchu svedka, rozhodne nezakladajú podozrenie zo spáchania akéhokoľvek trestného činu. …

V prípade, ak sa trestné stíhanie nezačína vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu, a začína sa vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania, vyžaduje sa, tak ako v prípade § 199 ods. 1 Trestného poriadku, kde sú konkrétnou osobou oznamované skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin, zachytené v trestnom oznámení, aby skutočnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania, o ktorých sa dozvedel policajt inak ako z trestného oznámenia, napríklad operatívno-pátracou činnosťou, resp. od osoby konajúcej v prospech PZ alebo od informátora, boli spracované do realizačného návrhu, tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného nariadenia ministra vnútra SR č. 175/2010 a nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 96/2016, pričom tento postup je uložený príslušníkovi PZ obligatórne a nie ako možnosť, o čom zrejme krajský súd nemal vedomosť.

Pokiaľ ide o konštatovanie krajského súdu, že okolnosť, že obvinení skutočne disponovali operatívnymi poznatkami o možnej trestnej činnosti príslušníkov ÚIS, vyplýva nielen z ich výpovedí po zadržaní, zo zvukových záznamov, ktoré krajský súd nazval odposluchmi, ale aj z dôkazov zabezpečených následne po vydaní inkriminovaného uznesenia, ktoré pôvodné indície potvrdzovali, uvádzam, že tak ako na iných miestach, ani v tejto časti krajský súd nekonkretizoval, ktoré zvukové záznamy a iné dôkazy dosvedčujú indície o snahe príslušníkov ÚIS označených v realizačnom návrhu ako podozrivé osoby, kriminalizovať obvinených za účelom zastavenia nimi vedených vyšetrovaní, resp. o prepojení osôb podozrivých zo závažnej trestnej činnosti na uvedených príslušníkov ÚIS, pretože zo žiadneho dôkazu zabezpečeného vo vyšetrovacom spise ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 nevyplýva konanie členov vyšetrovacieho tímu Oblúk uvedených v realizačnom návrhu ako podozrivých, ktoré by zakladalo podozrenie z páchania akejkoľvek trestnej činnosti týchto osôb, konkrétne ani z manipulovania dôležitých svedkov, ani zo snahy kriminalizovať členov pracovnej skupiny „Očistec“ a už vôbec nie z korupčného konania, ktoré je tiež predmetom inkriminovaného uznesenia o začatí trestného stíhania.

 

(s. 98): K svedeckým výpovediam, na ktoré krajský súd vo svojich rozhodnutiach poukázal ako na dôkazy potvrdzujúce operatívne poznatky obvinených, pričom je potrebné konštatovať, že krajský súd si pri svojom hodnotení dôkazov prakticky bezvýhradne a nekriticky osvojil obhajobné tvrdenia obvinených, ktoré fakticky nehodnotil, ale len prevzal, uvádzam nasledovné. …

Summa summarum z vyššie uvedených svedeckých výpovedí, ktoré krajský súd prezentoval ako dôkazy dosvedčujúce dôvodnosť trestného stíhania začatého obvinenými uznesením ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, nevyplýva žiadne konkrétne podozrenie zo spáchania akejkoľvek trestnej činnosti členmi vyšetrovacieho tímu Oblúk. Predmetnými výpoveďami svedkov ani nebola ozrejmovaná údajná trestná činnosť členov vyšetrovacieho tímu Oblúk popísaná v skutkovej vete inkriminovaného uznesenia, vrátane tej korupčnej. Žiaden zo svedkov neuviedol skutočnosti o akejkoľvek manipulácii svedkov zo strany príslušníkov ÚIS v trestných veciach vyšetrovaných obvinenými, ani o prepojení osôb podozrivých zo závažnej trestnej činnosti na členov vyšetrovacieho tímu Oblúk, a ani o žiadnych nenáležitých výhodách, ktoré by členovia tohto tímu prijali, resp. mali by im byť za ich údajnú trestnú činnosť sľúbené, v tomto smere ani neboli svedkom kladené vyšetrovateľom NAKA PPZ otázky.

 

Ak krajský súd vyvodil nedôvodnosť trestného stíhania najmä z toho, že zvukové záznamy zabezpečené do trestného konania nie je možné preceňovať (možno predpokladať, že krajský súd zrejme nemal možnosť si ich vypočuť, ak dospel k takémuto ich hodnoteniu), že na začatie trestného stíhania v podstate stačia aj domnienky, špekulácie, klebety (kto s kým spáva, kto je komu blízka osoba, kto koho určite ovláda), že za dohadovanie obvinených na skutku a jeho právnej kvalifikácii môže Krajská prokuratúra Bratislava, ktorá podozrenia obvinených nebrala do úvahy, a preto im neostávalo nič iné ako vyfabrikovať skutok a nadhodnotiť právnu kvalifikáciu tak, aby bol príslušný ÚŠP, že je bežnou praxou v PZ, že sa skutky vytvárajú podľa toho, aby korešpondovali s vybranou právnou kvalifikáciou, a aby tak bola založená príslušnosť tej správnej prokuratúry, že je bežnou praxou, ak uznesenie o začatí trestného stíhania tvoria osoby, ktoré by podľa jeho znenia mali byť osobami poškodenými, nakoľko mohli byť údajnou trestnou činnosťou dotknuté (je snáď v poriadku, ak policajt, ktorý má byť poškodeným vo veci, ktorá sa ho týka, pracuje na tvorbe uznesenia o začatí trestného stíhania?), že je normálne, ak policajti, ktorí by údajnou trestnou činnosťou namierenou proti nim mohli mať procesné postavenie poškodených, si vyberajú svojho vyšetrovateľa, ktorý podpíše nimi vytvorené uznesenie a bude (aspoň formálne) viesť následne dokazovanie, že ak by aj došlo k začatiu trestného stíhania pre vymyslený skutok, tak aj tak by nešlo o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, pretože absentuje spôsobenie škody inej osobe, konštatujem, že s týmito v rozhodnutiach krajského súdu prezentovanými názormi kategoricky nesúhlasím a poukazujem na podrobnú argumentáciu uvedenú vyššie.

 

V záujme zachovania objektívneho prístupu k posúdeniu argumentov konštatovaných v predmetných rozhodnutiach krajského súdu dopĺňam, že po komplexnom vyhodnotení v trestnom konaní do dnešného dňa zadovážených dôkazov a hľadaní determinantov rozhodnutí krajského súdu v tejto veci možno len predpokladať, že krajský súd nemal objektívne možnosť zaoberať sa dôkazmi v takej kvalite ako prokurátor rozhodujúci o sťažnostiach obvinených proti vzneseniu obvinenia, a to jednak pre krátkosť času, ktorým pri rozhodovaní v sťažnostnom konaní o väzbe disponoval, a tiež z dôvodu prítomnosti limitovanej sumy dôkazov vo vyšetrovacom spise v danom čase v porovnaní so súčasným stavom, kedy orgán rozhodujúci o sťažnostiach má k dispozícii podstatne rozšírenú matériu dôkazov, čo je pochopiteľné vzhľadom na rozsah zabezpečených zvukových záznamov a následný proces ich sprocesnenia a vyhotovenia doslovných prepisov, ktorý je obzvlášť náročný a zdĺhavý.

 

(s. 100): Pokiaľ krajský súd vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že nebola zistená dôvodnosť trestného stíhania, na čo obhajca obvinených A.A. a A.B. v médiách reagoval a následne to odznelo aj od iných osôb, častokrát od osôb bez náležitého právnického vzdelania a najmä bez znalosti vyšetrovacieho spisu, že trestné stíhanie obvinených musí byť zastavené, tak zdôrazňujem, že krajský súd konštatoval nedôvodnosť trestného stíhania pri väzobnom rozhodovaní, teda v konaní, ktorého predmetom bolo výlučne rozhodovanie o osobnej slobode obvinených, nie pri rozhodovaní o vine a treste, a aj to nie na základe absencie dôkazov, ale na podklade iného hodnotenia dôkazov, než aké vykonal sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava III a pred ním prokurátor, pričom zabezpečené dôkazy v danej veci možno celkom určite hodnotiť aj inak, tak ako je to podrobne rozvedené vyššie, teda v prospech dôvodnosti vzneseného obvinenia. ... rozhodnutie o väzbe nie je rozhodnutím o vine či nevine obvinených, súd sa pri rozhodovaní o väzbe nezameriava na hodnotenie viny obvinených, obhajoby obvinených alebo dôkazov spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd pri rozhodovaní o väzbe skúma predovšetkým to, či sú splnené materiálne a formálne podmienky rozhodnutia o väzbe.

Z uvedeného je teda zrejmé, že rozhodnutia krajského súdu nie sú pre orgány činné v trestnom konaní žiadnym spôsobom záväzné, s poukazom jednak na štádium trestného konania, v ktorom boli vydané, a tiež s prihliadnutím na vecnú argumentáciu uvedenú k záverom krajského súdu v nich prezentovaným. Inak povedané, predmetné rozhodnutia neznamenajú pre orgány činné v trestnom konaní povinnosť zrušiť vznesené obvinenie alebo zastaviť trestné stíhanie, pričom možno uzavrieť, že až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor na dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia postupne „odkrýva“ (teda buď potvrdzuje, alebo vyvracia) práve dokazovaním, pričom nateraz je vznesené obvinenie vo vzťahu ku každému obvinenému dôvodné s tým, že v prípravnom konaní sa bude pokračovať vo vykonávaní dôkazov, ktoré dôvodnosť obvinenia buď potvrdia alebo rozptýlia. …“.

 

V súvislosti s týmto konštatovaním GP SR dávam do pozornosti článok Denníka N zo dňa 08. 02. 2022, v ktorom informoval o tomto uznesení GP SR, pričom tiež uviedol, že: „Advokát Kubina hovorí, že prokurátorka sa vyrovnala s uzneseniami Krajského súdu pohŕdavo. Pripomenul, že rozhodnutia súdu neboli Habčákovej uznesením zrušené a stále platia. „Táto inovatívna interpretácia teda stavia právny názor prokuratúry nad právny názor súdu, čo si možno vyžiada prepísanie ústavy a viacerých učebníc,“ reagoval Kubina.“.

 

Prokurátorka Habčáková v uznesení ďalej konštatovala nasledovné:

 

(s. 101): „... je potrebné zdôrazniť, že zodpovedným za zákonnosť prípravného konania je „dominus litis - pán sporu“, teda prokurátor, ktorý plní úlohu garanta toho, že proces bude prebiehať zákonne a riadnym spôsobom, pričom na tieto účely disponuje príslušnými zákonnými oprávneniami. …

… je zároveň potrebné uviesť, že aj v tomto prípade sa potvrdili závery konštatované v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2021-49, v ktorom tento poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tost/15/2021 z 29.03.2021, ktorý zvýraznil, že v rámci rozhodovania o väzbe nie je úlohou súdov s konečnou platnosťou hodnotiť vykonané dôkazy a uzatvárať právnu kvalifikáciu stíhaných skutkov, pretože takéto hodnotenie je vyhradené až rozhodovaniu vo veci samej,…

(s. 102): … Ústavný súd SR zastáva názor, že nie je akceptovateľné vyžadovať od súdu rozhodujúceho v rámci prípravného konania o väzbe obvineného, aby v prípravnom konaní preberal právomoc dozor vykonávajúceho prokurátora a detailne skúmal zákonnosť postupu vyšetrovateľa v rámci prípravného konania a konania pred začatím trestného stíhania, pretože nie je zákonom zmocnený, aby v tomto štádiu trestného konania „naprával“ prípadné pochybenia vyšetrovateľa.

 

Záver (s. 102):

… Doposiaľ produkované dôkazy a vyššie zistené a analyzované skutočnosti zadokumentované vo vyšetrovacom spise v súčasnom štádiu trestného konania dostatočne odôvodňujú záver, že skutky, ktoré sú predmetom sťažnosťami napadnutých rozhodnutí vyšetrovateľa PZ a prokurátora sa stali, tieto sú trestnými činmi a sú z nich dôvodne podozriví obvinení A.A., A.B., A.C., A.D. a A.E., tak ako je uvedené vo výrokovej časti predmetných uznesení. …

Po komplexnom preštudovaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu… je nevyhnutné uviesť, že uznesenie vyšetrovateľa PZ ČVS:UIS-340/OISZ-2021 zo 14.09.2021 a uznesenie prokurátora sp. zn. 3 Kv 41/21/1100 – 7 zo 14.09.2021 boli vydané dôvodne a zákonne, majú oporu v doposiaľ vykonanom dokazovaní, pričom daná trestná vec bola doteraz objasnená v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 10 Trestného poriadku.“.

 

Toľko teda zo znenia uznesenia GP SR zo dňa 4. februára 2022. Pre porovnanie dávam do pozornosti interpretáciu tohto uznesenia tak, ako ju predstavil Denník N vo vyššie zmienenom článku pod názvom Generálna prokuratúra: Čurilla a spol. vyšetrovali inšpekciu, lebo sa sami báli zadržania, zo dňa 08. 02. 2022, kde je v závere textu uvedené aj celé uznesenie GP SR. Z článku sa o. i. dozvedáme, že: „Advokát vyšetrovateľov Peter Kubina hovorí, že „je tu vôľa orgánov činných v trestnom konaní stíhať mojich klientov za každú cenu bez toho, aby sa pri tom nechali vyrušovať zisteným skutkovým stavom, zákonom či relevantnou judikatúrou“. Odôvodnenie je podľa advokáta rozsiahle, aby prekrylo kvalitatívne nedostatky. „Akoby sme chceli vecné argumenty poraziť tým, že ich ‚prekričíme‘,“ reagoval na uznesenie advokát Kubina, ktorý zastupuje vyšetrovateľov Čurillu a Ďurku.“.

 

Dňa 08. 02. 2022 Aktuality v článku s názvom Žilinka zrušil Čurillovi a spol. časť obvinení. Sú však stále stíhaní za to, že chceli vyšetrovať ľudí z inšpekcie, tiež uviedli, že: „Bývalý šéf tímu Očistec Ján Čurilla a jeho dlhoročný kolega Pavol Ďurka sa zbavili časti obvinení zo strany policajnej inšpekcie. Ich stíhanie pre marenie spravodlivosti a zneužívanie právomoci v dvoch prípadoch zrušila Generálna prokuratúra. Čiastočne tak vyhovela sťažnostiam, ktoré vyšetrovatelia podali ešte vlani. Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil obvinenie dvojice vyšetrovateľov Čurilla-Ďurka, ktoré súviselo s údajne zmareným výsluchom bossa takáčovcov. Zrušil aj stíhanie za údajné manipulovanie svedeckej výpovede takáčovca Csabu Dömötöra. Pre Aktuality.sk to potvrdil obhajca dvoch obvinených policajtov Peter Kubina. Prípad, v ktorom čelí trestnému stíhaniu päť policajtov, však zostáva živý. Ide o obvinenie, že štyria elitní vyšetrovatelia mali spolu s bývalým povereným šéfom policajnej inšpekcie pripravovať nepodložené stíhanie ľudí z inšpekcie aj SIS. Údajným motívom Čurillovcov mala byť snaha, aby Inšpekcia nezačala stíhať ich.

 

Dňa 14. 02. 2022 Topky informovali, že „Inšpekčný tím Oblúk, ktorý vyšetroval podozrenia, že elitní policajti z NAKA školia svedkov veľkých káuz, zrušili. Rozhodnúť o tom mal dočasný policajný prezident Štefan Hamran a poverený šéf inšpekcie Robert Miko.“.

 

K vyjadreniam Daniela Lipšica z 20. februára 2022

 

Denník Pravda v  článku zo dňa 20. 02. 2022 priniesol rozhovor so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom. Ako sme mali možnosť vidieť vyššie, GP SR v uznesení zo 4. februára 2022 tiež skonštatovala (s. 84): „Za nevyhnutné považujem ozrejmiť genézu predmetnej trestnej veci v kontexte vyjadrení rôznych, často exponovaných osôb v mediálnom priestore o existencii tzv. antitímu ÚIS, ktorý mal údajne, ako to bolo v médiách prezentované, viesť vyšetrovanie s cieľom zabrzdiť alebo zastaviť vyšetrovanie závažných korupčných a ekonomických káuz. Je potrebné zdôrazniť, že podozrenia z možných manipulácií výpovedí svedkov v trestných konaniach vedených na NAKA PPZ boli preverované, následne bolo začaté a vedené vyšetrovanie na ÚIS na základe relevantných podkladov, a to spravodajskej informácie SIS doručenej ÚIS už 30.03.2021 (teda dávno pred spísaním realizačných návrhov príslušníkmi NAKA PPZ zo 16.07.2021 a zo 06.09.2021, ktorých únik do médií mal údajne vyvolať aktivitu vyšetrovacieho tímu Oblúk vo vzťahu k obvineným a ich zadržanie),“. Denník N, vo vyššie zmienenom  článku zo dňa 08. 02. 2022 (kde na konci textu zverejnil celé uznesenie GP SR), neprekvapivo, neinformoval o tom, že súčasťou uznesenia bola aj táto dôležitá, citovaná pasáž. Teraz môžeme prejsť k rozhovoru pre denník Pravda z 20. 02. 2022, v ktorom sa D. Lipšic podujal masírovať verejnú mienku nasledovným spôsobom:

 

„… zrazu vzniká antitím, vznikajú legendy a angažuje sa do toho SIS. … Myslím si, že [SIS] chceli pomôcť konkrétnym podozrivým a obvineným osobám.

… Stojíte si za svojou obranou obvinených vyšetrovateľov NAKA?

Áno, stojím si za tým. Myslím si, že cieľom a účelom antikampane, ktorá sa začala minulý rok zriadením antitímu, bolo, aby vznikol chaos, aby v princípe nikto nevedel, kto je dobrý a kto je zlý. Hlavný cieľ nebol ten, aby verejnosť bola zrazu presvedčená, že obvinení v závažných kauzách sú nevinní. ... Práve títo vyšetrovatelia odstíhali najťažšie zločinecké skupiny takáčovcov, sátorovcov, sýkorovcov, piťovcov. A zrazu vznikol nejaký antitím, ktorého cieľom je spochybniť nimi vedené vyšetrovania, pričom do antitímu boli investované obrovské sily a prostriedky.

Kto je za antitímom, resp. vyšetrovacím tímom Oblúk, ktorý pracoval na Úrade inšpekčnej služby?

Vznikol na základe informácií, ktoré posunula SIS o údajných manipuláciách trestných stíhaní. Aj z prepisov odposluchov je pritom zrejmé, že k žiadnym manipuláciám neprišlo. Vyšetrovateľom NAKA sa kladie za vinu, že začali vyšetrovať antitím. Ale zjavne monitorovanie vyšetrovacích tímov NAKA neprinieslo žiaden poznatok alebo dôkaz o údajnej manipulácii trestných stíhaní v najzávažnejších kauzách ako sú Očistec, Mýtnik, Dobytkár. Celá legenda o manipulovaní trestných stíhaní je tak vyskladaná len z účelových spravodajských informácií a politických tlačových konferencií. ...“.

 

Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenia D. Lipšica z roku 2022, je potrebné zmieniť, že medzičasom, v decembri minulého roka, dovolací senát NS SR v trestnej veci D. Kováčika zrušil predchádzajúce rozsudky, a o. i. skonštatoval, že v prípade konal zaujatý vyšetrovateľ - P. Ďurka. V druhej časti svojho predchádzajúceho článku som sa podrobne venovala aj tomuto rozsudku, ktorý je aj v súčasnosti doprevádzaný silnou kritikou zo strany mainstreamu, pričom stojí za zmienku aj to, že Súdna rada SR oznámila, že v predkladacej správe predkladá materiál s názvom „Stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky k verbálnym útokom na sudcov“, v súvislosti so zverejnenými mediálnymi výstupmi a výrokmi, týkajúcimi sa aj sudcov dovolacieho senátu. Dovolací senát v bode 527 rozsudku sp. zn. 1TdoV 2/2023 zo dňa 11. 12. 2025 v trestnej veci D. Kováčika, uviedol, že v tomto prípade existuje podozrenie o možnej manipulácii s dôkazmi. Tu o. i. upozornil na to, že sa nevenovala náležitá pozornosť vierohodnosti spolupracujúcich osôb, keďže svedok C. Dömötör (bol odsúdený) a svedkovi M. Zemanovi bolo vznesené obvinenie za trestný čin krivej výpovede, aj keď v inej veci. Ďalej, v bode 538 súd uviedol, že Ľ. Makó mal v priebehu vyšetrovania jeho vlastnej trestnej činnosti, v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydierania, predložiť vyšetrovateľovi upravenú (nepravdivú) zvukovú nahrávku. V bode 506 súd upozornil na to, že „506. ... rozpory medzi výpoveďami spolupracujúcich svedkov už boli tak zásadného charakteru, že bez náležitého vysvetlenia, ktoré neposkytol ani súd prvého stupňa, ale ani odvolací súd (na podklade vysvetlenia svedkov), nemohli viesť k záverom, ku ktorým dospel odvolací súd.“. V bode 530 dovolací senát skonštatoval: „Náležitej pozornosti a náležitého vysvetlenia vo vzťahu k dôveryhodnosti spolupracujúcich osôb sa nedostalo ani skutočnostiam spočívajúcim vtom, že i) uznesením Úradu inšpekčnej služby z 18. marca 2022... bolo začaté trestného stíhanie z dôvodu podozrenia, že príslušníci Národnej kriminálnej agentúry mali priamo alebo prostredníctvom inej osoby ovplyvňovať a inštruovať osoby vystupujúce v procesnom postavení svedka, a to okrem iných osôb aj JUDr. Ľudovíta Makóa, Mgr. Františka Bôhma a Mateja Zemana, okrem iného aj v trestných veciach vedených pod sp. zn. ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 a ČVS: PPZ-320/NKA-BA2-2020, v ktorých bol obvineným aj JUDr. Dušan Kováčik,... 531. Ak teda bolo spolupracujúcemu svedkovi (Matejovi Zemanovi) aj keď v inej veci vznesené obvinenie pre trestný čin krivej výpovede, bolo začaté trestné stíhanie pre podozrenie, že príslušníci NAKA mali inštruovať a ovplyvňovať aj dotknutého svedka, že vyšetrovateľovi bolo vznesené obvinenie (aj keď zrušené, ale s pokynom konať vo veci, nie konanie zastaviť), že mal síce v inej veci, ale deformovať dôkaz poskytnutý iným svedkom, aby podporoval výpoveď spolupracujúceho svedka (Mateja Zemana) a že ďalší spolupracujúci svedok mal mať vopred k dispozícii uznesenie o vznesení obvinenia týkajúce sa prejednávanej veci pred jeho oficiálnym vydaním, nebolo možné z týchto skutočností plynúce pochybnosti o dôveryhodnosti svedka Mateja Zemana vyvrátiť tvrdením, že ide o skutočnosti týkajúce sa iných vecí, ale bolo potrebné detailne, konkrétne, s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vysvetliť, prečo tieto skutočnosti ne/mali vplyv na dôveryhodnosť dotknutého svedka.“. V máji tohto roka sudca Pulman vrátil obžalobu v tejto trestnej veci, pričom v uznesení sp. zn. 3T2/2026 zo dňa 19. 05. 2026 tiež uviedol (s. 13-14): „Ak vo veci koná vyšetrovateľ, u ktorého existujú pochybnosti o jeho nepredpojatosti, dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces a k procesnej nepoužiteľnosti dôkazov. … je potrebné poukázať na bod 530. a nasl. dovolacieho rozsudku, z ktorých je zrejmé, že dovolací súd uzavrel, že v pôvodnom trestnom konaní bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť podozreniam o manipulácii dôkazov, ktoré mohli mať vplyv na dôveryhodnosť vypočutých svedkov a dať obvinenému odpoveď na skutočnosť, prečo aj napriek podozreniam sú výpovede svedkov vierohodné. Uvedené sa týka predovšetkým výpovedí svedkov… a postupu vyšetrovateľa vo vzťahu k týmto výpovediam. Uvedené potom platí aj pre pokračovanie v prípravnom konaní po odmietnutí obžaloby.“. Uznesenie nebolo právoplatné, keďže prokurátor podal sťažnosť.

V súvislosti s vyššie uvedeným stojí za zmienku aj to, že v kauze Očistec, keď bol obvinený aj D. Kováčik, bol vyšetrovateľom takisto P. Ďurka. Čurillovcom medzičasom pribudli obvinenia aj v kauze Technický spis (v roku 2024, podrobné informácie sú k dispozícii tu), ako aj v kauze Kajúcnik, konkrétne v roku 2026.

 

Dňa 02. 08. 2022 médiá informovali o tom, že vyšetrovatelia NAKA neuspeli so sťažnosťou na ústavnom súde, v ktorej namietali postup generálnej prokuratúry. Stvr.sk  tiež uviedla, že: „Obhajca dodáva, že na Ústavný súd podali až tri sťažnosti. O dvoch z nich sa ešte nerozhodlo. Vyšetrovatelia v nich namietajú, že ich odpočúvali nezákonne a že k samotným odposluchom nemajú prístup.“.

 

2. Ku kauze Rozuzlenie

 

V rámci tejto megakauzy, ktorá súvisela s kauzou čurillovcov, v auguste roku 2023, NAKA obvinila riaditeľa SIS Michala Aláča, bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, podnikateľa Petra Košča, bývalého príslušníka NAKA Jána Káľavského a bývalého príslušníka SIS Martina Ciriaka. Na tlačovej konferencii zo dňa 17. augusta 2023, sme sa dozvedeli, že išlo o zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny; zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v úmysle zakryť, alebo uľahčiť iný trestný čin a o zločin marenia spravodlivosti. V súvislosti s touto kauzou, čurillovci v októbri 2023 získali štatút chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V roku 2024 sa však naplno ukázalo, že išlo o neuveriteľnú hanbu “elitnej“ NAKA a “elitného“ ÚŠP GP SR, nakoľko vyplávalo na povrch, že trestná vec Rozuzlenie bola vyfabrikovaná, založená na nezákonných, nelogických obvineniach (niektorí z obvinených sa napr. dodnes nepoznajú). GP SR v roku 2024 všetkým obvineným zrušila obvinenia. Nedávno, v apríli tohto roka, vyšetrovateľ Ladislav Greguš vydal uznesenie o zastavení trestného stíhania v tejto trestnej veci, v rámci ktorého dospel k záveru, že – ako informoval Denník N dňa 28. 06. 2026  - „Je nepochybné, že sa skutok nestal,“, čo potvrdzuje, že išlo o vymyslenú kauzu.

 

Kauze Rozuzlenie som sa podrobne venovala v nedávnom článku. V ňom som upozornila aj na to, že na tlačovej konferencii vtedajšieho policajného prezidenta Štefana Hamrana (kde boli prítomní aj D. Imre, B. Kišš a Ľ. Daňko), zo 17. augusta 2023, nám bolo v pripravenej prezentácii v rámci “dôkaznej situácie“ podsunuté aj nasledovné: „cieľom skupiny je sťaženie, alebo zmarenie vyšetrovania korupčných a iných trestných činov („OČISTEC“); vytváranie dojmu, že zákonne vedené trestné stíhanie systémovo zlyháva („OČISTEC“); navodenie dojmu, že vyšetrovatelia NAKA manipulujú výpovede svedkov („OČISTEC“); diskreditácia orgánov činných v trestnom konaní a iných osôb v rôznych štátnych orgánoch; snaha vytvoriť podmienky pre účelové uniknutie trestnej zodpovednosti obvineným (Vladimír P. a Peter K.); zabezpečovanie značne skreslených alebo celkom vymyslených informácií; skreslené a vymyslené informácie odstúpené „oprávneným príjemcom“, ako výsledok služobnej činnosti SIS.“. V prípade obvineného bývalého šéfa SIS V. Pčolinského a R. Konečného, nám ohľadom “dôkaznej situácie“ podsunuli aj toto: „vopred dohodnuté vytvorenie nepravdivej správy SIS (prezrádzanie utajovaných skutočností).“.

 

Pokiaľ ide o spravodajskú produkciu SIS, týkajúcu sa podozrenia z možných manipulácií výpovedí svedkov v trestných konaniach v exponovaných kauzách, je na mieste pripomenúť, že viac ako rok pred tým, ako došlo k obvineniam v kauze Rozuzlenie, prokurátorka GP SR v kauze čurillovcov, v uznesení zo 4. februára 2022, skonštatovala, že sú dôvodne podozriví, pričom tiež uviedla, že (s. 84): „Je potrebné zdôrazniť, že podozrenia z možných manipulácií výpovedí svedkov v trestných konaniach vedených na NAKA PPZ boli preverované, následne bolo začaté a vedené vyšetrovanie na ÚIS na základe relevantných podkladov, a to spravodajskej informácie SIS doručenej ÚIS už 30.03.2021,“. Toto konštatovanie GP SR týkajúce sa spravodajskej informácie SIS, tak zodpovedá vyjadreniu Michala Aláča, ktoré bolo prezentované v úvode článku.

 

Vo svojom predchádzajúcom článku som taktiež predstavila uznesenie prvého námestníka GP SR zo dňa 12. 03. 2024, ktorým boli zrušené obvinenia V. Pčolinského a R. Konečného, v rámci ktorého som upozornila aj na tieto pasáže, z ktorých o. i. vyplýva, že vyšetrovateľ v uznesení vyhodnocoval dôkazy, ktorými nedisponoval (t. j. správu SIS, či spravodajskú informáciu! - podobne to platilo aj u M. Aláča), čo nám pochopiteľne, na tlačovej konferencii  vedenie polície na čele so Štefanom Hamranom, neoznámilo:

 

„Uznesenie PPZ-2/NKA-ST1-2023 v skutkovej vete v bode I trpí značnou neurčitosťou a skutkovou nedostatočnosťou, keďže vyšetrovateľ PZ nešpecifikoval okolnosti, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. Skutková veta v bode I je síce svojou kvantitou rozsiahla, avšak jej výpovedná hodnota z hľadiska popisu skutkových okolností, ktoré by boli subsumovateľné pod skutkovú podstatu stíhaného trestného činu, je nulitná. ...                                                                                                                                                                         

Bez jasného vymedzenia trestnej činnosti, páchanie ktorej má byť cieľom zločineckej skupiny za účelom získania výhod, a ktorým v tomto období (v období od roka 2016 do prelomu rokov 2020-2021, kedy má dochádzať k aktivizovaniu sa skupiny) určite nemohlo byť marenie trestných konaní, ktoré v tom čase ešte neprebiehali a nikto nemohol ani vedieť, že koncom roka 2020 bude na národnej kriminálnej agentúre zriadená pracovná skupina Očistec, ….                                                                                                                        

… vyšetrovateľ PZ konštatuje “Napriek tomu, že dotknutou správou SIS z 05/2021 nedisponujem, som presvedčený, že uznesenia, ktorými boli vznesené obvinenie vyšetrovateľom a operatívnym pracovníkom, ale aj spolupracujúcim osobám v pracovnej skupine Očistec, dostatočne detegujú jej obsah. Môžem tak vysloviť názor, že v dotknutej Správe SIS boli prezentované len pre SIS podporujúce dôkazy a ignorovali, minimalizovali dôkazy, ktoré boli v rozpore s ich zámerom (napr. selektívne hodnotenie odposluchov = vypustenie kontextu).                                                          

Vyšetrovateľ PZ v príkrom rozpore s princípmi dokazovania, so zásadami trestného konania a s pravidlami elementárnej logiky hodnotí dôkazy, ktorými nedisponuje, teda nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Takéto hodnotiace úsudky, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, sú absolútne neprijateľné a vážne narúšajúce celkovú vierohodnosť a dôvodnosť vedeného trestného stíhania. Je potrebné uviesť, že trestné stíhanie proti konkrétnej osobe možno viesť len na základe dôkazov, nie domnienok, indícií a nepodloženého presvedčenia. Absolútna svojvôľa v procese hodnotenia dôkazov, ktorou je zaťažené uznesenie PPZ-2/NKA- ST1-2023, je nežiaducim prvkom, ktorý zakladá rozpor nielen samotného postupu v procese dokazovania a naň nadväzujúceho rozhodnutia so zákonom, ale aj so základným ústavným právom byť stíhaný spôsobom ustanoveným zákonom. … Dôkazy (výsluchy svedkov) vykonané do 17. 08. 2023 možno považovať za procesné akceptovateľné iba pre začatie trestného stíhania, nie aj pre vznesenie obvinenia.                                                                                                          

Zároveň je potrebné uviesť, že pre vznesenie obvinenia nepostačuje len nejasné podozrenie z trestnej činnosti, ktoré nie je žiadnym spôsobom verifikované konkrétnymi hodnovernými skutočnosťami“.

V uznesení prvý námestník GP SR  ďalej tiež uviedol:

 

„v čase vznesenia obvinenia (ani doposiaľ) nebolo preukázané žiadnym objektívnym dôkazom, nakoľko vyšetrovateľ PZ v čase vydania uznesenia PPZ-17/NKA-ST1-2022 nedisponoval spravodajskou informáciou č ... ani žiadnym relevantným dôkazom, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že skutočnosti uvedené v spravodajskej informácii č ... nezodpovedajú realite. Závery vyšetrovateľa PZ o tom, že spravodajská informácia č ... nekorešponduje so skutočnosťou, nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom vyšetrovateľ PZ hodnotil dôkazy, ktorými v čase vydania uznesenia PPZ-17/NKA-ST1-2022 preukázateľne nedisponoval. …

Vo vzťahu ku skutku v bode II je nutné poukázať na nejasnosť a zmätočnosť aj v jeho následnej popisnej časti, v ktorej sa uvádza „(. ) dezinterpretáciou ktorých informácií vytvorili podmienky k nasadeniu informačno-techmckých prostriedkov Úradom inšpekčnej služby voči vyšetrovateľom a operatívnym pracovníkom NAKA, činným v pracovnej skupine „Očistec“ (. .)“. Vyvstávajú tak otázky kto, kedy, kde a akým spôsobom dezinterpretoval informácie získané informačno-tech niekým i prostriedkami použitými vo vzťahu k osobe P P. Bol to aj obvinený V P? Tieto podstatné skutkové okolnosti nevyplývajú nielen z opisu skutku, ale ani z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023, v ktorom absentuje akýkoľvek relevantný dôkaz svedčiaci o skutku konštatovanej dezinterpretácie informácií získaných informačno-technickými prostriedkami použitými u osoby P P. ...

Pokiaľ vyšetrovateľ PZ nedisponoval celistvými záznamami vyhotovenými použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P, na základe akých dôkazov dospel k zisteniu, že došlo k ich dezinterpretácii? Je priam zarážajúce, že vyšetrovateľ PZ si až po vznesení obvinenia zabezpečuje vyžiadaním od príslušného orgánu (Slovenskej informačnej služby) dôkaz – záznamy vyhotovené na základe súhlasu Krajského súdu v Bratislave z 08 02 2021 č 3Ntt/22/2021-2-D- KS BA použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P, ktoré tvoria podstatu stíhaného skutku v bode II. Práve takýto spôsob vedenia trestného stíhania vyznieva ako manipulácia s trestným stíhaním (dokazovaním), ktoré je paradoxne kladené za vinu obvinenému V P (ako aj ostatným spoluobvineným).“.

V kontexte týchto svojvoľných tvrdení o „dezinterpretácii informácií“, ktoré mali vytvoriť podmienky pre použitie informačno-technických prostriedkov zo strany vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby, netreba opomínať skutočnosť, že o použití procesných inštitútov vyšetrovateľmi Úradu inšpekčnej služby (agent a vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov) rozhodoval príslušný sudca pre prípravné konanie, a je nepravdepodobné, že by tak urobil bez toho, aby mu bol predložený súvisiaci spisový materiál. ...

 

Pripomínam, že v uznesení prvý námestník GP SR upozornil aj na nasledovné (ako som už uviedla v úvode článku):

 

„Svedok Mgr J Č sa vo výpovedi zo 14 06 2022 k informačno- technickým prostriedkom použitým v motorovom vozidle P P žiadnym spôsobom nevyjadroval. Vo výpovedi z 28 09 2022 uviedol, že nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu vedeného na Úrade inšpekčnej služby pod sp zn UIS- 340/OISZ-2021 (poznámka jedná sa o trestnú vec obvinených Mgr J Č a spol) zistil, že príkazy na použitie informačno-technických prostriedkov v kanceláriách národnej kriminálnej agentúry P PZ, odboru Bratislava, sú len okopírovanou verziou podnetu vyšetrovateľa a návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava. Zároveň sa vyjadril: Ďalej by som uviedol, že skutočnosť, že v našom prípade, ako aj v prípade spolupracujúcich osôb, ide len o cielenú diskreditáciu zo strany SIS prostredníctvom UIS a KP BA, vyplýva aj z toho, že v našom prípade neexistoval žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo dôvodné nasadenie ITP v našich kanceláriách a z kriminálneho prostredia mám informácie, že aj nahodenie motorového vozidla osoby P P bolo na základe vyfabulovaných dôkazov (..)“…

 

Idea uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 v kontexte s dôkazmi, najmä svedeckými výpoveďami, na základe ktorých vyšetrovateľ PZ ustálil skutkové zistenia, je svojou povahou prezentáciou obhajobnej argumentácie osôb obvinených v trestnej veci vedenej pod sp zn UIS-340/OISZ-2021 (trestná vec známa ako „Č[urillovci]“).

Je neakceptovateľné, aby sa zákonnosť a dôvodnosť trestného stíhania, v danom prípade najmä trestného stíhania známeho ako „Č“, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené, a v ktorom zákonnosť trestného stíhania obvinených osôb bola podrobená prieskumu v rámci sťažnostného konania, v ktorom došlo k zrušeniu uznesenia vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Západ z 13 09 2021 sp zn UIS-352/OISZ-2021, ktorým bolo vznesené obvinenie pplk Mgr J Č a mjr Mgr P Ď (predmetná trestná vec bola pôvodne spojená s trestnou vecou vedenou pod sp zn UIS-340/OISZ-2021), vyhodnocovala a posudzovala v inom trestnom konaní, v danom prípade v preskúmavanej trestnej veci známej ako „Rozuzlenie“, v ktorej v rámci tzv. paralelného trestného stíhania osoby trestne stíhané v primárnej trestnej veci prezentujú svoje obhajobné argumenty a svoje hodnotenie dôkazov a rozhodnutí vykonaných a vydaných v ich primárnej trestnej veci, pričom v paralelnej trestnej veci sa, využijúc inštitút súčinnosti podľa § 3 Trestného poriadku, zabezpečujú dôkazy z primárnej trestnej veci a dochádza k ich opätovnému posudzovaniu a hodnoteniu. …

Z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 vyplýva, že vyšetrovateľ PZ skutkové zistenia k bodu II zistil z výsluchov svedkov Mgr J Č, Ing M Š, Mgr L K a Mgr R S. Z vyšetrovateľom PZ konštatovaných záverov, ku ktorým dospel na základe výpovedí uvedených svedkov, však nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti ani o vymyslení spravodajskej informácie na osobu P P na základe akejkoľvek intervencie obvineného V P, a ani o následnej dezinterpretácií informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P.“.

 

V súvislosti s Vladimírom Pčolinským sa tiež žiada upozorniť na jeden z nezmyslov, ktorý tiež bol súčasťou obvinenia, a síce na to, že zločinecká skupina mala mariť aj vyšetrovanie kauzy Očistec. Pčolinský v tejto súvislosti zdôraznil, že v tejto kauze vystupoval ako poškodený, takže z tohto dôvodu nedávalo zmysel, aby ju maril.

 

Dôvodné stíhanie, Michal Aláč a čurillovci

Michal Aláč v nedávnom rozhovore zo dňa 21. 05. 2026 (ktorého prepis bol tiež súčasťou môjho článku o kauze Rozuzlenie), uskutočnenom po tom, ako vyšetrovateľ v kauze Rozuzlenie zastavil trestné stíhanie, tiež uviedol nasledovné: „U mňa bola celá kauza postavená na domnienkach. V spise je veta, že vyšetrovateľ síce nevidel tú spravodajskú informáciu, nepozná jej obsah, nemá ju v spise, ale domnieva sa, že hovorí toto a toto. Pri mne a mojich spoluobvinených nie je hodina odposluchov, nie je jediná fotka, nie je nič. Len svedkovia z počutia, zo sekundárneho počutia – že svedok počul, že svedok počul. A keď zistili, že vyšetrovateľ by bol schopný tých svedkov dohľadať, tak pri každom svedkovi povedali, že nemôžu uviesť kto im tú informáciu povedal, pretože ho chcú chrániť. Ale svedok musí vypovedať všetko. … Vidím tu dvojaký meter. Najmä v tom, že čurillovci boli niekoľko násobne právoplatne obvinení, sú tam stovky hodín odposluchov, a to nebránilo tomu, aby boli povyšovaní do vyššej funkcie. ...“.

Dňa 18. augusta 2023, prezidentka spolu s premiérom Ódorom, po zasadnutí bezpečnostnej rady, informovali verejnosť (17. augusta boli vznesené obvinenia v kauze Rozuzlenie). Prezidentka  v rámci svojho vyjadrenia tiež uviedla: „Postup polície sa deje pod kontrolou prokuratúry a súdov, ako to prikazuje zákon“. Premiér Ódor o. i. povedal: „Pre mňa sú dôležité dôkazy, nie pocity,“.

Obvinenie Michala Aláča v kauze Rozuzlenie bolo postavené len na domnienkach vyšetrovateľa. Pri jeho odvolaní sa treba na chvíľu pristaviť a objasniť niektoré skutočnosti. Aláč bol odvolaný z funkcie riaditeľa SIS, na základe obvinenia, ktoré nebolo právoplatné, nakoľko podal sťažnosť (na čo upozornil aj vo viacerých rozhovoroch). V tomto rozhovore podotkol tiež (v čase od 39:53): „bol som zbavený mlčanlivosti, ale vyšetrovateľ mi to počas úkonu “zabudol“ povedať, že už má moje zbavenie mlčanlivosti. Takže ja som nevypovedal, hoci som mohol.“. Dňa 17. augusta 2023 bol Aláč (ktorý bol v zahraničí na služobnej ceste), obvinený. V piatok 18. augusta sa dostavil na úkon, a následne bol do nedele zadržaný. V pondelok, keď prišiel do práce, zistil, že ho prezidentka zbavila mlčanlivosti, ale vyšetrovateľ mu to nepovedal, a tiež, že prezidentka rozhodla o jeho postavení mimo službu (21. augusta uznesenie ešte nebolo právoplatné). Dňa 23. augusta úradnícka vláda navrhla prezidentke, aby ho odvolala, a ona ho ihneď odvolala. Prezidentka a premiér Ódor (obaja boli zákonnými adresátmi spravodajskej produkcie SIS), ktorí mali k dispozícii uznesenie o vznesení obvinenia v prípade M. Aláča, však v súvislosti s jeho odvolaním, ako informoval Denník N dňa 21. augusta 2023, uviedli: „Prezidentka sa pri rozhodnutí odvolala na zákon, podľa ktorého musí byť príslušník tajnej služby dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, „ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby a je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin“. … Aj premiér Ódor povedal, že „zotrvanie na pozícii šéfa SIS by ohrozovalo dobré meno služby doma aj v zahraničí a podkopávalo dôveru“. Čaputová pripomenula, že s obvinením sa stotožnili aj dozorujúci a službukonajúci prokurátori ÚŠP. A práve ich slová zavážili aj pri rozhodovaní premiéra úradníckej vlády. Zdôraznil, že dvaja prokurátori potvrdili, že Aláčovo stíhanie je dôvodné. ...„Teraz hovoria dvaja prokurátori a to je jasný signál, že niekto iný potvrdil to, čo tvrdí polícia,“ dodal Ódor.“.

Michal Aláč podal proti rozhodnutiu prezidentky o jeho odvolaní sťažnosť, s ktorou na ÚS SR neuspel (ide o nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 125/2024 zo dňa 29. 02. 2024). Sťažnosť bola ÚS SR doručená 3. októbra 2023. V rámci nálezu sa uvádza, že Aláč upozornil aj na neexistenciu „právoplatného rozhodnutia konštatujúceho dôvodnosť vedeného trestného stíhania proti sťažovateľovi (v čase podania ústavnej sťažnosti, pozn.). V administratívnom spise absentuje akýkoľvek súhlas dozorujúceho prokurátora s vydaním uznesenia o vznesení obvinenia. Osobitne sťažovateľ zdôrazňuje zavádzajúce tvrdenie prezidentky v rozhodnutí o dočasnom pozbavení štátnej služby o údajnom stotožnení sa dvoch dozorujúcich prokurátorov s dôvodnosťou trestného stíhania. … k jeho odvolaniu z funkcie došlo bez toho, aby došlo k ustáleniu, či je, prípadne nie je trestné stíhanie vedené proti sťažovateľovi skutočne dôvodné. ... o sťažnosti o vznesení obvinenia nebolo rozhodnuté, …“ (bod 9.1. nálezu ÚS SR). V bode 9.2 sa tiež uvádza: „… Sťažovateľ legitímne očakával rovnaké zaobchádzanie vo svojom prípade tak, ako je to v analogických prípadoch v živých kauzách iných osôb (xxx). V tejto súvislosti zdôrazňuje, že tieto osoby rovnako vykonávajú štátnu službu, avšak v ich prípade nedošlo k dočasnému pozbaveniu výkonu štátnej služby, a to aj napriek tomu, že v ich prípade bola potvrdená dôvodnosť trestného stíhania.“.

Denník N vo vyššie zmienenom článku informoval aj o tom, že premiér Ódor (ktorý bol v tom čase aj ministrom vnútra) tiež „hovorí o tom, že prípad riaditeľa SIS a vyšetrovateľov NAKA sa nedá porovnávať. Rozdiel je v dôležitosti postavenia Aláča, no najmä v tom, že v prípade Jána Čurillu a jeho kolegov krajský súd povedal, že ich stíhanie je nedôvodné.“. Ľ. Ódor mal na mysli väzobné uznesenie krajského súdu z roku 2021. On sa však mal riadiť aktuálnym stavom, kedy platilo, že čurillovci boli dôvodne podozriví - pánom prípravného konania je prokurátor (viď bod 128 nálezu ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022-270 zo dňa 21. 06. 2023) a ako sme videli vyššie, v roku 2022 GP SR v uznesení (ktoré zverejnil aj Denník N), skonštatovala, že čurillovci sú dôvodne podozriví (s. 102). Na tieto skutočnosti Denník N vo svojom článku samozrejme neupozornil. Pripomínam tiež, že Aláč súčasne uviedol, že čurillovci, na ktorých sa vzťahuje ten istý zákon, boli povýšení do vyšších funkcií (MV SR v júni 2023 potvrdilo, že P. Ďurka ide pracovať na inšpekciu, pričom vtedajší minister Šimko – ktorému prekážalo vymenovanie trestne stíhaného P. Ďurku do vedúcej funkcie na inšpekcii, keďže inšpekcia vyšetruje policajtov, bol 19. júla prezidentkou odvolaný). Štatút chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti bol čurillovcom pridelený v polovici októbra 2023. Nový minister vnútra - Matúš Šutaj Eštok ich potom dočasne postavil mimo služby, avšak bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Tomu sa budem venovať neskôr.

Denník N v zmienenom článku z 21. augusta 2023, tiež uviedol: „NAKA obvinila Aláča, jeho predchodcu vo funkcii Vladimíra Pčolinského, Petra Košča či exsiskára Martina Ciriaka a expolicajta Jána Kaľavského minulý týždeň vo štvrtok v rámci akcie Rozuzlenie. Sú podozriví, že Košč, prezývaný aj Pán X, riadil zločineckú skupinu, ktorej cieľom bolo mariť vyšetrovanie korupčných káuz. Napomohla tomu aj tajná správa SIS o manipulovaní vyšetrovaní.“. Denník N konštatovaním, že podozreniam napomohla aj správa SIS, hrubo dezinformoval verejnosť, nakoľko vyšetrovatelia túto dôležitú správu zaistili až po vznesení obvinení, pričom v roku 2024 boli obvinenia zrušené a nedávno bolo zastavené trestné stíhanie v tejto kauze. Z vývoja v tejto trestnej veci vyplýva, že správa SIS v skutočnosti svedčila v prospech obvinených (k tomu, že správa SIS bola zaistená až po vznesení obvinenia viď tiež napr. tento rozhovor - v čase od 12:30).

 

K zastaveniu trestného stíhania v kauze Rozuzlenie

Vladimír Pčolinský v rámci svojho FB statusu zo dňa 24. apríla 2026, ktorým reagoval na zastavenie trestného stíhania v kauze Rozuzlenie, tiež uviedol nasledovné: „2. Celá kauza Rozuzlenie bola vykonštruovaná vtedajšími predstaviteľmi NAKA, realizovaná... za účelom vytvorenia paralelnej obhajobnej línie čurillovcov v ich trestnej kauze. … Svedkami v kauze Rozuzlenie sú poväčšine trestne stíhaní čurillovci, ich blízki a kajúcnici, na ktorých postavili čurillovci svoje kauzy. Ide takmer vždy o svedectvá z počutia z druhej až tretej ruky, bez konkrétnych faktov a odporujúcich neskôr zadováženým listinným dôkazom. 6. Vďaka Rozuzleniu dostali viacerí z nich, vrátane ich príbuzných, status chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti, aby sa mohli zabetónovať vo svojich funkciách a získať tak vlastný prospech. Kvalifikované oznámenia o protispoločenskej činnosti by však mali byť pravdivé a týkajúce sa reálnych skutkov. V Rozuzlení to však bola kombinácia lží, ľudskej hlúposti a vymyslených bludov. 7. Zdrojom informácií „svedkov“ boli osoby, ktorých mená ani opis uviesť dnes už nevedia, nemajú na nich žiadny kontakt, nikdy neskúmali, kto vlastne sú a neexistuje ani žiadny písomný záznam, že by niekedy vôbec existovali.“.

Vladimír Pčolinský v rozhovore zo dňa 20. 05. 2026 upozornil aj na tieto dôležité okolnosti prípadu (v čase od 15:21): „V marci 2021 SIS zasielala príslušným orgánom informácie o manipuláciách, kde jedným z hlavných podozrivých bol práve Ján Káľavský, ktorý o tom aj vypovedal, čiže bol toho súčasťou, takže prečo by sme my zasielali informácie na vlastného člena zločineckej skupiny?“. Ďalej tiež uviedol (v čase od 16:20): „My sme sa ako zločinecká skupina mali aktivizovať… najviac v roku 2021, kedy ja som bol ale v kolúznej väzbe v Leopoldove [6 mesiacov], Košč bol… v zahraničí, neskôr bol v zahraničí aj Káľavský, čiže tam nebolo zrejmé kto komu dával aké pokyny. Celé to bolo založené na výpovediach svedkov, ktorí hovorili o veciach z počutia. A keď dostávali otázky: kto vám povedal nejaké veci?, tak sa vždy odvolávali na osoby z prostredia SIS, a keď sme ich upozornili na to, že ak ste vypočúvali, alebo vyťažovali osoby z prostredia SIS, a zákon vám to zakazuje - váš zákon o policajnom zbore, tak ako SISkárom zakazuje vyťažovať policajtov, tak proste máte zneužívačku, tak v tom momente si už nikto nepamätal s kým sa stretol, ako tí ľudia vyzerali, aký mali kontakt, cez čo komunikovali, nepamätali si mená, oni vlastne ani nevedeli či sú zo SIS. Neexistuje žiadny písomný dôkaz, že by takíto ľudia vôbec existovali, pretože neexistuje žiadna listina, ktorou by ľudia z inšpekcie, z tímu Reštart, ktorí o tom najviac rozprávali, mali nejaké poznatky o tom, čo sa malo diať na SISke v súvislosti s vyšetrovaním konaní v roku 2020, že by niečo odstupovali do tímu Očistec. Nič také neexistuje. Proste celé je to jedna fikcia. … riešilo sa to tri roky, pretože tam bolo urobených pomerne veľa výsluchov, to sú desiatky výsluchov, … niekto niečo povie, potom vám k tomu zrazu prídu listiny, a vy zistíte, že to čo oni tvrdia, na tej listine o ktorej hovoria, že tam je úplne niečo iné. … celá tá hra bola taká, že pomstíme sa siskárom, keď to zjednoduším, lebo nám robili zle, informovali o nás, o statočných chlapcoch, že niečo manipulujeme. My sme presvedčení že nič nemanipulujeme. … Tí, ktorí podporujú vyjadrenia Čurilovcov v kauze rozuzlenie, tak v podstate sú už len Boris Beňa a Matej Zeman. Treba s pozrieť, že čo oni majú v registri trestov, a kto sú to a čo hovoria, a do akej miery sú ich tvrdenia podložené a autentické. A tam vám vyjde aj odpoveď, že ktorá línia je dôveryhodná a ktorá nie je. ... Oni [čurillovci] vo svojich výpovediach hovoria svoje dojmy, úvahy, veci z počutia, ktoré nevedia zazdrojovať, a to robia v podstate všetci svedkovia z ich strany. Pre mňa by bolo najvýhodnejšie, keby celé to rozhodnutie [o zastavení trestného stíhania] bolo zverejnené, nech si každý urobí obraz… po tom aj mne sa bude jednoduchšie argumentovať.“.

Novinárka Júlia Mikolášiková, nedávno, dňa 14. júla 2026, informovala o tom, že „Ľudovít Makó patril medzi najvýznamnejších kajúcnikov v najväčších korupčných kauzách. Dnes je však situácia iná. V kauze údajného úplatku pre bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského už spolu s ex námestníkom spravodajskej služby Borisom Beňom čelí obvineniu. Zároveň mu prokuratúra obnovila trestné stíhanie aj v kauze Den Braven. … Samosudca ŠTS Rastislav Stieranka... oslobodil exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského „pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný“. … Rozsudok vyhlásil verejne vlani v polovici júna 2025. Prokurátor z generálnej prokuratúry Peter Kysel podal odvolanie, rozhodovať tak bude Najvyšší súd SR. …“.

 

V súvislosti so zastavením trestného stíhania v kauze Rozuzlenie, Denník N dňa 28. 06. 2026 tiež uviedol, že: „Polícia tvrdí, že sa nepreukázalo, že by sa v rámci silových a bezpečnostných zložiek sformovala zločinecká skupina, na čele ktorej by bol Peter Košč a v ktorej mal vplyv jeho blízky kamarát Pčolinský. „Je nepochybné, že sa skutok nestal,“ dospel k záveru vyšetrovateľ Ladislav Greguš,“. Už v roku 2024 sa pritom na podklade uznesení GP SR, ktorými boli zrušené všetky obvinenia, ukázalo, že obvinenia v kauze Rozuzlenie boli vyfabulované a založené len na domnienkach.

Denník Sme dňa 2. júla 2026 tiež informoval o tom, že bolo definitívne zastavené trestné stíhanie v tejto kauze. Uviedol o. i. aj to, že vyšetrovateľ sa „priklonil k názoru, že čurillovci sú svedkami z počutia, ktorí „priamo vlastnými zmyslami nevnímali predmetnú zločineckú skupinu“. Greguš dospel k záveru, že dvaja exriaditelia SIS nemali z tejto funkcie možnosti ovplyvňovať trestné konania. Zdôraznil, že tajná služba produkuje iba spravodajské informácie. „Nakoľko výsledky spravodajskej činnosti sú spravodajské informácie, ktoré nie sú dôkazom v trestnom konaní, môžu slúžiť len ako informácia pre trestné konanie. Dokazovanie v trestnom konaní vykonávajú orgány činné v trestnom konaní a súd,“ argumentoval Greguš.“. Denník Sme v tejto súvislosti samozrejme nepoukázal na to, že na tieto skutočnosti od začiatku upozorňovali nielen Pčolinský s Aláčom (Aláč o tejto problematike napísal vedeckú monografiu s názvom Získavanie informácií na spravodajské účely a na účely trestného konania - vydaná bola v roku 2015), ale neskôr aj GP SR v uzneseniach, ktorými v roku 2024 zrušila obvinenia v tejto kauze. GP SR vo vyššie zmienenom uznesení zo dňa 12. 03. 2024 (ktorým zrušila obvinenia V. Pčolinskému a R. Konečnému), uviedla: „Vyšetrovateľ PZ na strane 38 uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 v súvislosti s „dezinterpretáciou“ informácií uviedol “So zabezpečenými dôkazmi svedčiacimi v prospech dotknutých osôb (nie je zrejmé, aké dôkazy mal vyšetrovateľ PZ na mysli) manipulovali tak, aby sa vytvorili pochybnosti o ich dôveryhodnosti alebo relevancii a tým deformovali objektívny obraz reality. Opomínali dôkladné a nezávislé skúmanie dôkazov (napr. doposiaľ nedisponujeme záznamami v celosti - vyhotovenými vo vozidle P P, aj keď sme o tieto žiadali) a ich prezentáciu v spravodlivom a vyváženom kontexte, a preto vytvorili neopodstatnené a mylné tvrdenie o manipulácii a koordinácií výpovedí svedkov.“. Pokiaľ vyšetrovateľ PZ manipulujúcimi osobami myslel obvineného V P (ako aj spoluobvinených, keďže sa vyjadruje v množnom čísle), opomenul skutočnosť, že obvinený V P (ani nikto zo spoluobvinených) nemal postavenie orgánu činného v trestnom konaní a obvinený V P ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby dôkazy neobstarával, nevykonával, ani nevyhodnocoval. Úlohou Slovenskej informačnej služby, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 zákona č 46/1993 Z. z o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 46/1993 Z. z.“) je získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií, nie dôkazov. Obvinený VP preto nemohol „opomenúť dôkladné a nezávislé skúmanie dôkazov“.“. Nielen denník Sme v súvise s touto kauzou predvídateľne neupozornil napr. ani na tú závažnú okolnosť, ako bolo to, že vyšetrovatelia vyhodnocovali dôkazy, ktorými nedisponovali (t. j. správou SIS, či spravodajskou informáciou). Súčasne treba poukázať tiež na to, že v súvise s úlohou SIS, mainstream neinformoval ani o tom - ako sme si ukázali vyššie - že GP SR v uznesení zo dňa 04. februára 2022, týkajúcom sa kauzy čurillovcov, skonštatovala, že jedným z relevantných podkladov začatia a vedenia vyšetrovania na ÚIS, bola aj spravodajská informácia SIS.

S ohľadom na zastavenie trestného stíhania v tejto trestnej veci, ktoré jasne preukázalo, že išlo o vymyslenú kauzu, je na mieste pripomenúť, že dňa 13. 11. 2023 Denník N vo svojom článku uviedol, že čurillovci: „Opakovane tvrdili, že si nič nevymysleli, a že ich podozrenia o tom, že tím Diany Santusovej na inšpekcii koná za výhody, sú reálne. Cieľom vyšetrovania inšpekčného tímu bola podľa nich ich diskreditácia. Tieto ich tvrdenia sa v auguste potvrdili, keď NAKA obvinila bývalého aj vtedajšieho riaditeľa SIS, riaditeľa NBÚ, ale aj ďalších. Išlo o kauzu Rozuzlenie. Advokát Kubina v tejto súvislosti poukazuje, že práve kauza Rozuzlenie je dôkazom toho, že jeho klienti si proti inšpekcii nič nevymysleli. A keďže sami v tomto prípade upozornili na protiopatrenia, ktoré proti nim tajná služba viedla, stali sa svedkami prípadu. Zároveň v tejto súvislosti požiadali o status chránených oznamovateľov, ktorý aj získali. Tento status ich má ochrániť pred prepustením z polície. Mal zabrániť aj tomu, aby proti nim minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) zasiahol, napríklad aby ich bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov postavil mimo služby.“.

Na tomto mieste dávam do pozornosti aj článok Aktualít zo dňa 20. augusta 2023, na ktorý upozornil aj Denník N vo vyššie zmienenom článku. Aktuality nám v ňom podsunuli tieto informácie: „Vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu a Pavla Ďurku riadne pracovali až do leta 2021. Práve v tomto období ich ďalší kolegovia Štefan Mašin a Milan Sabota pracovali na prípade, kde preverovali podozrenia okolo ľudí z policajnej inšpekcie a SIS. Podľa operatívnych zistení existovala skupina na čele s Koščom, ktorá chce zdiskreditovať vyšetrovateľov a svedkov veľkých káuz. V podstate sa vyšetrovatelia postupne dostávali k tomu, čo je dnes predmetom kauzy Rozuzlenie, no vtedy ešte nemali dostatok dôkazov a ani nikoho neobvinili.“. Ďalej sa v článku uvádzalo nasledovné: „Počas tohto obdobia im však inšpekcia nasadila odposluchy do kancelárií a v septembri 2021 obvinila prvých štyroch vyšetrovateľov: Čurillu, Ďurku, Sabotu a Mašina a dočasného riaditeľa inšpekcie Petra Scholtza. Nie však za to, že by manipulovali svedecké výpovede, ale za to, že chceli vyšetrovať ľudí okolo Košča - no údajne nezákonným spôsobom. Vyšetrovatelia a dvaja operatívci NAKA sú dodnes obvinení, prípad je v závere vyšetrovania.“.

 

3. K statusu chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti a k dočasnému postaveniu čurillovcov mimo služby

 

Od polovice októbra 2023 sú obvinení čurillovci chránenými oznamovateľmi závažnej protispoločenskej činnosti. Túto ochranu im schválil  prokurátor Harkabus z bývalého ÚŠP, ako si ukážeme nižšie. 

 

Dňa 27. októbra 2023 Denník N informoval o tom, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok personálnym rozkazmi dočasne postavil obvinených čurillovcov mimo služby. V článku tiež  o. i. uviedol, že: „Rozhodnutie ministra vnútra voči vyšetrovateľom NAKA je neplatné, reaguje Úrad na ochranu oznamovateľov. Majú totiž status chránených oznamovateľov. … Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti pritom hovorí jasne. Zamestnávateľ podľa jeho znenia môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi len so súhlasom úradu. Minister vnútra Šutaj Eštok takýto súhlas nemal. Z vyjadrenia úradu vyplýva, že oň ani nežiadal. … „Keďže títo policajti sú nedôvodne stíhaní už dva roky a doteraz neboli postavení mimo služby, ide o jasné odvetné opatrenie, ktoré nijako nesúvisí s vývojom ich trestného stíhania,“ dodal Kubina s tým, že práve pre takýto prípad žiadali a aj dostali policajti status chránených oznamovateľov. „Na situáciu budeme reagovať zákonnými prostriedkami,“ povedal ešte advokát. … Obvinenie z manipulácií pritom po vyše polroku generálna prokuratúra Čurillovi a jeho kolegovi Pavlovi Ďurkovi zrušila. Minister Šutaj Eštok napriek tomu aj týmto obvinením argumentuje, prečo ich postavil mimo služby.“. V článku Veronika Prušová zmienila aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý v roku 2021 prepustil čurillovcov na slobodu a „skonštatoval, že trestné stíhanie policajtov nie je dôvodné.“. GP SR ale v roku 2022, dospela k záveru, že čurillovci súd dôvodne obvinení, a súčasne vyjadrila nesúhlas so stanoviskami Krajského súdu v Bratislave, ako sme videli vyššie, čo však autorka neuviedla.

 

Záverom tejto časti treba dodať, že Úrad na ochranu oznamovateľov udelil Ministerstvu vnútra SR pokuty za to, že odmietlo rešpektovať udelenú ochranu.

 

 

K rozhovoru s prokurátorom bývalého ÚŠP GP SR – Matúšom Harkabusom, zo dňa 27. 10. 2023

Denník Sme dňa 27. 10. 2023 zverejnil rozhovor s prokurátorom bývalého ÚŠP GP SR - Harkabusom, ktorý stíhaným čurillovcom udelil štatút ochrany oznamovateľa (ÚŠP GP SR zanikol v marci 2024).  

Pod videorozhovorom je uvedené: „Oni predložili konkrétne podozrenia a niektorí z nich aj procesne vypovedali, niektorí nie. Nechcem sa podrobne vyjadrovať k týmto procesným zisteniam, ale áno, ich oznámenia sú založené na ich zisteniach z výkonu služobnej činnosti v súvislosti s prípadom Rozuzlenie," hovorí prokurátor Špeciálnej prokuratúry, Matúš Harkabus, o tom, že práve on poskytol ochranu oznamovateľom v rámci tímu okolo Jána Čurillu.“.

V rozhovore Harkabus tiež uviedol (v čase od 2:44): „časť tých zistení je z ich služobnej činnosti, časť je tá, ktorá sa k nim dostala tiež cez nejaké kanály, to bude predmetom ich svedeckej výpovede. Všetci z nich budú vypočutí, niektorí boli vypočutí už pred vznesením obvinenia. Konkrétne títo trestne stíhaní policajti vypovedali pred vznesením obvinenia a ich výpovede aj poslúžili ako istý dôkazný podklad vzneseného obvinenia. … my tu vyšetrujeme podozrenie z toho, že v podstate minimálne jeden štátny orgán vykonával činnosť zameranú na to, aby torpédoval vyšetrovania, alebo všeobecne povedané trestné konania iného štátneho orgánu, v záujme ochrany podozrivých osôb. Hovorím to v rovine dôvodného podozrenia, ktoré sa vyšetruje. Nehovorím, že to tak bolo, aby som neprejudikoval vinu. A v tomto kontexte je treba vnímať tie žiadosti o poskytnutie ochrany.“. K Harkabusovmu tvrdeniu o tom, že trestne stíhaní čurillovci vypovedali pred vznesením obvinenia (obvinenia boli v kauze Rozuzlenie vznesené 17. 08. 2023) a o tom, že ich výpovede boli podkladom vzneseného obvinenia, treba pripomenúť, že GP SR v uznesení z roku 2024, ktorým zrušila obvinenie V. Pčolinskému a R. Konečnému, upozornila tiež na to, že: „Dôkazy (výsluchy svedkov) vykonané do 17. 08. 2023 možno považovať za procesné akceptovateľné iba pre začatie trestného stíhania, nie aj pre vznesenie obvinenia. Zároveň je potrebné uviesť, že pre vznesenie obvinenia nepostačuje len nejasné podozrenie z trestnej činnosti, ktoré nie je žiadnym spôsobom verifikované konkrétnymi hodnovernými skutočnosťami“.

Moderátorka ďalej v rozhovore uviedla, že minister vnútra Šutaj Eštok neoznámil tento úkon úradu na ochranu oznamovateľov, a spýtala sa Harkabusa, či to mal oznámiť. On na to odpovedal: „Zákon hovorí jasne, že pokiaľ sa vykoná, teraz neviem či to presne zinterpretujem, ale pokiaľ sa vykoná úkon v pracovnom alebo služobnom vzťahu, ktorý nejakým spôsobom zhoršuje postavenie toho oznamovateľa, tak by mal ten úrad dať k nemu súhlas vopred.“. Moderátorka k tomu uviedla, že „Pani Dlugošová reagovala, že takýto krok zamestnávateľa ako ho neohlási, je neplatný. … predpokladám, že keďže ste viacerým udelili tento štatút ochrany oznamovateľov korupcie, tak niečo relevantné naozaj oznámili, a teda javí sa, že ako keby mali skôr pravdu v tomto prípade.“. Na to Harkabus zareagoval takto: „Áno, zistenia z týchto nešťastných udalostí, nazvaných ako vojna v polícii, sú práve odzrkadlené v uznesení o vznesení obvinenia v kauze Rozuzlenie, ... čiže my tie podozrenia vnímame ako reálne dané a samozrejme otázka preukázania, nepreukázania, bude predmetom ďalšieho vyšetrovania. … Ja som zastupujúci prokurátor v kauze Rozuzlenie.“. V ďalšej časti rozhovoru, nie v kontexte s touto kauzou, tiež uviedol: „my sme povinní dbať aj na vážnosť prokuratúry, aj na integritu trestných stíhaní.“.

Prokurátor Harkabus síce tvrdil, že „tie podozrenia vnímame ako reálne dané“, ale ani jemu ako zastupujúcemu prokurátorovi, ani dozorovému prokurátorovi “elitného“ ÚŠP, neprekážalo napr. ani to - ako sme videli vyššie, aj na podklade citácií niektorých pasáží z uznesenia GP SR z roku 2024 – že: “elitní“ vyšetrovatelia stavali obvinenia na neurčitých domnienkach, nemajúc jediný relevantný dôkaz; vyhodnocovali dôkazy, ktoré nemali k dispozícii; ako ani to, že sa zákonnosť a dôvodnosť trestného stíhania týkajúceho sa kauzy čurillovcov, vyhodnocovala a posudzovala v inej kauze - Rozuzlenie, v ktorej v rámci tzv. paralelného trestného stíhania, čurillovci, trestne stíhaní v primárnej trestnej veci, predstavili svoje obhajobné argumenty a svoje hodnotenie dôkazov a rozhodnutí vykonaných a vydaných v ich primárnej trestnej veci, pričom v paralelnej trestnej veci sa zabezpečili dôkazy z primárnej trestnej veci a dochádzalo k ich opätovnému posudzovaniu a hodnoteniu. Hlavne, že prokurátori sú podľa Harkabusa  “povinní dbať aj na vážnosť prokuratúry“.

Z tohto miesta treba pripomenúť aj tlačovú konferenciu vedenia polície zo dňa 17. 8. 2023, kde sa nám podsúvala “dôkazná situácia“ spôsobom, akoby išlo o hotovú vec. Počas konferencie Branko Kišš - prvý viceprezident policajného zboru, ohľadom obvinení uviedol (v čase od 44:15): „máme 20 výsluchov svedkov. Ten spisový materiál má 1200 strán. Kolegovia sa samozrejme snažili dostať sa k tej pravde objektívnym spôsobom. Všetky výsluchy sa preverovali. Dnes vidíte záver. Sami si urobte záver, že či na základe takto vykonaných úkonov, takéhoto množstva vykonaných úkonov, je možné niekoho niečo naučiť, vyfabulovať. Z praxe vám hovorím, že to možné nie je.“. Branko Kišš nepravdivo informoval verejnosť, tvrdiac, že sa vyšetrovatelia snažili prepracovať k pravde objektívnym spôsobom, a že sa všetky výsluchy preverovali (mimochodom, Denník N v článku zo dňa 27. 10. 2023 tiež uviedol, že podľa jeho informácií má aj Kišš status chráneného oznamovateľa). V rámci tlačovej konferencie sa prezumpcia neviny nahradila prezumpciou viny, a verejnosti sa podsúvali nepravdivé informácie. Preto sa mi v tejto súvislosti v mysli vynorili slová piesne z rozprávky Šíleně smutná princezna: Kujme pikle, pikle kujme, spekulujme, intrikujme, lepšího nic není nad pořádný piklení.

 

Dňa 27. novembra 2023 Aktuality informovali, že minister vnútra podal trestné oznámenie pre okolnosti poskytnutia ochrany čurillovcom, s tým, že podľa jeho názoru bola poskytnutá ochrana nezákonná.

 

K výsluchu prokurátora Harkabusa zo dňa 08. 08. 2024, ktorý sa týkal poskytnutej ochrany oznamovateľom protispoločenskej činnosti

 

Keď čurillovci získali štatút chránených oznamovateľov (najmä vo vzťahu k SIS), boli dôvodne podozriví. Prokurátor Harkabus, ktorý im v októbri 2023 udelil ochranu, v rámci výsluchu zo dňa 08. 08. 2024, ktorý zverejnil advokát Kubina, však na otázku vyšetrovateľa: „Do akej miery ste mal v čase vydania opatrení vedomosť o ich trestnom stíhaní?“ odpovedal takto (s. 7 zápisnice): „U tých, ktorí boli v tom čase trestne stíhaní, to som mal vedomosť mediálnu a od kolegov, pretože sme sa o týchto veciach rozprávali. Myslím si, že nejaké listiny z ich trestného stíhania boli zverejnené ich obhajobou, tie som myslím videl, ale neviem bližšie o čo sa jednalo. Fakt, že v tom čase boli nedôvodne trestne stíhaní, konštatoval aj Krajský súd v Bratislave, z toho čo o tom viem, zotrvávam na názore, že sú nedôvodne trestne stíhaní doposiaľ. Podotýkam ale, že otázka ich trestného stíhania nehrala žiadnu úlohu pri rozhodovaní o splnení zákonných podmienok pre priznanie ochrany. ...“. Svedkami v trestnej veci Rozuzlenie boli väčšinou práve čurillovci, ich blízki a kajúcnici (vyšetrovateľ, ktorý zastavil trestné stíhanie pritom uviedol, že čurillovci boli svedkovia z počutia). Výpovede obvinených čurillovcov tu predstavovali ich obhajobnú argumentáciu, týkajúcu sa ich kauzy. Za svoje výpovede následne získali štatút chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti – najmä vo vzťahu k SIS (pritom GP SR v uznesení z roku 2022 skonštatovala, že čurillovci sú dôvodne podozriví, a tiež skonštatovala, že spravodajská informácia SIS bola jedným z relevantných podkladov pre začatie a vedenie vyšetrovania na ÚIS - 84). Pripomínam tiež, že GP SR v uznesení zo dňa 12. 03. 2024, ktorým boli zrušené obvinenia V. Pčolinského a R. Konečného v kauze Rozuzlenie, k výpovediam tiež uviedla: „... vyšetrovateľ PZ skutkové zistenia k bodu II zistil z výsluchov svedkov Mgr J Č, Ing M Š, Mgr L K a Mgr R S. Z vyšetrovateľom PZ konštatovaných záverov, ku ktorým dospel na základe výpovedí uvedených svedkov, však nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti ani o vymyslení spravodajskej informácie na osobu P P na základe akejkoľvek intervencie obvineného VP, a ani o následnej dezinterpretácií informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P.“.

V rámci výsluchu prokurátor Harkabus tiež o. i. uviedol (s. 3 zápisnice o výsluchu): „Zákon [č. 54/2019] zároveň definuje čo je protispoločenská činnosť, čo v tom čase, trestné činy pre ktoré bolo vedené trestné stíhanie v tzv. kauze rozuzlenie, napĺňali. … Všetci podali kvalifikované oznámenie… a všetky výpovede alebo informácie týchto oznamovateľov prispeli, alebo mohli prispieť k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti a k usvedčeniu páchateľa.“.

 

 

K článku  JUDr. Dany Jelínkovej Dudzíkovej s názvom Mystifikácia súvisiaca s Úradom na ochranu oznamovateľov zo dňa 17. 11. 2023

 

Dňa 17. 11. 2023 bol na Právnych listoch zverejnený článok JUDr. Dany Jelínkovej Dudzíkovej, vtedajšej členky Súdnej rady SR.  V ňom tiež uviedla nasledovné:

„… Zarážajúce je, že vyššie uvedené médiá [mainstream] absolútne nekriticky preberajú právne názory osôb zainteresovaných na výsledku konkrétneho súdneho konania, a to bez toho, aby podrobili ich vyjadrenia krížovej kontrole vykonanej nezávislou osobou znalou práva. …

Na účely zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa za oznamovateľa môže považovať len osoba, ktorá koná v dobrej viere. Čiže žiaden špekulant, ani osoba, ktorá chce šikanóznym výkonom práva dosiahnuť pre seba priaznivejšie postavenie. Inými slovami, nie každé oznámenie je spôsobilé kvalifikovať osobu, ktorá takéto oznámenie urobí, ako oznamovateľa v zmysle uvedeného zákona.                                       Konaním v dobrej viere je konanie fyzickej osoby, ktorá vzhľadom na okolnosti, ktoré sú jej známe, a vedomosti, ktoré v čase oznámenia má, sa odôvodnene domnieva, že uvádzané skutočnosti sú pravdivé; v pochybnostiach sa konanie považuje za konanie v dobrej viere, dovtedy, kým sa nepreukáže opak.

Existencia dobrej viery by mala byť spôsobilým predmetom preskúmania súdom.

Z uvedeného vyplýva, že len oznámenie, bez ďalšieho, samé o sebe nestačí na získanie štatútu oznamovateľa, ktorý môže spadať pod ochranu úradu. …                                                                                                                   

Zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovnoprávny úkon“) voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu; voči chránenému oznamovateľovi, ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas úradu vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis. Súhlas úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa.                                                                                                                                

Pracovnoprávny úkon, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa je v zákone uvedený ako odkaz napríklad na § 192 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. …                                                                                                                             

V prípade, že oznamovateľ je dotknutý na svojich subjektívnych právach rozhodnutím zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej správy a ten vydal rozhodnutie v administratívnom konaní, je to správny súd, ktorý je jediný oprávnený preskúmať, či došlo k tak podstatnému porušeniu povinností v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia a toto porušenie mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.                                                 Je potrebné dôsledne rozlišovať, kedy sa nachádzame vo sfére súkromného a kedy vo sfére verejného práva.              Len a jedine správny súd má právomoc vyniesť verdikt nad zákonnosťou či nezákonnosťou postupu zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej správy, a ktorý v administratívnom konaní urobí voči dotknutej osobe príslušný právny úkon. Žiadna iná cesta prieskumu zákonnosti konania a vydaného rozhodnutia neexistuje.“.

 

K vyjadreniu  Odboru prevencie a komunikácie Úradu na ochranu oznamovateľov z mája 2025

Dňa 8. mája 2025 denník Sme v článku s názvom Čurillovci sú stále chránenými svedkami, informoval tiež o tom, že: „Status chráneného oznamovateľa podľa zákona zaniká iba za určitých okolností. Napríklad, ak sa oznamovateľ vzdá ochrany, skončením alebo zánikom pracovnoprávneho vzťahu, po troch rokoch od skončenia trestného konania, ktoré začalo na základe oznámenia alebo ak sa preukáže, že podanie oznámenia nebolo konaním v dobrej viere, prípadne odsúdením chráneného oznamovateľa za trestný čin krivého obvinenia, krivej výpovede alebo krivej prísahy,“ vysvetlila Znášiková [z Odboru prevencie a komunikácie Úradu na ochranu oznamovateľov].“.
Zároveň pripomenula, že hlavný význam tzv. statusu chráneného oznamovateľa je, že má preventívne chrániť oznamovateľov pred konaním zamestnávateľa, ktoré by mohlo byť odvetou za podané oznámenie.“. Denník Sme tiež pripomenul, že štatút chránených oznamovateľov získal čurillovci „na základe rozhodnutia prokurátorov, ktorí dozorovali kauzu Rozuzlenie.“. V súvislosti s touto kauzou však denník neupozornil na to, že obvinenia boli v roku 2024 zrušené, pretože boli vykonštruované a  založené len na neurčitých domnienkach.

 

Aktuality v článku zo dňa 24. apríla 2026 v súvise s kauzou Rozuzlenie a ochranou oznamovateľov tiež uviedli, že: „Samotné zastavenie trestného stíhania neznamená, že by policajti známi ako čurillovci teraz stratili ochranu ako oznamovatelia. „Tá totiž trvá ešte tri roky od právoplatného ukončenia veci," dodáva Mašín.“.

 

K rozhovoru s Vladimírom Pčolinským zo dňa 20. 05. 2026

Vladimír Pčolinský v rozhovore zo dňa 20. 05. 2026, ohľadom kauzy Rozuzlenie, v reakcii na zastavené trestné stíhanie, uviedol vo vzťahu k tomu, že prokurátor udelil čurillovcom štatút chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti, nasledovné (v čase od 10:20): „Myslím si, že prokuratúra by mala preskúmať, či urobili oznámenia v dobrej viere, alebo už vtedy vedeli, že to čo hovoria, je lož, že to nemá žiadne reálne základy, a že v zásade im niekto neoprávneným spôsobom privodil prospech. To je podľa mňa kľúčová otázka. A potom je ďalšia otázka, či by ľudia, ktorí takto konali nemali niesť aj nejakú zodpovednosť, aj keď si myslím, že trestnoprávnu nikdy niesť nebudú… keď už nebudú žiadne trestnoprávne dôsledky, tak aspoň o tom hovorme, nech si ľudia pamätajú aj do budúcnosti... ochranu udelil prokurátor Harkabus, bývalý prokurátor ÚŠP… a či v tom išiel s nimi, alebo ho jednoducho oklamali. Jedna aj druhá možnosť sú veľmi zlé.“.

 

4. K nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 42/2023 zo dňa 22. 08. 2024

 

Ústavný súd SR týmto nálezom odmietol sťažnosti obvinených čurillovcov proti odpočúvaniu ich kancelárií. Policajná inšpekcia ich v roku 2021 odpočúvala so súhlasom vtedajšieho Okresného súdu Bratislava III kvôli podozreniu, že manipulujú trestné stíhania v exponovaných kauzách.

ÚS SR v náleze sp. zn.  III. ÚS 42/2023 zo dňa 22. 08. 2024 (ktorý je dostupný na tejto stránke, o. i. skonštatoval):

 

„6. Sťažovatelia 1 až 4 majú v prebiehajúcom trestnom konaní postavenie obvinených. Nie je dôvod nevztiahnuť na ich ústavné sťažnosti závery zjednocujúceho stanoviska. Trestné konanie vedené proti sťažovateľom je v štádiu prípravného konania po podaní návrhu na podanie obžaloby. Tak je iba na orgánoch činných v trestnom konaní a následne súdoch, aby sa vysporiadali s námietkami sťažovateľov o nezákonnosti príkazov a na ich základe zabezpečených dôkazov. Preto boli ústavné sťažnosti sťažovateľov 1 až 4 podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné odmietnuté.

7. Voči tomu neobstojí námietka sťažovateľov 1 až 4 o tom, že príkazy boli vydané v inom trestnom konaní. Podstata ich argumentácie spočíva v tom, že na základe príkazov zabezpečené záznamy boli proti nim použité pri vznesení obvinenia. Preto je bez významu, že príkazy boli vydané v inom vo veci trestnom konaní. Aj v trestnom konaní, ktoré proti sťažovateľom prebieha, tak sťažovatelia môžu namietať nezákonnosť príkazov a z toho vyplývajúcu nepoužiteľnosť na ich základe zabezpečených záznamov. Nepodstatné je to, že trestné stíhanie vedie iný vyšetrovateľ a iná prokuratúra. Rovnako bez významu je tvrdenie o tom, že ak by im nebolo vznesené obvinenie, o príkazoch by sa nedozvedeli, keďže nemožno predpokladať, že by príkazy boli vydané až potom, ako došlo k vzneseniu obvinenia. Práve to, že sťažovatelia 1 až 4 sa o príkazoch dozvedeli potom, ako im bolo vznesené obvinenie, má právny význam pre určenie právnych prostriedkov ochrany ich ústavných práv v prostredí proti ním vedeného trestného procesu, v ktorom môžu namietať nezákonnosť voči ním zabezpečených záznamov, a to aj z dôvodu, že príkazy nemali byť vydané.

9. … Sťažovateľmi tvrdený zásah do ich práva na súkromie, osobitne v prostredí ich pracoviska, nie je ničím výnimočný a tak hodný osobitného zreteľa.“.

ÚS SR tiež uviedol, že sťažovatelia 5 a 6 boli pôvodne podozriví, ale doteraz sú neobvinení.

Ďalej ÚS SR tiež skonštatoval nasledovné:

„14. Mestský súd Bratislava I, na ktorý prešiel výkon súdnictva z okresného súdu, ktorý sťažovateľmi 5 a 6 namietaný príkaz vydal, uviedol, že postupoval štandardným spôsobom, stotožnil sa s návrhom prokurátora na vyhotovenie záznamov, pričom namietané skutočnosti o neodôvodnenosti príkazov považuje za nepodložené. ...

19. Zásah do práv sťažovateľov bol vykonaný v trestnom konaní na základe zákonom predpokladaného postupu upraveného v § 114 ods. 1 a 2 Trestného poriadku. Šlo o zásah, ktorého účelom bolo objasnenie podozrení zo spáchania závažných trestných činov v policajnom prostredí. Odôvodnenie namietaného príkazu vychádza z návrhu prokurátora, z ktorého je zrejmé, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mali dopustiť policajti ovplyvňovaním priebehu trestných konaní. Tieto podozrenia vyplynuli z výpovede konkrétneho svedka a operatívno-pátracou činnosťou bolo zistené, že na tejto činnosti sa mohli zúčastniť aj sťažovatelia 5 a 6, ktorí v tom čase vykonávali prácu operatívnych pracovníkov polície. Prokurátor v návrhu uviedol, že záznamami udalostí z kancelárie sťažovateľov by mohli byť zabezpečené dôkazy pre objasnenie vyšetrovanej veci, ktoré len ťažko možno zabezpečiť iným spôsobom. Po opise návrhu prokurátora nasleduje v namietanom príkaze prepis ustanovení § 114 ods. 1 a 2 Trestného poriadku a záver súdu, že požadovaný zásah do základných práv a slobôd sťažovateľov zodpovedá požiadavke legality, legitimity a proporcionality, keďže v súčasnom štádiu konania ide o jediný spôsob, ktorým možno zistiť údaje potrebné pre trestné konanie.

20. … aj z § 114 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého nie príkaz sudcu pre prípravné konanie, ale práve návrh prokurátora musí byť odôvodnený podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých sa vyhotovovanie záznamov týka. Vo veci sťažovateľov bolo dostatočne zdokumentované podozrenie o možnej trestnej činnosti v prostredí polície. K tomu treba doplniť, že toto podozrenie nemuselo byť ani v miere, ktorá je potrebná na vznesenie obvinenia. Z výpovede svedka tak pre orgány činné v trestnom konania vyplynula taká miera podozrenia zo spáchania trestných činov, ktorú nemožno hodnotiť ako objektívne nerozumnú. Okresný súd sa s týmto hodnotením zo strany prokurátora stotožnil, keď celkom prirodzene vychádzal z výpovede svedka, z ktorej vyplývali skutočnosti o možnom a závažnom protiprávnom konaní. Zásah do práv sťažovateľov tak sledoval dostatočne osvedčený legitímny verejný záujem na objasnení podozrení z trestnej činnosti.

21. …  Úvaha prokurátora o tom, že ďalšie dôkazy o možnej trestnej činnosti v prostredí polície nemožno zabezpečiť inak, nie je zjavne mylná či všeobecná. K páchaniu trestnej činnosti malo tak, ako to vyplynulo z v tom čase zistených skutočností, dôjsť v prostredí relatívne uzavretého pracoviska a pri komunikácii jednotlivých podozrivých osôb. Pri takto páchanej trestnej činnosti je jej objasnenie, či už smerom k potvrdeniu, alebo vyvráteniu podozrení, inými spôsobmi dokazovania prirodzene vylúčené.

22. Odôvodnenie účelu nariadenia príkazu je jasné a logické a jeho ústavnú neudržateľnosť nespôsobuje to, že súd sa priklonil k jasnej, skutkovo zdôvodnenej a logickej úvahe prokurátora. Povinnosť riadneho odôvodnenia nie je porušená, ak je rozhodnutie založené na podrobnej a detailnej žiadosti prokurátora (rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie vo veci C-349/21). Okrem toho rozsah zisťovania a oznamovania údajov bol príkazom limitovaný výlučne na služobnú miestnosť sťažovateľov, teda na ich pracovné prostredie a týkal sa presne vymedzeného obdobia. ... V prípade sťažovateľov nejde o spätné odôvodňovanie zásahu do ich súkromia. Zdôvodnenie zásahu do práv sťažovateľov tomuto zásahu predchádzalo a, prirodzene, bolo spojené nielen s odôvodnením príkazu, ale aj návrhu na jeho vydanie. Ústavná sťažnosť sťažovateľov 5 a 6 je tak nedôvodná, a preto jej nebolo vyhovené.“.

 

5. K uzneseniu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/2025, zo dňa 27. marca 2025, ktorým odmietol sťažnosť jedného z čurillovcov

 

V tomto uznesení (dostupnom na tejto stránke), na ktoré upozornili napr. aj Právne listy, a tiež aj advokát JUDr. Martin Bezák, Ústavný súd SR posudzoval sťažnosť jedného z obvinených policajtov voči personálnym rozkazom ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorými boli dočasne postavení mimo služby, a označil jeho argumentáciu za neopodstatnenú. V rámci neho tiež skonštatoval nasledovné:

 

„18. V danej veci niet nijakých pochybností o tom, že pomer medzi sťažovateľom ako policajtom a ministerstvom vnútra ako jeho „zamestnávateľom“ je pomerom služobným, a nie pomerom pracovnoprávnym, ako sa mylne domnieva sťažovateľ. Keďže žalovaný podľa zákona č. 73/1998 Z. z. koná vo veciach služobného pomeru... ako orgán štátnej správy a jeho rozhodnutia a postupy podľa tohto zákona sa preto považujú za rozhodnutia a postupy v oblasti verejnej správy, aj vzťah medzi sťažovateľom (žalobcom) ako policajtom a žalovaným ako orgánom verejnej správy vo veciach služobného pomeru vrátane dočasného pozbavenia je vzťahom verejnoprávnym vyplývajúcim zo zákona č. 73/1998 Z. z., a nemožno ho považovať za vzťah civilnoprávny, o ktorom by mohol rozhodovať všeobecný súd v civilnom konaní. ...

20. Taktiež personálny rozkaz nadriadeného je definovaný ako individuálny správny akt, ktorý je rozhodnutím o verejnom subjektívnom práve, ktorému sa poskytuje ochrana v správnom súdnictve postupom podľa Správneho súdneho poriadku;...

23. … je nepochybne zjavné, že inštitút dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby podľa § 46 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nemá definitívny charakter (ako skončenie služobného pomeru), ide o prechodný nástroj krátkodobého obmedzenia plnohodnotného výkonu služobného pomeru policajta, ktorý je jeho nadriadený (minister) povinný aplikovať, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo spáchal trestný čin. Takýto postup nadriadeného (ministra) nemôže byť sám osebe stigmatizovaný vadou nezákonnosti. ...

27. Ani v Správnom súdnom poriadku chýbajúce ustanovenia o neodkladnom opatrení ani tvrdenie sťažovateľa o jeho ochrane ako oznamovateľa trestnej činnosti z jeho služobného pomeru nerobí pracovnoprávny pomer ani z jeho sporu s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pracovnoprávny spor ani antidiskriminačný spor (k tomu bod 3 odôvodnenia tohto uznesenia).

28. Iba na okraj veci k tomu ústavný súd dodáva, že zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov zároveň nemožno vyvodiť, že bol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám. (v rámci diškurzu k danej problematike pozri napríklad autorský článok JUDr. Samuela Marra LL.M. „Whistleblowing pri pozbavení výkonu štátnej služby policajtov“, Justičná revue, 2024, č. 5, s. 561, verejne dostupný na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky https://www.justice.gov.sk/, ako aj dôvodová správa k zákonu č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov).“.

 

6. K rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/50/2024 zo dňa 19. 11. 2025

 

Správny súd v Bratislave týmto rozsudkom zrušil rozhodnutie ministra vnútra SR zo dňa 19. 02. 2024 a personálny rozkaz ministra vnútra zo dňa 27. 10. 2023 v prípade P. Ďurku, a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.  Správny súd v rozhodnutí skonštatoval v relevantných pasážach nasledovné:

 

„97.  … zákon o ochrane oznamovateľov je implementáciou smernice a preto je potrebné ho vykladať eurokonformne,...

103. Smernica k informáciám o porušeniach v čl. 5 ods. 2 uvádza, že informácie o porušeniach sú informácie, vrátane odôvodnených podozrení o skutočných, alebo možných porušeniach a o pokusoch zatajiť takéto porušenia, ku ktorým došlo alebo ku ktorým veľmi pravdepodobne dôjde v organizácii, v ktorej nahlasujúca osoba pracuje, alebo pracovala, alebo v inej organizácii, s ktorou nahlasujúca osoba je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce. Oznámenie o protispoločenskej činnosti tak nie je viazané výlučne len na informácie, týkajúce sa organizácie, v ktorej oznamovateľ pracuje, ale je naviazané aj na informácie, ktoré sa týkajú organizácií, s ktorou bol v kontakte a nebol priamo v pracovnom alebo inom obdobnom vzťahu. ...

109. … Vychádzajúc z dôvodovej správy... možno konštatovať, že samotný zákonodarca definoval oznámenie ako „uvedenie akýchkoľvek skutočností, ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti a kvalifikované oznámenie je uvedenie skutočností, ktoré môžu prispieť k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti. Rozlišovanie medzi týmito pojmami má význam vo vzťahu k poskytovanej ochrane. Oproti platnej úprave sa však pri definícii kvalifikovaného oznámenia nevyžaduje „vyššia kvalita informácií“. Nemusí ísť teda o informácie, ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti.“…

114. … Chránený oznamovateľ má právo na to, aby akýkoľvek zásah zo strany zamestnávateľa do jeho práv a povinností zamestnanca, vykonaný bez jeho súhlasu, podliehal predchádzajúcemu schváleniu. … Predchádzajúci súhlas úradu sa tak stáva imanentnou súčasťou ochrany chráneného oznamovateľa, podmieňujúcou platnosť právneho úkonu zamestnávateľa alebo zákonnosť jeho rozhodnutia. …

121… Správny súd pripomína, že Úrad na ochranu oznamovateľov v konaní o udelenie súhlasu preskúmava všetky relevantné skutočnosti, pričom nie je vylúčené, že by Úrad na ochranu oznamovateľov udelil súhlas na vykonanie pracovnoprávneho úkonu. …

128. … je potrebné, aj vo vzťahu k minimalizácii zásahov do práv policajta, ktorý má byť dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, ako aj s prihliadnutím na ďalšie relevantné skutočnosti (napr. prezumpcia neviny), aby bola maximálna lehota dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby striktne dodržaná a predĺžená len vo výnimočných prípadoch, ktoré však musia byť konkrétnym spôsobom odôvodnené.

129. … Až vo vzťahu k predĺženiu tejto doby zákon [o štátnej službe] stanovuje, že táto doba (teda nevyhnutne potrebná, najdlhšie však na 6 mesiacov) môže byť výnimočne predĺžená v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to až do času jeho právoplatného skončenia. …

130. Po oboznámení sa s administratívnym spisom však správny súd konštatuje, že žalobca bol ihneď výkonu štátnej služby pozbavený do právoplatného skončenia trestného stíhania, bez toho, aby bol splnený prvý krok (doba nevyhnutne potrebná, najdlhšie na 6 mesiacov) a následne neboli v napadnutom rozhodnutí identifikované ani žiadne konkrétne výnimočné okolnosti na možné predĺženie tejto doby. V administratívnom spise sa nenachádza ani zmienka o tom (napr. kópia predchádzajúceho rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby na maximálne 6 mesiacov), že by bol žalobca najprv výkonu štátnej služby pozbavený len na nevyhnutne potrebnú dobu a toto ani žalovaný netvrdil. Samotný personálny rozkaz sa vo svojom odôvodnení obmedzil výlučne len na konštatovanie toho, že „menovaný sa dočasne pozbavuje podľa § 46 ods. 2 zákona do právoplatného skončenia trestného stíhania.“. … tak došlo k porušeniu § 46 odsek 2 zákona o štátnej službe, keď nerešpektoval časové hľadisko dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby u žalobcu, a tým tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

131. … neobstojí argumentácia žalovaného, ktorý sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby snažil odôvodniť tým, že v prípadoch trestného stíhania, kedy toto stíhanie vedie OČTK, nemožno odhadnúť dobu, a preto je právomocou ministra dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Uvedené tvrdenie nemá relevantný podklad v zákone o štátnej službe.

133. Vychádzajúc z § 46 ods. 1 písm. b) o štátnej službe, policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý že a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom alebo b) spáchal trestný čin. Citované ustanovenie tak na aplikáciu inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby predpokladá kumulatívne naplnenie dvoch podmienok, a to (i) existencia skutočností, ktoré odôvodňujú, že ďalšie ponechanie policajta vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a (ii) existencia dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu.

134. … Je... na uvážení nadriadeného, aby v medziach racionálnej úvahy bez akýchkoľvek subjektívnych vplyvov a po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu vyhodnotil, ktoré skutočnosti bude považovať za dôležité záujmy štátnej služby …

136. S prihliadnutím na uvedené správny súd súhlasí s tým, že jedna z podmienok, a to podmienka toho, že policajt je dôvodne podozrivý z trestného činu sa preukazuje napr. uznesením o vznesení obvinenia – uznesenie o vznesení obvinenia je relevantným podkladom na splnenie podmienky – „dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu“ – to však samo o sebe nepostačuje.

138. Personálny rozkaz sa vo svojom odôvodnení obmedzil výlučne na konštatovanie toho, že „ďalšie ponechanie menovaného vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby a priebeh objasňovania jeho konania.“ Bližšie a konkrétne dôvody neboli v personálnom rozkaze žiadnym spôsobom špecifikované. … správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nenašiel žiadnu odôvodnenú racionálnu úvahu a ani konkrétne okolnosti, ktoré by po posúdení odôvodňovali dostatočný záver, že bola splnená táto kumulatívna podmienka. Žalovaným tvrdené skutočnosti sú generické, všeobecné, pričom ako v napadnutom rozhodnutí, tak ani v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by konkrétnym a racionálnym spôsobom odôvodňovali spomenutú podmienku…

141. … správny súd nevzhliadol žiadnu dôvodnú okolnosť, ktorú by žalovaný tvrdil a ktorá by odôvodňovala nutnosť po viac ako dvoch rokoch od vznesenia obvinenia, aplikáciu inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

153. … V posudzovanom prípade sa… konanie vracia do štádia pred rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorý bude v ďalšom konaní povinný aplikovať relevantné právne predpisy a skutkový stav, vzniknutý k momentu, ku ktorému sa vec vrátila na ďalšie konanie.“.

 

Záverom tejto časti chcem podotknúť, že správny súd sa v rozhodnutí nezaoberal vyššie uvedeným nálezom ÚS SR sp. zn. 1 ÚS 220/2025, zo dňa 27. marca 2025, kde ÚS SR tiež skonštatoval: „28. Iba na okraj veci k tomu ústavný súd dodáva, že zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov zároveň nemožno vyvodiť, že bol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám.“.

 

7. K uzneseniu sudcu Hajduka sp. zn. 36T/22/2024 zo dňa 09. 02. 2026

 

Sudca JUDr. Tomáš Hajduk uznesením Mestského súdu Bratislava I z 9. februára 2026 odmietol obžalobu podanú na čurillovcov, z dôvodu, že bolo porušené právo na obhajobu (vyšetrovanie viedol zaujatý policajt, ktorý mal byť vylúčený vzhľadom k pochybnosti o jeho nezaujatosti k jednému z obvinených a k poškodeným, a iné). Obžaloba bola podaná v júli 2024, na obvinených J. Čurillu, P. Ďurku, Š. Mašína, M. Sabotu, B. Dunčka, R. Magulu a P. Scholtza, za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom. Advokát Kubina na uznesenie sudcu JUDr. Hajduka z februára tohto roka, zareagoval vo svojom FB statuse takto: „Dnešným rozhodnutím súdu o odmietnutí obžaloby podanej proti Čurillovcom sa ich trestné stíhanie dostalo do stavu, ktorý môžeme označiť ako „dôkazný bankrot” so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. …“. Túto reakciu prebrali následne aj médiá, ako napr. denník Sme,  Denník N, či Postoj.

 

Advokát Kubina v rámci svojho FB statusu zo dňa 12. februára 2026, zverejnil aj predmetné uznesenie sudcu Hajduka. Podstatné je, že na s. 24 sudca skonštatoval nasledovné:

 

„Vzhľadom na to, že obhajoba sa primárne domáhala zastavenia trestného stíhania podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. tvrdiac, že skutky 1/-2/ (ale to by sa zrejme vzťahovalo aj na skutok 3/) vôbec nie sú trestnými činmi, súd konštatuje, že s týmto názorom sa predbežne nestotožnil. Obvineným sa kladie za vinu, že (zjednodušene) mali na základe nimi vykonštruovaných skutočností začať trestné stíhanie s cieľom nezákonne trestne stíhať, diskreditovať a zmariť služobnú činnosť príslušníkov ÚIS (skutok 1/), resp. za týmto účelom mali vyhotoviť realizačný návrh (skutok 2/), vyzrádzať verejne nedostupné skutočnosti, odvolať vedúcu vyšetrovacieho tímu, odňať vyšetrovacie spisy a iné (skutok 3/); podstata takto popisovaných skutkov sa súdu (mimo niektorých skutkových nepresností, resp. formy trestnej súčinnosti) javila ako napĺňajúca znaky trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák. V zásade to isté potom platí aj pri skutku 4/, kde sa námietky obvineného Mgr. Ďurku koncentrovali do eventuálnej aplikácie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., ktorý si ale so zreteľom na skutkové a právne špecifická veci vyžaduje dokazovanie na hlavnom pojednávaní (samozrejme, po vrátení veci si vyšetrovateľ/ prokurátor tieto špecifiká vedia posúdiť aj samostatne).“. Je teda zrejmé, že sudca skonštatoval, že stíhanie čurillovcov je dôvodné, a teda nie je pravdou, že trestné stíhanie sa v dôsledku odmietnutia obžaloby dostalo do stavu “dôkazného bankrotu“ so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú, ako to tvrdil advokát Kubina.

Na s. 24 uznesenia súd tiež uviedol, že „námietku podľa ktorej sa prokurátor nevysporiadal so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu sp. zn. 2Tpo/64 – 68/2021 súd nepovažoval za opodstatnenú. Nie je jeho povinnosťou pri podávaní obžaloby reagovať na výhrady súdu, ktorý v skoršej fáze trestného konania (za inej dôkaznej situácie) rozhodoval o väzbe.“.

 

Na s. 25 uznesenia sudca JUDr. Hajduk dospel k záveru, že „v priebehu vyšetrovania došlo k tak závažným procesným chybám, ktoré svojou povahou dosahujú intenzitu porušenia práva na obhajobu (viedol ho zaujatý policajt, pre nekompletnosť spisového materiálu nebola vyriešená otázka zaujatosti prokurátora a iné), z ktorého dôvodu súd obžalobu... odmietol a vec vrátil do prípravného konania… mestský súd považuje za potrebné dodať, že ak by napriek zistenému stavu obžalobu prijal, aby potom na hlavnom pojednávaní dospel k identickým záverom, obvinených (vtedy už obžalovaných) by… musel oslobodiť; zvoleným postupom preto umožnil orgánom činným v trestnom konaní zvolené nedostatky odstrániť.“. Advokát Kubina v reakcii na toto uznesenie vo svojom FB statuse tiež uviedol: „Dnešným rozhodnutím súdu o odmietnutí obžaloby podanej proti Čurillovcom sa ich trestné stíhanie dostalo do stavu, ktorý môžeme označiť ako „dôkazný bankrot” so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Stalo sa to výlučne vinou zaujatého vyšetrovateľa ÚIS a všetkých prokurátorov, ktorí vykonávali dozor a dohľad nad zákonnosťou trestného konania a nenapravili tieto pochybenia, kým sa ešte podľa zákona dalo. Dnes sa to už nedá.“.

 

V súvislosti s týmto uznesením Aktuality tiež informovali o tom, že proti nemu podala sťažnosť nielen prokuratúra, ale aj samotní policajti, ktorí „krajskému súdu podali návrh, aby rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a sám rozhodol tak, že ich stíhanie zastaví. Právny zástupca čurillovcov Peter Kubina už po rozhodnutí mestského súdu vyhlásil, že situácia má len jedno zákonné riešenie: „Trestné stíhanie bude nutné zastaviť.““.

 

8. K stanoviskám generálneho prokurátora SR k správnym žalobám s návrhom na zrušenie personálnych rozkazov z dôvodu ich nezákonnosti zo dňa 25. februára 2026

 

Potom ako generálna prokuratúra v roku 2022 skonštatovala, že obvinenia čurillovcov sú dôvodné, a potom ako súd v uznesení z 9. februára 2026 skonštatoval dôvodnosť ich stíhania, po viac ako dvoch rokoch, prekvapivo vstúpil do konaní generálny prokurátor Žilinka, ktorý vo svojom FB statuse zo dňa 25. februára 2026 oznámil, že vstúpil „do 24 konaní vedených na Správnych súdoch v Bratislave a Banskej Bystrici vo veciach správnych žalôb podaných proti personálnym rozkazom vydaným voči policajtom bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Prokurátor zároveň súdom predložil stanoviská k správnym žalobám s návrhom na zrušenie personálnych rozkazov z dôvodu ich nezákonnosti.“.

 

Advokát Kubina v rámci svojho FB statusu z 3. marca 2026, zverejnil stanovisko prokurátora GP SR z 25. februára 2026 k jednej zo správnych žalôb (týkajúcej sa J. Čurillu), s dodatkom, že ďalšie stanoviská k tomuto druhu žalôb sú identické. Na s. 4 stanoviska prokurátor uviedol: „je potrebné dospieť k záveru, že cieľom zákonodarcu  bolo vytvoriť fungujúci systém ochrany oznamovateľov tak, aby jej poskytnutie bolo efektívne a účinné, resp. aby splnilo svoj účel s ohľadom na dôležitosť verejného záujmu, ktorý sa právnou normou chráni. … Prevedenie (ako aj preloženie) policajta na inú organizačnú zložku PZ (resp. na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby) má tak konkrétnu podobu, ktorá je závislá od vôle a posúdenia orgánu verejnej správy, ktorý personálny rozkaz vydal, pričom táto nebola v tomto konkrétnom prípade ovplyvnená právnymi zmenami vyplývajúcimi z organizačného opatrenia.“.

Na s. 10 a 12 stanoviska prokurátor skonštatoval: „je potrebné poznamenať, že plk. Mgr. J. Čurilla bol prevedený na inú funkciu… Uvedená skutočnosť je relevantná z dôvodu, že na takýto pracovnoprávny úkon nebol zo strany žalobcu daný súhlas. … Otázka súhlasu policajta je však v danom prípade relevantná z dôvodu statusu chráneného oznamovateľa, pretože ak policajt takýto súhlas neudelil, bol jeho nadriadený pri vydávaní personálneho rozkazu povinný postupovať podľa § 7 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z.z. V predmetnej veci… postup prezidenta Policajného zboru, ktorý si pred vydaním personálneho rozkazu č. 379 zo dňa 28. 08. 2024 (a ani po jeho vydaní) nevyžiadal súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, vyvolal právny stav, v dôsledku ktorého je predmetný personálny rozkaz neplatný s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 2 druhej vety zákona č. 73/1998 Z. z. a §7 ods. 8 zákona č. 54/2019 Z. z. … v dôsledku identifikovaného nezákonného postupu orgánov verejnej správy v predmetnej veci bola neprípustným spôsobom vylúčená pôsobnosť Úradu na ochranu oznamovateľov ako štátneho orgánu, ktorého poslaním je okrem iného poskytovanie právnej ochrany zamestnancom, ktorý majú právny status chránených oznamovateľov v prípade navrhovaných a realizovaných pracovnoprávnych úkonov zo strany zamestnávateľov.“.

 

K stanovisku prokurátora GP SR sa žiada dodať, že ani on sa (podobne ako pred tým Správny súd v Bratislave), nezaoberal vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. 1 ÚS 220/2025, zo dňa 27. marca 2025, v ktorom ÚS SR tiež skonštatoval: „28. Iba na okraj veci k tomu ústavný súd dodáva, že zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov zároveň nemožno vyvodiť, že bol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám.“.

 

V súvislosti so stanoviskom prokurátora GP SR je tiež zaujímavá aj tá skutočnosť, že GP SR v uznesení zo 4. februára 2022, ktoré sa týkalo kauzy čurillovcov, uviedla, že spravodajská informácia SIS bola jedným z relevantných podkladov pre začatie a vedenie vyšetrovania na ÚIS (s. 84). Čurillovci (vyšetrovateľom označení sko svedkovia z počutia), pritom v roku 2023, v súvise s kauzou Rozuzlenie - v ktorej ich výpovede predstavovali obhajobnú argumentáciu týkajúcu sa ich kauzy - získali status chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti (najmä vo vzťahu k SIS). GP SR v roku 2024 zrušila obvinenia v prípade Rozuzlenie, pričom pripomínam, že GP SR v uznesení týkajúcom sa V. Pčolinského skonštatovala tiež, že: „Z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 vyplýva, že vyšetrovateľ PZ skutkové zistenia k bodu II zistil z výsluchov svedkov Mgr J Č, Ing M Š, Mgr L K a Mgr R S. Z vyšetrovateľom PZ konštatovaných záverov, ku ktorým dospel na základe výpovedí uvedených svedkov, však nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti ani o vymyslení spravodajskej informácie na osobu P P na základe akejkoľvek intervencie obvineného V P, a ani o následnej dezinterpretácií informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P. … Dôkazy (výsluchy svedkov) vykonané do 17. 08. 2023 možno považovať za procesné akceptovateľné iba pre začatie trestného stíhania, nie aj pre vznesenie obvinenia. Zároveň je potrebné uviesť, že pre vznesenie obvinenia nepostačuje len nejasné podozrenie z trestnej činnosti, ktoré nie je žiadnym spôsobom verifikované konkrétnymi hodnovernými skutočnosťami.““.

 

Celkom na záver chcem ešte upozornisť na tieto medializované informácie:

 

Dňa 28. 04. 2026 TA3 informovala o tom, že „Minister vnútra tvrdí, že čurillovci by už nemali mať status chránených oznamovateľov. Dostali ho totiž pre kauzu Rozuzlenie, ktorej vyšetrovanie teraz polícia zastavila. O zániku ochrany môže rozhodnúť iba Generálna prokuratúra. … [legislatíva]... hovorí, že ochrana oznamovateľov trvá ešte tri roky od skončenia trestného konania. Samotné zastavenie vyšetrovania pritom automaticky neznamená zánik tejto ochrany.“.

Noviny.sk dňa 14. mája 2026 informovali, že „Juraj Svítok uspel v súdnom spore proti Ministerstvu vnútra SR. Správny súd rozhodol, že jeho preradenie z Úradu inšpekčnej služby do Bánoviec nad Bebravou bolo nezákonné. … Bratislavský správny súd potvrdil nezákonnosť jeho preradenia z prestížneho Úradu inšpekčnej služby na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou. Rozhodnutia, ktoré viedli k jeho preloženiu, boli zrušené, a to predovšetkým pre chýbajúci súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. ...“. Jurajovi Svítkovi taktiež prokurátor Harkabus priznal štatút chráneného oznamovateľa protispoločenskej činnosti v súvislosti s kauzou Rozuzlenie (viď s. 2 zápisnice o výsluchu prokurátora Harkabusa).

Dňa 16. júla 2026 denník Pravda zverejnil rozhovor s advokátkou zastupujúcou ministerstvo vnútra v kauze čurillovcov, týkajúcej sa ich postavenia mimo služby.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Barbora F.

 

                                             Ku kauze čurillovcov  alebo o čom mlčí mainstream

 

Vo svojom nedávnom článku, v ktorom som sa venovala kauze Rozuzlenie, som predstavila aj rozhovor s Michalom Aláčom zo dňa 21. 05. 2026, v rámci ktorého tiež uviedol, že keď SIS na základe odposluchov Petra Petrova zistila, že sa spolu s príslušníkmi NAKA a inšpekcie spolu rozprávajú o prebiehajúcich kauzách, spracovala spravodajské informácie a tie poslala zákonným príjemcom. Následne prebehlo medializované stretnutie SIS so zákonnými adresátmi spravodajskej informácie. Na podklade toho bol vytvorený tím Oblúk, ktorému SIS odstúpila informácie, ktoré mala, aby prešetril podozrenie z možnej manipulácie výpovedí svedkov v  exponovaných kauzách.

Okolnosti súvisiace so vznikom a vyšetrovaním tímu Oblúk stoja v pozadí kauzy čurillovcov, ktorú by som chcela priblížiť v tomto článku. Táto kauza, ako som ukázala v predchádzajúcom článku, súvisí s neskoršou trestnou vecou pod názvom Rozuzlenie. Vráťme sa teraz preto na chvíľu ku kauze Rozuzlenie, v ktorej vyšetrovateľ v apríli tohto roka zastavil trestné stíhanie, pričom čurillovcov označil za svedkov z počutia a dospel k záveru, že „Je nepochybné, že sa skutok nestal,“. GP SR v uznesení zo dňa 12. 03. 2024, ktorým zrušila obvinenia V. Pčolinskému a R. Konečnému v tejto trestnej veci, tiež upozornila aj na tú dôležitú skutočnosť (o ktorej mainstream mlčí), ktorá spočívala v tom, že výpovede čurillovcov v prípade Rozuzlenie predstavovali ich obhajobnú argumentáciu týkajúcu sa ich kauzy!:

 

„Idea uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 v kontexte s dôkazmi, najmä svedeckými výpoveďami, na základe ktorých vyšetrovateľ PZ ustálil skutkové zistenia, je svojou povahou prezentáciou obhajobnej argumentácie osôb obvinených v trestnej veci vedenej pod sp zn UIS-340/OISZ-2021 (trestná vec známa ako „Č[urillovci]“).

 

Je neakceptovateľné, aby sa zákonnosť a dôvodnosť trestného stíhania, v danom prípade najmä trestného stíhania známeho ako „Č“, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené, a v ktorom zákonnosť trestného stíhania obvinených osôb bola podrobená prieskumu v rámci sťažnostného konania, v ktorom došlo k zrušeniu uznesenia vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Západ z 13 09 2021 sp zn UIS-352/OISZ-2021, ktorým bolo vznesené obvinenie pplk Mgr J Č a mjr Mgr P Ď (predmetná trestná vec bola pôvodne spojená s trestnou vecou vedenou pod sp zn UIS-340/OISZ-2021), vyhodnocovala a posudzovala v inom trestnom konaní, v danom prípade v preskúmavanej trestnej veci známej ako „Rozuzlenie“, v ktorej v rámci tzv. paralelného trestného stíhania osoby trestne stíhané v primárnej trestnej veci prezentujú svoje obhajobné argumenty a svoje hodnotenie dôkazov a rozhodnutí vykonaných a vydaných v ich primárnej trestnej veci, pričom v paralelnej trestnej veci sa, využijúc inštitút súčinnosti podľa § 3 Trestného poriadku, zabezpečujú dôkazy z primárnej trestnej veci a dochádza k ich opätovnému posudzovaniu a hodnoteniu. …

Dôkazy (výsluchy svedkov) vykonané do 17. 08. 2023 možno považovať za procesné akceptovateľné iba pre začatie trestného stíhania, nie aj pre vznesenie obvinenia. Zároveň je potrebné uviesť, že pre vznesenie obvinenia nepostačuje len nejasné podozrenie z trestnej činnosti, ktoré nie je žiadnym spôsobom verifikované konkrétnymi hodnovernými skutočnosťami.“.     

 

Vyššie spomínaná trestná vec čurillovcov, vedená pod sp. zn. UIS-340/OISZ-2021, je kauza, v ktorej boli obvinení   (zjednodušene povedané) z toho, že mali na vymyslenom skutkovom základe vypracovať uznesenie o začatí trestného stíhania, a to tak, aby bola účelovo založená príslušnosť ÚŠP GP SR, s cieľom nezákonne trestne stíhať príslušníkov inšpekcie z tímu Oblúk (pod vedením Diany Santusovej), diskreditovať ich, ako aj zmariť služobnú činnosť tohto tímu, ktorý ich vyšetroval kvôli podozreniu z možnej manipulácie výpovedí svedkov v exponovaných kauzách. S týmto cieľom mali vypracovať na základe vymyslených skutočností aj realizačný návrh. V čom spočívalo obvinenie čurillovcov súvisiace s touto kauzou, ako aj ich obhajobná argumentácia, si podrobnejšie ukážeme nižšie, na podklade anonymizovaného uznesenia Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/3 GPt117/21/1000 zo dňa 04. februára 2022.

 

Vzhľadom k vyššie uvedenému, je ambíciou tohto článku priblížiť kauzu čurillovcov na podklade verejne dostupných, relevantných zdrojov, ktorým mainstream nevenoval dostatočnú pozornosť, pričom budem postupovať chronologicky. Článok je vzhľadom k päťročnému vývoju v tejto kauze značne obsiahly (najmä kvôli vyššie zmienenému uzneseniu GP SR z februára 2022) a budem sa v ňom venovať týmto témam:

 

1. vybraným pasážam anonymizovaného uznesenia GP SR sp. zn. IV/3 GPt117/21/1000 zo dňa 04. februára 2022, týkajúceho sa kauzy čurillovcov (uznesenie má 103 strán), kde GP SR skonštatovala, že čurillovci sú dôvodne podozriví, pričom o. i. uviedla, že (s. 84): „Je potrebné zdôrazniť, že podozrenia z možných manipulácií výpovedí svedkov v trestných konaniach vedených na NAKA PPZ boli preverované, následne bolo začaté a vedené vyšetrovanie na ÚIS na základe relevantných podkladov, a to spravodajskej informácie SIS doručenej ÚIS už 30.03.2021...“; GP SR tu súčasne zaujala podrobne odôvodnené, nesúhlasné stanovisko k väzobnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z roku 2021, ktorý skonštatoval nedôvodnosť trestného stíhania čurillovcov (majúc k dispozícii oveľa viac dôkazov ako Krajský súd v Bratislave)

2. kauze Rozuzlenie, v súvislosti s ktorou získali čurillovci status chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti

3. statusu chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti a dočasnému postaveniu čurillovcov mimo služby

4.  nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 42/2023 zo dňa 22. 08. 2024, ktorým odmietol sťažnosti obvinených čurillovcov proti odpočúvaniu ich kancelárií, v rámci ktorého skonštatoval: „28. Iba na okraj veci k tomu ústavný súd dodáva, že zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov zároveň nemožno vyvodiť, že bol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám.“

5. uzneseniu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 220/2025, zo dňa 27. 03. 2025, ktorým súd odmietol sťažnosť jedného z čurillovcov voči personálnym rozkazom ministra vnútra a označil jeho argumentáciu za neopodstatnenú

6. rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/50/2024 zo dňa 19. 11. 2025, ktorým súd zrušil rozhodnutie ministra vnútra SR zo dňa 19. 02. 2024 a personálny rozkaz ministra vnútra zo dňa 27. 10. 2023 v prípade P. Ďurku, a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie

7. uzneseniu sudcu Hajduka  sp. zn. 36T/22/2024 zo dňa 09. 02. 2026, ktorým vrátil obžalobu podanú na čurillovcov, pričom skonštatoval, že stíhanie čurillovcov je dôvodné

8. stanoviskám generálneho prokurátora SR k správnym žalobám s návrhom na zrušenie personálnych rozkazov z dôvodu ich nezákonnosti zo dňa  25. februára 2026.

 

 

1. K uzneseniu Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/3 GPt117/21/1000 zo dňa 04. februára 2022, týkajúceho sa kauzy čurillovcov

 

Krajský súd v Bratislave väzobným uznesením sp. zn. 2Tpo/64–68/2021 z roku 2021, prepustil čurillovcov z väzby, nakoľko skonštatoval nedôvodnosť ich trestného stíhania. V reakcii na toto uznesenie bol dňa 24. októbra 2021 na  Právnych listoch publikovaný zaujímavý odborný článok JUDr. Petra Šamka staršieho, vtedajšieho emeritného trestného sudcu Mestského a Krajského súdu v Bratislave a vysokoškolského pedagóga, s názvom Začatie trestného stíhania vo veci pre vymyslený skutok a trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. V článku autor polemizoval so závermi Krajského súdu v Bratislave.

 

Generálna prokuratúra SR v uznesení sp. zn. IV/3 GPt117/21/1000 zo dňa 04. februára 2022, týkajúceho sa kauzy čurillovcov, zamietla sťažnosti štyroch obvinených vyšetrovateľov (proti uzneseniu vyšetrovateľa ÚIS, ktorým im bolo vznesené obvinenie za skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa spáchaný formou spolupáchateľstva) a sťažnosť bývalého, dočasne povereného riaditeľa ÚIS (proti uzneseniu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorým mu bolo vznesené obvinenie za skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti spáchaný formou spolupáchateľstva). Prokurátorka GP SR na podklade analýzy doposiaľ zabezpečených dôkazov - zvukových záznamov a ich prepisov, utajovanej prílohy, výpovedí, listinných dôkazov, kamerového záznamu, a vyhodnotenia sťažnostných argumentov obvinených, dospela k záveru, že obvinení sú dôvodne podozriví, pričom skonštatovala nasledovné (s. 94-95): „Konanie obvinených A.A., A.B., A.C. a A.D. spočívajúce vo vykonštruovaní podkladov, realizačného návrhu, ako aj samotného uznesenia ČVS:PPZ-205/NKABA1-2021 vrátane jeho skutkového a právneho základu, a to s vedomím dočasne povereného riaditeľa ÚIS, obvineného A.E., dokonca za jeho aktívnej účasti a pomoci obvineným, nemožno v kontexte vyššie uvedených skutočností vyhodnotiť inak ako neakceptovateľné, spreneverujúce sa ich poslaniu, a to s cieľom kriminalizovať príslušníkov ÚIS z vyšetrovacieho tímu Oblúk, vlastných kolegov policajtov, ktorí mali len tú „smolu“, že boli zaradení do uvedeného tímu a vykonávali činnosť, na ktorú ich splnomocnil zákon, teda preverovali a vyšetrovali podozrenia z možnej trestnej činnosti, okrem iného aj príslušníkov NAKA PPZ.“. GP SR sa tu podrobne vyjadrila aj k vyššie zmienenému uzneseniu Krajského súdu Bratislava z roku 2021, ku ktorému zaujala nesúhlasné stanovisko (majúc k dispozícii oveľa viac dôkazov ako Krajský súd Bratislava), ako si ukážeme nižšie.

 

Vzhľadom na obsiahlosť tohto 103 stranového, anonymizovaného uznesenia GP SR zo dňa 04. 02. 2022, si teraz predstavíme nasledovné vybrané pasáže (dostupné je aj za textom článku Denníka N), niektoré časti som zvýraznila):

 

(s. 24): Výsluch obvineného A.C. zo 14. 09. 2021 budem citovať z dôvodu zachovania absolútnej objektivity pri uvádzaní jeho vyjadrení, ktoré som vyhodnotil ako priznanie sa ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu, a to aj s poukazom na medializované spochybňovanie priznania obvineného obhajobou v rámci rozhodovania o väzbe.“.

Tu je potrebné uviesť, že prokurátorka GP SR následne citovala v plnom, neupravenom znení výpoveď obvineného A. C., avšak  vzhľadom k tomu, že táto je obsiahla (je uvedená na s. 24-31), sa jej tu nebudem venovať.

 

Prokurátorka GP SR v ďalšej časti uznesenia uviedla nasledovné:

 

K sťažnostným námietkam obvinených A.A. a A.B. vo vzťahu k uzneseniu vyšetrovateľa PZ ČVS:UIS-340/OISZ-2021 zo 14.09.2021:

 

(s. 32-34): Obvinených usvedčujú najmä zvukové záznamy, ktoré boli vyhotovené na základe súhlasu Okresného súdu Bratislava III pod č. Ntt/40/2021-2-V-OSBAIII z 13.05.2021, na základe súhlasu Okresného súdu Bratislava III pod č. Ntt/41/2021- 2-V-OSBAIII z 13.05.2021, na základe súhlasu Okresného súdu Bratislava III pod č. Ntt 61/2021-2-V-OSBAIII z 27.05.2021 a ich doslovné prepisy, zabezpečená časť vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, analýza kamerového záznamu zabezpečeného z oddelenia technickej ochrany odboru ochrany objektov PPZ, plán služieb príslušníkov NAKA PPZ, výpis zo systému AKTION podľa žiadosti z čítačiek na 3. poschodí budovy PPZ na chodbe NAKA PPZ, ako aj výpoveď obvineného A.C.

 

Pokiaľ ide o tvrdenie obvinených, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 zo 16.07.2021 o začatí trestného stíhania (ďalej len „uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021“) bolo vydané na základe operatívnych poznatkov, ktorými disponovali už dlhšiu dobu, a to konkrétne týkajúcich sa činnosti mjr. Mgr. A.T. a jej vyšetrovacieho tímu, ako aj jej napojenia na Slovenskú informačnú službu (ďalej len „SIS“) cez Mgr. A.U., ktorý mal od mjr. Mgr. A.T. získavať informácie, a tieto následne odovzdávať podozrivým osobám, okrem A.L. aj A.V., pričom za uvedenú činnosť malo byť mjr. Mgr. A.T. sľúbené zo strany Mgr. A.U. povýšenie v rámci služobného pomeru, je potrebné uviesť, že žiadna takáto skutočnosť nevyplývala z troch úradných záznamov, ktoré boli podkladom realizačného návrhu zo 16.07.2021, a nevyplýva ani z dokazovania vykonaného v konaní vedenom pod ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021.

 

V úradnom zázname č.p.: PPZ-NKA-OBA-78-084/2021-PZ z 15.07.2021 je uvedené, že operatívno-pátracou činnosťou policajtov pracovnej skupiny „Očistec“ bola získaná informácia k osobe A.T. Podľa informácie táto, ako šéfka tímu na ÚIS, zhromažďuje kompromateriály na osobu A.K. takým spôsobom, že sťahuje všetky trestné spisy z územia SR, v ktorých táto osoba vystupuje, a to nielen ako obvinený, či podozrivý, ale aj ako oznamovateľ. Cieľom je zistiť ako táto osoba vypovedá, ale aj dostatok dôkazov na jej trestné stíhanie. Účelom tohto konania je okrem iného dosiahnutie toho, aby A.K. zmenil výpovede vo svojich konaniach spôsobom, že na tieto výpovede bol navádzaný, prípadne k nim bol donútený s tým, že mu bude oznámené, že to je jeho posledná možnosť, aby vypovedal proti pracovnej skupine „OČISTEC“. Takýmto spôsobom žiada okrem iného aj kompletné stiahnutie trestných vecí vedených na odbore Východ NAKA P PZ.

Vo vzťahu k uvedenému úradnému záznamu je potrebné upozorniť na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 11:14:05 h do 11:24:05 h a jeho prepis, kde A.S., operatívny pracovník, hovorí: „(nezrozumiteľné slovo) daj mi číslo záznamu zo včera. Chcú, eh, hcú zamedziť tomu, aby sa dostala hentá pičula oné k tým veciam z toho východu. Tak dáme im, dáme im len, že ó pé čé (operatívno-pátracou činnosťou) bolo zistené tá zhromažďuje spisy s osobou A.K. bla bla bla.“ Operatívny pracovník B.N. odpovedá: „Daj tam osemdesiatštyri.“ (číslo na vyššie uvedenom úradnom zázname). A.S. hovorí: „Čiže sedemdesiatosem.“ (číslo na vyššie uvedenom úradnom zázname). B.N. odpovedá: „Áno. Dátum pätnásteho?“ Následne v zvukovom zázname počuť zvuk písania na počítači a A.S. hovorí: „Im jebe do piči. Tak som nap, že oper činnosťou pracovnej skupiny Očistec bola získaná informácia k osobe A.T. Podľa informácie, táto ako šéfka tímu na ú í es zhromažďuje kompromateriály na osobu A.K. takým spôsobom, že sťahuje všetky trestné spisy z územia SR, v ktorých táto osoba vystupuje, a to nielen ako obvinený, či podozrivý, ale aj ako oznamovateľ. Cieľom je zistiť ako táto osoba vypovedá ale (nezrozumiteľné slová) dôkazov na trestné stíhanie. Účelom tohto konania je okrem iného dosiah, dosiahnutie toho, aby A.K. zmenil výpovede vo svojich konaniach spôsobom, že na tieto výpovede bol navádzaný, prípadne k nim bol donútený. (...) A mám ešte (nezrozumiteľné slová) k osobám (nezrozumiteľné slová) na odbore. Východ je veľkým?“ B.N. odpovedá: „Daj len NAKA pomlčka východ s malým.“ A.S. povie: „Dobre najskôr to zanesem A. to pozreť či tak môže byť (nezrozumiteľné slovo) informácia, nech si to (nezrozumiteľné slovo).“, pričom B.N. reaguje: „A na základe tohoto si A. stiahne ich žiadosť.“ A.S.: „Jej žiadosť, čo došla k nim.“ B.N.: „Aha. A na základe toho začne?“ A.S.: „Šak aj keby bolo treba jebnúť jej (nezrozumiteľné slová).“

 

Tento obsah zvukového záznamu je z väčšej časti identický s obsahom vyššie uvedeného úradného záznamu č.p.: PPZ-NKA-OBA-78-084/2021-PZ z 15.07.2021, ktorý bol jedným z troch úradných záznamov – podkladov na spracovanie realizačného návrhu zo 16.07.2017, pričom preukazuje, že tento úradný záznam bol spísaný až 16.07.2021 a zároveň účelovo s cieľom zabrániť, aby špecializovaný vyšetrovací tím „Oblúk“ (ďalej len „vyšetrovací tím Oblúk“) dostal na základe žiadosti o súčinnosť listinné podklady týkajúce sa výpovedí A.K., ktoré si vyžiadala vedúca tohto tímu od NAKA Východ.

 

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že obvinení, vzhľadom na to, že nedisponovali žiadnymi konkrétnymi relevantnými poznatkami o akejkoľvek trestnej činnosti vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, o čom svedčí vyšetrovací spis ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, snažili sa mjr. Mgr. A.T. zdiskreditovať a vyfabrikovať jej trestnú činnosť práve z jej legitímneho postupu podľa Trestného poriadku, ktorý uplatnila vo vzťahu k NAKA Východ, o čom svedčí aj fakt, že 16.07.2021, v deň inkriminovaného začatia trestného stíhania zaslal obvinený A.B. pod ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021 žiadosť NAKA Východ, v ktorej žiadal o podanie správy, či im bola doručená žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo strany špecializovaného tímu ÚIS. Dávam do pozornosti, že vedúca vyšetrovacieho tímu Oblúk žiadosť o poskytnutie fotokópií zápisníc o výsluchoch osoby A.K. adresovala NAKA Východ 08.07.2021 až na základe informácie, ktorú NAKA Východ 06.07.2021 zaslala ÚIS, konkrétne na základe úradného záznamu spísaného 02.07.2021 npor. Mgr. B.G. V predmetnom úradnom zázname je uvedené, že npor. Mgr. B.G. sa 02.07.2021 stretol v Nitre s A.K., ktorý mu povedal, že sa dozvedel, že sa voči nemu zbierajú podklady k jeho daňovej trestnej činnosti a chystá sa jeho zadržanie, ktoré má realizovať špecializovaný tím Inšpekcie. A.K. ďalej uviedol, že všetky skutočnosti o jeho trestnej činnosti uviedol do zápisnice o výsluchu svedka mjr. JUDr. B.L. a je plne súčinný orgánom činným v trestnom konaní, preto nerozumie takému smerovaniu proti jeho osobe, ktoré podľa menovaného má za účelom zdiskreditovať jeho osobu. Následne 09.07.2021 vyšetrovateľ NAKA Východ požiadal prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR o stanovisko, či je povinný poskytnúť podklady vyšetrovateľke ÚIS. Z uvedeného je zrejmé, že na základe obáv A.K., ktoré oznámil npor. Mgr. B.G., pričom tento následne situáciu, vrátane žiadosti vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk komunikoval s obvinenými, došlo k spísaniu vyššie uvedeného úradného záznamu a fabrikovaniu podozrenia z páchania údajnej trestnej činnosti vedúcou vyšetrovacieho tímu Oblúk.

 

(od s. 36): Z úradných záznamov č.p.: PPZ-NKA-OBA-58-022/2021-PZ zo 16.07.2021 a č.p.: PPZ-NKA-OV-769-005/2021-PZ zo 16.07.2021 vyplýva možné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti v súvislosti s udeľovaním previerok NBÚ, pričom skutočnosti v nich uvedené absolútne žiadnym spôsobom nekorešpondujú so skutkovou vetou formulovanou v uznesení ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021. Jedinou osobou vystupujúcou v jednom z uvedených záznamov, identifikovanou ako osoba majúca vzťah k SIS, je osoba A.L., ktorá by mala vplývať na rozhodovanie pracovníkov NBÚ, čo opäť žiadnym spôsobom nesúvisí so skutkom opísaným v uznesení ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, naviac len podotýkam, že na menovaného bol vydaný príkaz na zatknutie podľa § 73 Trestného poriadku, ktorý doposiaľ nebol zrealizovaný.

… z úradných záznamov, ktoré mali byť údajne podkladom pre vydanie uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 (zo zvukových záznamov jednoznačne vyplýva, že úradné záznamy boli vyhotovované až v čase, keď uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo obvinenými už vytvárané), však nevyplývala žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala páchaniu akejkoľvek trestnej činnosti príslušníkmi ÚIS. …

Odpoveďou, ku ktorej bolo po preštudovaní vyšetrovacieho spisu, vrátane úradných záznamov k realizačnému návrhu zo 16.07.2021, ako aj výpovedí obvinených, nevyhnutné dospieť je, že žiadne relevantné podklady na začatie trestného stíhania smerujúceho proti v uznesení ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 uvedeným príslušníkom ÚIS na skutkovom základe v ňom uvedenom, dňa 16.07.2021 neexistovali.

… v realizačnom návrhu sú uvedené mená príslušníkov ÚIS, a to A.T., A.R., C.A. a C.B., pričom ani v jednom z úradných záznamov, a dokonca ani vo výpovediach obvinených nie je zmienka o týchto príslušníkoch ÚIS, s výnimkou mjr. Mgr. A.T. Menovaná, ako je už spomenuté vyššie, bola uvedená v jednom z úradných záznamov, podľa ktorého si „sťahuje“ všetky trestné spisy z územia SR, v ktorých osoba A.K. vystupuje ako obvinený, podozrivý a ako oznamovateľ. Uvedená činnosť menovanej, ako bolo konštatované vyššie, však nezakladá žiadne podozrenie z trestnej činnosti, naopak je legitímnou činnosťou vyšetrovateľa PZ v rámci postupu podľa Trestného poriadku.

 

Pokiaľ ide o obranu obvinených, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo vyhotovené na základe operatívnych poznatkov, ktorými disponovali dlhšiu dobu, ktorú ale nešpecifikovali, a to že vyšetrovateľka ÚIS mjr. Mgr. A.T. mala mať nadštandardný vzťah s bývalým príslušníkom ÚIS Mgr. A.U., ktorý podľa výpovede A.A. vystupoval ako jeden z podozrivých v rámci trestných stíhaní vedených na NAKA PPZ, pričom práve mjr. Mgr. A.T. mala byť vedúcou vyšetrovacieho tímu Oblúk z dôvodu, aby sa Mgr. A.U. dostal k informáciám, ktoré potreboval, ako aj ich tvrdenia o napojení SIS na členov vyšetrovacieho tímu Oblúk a zasahovaní SIS do konaní vedených na ÚIS, je potrebné poukázať na nasledovné.

Na úvod konštatujem rozpory vo výpovediach obvinených A.A. a A.B. vo vzťahu k motívu údajného nezákonného konania vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, pričom kým A.A. vypovedal, že za uvedenú činnosť bolo mjr. Mgr. A.T. sľúbené zo strany A.U. povýšenie v rámci služobného pomeru, tak A.B. vo výpovedi uviedol, že jednou z operatívnych informácií bola aj tá, že mjr. Mgr. A.T. má za svoju „nadprácu“ obdržať určitú odmenu v nepeňažnej forme, pričom sa skloňoval jej vstup do SIS. Je zrejmé, že obvinení sa nezhodli ani na forme údajnej nenáležitej výhody, ktorá mala byť mjr. Mgr. A.T. údajne sľúbená za jej činnosť v prospech SIS, a je otázne z akých operatívnych informácií teda vychádzali, kde boli tieto zachytené, či existuje operatívny spis s konkrétnymi úradnými záznamami alebo kriminálny zväzok s informáciou od osoby pracujúcej v prospech PZ, ktoré by tvrdenia obvinených preukazovali, ak nešlo len o klebety.

Poukazujem tiež na rozpory vo výpovediach obvineného A.B., a následne vypočutých svedkov npor. JUDr. C.C., mjr. Mgr. C.D., mjr. Mgr. B.N. a mjr. Mgr. A.S. Kým obvinený A.B. vypovedal, že operatívne informácie týkajúce sa činnosti A.T. a jej tímu, ako aj napojenia tejto osoby na SIS obdržiavali počas celého týždňa, ako aj obdobia predtým, na otázku vyšetrovateľa PZ, v akom časovom horizonte pred podpísaním realizačného návrhu sa o uvedených informáciách dozvedel, odpovedal svedok npor. JUDr. C.C., že si myslí, že to bolo od začiatku roka 2021, svedok mjr. Mgr. C.D., že informácie sa zbierali postupne možno už od apríla 2021, v podstate tesne pred zadržaním riaditeľa SIS A.I., svedok mjr. Mgr. B.N., že od decembra 2020, resp. januára 2021 a svedok mjr. Mgr. A.S., že od apríla 2021 do júla 2021. …

Tvrdenia obvinených o operatívnych informáciách o trestnej činnosti príslušníkov ÚIS vyvracia aj výpoveď svedka C.E. z 26.01.2022, ktorý uviedol, že z pozície vtedajšieho zástupcu riaditeľa odboru Bratislava, NAKA PPZ, nemal vedomosť o protiprávnom konaní príslušníkov ÚIS vo vzťahu k príslušníkom NAKA PPZ. Rovnako nemá informáciu, že by takou informáciou disponovali príslušníci odboru Bratislava, NAKA PPZ, či operatívci, či vyšetrovatelia, pričom pokiaľ by takou informáciou ktokoľvek z príslušníkov NAKA PPZ disponoval, a aby vedeli takú vec riešiť, bol by potrebný súhlas riaditeľa ÚIS, či už na vyšetrovanie alebo na operatívne rozpracovanie príslušníkov ÚIS. Počas jeho pôsobenia v uvedenej funkcii nemá vedomosť, že by ktokoľvek z príslušníkov odboru Bratislava, NAKA PPZ, žiadal riaditeľa ÚIS o taký súhlas. Svedok doplnil, že vie, že členovia pracovnej skupiny Očistec mali podozrenie, že sú sledovaní príslušníkmi SIS, pričom to riešil s riaditeľom odboru Bratislava pánom C.F. a A.A., pričom A.A. vtedy uviedol, že to nechce riešiť oficiálne, a keď bude problém, tak im s brokovnicou prestrieľa kolesá.

 

Operatívne informácie týkajúce sa mjr. Mgr. A.T., Mgr. A.U., jej údajného prepojenia na SIS a jej údajného korupčného správania, uvedené vo výpovediach obvinených A.A. a A.B., neboli obsahom žiadneho úradného záznamu, ani žiadneho iného relevantného podkladu a nepotvrdili sa ani vykonaným dokazovaním v trestnej veci ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, čo je zrejmé zo zabezpečeného vyšetrovacieho spisu. A ak obvinení vo svojich výpovediach tvrdili opak, je to len zrejme ich nepochopenie a dezinterpretácia zabezpečených dôkazov v uvedenej trestnej veci.

 

K tvrdeniam A.A., že disponovali informáciou, že Mgr. A.U. bol po ukončení služobného pomeru prijatý do SIS, kde v prospech podozrivých osôb z prostredia SIS, resp. osôb, ktoré mali blízko k SIS, mal cez mjr. Mgr. A.T. získavať informácie, ktoré následne mal posúvať podozrivým osobám, okrem A.L. aj A.V., poukazujem na výpoveď svedka Mgr. A.U. z 27.01.2022, v ktorej na otázku vyšetrovateľa PZ, či bol alebo je príslušníkom SIS, VS alebo Policajného spravodajstva, prípadne nejakej cudzej spravodajskej služby, svedok uviedol, že v živote nebol pracovníkom SIS, ani v otázke spomenutej služby ani iných tajných služieb. Na otázku vyšetrovateľa PZ, či má vedomosť o tom, že by A.T. niekedy dokumentovala nejakú trestnú vec tak, že aby sa neobjasnila, resp. aby táto išla do stratena, svedok uviedol, že takú vedomosť nemá, A.T. patrila v rámci Západu k tým, čo mali najviac ukončených spisov s návrhom na podanie obžaloby, možno najmenej zrušených uznesení. Na otázku obhajcu JUDr. Petra Kubinu, aký je vzťah svedka s pani A.T. v dnešnej dobe, či sú v nejakom kontakte, svedok odpovedal, že žiadny a v kontakte nie sú.

 

Ak obvinení vypovedali, že prepojenie mjr. Mgr. A.T. na SIS a poskytovanie informácií menovanou osobám blízkym SIS, má preukazovať do konania ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021 zadovážený dôkaz v podobe kamerového záznamu spred budovy ÚIS z 12.07.2021, ktorý má zachytávať ako mjr. Mgr. A.T. išla k vozidlu Škoda Kodiaq, ktoré vozidlá má používať SIS, následne k nej mal prísť A.V., mali sa údajne zvítať a do predmetného vozidla nastúpiť, poukazujem na výpoveď svedka C.G.

Z predmetného výsluchu vyplýva, že 12.07.2021 viezol A.V. do Bratislavy, tak ako viackrát predtým. Najskôr ho odviezol ku Generálnej prokuratúre SR. Približne na obed, medzi 12.00 h a 13.00 h mu A.V. napísal sms správu, že už skončil, či ho môže vyzdvihnúť na ÚIS na Bajkalskej. Keď tam prišiel, zaparkoval o parkovisko ďalej, lebo sa tam nedalo zaparkovať a poslal mu sms správu, že už je tam a stojí pri kontajneroch. O nejaké 2 – 3 minúty mu zavolala pani A.T., ktorá sa ho opýtala, či je v Bratislave pred inšpekciou, že ho ide pozdraviť, prišla do auta, podali si ruky, pričom mu povedala, že je pekné ho po roku vidieť, a že ďakuje. Pani A.T. pozná asi od leta 2020, kedy ho ich spoločný známy oslovil, či by jej pomohol a preveril nejaké VIN čísla jazdených vozidiel, keďže takú kompetenciu má, čo aj následne urobil. Takže za to mu poďakovala, on sa jej opýtal ako sa má, ona že dobre, celé to trvalo 2 – 3 minúty, potom videl ako A.V. vyšiel z ÚIS, s pani A.T. sa rozlúčili, ona vystúpila z auta, pričom povedala, že aj pán riaditeľ sa pozerá, pozdravila sa s A.V., ten nastúpil do vozidla a odišli. A.V. sa ho opýtal odkiaľ ju pozná, on mu povedal, že jej pomáhal pri overení auta.

Asi 13.09.2021 videl asi v denníku N kamerový záznam, v ktorom bolo vidieť jeho služobné auto, pričom ho zaskočilo, že sa vytvorila nejaká domnienka o tom, čo sa v aute odohralo, a že sa prítomnosť jeho auta spája s nejakou zločineckou skupinou. Keďže nikdy žiadny trestný čin nespáchal, podal 21.09.2021 oznámenie. Na internete vzhliadol nejaký dokument, v ktorom bolo uvedené aj niečo v zmysle, že A.T. sadla do auta k nejakému siskárovi a vzala úplatok. Ten dej ako bol popísaný na internete sa nezakladá na pravde. Auto, ktorým viezol 12.07.2021 A.V. do Bratislavy, je Škoda Kodiaq, čiernej farby a vlastníkom je jeho zamestnávateľ, Škoda Auto Slovensko, s.r.o. Nikdy nebol príslušníkom PZ, spravodajskej služby ako SIS alebo VOS.

Predmetná výpoveď svedka C.G. vyvracia tvrdenia obvinených o prepojení mjr. Mgr. A.T. na SIS, ktoré mal dokazovať uvedený kamerový záznam, a ostali len v rovine konšpiračných teórií. Výpoveď svedka C.G. nespochybnila ani výpoveď svedka npor. JUDr. C.C., operatívneho pracovníka NAKA PPZ, z 19.01.2022, ktorý vypovedal, že C.G. pozná a spoznal ho prostredníctvom jeho brata O., ktorý je jeho kamarát. Na otázku obhajcu Mgr. Jána Duloviča, či má vedomosť o tom, že by C.G. mal väzby na osobu A.T., svedok odpovedal, že nemá vedomosť, či sa poznajú. Rovnako odpovedal vo vzťahu k osobe Mgr. A.U. Svedok zároveň uviedol, že C.G. je zamestnaný v IMPA ako riaditeľ servisu pre celé Slovensko. K tomu poznamenávam, že svedok C.G. jednoznačne vypovedal, že pracuje pre spoločnosť Škoda Auto Slovensko s.r.o. 

 

K obhajobným tvrdeniam obvinených o napojeniach mjr. Mgr. A.T. na SIS prostredníctvom Mgr. A.U., ako aj C.G., poukazujem okrem výpovedí menovaných svedkov, ktorí tieto vyjadrenia obvinených jednoznačne vyvrátili, aj na odpovede SIS z 21.01.2022, č.p.: SIS-77/33-V-3-4/2022-OČTK a č.p.: SIS-77/33-V-3-5/2022-OČTK pod stupňom utajenia „Vyhradené“, doručené vyšetrovateľovi PZ k žiadosti o informáciu, či Mgr. A.U. a C.G., identifikovaní dátumom a miestom narodenia a bydliskom boli, resp. sú príslušníkmi SIS, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu.

 

(s. 39): Ak teda senát Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v rozhodnutiach o sťažnostiach obvinených proti rozhodnutiu o vzatí do väzby konštatoval, že obvinení mali osvedčené operatívne poznatky o prepojení osôb, ktoré podozrievali zo závažnej trestnej činnosti, na ÚIS, a tiež že osoby z ÚIS manipulujú dôležitých svedkov v nimi objasňovanej trestnej činnosti, pričom tieto poznatky boli takého charakteru, že obvinení mohli mať dôvody pre podozrenie, že dochádza k trestnej činnosti príslušníkov ÚIS, a preto možno podľa názoru krajského súdu vylúčiť, že dôvody pre začatie trestného stíhania vyfabulovali, je otázne, prečo krajský súd pri tak závažnom a definitívnom konštatovaní nevysvetlil, na základe akých reálnych podkladov existujúcich pred začatím trestného stíhania k takému záveru dospel, pretože ako je už podrobne vyššie rozobraté, fakticky pred začatím trestného stíhania neexistoval žiaden úradný záznam, z ktorého by obvinení mohli vychádzať, tieto sa, podotýkam účelovo, čo vyplýva z analyzovaných zvukových záznamov, spracovávali až počas tvorby uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, pričom aj keby tu nebola prítomná táto časová diskrepancia, ani jeden z úradných záznamov, ktoré údajne mali byť podkladom na vydanie uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, neobsahoval také skutočnosti (údajné prepojenie osôb páchajúcich závažnú trestnú činnosť na ÚIS a manipulovanie svedkov príslušníkmi ÚIS), ktorými krajský súd argumentoval doslova nevinu obvinených (citujem: „(...) a preto možno vylúčiť, že dôvody pre začatie trestného stíhania vyfabulovali.“), a to ani omylom.

Ak krajský súd tvrdil, že zo zvukových záznamov nevyplýva, že by si obvinení operatívne poznatky sami vytvárali v rozpore so skutočnosťou, a že zvukovými záznamami, ktoré krajský súd nazval odposluchmi, sa len potvrdila existencia operatívnych poznatkov smerujúcich k vydaniu inkriminovaného uznesenia, pričom krajský súd doslova uviedol, že z odposluchov je zrejmé, že obvinení spolu s ďalšími príslušníkmi PZ koncipovali uznesenie, pričom uvádzali konkrétne operatívne informácie, avšak opäť sa vyjadril len všeobecne, bez toho, aby poukázal na konkrétny zvukový záznam, resp. iný dôkaz, ktorý by toto jeho tvrdenie podporoval, dávam do pozornosti niektoré časti zvukových záznamov, ktoré sú však na iných miestach podrobne analyzované a preukazujú nedôvodnosť a vyfabulovanie celého trestného konania smerujúceho proti príslušníkom ÚIS. Poukazujem napríklad na zvukový záznam z 15.07.2021 od 09:25:52 h do 09:45:13 h a jeho prepis, kde súčasný riaditeľ NAKA PPZ pplk. Mgr. C.H. prekvapene reaguje, či aj mjr. Mgr. A.T. bude súčasťou realizačného návrhu, na čo A.B. povie: „Šak (nezrozumiteľné slovo), takú zločineckú pôsobiacu na Mlynských Nivách napojenú na es í es. C.Z. jebne štempel, súhlasím so zadržaním a idú (nezrozumiteľné slová).“, z čoho je zreteľné, že obvineným bolo jedno, za aký trestný čin začnú trestné stíhanie, či za korupčný trestný čin, či za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, keďže nedisponovali poznatkami a podkladmi k začatiu ani za jeden trestný čin, podstatné bolo za nejaký trestný čin účelovo začať trestné stíhanie a navyše tak, aby bol na vykonávanie dozoru príslušný Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR (ďalej len „ÚŠP“), tiež na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 12:20:49 h do 12:26:56 h a jeho prepis, kde A.A. hovorí: „Len, aby sme, ja len to, že aby neprepálili. Vieš? Aby sme dačo neboli takí, že nakoniec skončíme my jak najväčší kokoti, poberú nám spisy a povedia, že je to účelová pomsta z našej strany, že bez dôkazov a bez ničoho zrazu eh totok, lebo sme chceli vedieť, čo kto na nás vypovedá.“, ktorý svedčí o motíve konania obvinených a o absencii akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich trestnú činnosť príslušníkov ÚIS, ďalej na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 14:28:41 h do 14:53:40 h, kde sa A.S., operatívny pracovník, ktorý spracoval realizačný návrh zo 16.07.2021, teda logicky mal disponovať operatívnymi informáciami o trestnej činnosti, ktorú sám zadefinoval do realizačného návrhu, v kancelárii A.A. pýta: „Vieme za čo ideme začať?“, na čo mu A.B. odpovedá: „V hrubých rysoch.“, čo preukazuje, že operatívni pracovníci nemali žiadne informácie o trestnej činnosti príslušníkov ÚIS a nevedeli, aké skutkové okolnosti majú do realizačného návrhu napísať, teda za čo sa vlastne má začať trestné stíhanie, na čo nadväzuje aj zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:49:05 h do 16:44:05 h a jeho prepis, kde ten istý operatívny pracovník A.S., autor realizačného návrhu, ktorý doňho okrem skutkových okolností aj priamo vymenoval konkrétne osoby, ktoré sú z tejto trestnej činnosti podozrivé, teda možno logicky predpokladať, že mal vedieť o aké osoby ide, keďže popísal ich údajnú trestnú činnosť, sa pýta: „Ale teraz tam musím dať aj oné, podozrivých. (...) Ktorých tam vlastne treba ako podozrivých?“, čo len dokresľuje, že realizačný návrh bol spísaný zámerne, na základe zadania obvinených, bez toho, aby sám operatívny pracovník vedel, ktoré osoby sú podozrivé, tiež na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:56:04 h do 17:02:10 h a jeho prepis, kde A.A. povie: „Neviem, či tam sabotáž najebeme do toho.“, ďalej sa A.C. pýta: „Jak máte podchytené to prijímanie, to podplácanie?“, na čo A.A. odpovedá: „To bude podľa mňa, len oné, len nejakými neviem či, len nejakými úradnými záz hm, nejakými operatívnymi informáciami, že majú, majú mať ee toto potom za to sľúbené nejaké odmeny. Vieš, len to je také, že vieš.“, ďalej A.A. povie: „(...) daj tam zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny namiesto týchto.“, a doplní: „Ale my ich dáme iba činných pre zločineckú, pre zločineckú skupinu, ktorá je vyšetrovaná v rámci Očistca. Vieš, za korupciu, A., keď to bude len na úradných záznamoch, že to nikto eh nepotvrdí, vieš jak svedok, ee to bude také, že, to bude prúser, o chvíľu na to A.B. povie: „Ja by som tam nemotal tú zločineckú.“, na čo A.A. reaguje: „Dobre, ale budeme tam vedieť tú korupciu namotať? Vieš.“, pričom ako je zrejmé z vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, žiadny úradný záznam predchádzajúci vydaniu inkriminovaného uznesenia neobsahuje informácie o korupčnom správaní niektorého z členov vyšetrovacieho tímu Oblúk, a ako vyplýva aj z vyjadrenia A.A., obvinení nemali vedomosť o žiadnej osobe, ktorá by akékoľvek korupčné konanie v realizačnom návrhu menovaných osôb vedela potvrdiť v procesnom postavení svedka, ďalej poukazujem na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 17:01:05 h do 17:22:32 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí: „Lebo tá oná nenáležitá výhoda, ale to nemám nijak špecifikované, takže či voľáke povýšenie alebo dačo.“, z čoho jednoznačne vyplýva, že obvinení nemali žiaden poznatok o akejkoľvek trestnej činnosti príslušníkov ÚIS, vrátane korupčného správania, a len fabulovali, že pôjde raz o nejaké odmeny, raz o nejaké povýšenie alebo „dačo“, a sami v zachytených hovoroch komunikovali, že reálne nemajú za čo trestné stíhanie začať, ani za trestný čin sabotáže, ani za korupčný trestný čin, keďže k tomu by mohli mať len nejaké úradné záznamy, resp. operatívne informácie, ktoré by však potom žiaden svedok, ako konštatoval A.A., nepotvrdil, a v končenom dôsledku ani za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, od ktorého nakoniec upustili a nepremietol sa ani do uznesenia ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021, tiež na zvukový záznam z 19.07.2021 od 10:21:36 h do 10:38:04 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí C.I.: „Však to vyzeralo, že (nezrozumiteľné slová) pôjdeme vybrať v nedeľu.“, na čo C.I. reaguje: „Ju?“ a A.B. odpovedá: „Lebo mali dojsť nás zobrať v pondelok.“, ktorý preukazuje skutočný dôvod vydania uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, ktorým rozhodne neboli operatívne poznatky, ako tvrdil krajský súd, ktoré obvinených oprávňovali vydať inkriminované uznesenie, ale obava obvinených zo zadržania príslušníkmi ÚIS.“.

 

V súvislosti s touto pasážou uznesenia GP SR dávam do pozornosti článok Denníka N z 15. septembra 2021, ktorý nesie názov Vyšetrovatelia NAKA chceli stíhať ľudí z inšpekcie. Tá ich preto obvinila. Pomohla si aj rozhodnutím od Žilinku. Denník N tu informoval o tom, že v pondelok 13. septembra boli zadržaní štyria čurillovci, pričom tiež uviedol: „... teraz sú obvinení tí, ktorí chceli podozrenia na inšpekcii vyšetrovať. Zo zneužitia právomoci verejného činiteľa v utorok obvinil vyšetrovateľ policajnej inšpekcie Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Milana Sabotu a Štefana Mašina.“. Ďalej tiež napísal: „Advokát stíhaných vyšetrovateľov Peter Kubina hovorí, že… Mali reálne operatívne informácie a bolo ich pomerne dosť. A aj keby bola čo i len jedna, tak to na začatie vyšetrovania stačí,” hovorí Kubina s tým, že vyšetrovatelia tieto podozrenia aj opísali.  … Kubina tiež hovorí, že hneď ako začali stíhanie, až kým ho generálny prokurátor nezrušil, prebiehalo reálne vyšetrovanie. „Vypočúvali sa svedkovia, robili úkony a viaceré podozrenia sa potvrdzovali a zároveň sa podarilo zistiť aj nové skutočnosti, o ktorých dovtedy nemali informácie.“. Denník N v článku zo dňa 08. 02. 2022, s názvom  Generálna prokuratúra: Čurilla a spol. vyšetrovali inšpekciu, lebo sa sami báli zadržania, uviedol tiež: „Policajti tvrdia, že vychádzali z operatívnych informácií. Malo ísť o podozrenia, že vyšetrovateľka inšpekcie si zabezpečuje informácie z vyšetrovaných káuz. Za to mala vraj sľúbený kariérny postup či prechod do tajnej služby.“.

 

Prokurátorka GP SR v uznesení ďalej uviedla:

(s. 41): „K úniku vyššie spomenutého kamerového záznamu do médií navyše poukazujem na zvukový záznam z 18.07.2021 od 12:05:49 h do 12:39:25 h, kde A.B. hovorí: „Len keď to bude úplne zle, tak pustíme to video len.“, na čo A.C. poznamenáva: „Nič inšie neostáva. Lenže zas niektorí majú ešte podplácané médiá, vieš?“ A.B. na to reaguje: „Hovorím, že keď to bude úplne zle, tak pustíme to video.“ A.C.: „Hm?“ A.B.: „Keď bude úplne zle, tak pustíme to video von.“.“

 

V súvislosti s týmto konštatovaním GP SR je na mieste dodať, že spomínaný kamerový záznam uverejnil aj Denník N vo vyššie zmienenom článku zo dňa 15. 09. 2021, a tiež napr. aj v článku s názvom Policajná inšpekcia zadržala vyšetrovateľov najzávažnejších káuz, prišla si aj po dočasného šéfa, z 13. 09. 2021. V ňom nám podsunul, že išlo o podozrivé správanie Santusovej, pričom k tomu uviedol nasledovné: „Podozrivé správanie bývalej šéfky tímu na inšpekcii Santusovej vyplýva aj z kamerového záznamu z budovy inšpekcie ministerstva vnútra z 12. júla tohto roku. Video zachytáva ju aj bývalého šéfa NAKA Zuriana. Na kamerovom zázname vidieť, ako Santusová vyšla z budovy inšpekcie a prešla cez celé parkovisko do čierneho SUV. Po čase z budovy vyšiel aj Zurian a smeroval k tomu istému autu. Santusová z neho vystúpila a on do neho nastúpil. NAKA podľa informácií Denníka N vyšetrovala, či v aute nebol bývalý zástupca riaditeľa inšpekcie Róbert Zaplatílek, ktorý bol údajne takisto spomínaný vo výpovediach spolupracujúcich obvinených.“. Kamerový záznam zverejnil Denník N dňa 13. 09. 2021 aj na youtube, pod názvom Kamerový záznam z inšpekcie: Podozrivé stretnutie Santusovej a Zuriana v tmavom SUV.“. Denník N vo vyššie spomínanom článku zo dňa 08. 02. 2022, už  tento kamerový záznam neuverejnil.

 

Uznesenie GP SR pokračuje takto:

(s. 42): „Poukazujem na skutočnosť, že sám obvinený A.A. vo výpovedi uviedol, že hľadali právnu kvalifikáciu, na základe ktorej by mohla byť založená príslušnosť ÚŠP, ktorá by vychádzala z úradných záznamov, resp. z realizačného návrhu, teda sám priznal, že sa snažili založiť vecnú príslušnosť ÚŠP účelovo. Na tomto mieste vyvstáva otázka, prečo bolo nevyhnutné, ak by skutočne obvinení disponovali relevantnými informáciami o páchaní trestnej činnosti príslušníkmi ÚIS, aby bola založená príslušnosť práve ÚŠP, keďže štandardne a najmä zákonne sa právna kvalifikácia skutku určuje podľa konkrétneho konania, ktoré musí napĺňať v osobitnej časti Trestného zákona vymedzené znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu, a nie podľa predstavy a želania vyšetrovateľa PZ. K uvedenému treba konštatovať, že keďže z úradných záznamov, ani z iných použiteľných podkladov žiadna korupčná trestná činnosť príslušníkov ÚIS nevyplývala, vecná príslušnosť prokurátora ÚŠP nemala byť vôbec založená, teda bola založená jednoznačne účelovo, čo nakoniec vyplýva zo samotnej výpovede obvineného, ako aj zo zvukových záznamov analyzovaných nižšie.“,

V súvise s týmto konštatovaním GP SR dávam do pozornosti vyššie zmienený článok Denníka N z 15. septembra 2021, v ktorom bolo tiež uvedené: „Z operatívnych informácií, na základe ktorých sa to začalo, vyplynuli aj podozrenia z korupcie, čo je automaticky príslušnosťou špeciálu a netreba v tom vidieť žiadnu konšpiráciu,” povedal advokát.”... Kandera v zrušení uznesenia zase napísal, že špeciálna prokuratúra vôbec nemala tento prípad dozorovať. Jej príslušnosť z ničoho pred začatím trestného stíhania nevyplývala, a teda bola podľa neho založená účelovo. Lipšic reaguje, že o účelovosti stíhania nemá vedomosť. „Uznesenie o začatí trestného stíhania len otvára priestor na dokazovanie. V tomto konaní neboli použité žiadne invazívne prostriedky a svedecké výpovede, ktoré boli vykonané, potvrdzujú podozrenie zo závažnej trestnej činnosti.”.

 

GP SR ďalej v uznesení uviedla nasledovné:

 

(s. 42): „… k tvrdeniu A.B., že začať trestné stíhanie je možné na podklade akejkoľvek informácie a realizačný návrh upravuje interný predpis, poukazujem na čl. 23 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra SR pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní, podľa ktorého, ak príslušník PZ na základe odhaľovania a objasňovania, po zhromaždení dôkazového materiálu, zistí skutočnosti odôvodňujúce postup podľa § 199 ods. 1 a ods. 2 alebo § 206 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku, spracuje písomný realizačný návrh podľa interného predpisu, ktorým je nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 96/2016.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak príslušník PZ na základe operatívno-pátracej činnosti (na základe odhaľovania a objasňovania) zistí skutočnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania, je povinný spracovať písomný realizačný návrh.

Sám obvinený A.B. vo výpovedi 14.09.2021 uviedol, že čo sa týka vydania uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, počas celého týždňa, ako aj obdobia predtým dostávali operatívne informácie týkajúce sa činnosti A.T. a jej tímu a jej napojenia na SIS, pričom 16.07.2021 došlo k spracovaniu realizačného návrhu príslušníkmi operatívy, o ktorý sa začatie opiera. ...

Sám obvinený A.B. vypovedal, že začatie trestného stíhania sa o realizačný návrh opiera, teda logicky realizačný návrh mal a musel predchádzať koncipovaniu uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, čo sa však ako je preukázané zo zvukových záznamov nestalo, a realizačný návrh bol spracovávaný až počas konštruovania uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 a prispôsobovaný jeho obsahu, čím sa obvinení A.A., A.B. a A.C. snažili legalizovať nezákonné vydanie inkriminovaného uznesenia.

 

Pokiaľ ide o realizačný návrh, poukazujem na zvukový záznam z 15.07.2021 od 09:25:52 h do 09:45:13 h a jeho prepis, keď neznámy muž hovorí: „Hentá pani A.T., ona je taká zvláštna, no.“ A.B. reaguje: „Prijebaná sa hovorí. Už dávno mal byť realizák napísaný.“ C.H., súčasný riaditeľ NAKA PPZ hovorí: „Aj, aj ona je tam?“ A.B. odpovedá: „Ona je vedúca skupiny.“ C.H.: „Ale to viem, ale realizák napísaný.“ A.B.: „Kde?“ C.H.: „Ja som to pochopil, že jako.“ A.B. reaguje: „Šak (nezrozumiteľné slovo), takú zločineckú pôsobiacu na Mlynských Nivách napojenú na es í es. C.Z. jebne štempel, súhlasím so zadržaním a idú (nezrozumiteľné slová).“

Vo vzťahu ku konštruovaniu realizačného návrhu zo 16.07.2021 dávam do pozornosti zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:49:05 h do 16:44:05 h a jeho prepis, keď A.S. hovorí: „Tak na čo by sme mali vznesené?“ B.N. reaguje: „Na začatie.“ A.S. hovorí: „(...) To je tu číslo na realizák. (...) Podplácania tridsaťtri odsek jedna, odsek dva Trestného zákona, zločinu sabotáže podľa, podľa paragrafu tristosedemnásť odsek jedna (...) Ale teraz tam musím dať aj oné, podozrivých. Máme tie mená? (...) Ktorých tam mám dať? Ktorých tam vlastne treba ako podozrivých?“. …

 

(s. 44): Z ... výpovedí je zrejmé, že osoby A.T., kpt. Mgr. A.R., pplk. Mgr. C.A. a mjr. PhDr. C.B. boli do realizačného návrhu zo 16.07.2021 uvedené účelovo, keďže svedkovia vypovedali, že nevedia uviesť trestnú činnosť, ktorej sa menovaní mali dopustiť, resp. že k ich osobám žiadnu informáciu nemali, jediný svedok mjr. Mgr. A.S. konštatoval, že A.R., C.A. a C.B. sa zúčastňovali na uvedenej trestnej činnosti s A.T., avšak svedok v celej svojej výpovedi neuviedol, akej trestnej činnosti sa mjr. Mgr. A.T. mala dopustiť. …

Z obsahu zvukového záznamu a jeho prepisu, napríklad z kvalifikácií trestných činov, ale najmä z čísla PPZ-NKA-OBA/156-011 je zrejmé, že sa rozprávajú a tvoria inkriminovaný realizačný návrh zo 16.07.2021. Upozorňujem, že realizačný návrh operatívni pracovníci tvorili v čase od 15:49:05 h do 16:44:05 h, pritom v čase medzi 14:28:41 h až 14:53:40 h sa A.S. v kancelárii obvineného A.A. pýta: „Vieme za čo ideme začať?“ A.B. odpovedá: „Áno, začínačku. V hrubých rysoch, tebe ju dám prečítať.“ A.A. reaguje: „No nie v hrubých rysoch. To musí byť to očko pičko, lebo teraz to, čo keď som sa s oným bavil, s tým E., to musí byť očko pičko, určite nikto z vás to nebude robiť, keď tak oni á treba sa tam zastaviť.“

Z uvedeného je evidentné, že mjr. Mgr. A.S., ktorý je jedným zo spracovateľov realizačného návrhu, až vyše hodinu potom, ako zisťoval u vyšetrovateľov NAKA PPZ, za čo chcú začať trestné stíhanie, spracovával realizačný návrh, ktorý mal ale naopak predchádzať spisovaniu uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 a mal to byť operatívny pracovník, ak na základe operatívno-pátracej činnosti zistil podozrenia z trestnej činnosti, ktorý mal najskôr spracovať realizačný návrh a ten až následne po jeho schválení nadriadenými predložiť vyšetrovateľovi NAKA PPZ. Konštatovaná skutočnosť dokumentuje účelovosť začatia inkriminovaného trestného stíhania, na ktoré neexistoval žiaden dôvodný a relevantný podklad, naopak „podklad“ v podobe realizačného návrhu a úradných záznamov bol prispôsobovaný uzneseniu ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021 a nepredchádzal jeho tvoreniu. ...

(s. 46): … komunikácia jednoznačne dokazuje účelovosť začatia trestného stíhania, o ktorého dôvodnosti mal pochybnosť aj Mgr. C.J. („Vy to máte podložené tak normálne, či len záznamami?“) a zároveň skutočnosť, že vydanie (podpísanie) uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo zámerne dohodnuté s obvineným A.D., vyšetrovateľom NAKA PPZ, ktorý nepatril do pracovnej skupiny Očistec, ktorý však na jeho vydaní vôbec neparticipoval. …

(s. 46): … Z výpovede svedka npor. JUDr. C.C. je zrejmé, že o obsahu realizačného návrhu zo 16.07.2021, na ktorom figuroval jeho podpis, ktorý bol evidentne sfalšovaný, čo dokazuje zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:49:05 h do 16:44:05 h a jeho prepis, nemá žiadnu vedomosť a nevie ho vysvetliť.

 

V súvislosti s realizačným návrhom zo 16.07.2021 poukazujem na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 17:01:25 h do 17:22:32 h a jeho prepis, keď sa obvinení A.B. a A.C. chystali s realizačným návrhom a uznesením ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 ísť na ÚŠP, a C.L. išiel zaviezť uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 A.D. do Senca, aby ho tento podpísal, pričom obvinený A.B. sa pýta: „A komu to poslať?“ (realizačný návrh), C.L. odpovedá: „Ehh C.K. Tým pádom tam nemusíme ísť.“ A.B. hovorí: „R. bodka C.K..“ Na to sa A.B. pýta: „Čo ste tam napísali vlastne? (do realizačného návrhu) Čo? Či radšej ani nevedieť?“ Neskôr C.L. hovorí: „Eh počkaj, kde sú tie záznamy, kde som to položil: Tu, toto. To je s tým realizákom, aj oné, tu sú tie záznamy (nezrozumiteľné slovo). C.K. teda má (poslaný realizačný návrh). Hej? Mail.“ A.B. odpovedá: „Áno.“ C.D. sa pýta: „Aj ho dostal?“ A.B. mu hovorí: „To ešte cinknite mu predtým.“ Zvoní telefón a A.B. hovorí: „R?. Čau. Vieš to ty a v podstate je to prerokované na ÚŠP a informovaný, info, informovali sme o tom, že keby ideme do krajnosti (keby zadržiavali príslušníkov ÚIS z vyšetrovacieho tímu Oblúk), tak vie o tom aj prezident. Eh C.J. eh dostal realizák hneď jak sa začalo no. Len to, že by sa malo prípadne voľačo robiť, o tom sme, to sme my prebrali s prezidentom a ministrom. Myslím, že nie, prezident je o tom informovaný, hej, vie o tom, že pokiaľ bude toto, tak to je krajná možnosť, pokiaľ sa potvrdí to, čo sa má potvrdiť (informácia, že ÚIS má zadržiavať 14 osôb, ktorá bola zverejnená v médiách). Dobre? Dobre. Čau.“.

Z uvedeného zvukového záznamu je zrejmé, a potvrdil to vo svojom výsluchu v procesnom postavení svedka aj svedok pplk. JUDr. C.K., že realizačný návrh zo 16.07.2021, ktorý mal byť podkladom na vydanie uznesenia ČVS:PPZ-205/NKABA1-2021, v daný deň, t.j. 16.07.2021, on ako riaditeľ odboru Bratislava NAKA PPZ, poverený riadením dočasne neobsadenej riadiacej funkcie nepodpísal, pričom pri výsluchu uviedol, že na bližšie okolnosti podpísania realizačného návrhu si už s odstupom času nespomína, podpis vyzerá byť jeho vlastnoručný. Realizačné návrhy z pracovnej skupiny Očistec mu bývali predložené len na formálny podpis bez akýchkoľvek príloh, resp. konzultácií s ním.  ...

 

(s. 49): Napriek vyjadreniam obvinených, že išlo len o uznesenie o začatí trestného stíhania, že nesmerovalo proti konkrétnym osobám a nezasahovalo do práv konkrétnych osôb, že nikoho neobviňovali, že sa nevykonávali zaisťovacie invazívne úkony, je zo zabezpečených dôkazov evidentné, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKABA1-2021 bolo zosnované a vydané práve z dôvodu, aby sa pripravil právny titul na zadržanie príslušníkov ÚIS z vyšetrovacieho tímu Oblúk, teda na invazívny úkon proti osobám uvedeným v realizačnom návrhu zo 16.07.2021 („Mali by sme ju v nedeľu ráno spraviť (...).“ „Ju keď spravíš (nezrozumiteľné slovo) budeš robiť aj domovku, budeš robiť aj prehliadku auta, budeš robiť prehliadku auta tých ďalších pánov a budeš robiť prehliadku na ÚIS v kancelárii, kde jej zoberiem spis na nás.“ „Fúú. Kokos, ale to by bol ináč fejl, že by sme ju zadržali dve, dve hodiny predtým ako oni by chceli nás.“ „(...) prezident je o tom informovaný, hej, vie o tom, že pokiaľ bude toto, tak to je krajná možnosť.“ „(...) že keby ideme do krajnosti, tak vie o tom aj prezident.“), ak by sa potvrdili informácie, ktoré sa objavili v médiách, že ÚIS sa chystá zadržať 14 osôb („(...) pokiaľ sa potvrdí to, čo sa má potvrdiť“).

Vyjadrenie C.L.: „Fúú. Kokos, ale to by bol ináč fejl, že by sme ju zadržali dve, dve hodiny predtým ako oni by chceli nás.“, ako aj vyjadrenie A.B. na zvukovom zázname zo 17.07.2021 od 14:27:41 h do 16:46:10 h a jeho prepise: „No a, a v podstate včera sa celý deň riešilo to, že či ich zoberieme skorej. Takže vyhodil som začínačku. F. ju podpísal.“ jednoznačne vyvracia skutočnosť, ktorú sa od zadržania a vznesenia obvinenia obvinení a ich obhajoba snažia navonok prezentovať, a to, že dôvodom ich zadržania bol únik v poradí druhého realizačného návrhu zo 06.09.2021 do médií, teda, že príslušníci ÚIS zaradení do vyšetrovacieho tímu Oblúk ich zadržali preto, lebo zistili, že sami majú byť realizovaní zo strany príslušníkov NAKA PPZ, a naopak potvrdzuje fakt, že obvinení vypracovali uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 práve z dôvodu obavy, že budú oni zadržaní zo strany vyšetrovacieho tímu Oblúk a potrebovali mať pripravený právny podklad na „skoršie“ zadržanie príslušníkov uvedeného tímu. Aj tieto pasáže zvukového záznamu a jeho prepisu dokazujú, že vyšetrovací tím Oblúk nebol „antitím“, ako je v mediálnom priestore prezentované, ale jeho založenie a činnosť bola zjavne dôvodná, keď vyvolala obavy v prostredí NAKA PPZ, ktoré vyústili až do nezákonného konania obvinených a spracovania vyfabulovaného uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021. …

 

(s. 51): Ďalej vo vzťahu k účelovosti začatia trestného stíhania a zámeru zadržať vedúcu vyšetrovacieho tímu Oblúk poukazujem na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:21:01 h do 15:35:01 h a jeho prepis, kde A.S. hovorí: „(...) keby sme sa zbavili aspoň hentej kokotiny. Tej prijebanej inšpekcie.“ A.A. sa pýta: „No čo minister“? neznámy muž odpovedá: „Dobre, ide za ním teraz riaditeľ ú í es a idú vymyslieť, že či sa im podarí zastaviť tú pani.“ (mjr. Mgr. A.T.). A.A. na to so smiechom reaguje: „Šak keď nie, nech dá echo, my ju zastavíme do piči“. Neznámy muž pokračuje: „Povedal, že máme robiť“. A.S. sa pýta: „Ale dobre ale robiť ju, alebo robiť robotu“? Neznámy muž odpovedá: „(...) že ju môžeme spraviť, keď chceme“. …

 

Účelovosť konania obvinených a snahu zdiskreditovať vedúcu vyšetrovacieho tímu Oblúk dokazuje aj zvukový záznam z 18.07.2021 od 09:18:53 h do 09:57:01 h a jeho prepis, kde A.B. v súvislosti so zabezpečovaním kamerových záznamov z okolia budovy ÚIS hovorí C.L.: „Ono by bolo ideálne, keby, keby, keby sa to dneska, ja neviem jak, ale treba to, aby zajtra už on (A.E. za ministrom vnútra SR) s tým išiel. Lebo nemyslím si, že je cesta ju ujebať po procesnej stránke, ale ju jednoducho zdiskreditovať, že ona robí takéto caviky a nech ju odvolajú odtiaľ. (...) Vieš, ale nech, aby ju on odvolal. Nie, aby, že minister. Nie aby sme ju my spravili. Toto je, toto je podľa mňa lepšia cesta. Lebo keď my spravíme voláke procesné kroky voči nej, tak to sa otočí proti nám, že my sme.“ C.L. reaguje: „No len on, on ju, on ju neodvolá vieš? Na základe tohto.“ A.B.: „Na základe tohto ju neodvolá? X.U.? Keď tam bude vidieť, že so A.V. sadá do auta, a že si tam s ním podáva ruky? Po tom, čo A.V. povedal, že zobral úplatky?“, ako aj zvukový záznam z 19.07.2021 od 10:21:36 h do 10:38:04 h a jeho prepis, kde sa C.I., vyšetrovateľ NAKA PPZ, pýta A.B.: „Kto to má v dozore?“, na čo A.B. odpovedá: „B.A. Teraz s tým, teraz s tým idú za ministrom. Aj s B.C.“

Na posledný zvukový záznam nadväzuje zvukový záznam z 19.07.2021 od 10:55:44 h do 11:26:20 h a jeho prepis, kde A.B. informuje ostatných: „B.C. má prísť k ministrovi. To je na dneska dohodnuté, že dostane do rúk cédéčko, a teda okrem iného aj výpovede C.S. a týchto vecí. Že A.V. nejakým spôsobom bol v styku so službou, a že tam vynáša informácie.“, ktorý preukazuje absolútne neprijateľný a nezákonný postup obvinených v uvedenej trestnej veci, kde prostredníctvom prokurátora ÚŠP informovali o stave konania ministra vnútra SR, a to dokonca o vykonaných procesných úkonoch a zabezpečených dôkazoch a o ich obsahu, čo je jednoznačne v rozpore s Trestným poriadkom, ktorý presne určuje, ktorému orgánu vyšetrovateľ PZ doručuje uznesenie o začatí trestného stíhania a predkladá vyšetrovací spis na previerku stavu konania, a tiež ktoré subjekty sú oprávnené na nazeranie do vyšetrovacieho spisu, teda na oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonanými v trestnom konaní, pričom minister vnútra SR rozhodne do okruhu subjektov, ktorým Trestný poriadok uvedené právo priznáva, nepatrí. …“.

 

V súvislosti s týmto konštatovaním GP SR opäť dávam do pozornosti vyššie spomínaný článok Denníka N zo dňa 08. 02. 2022, v ktorom informoval nasledovne: „V uznesení sa spomínajú aj odposluchy z 19. júla minulého roka, na ktorých sa spomína, že Lipšic s Kyselom išli za ministrom vnútra. Stretnutie sa malo týkať výpovede bývalého námestníka tajnej služby Borisa Beňu, ale aj niekdajšieho šéfa NAKA Branislava Zuriana. Podozrievali ho, že je v kontakte s tajnou službou, ktorej vynáša informácie. ... Lipšic v stanovisku uviedol, že 19. júla „neprebehlo žiadne stretnutie akéhokoľvek prokurátora špeciálnej prokuratúry s ministrom vnútra SR. Uvedené určite vie verifikovať aj Úrad na ochranu ústavných činiteľov“.„Uvedené stretnutie sa neuskutočnilo,“ reagoval aj minister Mikulec. V ten deň však ministrovi zaslali oficiálnou cestou, a to pre služobnú potrebu, informácie, ktoré sa týkali podozrenia z nezákonného postupu špecializovaného tímu Úradu inšpekčnej služby. „Tieto podozrenia boli následne potvrdené aj tromi súdmi, ktoré danú vec posudzovali: Krajským súdom v Bratislave, Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom Slovenskej republiky,“ reagoval Lipšic. …“.

 

Prokurátorka GP SR v uznesení ďalej uvádza:

 

(s. 52) „… poukazujem na zvukový záznam z 18.07.2021 od 14:08:41 h do 14:58:40 h a jeho prepis, kde A.B. po odchode A.E. uvedie: „Je to piča (nezrozumiteľné slová). Takto číha (nezrozumiteľné slová) každý len čaká, či spravíš chybu.“ A.A. doplní: „Potom už fakt, že oné spraviť len to, že normálne, jak podozrivú ju zadržať a zaistiť jej spis (má ísť o vyšetrovací spis ČVS:UIS171/OISZ-2021). A čo tam vlastne v tom spise majú, aby sme vedeli, čo tam motajú.“ Zvukové záznamy jednoznačne nasvedčujú tomu, že cieľom vydania uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo kriminalizovať členov vyšetrovacieho tímu Oblúk a zmariť tak vyšetrovanie realizované na ÚIS vyšetrovacím tímom Oblúk pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021, pričom obvinení tak konali, tak ako to vyplýva zo zvukových záznamov, s vedomím ministra vnútra SR a vtedajšieho prezidenta PZ („Toto bude ródeo, akože to nám povedal aj minister, že ja viem, že to bude, že ja viem, že to bude masaker, ale že, že musíme ich zastaviť. Robte čo treba.“ „Len to, že by sa malo prípadne voľačo robiť, o tom sme, to sme my prebrali s prezidentom a ministrom.“). …

Upozorňujem tiež na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 12:28:41 h do 13:03:40 h a jeho prepis, v ktorom A.A. hovorí: „Ešte je na ú eš pé minister. Lebo to rieši aj minister (nezrozumiteľné slová) to riešia (nezrozumiteľné slová) toto že na našej strane, povedal C.T.“

Zaangažovanosť ministra vnútra SR v zisťovaní reálnosti hrozby zadržania obvinených príslušníkmi ÚIS, ako aj na trestnom stíhaní namierenom proti členom vyšetrovacieho tímu Oblúk, dokazujú zvukový záznam z 18.07.2021 od 09:18:53 h do 09:57:01 h a jeho prepis, kde A.B. oznamuje C.U.: „(...) informácia bola, že štrnásť ľudí sa má brať. V rámci toho traja prokurátori ú eš pé. Ale teda už to bolo prezistené cez ministra, že všetci, že sily a prostriedky neboli uvoľnené na toto.“, ako aj zvukový záznam z 18.07.2021 od 17:16:28 h do 17:54:55 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí: „Néé, však zakál je to hentak, že tam sú na našej strane, tak je dobre. Keď nás prokurátor podrží aj s tou začínačkou, že s tými bol voľaký problém a s tým prišli oni sami. Dokonca minister to navrhol sám ešte, keď sme išli zaniesť tie teda, že takéto voľačo by sme začali, že či ich nevieme spraviť skôr.“...

 

(s. 54): Je však absolútne neakceptovateľné, ak obvinení, ako úradné osoby, ako vyšetrovatelia PZ,... svojvoľne, bez akéhokoľvek relevantného podkladu, na základe údajných informácií, ktoré však neboli nikde úradným spôsobom zaznamenané (ak boli poskytnuté osobami pracujúcimi v prospech PZ) doslova vymýšľali skutok, za ktorý bude začaté trestné stíhanie a navyše sa ho snažili vykonštruovať tak, aby účelovo založili príslušnosť ÚŠP, keďže vedeli, ako vyplýva aj z výpovede obvinených A.A. a A.C., že takto začaté trestné stíhanie by bolo na okresnej prokuratúre alebo krajskej prokuratúre zrušené. …

 

(s. 54): Pokiaľ ide o vyjadrenie obvineného A.A., že považuje tvrdenie vyšetrovateľa PZ v napadnutom uznesení, že konanie pod ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo zahájené krátko na to ako došlo k zaisteniu vyšetrovacích spisov zo strany ÚIS, a že išlo o kontra konanie na činnosť týchto pracovníkov, za absurdné, nakoľko mali (príslušníci NAKA PPZ) dosť poznatkov na to, aby bolo možné začať trestné stíhanie, pripomínam, že príslušníci ÚIS v rámci trestného stíhania zaistili 10.06.2021 vyšetrovacie spisy vedené na NAKA PPZ v rámci pracovnej skupiny Očistec, pričom dôvodom tohto zaisťovacieho úkonu boli podozrenia z manipulovania vyšetrovania viacerých trestných vecí, ktoré vyplynuli z úradného záznamu A.V., vtedajšieho riaditeľa NAKA PPZ, z 29.03.2021, vyhodnoteného ako trestné oznámenie, ako aj na základe výsluchu A.H. podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku zo 14.04.2021 a vydania veci menovaným. V tejto súvislosti tiež poukazujem na utajovanú prílohu, ktorej súčasťou je spravodajská informácia SIS z 26.03.2021, č.p.: SIS-54/23-D-5- 32/2021-S, pod stupňom utajenie „Dôverné“ (ďalej len „spravodajská informácia SIS“), doručená ÚIS 30.03.2021. Na základe relevantných podozrení z páchania konkrétnej trestnej činnosti bol rozhodnutím riaditeľa ÚIS a prezidenta PZ zriadený vyšetrovací tím Oblúk, ktorého úloha a účel zriadenia vyplýva z utajovanej prílohy, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Navyše, ak obvinený A.A. popiera, že z ich strany išlo o konanie namierené proti činnosti vyšetrovacieho tímu Oblúk, poukazujem okrem zvukových záznamov, ktoré vyhodnotím nižšie, aj na výpoveď obvineného A.C., z ktorej vyplýva, že keď sa 16.07.2021 s obvineným A.B. rozprávali o tom, že vyšla najavo v médiách informácia, že majú byť zadržaní príslušníci NAKA z tímu Očistec a niektorí prokurátori ÚŠP a uvedené má realizovať ÚIS, obvinený A.B. mu uviedol, že by sa to nemalo takto nechať, že by sa malo niečo spraviť.

 

(s. 56): Skutočnosť, že A.B. s cieľom vyvolať zdanie zákonného vyšetrovania, zámerne vtiahol do vykonávania úkonov v danej veci ďalších príslušníkov NAKA PPZ, mimo pracovnej skupiny Očistec, ktorí o danej veci nemali žiadne informácie a poznatky, a reálne vykonávali úkony príslušníci NAKA PPZ, ktorí patrili do skupiny možných podozrivých vo veci vedenej na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021, svedčí aj zvukový záznam z 18.07.2021 od 13:20:31 h do 13:34:28 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí operatívnemu pracovníkovi C.V.: „Chalani robia teraz z toho (z kamerového záznamu spred budovy ÚIS dňa 12.07.2021) ee nejaký úradný s fotkami, cédečkom a popis udalosti. Nemôžu to oni vyhadzovať pod svojím, pod svojím menom, lebo sú v pracovnej skupine. Čiže by si to potom šrajbol iba (...).“ V ďalšej časti rozhovoru sa C.V. opýta: „No dobre, čiže ja mám čo podpísať? Iba ten záznam?“, na čo A.B. reaguje: „Áno. Prečítať si to, kde je po, kde bude popísané tieto udalosti.“ C.V. neprejavuje nadšenie z jeho ingerencie na danom prípade a hovorí: „No nič, však vieš ako to je, ja ich tam poznám tých chalanov operatívcov. Ísť proti nim.“ A.B. ukľudňuje C.V., že volal aj pplk. JUDr. C.K. a informoval ho o jeho účasti na pracovisku a danej veci, pričom hovorí: „Nie, to on dostal aj realizák, podpisoval realizák, všetko vedia. Vie o tom aj prezident, vie o tom aj minister. Aj špeciálny, špeciálny to dozoruje.“, z čoho vyplýva, že A.B. kolegu zavádzal, pretože 18.07.2021 realizačný návrh pplk. JUDr. C.K. podpísaný ešte nebol, a teda nebol ani schválený. Do pozornosti dávam tiež ďalšiu časť tohto zvukového záznamu a jeho prepis, kde A.D. hovorí: „Poďte pán C.S.“, pričom C.L. následne hovorí A.B.: „Áno, jasné. Ja som mu len v krátkosti povedal vlastne, že tá diskreditácia jako to, že tak on si večer aj začal porozmýšľať, aby to dával v úplne inej rovine.“, na čo A.B. reaguje: „E., ty potom pri onom nebuď, nebuď pri výsluchu.“.

V tejto súvislosti poukazujem aj na zvukový záznam z 18.07.2021 od 13:26:01 h do 15:05:11 h a jeho prepis, kde A.B. komunikuje s C.V. o osobách, ktoré by mohli svedčiť proti vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, pričom A.B. hovorí: „Ako B.E. (B.E., bývalý príslušník ÚIS) dôjde, ten to dá (...) len aby to nebolo len na jednom.“ C.U. sa pýta A.B.: „No toho B.E. vlastne vypočuť iba ku vzťahu A.U. a hentá?“ A.B. odpovedá: „Aké tam vládli pomery v tom čase. D. (má ísť o A.C.) s ním už hovoril, on bude vedieť, že oné, že, že čo.“

To, že išlo o dohadovanie výsluchov práve v trestnej veci vedenej na NAKA PPZ pod ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 dokazujú zápisnice o výsluchoch svedkov C.S. z 18.07.2021 o 09.30 h, A.K. („prezývka A.K.“) z 18.07.2021 o 11.45 h, B.E. z 18.07.2021 o 14.50 h a A.M. z 18.07.2021 o 17.20 h, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, pričom zo zvukového záznamu je zrejmé, že tak B.E., ako aj C.S. boli ako svedkovia dopredu na výsluch pripravení a vedeli, čo majú povedať, rovnako tak bol pripravený („nastavený“) A.M.

 

(s. 57): Obhajoba zároveň konštatovala, že v uznesení o vznesení obvinenia je celá vec podávaná účelovo tak, že išlo o vytvorenie podmienok pre trestné stíhanie konkrétnych osôb, čo však podľa obhajoby z ničoho nevyplýva. Obvinený A.A. tiež vo výsluchu obvineného uviedol, že nie je pravda, že na základe uznesenia o začatí trestného stíhania sa malo privodiť obvinenie príslušníkov ÚIS, resp. iných osôb.

Vo vzťahu k tomuto sťažnostnému tvrdeniu obhajoby a A.A. v uvedenom výsluchu poukazujem okrem zvukových záznamov, ktoré zanalyzujem nižšie, aj na Opatrenie prokurátora ÚŠP sp. zn. VII/1 Gv 98/21/1000 zo 16.07.2021, ktorým podľa § 230 ods. 2 písm. i) Trestného poriadku určil, že vyšetrovanie osôb pôsobiacich v PZ, vrátane ÚIS, vykoná policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. b) Trestného poriadku. V predmetnom opatrení je explicitne uvedené, že na základe doposiaľ zadovážených dôkazov je predpoklad, že bude vo veci vznesené obvinenie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona a iné viacerým aktívnym alebo bývalým príslušníkom PZ, pričom menovite ide o kpt. A.T., kpt. A.R., plk. C.A. a mjr. C.B., čo jednoznačne vyvracia vyjadrenie obhajoby, že uznesenie ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021 nebolo účelovým podkladom na následné trestné stíhanie konkrétnych osôb.

Vo vzťahu k následnému vedeniu trestného stíhania vo veci ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021 je potrebné poukázať aj na ďalší neštandardný postup vyšetrovateľa NAKA PPZ danej veci, obvineného A.D., ale aj obvinených A.A. a A.B., ktorí boli v tejto trestnej veci sami aktívni, a to konkrétne A.B. sa 16.07.2021 oboznámil ako vyšetrovateľ NAKA PPZ s úradným záznamom 6. operatívneho oddelenia č.p.PPZ-NKA-OBA-58-022/2021-PZ, tiež podpísal žiadosť o podanie správy zo 16.07.2021, adresovanú NAKA PPZ, odbor Východ, pracovnej skupine „Fénix“, v ktorej žiadal oznámiť, či im bola doručená žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo strany vyšetrovacieho tímu Oblúk, a to formou poskytnutia zápisníc o výsluchu osoby A.K., ďalej A.A. podpísal písomnosti z 21.07.2021 adresované ÚZPČ a OR PZ v Spišskej Novej Vsi, ktorými zisťoval u uvedených subjektov údaje o pobyte na pracovisku týkajúce sa konkrétnych príslušníkov PZ, a tiež mjr. Mgr. A.S. spracoval realizačný návrh zo 16.07.2021 a spísal úradný záznam z 15.07.2021 k osobe A.T., pričom následne, v tejto trestnej veci, kde ako bolo uvedené, sami vykonávali úkony, teda sa v nej priamo angažovali, boli vypočutí ako svedkovia... Uvedený postup obvinených je neprijateľný, keď jednak v uvedenej trestnej veci mali procesné postavenie svedkov a zároveň v nej vykonávali úkony ako vyšetrovatelia NAKA PPZ, resp. ako operatívny pracovník, čo jednoznačne vzbudzuje dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti práve pre ich pomer k danej veci. Vo svetle aj týchto okolností možno konštatovať, že trestné stíhanie vedené pod ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo od samého počiatku nielen nezákonné, ale následne aj pochybné a nevierohodné, pričom minimálne od osôb, ktoré samé podali v tejto veci viacero námietok zaujatosti, je tento ich postup o to viac zarážajúci.

 

(s. 58): K námietke obvinených vo vzťahu k použitiu informačno-technických prostriedkov, z ktorých výstupy v spise podľa obvinených nie sú úplné uvádzam, že na postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku postačuje dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, ak tento vyplýva z trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania. Inak povedané, na vznesenie obvinenia je dostatočný aj doslovný prepis zvukového záznamu, ktorý bol vyhotovený zákonným spôsobom v inom trestnom konaní, ak obsahuje skutočnosti relevantné v trestnom konaní, odôvodňujúce záver, že trestného činu sa dopustila konkrétna osoba. Skutočnosť, že sa ku dňu vznesenia obvinenia vo vyšetrovacom spise ČVS:UIS-340/OISZ-2021 nenachádzal kompletný zvukový záznam vyhotovený počas obdobia definovaného vo vyššie uvedených súhlasoch Okresného súdu Bratislava III v trestnej veci vedenej pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021, nezakladá automaticky nepoužiteľnosť tohto dôkazu v trestnom konaní. V prípade značného rozsahu vyhotovených zvukových záznamov dochádza postupne na základe žiadostí vyšetrovateľa PZ k ich sprocesneniu a vyhotoveniu doslovných prepisov v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie. To znamená, že v trestnom konaní, v ktorom boli vyhotovené zvukové záznamy, je určeným príslušníkom PZ vyhotovovaný a k záznamu pripojený jeho doslovný prepis s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vyhotovenia záznamov, čím je splnená požiadavka stanovená v § 114 ods. 6 Trestného poriadku v spojení s § 115 ods. 6 Trestného poriadku, a teda je možné predmetné zvukové záznamy použiť ako dôkaz v trestnom konaní. Záznam na vhodnom elektronickom nosiči bude v celosti súčasťou vyšetrovacieho spisu a sprístupnený obhajobe najneskôr do skončenia vyšetrovania tak, aby sa obvinení mohli s jeho obsahom oboznámiť, čím bude zachované ich právo na obhajobu. To isté platí pokiaľ ide o zvukové a obrazovo – zvukové záznamy vyhotovené pri použití agenta. Čo sa týka použiteľnosti zvukových a obrazovo-zvukových záznamov vyhotovených SIS na základe súhlasu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Ntt/22/2021-2-D-KSBA z 08.02.2021 a zabezpečených do trestného konania ČVS:UIS-171/OISZ-2021 uvádzam, že vyšetrovateľ PZ postupoval pri ich vyžiadaní v intenciách Trestného poriadku, pričom nedošlo k žiadnej účelovej selekcii záznamov. Považujem za potrebné konštatovať, že z doposiaľ zabezpečených doslovných prepisov zvukových záznamov nebolo zistené, že by dochádzalo k vytrhnutiu slov alebo viet z kontextu, ani k nepravdivým citáciám v neprospech obvinených, rovnako neboli zistené také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali dôvodnosť postupu podľa § 206 ods. 1 Trestného priadku alebo zoslabovali dôkaznú situáciu vo vzťahu k obvineným.“.

 

V súvislosti s týmto konštatovaním GP SR dávam do pozornosti tvrdenie advokáta Kubinu, ktorý v reakcii na toto uznesenie uviedol (zdroj: článok Denníka N zo dňa 08. 02. 2022): „prokuratúra opäť pristúpila k praktikám, ako je napríklad „masívne vytrhávanie vyslovených výrokov z kontextu, dezinterpretácia ich významu, citovanie takým spôsobom, ktorý pozmeňuje význam vyslovených viet, preceňovanie právne nepodstatných okolností a vytrvalé ignorovanie tých podstatných“. Denník N na tomto mieste nekonfrontoval výrok advokáta Kubinu s vyjadrením GP SR v predmetnom uznesení.

 

Prokurátorka GP SR v uznesení pokračovala nasledovne:

 

„K sťažnostným námietkam obvineného A.D. vo vzťahu k uzneseniu vyšetrovateľa PZ ČVS:UIS-340/OISZ-2021 zo 14.09.2021 (s. 60)

 

(s. 61): … V danom prípade trestné oznámenie podané nebolo a uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 malo byť vydané na základe troch úradných záznamov špecifikovaných v texte vyššie. Ako už bolo podrobne vyššie konštatované v úradných záznamoch č. p.:PPZNKA-OBA-78-084/2021-PZ z 15.07.2021, č.p.:PPZ-NKA-OBA-58-022/2021-PZ zo 16.07.2021 a č.p.:PPZ-NKA-OV-769-005/2021-PZ zo 16.07.2021 nebola uvedená žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala podozrenie zo spáchania konkrétnej trestnej činnosti príslušníkmi ÚIS, a ktorá by teda odôvodňovala postup podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku.

 

Z uvedeného logicky vyplýva záver, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKABA1-2021 nebolo vydané v súlade so zákonom, naopak, bolo nezákonné, jeho existencia bola založená na podklade vymyslených skutočností a manipulácií právnych kvalifikácií, pričom obvinený A.D., ktorý predmetné uznesenie podpísal, teda ho vydal, zlegalizoval a zodpovedal za jeho obsah, ani netušil čo jeho obsahom je, keďže sa v čase jeho „tvorenia“ nachádzal doma a uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bez relevantných podkladov na začatie trestného stíhania podpísal, keď mu ho C.L. na pokyn obvineného A.B. doviezol na podpis.  ...

 

K sťažnostným námietkam obvineného A.C. vo vzťahu k uzneseniu vyšetrovateľa PZ ČVS:UIS-340/OISZ-2021 zo 14.09.2021: …

(s. 64): K subjektívnemu presvedčeniu obvineného, že konal v najlepšej viere je potrebné uviesť, že pre absenciu úmyselného zavinenia nestačí iba to, že obvinený vyhlási niečo o svojom subjektívnom presvedčení, ale podstatným je to, či aj skutočne (reálne a objektívne) mohol byť presvedčený o určitej okolnosti, ktorá mohla mať za následok absenciu úmyselného zavinenia. Zo samotnej výpovede obvineného ako aj zo zvukových záznamov vyplýva, že presvedčený o zákonnosti inkriminovaného konania byť nemohol. Inak povedané, ak nemá obvineným tvrdené subjektívne presvedčenie oporu vo vykonanom dokazovaní, respektíve, ak z vykonaného dokazovania vyplýva, že obvinený nemohol byť subjektívne presvedčený o určitej skutkovej okolnosti (že existujú skutočnosti a zákonné podklady, ktoré odôvodňujú začatie trestného stíhania), ide len o vyvrátenú obhajobu obvineného.

Poukazujem na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 17:01:25 h do 17:22:32 h a jeho prepis, kde A.C. hovorí: „A. Tuto je jedna taká vec, eh. Tuto dávaš, že eh, zhromažďovali prebiehajúcich trestných konaní informácie hej a tieto informácie následne odovzdávali osobám majúcim vzťah k SIS, aby tieto mohli byť použité následne pri čoho, proti členom, proti členom, hej? Pracovnú skupinu Očistec, hej? Takto. A chceš tam zakomponovať aj tú nenáležitú výhodu?“ A.B. odpovedá: „No však to tam je. Len to mám, nemám to vyšpecifikované.“ A.C.: „Ehe.“ A.B.: „(nezrozumiteľné slová).“ A.C.: „Prisľúbený nie, finančne ehh prisľúbený prospech, prospech, respektíve toto tu, ehe, dobre, finančný tam daj, lebo ten finančný prospech tam, vopred prisľúbený nenáležitej výhody.“

 

K sťažnostným námietkam obvineného A.E. vo vzťahu k uzneseniu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 3 Kv 41/21/1100 – 7 zo 14.09.2021 (s. 65):

 

Vo vzťahu k námietke obvineného týkajúcej sa nenaplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa poukazujem aj na argumentáciu uvedenú v texte nižšie, v časti odôvodňujúcej právnu kvalifikáciu skutkov, ktoré sú predmetom sťažnosťami napadnutých uznesení, pričom nad rámec nižšie uvedeného konštatujem nasledovné. Obvinený v čase spáchania skutku vykonával funkciu dočasne povereného riaditeľa ÚIS, a teda pri výkone svojej funkcie sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu, ktoré mu vyplývajú z § 2 zákona č. 173/1991 Z.z., pričom na plnenie týchto úloh používal právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za ich plnenie zverená, a to konkrétne aj oprávnenie riadiť, organizovať, kontrolovať činnosť policajtov zaradených na ÚIS, v rámci čoho prichádzal do kontaktu s informáciami, ktoré boli získavané na účely odhaľovania trestných činov a zisťovanie ich páchateľov. Medzi základné úlohy, ktoré plní PZ, patrí okrem iných aj to, že spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.

Krajský súd prezentoval v uznesení sp. zn. 2Tpo/67/2021 z 01.10.2021 názor, podľa ktorého vo vyšetrovacom spise nie sú dôkazy o tom, aké informácie mal obvinený vyzrádzať vyšetrovateľom NAKA PPZ. Na rozdiel od uvedeného záveru krajského súdu konštatujem, že z dôkazov doposiaľ zabezpečených do vyšetrovacieho spisu (zvukové záznamy) celkom jednoznačne vyplýva, že obvinený disponujúc informáciami o fungovaní vyšetrovacieho tímu Oblúk, ktorého účel zriadenia mu bol dobre známy, a ktorý vyplýva z utajovanej prílohy, poskytoval v rozpore s jeho zákonnými povinnosťami vyšetrovateľom NAKA PPZ zaradeným do pracovnej skupiny „Očistec“ (teda osobám podozrivým v konaní vedenom na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021) informácie, ktoré sa dozvedel pri výkone svojej služobnej činnosti (iniciatívne, osobne v sobotu 17.07.2021 poskytol obvineným vyšetrovateľom NAKA PPZ kamerové záznamy z kamerového systému nachádzajúceho sa na budove ÚIS, a to bez predchádzajúcej oficiálnej žiadosti o ich vydanie, ktorá bola vytvorená A.B. v mene A.D. dodatočne v ten deň a zavezená do Senca na podpis A.D.; na uvedených kamerových záznamoch ich upozornil na stretnutie mjr. Mgr. A.T. s A.V. a neznámou osobou pri vozidle Škoda Kodiaq v blízkosti budovy ÚIS, ku ktorému došlo po realizácii procesného úkonu – výsluchu svedka A.V. na ÚIS v trestnej veci ČVS:UIS-171/OISZ-2021; informoval ich o prítomnosti príslušníkov ÚIS zaradených vo vyšetrovacom tíme Oblúk na pracovisku počas dní pracovného voľna, o ich počtoch, počtoch vozidiel, o ich činnosti, o výsluchu svedka A.V., o úkonoch naplánovaných vedúcou vyšetrovacieho tímu Oblúk na 19.07.2021), čím im umožnil prispôsobiť taktiku ich postupu (ako podozrivých, ktorí disponovali informáciou o plánovanej akcii ÚIS smerujúcej k údajnému ich zadržaniu) voči členom vyšetrovacieho tímu Oblúk, zároveň účelovo koordinoval svoj služobný postup voči mjr. Mgr. A.T. ako vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk s obvineným A.B. s cieľom znevieryhodniť jej osobu a kriminalizovať jej činnosť s cieľom odvolať ju z funkcie vedúcej tímu, čo aj následne zrealizoval, zároveň dal pokyn príslušnému nadriadenému mjr. Mgr. A.T., aby jej odňal konkrétne vyšetrovacie spisy, čím sledoval zbrzdenie a sťaženie fungovania tímu a zabránenie vykonávania riadneho dokazovania v konaní ČVS:UIS-171/OISZ-2021.

Konanie obvineného nemožno vnímať osamotene, ale naopak je nevyhnutné ho posudzovať v časových súvislostiach a v kontexte s konaním obvinených A.A., A.B., A.C., ktorí vykonštruovali uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 a obvineného A.D., ktorý ho následne podpísal, a to za účelom diskreditovať príslušníkov ÚIS a iné osoby zaradené do vyšetrovacieho tímu Oblúk, ako aj sťažiť až zmariť ich služobnú činnosť a účel trestného konania vedeného pod ČVS:UIS171/OISZ-2021. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že obvinený v piatok 16.07.2021 po pracovnej dobe, mimo miesta výkonu jeho služby, bez znalosti veci, na základe predchádzajúceho osobného stretnutia s obvinenými vyšetrovateľmi NAKA PPZ a následného telefonického dohovoru s obvineným A.C. udelil súhlasné stanovisko na žiadosť prokurátora ÚŠP podľa § 230 ods. 2 písm. i) Trestného poriadku, aby vyšetrovanie v trestnej veci ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, v ktorom ako podozrivé osoby vystupovali príslušníci ÚIS zaradení do vyšetrovacieho tímu Oblúk, vykonával vyšetrovateľ NAKA PPZ, odbor Bratislava, 2. oddelenie vyšetrovania.

 

Na rozdiel od názoru krajského súdu, podľa ktorého obvinený poskytol stanovisko na podklade oficiálnych informácií zachytených vo formálnej listinnej podobe – teda na základe žiadosti prokurátora ÚŠP o stanovisko za účelom vydania opatrenia, a teda podľa krajského súdu konal zákonne v snahe o zachovanie nezaujatosti preverovania, zo zvukových záznamov zo 16.07.2021, ako aj z nasledujúcich dní, jednoznačne vyplýva, že obvinený sa na účelovom poskytnutí súhlasného stanoviska, k v tom čase ešte neexistujúcej žiadosti prokurátora ÚŠP, s niektorými z obvinených vyšetrovateľov NAKA PPZ dohodol osobne na NAKA PPZ na Račianskej ulici v Bratislave už v obedňajších hodinách 16.07.2021 (hoci žiadosť prokurátora ÚŠP o stanovisko bola vyhotovená v neskorších večerných hodinách) a následne jeho prítomnosť na NAKA PPZ za účelom podpísania stanoviska po 20.00 h telefonicky koordinoval s obvineným A.C., a to všetko, ako potvrdzujú zabezpečené zvukové záznamy za účelom „zbrzdiť“ vedúcu vyšetrovacieho tímu Oblúk, aby obvinení vyšetrovatelia NAKA PPZ „mali čas“, teda rozhodne nie za účelom nestranného preverenia podozrení ako deklaroval postoj obvineného krajský súd.

Konštatované skutočnosti dokazuje výpoveď obvineného A.C., ktorý popísal priebeh „získania“ súhlasného stanoviska od obvineného, ďalej zvukové záznamy, ako aj kamerový záznam zabezpečený z oddelenia technickej ochrany odboru ochrany objektov PPZ, z ktorých vyplýva, že obvinený potom, ako bol telefonicky kontaktovaný A.C., ktorý bol v tom čase na ceste z ÚŠP na Račiansku ulicu v Bratislave na PPZ, 16.07.2021 o 19:58:02 h vošiel do budovy PPZ, pričom za ním o 20:04:24 h vošiel obvinený A.C. (po návrate z ÚŠP). Následne, potom ako obvinený podpísal a datoval súhlas na vyššie uvedenej žiadosti, tento o 20:16:06 h vyšiel spolu s obvineným A.C. z budovy PPZ, pričom A.C. išiel späť na ÚŠP zaniesť podpísané súhlasné stanovisko. …

 

(s. 67): Ďalej poukazujem tiež na kamerový záznam zabezpečený z oddelenia technickej ochrany odboru ochrany objektov PPZ z bezprostredne nasledujúcich dní, a to zo 17.07.2021 (sobota) a 18.07.2021 (nedeľa), z ktorého jednoznačne vyplýva pomerne početný výskyt obvineného cez dni pracovného voľna, resp. pokoja v budove PPZ, a to konkrétne obvinený vošiel opakovane do budovy PPZ 17.07.2021 v čase o 11:12:12 h (vyšiel 12:02:26 h), o 15:07:03 h (vyšiel 16:55:28 h), o 18:32:33 h (vyšiel 18:33:05 h) a 18.07.2021 v čase o 13:32:35 h (vyšiel 13:38:50 h), o 15:12:47 h. Je preukázané, že v uvedené víkendové dni boli v trestnej veci ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 naliehavo realizované výsluchy viacerých svedkov, pričom obvinený v budove PPZ v sobotu 17.07.2021 poskytol obvinenému A.B. bezdôvodne, bez toho, aby jeho odovzdaniu predchádzala oficiálna žiadosť vyšetrovateľa NAKA PPZ, ktorú až následne „vyrábali“, kamerový záznam z 12.07.2021 spred budovy ÚIS, na ktorom je zachytené stretnutie mjr. Mgr. A.T. s neznámou osobou nachádzajúcou sa vo vozidle Škoda Kodiaq a s A.V., ktorý sa v tom čase nachádzal na ÚIS na procesnom úkone, pričom v uvedený deň, ako aj v nedeľu 18.07.2021 tento kamerový záznam a skutočnosti s ním súvisiace intenzívne s A.B. riešil a dokonca ho žiadal, on, dočasne poverený riaditeľ ÚIS, o rady, ako má realizovať pohovor s mjr. Mgr. A.T. za účelom zistiť s akou osobou sa v uvedenom vozidle stretla, s cieľom diskreditovať ju s výsledným efektom v podobe straty jeho dôvery voči jej osobe a odvolania z pozície vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk.

Na rozdiel od názoru krajského súdu, podľa ktorého dôkazy predložené sťažnostnému súdu nepreukazujú akt „odvolania z funkcie vedúcej“ obvineným tak, ako sa uvádza v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia, mám za to, že zo zvukových záznamov a ich prepisov je zrejmé, že cieľom stretnutí obvineného s obvineným A.B. a preberania predmetného kamerového záznamu, ako aj postupu obvineného smerom k ministrovi vnútra SR, je dosiahnuť zdiskreditovanie a kriminalizovanie menovanej a v dôsledku uvedeného, následne jej odvolanie z pozície vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, teda z daného prípadu, za účelom znefunkčniť vyšetrovací tím Oblúk a zabrániť vykonávaniu riadneho dokazovania v konaní vedenom na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021. Pripomínam, že išlo o trestné konanie, v ktorom podozrivými z možného ovplyvňovania svedkov v iných trestných konaniach boli aj príslušníci NAKA PPZ zaradení do pracovnej skupiny „Očistec“, medzi inými teda aj obvinený A.B. a obvinený A.C., s ktorými obvinený v tejto trestnej veci iniciatívne komunikoval, konal v ich prospech, poskytoval im informácie a aktívne súčinnosť z vyššie uvedených dôvodov, hoci vedel, že jeho podriadení vyšetrujú podozrenie z možnej trestnej činnosti páchanej práve možno aj menovanými. Jeho konanie je o to nebezpečnejšie, zarážajúcejšie a závažnejšie, že v tom čase vykonával funkciu dočasne povereného riaditeľa ÚIS, disponoval informáciami aké trestné konania ÚIS vykonáva, vedel ktoré osoby sú podozrivé v konaní ČVS:UIS-171/OISZ-2021, disponoval informáciami o fungovaní vyšetrovacieho tímu Oblúk, o prítomnosti jeho členov na pracovisku aj v dňoch pracovného voľna, o ich činnosti, ako aj o niektorých úkonoch, pričom z o svojej pozície mal povinnosť vytvárať svojim podriadeným vhodné podmienky na plnenie služobných úloh, na odhaľovanie, objasňovanie, dokumentovanie trestnej činnosti a zisťovanie jej páchateľov aj v uvedenej trestnej veci, čo však nerobil, naopak konal v prospech možných podozrivých a koordinoval s nimi svoju činnosť s cieľom zmariť dokazovanie v danej veci.

 

Vo vzťahu k tvrdeniu krajského súdu o absencii dôkazov, ktoré by preukazovali účelovosť odvolania mjr. Mgr. A.T. z funkcie vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk obvineným, poukazujem napríklad na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:21:01 h do 15:35:01 h a jeho prepis, analyzovaný v texte vyššie, ktorý mal krajský súd v čase rozhodovania k dispozícii, kde sa A.A. pýta: „No čo minister“?, pričom neznámy muž odpovedá: „Dobre, ide za ním teraz riaditeľ ú í es a idú vymyslieť, že či sa im podarí zastaviť tú pani.“, ktorý domnievam sa, nepotrebuje komentár.

V tejto súvislosti upriamujem pozornosť tiež na zvukový záznam zo 16.07.2021 v čase od 13:30:47 h do 13:31:00 h a jeho prepis, kde A.C. hovorí: „Servus. A.E. je ochotný sa s nami porozprávať a potrebuje našu pomoc.“.

 

Poukazujem aj na zvukový záznam zo 17.07.2021 v čase od 14:27:41 h do 16:46:10 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí: „(...), kamaráta máme ináč nového, riaditeľa ú í es. Teraz je tam a sťahuje nám záznamy (kamerové) z parkoviska.“ C.L. pokračuje: „Že ju (mjr. Mgr. A.T.) ide kopnúť do piče. Hneď ako to pôjde, že ju ide odstaviť od roboty.“ A.B. hovorí: „No. Takže ten, ten spolupracuje s nami úzko. Aj (nezrozumiteľné slovo) do piči. No a, a v podstate včera sa celý deň riešilo to, že či ich zoberieme skorej. Takže vyhodil som začínačku. F. hu podpísal (uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021). Špeciálny to zobral pod seba. Vyhodilo sa opatrenie. A.E. teda podpísal vyjadrenie, že dobre.“ (súhlas, že vyšetrovanie bude realizovať vyšetrovateľ NAKA PPZ a nie vyšetrovateľ ÚIS napriek tomu, že ako podozrivé osoby boli uvedení príslušníci PZ), z ktorého jednoznačne vyplýva jednak, že inkriminované uznesenie o začatí trestného stíhania spracoval najmä A.B., pričom A.D. ho bez znalosti veci, bez vyhodnotenia relevantnosti existujúcich podkladov na začatie trestného stíhania, podpísal, a tiež motív konania obvinených, ktorý je rozobratý nižšie. Predmetný zvukový záznam zároveň preukazuje zrejmý iniciatívny postup obvineného v úzkej kooperácii s obvinenými príslušníkmi NAKA PPZ s jednoznačným cieľom, ktorý je síce vyjadrený vulgárne, ale verbálne exaktne a bez akýchkoľvek pochybností.

 

(s. 71): … poukazujem na listinné dôkazy zabezpečené z ÚIS, z útvaru ochrannej služby a prevencie, a to žiadosť o stiahnutie obrazových záznamov z bezpečnostných kamier umiestnených na budove ÚIS zo 16.07.2021 za obdobie od 12.07.2021 do 15:15 h dňa 15.07.2021, podpísaná A.E. a adresovaná PPZ, odboru ochrany objektov, žiadosť o poskytnutie kamerových záznamov zo 17.07.2021, podpísaná A.D. a adresovaná ÚIS a úradný záznam z 19.07.2021 spísaný A.E., v ktorom uviedol, že 15.07.2021 na základe žiadosti obdržal od pracovníka OOO PPZ záznamy za požadované obdobie, pričom 17.07.2021 mu bolo doručené dožiadanie pod ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, ktorému bolo vyhovené.

Z uvedených listinných dôkazov je zrejmé, že A.E. si vyžiadal kamerové záznamy ešte predtým ako bol o ne požiadaný vyšetrovateľom NAKA PPZ, pričom pozoruhodné tiež je, že podľa úradného záznamu kamerové záznamy dostal deň predtým ako o ne vôbec požiadal.

 

Vo vzťahu k pohovoru, ktorý A.E. plánoval s mjr. Mgr. A.T. vykonať 19.07.2021, menovaný hovorí: „V trestnom konaní posadíš a vypočúvaš. Toto bude o to je to ťažšie. (...) Aby zas som tiež niečo nepokazil aj vám, ale zas musím to ostať aj ja. (...) Preto chcú, aby som spravil s ňou. Nech sa vyjadrí. A na základe toho sa postavia otázky (na detektor). Ja beriem detektor, tak jak ho má kto čítať, tak ho číta. Počúvaj, ja detektor neberem vôbec ako smerodatný.“ A.B. reaguje: „Keď tým detektorom prejde?“ A.E. odpovedá: „Potom nastupujete vy.“, z čoho jasne vyplýva zámer „vyriešiť“ mjr. Mgr. A.T. ako vedúcu vyšetrovacieho tímu Oblúk v rámci trestného konania.

A.E. ďalej hovorí: „A teraz mi poraď ty ako skúsený vyšetrovateľ.“ A.B. reaguje: „Keby je rozhovor aj zápis z pohovoru, tak to má podľa mňa pre ňu väčší psychologický tlak je na ňu vyvinutý.“

V závere rozhovoru A.B. hovorí A.E.: „Ďakujeme veľmi pekne.“ A.E. odpovedá: „A neni začo. Veď robíme spolu na tom. Ach. A sledujeme rovnaký cieľ.“, čo preukazuje zainteresovanosť obvineného A.E. na konaní ostatných obvinených v snahe diskreditovať a kriminalizovať členov vyšetrovacieho tímu Oblúk a zastaviť konanie vedené na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021.“.

V súvislosti s vyššie zmieneným detektorom lži len doplním, že dňa 19. 10. 2021 denník Pravda informoval, že D. Santusová prešla detektorom lži.

 

GP SR ďalej v uznesení uviedla nasledovné:

 

„Aktívnu účasť obvineného na nezákonnom konaní obvinených príslušníkov NAKA PPZ dokazuje aj ďalší zvukový záznam zo 16.07.2021 od 14:28:41 h do 14:53:40 h a jeho prepis, kde sa A.S. pýta: „A on ako riaditeľ (A.E.) nevie, či jeho ľudia idú v pondelok do práce skorej?“ A.A. odpovedá: „Hovoril, že určite sa budúci týždeň niečo udeje. A dúfam, že to ustojíme.“

Rovnako v tejto súvislosti poukazujem na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:19:10 h do 15:29:19 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí: „Pán riaditeľ ú í es sa vyjadril, že musíme prežiť budúci týždeň (týždeň od 19.07.2021, kde obvinení disponovali informáciou o plánovanej akcii ÚIS) a pomôžeme si navzájom.“

V tejto súvislosti upriamujem pozornosť aj na zvukový záznam z 18.07.2021 od 13:20:31 h do 13:34:28 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí: „Ee, spolupracuje s nami riaditeľ inšpekcie nový, A.E. (...) on prišiel s tým, že bol svedkom toho, jak tam pani, pani, pani A.T., ktorá tam pracuje, v pondelok toho dvanásteho nastupovala do at, do vozidla, ktoré tipovo nakupovala Slovenská informačná služba, čierne kodiaky, ofóliované. Na margo toho on si nechal stiahnuť kamerové záznamy z toho dňa.“

V tomto smere poukazujem tiež na zvukový záznam z 18.07.2021 od 15:09:12 h do 16:14:51 h a jeho prepis, kde obvinený komunikuje s A.B. o kamerovom zázname spred budovy ÚIS, rozoberajú ako zistiť k uvedenej skutočnosti viac, nakoľko z kamerového záznamu nebolo možné presnejšie stotožniť uvedené motorové vozidlo (ŠPZ), pričom hovorí: „Alebo do trestného konania chlapi radšej to nechať?“ A.B. odpovedá: „Ja by som možno jeho (má ísť o kpt. Mgr. A.R.) a potom tú  jeho výpoveď konfrontoval s tým čo (nezrozumiteľné slová).“ Na to A.E. reaguje: „Ale boha, veď ja nerobím žiadne konanie, vieš? Ja vám môžem urobiť ešte zle. Ja som z toho ako nervózny, aby som vám nedojebal niečo. (...) Poviem vám otvorene ako to je. Aby som, sme dačo nepokazili tým, že ja sa začnem pýtať. Ja poviem, videl som, že nastupujete do toho auta, koho auto to bolo?“ A.S. pokračuje: „A A.V. doňho nastupuje potom.“ A.E. reaguje: „To už keď poviem, to už keď poviem, ale to už keď poviem túto otázku, tak už budú vedieť, že mám kamerové záznamy.“ A.B. hovorí: „A však ty si hovoril, že vedia aj tak.“ A.E.: „Tak môžu si myslieť.“ A.B. reaguje: „No lebo minimálne toto ide zajtra ministrovi (analýza kamerového záznamu).“ A.E. odpovie: „Minister o tom vie (o kamerových záznamoch).“

 

Vo vzťahu k súhlasu, ktorý obvinený udelil na základe žiadosti prokurátora ÚŠP, aby vyšetrovanie vo veci ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 realizoval vyšetrovateľ NAKA PPZ a nie príslušník ÚIS, upriamujem pozornosť na ďalšiu časť zvukového záznamu z 18.07.2021 od 15:09:12 h do 16:14:51 h a jeho prepis, kde A.E. hovorí: „Prosím ťa, ty to opatrenie máš? Čo som“. A.B. odpovedá. „No jasné“. A.E. reaguje: „Daj mi ho pr, ešte pozrieť. Ja si počúvaj, ja si vezmem ten výtlačok pre mňa, lebo ja teraz nemám žiaden, ja si ho vezmem po, keď bude po všetkom, ja ho nemôžem, teraz nemám do čoho zaevidovať.“ A.B. odpovie: že „Ehm. Dobre“. A.E. pokračuje: „Lebo v tú ranu to padne. Ja len chcem vidieť, čo dnes. Boha, takéto dlhé opatrenie mi dávate? To keď príde z okresu alebo kraja, tak to je takto. Žiadne popísané skutky, nič, preto vravím.“, z ktorej vyplýva, že žiadosť prokurátora ÚŠP nebola zaslaná dočasne poverenému riaditeľovi ÚIS štandardným oficiálnym spôsobom, obvinený ju nemal oficiálne zaevidovanú, a jeho vyjadrenia (Daj mi ho pr, ešte pozrieť... Boha, takéto dlhé opatrenie mi dávate?) nasvedčujú, že ho číta prvýkrát práve v ten deň. Podstatnou okolnosťou tiež je, že predmetným opatrením disponoval A.B., ktorý nemal vec pridelenú, ako vyšetrovateľ NAKA PPZ bol členom pracovnej skupiny Očistec, práve vo vzťahu ku ktorej vyšetrovací tím Oblúk vyšetroval podozrenia z možných manipulácií trestných konaní. …

 

(s. 74): Spoločný postup obvineného s obvinenými príslušníkmi NAKA PPZ potvrdzuje aj zvukový záznam z 19.07.2021 od 14:08:41 h do 14:58:40 h a jeho prepis, kde sa A.A. pýta A.E.: „Niečo si mal s paničkou oné, aj ste niečo poriešili? Či?“ (A.E. mal 19.07.2021 vykonať s mjr. Mgr. A.T. pohovor). A.E. odpovedá: „Všetko je to v rámci vyšetrovania, aj ten deň.“ (hovorí o 12.07.2021, kedy mal vidieť mjr. Mgr. A.T. nastúpiť do vozidla zn. Škoda Kodiaq). A.E. pokračuje: „No takže dneska jej odkážem, že zajtra kedy má čas a sadneme si. (...) Že jej neverím a posielam ju na detektor.“ A.A. sa pýta: „A sa spýtaš na toho A.V.?“ A.E.: „A mám sa spýtať? (...) Ja nechcem, aby vedeli, že ja som si šiel stiahnuť záznam. Lebo to by sme odkryli ďalšiu kauzu. (...) N., len sám si pred chvíľou uznal, že ja nemôžem povedať, že kto druhý išiel do toho auta, lebo vám vezmem tromf vo vyšetrovaní. (...) Ja vám nemôžem eh, preto chodím sem a prediskutovávať postup, aby som dačo vám ne. (...) Však ale počúvajte, ešte počkajte, čo od Dunaja (Ministerstvo vnútra SR) ako s tým papierom čo urobia, a tu ide o to, a a a, tu ide o to, že ju zbrzdiť, aby ste vy mali čas.“

 

Pokiaľ ide o tvrdenie obvineného, že mjr. Mgr. A.T. na pozícii vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk dočasne nahradil skúseným pracovníkom ÚIS kpt. Mgr. A.R. a zabezpečil tak plynulý chod tímu, ako aj ku konštatovaniu krajského súdu, podľa ktorého táto personálna výmena nesvedčí o snahe zmariť vyšetrovanie vedené ÚIS, ale potvrdzuje, že sa snažil zabezpečiť kontinuitu vyšetrovania, podotýkam, že menovaný vyšetrovateľ ÚIS bol v tom čase členom tímu iba 3 týždne a na ÚIS pôsobil ako vyšetrovateľ ÚIS necelých 8 mesiacov, pričom nemal skúsenosti s vyšetrovaním tak závažnej a vysoko sofistikovanej trestnej činnosti, na ktorej sa podieľali aj príslušníci PZ, čo jednoznačne tvrdenie obvineného vyvracia. ...

 

V súvislosti s odvolaním mjr. Mgr. A.T. z funkcie vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk poukazujem aj na odpoveď Ministerstva vnútra SR z 08.09.2021, č. KM-TO2021/003741-004, z ktorej vyplýva, že kontrolou vykonanou útvarom kontroly ÚIS v súvislosti so žiadosťou, ktorou mjr. Mgr. A.T. požiadala o nasadenie Mobilnej zásahovej jednotky PZ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance na policajnú akciu v dňoch od 17.07.2021 do 21.07.2021 nebolo zistené žiadne porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov.“.

 

V súvise s týmto konštatovaním GP SR, dávam do pozornosti články, ktoré dňa 10. 09. 2021 publikoval Trend a Plus jeden deň. Zároveň doplním, že dňa 22. 07. 2021 Dianu Santusovú odvolal dočasne poverený šéf ÚIS Peter Scholtz. Dňa 11. 08. 2021 Plus sedem dní informoval o tom, že Diana Santusová adresovala podpredsedovi Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Petrovi Pčolinskému (Sme rodina) list, v ktorom popísala praktiky vedenia polície. List zverejnil P. Pčolinský na svojom FB, a jeho obsah je uverejnený aj v článku.

 

GP SR ďalej v uznesení konštatovala nasledovné:

 

„Vyjadrenie obvineného, že pokiaľ ide o pokyn vedúcemu oddelenia vyšetrovania OISZ ÚIS odňať vyšetrovacie spisy mjr. Mgr. A.T., tak taký pokyn nedal, bolo vyvrátené výpoveďou svedka mjr. JUDr. D.A., vedúceho oddelenia vyšetrovania OISZ ÚIS, ktorý uviedol, že pokyn prerozdeliť vyšetrovacie spisy ČVS:UIS-171/OISZ2021, ČVS:UIS-232/OISZ-2021 a ČVS:UIS-233/OISZ-2021, ktoré spadali pod činnosť vyšetrovacieho tímu Oblúk z mjr. Mgr. A.T. na ďalšiu osobu išiel priamo od povereného riaditeľa ÚIS A.E., ktorý mu to povedal osobne a následne mu to zopakoval D.B., zástupca riaditeľa OISZ ÚIS, ktorý mu povedal, že ide zhora, tzn. od riaditeľa ÚIS a majú zabezpečiť odovzdanie toho spisu, čo patrí do tímu. S odstupom času sa svedok D.B. opýtal, či ten pokyn preevidovať spisy z tímu pochádzal od povereného riaditeľa A.E. a on mu odpovedal, že áno, on dal k tomu pokyn.

 

(s. 75): V tejto súvislosti poukazujem na § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého policajt je povinný okrem iného plniť aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, teda nadriadený mjr. Mgr. A.T. bol povinný uvedený pokyn obvineného na prerozdelenie predmetných vyšetrovacích spisov splniť. …

 

Na jednej strane bola teda v rámci výkonu služobnej povinnosti obvinenému zverená právomoc riadiť, organizovať, kontrolovať činnosť policajtov zaradených na ÚIS, ktorí sú povinní a oprávnení zisťovať trestné činy a odhaľovať ich páchateľov, no na druhej strane mal zároveň povinnosť, a teda aj zodpovednosť postupovať pri tom v súlade s osobitnými predpismi, a nie svojvoľne tak ako tomu bolo v danom prípade.

 

Pokiaľ ide sťažnostnú námietku obvineného k naplneniu zákonom stanovených znakov skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti, poukazujem na vyššie uvedené skutočnosti a konanie obvineného, ktorý ako dočasne poverený riaditeľ ÚIS sa aktívne podieľal na účelovo vykonštruovanom kriminalizovaní členov vyšetrovacieho tímu Oblúk, odovzdal osobám, o ktorých mal znalosť, že patria medzi podozrivé osoby v konaní ČVS:UIS-171/OISZ-2021, informácie o fungovaní tohto tímu a jeho činnosti, čím im poskytol neoprávnenú výhodu a maril taktiku vyšetrovania vyšetrovacieho tímu Oblúk, pričom týmto svojím konaním, vrátane účelového odvolania mjr. Mgr. A.T. z funkcie vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, odňatia jej predmetných vyšetrovacích spisov a vymenovania do tejto funkcie menej skúseného vyšetrovateľa ÚIS, ktorý musel celú vec od začiatku podrobne naštudovať, sťažil a spomalil dovtedy aktívnu činnosť uvedeného tímu, čím maril vykonávanie riadneho dokazovania v inkriminovanej trestnej veci.

 

K namietanej právnej kvalifikácii skutkov uvedených v uznesení vyšetrovateľa PZ ČVS:UIS-340/OISZ-2021 zo 14.09.2021 a uznesení prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 3 Kv 41/21/1100 – 7 zo 14.09.2021:

 

(s. 77): … Objektom trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb. Na naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby sa trestného činu dopustil špeciálny subjekt, t.j. verejný činiteľ, pričom z hľadiska zavinenia musí úmysel páchateľa zahŕňať nielen konanie spočívajúce vo vykonávaní právomoci spôsobom odporujúcim zákonu, ale aj úmysel spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, a to niektorým z troch taxatívne uvedených foriem konania. Neoprávnený prospech predstavuje akékoľvek neoprávnené materiálne alebo nemateriálne zvýhodnenie, na ktoré by verejný činiteľ alebo iná osoba nemala právo. Vykonávanie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu treba chápať ako konanie páchateľa, ktoré aktívne porušuje alebo obchádza konkrétne zákony alebo právne predpisy, ktoré upravujú jeho právomoc.

 

Na to, aby bolo možné uzavrieť, že obvinení konali v danom prípade ako verejní činitelia, je vo všeobecnosti potrebné, aby boli kumulatívne splnené viaceré podmienky, a síce, že obvinení zastávali určitú funkciu, resp. mali určité zamestnanie, povolanie alebo postavenia predvídané v zákone (policajt), podieľali sa na plnení úloh spoločnosti a štátu (odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov, vykonávanie vyšetrovania o trestných činoch), pri plnení ktorých používali právomoc, ktorá im bola v rámci zodpovednosti za ich plnenie zverená, pričom zároveň musí platiť, že dotknutý trestný čin bol spáchaný v súvislosti s ich právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak Trestný zákon neustanovuje inak. …

 

(s. 79): Čo sa týka vyššie zmieneného znaku skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spočívajúceho v tom, že verejný činiteľ vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, tak odporovať zákonu možno aj tak, že verejný činiteľ koná v rozpore s konkrétnymi právnymi predpismi a tieto právne predpisy v rozpore s ktorými verejný činiteľ konal, možno uviesť do skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia aj len ich výpočtom, odkazom (primerane rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Tdo/192/2018).

 

Právnymi predpismi, v rozpore s ktorými obvinení konali, keď vydali uznesenie o začatí trestného stíhania na vymyslenom skutkovom základe nepochybne boli ustanovenie § 199 Trestného poriadku (začať trestné stíhanie nemôže policajt vedome na vymyslenom skutkovom základe), ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z.z., podľa ktorého je úlohou PZ odhaľovanie trestných činov a ich páchateľov (teda nie ich vymýšľanie), ako aj ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), písm. b), písm. f) a písm. i) zákona č. 73/1998 Z.z.

 

Je nevyhnutné objektívne konštatovať, že obvinení v posudzovanom prípade konali spôsobom, ktorý popiera podstatu ich funkcie, a preto bolo potrebné ich konanie právne posúdiť podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (A.A., A.B., A.C. a A.D.), resp. aj podľa § 326 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (A.E.).

 

Obvinení A.A., A.B., A.C. a A.D., služobne zaradení vo funkcii vedúci 2. oddelenia vyšetrovania odboru Bratislava NAKA PPZ (A.A.) a vo funkcii vyšetrovateľ odboru Bratislava NAKA PPZ (A.B., A.C. a A.D.), pri vyhotovovaní a podpísaní (vydaní) uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021“), disponovali požadovanou právomocou, ktorú im ako policajtom zveril tak Trestný poriadok, ako aj zákon č. 171/1993 Z.z. vo vzťahu k zisťovaniu trestných činov a odhaľovaniu ich páchateľov, ako aj k vykonávaniu vyšetrovania o trestných činoch. Predmetnú právomoc na základe uvedeného prvku moci obvinení aj uplatnili, v tomto prípade išlo z ich strany o formalizované rozhodovanie, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia s určitými procesne predpísanými náležitosťami a formou, ktorým sa začalo trestné stíhanie, a to napriek tomu, že obvinení vedeli, že nie sú splnené zákonné podmienky na vydanie uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, nakoľko skutok, ktorý bol jeho predmetom, bol iba účelovo obvinenými A.A., A.B. a A.C. vytvorený, pričom obvinený A.D., uzrozumený s dôvodom a cieľom vydania inkriminovaného uznesenia, toto podpísal, teda zo strany obvinených došlo zjavne k vykonávaniu právomoci policajtov (vyšetrovateľov NAKA PPZ) ako verejných činiteľov, ktoré odporuje zákonu, a to s cieľom zabezpečiť sebe alebo aj inej osobe neoprávnený prospech (nemateriálnu výhodu) spočívajúcu v tom, že si obvinení „otvorili“ Trestným poriadkom široko vymedzený priestor na dokazovanie v trestnom konaní voči konkrétnym osobám, ktoré sa mali vyfabrikovanej trestnej činnosti dopustiť a z ktorých sa tak stali v dôsledku protiprávneho postupu podozrivé osoby. Práve uvedené „otvorenie“ dokazovania im zabezpečilo, že mohli začať procesne vykonávať dokumentovanie vymyslenej trestnej činnosti, a v prípade, ak by uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 nebolo postupom podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku zrušené, mohli využívať aj inštitúty upravené v štvrtej a piatej hlave Trestného poriadku a realizovať tak zásahy do súkromných práv tretích osôb (napríklad zadržanie podozrivých osôb, sledovanie podozrivých osôb, vyhotovovanie zvukových, obrazových, zvukovo-obrazových záznamov podozrivých osôb, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podozrivých osôb, vykonávanie prehliadok u podozrivých osôb a podobne). Zásadný význam ustanovenia § 199 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku spočíva aj v tom, že výlučne až po začatí trestného stíhania je možné vykonávať úkony podľa štvrtej a piatej hlavy Trestného poriadku s výnimkou zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

 

V danom prípade išlo o zjavné neoprávnené zvýhodnenie vyšetrovateľov NAKA PPZ, ktorí sa na vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania podieľali, nakoľko na takýto postup nemali zákonné oprávnenie, teda išlo o „získanie neoprávneného prospechu“ pre vyšetrovateľov NAKA PPZ, pričom motívom konania obvinených bola snaha získať informácie o podozrivých osobách (členoch vyšetrovacieho tímu Oblúk), ich činnosti, o obsahu vyšetrovacieho spisu vedeného na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021, a do budúcnosti aj možnosť ich ďalšej kriminalizácie. Zároveň možno konštatovať, že obvinení nezákonným konštruovaním uznesenia o začatí trestného stíhania s vyfabrikovaným skutkom ako aj jeho signovaním svoju právomoc vykonávali zároveň v úmysle spôsobiť inému škodu, a to v podobe nedôvodného trestného stíhania členov vyšetrovacieho tímu Oblúk a ich diskreditácie a nezákonnej kriminalizácie.

 

Vznik konkrétneho následku pre konkrétnu fyzickú osobu, tak ako to uvádza krajský súd, sa pre naplnenie základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa nevyžaduje, naopak postačí len úmysel k tomu smerujúci. …

 

(s. 80): … Zdôrazňujem, že pri vydávaní uznesenia o začatí trestného stíhania nemôže ísť o preventívny, abstraktne odôvodnený postup, naopak, prípustný je len postup na základe konkrétnych informácií o trestnoprávne relevantných skutočnostiach alebo pre ne priamo iniciačných okolnostiach.

 

Ak krajský súd vo svojich rozhodnutiach uviedol, že ak ale policajt trestné stíhanie začne, a súčasne nevznesie obvinenie, s ktorým ex lege spája obmedzenie viacerých občianskych práv obvineného, nenastáva žiaden následok vo vzťahu ku konkrétnej fyzickej osobe, ktorý by mohol byť škodou či ujmou, pričom tento následok vyvoláva len vznesenie obvinenia, pretože práve s momentom vznesenia obvinenia zákon spája konkrétne následky pre konkrétnu fyzickú osobu, ktoré môžu zasahovať do viacerých sfér jej života, v podstate konštatoval, že ak by aj bolo preukázané, že vyšetrovateľ NAKA PPZ vydal uznesenie o začatí trestného stíhania na vymyslenom skutkovom základe, nešlo by o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko nenastal žiaden následok vo vzťahu ku konkrétnej fyzickej osobe, ktorý by mohol byť škodou či ujmou a tento následok by podľa krajského súdu nastal až momentom vznesenia obvinenia. Inak povedané, podľa krajského súdu by si policajti v budúcnosti mohli svojvoľne fabrikovať (vymýšľať) skutky a začínať si pre ne trestné stíhanie bez trestnoprávnych následkov pre nich samých.

 

S uvedeným právnym záverom krajského súdu nesúhlasím a zastávam názor, že je v rozpore so zákonnými znakmi základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona. Rovnako nie je zrejmé a krajský súd túto svoju úvahu nijako nevysvetlil, pričom tak ako na mnohých iných miestach vo svojich rozhodnutiach len nekriticky prebral argumentáciu obhajoby, prečo vyžaduje na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa spôsobenie nejakého následku, keď spôsobenie následku základná skutková podstata predmetného trestného činu nevyžaduje. Krajský súd vo svojich rozhodnutiach zároveň opomenul zobrať do úvahy skutočnosť, že znakom trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa nie je len možnosť spôsobenia škody inému, ale alternatívne aj znak možnosti získania neoprávneného prospechu.

 

Vzhľadom na skutočnosť, že trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa je tzv. predčasne dokonaným trestným činom, zneužitie právomoci zo strany verejného činiteľa nemusí mať vždy dopad do subjektívnej sféry tretej osoby, respektíve verejný činiteľ nemusí získať neoprávnený prospech, postačí ak k tomu jeho úmysel smeruje (primerane rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Tdo/939/2017). Inak povedané, nemusí byť reálne spôsobená nijakej osobe žiadna škoda a ani nemusí reálne dôjsť k získaniu neoprávneného prospechu, postačí ak spôsobenie škody, či získanie neoprávneného prospechu verejný činiteľ zamýšľal.

 

Uvedený záver nie v praxi sporný a vyplýva aj zo staršej judikatúry, ktorá konštatovala, že znak “v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech” charakterizuje pohnútku páchateľa, takže k dokonaniu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona nie je potrebné, aby aj škoda inému neoprávnene vznikla alebo aby páchateľ skutočne sebe alebo inému zadovážil neoprávnený prospech (primerane judikatúra R 25/1975).“.

 

V súvislosti s týmto konštatovaním GP SR dávam do pozornosti vyjadrenie advokáta Kubinu, ktorý sa, ako sa uvádza v článku Denníka N s názvom Vyšetrovatelia NAKA chceli stíhať ľudí z inšpekcie. Tá ich preto obvinila. Pomohla si aj rozhodnutím od Žilinku, z 15. 09. 2021, vyjadril k stíhaniam takto: „Povedal taktiež, že trestný čin zneužívanie právomocí verejného činiteľa znamená, že skutok musí byť spáchaný v úmysle spôsobiť niekomu škodu. Tu nič také podľa neho ani teoreticky nepripadá do úvahy. „Z toho, čo som mal možnosť sa doteraz o týchto trestných stíhaniach dozvedieť, si myslím, že ich účelom nie je dosiahnuť niečie odsúdenie, ale iba samotné vedenie prípravného konania čo najdlhší čas spôsobom, ktorý bude vytvárať podmienky pre diskreditáciu týchto osôb a tiež pre oslabovanie dôvery verejnosti v inštitúcie a prebiehajúce trestné konanie.” Ani jedno zo stíhaní podľa neho nesúvisí s veľkými kauzami ako Očistec, Judáš alebo Mýtnik. „Ak prvé uznesenie bolo postavené na vode, to druhé je postavené na výparoch,” hovorí advokát.“.

 

Prokurátorka Habčáková pokračovala v uznesení nasledovne:

 

„Napriek obhajobným tvrdeniam obvinených, že išlo len o uznesenie o začatí trestného stíhania, že nesmerovalo proti konkrétnym osobám, že nikoho neobviňovali, že sa nevykonávali zaisťovacie invazívne úkony, že to, že išlo o vytvorenie podmienok pre trestné stíhanie konkrétnych osôb z ničoho nevyplýva a tiež, že nie je objektívne možné, aby škoda alebo iná ujma mohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci, teda nie voči konkrétnej osobe, nad rámec vyššie uvedenej podrobnej argumentácie konštatujem, že na základe analyzovaných zvukových záznamov, listinných dôkazov, ale aj na základe výsluchu obvineného A.C. je dostatočne preukázané, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo vydané účelovo s cieľom následného plánovaného vykonávania zaisťovacích úkonov a vznesenia obvinenia osobám identifikovaným v realizačnom návrhu zo 16.07.2021 ako podozrivé osoby, ak by bola v priebehu dní 17.07.2021 až 18.07.2021 obvineným potvrdená informácia, ktorou disponovali, a to, že ÚIS má naplánovanú akciu smerujúcu k zadržaniu 14 osôb, vrátane vyšetrovateľov NAKA PPZ patriacich do pracovnej skupiny Očistec.

 

Vzhľadom na vyššie uvedené, že základná skutková podstata trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa je tzv. predčasne dokonaným trestným činom, je pre jej naplnenie bez významu, či by reálne aj k nejakému dokazovaniu po začatí trestného stíhania došlo, respektíve, či by skutočne aj došlo k zásahom do súkromnej sféry podozrivej osoby, nakoľko stačí úmysel k tomu smerujúci.

 

Je potrebné zdôrazniť, že trestné stíhanie sa začína z dôvodu, aby bolo možné dokazovať určitú v uznesení o začatí trestného stíhania ohraničenú trestnú činnosť, a teda ak vyšetrovateľ NAKA PPZ vydal uznesenie o začatí trestného stíhania s vymysleným skutkom, konal tak s úmyslom vyšetrovať vymyslenú trestnú činnosť podozrivých osôb, teda získavať o nich informácie prostredníctvom vykonávaného dokazovania. Podstatná je možnosť vzniku následku, ku ktorému smeroval úmysel verejného činiteľa a nie to, či bol alebo nebol následok už spôsobený po zneužití právomoci verejného činiteľa, a už vôbec nie, či sa tak stalo bezprostredne po zneužití právomoci verejného činiteľa. ...

 

K vydaniu uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 a k sťažnostnej námietke o údajnej štandardnej činnosti a komunikácii vyšetrovateľov NAKA PPZ pri jeho koncipovaní:

 

(s. 83): Za nevyhnutné považujem ozrejmiť genézu predmetnej trestnej veci v kontexte vyjadrení rôznych, často exponovaných osôb v mediálnom priestore o existencii tzv. antitímu ÚIS, ktorý mal údajne, ako to bolo v médiách prezentované, viesť vyšetrovanie s cieľom zabrzdiť alebo zastaviť vyšetrovanie závažných korupčných a ekonomických káuz.

 

Je potrebné zdôrazniť, že podozrenia z možných manipulácií výpovedí svedkov v trestných konaniach vedených na NAKA PPZ boli preverované, následne bolo začaté a vedené vyšetrovanie na ÚIS na základe relevantných podkladov, a to spravodajskej informácie SIS doručenej ÚIS už 30.03.2021 (teda dávno pred spísaním realizačných návrhov príslušníkmi NAKA PPZ zo 16.07.2021 a zo 06.09.2021, ktorých únik do médií mal údajne vyvolať aktivitu vyšetrovacieho tímu Oblúk vo vzťahu k obvineným a ich zadržanie), ako aj na základe úradného záznamu spísaného 29.03.2021 A.V., vtedajším riaditeľom NAKA PPZ, doručeného ÚIS 13.04.2021, ktorý bol podľa obsahu vyhodnotený ako trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona a tiež na základe výsluchu A.H. podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku zo 14.04.2021 a vydania veci menovaným.

 

Následne boli v rámci vyšetrovania použité na základe príkazu prokurátora so súhlasom sudcu Okresného súdu Bratislava III informačno-technické prostriedky na vyhotovenie zvukových záznamov z kancelárií príslušníkov NAKA PPZ a 10.06.2021 boli vyšetrovacím tímom Oblúk, zriadeným 10.05.2021, zaistené viaceré vyšetrovacie spisy vedené na NAKA PPZ. Na uvedenej časovej osi je potrebné zamerať sa na obdobie od 10.06.2021, keď ako je z uvedeného zrejmé, už príslušníci NAKA PPZ, vrátane obvinených A.A., A.B. a A.C. disponovali informáciou, že boli v rámci trestného konania vedeného na ÚIS zaistené vyšetrovacie spisy patriace do pracovnej skupiny Očistec, a poukázať na zvukový záznam z 10.06.2021 od 16:05:58 h do 16:10:22 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí C.L.: „Napíš realizák, že to bolo robené na objednávku, pôjdeme zobrať my si tí spisy naspäť.“ C.L. sa pýta: „Aj s nimi?“, na čo A.B. odpovedá: „Aj s ich spisom (ide o vyšetrovací spis vedený na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021).“, na ďalší zvukový záznam z 10.06.2021 od 16:22:30 h do 16:28:33 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí vyšetrovateľovi NAKA PPZ D.E.: „Treba vyhodiť realizák, že potom, čo on, A.U. vstúpil do služieb es í es, tak prostredníctvom svojej jebačky A.T. sa snaží zistiť informácie z vyšetrovacích spisov s pôjdeme si ich zobrať naspäť.“, ako aj na zvukový záznam z 11.06.2021 od 06:53:26 h do 06:57:16 h a jeho prepis, kde A.B. povie neznámemu mužovi: „Vieš? Nevadí. Počúvaj, vyhodí sa realizák, že to bolo robené na objednávku a pôjdeme si ich zobrať naspäť.“, pričom neznámy muž odpovie: „To je tá vojna? Čo sa o nej píše?“, a tiež na zvukový záznam z 11.06.2021 od 09:21:42 h do 09:28:13 h a jeho prepis, kde A.A. hovorí: „Koho, kto, čo púšťa zas do piči? Ideme zatvárať všetko kurva. Za je, za radom. Ideme zaisťovať spisy na inšpekciu.“, na čo A.B. reaguje: „Realizák ja som im včera kázal písať.“, ako aj na zvukový záznam zo 17.06.2021 od do 13:39:40 h do 13:52:36 h a jeho prepis, keď B.N. hovorí: „Takže niekto povedal, že tie spisy, čo nám brali (zaistené vyšetrovacie spisy príslušníkmi ÚIS na NAKA PPZ), tak brali aj spis Boršč (...)“. Na to reaguje A.A.: „Eh, normálne rozmýšľam do piči, že nejaký oný, (nezrozumiteľné slovo), ale my nemôžeme robiť, kurva teraz. Nejaký realizák, do piči normálne spraviť, že, že to, niekto, niekto proste takýmto spôsobom chce eh zmariť celé to vyšetrovanie, a tak ďalej, a tak ďalej. A čo veď my by sme to mohli robiť. Vieš? A čo my tu bude, však tam ona je dokola. Ja som, s P. normálne nech rozmýšľam, aj dneska s ním budem večer, že by, že by dal jako, že dal to trestné oznámenie na generálku a normálne tam popísať všetko jak to je (nezrozumiteľné slová), jak, jak eh A.H. vlastne jak to s ním bolo celé (...). Keby sa robil nejaký realizák, že máte informáciu o tom, že o tom, že eh „prezývka A.H.“ boli sľúbené nejaké nenáležité výhody eh za to, že proste bude krivo vypovedať na tom, na, na spolubojovníkov (príslušníci NAKA PPZ) a tak ďalej, a že bude podsúvať eh zmätočné informácie, aby eh, aby maril vyšetrovanie týchto káuz. To, to by teoreticky mohlo byť v dozore na, na špeciály. Lebo keď tam bude, že mu boli sľúbené nejaké nenáležité výhody, tak to je podľa mňa normálne, že korupcia. A a vieš? A vy, vy keby ste taký realizák dávali, pod nejakým číslom, tak ty si k tomu číslu vieš vyžiadať normálne dožiadanie od D.F. o výpoveď tohto (osoba A.K.). No, no, tak. A normálne spraviť takýto realizák a ten realizák potom. Vieš? Lebo však to by mal, to by bola, to by mala byť oné. Vieš? Ehh korupcia. V podstate príslušnosť u nás. (...) No aby sa to dostalo k tomu, najlepšie by bolo k tomu nášmu trestnému oznámeniu, čo sme my dávali kvázi na generálnu prokuratúru, čo sa, nech to proste niekto rieši (...). A vy keby ste spravili realizák. Vieš? Veď vy máte z prostredia od, od informátorov rôznych eh takéto informácie, že jemu (A.H.) za to sľúbili nejaké však, do piči, keď tam dáte aj, že mu sľúbili bárs čo.“ Na to A.S. reaguje: „Ehe“. A.A. odpovie: „Vieš? Aj tuke. Vieš? Aj nejaké prípadne“. B.N. doplní: „Nejaké miesto.“ A.A.: „miesto.“ B.N. doplní: „funkcionárske na službe“. A.A. pokračuje: „No. A že sa oňho postarajú a neviem čo a finančne, tak by sa to vedelo dať, že za eh (nezrozumiteľné slovo) za korupciu, že. Lebo keď tam to nebude (korupcia). Vieš. Tak nevieme tam našu príslušnosť nejakým spôsobom založiť.“ (...) (Nezrozumiteľné slovo) alebo formou nejakého, alebo formou nejakého úradného záznamu to zrobiť, (...) že si bol na vyťažení človeka, a ktorý ti toto povedal, a že mu to mal akože A.H. (nezrozumiteľné slovo), a že ten človek mal už o tom vypovedať v nejakom konaní ako, ako procesne postavený, že nevieme v jakom, a ten úradný záznam vlastne dáš tak P. (D.G.) jak si mu dal ten a vlastne (nezrozumiteľné slovo) a kvázi P. by robil jak trestné oznámenie. Že a prikladám k trestnému oznámeniu úradné záznamy operatívcov, ktoré predložili a, a D.H. do piči nejako rieši. Ja eh úradný záznam z vyťaženia, ja neviem, či by D. (A.C.) do toho išiel, ale podľa by do toho mohol ísť, že by eh normálne sa vyťažil, že proste je verejné tajomstvo, že táto piča so A.U. oné.“ Na to A.S. povie: „A oný B.E. musel kvôli tomu odísť“. A.A. pokračuje: „B.E. by to tiež mohol dať do záznamu“. B.N. povie: „A vieš aký? Ja neviem, ja ho nepoznám (nezrozumiteľné slová).“ A.A. odpovie: „Či by on do toho išiel?“ B.N.: „No.“ A.A. pokračuje: „Treba ho skontaktovať, že ísť za ním, vyťažiť ho a zrobiť záznam z vyťaženia však. Veď nech to potom popre kokot, keď ho predvolajú (...).“

 

Z uvedených zvukových záznamov je zrejmé, že obvinení A.A. a A.B. už v období po zaistení vyšetrovacích spisov na NAKA PPZ príslušníkmi ÚIS, sa snažili presvedčiť operatívnych pracovníkov mjr. Mgr. B.N. a mjr. Mgr. A.S. (tých operatívnych pracovníkov, ktorí nakoniec aj spracovali realizačný návrh zo 16.07.2021, v ktorom ako podozrivé osoby označili príslušníkov z vyšetrovacieho tímu Oblúk), ako aj C.L., aby spracovali realizačný návrh so zjavne vymysleným obsahom, z ktorého malo účelovo vyplývať, že A.H. (vypočúvanému v trestnej veci vedenej na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021 podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku a následne v postavení agenta) boli sľúbené nejaké nenáležité, podotýkam vymyslené! výhody („...že jemu za to sľúbili nejaké však, do piči, keď tam dáte aj, že mu sľúbili bárs čo.“), údajne za to, že mal krivo vypovedať na príslušníkov NAKA PPZ zaradených do pracovnej skupiny Očistec („...že máte informáciu o tom, že o tom, že eh „prezývka A.H.“ boli sľúbené nejaké nenáležité výhody eh za to, že proste bude krivo vypovedať na tom, na, na spolubojovníkov...“), pričom dôležitým momentom bolo, aby v danom prípade mohli založiť príslušnosť ÚŠP a NAKA PPZ („Lebo keď tam to nebude (korupcia). Vieš. Tak nevieme tam našu príslušnosť nejakým spôsobom založiť.“). Obvinený A.A. dokonca navádzal operatívneho pracovníka na spracovanie úradného záznamu s fiktívnym obsahom, v ktorom by si operatívny pracovník vymyslel, že bol vyťažiť nejakú osobu, ktorá mu mala uviesť, že jej A.H. povedal určité skutočnosti, pričom táto osoba už mala o tom vypovedať v nejakom trestnom konaní. Teda už v júni 2021 sa obvinení A.B. a A.A. snažili primäť operatívnych pracovníkov, aby vyfabrikovali úradné záznamy, a na ich podklade spracovali realizačný návrh, na základe ktorého by bolo možné začať trestné stíhanie, v ktorom by podozrivými boli príslušníci ÚIS zaradení do vyšetrovacieho tímu Oblúk, zároveň si vyžiadať od vyšetrovateľa ÚIS D.F. zápisnicu o výsluchu A.K. („prezývka A.K.“) a snažiť sa jej obsahom zdiskreditovať A.H., a teda aj trestné konanie vedené na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021.

 

(s. 86): Ak teda obvinení A.B. a A.A. popierajú, že z ich strany išlo o konanie namierené proti činnosti vyšetrovacieho tímu Oblúk, a v mediálnom priestore je prezentované, že obvinení boli zadržaní z dôvodu, že do médií unikol realizačný návrh, v ktorom boli príslušníci vyšetrovacieho tímu Oblúk uvedení ako podozrivé osoby (teda, že zadržaní mali byť práve členovia tohto tímu, a preto zadržali obvinených, aby k ich zadržaniu nedošlo), poukazujem na vyššie uvedené časové súvislosti (doručenie spravodajskej informácie SIS 30.03.2021, doručenie trestného oznámenia A.V. 13.04.2021, výsluch A.H. 14.04.2021, vznik vyšetrovacieho tímu Oblúk 10.05.2021, zaistenie vyšetrovacích spisov na NAKA PPZ 10.06.2021), z ktorých je zrejmé, že vyšetrovací tím Oblúk konal dávno predtým ako bol realizačný návrh zo 16.07.2021 a následne zo 06.09.2021 spracovaný a unikol do médií, a naopak je zrejmé, že to boli práve obvinení, ktorí sa snažili konať proti vyšetrovaciemu tímu Oblúk potom, čo boli 10.06.2021 na NAKA PPZ zaistené vyšetrovacie spisy z pracovnej skupiny Očistec a následne ako sa dozvedeli, že majú byť zadržaní okrem iných aj členovia z pracovnej skupiny Očistec, čo potvrdzuje aj výpoveď obvineného A.C., z ktorej vyplýva, že keď sa 16.07.2021 rozprávali o tom, že vyšla najavo v médiách informácia, že majú byť zadržaní príslušníci NAKA z tímu Očistec a niektorí prokurátori ÚŠP a uvedené má realizovať ÚIS, obvinený A.B. mu uviedol, že by sa to nemalo takto nechať, že by sa malo niečo spraviť.

Rovnako uvedenú skutočnosť potvrdzuje, ako je už uvedené vyššie, zvukový záznam zo 16.07.2021 od 17:01:25 h do 17:22:32 h a jeho prepis, kde C.L. hovorí: „: „Fúú. Kokos, ale to by bol ináč fejl, že by sme ju zadržali dve, dve hodiny predtým ako oni by chceli nás.“

Zároveň poukazujem na zvukový záznam zo 17.07.2021 od 14:27:41 h do 16:46:10 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí: „Len aby to išlo úplne mimo skupiny, až sa to ozaj bude robiť, tak nech neni sú problémy (...).“, čo tiež potvrdzuje, že obvinení vedome konali proti vyšetrovaciemu tímu Oblúk, ktorý vyšetroval práve podozrenia z možného ovplyvňovania trestných konaní vedených v pracovnej skupine Očistec, a teda sa snažili zabezpečiť, aby trestné stíhanie proti príslušníkom ÚIS z vyšetrovacieho tímu Oblúk viedol niekto mimo pracovnej skupiny Očistec (uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 preto podpísal A.D., ktorý nie je členom pracovnej skupiny Očistec, hoci ho tvorili A.B., A.A., A.C.), aby tak vytvorili zdanie nezaujatého vyšetrovania.

Uvedené konštatovanie a vedomosť obvinených, že v konaní vedenom na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021 sú v okruhu podozrivých, dokazuje aj zvukový záznam z 18.07.2021 od 15:09:10 h do 16:15:05 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí A.E.: „No viem, že toto malo byť najprv ale to je len per, perhubná informácia, že to najprv D.I. ponúkli, aby to robil.“ A.E. reaguje: „Tento prípad?“, na čo A.B. odpovedá: „Nás.“, čo opäť podporuje motív obvinených na skoncipovanie a vydanie nezákonného uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021.

 

(s. 87): V ďalšej časti tohto zvukového záznamu a jeho prepisu možno registrovať na jednej strane exponovanú snahu obvinených, ako aj ďalších príslušníkov NAKA PPZ zaistiť osobu vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, na druhej strane však znalosť obvinených o neexistencii dôkazných prostriedkov na postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, kde A.E. hovorí A.B.: „Ja preto som sa ťa včera tak sprosto pýtal, ale ja vie, že sprosto, že aký čas na spustenie tohto všetkého, tohto konkrétneho treba. Tu ako to držať?“, na čo C.L. reaguje: „Ja osobne si myslím, že tam už len ten samotný moment, lebo ona jak sa teraz cíti, a teraz zbytočne. A zrazu, zrazu keby bola v putách, že do piči, ona sa zlomí hneď.“ A.B. na to povie: „Ty nemáš šancu, ty nemáš na to tak nabité, aby si ju, ty máš maximálne nabité na to, aby si ju zobral ako podozrivú, a to na vznesenie to neni, toto teraz tu. Na vznesenie.“

V tejto súvislosti poukazujem tiež na zvukový záznam z 18.07.2021 od 18:39:28 h do 18:43:12 h a jeho prepis, kde sa A.C. pýta: „Máme tak, že na vznesenie?“, na čo A.B. odpovedá: „Na zadržanie to máme určite.“, opäť A.C.: „A na vznesenie?“, A.B.: „A na vznesenie nie, nemáš (nezrozumiteľné slová) ti povedal.“, z čoho je aj na tomto mieste zrejmý cieľ obvinených, a to prostredníctvom invazívneho zaisťovacieho úkonu zastrašiť, zdiskreditovať, kriminalizovať vedúcu vyšetrovacieho tímu Oblúk, znefunkčniť tým fungovanie tímu a zamedziť riadnemu objasneniu podozrení preverovaných v rámci konania vedeného na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021.

Zámer obvinených vykonávať voči vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk invazívne úkony, potvrdzuje aj zvukový záznam z 21.07.2021 od 11:20:48 h do 11:56:48 h a jeho prepis, kde neznámy muž hovorí: „Chápeš do piči, šak podľa mňa A.T. už má teraz sľúbené, že v prípade, že by sa detektor (nezrozumiteľné slová).“, na čo A.B. reaguje: „Ale jasné, že áno. Len ju treba, ako keby, ju normálne spraviť. A do väzby jebnúť.“ V ďalšej časti záznamu A.B. zopakuje: „Ju treba jebnúť, to, toto dobre neskončí.“

Jednoznačnú obavu obvinených, že majú byť realizovaní zo strany vyšetrovacieho tímu Oblúk, a z toho plynúci motív ich konania, zabrániť vlastnému zadržaniu zadržaním členov uvedeného tímu, ktorý vyústil do vykonštruovania uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 ako „zákonného“ podkladu na vykonávanie nasledovných úkonov, dokazuje zvukový záznam z 19.07.2021 od 10:21:36 h do 10:38:04 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí C.I.: „Však to vyzeralo, že (nezrozumiteľné slová) pôjdeme vybrať v nedeľu.“, na čo C.I. reaguje: „Ju?“ a A.B. odpovedá: „Lebo mali dojsť nás zobrať v pondelok.“ C.I.: „Ako čakáte, že prídu?“ A.B.: „Nie, však také boli informácie, že v pondelok štrnásť ľudí (nezrozumiteľné slová).“ C.I.: „Že prídu vybrať štrnásť ľudí? Že celú našu chodbu?“ A.B.: „Že (nezrozumiteľné slová), vyšetrovateľov, operatívcov a prokurátorov ú eš pé.“

 

Nezákonné monitorovanie vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk obvinenými, prípravu jej nezákonného monitorovania a dovolím si konštatovať, že aj plánovanú ďalšiu nezákonnú činnosť obvinených dokazujú zvukový záznam z 18.07.2021 od 12:05:49 h do 12:39:25 h a jeho prepis, kde sa A.C. pýta: „Teraz tam je piča v robote?“, na čo A.S. reaguje: „Neviem, neviem, ee neviem, či tam, no však dôjde oný Capko, tak, tak som mu kázal (nezrozumiteľné slovo) sa previesť.“ A.C. odpovedá: „Môžem ísť s Capkom, ja mu presne ukážem, poviem mu, aj k nej domov môžeme ísť.“ A.S. nadviaže: „Nie, popozeráme ešte, neviem však. Vieš, buď zistíme, že je v robote. Čo nám to, ako vieš, nič nám, nič nám to nepomôže.“, na čo A.B. reaguje: „Zapálime jej auto. Kanistrom.“, ako aj zvukový záznam z 18.07.2021 od 17:16:28 h do 17:54:55 h a jeho prepis, kde B.E., bývalý príslušník ÚIS, hovorí: „Dobre. Ú zed pé čé vie monitorovať elektronicky A.T. auto? Že by sa jej tam dal magnet niekde?“, na čo A.B. reaguje: „A však, a to by sme nevedeli my si spraviť oné, eh keď sme robili banky vtedy, pamätáš si? Keď sme dávali D.J. pod auto dží pí esko.“, na čo A.S. povie: „No.“ A.B.: „To bolo cez ochranu objektov robené. Či jak to bolo?“ A.S.: „Eh cez hh no cez ochranu objektov.“ Na to B.E. poznamená: „Len zase, len, len ak to chcete použiť, mali by ste mať na to príkaz.“, pričom A.B. reaguje: „Na to sa ja môžem vykašľať. Mne stačí, že budem vedieť.“ B.E.: „A čo vám to pomôže. Keď, keď, keď, keď ju budete chcieť zajať, nebudete to mať ako dôkaz. Hej?“ A.B. neskôr pokračuje: „A to džíp í esko skôr jej pod auto, ale neprocesne dáme. Aby sme vedeli, že kde behá. No a potom by sme riešili, keď budeme vedieť presne.“ B.E.: „Ona parkuje na ulici?“ A.B.: „To neni voláky problém, treba len pozrieť také isté auto, že kde sa to dá upichnúť. Tak dobre schovať.“

 

(s. 88): Na posledný zvukový záznam nadväzuje zvukový záznam z 19.07.2021 od 10:21:36 h do 10:38:04 h a jeho prepis, svedčiaci o plánovaní nezákonného sledovania vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, kde A.B. sa pýta: „Idete doriešiť tú, tú džíp í esku?“, na čo A.S. reaguje: „Akú?“, A.B. odpovedá: „Pod auto.“ A.S.: „Jej? (nezrozumiteľné slovo - ako) a keď to nájde, do piči, vieš?“ A.B.: „No nič. Však ale to bude oné, čierna karta, to nebude oficiálne.“ A.S.: „S C.D. riešim, ten v tom má prax. Hm oné, C.D. zavolať alebo C.C. Viem, že oni, oni, oni aj mali nejaké.“ A.B.: „Vieš, napichajú sa tam droty, že je to oné (nezrozumiteľné slová). Z., ale treba voľačo robiť, lebo to bude piča takto.“, ako aj zvukový záznam z 19.07.2021 od 10:55:44 h do 11:26:20 h a jeho prepis, kde A.B. hovorí: „A džíp í esko pod auto treba vymyslieť). Džíp í esko pod auto A.T. neprocesné.“ Neznámy muž odpovedá: „Neprocesné. Hm. Nemáme to spojazdnené. Tie moje. Lebo tie mi odjebali, „prezývka A.S.“ mi tuším odjebal vtedy. Takže ja neviem, či to vieme nejako rýchlo rozbehať.“ C.L. doplní: „No len neprocesné, to bude len také potom, vieš.“ A.B. reaguje: „Budeme vedieť, kde sa hýbe minimálne, piča, vieš? Kde sa hýbe, čo sa hýbe, však voľakde sa s tým kokotom musí stretávať. Keď budeme mať neprocesné, tak aspoň budeš vedieť voláky operatívny záznam napísať k tomu, že bola videná tam a tam alebo potom si už stiahneme nejaké kamery alebo voláku kokotinu. Keď budeme vedieť aktuálne. To je to isté, jak víš, B.C. mi povie, že dajte na ňu sledku. Na kieho Boha na ňu ja budem dávať sledku, keď za chvíľu ju odkopú.“ A.B. po chvíli pokračuje: „A hento (sledovanie vozidla mjr. Mgr. A.T.), do koľko vieme spraviť?“, na čo neznámy muž odpovedá: „To neviem, oni už nebe, nebehali dlho, vieš? Ja som ich mal, budem potrebovať čierne karty, bude musieť „prezývka A.S.“ zohnať, vieš? Čierne karty, čierny telefón. No a potrebujeme na nejakú, na nejakú dušu, na cigána, kreditové karty, telekomácke, musím rozbehať, nabiť, a že číslo teoreticky, keby sa s tým hrám, tak možno dneska by som to rozbehal.“ Následne vojde do kancelárie A.C., ktorému A.B. povie: „D., pôjdeš na seba vybrať karty.“, A.C.: „Pôjdem vybrať?“ A.B.: „Bavíme sa, vieš, že tej I. jebnúť auto, pod auto oné.“, na čo A.C. reaguje: „Však nemáme nejakú hen SIM-ku z tesko mobajlu do piči alebo čo? Čo sa neregistruje. Však a nemáme tu nejaký zaistený telefón so SIM-kou?“, neznámy muž nadviaže: „Ja mám také, ale vravím, oni celý čas boli používané tak, že ja som to mal na kadejaké oné osoby, čiže neni to dohľadateľné vôbec, tuná s ničím spojiteľné. Že ja mám fakt čierne. Čierne, čierne.“ A.B. o chvíľu pokračuje: „Rozmýšľajte chlapci, lebo keď padne náš plán, s oným, s ministrom s so A.E. (nezrozumiteľné slovo –kurnik), E. on hovorí, že dobre, všecko v porádku, ale on vác menej sa spolieha na to, že my hu ujebeme.“ V ďalšej časti zvukového záznamu A.B. povie: „Dobre. Čiže deľba úloh.“, C.L. reaguje: „My kamery.“ A A.B. pokračuje: „Kamery. Potom (nezrozumiteľné slová). Dží pí esko. Ty, spolu idete?“

 

(s. 89): V tejto súvislosti poukazujem tiež na zvukový záznam z 21.07.2021 od 16:00:01 h do 16:44:38 h a jeho prepis, kde A.C. hovorí A.S.: „Nemusíš im chodiť prepichovať tie gumy.“, na čo sa A.S. spýta: „Prečo?“ a A.C. odpovedá: „Máme najnovšie info, že menili i vedúceho tímu.“, ktorý svedčí o tom, že na základe informácie o výmene na pozícii vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, obvinení spolu s ďalšími príslušníkmi NAKA PPZ upustili od plánovaných nezákonných opatrení smerujúcich voči členom tímu.

Na rozdiel od názoru krajského súdu rozhodne nezastávam názor, že takéto rozhovory predstavujú štandardnú komunikáciu medzi, ako je často v médiách prezentované aj súčasným prezidentom PZ, elitnými vyšetrovateľmi NAKA PPZ, teda príslušníkmi PZ, ktorých úlohou je predovšetkým spolupôsobiť pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, odhaľovať závažné trestné činy a zisťovať ich páchateľov, a nie plánovať zapaľovanie vozidiel, prepichovanie pneumatík a nezákonné sledovanie občanov SR, tak ako to vyplýva z vyššie analyzovaných objektívnych dôkazov, teda zo zabezpečených zvukových záznamov. Ak príslušníci NAKA PPZ, ktorí sa takto vyjadrovali a plánovali nezákonné postupy voči iným osobám, majú byť skutočne elitou PZ, tak vyjadrujem obavu o spravodlivé presadzovanie práva a uplatňovanie zákonnosti „elitnými“ policajtmi v rámci trestných konaní a vo svojej podstate aj obavu o zachovanie princípov právneho štátu v tejto krajine.

 

Obhajobné tvrdenia obvinených, že pri koncipovaní uznesenia ČVS:PPZ205/NKA-BA1-2021 išlo o bežnú konzultáciu medzi kolegami, o štandardnú činnosť vyšetrovateľov NAKA PPZ, kedy sa radia a navzájom dopĺňajú svoje myšlienky do uznesenia, vyznievajú s poukazom na vyššie konštatované skutočnosti, vrátane skutočností zrejmých z uvedených zvukových záznamov účelovo, tendenčne, dokonca až drzo a ironicky (obvinený má však právo použiť akékoľvek prostriedky obrany, aj klamstvo), keďže ako už bolo rozvedené vyššie, už v júni 2021, teda krátko po zaistení vyšetrovacích spisov na NAKA PPZ zavládla zrejme panika a jednoznačnou snahou obvinených, čo sa následne naplno prejavilo 16.07.2021, bolo, ako preukazujú zvukové záznamy, zastaviť alebo zabrzdiť príslušníkov ÚIS zaradených do vyšetrovacieho tímu Oblúk, ktorí vyšetrovali podozrenia z možného ovplyvňovania svedkov v trestných konaniach vedených na NAKA PPZ, a to na základe relevantných podkladov, nie vyfabrikovaných.

K účelovej fabulácii uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 poukazujem na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 14:28:41 h do 14:53:40 h a jeho prepis, kde A.A. hovorí: „No dobre, poďme teraz reálne. Máme za čo začať?“ A.B. odpovedá: „Začať je vždycky za čo.“ A.A.: „No nie, ale teraz naozaj, lebo to, chlapi.“ A.S. sa pýta: „Vieme za čo ideme začať?“ A.B. odpovedá: „Áno, začínačku. V hrubých rysoch, tebe ju dám prečítať.“ A.A. reaguje: „No nie v hrubých rysoch. To musí byť to očko pičko, lebo teraz to, čo keď som sa s oným bavil, s tým E., to musí byť očko pičko, určite nikto z vás to nebude robiť, keď tak oni á treba sa tam zastaviť.“

V ďalšej časti obvinení A.A., A.B. a A.C. riešia súhlas riaditeľa ÚIS s tým, aby vyšetrovanie vykonával vyšetrovateľ NAKA PPZ napriek skutočnosti, že ako podozrivé osoby figurovali príslušníci PZ. A.A. hovorí: „Ale to treba s ním (s A.E.) dohodnúť, vytelefonovať, že prídeme si žiadať stanovisko. Nie že on odíde.“ Neznámy muž vraví: „Prokurátor ti musí napísať papier pre neho.“ (žiadosť o stanovisko). A.C. reaguje: „Dobre, jak prokurátor dá, že prokurátor povie, že hej ideme, a hneď voláme (A.E.).“ A.A. pokračuje: „Sa spojí s B.B., že teda nech nachystá žiadosť o stanovisko, tak niekto vybehne do Pezinka po tú žiadosť a rovno za týmto (A.E.). A do žiadosti sa napíše, iba že (...), kde hm medzi podozrivými majú byť aj príslušníci z inšpekčnej služby z odboru západ a, a tak ďalej. Vieš? A neviem, či tam ich aj musí asi aj menovať?“ Neznámy muž reaguje: „Ne, či hej?“ A.A. odpovedá: „Hej.“ A.C. potvrdzuje: „Hej.“ A.A. hovorí: „No tak ju tam najebe a toho kokota A.R. Jej meno máme, však ona tam je a ten A.R.“ A.B. dodáva: „A operatívci.“ A.A. sa pýta: „A operatívcov nevieme tie mená?“ A.B. odpovedá: „Vieme.“ A.A. dodáva: „Vieme? No. Tak títo sú, títo sú podozriví a hotovo a nech dá stanoviská.“ A.S. sa ďalej pýta: „Kto nám podpíše realizák?“ A.A. odpovedá: „Neviem kto, kto podpíše realizák.“ A.S. hovorí: „Je tu aj C.K. aj C.J. je tu. Však do piči, ale už si to (nezrozumiteľné slová) že budem všade ja.“ A.C. hovorí: „Ty to nemôžeš podpísať.“ A.S. hovorí: „Ja nie že by som nedôveroval teraz oné C.K. alebo C.J., ale keď toto niekto zbadá.“ Na to A.A. povie: „No a čo? Povieš, že je to oné, že je to prekonzultované s prokurátorom všetko a hotovo, že čo.“

 

(s. 90): K nedôvodnosti vydania uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 a k údajnej bežnej komunikácii vyšetrovateľov NAKA PPZ pri koncipovaní uznesenia o začatí trestného stíhania poukazujem tiež na zvukový záznam zo 16.07.2021 od 15:56:04 h do 17:02:10 h a jeho prepis, kde A.B. telefonuje s prokurátorom ÚŠP JUDr. B.B. a hovorí: „My dokopávame uznesko, len potom vo vzťahu k hm tomu opatreniu, aby sme mohli robiť žandárov. Tak to by sme vedeli ešte dneska vyriešiť? Dobre. A vy ste jak na tom? Čakáte hej? (...) Nejakých desať minút, keď nám ešte dáš, tak cca o trištvrte tam vieme byť.“, čo tak ako je už uvedené vyššie dokumentuje súčinnosť obvinených pri vydávaní inkriminovaného uznesenia s menovaným prokurátorom ÚŠP.

 

V ďalšej časti zvukového záznamu a jeho prepisu A.A. hovorí: „Ja by som tam nedával ehm ešte tento NBÚ, lebo to NBÚ to nemá s ňou (A.T.) ako s tou pičou nič spoločné, vieš. Ona podľa mňa robí na objednávku služby.“, čo jednoznačne preukazuje, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo vydané bez relevantného podkladu, keďže dva z troch úradných záznamov, ktoré boli prezentované ako podklad realizačného návrhu, sa týkali práve činnosti NBÚ.

Skutočnosť, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bolo tvorené v čase, keď ešte nebol spracovaný realizačný návrh, ktorý mal byť jeho podkladom, okrem vyššie analyzovaných zvukových záznamov a výpovede obvineného A.C., dokazuje aj ďalšia časť tohto zvukového záznamu a jeho prepis, kde najskôr B.N. hovorí: „(...) na A.R., že ty budeš mať oné, krstné meno, lebo že to máš na žiadosti jedna vec a povedal, že neni vhodné ich vôbec lustrovať. Neni vhodné ich vôbec lustrovať, lebo oni, keď sa náhodou nechali sami blokovať, tak im to, že hneď cinkne.“, na čo A.A. reaguje: „Daj bez, tak napíš do realizáku, daj nejakú poznámku, že osoby z dôvodu ich zaradenia neboli zatiaľ vylustrované, aby nedošlo k vyzradeniu, zmareniu účelu trestného konania.“ O chvíľu B.N. hovorí: „Ale len v stručnosti my napíšeme henten oný realizák.“

Zo zvukového záznamu a jeho prepisu je evidentné, že obvinení tvoria uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, pričom nevychádzajú zo žiadnych podkladov a A.A. len živelne diktuje: „zo strany bližšie nestotožnených osôb majúcim vzťah k slovenskej informačnej službe, ďalej len es í es, oslovení eh oslovení a dáme bez tých odsekov, boli oslovení doposiaľ nestotožnení príslušníci odboru inšpekčnej služby Západ (...), aby z titulu svojho, eh aby (...) z titulu svojho služobného zaradenia (...) skupina vyšetrovacieho tímu, zriadeného za účelom (...) vyšetrovania podozrení, podozrení z ovplyvňovania svedkov členmi skupiny, členmi (nezrozumiteľné slovo) podozrení z ovplyvňovania svedkov členmi skupiny OČISTEC (...), tak, ktoré konanie je vedené na o i s z pod čé vé es ú i es, ako aj ďalších súvisiacich konaniach, a tam máš toto, od pomlčka, zhromažďovali v prebiehajúcich trestných konaniach (...) informácie, a tieto (...).“, pričom aj ďalšia časť zvukového záznamu korešponduje s obsahom uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021.

(s. 91): Zámer začať úmyselne trestné stíhanie, ktoré by reálne smerovalo proti vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, dokumentuje časť zvukového záznamu a jeho prepis, kde A.A. hovorí: „Toto by som da preč. Aj toto by som dal, že ďalších týchto príslušníkov ozbrojených zborov, by som vyslovene len na tú inšpek, len na tú ako A.T. začal.“ A.A. pokračuje: „A tu by sme ten motív dali. Z dôvodu, z dôvodu zakrytia ich trestnej“, A.B. nadviaže: „es í es za vopred prisľúbený finančný prospech, ja by som tam dal to podplácanie.“…

 

O aktívnej účasti A.C. na vytváraní uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 svedčí aj časť zvukového záznamu a jeho prepisu, kde A.C. radí A.B. a A.A., ktorí sa účelovo snažia opísané konanie kvalifikovať ako trestný čin sabotáže, keď povie: „Musí sa smerovať voči celku, nie voči jednotlivcom. Voči inštitúcii, nie voči ľuďom, ktorí pracujú v inštitúcii. Ale ona nezne hm, ona neznefunkční políciu ako takú (...) to by musel byť útok na policajný zbor ako taký.“, na čo A.A. reaguje: „Neviem, či tam sabotáž najebeme do toho.“ A.C. pokračuje: „Ona či, ona keď útočí len na jednu zložku polície, lebo ona by musela narušiť riadny chod polície ako taký.“, na čo A.A. povie: „Tak tam sabotáž nejeb zatiaľ do začatia. Iba zneužitie právomoci a korupciu.“ A.C. upozorňuje: „(nezrozumiteľné slová) tam treba aj zakomponovať to, že zo svojej pozície využívajú prvok moci a svoje právomoci využívajú na toto. Lebo tam musí byť ten prvok tej moci, pri tri dva šestke.“ A.A. hovorí A.B.: „No vytlač to, daj to ešte D., on má s tým viac skúsenosť s tou tri dva šestkou, nech to tam ešte dokomponuje.“ A.C. sa na to pýta: „A čo sa týka toho, že ona si vyžiadala nad rámec veci, ktoré ona (nezrozumiteľné slová)? Takže aj béčko by tam môže, prekročí svoju právomoc.“ (§ 326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona).

Skutočnosť, že začatie trestného stíhania neodôvodňovali žiadne relevantné poznatky dokazuje časť zvukového záznamu a jeho prepis, keď A.A. povie: „Korupcia tam musí byť nejaké záznamy alebo niečo z čoho to bude vyplývať naozaj, že to proste nemôžeme tam dať len, pretože my vieme, že to určite nerobili len. Vieš? To treba tiež dať chalanom na.“ (operatívnym pracovníkom, aby vytvorili úradný záznam, z ktorého by vyplývali informácie odôvodňujúce kvalifikáciu konania ako korupčného trestného činu).

Vo vzťahu k fabrikovaniu právnych kvalifikácií poukazujem na časť zvukového záznamu a jeho prepis, kde A.A. hovorí: „(...) D. hovorím, že nech tam ešte pozrie, nech tam dokomponuje to krivé obvinenie.“ A.B. reaguje: „A návod tam nedáme? Alebo vydieranie?“, na čo A.A. odpovedá: „Oni ešte nevydierajú, len (nezrozumiteľné slová), oni len to robia v tom úmysle, že ich budú.“

Priamy podiel A.C. na nezákonnom fabulovaní uznesenia ČVS:PPZ-205/NKABA1-2021 preukazuje aj časť zvukového záznamu a jeho prepis, kde A.C. upozorňuje: „A tuto nechcete tam zakomponovať, že bližšie nestotožnených osôb majúcich vzťah k Slovenskej informačnej službe oslovením doposiaľ nestotožnení príslušníci odboru inšpekčnej služby Západ, ktoré, vieš, v tom teda, že lebo tam máte korupciu, hej? Prijímanie a podplácanie. A tak ako si hovoril, že aby tam bolo zakomponované to, že a za tieto ich služby im bola sľúbená nenáležitá, uhm výhoda.“, na čo A.B. reaguje: „Poď tuto si sadnúť D. k tomu, poď a.“, a A.A. pokračuje: „Rovno dopisuj. Rovno dopisuj, potom ti to zasa pozrieme, dobre?“

Ďalšia časť zvukového záznamu a jeho prepis svedčí o snahe účelovo založiť príslušnosť ÚŠP, kde A.A. hovorí: „Aj korupcia tam je, to musí byť vyslovene len aby bola príslušná špeciálna. Lenže tam je to také, že mali by niečo oni z toho mať len.“, na čo A.B. nadväzuje: „To opatrenie preto potrebujeme, aby sme mohli žandárov robiť.“ A.C. navrhne: „dva deväť šestka?“ (§ 296 Trestného zákona - trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, na ktorý je vecne príslušný ÚŠP). …

(s. 93): Vo vzťahu ku koncipovaniu uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 obvinenými v čase, keď realizačný návrh nebol schválený riaditeľom odboru Bratislava, NAKA PPZ, povereným riadením dočasne neobsadenej riadiacej funkcie poukazujem na časť zvukového záznamu a jeho prepis, kde A.S. hovorí: „Realizák je podpísaný C.J., ty ne, nevybehneš?“ C.L. sa pýta: „Kam treba?“ A.S. odpovedá: „Za C.K. pre podpis. Idem mu zavolať.“ A.B. reaguje: „Len dočkaj, tam tú zločineckú ešte namontujeme.“ B.N. povie: „Už je to podpísané C.J.“ A.A. odpovie: „To nevadí, oni môžu dať eh realizák aký chcú.“ A pokračuje: „Cinkni, že či tam treba tým pádom celú tú, no tú zločineckú, ktorá je vlastne stíhaná v tri tri jednotke, že ju tam prekopírovať. A vieš, prekopíruješ tam tú zločineckú, takže (nezrozumiteľné slová) to návetie. Ne, nekopírovali celú, len také to návetie. Tam dať a pre túto skupinu sú činné osoby, ktoré konajú tak, a zbytok ostane. Aby zakryli trestnú činnosť tej, tejto zločineckej skupiny.“ A.B. na to povie: „Ale to nemáš nikde (nezrozumiteľné slová).“ A.C. navrhne: „No ale to vyplýva aj z výpovede A.K., nie? Lebo tam je aj to en bé účko zapojené, tam je aj A.N. zapojený.“ A.B. reaguje: „Len to by si musel vytvoriť zločineckú skupinu takú, že na vrchu je A.L. a potom sú tam štruktúra en bé ú, štruktúra es í es, vieš.“

K účelovej právnej kvalifikácii, účelovej príslušnosti ÚŠP a zjavnej nedôvodnosti začatia trestného stíhania upriamujem pozornosť aj na ďalšiu časť zvukového záznamu a jeho prepisu, kde A.B. povie: „Ja by som tam nemotal tú zločineckú.“, na čo A.A. reaguje: „Dobre, ale budeme tam vedieť tú korupciu namotať? Vieš.“ A.B. povie: „Však mám záznam. Jak ste napísali realizák? Tak, že má za to voľačo sľúbené?“ A.S. odpovedá: „Však jak to je plus mínus, ja som to tak.“ A.B. povie: „No ukáž ten realizák.“ A.A. pokračuje: „Lebo ozaj to vyplýva len z realizačného návrhu, no však dobre, tak vyplýva to z realizačného návrhu, však ale my ani, my neobviňujeme. My len začíname.“, ktorá zároveň tiež dokazuje vytváranie uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bez znalosti realizačného návrhu obvinenými. A.A. pokračuje: „Po tomto môžeme hrať na tú ko, onú korupciu, ale to potom musí byť aj.“, na čo A.C. odpovedá: „Tak toto potom pozrite, keď nemáte korupciu. To vyplýva už z úradných záznamov, nie?“ A.A. reaguje: „Ale, že či to je príslušný špeciál na to.“ A.C. odpovedá: „Trestné činy korupcie, a toto je trestný čin korupcie. To je prijímanie nenáležitej výhody. A tam ak bude teda operatívnymi záznamami potvrdené, že by mala mať zabezpečený tým kariérny postup, odmeny nad rámec tých povinností, ktoré ona zisťovala, tak eh teoreticky a nemusí tam byť to prijímanie, podplácanie teda. A nemusí tam byť tá zločinecká.“ A.B. reaguje: „Ten záznam treba o (nezrozumiteľné slovo) spraviť.“ A.A. na to povie: „Musí byť keď, keď chceme na, keď chceme na tú začať aj, že tam je aj korupcia, tak to musíme my z niečoho vychádzať. Že tam musí byť nejaký záznam, že niekde bolo proste, ja neviem, získané, zistené, že má mať ona (A.T.) za to sľúbený potom nejaký kariérny postup, respektíve nejaké iné nenáležité výhody.“, čo zároveň svedčí aj o neakceptovateľnom fabulovaní korupčného konania vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk mjr. Mgr. A.T. s cieľom ju za každú cenu kriminalizovať a tak odstaviť od vedenia tímu a vyšetrovania podozrení z ovplyvňovania trestných konaní. A.A. na to reaguje: „Kuknite tie záznamy, alebo keďže treba napísať (nezrozumiteľné slová). No lebo potom tam je zalo, tam potom neni príslušný špeciál.“.

 

(s. 94): Úmysel za každých okolností začať trestné stíhanie, ktoré bude smerovať proti vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk v snahe zmariť tímom vedené vyšetrovanie, dokumentuje aj ďalší zvukový záznam z 12.09.2021 od 14:49:45 h do 14:58:40 h vyhotovený v služobnom motorovom vozidle evidovanom v pôsobnosti NAKA PPZ na základe príkazu Okresného súdu Bratislava III, č.p.: Ntt 57/2021-2-V-OSBAIII z 26.05.2021 a jeho následného predĺženia na základe príkazu Okresného súdu Bratislava III, č.p.: Ntt 89/2021-2-V-OSBAIII z 20.09.2021, kde D.K., vedúci 2. operatívneho oddelenia NAKA PPZ telefonuje s neznámou osobou, s ktorou sa rozpráva o realizačnom návrhu NAKA PPZ zo 06.09.2021 uniknutom do médií a hovorí: „(...) tam vôbec neišlo o podstatu, čo tam je napísané, vieš, vieš, ťa, ťažko, ani ti to takto nemôžem povedať, ale tam išlo iba, že rýchlo kvôli tomu, čo D.H. zrušil, procesne aby voláke veci mohli ísť. Tak bolo treba znovu začať to oné, stíhanie. Vieš, a voľačo bolo treba napísať jako, ale, ja, jakože samozrejme. Keď si to tam že po, pozrieš, celé si to prečítaš, tak jakože hneď vieš, že kto je ten a ten. Len tam ide o tú policajnú časť a hentá tá druhá, tá vlastne nás, nepoviem, že nezaujímala, ale tam išlo iba hocičo, aby sa mohlo, vieš, aby, aby bol realizák (nezrozumiteľné slovo), aby sa za, začalo robiť.“ Neznámy muž na to hovorí: „Q., všetkému rozumiem, ale je tam tvoj podpis. Hentaká kokotina, to jak, jako vieš jaká je to kokotina tam napísaná.“, na čo D.K. reaguje: „Viem a Y. na druhej strane z môjho, z mojej pozície, ja to môžem iba jako schváliť, ka s tým nič iné nemôžem robiť. No však ja, ja som, ja keď som si to čítal, ja som prevrátil s očami, ale jediné, čo som to mohol, tak jakože posunúť ďalej, však nech sa to preverí alebo nepreverí. (...) som počul, že sa skopírovali staré uzneská, len aby volačo bolo. (...) Vieš jakože, že to ja ja som nemal ani to ne, že teraz alibisticky hovorím, ja som inú možnosť ani nemal jako podpísať to. (...) Oni z toho musia voľáko vykorčuľovať a povedať si, že prečo to tak chceli, prečo to tak robili, kto im to kázal, alebo čo. (...) Prečo to tak robili, prečo to tak robili, ja, ja neviem prečo to tak robili, ale to od toho som neni ja no. A ono, ono sa, oni sa odvolávali na voľačo z minulosti a na voláké ďalšie procesné úkony, čiže ja neviem kvôli voľačomu to asi tak potrebovali, a alebo možno že, alebo možno že to bol ten prvý realizák tak sprave, keď som tam ja ešte nebol, tak možno žer bol tak spravený a teraz zmenili iba dátum ja neviem.“

Uvedená komunikácia a vyjadrenia D.K., ktorý ako vedúci 2. operatívneho oddelenia NAKA PPZ podpísal realizačný návrh zo 06.09.2021, pričom tento bol de facto druhou prepracovanou verziou prvého realizačného návrhu zo 16.07.2021, ktorý je podrobne rozobratý vyššie, nasvedčujú tomu, že skutočnosti uvedené v danom realizačnom návrhu, ktoré boli v podstate skopírované z realizačného návrhu zo 16.07.2021 a dotvorené, sa nezakladali na pravde a realizačný návrh bol spracovaný účelovo s cieľom za každú cenu opätovne začať trestné stíhanie, ktoré bolo uznesením GP SR č. k. IV/3 Pz 74/21/1000-3 z 24.08.2021 zrušené.

 

Konanie obvinených A.A., A.B., A.C. a A.D. spočívajúce vo vykonštruovaní podkladov, realizačného návrhu, ako aj samotného uznesenia ČVS:PPZ-205/NKABA1-2021 vrátane jeho skutkového a právneho základu, a to s vedomím dočasne povereného riaditeľa ÚIS, obvineného A.E., dokonca za jeho aktívnej účasti a pomoci obvineným, nemožno v kontexte vyššie uvedených skutočností vyhodnotiť inak ako neakceptovateľné, spreneverujúce sa ich poslaniu, a to s cieľom kriminalizovať príslušníkov ÚIS z vyšetrovacieho tímu Oblúk, vlastných kolegov policajtov, ktorí mali len tú „smolu“, že boli zaradení do uvedeného tímu a vykonávali činnosť, na ktorú ich splnomocnil zákon, teda preverovali a vyšetrovali podozrenia z možnej trestnej činnosti, okrem iného aj príslušníkov NAKA PPZ.

 

Nad rámec vyššie uvedenej argumentácie k uzneseniam krajského súdu z 01.10.2021, ktorými obvinených prepustil z väzby (s. 95):

 

Pokiaľ ide o konštatovanie krajského súdu, že na zvukových záznamoch je zachytená náležitá, neformálna, pracovná debata či diskusia kompetentných osôb na pracovisku, zameraná na čo najpresnejšiu formuláciu skutku a na uvedenie správnej právnej kvalifikácie, takáto profesionálna diskusia kompetentných osôb na pracovisku o koncipovaní skutkovej vety a pri posudzovaní toho, aký trestný čin zodpovedá zistenému skutkovému stavu je bežná a častá, a priam potrebná pre zabezpečenie čo najvyššieho stupňa objektivity záverov, pričom k takejto forme diskusie v rámci orgánov objasňujúcich trestnú činnosť dochádza a musí dochádzať najmä v zložitých trestných konaniach, musím s ním kategoricky nesúhlasiť.

 

Nie je sťažnostnému orgánu zrejmé, na základe čoho, resp. na základe informácií od akého orgánu, subjektu, osoby alebo z akého prostredia, dospel krajský súd k záveru, že vyššie analyzovaná komunikácia zaznamenaná na zvukových záznamoch, je u orgánov objasňujúcich trestnú činnosť bežná a častá, inak povedané odkiaľ čerpal krajský súd istotu, že orgány činné v trestnom konaní pri koncipovaní skutkových viet v uzneseniach o začatí trestného stíhania, resp. o vznesení obvinenia, vedú často a bežne takúto komunikáciu, keďže krajský súd nie je orgánom činným v trestnom konaní a Trestný poriadok ho ani nesplnomocňuje na postup podľa § 199, resp. § 206 Trestného poriadku, takže nemôže vychádzať ani z vlastných skúseností pri tvorbe spomínaných rozhodnutí. ...

 

Opätovne zdôrazňujem, že krajský súd ako sťažnostný súd v rámci rozhodovania o väzbe má nepochybne Trestným poriadkom presne vymedzené právomoci, ale aj povinnosti a mantinely, ale rozhodne nepatrí medzi orgány činné v trestnom konaní, ktorými sú podľa Trestného poriadku výlučne prokurátor a policajt. Inak povedané, ak krajský súd vo svojich rozhodnutiach označil inkriminovanú komunikáciu za profesionálnu, náležitú, neformálnu, pracovnú diskusiu kompetentných osôb, pričom už ale neuviedol ktorý konkrétny zvukový záznam tento jeho záver odôvodňuje, resp. z ktorého konkrétneho dôkazu mu takéto konštatovanie vyplynulo, tak z pozície orgánu činného v trestnom konaní, musím takéto hodnotenie jednoznačne odmietnuť. Prokurátor je na rozdiel od krajského súdu orgánom činným v trestnom konaní, prokurátor je subjektom, ktorý Trestný poriadok definuje ako orgán oprávnený začať trestné stíhanie a rovnako tak aj vzniesť obvinenie konkrétnej osobe, prokurátor je osobou, ktorá disponuje praktickou skúsenosťou pri tvorbe uznesení, ktoré si vyžadujú formulovanie skutkovej vety, prokurátor pozná zákonný proces koncipovania skutkovej vety a vydávania uznesenia podľa § 199, resp. § 206 Trestného poriadku, a preto síce s náležitým rešpektom k rozhodnutiam súdnych autorít, ale predsa jednoznačne vyslovujem záver, že komunikácia obvinených a ďalších príslušníkov NAKA PPZ zadokumentovaná na zvukových záznamoch rozhodne nie je a nemôže byť vyhodnotená ako štandardná a dokonca profesionálna diskusia kompetentných osôb. …

 

(s. 96): Ak krajský súd konštatoval, že na zvukových záznamoch, ktoré krajský súd nazýva odposluchmi, je zachytená neformálna komunikácia kolegov o danom skutku, ktorá podľa krajského súdu potvrdzovala operatívne poznatky, ktoré obvinení mali, napr. že mjr. Mgr. A.T. zhromažďuje spisy A.K., ďalej že sledujú videozáznam zo stretnutia mjr. Mgr. A.T. a A.V., opomenul uviesť, ktoré konkrétne zvukové záznamy tieto operatívne poznatky dokazujú, pričom dávam do pozornosti, že z vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 nevyplýva, že mjr. Mgr. A.T. zhromažďovala spisy, ktoré sa týkali osoby A.K., ale z jej žiadosti z 08.07.2021 zabezpečenej do uvedeného spisu je zrejmé, že postupom podľa Trestného poriadku od príslušného orgánu činného v trestnom konaní žiadala o fotokópie zápisníc o výsluchoch osoby A.K., a zároveň uvádzam, že predmetný videozáznam obvinení nesledovali 16.07.2021, teda v deň, keď koncipovali skutok, tak ako je v rozhodnutí krajského súdu prezentované, pretože v daný deň ním ešte nedisponovali, ale až v dňoch 17.07.2021 a 18.07.2021, čo zo zvukových záznamov vyhotovených z uvedených dní jednoznačne vyplýva. Navyše nie je zrejmé, ako tieto udalosti majú dokazovať údajnú trestnú činnosť členov vyšetrovacieho tímu Oblúk, keďže postup mjr. Mgr. A.T. podľa Trestného poriadku a jej niekoľkosekundové stretnutie s A.V. po jeho výsluchu na ÚIS, pri vozidle zaparkovanom v blízkosti budovy ÚIS, v ktorom sa nachádzala osoba, ktorá bola identifikovaná ako C.G., a ktorá svoju prítomnosť a stretnutie s mjr. Mgr. A.T. na uvedenom mieste ozrejmila vo výsluchu svedka, rozhodne nezakladajú podozrenie zo spáchania akéhokoľvek trestného činu. …

V prípade, ak sa trestné stíhanie nezačína vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu, a začína sa vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania, vyžaduje sa, tak ako v prípade § 199 ods. 1 Trestného poriadku, kde sú konkrétnou osobou oznamované skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin, zachytené v trestnom oznámení, aby skutočnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania, o ktorých sa dozvedel policajt inak ako z trestného oznámenia, napríklad operatívno-pátracou činnosťou, resp. od osoby konajúcej v prospech PZ alebo od informátora, boli spracované do realizačného návrhu, tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného nariadenia ministra vnútra SR č. 175/2010 a nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 96/2016, pričom tento postup je uložený príslušníkovi PZ obligatórne a nie ako možnosť, o čom zrejme krajský súd nemal vedomosť.

Pokiaľ ide o konštatovanie krajského súdu, že okolnosť, že obvinení skutočne disponovali operatívnymi poznatkami o možnej trestnej činnosti príslušníkov ÚIS, vyplýva nielen z ich výpovedí po zadržaní, zo zvukových záznamov, ktoré krajský súd nazval odposluchmi, ale aj z dôkazov zabezpečených následne po vydaní inkriminovaného uznesenia, ktoré pôvodné indície potvrdzovali, uvádzam, že tak ako na iných miestach, ani v tejto časti krajský súd nekonkretizoval, ktoré zvukové záznamy a iné dôkazy dosvedčujú indície o snahe príslušníkov ÚIS označených v realizačnom návrhu ako podozrivé osoby, kriminalizovať obvinených za účelom zastavenia nimi vedených vyšetrovaní, resp. o prepojení osôb podozrivých zo závažnej trestnej činnosti na uvedených príslušníkov ÚIS, pretože zo žiadneho dôkazu zabezpečeného vo vyšetrovacom spise ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 nevyplýva konanie členov vyšetrovacieho tímu Oblúk uvedených v realizačnom návrhu ako podozrivých, ktoré by zakladalo podozrenie z páchania akejkoľvek trestnej činnosti týchto osôb, konkrétne ani z manipulovania dôležitých svedkov, ani zo snahy kriminalizovať členov pracovnej skupiny „Očistec“ a už vôbec nie z korupčného konania, ktoré je tiež predmetom inkriminovaného uznesenia o začatí trestného stíhania.

 

(s. 98): K svedeckým výpovediam, na ktoré krajský súd vo svojich rozhodnutiach poukázal ako na dôkazy potvrdzujúce operatívne poznatky obvinených, pričom je potrebné konštatovať, že krajský súd si pri svojom hodnotení dôkazov prakticky bezvýhradne a nekriticky osvojil obhajobné tvrdenia obvinených, ktoré fakticky nehodnotil, ale len prevzal, uvádzam nasledovné. …

Summa summarum z vyššie uvedených svedeckých výpovedí, ktoré krajský súd prezentoval ako dôkazy dosvedčujúce dôvodnosť trestného stíhania začatého obvinenými uznesením ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, nevyplýva žiadne konkrétne podozrenie zo spáchania akejkoľvek trestnej činnosti členmi vyšetrovacieho tímu Oblúk. Predmetnými výpoveďami svedkov ani nebola ozrejmovaná údajná trestná činnosť členov vyšetrovacieho tímu Oblúk popísaná v skutkovej vete inkriminovaného uznesenia, vrátane tej korupčnej. Žiaden zo svedkov neuviedol skutočnosti o akejkoľvek manipulácii svedkov zo strany príslušníkov ÚIS v trestných veciach vyšetrovaných obvinenými, ani o prepojení osôb podozrivých zo závažnej trestnej činnosti na členov vyšetrovacieho tímu Oblúk, a ani o žiadnych nenáležitých výhodách, ktoré by členovia tohto tímu prijali, resp. mali by im byť za ich údajnú trestnú činnosť sľúbené, v tomto smere ani neboli svedkom kladené vyšetrovateľom NAKA PPZ otázky.

 

Ak krajský súd vyvodil nedôvodnosť trestného stíhania najmä z toho, že zvukové záznamy zabezpečené do trestného konania nie je možné preceňovať (možno predpokladať, že krajský súd zrejme nemal možnosť si ich vypočuť, ak dospel k takémuto ich hodnoteniu), že na začatie trestného stíhania v podstate stačia aj domnienky, špekulácie, klebety (kto s kým spáva, kto je komu blízka osoba, kto koho určite ovláda), že za dohadovanie obvinených na skutku a jeho právnej kvalifikácii môže Krajská prokuratúra Bratislava, ktorá podozrenia obvinených nebrala do úvahy, a preto im neostávalo nič iné ako vyfabrikovať skutok a nadhodnotiť právnu kvalifikáciu tak, aby bol príslušný ÚŠP, že je bežnou praxou v PZ, že sa skutky vytvárajú podľa toho, aby korešpondovali s vybranou právnou kvalifikáciou, a aby tak bola založená príslušnosť tej správnej prokuratúry, že je bežnou praxou, ak uznesenie o začatí trestného stíhania tvoria osoby, ktoré by podľa jeho znenia mali byť osobami poškodenými, nakoľko mohli byť údajnou trestnou činnosťou dotknuté (je snáď v poriadku, ak policajt, ktorý má byť poškodeným vo veci, ktorá sa ho týka, pracuje na tvorbe uznesenia o začatí trestného stíhania?), že je normálne, ak policajti, ktorí by údajnou trestnou činnosťou namierenou proti nim mohli mať procesné postavenie poškodených, si vyberajú svojho vyšetrovateľa, ktorý podpíše nimi vytvorené uznesenie a bude (aspoň formálne) viesť následne dokazovanie, že ak by aj došlo k začatiu trestného stíhania pre vymyslený skutok, tak aj tak by nešlo o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, pretože absentuje spôsobenie škody inej osobe, konštatujem, že s týmito v rozhodnutiach krajského súdu prezentovanými názormi kategoricky nesúhlasím a poukazujem na podrobnú argumentáciu uvedenú vyššie.

 

V záujme zachovania objektívneho prístupu k posúdeniu argumentov konštatovaných v predmetných rozhodnutiach krajského súdu dopĺňam, že po komplexnom vyhodnotení v trestnom konaní do dnešného dňa zadovážených dôkazov a hľadaní determinantov rozhodnutí krajského súdu v tejto veci možno len predpokladať, že krajský súd nemal objektívne možnosť zaoberať sa dôkazmi v takej kvalite ako prokurátor rozhodujúci o sťažnostiach obvinených proti vzneseniu obvinenia, a to jednak pre krátkosť času, ktorým pri rozhodovaní v sťažnostnom konaní o väzbe disponoval, a tiež z dôvodu prítomnosti limitovanej sumy dôkazov vo vyšetrovacom spise v danom čase v porovnaní so súčasným stavom, kedy orgán rozhodujúci o sťažnostiach má k dispozícii podstatne rozšírenú matériu dôkazov, čo je pochopiteľné vzhľadom na rozsah zabezpečených zvukových záznamov a následný proces ich sprocesnenia a vyhotovenia doslovných prepisov, ktorý je obzvlášť náročný a zdĺhavý.

 

(s. 100): Pokiaľ krajský súd vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že nebola zistená dôvodnosť trestného stíhania, na čo obhajca obvinených A.A. a A.B. v médiách reagoval a následne to odznelo aj od iných osôb, častokrát od osôb bez náležitého právnického vzdelania a najmä bez znalosti vyšetrovacieho spisu, že trestné stíhanie obvinených musí byť zastavené, tak zdôrazňujem, že krajský súd konštatoval nedôvodnosť trestného stíhania pri väzobnom rozhodovaní, teda v konaní, ktorého predmetom bolo výlučne rozhodovanie o osobnej slobode obvinených, nie pri rozhodovaní o vine a treste, a aj to nie na základe absencie dôkazov, ale na podklade iného hodnotenia dôkazov, než aké vykonal sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava III a pred ním prokurátor, pričom zabezpečené dôkazy v danej veci možno celkom určite hodnotiť aj inak, tak ako je to podrobne rozvedené vyššie, teda v prospech dôvodnosti vzneseného obvinenia. ... rozhodnutie o väzbe nie je rozhodnutím o vine či nevine obvinených, súd sa pri rozhodovaní o väzbe nezameriava na hodnotenie viny obvinených, obhajoby obvinených alebo dôkazov spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd pri rozhodovaní o väzbe skúma predovšetkým to, či sú splnené materiálne a formálne podmienky rozhodnutia o väzbe.

Z uvedeného je teda zrejmé, že rozhodnutia krajského súdu nie sú pre orgány činné v trestnom konaní žiadnym spôsobom záväzné, s poukazom jednak na štádium trestného konania, v ktorom boli vydané, a tiež s prihliadnutím na vecnú argumentáciu uvedenú k záverom krajského súdu v nich prezentovaným. Inak povedané, predmetné rozhodnutia neznamenajú pre orgány činné v trestnom konaní povinnosť zrušiť vznesené obvinenie alebo zastaviť trestné stíhanie, pričom možno uzavrieť, že až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor na dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia postupne „odkrýva“ (teda buď potvrdzuje, alebo vyvracia) práve dokazovaním, pričom nateraz je vznesené obvinenie vo vzťahu ku každému obvinenému dôvodné s tým, že v prípravnom konaní sa bude pokračovať vo vykonávaní dôkazov, ktoré dôvodnosť obvinenia buď potvrdia alebo rozptýlia. …“.

 

V súvislosti s týmto konštatovaním GP SR dávam do pozornosti článok Denníka N zo dňa 08. 02. 2022, v ktorom informoval o tomto uznesení GP SR, pričom tiež uviedol, že: „Advokát Kubina hovorí, že prokurátorka sa vyrovnala s uzneseniami Krajského súdu pohŕdavo. Pripomenul, že rozhodnutia súdu neboli Habčákovej uznesením zrušené a stále platia. „Táto inovatívna interpretácia teda stavia právny názor prokuratúry nad právny názor súdu, čo si možno vyžiada prepísanie ústavy a viacerých učebníc,“ reagoval Kubina.“.

 

Prokurátorka Habčáková v uznesení ďalej konštatovala nasledovné:

 

(s. 101): „... je potrebné zdôrazniť, že zodpovedným za zákonnosť prípravného konania je „dominus litis - pán sporu“, teda prokurátor, ktorý plní úlohu garanta toho, že proces bude prebiehať zákonne a riadnym spôsobom, pričom na tieto účely disponuje príslušnými zákonnými oprávneniami. …

… je zároveň potrebné uviesť, že aj v tomto prípade sa potvrdili závery konštatované v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2021-49, v ktorom tento poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tost/15/2021 z 29.03.2021, ktorý zvýraznil, že v rámci rozhodovania o väzbe nie je úlohou súdov s konečnou platnosťou hodnotiť vykonané dôkazy a uzatvárať právnu kvalifikáciu stíhaných skutkov, pretože takéto hodnotenie je vyhradené až rozhodovaniu vo veci samej,…

(s. 102): … Ústavný súd SR zastáva názor, že nie je akceptovateľné vyžadovať od súdu rozhodujúceho v rámci prípravného konania o väzbe obvineného, aby v prípravnom konaní preberal právomoc dozor vykonávajúceho prokurátora a detailne skúmal zákonnosť postupu vyšetrovateľa v rámci prípravného konania a konania pred začatím trestného stíhania, pretože nie je zákonom zmocnený, aby v tomto štádiu trestného konania „naprával“ prípadné pochybenia vyšetrovateľa.

 

Záver (s. 102):

… Doposiaľ produkované dôkazy a vyššie zistené a analyzované skutočnosti zadokumentované vo vyšetrovacom spise v súčasnom štádiu trestného konania dostatočne odôvodňujú záver, že skutky, ktoré sú predmetom sťažnosťami napadnutých rozhodnutí vyšetrovateľa PZ a prokurátora sa stali, tieto sú trestnými činmi a sú z nich dôvodne podozriví obvinení A.A., A.B., A.C., A.D. a A.E., tak ako je uvedené vo výrokovej časti predmetných uznesení. …

Po komplexnom preštudovaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu… je nevyhnutné uviesť, že uznesenie vyšetrovateľa PZ ČVS:UIS-340/OISZ-2021 zo 14.09.2021 a uznesenie prokurátora sp. zn. 3 Kv 41/21/1100 – 7 zo 14.09.2021 boli vydané dôvodne a zákonne, majú oporu v doposiaľ vykonanom dokazovaní, pričom daná trestná vec bola doteraz objasnená v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 10 Trestného poriadku.“.

 

Toľko teda zo znenia uznesenia GP SR zo dňa 4. februára 2022. Pre porovnanie dávam do pozornosti interpretáciu tohto uznesenia tak, ako ju predstavil Denník N vo vyššie zmienenom článku pod názvom Generálna prokuratúra: Čurilla a spol. vyšetrovali inšpekciu, lebo sa sami báli zadržania, zo dňa 08. 02. 2022, kde je v závere textu uvedené aj celé uznesenie GP SR. Z článku sa o. i. dozvedáme, že: „Advokát vyšetrovateľov Peter Kubina hovorí, že „je tu vôľa orgánov činných v trestnom konaní stíhať mojich klientov za každú cenu bez toho, aby sa pri tom nechali vyrušovať zisteným skutkovým stavom, zákonom či relevantnou judikatúrou“. Odôvodnenie je podľa advokáta rozsiahle, aby prekrylo kvalitatívne nedostatky. „Akoby sme chceli vecné argumenty poraziť tým, že ich ‚prekričíme‘,“ reagoval na uznesenie advokát Kubina, ktorý zastupuje vyšetrovateľov Čurillu a Ďurku.“.

 

Dňa 08. 02. 2022 Aktuality v článku s názvom Žilinka zrušil Čurillovi a spol. časť obvinení. Sú však stále stíhaní za to, že chceli vyšetrovať ľudí z inšpekcie, tiež uviedli, že: „Bývalý šéf tímu Očistec Ján Čurilla a jeho dlhoročný kolega Pavol Ďurka sa zbavili časti obvinení zo strany policajnej inšpekcie. Ich stíhanie pre marenie spravodlivosti a zneužívanie právomoci v dvoch prípadoch zrušila Generálna prokuratúra. Čiastočne tak vyhovela sťažnostiam, ktoré vyšetrovatelia podali ešte vlani. Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil obvinenie dvojice vyšetrovateľov Čurilla-Ďurka, ktoré súviselo s údajne zmareným výsluchom bossa takáčovcov. Zrušil aj stíhanie za údajné manipulovanie svedeckej výpovede takáčovca Csabu Dömötöra. Pre Aktuality.sk to potvrdil obhajca dvoch obvinených policajtov Peter Kubina. Prípad, v ktorom čelí trestnému stíhaniu päť policajtov, však zostáva živý. Ide o obvinenie, že štyria elitní vyšetrovatelia mali spolu s bývalým povereným šéfom policajnej inšpekcie pripravovať nepodložené stíhanie ľudí z inšpekcie aj SIS. Údajným motívom Čurillovcov mala byť snaha, aby Inšpekcia nezačala stíhať ich.

 

Dňa 14. 02. 2022 Topky informovali, že „Inšpekčný tím Oblúk, ktorý vyšetroval podozrenia, že elitní policajti z NAKA školia svedkov veľkých káuz, zrušili. Rozhodnúť o tom mal dočasný policajný prezident Štefan Hamran a poverený šéf inšpekcie Robert Miko.“.

 

K vyjadreniam Daniela Lipšica z 20. februára 2022

 

Denník Pravda v  článku zo dňa 20. 02. 2022 priniesol rozhovor so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom. Ako sme mali možnosť vidieť vyššie, GP SR v uznesení zo 4. februára 2022 tiež skonštatovala (s. 84): „Za nevyhnutné považujem ozrejmiť genézu predmetnej trestnej veci v kontexte vyjadrení rôznych, často exponovaných osôb v mediálnom priestore o existencii tzv. antitímu ÚIS, ktorý mal údajne, ako to bolo v médiách prezentované, viesť vyšetrovanie s cieľom zabrzdiť alebo zastaviť vyšetrovanie závažných korupčných a ekonomických káuz. Je potrebné zdôrazniť, že podozrenia z možných manipulácií výpovedí svedkov v trestných konaniach vedených na NAKA PPZ boli preverované, následne bolo začaté a vedené vyšetrovanie na ÚIS na základe relevantných podkladov, a to spravodajskej informácie SIS doručenej ÚIS už 30.03.2021 (teda dávno pred spísaním realizačných návrhov príslušníkmi NAKA PPZ zo 16.07.2021 a zo 06.09.2021, ktorých únik do médií mal údajne vyvolať aktivitu vyšetrovacieho tímu Oblúk vo vzťahu k obvineným a ich zadržanie),“. Denník N, vo vyššie zmienenom  článku zo dňa 08. 02. 2022 (kde na konci textu zverejnil celé uznesenie GP SR), neprekvapivo, neinformoval o tom, že súčasťou uznesenia bola aj táto dôležitá, citovaná pasáž. Teraz môžeme prejsť k rozhovoru pre denník Pravda z 20. 02. 2022, v ktorom sa D. Lipšic podujal masírovať verejnú mienku nasledovným spôsobom:

 

„… zrazu vzniká antitím, vznikajú legendy a angažuje sa do toho SIS. … Myslím si, že [SIS] chceli pomôcť konkrétnym podozrivým a obvineným osobám.

… Stojíte si za svojou obranou obvinených vyšetrovateľov NAKA?

Áno, stojím si za tým. Myslím si, že cieľom a účelom antikampane, ktorá sa začala minulý rok zriadením antitímu, bolo, aby vznikol chaos, aby v princípe nikto nevedel, kto je dobrý a kto je zlý. Hlavný cieľ nebol ten, aby verejnosť bola zrazu presvedčená, že obvinení v závažných kauzách sú nevinní. ... Práve títo vyšetrovatelia odstíhali najťažšie zločinecké skupiny takáčovcov, sátorovcov, sýkorovcov, piťovcov. A zrazu vznikol nejaký antitím, ktorého cieľom je spochybniť nimi vedené vyšetrovania, pričom do antitímu boli investované obrovské sily a prostriedky.

Kto je za antitímom, resp. vyšetrovacím tímom Oblúk, ktorý pracoval na Úrade inšpekčnej služby?

Vznikol na základe informácií, ktoré posunula SIS o údajných manipuláciách trestných stíhaní. Aj z prepisov odposluchov je pritom zrejmé, že k žiadnym manipuláciám neprišlo. Vyšetrovateľom NAKA sa kladie za vinu, že začali vyšetrovať antitím. Ale zjavne monitorovanie vyšetrovacích tímov NAKA neprinieslo žiaden poznatok alebo dôkaz o údajnej manipulácii trestných stíhaní v najzávažnejších kauzách ako sú Očistec, Mýtnik, Dobytkár. Celá legenda o manipulovaní trestných stíhaní je tak vyskladaná len z účelových spravodajských informácií a politických tlačových konferencií. ...“.

 

Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenia D. Lipšica z roku 2022, je potrebné zmieniť, že medzičasom, v decembri minulého roka, dovolací senát NS SR v trestnej veci D. Kováčika zrušil predchádzajúce rozsudky, a o. i. skonštatoval, že v prípade konal zaujatý vyšetrovateľ - P. Ďurka. V druhej časti svojho predchádzajúceho článku som sa podrobne venovala aj tomuto rozsudku, ktorý je aj v súčasnosti doprevádzaný silnou kritikou zo strany mainstreamu, pričom stojí za zmienku aj to, že Súdna rada SR oznámila, že v predkladacej správe predkladá materiál s názvom „Stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky k verbálnym útokom na sudcov“, v súvislosti so zverejnenými mediálnymi výstupmi a výrokmi, týkajúcimi sa aj sudcov dovolacieho senátu. Dovolací senát v bode 527 rozsudku sp. zn. 1TdoV 2/2023 zo dňa 11. 12. 2025 v trestnej veci D. Kováčika, uviedol, že v tomto prípade existuje podozrenie o možnej manipulácii s dôkazmi. Tu o. i. upozornil na to, že sa nevenovala náležitá pozornosť vierohodnosti spolupracujúcich osôb, keďže svedok C. Dömötör (bol odsúdený) a svedkovi M. Zemanovi bolo vznesené obvinenie za trestný čin krivej výpovede, aj keď v inej veci. Ďalej, v bode 538 súd uviedol, že Ľ. Makó mal v priebehu vyšetrovania jeho vlastnej trestnej činnosti, v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydierania, predložiť vyšetrovateľovi upravenú (nepravdivú) zvukovú nahrávku. V bode 506 súd upozornil na to, že „506. ... rozpory medzi výpoveďami spolupracujúcich svedkov už boli tak zásadného charakteru, že bez náležitého vysvetlenia, ktoré neposkytol ani súd prvého stupňa, ale ani odvolací súd (na podklade vysvetlenia svedkov), nemohli viesť k záverom, ku ktorým dospel odvolací súd.“. V bode 530 dovolací senát skonštatoval: „Náležitej pozornosti a náležitého vysvetlenia vo vzťahu k dôveryhodnosti spolupracujúcich osôb sa nedostalo ani skutočnostiam spočívajúcim vtom, že i) uznesením Úradu inšpekčnej služby z 18. marca 2022... bolo začaté trestného stíhanie z dôvodu podozrenia, že príslušníci Národnej kriminálnej agentúry mali priamo alebo prostredníctvom inej osoby ovplyvňovať a inštruovať osoby vystupujúce v procesnom postavení svedka, a to okrem iných osôb aj JUDr. Ľudovíta Makóa, Mgr. Františka Bôhma a Mateja Zemana, okrem iného aj v trestných veciach vedených pod sp. zn. ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 a ČVS: PPZ-320/NKA-BA2-2020, v ktorých bol obvineným aj JUDr. Dušan Kováčik,... 531. Ak teda bolo spolupracujúcemu svedkovi (Matejovi Zemanovi) aj keď v inej veci vznesené obvinenie pre trestný čin krivej výpovede, bolo začaté trestné stíhanie pre podozrenie, že príslušníci NAKA mali inštruovať a ovplyvňovať aj dotknutého svedka, že vyšetrovateľovi bolo vznesené obvinenie (aj keď zrušené, ale s pokynom konať vo veci, nie konanie zastaviť), že mal síce v inej veci, ale deformovať dôkaz poskytnutý iným svedkom, aby podporoval výpoveď spolupracujúceho svedka (Mateja Zemana) a že ďalší spolupracujúci svedok mal mať vopred k dispozícii uznesenie o vznesení obvinenia týkajúce sa prejednávanej veci pred jeho oficiálnym vydaním, nebolo možné z týchto skutočností plynúce pochybnosti o dôveryhodnosti svedka Mateja Zemana vyvrátiť tvrdením, že ide o skutočnosti týkajúce sa iných vecí, ale bolo potrebné detailne, konkrétne, s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vysvetliť, prečo tieto skutočnosti ne/mali vplyv na dôveryhodnosť dotknutého svedka.“. V máji tohto roka sudca Pulman vrátil obžalobu v tejto trestnej veci, pričom v uznesení sp. zn. 3T2/2026 zo dňa 19. 05. 2026 tiež uviedol (s. 13-14): „Ak vo veci koná vyšetrovateľ, u ktorého existujú pochybnosti o jeho nepredpojatosti, dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces a k procesnej nepoužiteľnosti dôkazov. … je potrebné poukázať na bod 530. a nasl. dovolacieho rozsudku, z ktorých je zrejmé, že dovolací súd uzavrel, že v pôvodnom trestnom konaní bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť podozreniam o manipulácii dôkazov, ktoré mohli mať vplyv na dôveryhodnosť vypočutých svedkov a dať obvinenému odpoveď na skutočnosť, prečo aj napriek podozreniam sú výpovede svedkov vierohodné. Uvedené sa týka predovšetkým výpovedí svedkov… a postupu vyšetrovateľa vo vzťahu k týmto výpovediam. Uvedené potom platí aj pre pokračovanie v prípravnom konaní po odmietnutí obžaloby.“. Uznesenie nebolo právoplatné, keďže prokurátor podal sťažnosť.

V súvislosti s vyššie uvedeným stojí za zmienku aj to, že v kauze Očistec, keď bol obvinený aj D. Kováčik, bol vyšetrovateľom takisto P. Ďurka. Čurillovcom medzičasom pribudli obvinenia aj v kauze Technický spis (v roku 2024, podrobné informácie sú k dispozícii tu), ako aj v kauze Kajúcnik, konkrétne v roku 2026.

 

Dňa 02. 08. 2022 médiá informovali o tom, že vyšetrovatelia NAKA neuspeli so sťažnosťou na ústavnom súde, v ktorej namietali postup generálnej prokuratúry. Stvr.sk  tiež uviedla, že: „Obhajca dodáva, že na Ústavný súd podali až tri sťažnosti. O dvoch z nich sa ešte nerozhodlo. Vyšetrovatelia v nich namietajú, že ich odpočúvali nezákonne a že k samotným odposluchom nemajú prístup.“.

 

2. Ku kauze Rozuzlenie

 

V rámci tejto megakauzy, ktorá súvisela s kauzou čurillovcov, v auguste roku 2023, NAKA obvinila riaditeľa SIS Michala Aláča, bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, podnikateľa Petra Košča, bývalého príslušníka NAKA Jána Káľavského a bývalého príslušníka SIS Martina Ciriaka. Na tlačovej konferencii zo dňa 17. augusta 2023, sme sa dozvedeli, že išlo o zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny; zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v úmysle zakryť, alebo uľahčiť iný trestný čin a o zločin marenia spravodlivosti. V súvislosti s touto kauzou, čurillovci v októbri 2023 získali štatút chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V roku 2024 sa však naplno ukázalo, že išlo o neuveriteľnú hanbu “elitnej“ NAKA a “elitného“ ÚŠP GP SR, nakoľko vyplávalo na povrch, že trestná vec Rozuzlenie bola vyfabrikovaná, založená na nezákonných, nelogických obvineniach (niektorí z obvinených sa napr. dodnes nepoznajú). GP SR v roku 2024 všetkým obvineným zrušila obvinenia. Nedávno, v apríli tohto roka, vyšetrovateľ Ladislav Greguš vydal uznesenie o zastavení trestného stíhania v tejto trestnej veci, v rámci ktorého dospel k záveru, že – ako informoval Denník N dňa 28. 06. 2026  - „Je nepochybné, že sa skutok nestal,“, čo potvrdzuje, že išlo o vymyslenú kauzu.

 

Kauze Rozuzlenie som sa podrobne venovala v nedávnom článku. V ňom som upozornila aj na to, že na tlačovej konferencii vtedajšieho policajného prezidenta Štefana Hamrana (kde boli prítomní aj D. Imre, B. Kišš a Ľ. Daňko), zo 17. augusta 2023, nám bolo v pripravenej prezentácii v rámci “dôkaznej situácie“ podsunuté aj nasledovné: „cieľom skupiny je sťaženie, alebo zmarenie vyšetrovania korupčných a iných trestných činov („OČISTEC“); vytváranie dojmu, že zákonne vedené trestné stíhanie systémovo zlyháva („OČISTEC“); navodenie dojmu, že vyšetrovatelia NAKA manipulujú výpovede svedkov („OČISTEC“); diskreditácia orgánov činných v trestnom konaní a iných osôb v rôznych štátnych orgánoch; snaha vytvoriť podmienky pre účelové uniknutie trestnej zodpovednosti obvineným (Vladimír P. a Peter K.); zabezpečovanie značne skreslených alebo celkom vymyslených informácií; skreslené a vymyslené informácie odstúpené „oprávneným príjemcom“, ako výsledok služobnej činnosti SIS.“. V prípade obvineného bývalého šéfa SIS V. Pčolinského a R. Konečného, nám ohľadom “dôkaznej situácie“ podsunuli aj toto: „vopred dohodnuté vytvorenie nepravdivej správy SIS (prezrádzanie utajovaných skutočností).“.

 

Pokiaľ ide o spravodajskú produkciu SIS, týkajúcu sa podozrenia z možných manipulácií výpovedí svedkov v trestných konaniach v exponovaných kauzách, je na mieste pripomenúť, že viac ako rok pred tým, ako došlo k obvineniam v kauze Rozuzlenie, prokurátorka GP SR v kauze čurillovcov, v uznesení zo 4. februára 2022, skonštatovala, že sú dôvodne podozriví, pričom tiež uviedla, že (s. 84): „Je potrebné zdôrazniť, že podozrenia z možných manipulácií výpovedí svedkov v trestných konaniach vedených na NAKA PPZ boli preverované, následne bolo začaté a vedené vyšetrovanie na ÚIS na základe relevantných podkladov, a to spravodajskej informácie SIS doručenej ÚIS už 30.03.2021,“. Toto konštatovanie GP SR týkajúce sa spravodajskej informácie SIS, tak zodpovedá vyjadreniu Michala Aláča, ktoré bolo prezentované v úvode článku.

 

Vo svojom predchádzajúcom článku som taktiež predstavila uznesenie prvého námestníka GP SR zo dňa 12. 03. 2024, ktorým boli zrušené obvinenia V. Pčolinského a R. Konečného, v rámci ktorého som upozornila aj na tieto pasáže, z ktorých o. i. vyplýva, že vyšetrovateľ v uznesení vyhodnocoval dôkazy, ktorými nedisponoval (t. j. správu SIS, či spravodajskú informáciu! - podobne to platilo aj u M. Aláča), čo nám pochopiteľne, na tlačovej konferencii  vedenie polície na čele so Štefanom Hamranom, neoznámilo:

 

„Uznesenie PPZ-2/NKA-ST1-2023 v skutkovej vete v bode I trpí značnou neurčitosťou a skutkovou nedostatočnosťou, keďže vyšetrovateľ PZ nešpecifikoval okolnosti, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. Skutková veta v bode I je síce svojou kvantitou rozsiahla, avšak jej výpovedná hodnota z hľadiska popisu skutkových okolností, ktoré by boli subsumovateľné pod skutkovú podstatu stíhaného trestného činu, je nulitná. ...                                                                                                                                                                         

Bez jasného vymedzenia trestnej činnosti, páchanie ktorej má byť cieľom zločineckej skupiny za účelom získania výhod, a ktorým v tomto období (v období od roka 2016 do prelomu rokov 2020-2021, kedy má dochádzať k aktivizovaniu sa skupiny) určite nemohlo byť marenie trestných konaní, ktoré v tom čase ešte neprebiehali a nikto nemohol ani vedieť, že koncom roka 2020 bude na národnej kriminálnej agentúre zriadená pracovná skupina Očistec, ….                                                                                                                        

… vyšetrovateľ PZ konštatuje “Napriek tomu, že dotknutou správou SIS z 05/2021 nedisponujem, som presvedčený, že uznesenia, ktorými boli vznesené obvinenie vyšetrovateľom a operatívnym pracovníkom, ale aj spolupracujúcim osobám v pracovnej skupine Očistec, dostatočne detegujú jej obsah. Môžem tak vysloviť názor, že v dotknutej Správe SIS boli prezentované len pre SIS podporujúce dôkazy a ignorovali, minimalizovali dôkazy, ktoré boli v rozpore s ich zámerom (napr. selektívne hodnotenie odposluchov = vypustenie kontextu).                                                          

Vyšetrovateľ PZ v príkrom rozpore s princípmi dokazovania, so zásadami trestného konania a s pravidlami elementárnej logiky hodnotí dôkazy, ktorými nedisponuje, teda nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Takéto hodnotiace úsudky, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, sú absolútne neprijateľné a vážne narúšajúce celkovú vierohodnosť a dôvodnosť vedeného trestného stíhania. Je potrebné uviesť, že trestné stíhanie proti konkrétnej osobe možno viesť len na základe dôkazov, nie domnienok, indícií a nepodloženého presvedčenia. Absolútna svojvôľa v procese hodnotenia dôkazov, ktorou je zaťažené uznesenie PPZ-2/NKA- ST1-2023, je nežiaducim prvkom, ktorý zakladá rozpor nielen samotného postupu v procese dokazovania a naň nadväzujúceho rozhodnutia so zákonom, ale aj so základným ústavným právom byť stíhaný spôsobom ustanoveným zákonom. … Dôkazy (výsluchy svedkov) vykonané do 17. 08. 2023 možno považovať za procesné akceptovateľné iba pre začatie trestného stíhania, nie aj pre vznesenie obvinenia.                                                                                                          

Zároveň je potrebné uviesť, že pre vznesenie obvinenia nepostačuje len nejasné podozrenie z trestnej činnosti, ktoré nie je žiadnym spôsobom verifikované konkrétnymi hodnovernými skutočnosťami“.

V uznesení prvý námestník GP SR  ďalej tiež uviedol:

 

„v čase vznesenia obvinenia (ani doposiaľ) nebolo preukázané žiadnym objektívnym dôkazom, nakoľko vyšetrovateľ PZ v čase vydania uznesenia PPZ-17/NKA-ST1-2022 nedisponoval spravodajskou informáciou č ... ani žiadnym relevantným dôkazom, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že skutočnosti uvedené v spravodajskej informácii č ... nezodpovedajú realite. Závery vyšetrovateľa PZ o tom, že spravodajská informácia č ... nekorešponduje so skutočnosťou, nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom vyšetrovateľ PZ hodnotil dôkazy, ktorými v čase vydania uznesenia PPZ-17/NKA-ST1-2022 preukázateľne nedisponoval. …

Vo vzťahu ku skutku v bode II je nutné poukázať na nejasnosť a zmätočnosť aj v jeho následnej popisnej časti, v ktorej sa uvádza „(. ) dezinterpretáciou ktorých informácií vytvorili podmienky k nasadeniu informačno-techmckých prostriedkov Úradom inšpekčnej služby voči vyšetrovateľom a operatívnym pracovníkom NAKA, činným v pracovnej skupine „Očistec“ (. .)“. Vyvstávajú tak otázky kto, kedy, kde a akým spôsobom dezinterpretoval informácie získané informačno-tech niekým i prostriedkami použitými vo vzťahu k osobe P P. Bol to aj obvinený V P? Tieto podstatné skutkové okolnosti nevyplývajú nielen z opisu skutku, ale ani z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023, v ktorom absentuje akýkoľvek relevantný dôkaz svedčiaci o skutku konštatovanej dezinterpretácie informácií získaných informačno-technickými prostriedkami použitými u osoby P P. ...

Pokiaľ vyšetrovateľ PZ nedisponoval celistvými záznamami vyhotovenými použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P, na základe akých dôkazov dospel k zisteniu, že došlo k ich dezinterpretácii? Je priam zarážajúce, že vyšetrovateľ PZ si až po vznesení obvinenia zabezpečuje vyžiadaním od príslušného orgánu (Slovenskej informačnej služby) dôkaz – záznamy vyhotovené na základe súhlasu Krajského súdu v Bratislave z 08 02 2021 č 3Ntt/22/2021-2-D- KS BA použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P, ktoré tvoria podstatu stíhaného skutku v bode II. Práve takýto spôsob vedenia trestného stíhania vyznieva ako manipulácia s trestným stíhaním (dokazovaním), ktoré je paradoxne kladené za vinu obvinenému V P (ako aj ostatným spoluobvineným).“.

V kontexte týchto svojvoľných tvrdení o „dezinterpretácii informácií“, ktoré mali vytvoriť podmienky pre použitie informačno-technických prostriedkov zo strany vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby, netreba opomínať skutočnosť, že o použití procesných inštitútov vyšetrovateľmi Úradu inšpekčnej služby (agent a vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov) rozhodoval príslušný sudca pre prípravné konanie, a je nepravdepodobné, že by tak urobil bez toho, aby mu bol predložený súvisiaci spisový materiál. ...

 

Pripomínam, že v uznesení prvý námestník GP SR upozornil aj na nasledovné (ako som už uviedla v úvode článku):

 

„Svedok Mgr J Č sa vo výpovedi zo 14 06 2022 k informačno- technickým prostriedkom použitým v motorovom vozidle P P žiadnym spôsobom nevyjadroval. Vo výpovedi z 28 09 2022 uviedol, že nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu vedeného na Úrade inšpekčnej služby pod sp zn UIS- 340/OISZ-2021 (poznámka jedná sa o trestnú vec obvinených Mgr J Č a spol) zistil, že príkazy na použitie informačno-technických prostriedkov v kanceláriách národnej kriminálnej agentúry P PZ, odboru Bratislava, sú len okopírovanou verziou podnetu vyšetrovateľa a návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava. Zároveň sa vyjadril: Ďalej by som uviedol, že skutočnosť, že v našom prípade, ako aj v prípade spolupracujúcich osôb, ide len o cielenú diskreditáciu zo strany SIS prostredníctvom UIS a KP BA, vyplýva aj z toho, že v našom prípade neexistoval žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo dôvodné nasadenie ITP v našich kanceláriách a z kriminálneho prostredia mám informácie, že aj nahodenie motorového vozidla osoby P P bolo na základe vyfabulovaných dôkazov (..)“…

 

Idea uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 v kontexte s dôkazmi, najmä svedeckými výpoveďami, na základe ktorých vyšetrovateľ PZ ustálil skutkové zistenia, je svojou povahou prezentáciou obhajobnej argumentácie osôb obvinených v trestnej veci vedenej pod sp zn UIS-340/OISZ-2021 (trestná vec známa ako „Č[urillovci]“).

Je neakceptovateľné, aby sa zákonnosť a dôvodnosť trestného stíhania, v danom prípade najmä trestného stíhania známeho ako „Č“, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené, a v ktorom zákonnosť trestného stíhania obvinených osôb bola podrobená prieskumu v rámci sťažnostného konania, v ktorom došlo k zrušeniu uznesenia vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Západ z 13 09 2021 sp zn UIS-352/OISZ-2021, ktorým bolo vznesené obvinenie pplk Mgr J Č a mjr Mgr P Ď (predmetná trestná vec bola pôvodne spojená s trestnou vecou vedenou pod sp zn UIS-340/OISZ-2021), vyhodnocovala a posudzovala v inom trestnom konaní, v danom prípade v preskúmavanej trestnej veci známej ako „Rozuzlenie“, v ktorej v rámci tzv. paralelného trestného stíhania osoby trestne stíhané v primárnej trestnej veci prezentujú svoje obhajobné argumenty a svoje hodnotenie dôkazov a rozhodnutí vykonaných a vydaných v ich primárnej trestnej veci, pričom v paralelnej trestnej veci sa, využijúc inštitút súčinnosti podľa § 3 Trestného poriadku, zabezpečujú dôkazy z primárnej trestnej veci a dochádza k ich opätovnému posudzovaniu a hodnoteniu. …

Z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 vyplýva, že vyšetrovateľ PZ skutkové zistenia k bodu II zistil z výsluchov svedkov Mgr J Č, Ing M Š, Mgr L K a Mgr R S. Z vyšetrovateľom PZ konštatovaných záverov, ku ktorým dospel na základe výpovedí uvedených svedkov, však nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti ani o vymyslení spravodajskej informácie na osobu P P na základe akejkoľvek intervencie obvineného V P, a ani o následnej dezinterpretácií informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P.“.

 

V súvislosti s Vladimírom Pčolinským sa tiež žiada upozorniť na jeden z nezmyslov, ktorý tiež bol súčasťou obvinenia, a síce na to, že zločinecká skupina mala mariť aj vyšetrovanie kauzy Očistec. Pčolinský v tejto súvislosti zdôraznil, že v tejto kauze vystupoval ako poškodený, takže z tohto dôvodu nedávalo zmysel, aby ju maril.

 

Dôvodné stíhanie, Michal Aláč a čurillovci

Michal Aláč v nedávnom rozhovore zo dňa 21. 05. 2026 (ktorého prepis bol tiež súčasťou môjho článku o kauze Rozuzlenie), uskutočnenom po tom, ako vyšetrovateľ v kauze Rozuzlenie zastavil trestné stíhanie, tiež uviedol nasledovné: „U mňa bola celá kauza postavená na domnienkach. V spise je veta, že vyšetrovateľ síce nevidel tú spravodajskú informáciu, nepozná jej obsah, nemá ju v spise, ale domnieva sa, že hovorí toto a toto. Pri mne a mojich spoluobvinených nie je hodina odposluchov, nie je jediná fotka, nie je nič. Len svedkovia z počutia, zo sekundárneho počutia – že svedok počul, že svedok počul. A keď zistili, že vyšetrovateľ by bol schopný tých svedkov dohľadať, tak pri každom svedkovi povedali, že nemôžu uviesť kto im tú informáciu povedal, pretože ho chcú chrániť. Ale svedok musí vypovedať všetko. … Vidím tu dvojaký meter. Najmä v tom, že čurillovci boli niekoľko násobne právoplatne obvinení, sú tam stovky hodín odposluchov, a to nebránilo tomu, aby boli povyšovaní do vyššej funkcie. ...“.

Dňa 18. augusta 2023, prezidentka spolu s premiérom Ódorom, po zasadnutí bezpečnostnej rady, informovali verejnosť (17. augusta boli vznesené obvinenia v kauze Rozuzlenie). Prezidentka  v rámci svojho vyjadrenia tiež uviedla: „Postup polície sa deje pod kontrolou prokuratúry a súdov, ako to prikazuje zákon“. Premiér Ódor o. i. povedal: „Pre mňa sú dôležité dôkazy, nie pocity,“.

Obvinenie Michala Aláča v kauze Rozuzlenie bolo postavené len na domnienkach vyšetrovateľa. Pri jeho odvolaní sa treba na chvíľu pristaviť a objasniť niektoré skutočnosti. Aláč bol odvolaný z funkcie riaditeľa SIS, na základe obvinenia, ktoré nebolo právoplatné, nakoľko podal sťažnosť (na čo upozornil aj vo viacerých rozhovoroch). V tomto rozhovore podotkol tiež (v čase od 39:53): „bol som zbavený mlčanlivosti, ale vyšetrovateľ mi to počas úkonu “zabudol“ povedať, že už má moje zbavenie mlčanlivosti. Takže ja som nevypovedal, hoci som mohol.“. Dňa 17. augusta 2023 bol Aláč (ktorý bol v zahraničí na služobnej ceste), obvinený. V piatok 18. augusta sa dostavil na úkon, a následne bol do nedele zadržaný. V pondelok, keď prišiel do práce, zistil, že ho prezidentka zbavila mlčanlivosti, ale vyšetrovateľ mu to nepovedal, a tiež, že prezidentka rozhodla o jeho postavení mimo službu (21. augusta uznesenie ešte nebolo právoplatné). Dňa 23. augusta úradnícka vláda navrhla prezidentke, aby ho odvolala, a ona ho ihneď odvolala. Prezidentka a premiér Ódor (obaja boli zákonnými adresátmi spravodajskej produkcie SIS), ktorí mali k dispozícii uznesenie o vznesení obvinenia v prípade M. Aláča, však v súvislosti s jeho odvolaním, ako informoval Denník N dňa 21. augusta 2023, uviedli: „Prezidentka sa pri rozhodnutí odvolala na zákon, podľa ktorého musí byť príslušník tajnej služby dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, „ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby a je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin“. … Aj premiér Ódor povedal, že „zotrvanie na pozícii šéfa SIS by ohrozovalo dobré meno služby doma aj v zahraničí a podkopávalo dôveru“. Čaputová pripomenula, že s obvinením sa stotožnili aj dozorujúci a službukonajúci prokurátori ÚŠP. A práve ich slová zavážili aj pri rozhodovaní premiéra úradníckej vlády. Zdôraznil, že dvaja prokurátori potvrdili, že Aláčovo stíhanie je dôvodné. ...„Teraz hovoria dvaja prokurátori a to je jasný signál, že niekto iný potvrdil to, čo tvrdí polícia,“ dodal Ódor.“.

Michal Aláč podal proti rozhodnutiu prezidentky o jeho odvolaní sťažnosť, s ktorou na ÚS SR neuspel (ide o nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 125/2024 zo dňa 29. 02. 2024). Sťažnosť bola ÚS SR doručená 3. októbra 2023. V rámci nálezu sa uvádza, že Aláč upozornil aj na neexistenciu „právoplatného rozhodnutia konštatujúceho dôvodnosť vedeného trestného stíhania proti sťažovateľovi (v čase podania ústavnej sťažnosti, pozn.). V administratívnom spise absentuje akýkoľvek súhlas dozorujúceho prokurátora s vydaním uznesenia o vznesení obvinenia. Osobitne sťažovateľ zdôrazňuje zavádzajúce tvrdenie prezidentky v rozhodnutí o dočasnom pozbavení štátnej služby o údajnom stotožnení sa dvoch dozorujúcich prokurátorov s dôvodnosťou trestného stíhania. … k jeho odvolaniu z funkcie došlo bez toho, aby došlo k ustáleniu, či je, prípadne nie je trestné stíhanie vedené proti sťažovateľovi skutočne dôvodné. ... o sťažnosti o vznesení obvinenia nebolo rozhodnuté, …“ (bod 9.1. nálezu ÚS SR). V bode 9.2 sa tiež uvádza: „… Sťažovateľ legitímne očakával rovnaké zaobchádzanie vo svojom prípade tak, ako je to v analogických prípadoch v živých kauzách iných osôb (xxx). V tejto súvislosti zdôrazňuje, že tieto osoby rovnako vykonávajú štátnu službu, avšak v ich prípade nedošlo k dočasnému pozbaveniu výkonu štátnej služby, a to aj napriek tomu, že v ich prípade bola potvrdená dôvodnosť trestného stíhania.“.

Denník N vo vyššie zmienenom článku informoval aj o tom, že premiér Ódor (ktorý bol v tom čase aj ministrom vnútra) tiež „hovorí o tom, že prípad riaditeľa SIS a vyšetrovateľov NAKA sa nedá porovnávať. Rozdiel je v dôležitosti postavenia Aláča, no najmä v tom, že v prípade Jána Čurillu a jeho kolegov krajský súd povedal, že ich stíhanie je nedôvodné.“. Ľ. Ódor mal na mysli väzobné uznesenie krajského súdu z roku 2021. On sa však mal riadiť aktuálnym stavom, kedy platilo, že čurillovci boli dôvodne podozriví - pánom prípravného konania je prokurátor (viď bod 128 nálezu ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022-270 zo dňa 21. 06. 2023) a ako sme videli vyššie, v roku 2022 GP SR v uznesení (ktoré zverejnil aj Denník N), skonštatovala, že čurillovci sú dôvodne podozriví (s. 102). Na tieto skutočnosti Denník N vo svojom článku samozrejme neupozornil. Pripomínam tiež, že Aláč súčasne uviedol, že čurillovci, na ktorých sa vzťahuje ten istý zákon, boli povýšení do vyšších funkcií (MV SR v júni 2023 potvrdilo, že P. Ďurka ide pracovať na inšpekciu, pričom vtedajší minister Šimko – ktorému prekážalo vymenovanie trestne stíhaného P. Ďurku do vedúcej funkcie na inšpekcii, keďže inšpekcia vyšetruje policajtov, bol 19. júla prezidentkou odvolaný). Štatút chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti bol čurillovcom pridelený v polovici októbra 2023. Nový minister vnútra - Matúš Šutaj Eštok ich potom dočasne postavil mimo služby, avšak bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Tomu sa budem venovať neskôr.

Denník N v zmienenom článku z 21. augusta 2023, tiež uviedol: „NAKA obvinila Aláča, jeho predchodcu vo funkcii Vladimíra Pčolinského, Petra Košča či exsiskára Martina Ciriaka a expolicajta Jána Kaľavského minulý týždeň vo štvrtok v rámci akcie Rozuzlenie. Sú podozriví, že Košč, prezývaný aj Pán X, riadil zločineckú skupinu, ktorej cieľom bolo mariť vyšetrovanie korupčných káuz. Napomohla tomu aj tajná správa SIS o manipulovaní vyšetrovaní.“. Denník N konštatovaním, že podozreniam napomohla aj správa SIS, hrubo dezinformoval verejnosť, nakoľko vyšetrovatelia túto dôležitú správu zaistili až po vznesení obvinení, pričom v roku 2024 boli obvinenia zrušené a nedávno bolo zastavené trestné stíhanie v tejto kauze. Z vývoja v tejto trestnej veci vyplýva, že správa SIS v skutočnosti svedčila v prospech obvinených (k tomu, že správa SIS bola zaistená až po vznesení obvinenia viď tiež napr. tento rozhovor - v čase od 12:30).

 

K zastaveniu trestného stíhania v kauze Rozuzlenie

Vladimír Pčolinský v rámci svojho FB statusu zo dňa 24. apríla 2026, ktorým reagoval na zastavenie trestného stíhania v kauze Rozuzlenie, tiež uviedol nasledovné: „2. Celá kauza Rozuzlenie bola vykonštruovaná vtedajšími predstaviteľmi NAKA, realizovaná... za účelom vytvorenia paralelnej obhajobnej línie čurillovcov v ich trestnej kauze. … Svedkami v kauze Rozuzlenie sú poväčšine trestne stíhaní čurillovci, ich blízki a kajúcnici, na ktorých postavili čurillovci svoje kauzy. Ide takmer vždy o svedectvá z počutia z druhej až tretej ruky, bez konkrétnych faktov a odporujúcich neskôr zadováženým listinným dôkazom. 6. Vďaka Rozuzleniu dostali viacerí z nich, vrátane ich príbuzných, status chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti, aby sa mohli zabetónovať vo svojich funkciách a získať tak vlastný prospech. Kvalifikované oznámenia o protispoločenskej činnosti by však mali byť pravdivé a týkajúce sa reálnych skutkov. V Rozuzlení to však bola kombinácia lží, ľudskej hlúposti a vymyslených bludov. 7. Zdrojom informácií „svedkov“ boli osoby, ktorých mená ani opis uviesť dnes už nevedia, nemajú na nich žiadny kontakt, nikdy neskúmali, kto vlastne sú a neexistuje ani žiadny písomný záznam, že by niekedy vôbec existovali.“.

Vladimír Pčolinský v rozhovore zo dňa 20. 05. 2026 upozornil aj na tieto dôležité okolnosti prípadu (v čase od 15:21): „V marci 2021 SIS zasielala príslušným orgánom informácie o manipuláciách, kde jedným z hlavných podozrivých bol práve Ján Káľavský, ktorý o tom aj vypovedal, čiže bol toho súčasťou, takže prečo by sme my zasielali informácie na vlastného člena zločineckej skupiny?“. Ďalej tiež uviedol (v čase od 16:20): „My sme sa ako zločinecká skupina mali aktivizovať… najviac v roku 2021, kedy ja som bol ale v kolúznej väzbe v Leopoldove [6 mesiacov], Košč bol… v zahraničí, neskôr bol v zahraničí aj Káľavský, čiže tam nebolo zrejmé kto komu dával aké pokyny. Celé to bolo založené na výpovediach svedkov, ktorí hovorili o veciach z počutia. A keď dostávali otázky: kto vám povedal nejaké veci?, tak sa vždy odvolávali na osoby z prostredia SIS, a keď sme ich upozornili na to, že ak ste vypočúvali, alebo vyťažovali osoby z prostredia SIS, a zákon vám to zakazuje - váš zákon o policajnom zbore, tak ako SISkárom zakazuje vyťažovať policajtov, tak proste máte zneužívačku, tak v tom momente si už nikto nepamätal s kým sa stretol, ako tí ľudia vyzerali, aký mali kontakt, cez čo komunikovali, nepamätali si mená, oni vlastne ani nevedeli či sú zo SIS. Neexistuje žiadny písomný dôkaz, že by takíto ľudia vôbec existovali, pretože neexistuje žiadna listina, ktorou by ľudia z inšpekcie, z tímu Reštart, ktorí o tom najviac rozprávali, mali nejaké poznatky o tom, čo sa malo diať na SISke v súvislosti s vyšetrovaním konaní v roku 2020, že by niečo odstupovali do tímu Očistec. Nič také neexistuje. Proste celé je to jedna fikcia. … riešilo sa to tri roky, pretože tam bolo urobených pomerne veľa výsluchov, to sú desiatky výsluchov, … niekto niečo povie, potom vám k tomu zrazu prídu listiny, a vy zistíte, že to čo oni tvrdia, na tej listine o ktorej hovoria, že tam je úplne niečo iné. … celá tá hra bola taká, že pomstíme sa siskárom, keď to zjednoduším, lebo nám robili zle, informovali o nás, o statočných chlapcoch, že niečo manipulujeme. My sme presvedčení že nič nemanipulujeme. … Tí, ktorí podporujú vyjadrenia Čurilovcov v kauze rozuzlenie, tak v podstate sú už len Boris Beňa a Matej Zeman. Treba s pozrieť, že čo oni majú v registri trestov, a kto sú to a čo hovoria, a do akej miery sú ich tvrdenia podložené a autentické. A tam vám vyjde aj odpoveď, že ktorá línia je dôveryhodná a ktorá nie je. ... Oni [čurillovci] vo svojich výpovediach hovoria svoje dojmy, úvahy, veci z počutia, ktoré nevedia zazdrojovať, a to robia v podstate všetci svedkovia z ich strany. Pre mňa by bolo najvýhodnejšie, keby celé to rozhodnutie [o zastavení trestného stíhania] bolo zverejnené, nech si každý urobí obraz… po tom aj mne sa bude jednoduchšie argumentovať.“.

Novinárka Júlia Mikolášiková, nedávno, dňa 14. júla 2026, informovala o tom, že „Ľudovít Makó patril medzi najvýznamnejších kajúcnikov v najväčších korupčných kauzách. Dnes je však situácia iná. V kauze údajného úplatku pre bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského už spolu s ex námestníkom spravodajskej služby Borisom Beňom čelí obvineniu. Zároveň mu prokuratúra obnovila trestné stíhanie aj v kauze Den Braven. … Samosudca ŠTS Rastislav Stieranka... oslobodil exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského „pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný“. … Rozsudok vyhlásil verejne vlani v polovici júna 2025. Prokurátor z generálnej prokuratúry Peter Kysel podal odvolanie, rozhodovať tak bude Najvyšší súd SR. …“.

 

V súvislosti so zastavením trestného stíhania v kauze Rozuzlenie, Denník N dňa 28. 06. 2026 tiež uviedol, že: „Polícia tvrdí, že sa nepreukázalo, že by sa v rámci silových a bezpečnostných zložiek sformovala zločinecká skupina, na čele ktorej by bol Peter Košč a v ktorej mal vplyv jeho blízky kamarát Pčolinský. „Je nepochybné, že sa skutok nestal,“ dospel k záveru vyšetrovateľ Ladislav Greguš,“. Už v roku 2024 sa pritom na podklade uznesení GP SR, ktorými boli zrušené všetky obvinenia, ukázalo, že obvinenia v kauze Rozuzlenie boli vyfabulované a založené len na domnienkach.

Denník Sme dňa 2. júla 2026 tiež informoval o tom, že bolo definitívne zastavené trestné stíhanie v tejto kauze. Uviedol o. i. aj to, že vyšetrovateľ sa „priklonil k názoru, že čurillovci sú svedkami z počutia, ktorí „priamo vlastnými zmyslami nevnímali predmetnú zločineckú skupinu“. Greguš dospel k záveru, že dvaja exriaditelia SIS nemali z tejto funkcie možnosti ovplyvňovať trestné konania. Zdôraznil, že tajná služba produkuje iba spravodajské informácie. „Nakoľko výsledky spravodajskej činnosti sú spravodajské informácie, ktoré nie sú dôkazom v trestnom konaní, môžu slúžiť len ako informácia pre trestné konanie. Dokazovanie v trestnom konaní vykonávajú orgány činné v trestnom konaní a súd,“ argumentoval Greguš.“. Denník Sme v tejto súvislosti samozrejme nepoukázal na to, že na tieto skutočnosti od začiatku upozorňovali nielen Pčolinský s Aláčom (Aláč o tejto problematike napísal vedeckú monografiu s názvom Získavanie informácií na spravodajské účely a na účely trestného konania - vydaná bola v roku 2015), ale neskôr aj GP SR v uzneseniach, ktorými v roku 2024 zrušila obvinenia v tejto kauze. GP SR vo vyššie zmienenom uznesení zo dňa 12. 03. 2024 (ktorým zrušila obvinenia V. Pčolinskému a R. Konečnému), uviedla: „Vyšetrovateľ PZ na strane 38 uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 v súvislosti s „dezinterpretáciou“ informácií uviedol “So zabezpečenými dôkazmi svedčiacimi v prospech dotknutých osôb (nie je zrejmé, aké dôkazy mal vyšetrovateľ PZ na mysli) manipulovali tak, aby sa vytvorili pochybnosti o ich dôveryhodnosti alebo relevancii a tým deformovali objektívny obraz reality. Opomínali dôkladné a nezávislé skúmanie dôkazov (napr. doposiaľ nedisponujeme záznamami v celosti - vyhotovenými vo vozidle P P, aj keď sme o tieto žiadali) a ich prezentáciu v spravodlivom a vyváženom kontexte, a preto vytvorili neopodstatnené a mylné tvrdenie o manipulácii a koordinácií výpovedí svedkov.“. Pokiaľ vyšetrovateľ PZ manipulujúcimi osobami myslel obvineného V P (ako aj spoluobvinených, keďže sa vyjadruje v množnom čísle), opomenul skutočnosť, že obvinený V P (ani nikto zo spoluobvinených) nemal postavenie orgánu činného v trestnom konaní a obvinený V P ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby dôkazy neobstarával, nevykonával, ani nevyhodnocoval. Úlohou Slovenskej informačnej služby, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 zákona č 46/1993 Z. z o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 46/1993 Z. z.“) je získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií, nie dôkazov. Obvinený VP preto nemohol „opomenúť dôkladné a nezávislé skúmanie dôkazov“.“. Nielen denník Sme v súvise s touto kauzou predvídateľne neupozornil napr. ani na tú závažnú okolnosť, ako bolo to, že vyšetrovatelia vyhodnocovali dôkazy, ktorými nedisponovali (t. j. správou SIS, či spravodajskou informáciou). Súčasne treba poukázať tiež na to, že v súvise s úlohou SIS, mainstream neinformoval ani o tom - ako sme si ukázali vyššie - že GP SR v uznesení zo dňa 04. februára 2022, týkajúcom sa kauzy čurillovcov, skonštatovala, že jedným z relevantných podkladov začatia a vedenia vyšetrovania na ÚIS, bola aj spravodajská informácia SIS.

S ohľadom na zastavenie trestného stíhania v tejto trestnej veci, ktoré jasne preukázalo, že išlo o vymyslenú kauzu, je na mieste pripomenúť, že dňa 13. 11. 2023 Denník N vo svojom článku uviedol, že čurillovci: „Opakovane tvrdili, že si nič nevymysleli, a že ich podozrenia o tom, že tím Diany Santusovej na inšpekcii koná za výhody, sú reálne. Cieľom vyšetrovania inšpekčného tímu bola podľa nich ich diskreditácia. Tieto ich tvrdenia sa v auguste potvrdili, keď NAKA obvinila bývalého aj vtedajšieho riaditeľa SIS, riaditeľa NBÚ, ale aj ďalších. Išlo o kauzu Rozuzlenie. Advokát Kubina v tejto súvislosti poukazuje, že práve kauza Rozuzlenie je dôkazom toho, že jeho klienti si proti inšpekcii nič nevymysleli. A keďže sami v tomto prípade upozornili na protiopatrenia, ktoré proti nim tajná služba viedla, stali sa svedkami prípadu. Zároveň v tejto súvislosti požiadali o status chránených oznamovateľov, ktorý aj získali. Tento status ich má ochrániť pred prepustením z polície. Mal zabrániť aj tomu, aby proti nim minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) zasiahol, napríklad aby ich bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov postavil mimo služby.“.

Na tomto mieste dávam do pozornosti aj článok Aktualít zo dňa 20. augusta 2023, na ktorý upozornil aj Denník N vo vyššie zmienenom článku. Aktuality nám v ňom podsunuli tieto informácie: „Vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu a Pavla Ďurku riadne pracovali až do leta 2021. Práve v tomto období ich ďalší kolegovia Štefan Mašin a Milan Sabota pracovali na prípade, kde preverovali podozrenia okolo ľudí z policajnej inšpekcie a SIS. Podľa operatívnych zistení existovala skupina na čele s Koščom, ktorá chce zdiskreditovať vyšetrovateľov a svedkov veľkých káuz. V podstate sa vyšetrovatelia postupne dostávali k tomu, čo je dnes predmetom kauzy Rozuzlenie, no vtedy ešte nemali dostatok dôkazov a ani nikoho neobvinili.“. Ďalej sa v článku uvádzalo nasledovné: „Počas tohto obdobia im však inšpekcia nasadila odposluchy do kancelárií a v septembri 2021 obvinila prvých štyroch vyšetrovateľov: Čurillu, Ďurku, Sabotu a Mašina a dočasného riaditeľa inšpekcie Petra Scholtza. Nie však za to, že by manipulovali svedecké výpovede, ale za to, že chceli vyšetrovať ľudí okolo Košča - no údajne nezákonným spôsobom. Vyšetrovatelia a dvaja operatívci NAKA sú dodnes obvinení, prípad je v závere vyšetrovania.“.

 

3. K statusu chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti a k dočasnému postaveniu čurillovcov mimo služby

 

Od polovice októbra 2023 sú obvinení čurillovci chránenými oznamovateľmi závažnej protispoločenskej činnosti. Túto ochranu im schválil  prokurátor Harkabus z bývalého ÚŠP, ako si ukážeme nižšie. 

 

Dňa 27. októbra 2023 Denník N informoval o tom, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok personálnym rozkazmi dočasne postavil obvinených čurillovcov mimo služby. V článku tiež  o. i. uviedol, že: „Rozhodnutie ministra vnútra voči vyšetrovateľom NAKA je neplatné, reaguje Úrad na ochranu oznamovateľov. Majú totiž status chránených oznamovateľov. … Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti pritom hovorí jasne. Zamestnávateľ podľa jeho znenia môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi len so súhlasom úradu. Minister vnútra Šutaj Eštok takýto súhlas nemal. Z vyjadrenia úradu vyplýva, že oň ani nežiadal. … „Keďže títo policajti sú nedôvodne stíhaní už dva roky a doteraz neboli postavení mimo služby, ide o jasné odvetné opatrenie, ktoré nijako nesúvisí s vývojom ich trestného stíhania,“ dodal Kubina s tým, že práve pre takýto prípad žiadali a aj dostali policajti status chránených oznamovateľov. „Na situáciu budeme reagovať zákonnými prostriedkami,“ povedal ešte advokát. … Obvinenie z manipulácií pritom po vyše polroku generálna prokuratúra Čurillovi a jeho kolegovi Pavlovi Ďurkovi zrušila. Minister Šutaj Eštok napriek tomu aj týmto obvinením argumentuje, prečo ich postavil mimo služby.“. V článku Veronika Prušová zmienila aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý v roku 2021 prepustil čurillovcov na slobodu a „skonštatoval, že trestné stíhanie policajtov nie je dôvodné.“. GP SR ale v roku 2022, dospela k záveru, že čurillovci súd dôvodne obvinení, a súčasne vyjadrila nesúhlas so stanoviskami Krajského súdu v Bratislave, ako sme videli vyššie, čo však autorka neuviedla.

 

Záverom tejto časti treba dodať, že Úrad na ochranu oznamovateľov udelil Ministerstvu vnútra SR pokuty za to, že odmietlo rešpektovať udelenú ochranu.

 

 

K rozhovoru s prokurátorom bývalého ÚŠP GP SR – Matúšom Harkabusom, zo dňa 27. 10. 2023

Denník Sme dňa 27. 10. 2023 zverejnil rozhovor s prokurátorom bývalého ÚŠP GP SR - Harkabusom, ktorý stíhaným čurillovcom udelil štatút ochrany oznamovateľa (ÚŠP GP SR zanikol v marci 2024).  

Pod videorozhovorom je uvedené: „Oni predložili konkrétne podozrenia a niektorí z nich aj procesne vypovedali, niektorí nie. Nechcem sa podrobne vyjadrovať k týmto procesným zisteniam, ale áno, ich oznámenia sú založené na ich zisteniach z výkonu služobnej činnosti v súvislosti s prípadom Rozuzlenie," hovorí prokurátor Špeciálnej prokuratúry, Matúš Harkabus, o tom, že práve on poskytol ochranu oznamovateľom v rámci tímu okolo Jána Čurillu.“.

V rozhovore Harkabus tiež uviedol (v čase od 2:44): „časť tých zistení je z ich služobnej činnosti, časť je tá, ktorá sa k nim dostala tiež cez nejaké kanály, to bude predmetom ich svedeckej výpovede. Všetci z nich budú vypočutí, niektorí boli vypočutí už pred vznesením obvinenia. Konkrétne títo trestne stíhaní policajti vypovedali pred vznesením obvinenia a ich výpovede aj poslúžili ako istý dôkazný podklad vzneseného obvinenia. … my tu vyšetrujeme podozrenie z toho, že v podstate minimálne jeden štátny orgán vykonával činnosť zameranú na to, aby torpédoval vyšetrovania, alebo všeobecne povedané trestné konania iného štátneho orgánu, v záujme ochrany podozrivých osôb. Hovorím to v rovine dôvodného podozrenia, ktoré sa vyšetruje. Nehovorím, že to tak bolo, aby som neprejudikoval vinu. A v tomto kontexte je treba vnímať tie žiadosti o poskytnutie ochrany.“. K Harkabusovmu tvrdeniu o tom, že trestne stíhaní čurillovci vypovedali pred vznesením obvinenia (obvinenia boli v kauze Rozuzlenie vznesené 17. 08. 2023) a o tom, že ich výpovede boli podkladom vzneseného obvinenia, treba pripomenúť, že GP SR v uznesení z roku 2024, ktorým zrušila obvinenie V. Pčolinskému a R. Konečnému, upozornila tiež na to, že: „Dôkazy (výsluchy svedkov) vykonané do 17. 08. 2023 možno považovať za procesné akceptovateľné iba pre začatie trestného stíhania, nie aj pre vznesenie obvinenia. Zároveň je potrebné uviesť, že pre vznesenie obvinenia nepostačuje len nejasné podozrenie z trestnej činnosti, ktoré nie je žiadnym spôsobom verifikované konkrétnymi hodnovernými skutočnosťami“.

Moderátorka ďalej v rozhovore uviedla, že minister vnútra Šutaj Eštok neoznámil tento úkon úradu na ochranu oznamovateľov, a spýtala sa Harkabusa, či to mal oznámiť. On na to odpovedal: „Zákon hovorí jasne, že pokiaľ sa vykoná, teraz neviem či to presne zinterpretujem, ale pokiaľ sa vykoná úkon v pracovnom alebo služobnom vzťahu, ktorý nejakým spôsobom zhoršuje postavenie toho oznamovateľa, tak by mal ten úrad dať k nemu súhlas vopred.“. Moderátorka k tomu uviedla, že „Pani Dlugošová reagovala, že takýto krok zamestnávateľa ako ho neohlási, je neplatný. … predpokladám, že keďže ste viacerým udelili tento štatút ochrany oznamovateľov korupcie, tak niečo relevantné naozaj oznámili, a teda javí sa, že ako keby mali skôr pravdu v tomto prípade.“. Na to Harkabus zareagoval takto: „Áno, zistenia z týchto nešťastných udalostí, nazvaných ako vojna v polícii, sú práve odzrkadlené v uznesení o vznesení obvinenia v kauze Rozuzlenie, ... čiže my tie podozrenia vnímame ako reálne dané a samozrejme otázka preukázania, nepreukázania, bude predmetom ďalšieho vyšetrovania. … Ja som zastupujúci prokurátor v kauze Rozuzlenie.“. V ďalšej časti rozhovoru, nie v kontexte s touto kauzou, tiež uviedol: „my sme povinní dbať aj na vážnosť prokuratúry, aj na integritu trestných stíhaní.“.

Prokurátor Harkabus síce tvrdil, že „tie podozrenia vnímame ako reálne dané“, ale ani jemu ako zastupujúcemu prokurátorovi, ani dozorovému prokurátorovi “elitného“ ÚŠP, neprekážalo napr. ani to - ako sme videli vyššie, aj na podklade citácií niektorých pasáží z uznesenia GP SR z roku 2024 – že: “elitní“ vyšetrovatelia stavali obvinenia na neurčitých domnienkach, nemajúc jediný relevantný dôkaz; vyhodnocovali dôkazy, ktoré nemali k dispozícii; ako ani to, že sa zákonnosť a dôvodnosť trestného stíhania týkajúceho sa kauzy čurillovcov, vyhodnocovala a posudzovala v inej kauze - Rozuzlenie, v ktorej v rámci tzv. paralelného trestného stíhania, čurillovci, trestne stíhaní v primárnej trestnej veci, predstavili svoje obhajobné argumenty a svoje hodnotenie dôkazov a rozhodnutí vykonaných a vydaných v ich primárnej trestnej veci, pričom v paralelnej trestnej veci sa zabezpečili dôkazy z primárnej trestnej veci a dochádzalo k ich opätovnému posudzovaniu a hodnoteniu. Hlavne, že prokurátori sú podľa Harkabusa  “povinní dbať aj na vážnosť prokuratúry“.

Z tohto miesta treba pripomenúť aj tlačovú konferenciu vedenia polície zo dňa 17. 8. 2023, kde sa nám podsúvala “dôkazná situácia“ spôsobom, akoby išlo o hotovú vec. Počas konferencie Branko Kišš - prvý viceprezident policajného zboru, ohľadom obvinení uviedol (v čase od 44:15): „máme 20 výsluchov svedkov. Ten spisový materiál má 1200 strán. Kolegovia sa samozrejme snažili dostať sa k tej pravde objektívnym spôsobom. Všetky výsluchy sa preverovali. Dnes vidíte záver. Sami si urobte záver, že či na základe takto vykonaných úkonov, takéhoto množstva vykonaných úkonov, je možné niekoho niečo naučiť, vyfabulovať. Z praxe vám hovorím, že to možné nie je.“. Branko Kišš nepravdivo informoval verejnosť, tvrdiac, že sa vyšetrovatelia snažili prepracovať k pravde objektívnym spôsobom, a že sa všetky výsluchy preverovali (mimochodom, Denník N v článku zo dňa 27. 10. 2023 tiež uviedol, že podľa jeho informácií má aj Kišš status chráneného oznamovateľa). V rámci tlačovej konferencie sa prezumpcia neviny nahradila prezumpciou viny, a verejnosti sa podsúvali nepravdivé informácie. Preto sa mi v tejto súvislosti v mysli vynorili slová piesne z rozprávky Šíleně smutná princezna: Kujme pikle, pikle kujme, spekulujme, intrikujme, lepšího nic není nad pořádný piklení.

 

Dňa 27. novembra 2023 Aktuality informovali, že minister vnútra podal trestné oznámenie pre okolnosti poskytnutia ochrany čurillovcom, s tým, že podľa jeho názoru bola poskytnutá ochrana nezákonná.

 

K výsluchu prokurátora Harkabusa zo dňa 08. 08. 2024, ktorý sa týkal poskytnutej ochrany oznamovateľom protispoločenskej činnosti

 

Keď čurillovci získali štatút chránených oznamovateľov (najmä vo vzťahu k SIS), boli dôvodne podozriví. Prokurátor Harkabus, ktorý im v októbri 2023 udelil ochranu, v rámci výsluchu zo dňa 08. 08. 2024, ktorý zverejnil advokát Kubina, však na otázku vyšetrovateľa: „Do akej miery ste mal v čase vydania opatrení vedomosť o ich trestnom stíhaní?“ odpovedal takto (s. 7 zápisnice): „U tých, ktorí boli v tom čase trestne stíhaní, to som mal vedomosť mediálnu a od kolegov, pretože sme sa o týchto veciach rozprávali. Myslím si, že nejaké listiny z ich trestného stíhania boli zverejnené ich obhajobou, tie som myslím videl, ale neviem bližšie o čo sa jednalo. Fakt, že v tom čase boli nedôvodne trestne stíhaní, konštatoval aj Krajský súd v Bratislave, z toho čo o tom viem, zotrvávam na názore, že sú nedôvodne trestne stíhaní doposiaľ. Podotýkam ale, že otázka ich trestného stíhania nehrala žiadnu úlohu pri rozhodovaní o splnení zákonných podmienok pre priznanie ochrany. ...“. Svedkami v trestnej veci Rozuzlenie boli väčšinou práve čurillovci, ich blízki a kajúcnici (vyšetrovateľ, ktorý zastavil trestné stíhanie pritom uviedol, že čurillovci boli svedkovia z počutia). Výpovede obvinených čurillovcov tu predstavovali ich obhajobnú argumentáciu, týkajúcu sa ich kauzy. Za svoje výpovede následne získali štatút chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti – najmä vo vzťahu k SIS (pritom GP SR v uznesení z roku 2022 skonštatovala, že čurillovci sú dôvodne podozriví, a tiež skonštatovala, že spravodajská informácia SIS bola jedným z relevantných podkladov pre začatie a vedenie vyšetrovania na ÚIS - 84). Pripomínam tiež, že GP SR v uznesení zo dňa 12. 03. 2024, ktorým boli zrušené obvinenia V. Pčolinského a R. Konečného v kauze Rozuzlenie, k výpovediam tiež uviedla: „... vyšetrovateľ PZ skutkové zistenia k bodu II zistil z výsluchov svedkov Mgr J Č, Ing M Š, Mgr L K a Mgr R S. Z vyšetrovateľom PZ konštatovaných záverov, ku ktorým dospel na základe výpovedí uvedených svedkov, však nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti ani o vymyslení spravodajskej informácie na osobu P P na základe akejkoľvek intervencie obvineného VP, a ani o následnej dezinterpretácií informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P.“.

V rámci výsluchu prokurátor Harkabus tiež o. i. uviedol (s. 3 zápisnice o výsluchu): „Zákon [č. 54/2019] zároveň definuje čo je protispoločenská činnosť, čo v tom čase, trestné činy pre ktoré bolo vedené trestné stíhanie v tzv. kauze rozuzlenie, napĺňali. … Všetci podali kvalifikované oznámenie… a všetky výpovede alebo informácie týchto oznamovateľov prispeli, alebo mohli prispieť k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti a k usvedčeniu páchateľa.“.

 

 

K článku  JUDr. Dany Jelínkovej Dudzíkovej s názvom Mystifikácia súvisiaca s Úradom na ochranu oznamovateľov zo dňa 17. 11. 2023

 

Dňa 17. 11. 2023 bol na Právnych listoch zverejnený článok JUDr. Dany Jelínkovej Dudzíkovej, vtedajšej členky Súdnej rady SR.  V ňom tiež uviedla nasledovné:

„… Zarážajúce je, že vyššie uvedené médiá [mainstream] absolútne nekriticky preberajú právne názory osôb zainteresovaných na výsledku konkrétneho súdneho konania, a to bez toho, aby podrobili ich vyjadrenia krížovej kontrole vykonanej nezávislou osobou znalou práva. …

Na účely zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa za oznamovateľa môže považovať len osoba, ktorá koná v dobrej viere. Čiže žiaden špekulant, ani osoba, ktorá chce šikanóznym výkonom práva dosiahnuť pre seba priaznivejšie postavenie. Inými slovami, nie každé oznámenie je spôsobilé kvalifikovať osobu, ktorá takéto oznámenie urobí, ako oznamovateľa v zmysle uvedeného zákona.                                       Konaním v dobrej viere je konanie fyzickej osoby, ktorá vzhľadom na okolnosti, ktoré sú jej známe, a vedomosti, ktoré v čase oznámenia má, sa odôvodnene domnieva, že uvádzané skutočnosti sú pravdivé; v pochybnostiach sa konanie považuje za konanie v dobrej viere, dovtedy, kým sa nepreukáže opak.

Existencia dobrej viery by mala byť spôsobilým predmetom preskúmania súdom.

Z uvedeného vyplýva, že len oznámenie, bez ďalšieho, samé o sebe nestačí na získanie štatútu oznamovateľa, ktorý môže spadať pod ochranu úradu. …                                                                                                                   

Zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovnoprávny úkon“) voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu; voči chránenému oznamovateľovi, ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas úradu vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis. Súhlas úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa.                                                                                                                                

Pracovnoprávny úkon, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa je v zákone uvedený ako odkaz napríklad na § 192 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. …                                                                                                                             

V prípade, že oznamovateľ je dotknutý na svojich subjektívnych právach rozhodnutím zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej správy a ten vydal rozhodnutie v administratívnom konaní, je to správny súd, ktorý je jediný oprávnený preskúmať, či došlo k tak podstatnému porušeniu povinností v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia a toto porušenie mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.                                                 Je potrebné dôsledne rozlišovať, kedy sa nachádzame vo sfére súkromného a kedy vo sfére verejného práva.              Len a jedine správny súd má právomoc vyniesť verdikt nad zákonnosťou či nezákonnosťou postupu zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej správy, a ktorý v administratívnom konaní urobí voči dotknutej osobe príslušný právny úkon. Žiadna iná cesta prieskumu zákonnosti konania a vydaného rozhodnutia neexistuje.“.

 

K vyjadreniu  Odboru prevencie a komunikácie Úradu na ochranu oznamovateľov z mája 2025

Dňa 8. mája 2025 denník Sme v článku s názvom Čurillovci sú stále chránenými svedkami, informoval tiež o tom, že: „Status chráneného oznamovateľa podľa zákona zaniká iba za určitých okolností. Napríklad, ak sa oznamovateľ vzdá ochrany, skončením alebo zánikom pracovnoprávneho vzťahu, po troch rokoch od skončenia trestného konania, ktoré začalo na základe oznámenia alebo ak sa preukáže, že podanie oznámenia nebolo konaním v dobrej viere, prípadne odsúdením chráneného oznamovateľa za trestný čin krivého obvinenia, krivej výpovede alebo krivej prísahy,“ vysvetlila Znášiková [z Odboru prevencie a komunikácie Úradu na ochranu oznamovateľov].“.
Zároveň pripomenula, že hlavný význam tzv. statusu chráneného oznamovateľa je, že má preventívne chrániť oznamovateľov pred konaním zamestnávateľa, ktoré by mohlo byť odvetou za podané oznámenie.“. Denník Sme tiež pripomenul, že štatút chránených oznamovateľov získal čurillovci „na základe rozhodnutia prokurátorov, ktorí dozorovali kauzu Rozuzlenie.“. V súvislosti s touto kauzou však denník neupozornil na to, že obvinenia boli v roku 2024 zrušené, pretože boli vykonštruované a  založené len na neurčitých domnienkach.

 

Aktuality v článku zo dňa 24. apríla 2026 v súvise s kauzou Rozuzlenie a ochranou oznamovateľov tiež uviedli, že: „Samotné zastavenie trestného stíhania neznamená, že by policajti známi ako čurillovci teraz stratili ochranu ako oznamovatelia. „Tá totiž trvá ešte tri roky od právoplatného ukončenia veci," dodáva Mašín.“.

 

K rozhovoru s Vladimírom Pčolinským zo dňa 20. 05. 2026

Vladimír Pčolinský v rozhovore zo dňa 20. 05. 2026, ohľadom kauzy Rozuzlenie, v reakcii na zastavené trestné stíhanie, uviedol vo vzťahu k tomu, že prokurátor udelil čurillovcom štatút chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti, nasledovné (v čase od 10:20): „Myslím si, že prokuratúra by mala preskúmať, či urobili oznámenia v dobrej viere, alebo už vtedy vedeli, že to čo hovoria, je lož, že to nemá žiadne reálne základy, a že v zásade im niekto neoprávneným spôsobom privodil prospech. To je podľa mňa kľúčová otázka. A potom je ďalšia otázka, či by ľudia, ktorí takto konali nemali niesť aj nejakú zodpovednosť, aj keď si myslím, že trestnoprávnu nikdy niesť nebudú… keď už nebudú žiadne trestnoprávne dôsledky, tak aspoň o tom hovorme, nech si ľudia pamätajú aj do budúcnosti... ochranu udelil prokurátor Harkabus, bývalý prokurátor ÚŠP… a či v tom išiel s nimi, alebo ho jednoducho oklamali. Jedna aj druhá možnosť sú veľmi zlé.“.

 

4. K nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 42/2023 zo dňa 22. 08. 2024

 

Ústavný súd SR týmto nálezom odmietol sťažnosti obvinených čurillovcov proti odpočúvaniu ich kancelárií. Policajná inšpekcia ich v roku 2021 odpočúvala so súhlasom vtedajšieho Okresného súdu Bratislava III kvôli podozreniu, že manipulujú trestné stíhania v exponovaných kauzách.

ÚS SR v náleze sp. zn.  III. ÚS 42/2023 zo dňa 22. 08. 2024 (ktorý je dostupný na tejto stránke, o. i. skonštatoval):

 

„6. Sťažovatelia 1 až 4 majú v prebiehajúcom trestnom konaní postavenie obvinených. Nie je dôvod nevztiahnuť na ich ústavné sťažnosti závery zjednocujúceho stanoviska. Trestné konanie vedené proti sťažovateľom je v štádiu prípravného konania po podaní návrhu na podanie obžaloby. Tak je iba na orgánoch činných v trestnom konaní a následne súdoch, aby sa vysporiadali s námietkami sťažovateľov o nezákonnosti príkazov a na ich základe zabezpečených dôkazov. Preto boli ústavné sťažnosti sťažovateľov 1 až 4 podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné odmietnuté.

7. Voči tomu neobstojí námietka sťažovateľov 1 až 4 o tom, že príkazy boli vydané v inom trestnom konaní. Podstata ich argumentácie spočíva v tom, že na základe príkazov zabezpečené záznamy boli proti nim použité pri vznesení obvinenia. Preto je bez významu, že príkazy boli vydané v inom vo veci trestnom konaní. Aj v trestnom konaní, ktoré proti sťažovateľom prebieha, tak sťažovatelia môžu namietať nezákonnosť príkazov a z toho vyplývajúcu nepoužiteľnosť na ich základe zabezpečených záznamov. Nepodstatné je to, že trestné stíhanie vedie iný vyšetrovateľ a iná prokuratúra. Rovnako bez významu je tvrdenie o tom, že ak by im nebolo vznesené obvinenie, o príkazoch by sa nedozvedeli, keďže nemožno predpokladať, že by príkazy boli vydané až potom, ako došlo k vzneseniu obvinenia. Práve to, že sťažovatelia 1 až 4 sa o príkazoch dozvedeli potom, ako im bolo vznesené obvinenie, má právny význam pre určenie právnych prostriedkov ochrany ich ústavných práv v prostredí proti ním vedeného trestného procesu, v ktorom môžu namietať nezákonnosť voči ním zabezpečených záznamov, a to aj z dôvodu, že príkazy nemali byť vydané.

9. … Sťažovateľmi tvrdený zásah do ich práva na súkromie, osobitne v prostredí ich pracoviska, nie je ničím výnimočný a tak hodný osobitného zreteľa.“.

ÚS SR tiež uviedol, že sťažovatelia 5 a 6 boli pôvodne podozriví, ale doteraz sú neobvinení.

Ďalej ÚS SR tiež skonštatoval nasledovné:

„14. Mestský súd Bratislava I, na ktorý prešiel výkon súdnictva z okresného súdu, ktorý sťažovateľmi 5 a 6 namietaný príkaz vydal, uviedol, že postupoval štandardným spôsobom, stotožnil sa s návrhom prokurátora na vyhotovenie záznamov, pričom namietané skutočnosti o neodôvodnenosti príkazov považuje za nepodložené. ...

19. Zásah do práv sťažovateľov bol vykonaný v trestnom konaní na základe zákonom predpokladaného postupu upraveného v § 114 ods. 1 a 2 Trestného poriadku. Šlo o zásah, ktorého účelom bolo objasnenie podozrení zo spáchania závažných trestných činov v policajnom prostredí. Odôvodnenie namietaného príkazu vychádza z návrhu prokurátora, z ktorého je zrejmé, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mali dopustiť policajti ovplyvňovaním priebehu trestných konaní. Tieto podozrenia vyplynuli z výpovede konkrétneho svedka a operatívno-pátracou činnosťou bolo zistené, že na tejto činnosti sa mohli zúčastniť aj sťažovatelia 5 a 6, ktorí v tom čase vykonávali prácu operatívnych pracovníkov polície. Prokurátor v návrhu uviedol, že záznamami udalostí z kancelárie sťažovateľov by mohli byť zabezpečené dôkazy pre objasnenie vyšetrovanej veci, ktoré len ťažko možno zabezpečiť iným spôsobom. Po opise návrhu prokurátora nasleduje v namietanom príkaze prepis ustanovení § 114 ods. 1 a 2 Trestného poriadku a záver súdu, že požadovaný zásah do základných práv a slobôd sťažovateľov zodpovedá požiadavke legality, legitimity a proporcionality, keďže v súčasnom štádiu konania ide o jediný spôsob, ktorým možno zistiť údaje potrebné pre trestné konanie.

20. … aj z § 114 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého nie príkaz sudcu pre prípravné konanie, ale práve návrh prokurátora musí byť odôvodnený podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých sa vyhotovovanie záznamov týka. Vo veci sťažovateľov bolo dostatočne zdokumentované podozrenie o možnej trestnej činnosti v prostredí polície. K tomu treba doplniť, že toto podozrenie nemuselo byť ani v miere, ktorá je potrebná na vznesenie obvinenia. Z výpovede svedka tak pre orgány činné v trestnom konania vyplynula taká miera podozrenia zo spáchania trestných činov, ktorú nemožno hodnotiť ako objektívne nerozumnú. Okresný súd sa s týmto hodnotením zo strany prokurátora stotožnil, keď celkom prirodzene vychádzal z výpovede svedka, z ktorej vyplývali skutočnosti o možnom a závažnom protiprávnom konaní. Zásah do práv sťažovateľov tak sledoval dostatočne osvedčený legitímny verejný záujem na objasnení podozrení z trestnej činnosti.

21. …  Úvaha prokurátora o tom, že ďalšie dôkazy o možnej trestnej činnosti v prostredí polície nemožno zabezpečiť inak, nie je zjavne mylná či všeobecná. K páchaniu trestnej činnosti malo tak, ako to vyplynulo z v tom čase zistených skutočností, dôjsť v prostredí relatívne uzavretého pracoviska a pri komunikácii jednotlivých podozrivých osôb. Pri takto páchanej trestnej činnosti je jej objasnenie, či už smerom k potvrdeniu, alebo vyvráteniu podozrení, inými spôsobmi dokazovania prirodzene vylúčené.

22. Odôvodnenie účelu nariadenia príkazu je jasné a logické a jeho ústavnú neudržateľnosť nespôsobuje to, že súd sa priklonil k jasnej, skutkovo zdôvodnenej a logickej úvahe prokurátora. Povinnosť riadneho odôvodnenia nie je porušená, ak je rozhodnutie založené na podrobnej a detailnej žiadosti prokurátora (rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie vo veci C-349/21). Okrem toho rozsah zisťovania a oznamovania údajov bol príkazom limitovaný výlučne na služobnú miestnosť sťažovateľov, teda na ich pracovné prostredie a týkal sa presne vymedzeného obdobia. ... V prípade sťažovateľov nejde o spätné odôvodňovanie zásahu do ich súkromia. Zdôvodnenie zásahu do práv sťažovateľov tomuto zásahu predchádzalo a, prirodzene, bolo spojené nielen s odôvodnením príkazu, ale aj návrhu na jeho vydanie. Ústavná sťažnosť sťažovateľov 5 a 6 je tak nedôvodná, a preto jej nebolo vyhovené.“.

 

5. K uzneseniu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/2025, zo dňa 27. marca 2025, ktorým odmietol sťažnosť jedného z čurillovcov

 

V tomto uznesení (dostupnom na tejto stránke), na ktoré upozornili napr. aj Právne listy, a tiež aj advokát JUDr. Martin Bezák, Ústavný súd SR posudzoval sťažnosť jedného z obvinených policajtov voči personálnym rozkazom ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorými boli dočasne postavení mimo služby, a označil jeho argumentáciu za neopodstatnenú. V rámci neho tiež skonštatoval nasledovné:

 

„18. V danej veci niet nijakých pochybností o tom, že pomer medzi sťažovateľom ako policajtom a ministerstvom vnútra ako jeho „zamestnávateľom“ je pomerom služobným, a nie pomerom pracovnoprávnym, ako sa mylne domnieva sťažovateľ. Keďže žalovaný podľa zákona č. 73/1998 Z. z. koná vo veciach služobného pomeru... ako orgán štátnej správy a jeho rozhodnutia a postupy podľa tohto zákona sa preto považujú za rozhodnutia a postupy v oblasti verejnej správy, aj vzťah medzi sťažovateľom (žalobcom) ako policajtom a žalovaným ako orgánom verejnej správy vo veciach služobného pomeru vrátane dočasného pozbavenia je vzťahom verejnoprávnym vyplývajúcim zo zákona č. 73/1998 Z. z., a nemožno ho považovať za vzťah civilnoprávny, o ktorom by mohol rozhodovať všeobecný súd v civilnom konaní. ...

20. Taktiež personálny rozkaz nadriadeného je definovaný ako individuálny správny akt, ktorý je rozhodnutím o verejnom subjektívnom práve, ktorému sa poskytuje ochrana v správnom súdnictve postupom podľa Správneho súdneho poriadku;...

23. … je nepochybne zjavné, že inštitút dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby podľa § 46 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nemá definitívny charakter (ako skončenie služobného pomeru), ide o prechodný nástroj krátkodobého obmedzenia plnohodnotného výkonu služobného pomeru policajta, ktorý je jeho nadriadený (minister) povinný aplikovať, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo spáchal trestný čin. Takýto postup nadriadeného (ministra) nemôže byť sám osebe stigmatizovaný vadou nezákonnosti. ...

27. Ani v Správnom súdnom poriadku chýbajúce ustanovenia o neodkladnom opatrení ani tvrdenie sťažovateľa o jeho ochrane ako oznamovateľa trestnej činnosti z jeho služobného pomeru nerobí pracovnoprávny pomer ani z jeho sporu s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pracovnoprávny spor ani antidiskriminačný spor (k tomu bod 3 odôvodnenia tohto uznesenia).

28. Iba na okraj veci k tomu ústavný súd dodáva, že zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov zároveň nemožno vyvodiť, že bol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám. (v rámci diškurzu k danej problematike pozri napríklad autorský článok JUDr. Samuela Marra LL.M. „Whistleblowing pri pozbavení výkonu štátnej služby policajtov“, Justičná revue, 2024, č. 5, s. 561, verejne dostupný na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky https://www.justice.gov.sk/, ako aj dôvodová správa k zákonu č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov).“.

 

6. K rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/50/2024 zo dňa 19. 11. 2025

 

Správny súd v Bratislave týmto rozsudkom zrušil rozhodnutie ministra vnútra SR zo dňa 19. 02. 2024 a personálny rozkaz ministra vnútra zo dňa 27. 10. 2023 v prípade P. Ďurku, a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.  Správny súd v rozhodnutí skonštatoval v relevantných pasážach nasledovné:

 

„97.  … zákon o ochrane oznamovateľov je implementáciou smernice a preto je potrebné ho vykladať eurokonformne,...

103. Smernica k informáciám o porušeniach v čl. 5 ods. 2 uvádza, že informácie o porušeniach sú informácie, vrátane odôvodnených podozrení o skutočných, alebo možných porušeniach a o pokusoch zatajiť takéto porušenia, ku ktorým došlo alebo ku ktorým veľmi pravdepodobne dôjde v organizácii, v ktorej nahlasujúca osoba pracuje, alebo pracovala, alebo v inej organizácii, s ktorou nahlasujúca osoba je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce. Oznámenie o protispoločenskej činnosti tak nie je viazané výlučne len na informácie, týkajúce sa organizácie, v ktorej oznamovateľ pracuje, ale je naviazané aj na informácie, ktoré sa týkajú organizácií, s ktorou bol v kontakte a nebol priamo v pracovnom alebo inom obdobnom vzťahu. ...

109. … Vychádzajúc z dôvodovej správy... možno konštatovať, že samotný zákonodarca definoval oznámenie ako „uvedenie akýchkoľvek skutočností, ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti a kvalifikované oznámenie je uvedenie skutočností, ktoré môžu prispieť k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti. Rozlišovanie medzi týmito pojmami má význam vo vzťahu k poskytovanej ochrane. Oproti platnej úprave sa však pri definícii kvalifikovaného oznámenia nevyžaduje „vyššia kvalita informácií“. Nemusí ísť teda o informácie, ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti.“…

114. … Chránený oznamovateľ má právo na to, aby akýkoľvek zásah zo strany zamestnávateľa do jeho práv a povinností zamestnanca, vykonaný bez jeho súhlasu, podliehal predchádzajúcemu schváleniu. … Predchádzajúci súhlas úradu sa tak stáva imanentnou súčasťou ochrany chráneného oznamovateľa, podmieňujúcou platnosť právneho úkonu zamestnávateľa alebo zákonnosť jeho rozhodnutia. …

121… Správny súd pripomína, že Úrad na ochranu oznamovateľov v konaní o udelenie súhlasu preskúmava všetky relevantné skutočnosti, pričom nie je vylúčené, že by Úrad na ochranu oznamovateľov udelil súhlas na vykonanie pracovnoprávneho úkonu. …

128. … je potrebné, aj vo vzťahu k minimalizácii zásahov do práv policajta, ktorý má byť dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, ako aj s prihliadnutím na ďalšie relevantné skutočnosti (napr. prezumpcia neviny), aby bola maximálna lehota dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby striktne dodržaná a predĺžená len vo výnimočných prípadoch, ktoré však musia byť konkrétnym spôsobom odôvodnené.

129. … Až vo vzťahu k predĺženiu tejto doby zákon [o štátnej službe] stanovuje, že táto doba (teda nevyhnutne potrebná, najdlhšie však na 6 mesiacov) môže byť výnimočne predĺžená v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to až do času jeho právoplatného skončenia. …

130. Po oboznámení sa s administratívnym spisom však správny súd konštatuje, že žalobca bol ihneď výkonu štátnej služby pozbavený do právoplatného skončenia trestného stíhania, bez toho, aby bol splnený prvý krok (doba nevyhnutne potrebná, najdlhšie na 6 mesiacov) a následne neboli v napadnutom rozhodnutí identifikované ani žiadne konkrétne výnimočné okolnosti na možné predĺženie tejto doby. V administratívnom spise sa nenachádza ani zmienka o tom (napr. kópia predchádzajúceho rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby na maximálne 6 mesiacov), že by bol žalobca najprv výkonu štátnej služby pozbavený len na nevyhnutne potrebnú dobu a toto ani žalovaný netvrdil. Samotný personálny rozkaz sa vo svojom odôvodnení obmedzil výlučne len na konštatovanie toho, že „menovaný sa dočasne pozbavuje podľa § 46 ods. 2 zákona do právoplatného skončenia trestného stíhania.“. … tak došlo k porušeniu § 46 odsek 2 zákona o štátnej službe, keď nerešpektoval časové hľadisko dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby u žalobcu, a tým tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

131. … neobstojí argumentácia žalovaného, ktorý sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby snažil odôvodniť tým, že v prípadoch trestného stíhania, kedy toto stíhanie vedie OČTK, nemožno odhadnúť dobu, a preto je právomocou ministra dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Uvedené tvrdenie nemá relevantný podklad v zákone o štátnej službe.

133. Vychádzajúc z § 46 ods. 1 písm. b) o štátnej službe, policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý že a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom alebo b) spáchal trestný čin. Citované ustanovenie tak na aplikáciu inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby predpokladá kumulatívne naplnenie dvoch podmienok, a to (i) existencia skutočností, ktoré odôvodňujú, že ďalšie ponechanie policajta vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a (ii) existencia dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu.

134. … Je... na uvážení nadriadeného, aby v medziach racionálnej úvahy bez akýchkoľvek subjektívnych vplyvov a po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu vyhodnotil, ktoré skutočnosti bude považovať za dôležité záujmy štátnej služby …

136. S prihliadnutím na uvedené správny súd súhlasí s tým, že jedna z podmienok, a to podmienka toho, že policajt je dôvodne podozrivý z trestného činu sa preukazuje napr. uznesením o vznesení obvinenia – uznesenie o vznesení obvinenia je relevantným podkladom na splnenie podmienky – „dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu“ – to však samo o sebe nepostačuje.

138. Personálny rozkaz sa vo svojom odôvodnení obmedzil výlučne na konštatovanie toho, že „ďalšie ponechanie menovaného vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby a priebeh objasňovania jeho konania.“ Bližšie a konkrétne dôvody neboli v personálnom rozkaze žiadnym spôsobom špecifikované. … správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nenašiel žiadnu odôvodnenú racionálnu úvahu a ani konkrétne okolnosti, ktoré by po posúdení odôvodňovali dostatočný záver, že bola splnená táto kumulatívna podmienka. Žalovaným tvrdené skutočnosti sú generické, všeobecné, pričom ako v napadnutom rozhodnutí, tak ani v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by konkrétnym a racionálnym spôsobom odôvodňovali spomenutú podmienku…

141. … správny súd nevzhliadol žiadnu dôvodnú okolnosť, ktorú by žalovaný tvrdil a ktorá by odôvodňovala nutnosť po viac ako dvoch rokoch od vznesenia obvinenia, aplikáciu inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

153. … V posudzovanom prípade sa… konanie vracia do štádia pred rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorý bude v ďalšom konaní povinný aplikovať relevantné právne predpisy a skutkový stav, vzniknutý k momentu, ku ktorému sa vec vrátila na ďalšie konanie.“.

 

Záverom tejto časti chcem podotknúť, že správny súd sa v rozhodnutí nezaoberal vyššie uvedeným nálezom ÚS SR sp. zn. 1 ÚS 220/2025, zo dňa 27. marca 2025, kde ÚS SR tiež skonštatoval: „28. Iba na okraj veci k tomu ústavný súd dodáva, že zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov zároveň nemožno vyvodiť, že bol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám.“.

 

7. K uzneseniu sudcu Hajduka sp. zn. 36T/22/2024 zo dňa 09. 02. 2026

 

Sudca JUDr. Tomáš Hajduk uznesením Mestského súdu Bratislava I z 9. februára 2026 odmietol obžalobu podanú na čurillovcov, z dôvodu, že bolo porušené právo na obhajobu (vyšetrovanie viedol zaujatý policajt, ktorý mal byť vylúčený vzhľadom k pochybnosti o jeho nezaujatosti k jednému z obvinených a k poškodeným, a iné). Obžaloba bola podaná v júli 2024, na obvinených J. Čurillu, P. Ďurku, Š. Mašína, M. Sabotu, B. Dunčka, R. Magulu a P. Scholtza, za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom. Advokát Kubina na uznesenie sudcu JUDr. Hajduka z februára tohto roka, zareagoval vo svojom FB statuse takto: „Dnešným rozhodnutím súdu o odmietnutí obžaloby podanej proti Čurillovcom sa ich trestné stíhanie dostalo do stavu, ktorý môžeme označiť ako „dôkazný bankrot” so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. …“. Túto reakciu prebrali následne aj médiá, ako napr. denník Sme,  Denník N, či Postoj.

 

Advokát Kubina v rámci svojho FB statusu zo dňa 12. februára 2026, zverejnil aj predmetné uznesenie sudcu Hajduka. Podstatné je, že na s. 24 sudca skonštatoval nasledovné:

 

„Vzhľadom na to, že obhajoba sa primárne domáhala zastavenia trestného stíhania podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. tvrdiac, že skutky 1/-2/ (ale to by sa zrejme vzťahovalo aj na skutok 3/) vôbec nie sú trestnými činmi, súd konštatuje, že s týmto názorom sa predbežne nestotožnil. Obvineným sa kladie za vinu, že (zjednodušene) mali na základe nimi vykonštruovaných skutočností začať trestné stíhanie s cieľom nezákonne trestne stíhať, diskreditovať a zmariť služobnú činnosť príslušníkov ÚIS (skutok 1/), resp. za týmto účelom mali vyhotoviť realizačný návrh (skutok 2/), vyzrádzať verejne nedostupné skutočnosti, odvolať vedúcu vyšetrovacieho tímu, odňať vyšetrovacie spisy a iné (skutok 3/); podstata takto popisovaných skutkov sa súdu (mimo niektorých skutkových nepresností, resp. formy trestnej súčinnosti) javila ako napĺňajúca znaky trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák. V zásade to isté potom platí aj pri skutku 4/, kde sa námietky obvineného Mgr. Ďurku koncentrovali do eventuálnej aplikácie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., ktorý si ale so zreteľom na skutkové a právne špecifická veci vyžaduje dokazovanie na hlavnom pojednávaní (samozrejme, po vrátení veci si vyšetrovateľ/ prokurátor tieto špecifiká vedia posúdiť aj samostatne).“. Je teda zrejmé, že sudca skonštatoval, že stíhanie čurillovcov je dôvodné, a teda nie je pravdou, že trestné stíhanie sa v dôsledku odmietnutia obžaloby dostalo do stavu “dôkazného bankrotu“ so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú, ako to tvrdil advokát Kubina.

Na s. 24 uznesenia súd tiež uviedol, že „námietku podľa ktorej sa prokurátor nevysporiadal so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu sp. zn. 2Tpo/64 – 68/2021 súd nepovažoval za opodstatnenú. Nie je jeho povinnosťou pri podávaní obžaloby reagovať na výhrady súdu, ktorý v skoršej fáze trestného konania (za inej dôkaznej situácie) rozhodoval o väzbe.“.

 

Na s. 25 uznesenia sudca JUDr. Hajduk dospel k záveru, že „v priebehu vyšetrovania došlo k tak závažným procesným chybám, ktoré svojou povahou dosahujú intenzitu porušenia práva na obhajobu (viedol ho zaujatý policajt, pre nekompletnosť spisového materiálu nebola vyriešená otázka zaujatosti prokurátora a iné), z ktorého dôvodu súd obžalobu... odmietol a vec vrátil do prípravného konania… mestský súd považuje za potrebné dodať, že ak by napriek zistenému stavu obžalobu prijal, aby potom na hlavnom pojednávaní dospel k identickým záverom, obvinených (vtedy už obžalovaných) by… musel oslobodiť; zvoleným postupom preto umožnil orgánom činným v trestnom konaní zvolené nedostatky odstrániť.“. Advokát Kubina v reakcii na toto uznesenie vo svojom FB statuse tiež uviedol: „Dnešným rozhodnutím súdu o odmietnutí obžaloby podanej proti Čurillovcom sa ich trestné stíhanie dostalo do stavu, ktorý môžeme označiť ako „dôkazný bankrot” so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Stalo sa to výlučne vinou zaujatého vyšetrovateľa ÚIS a všetkých prokurátorov, ktorí vykonávali dozor a dohľad nad zákonnosťou trestného konania a nenapravili tieto pochybenia, kým sa ešte podľa zákona dalo. Dnes sa to už nedá.“.

 

V súvislosti s týmto uznesením Aktuality tiež informovali o tom, že proti nemu podala sťažnosť nielen prokuratúra, ale aj samotní policajti, ktorí „krajskému súdu podali návrh, aby rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a sám rozhodol tak, že ich stíhanie zastaví. Právny zástupca čurillovcov Peter Kubina už po rozhodnutí mestského súdu vyhlásil, že situácia má len jedno zákonné riešenie: „Trestné stíhanie bude nutné zastaviť.““.

 

8. K stanoviskám generálneho prokurátora SR k správnym žalobám s návrhom na zrušenie personálnych rozkazov z dôvodu ich nezákonnosti zo dňa 25. februára 2026

 

Potom ako generálna prokuratúra v roku 2022 skonštatovala, že obvinenia čurillovcov sú dôvodné, a potom ako súd v uznesení z 9. februára 2026 skonštatoval dôvodnosť ich stíhania, po viac ako dvoch rokoch, prekvapivo vstúpil do konaní generálny prokurátor Žilinka, ktorý vo svojom FB statuse zo dňa 25. februára 2026 oznámil, že vstúpil „do 24 konaní vedených na Správnych súdoch v Bratislave a Banskej Bystrici vo veciach správnych žalôb podaných proti personálnym rozkazom vydaným voči policajtom bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Prokurátor zároveň súdom predložil stanoviská k správnym žalobám s návrhom na zrušenie personálnych rozkazov z dôvodu ich nezákonnosti.“.

 

Advokát Kubina v rámci svojho FB statusu z 3. marca 2026, zverejnil stanovisko prokurátora GP SR z 25. februára 2026 k jednej zo správnych žalôb (týkajúcej sa J. Čurillu), s dodatkom, že ďalšie stanoviská k tomuto druhu žalôb sú identické. Na s. 4 stanoviska prokurátor uviedol: „je potrebné dospieť k záveru, že cieľom zákonodarcu  bolo vytvoriť fungujúci systém ochrany oznamovateľov tak, aby jej poskytnutie bolo efektívne a účinné, resp. aby splnilo svoj účel s ohľadom na dôležitosť verejného záujmu, ktorý sa právnou normou chráni. … Prevedenie (ako aj preloženie) policajta na inú organizačnú zložku PZ (resp. na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby) má tak konkrétnu podobu, ktorá je závislá od vôle a posúdenia orgánu verejnej správy, ktorý personálny rozkaz vydal, pričom táto nebola v tomto konkrétnom prípade ovplyvnená právnymi zmenami vyplývajúcimi z organizačného opatrenia.“.

Na s. 10 a 12 stanoviska prokurátor skonštatoval: „je potrebné poznamenať, že plk. Mgr. J. Čurilla bol prevedený na inú funkciu… Uvedená skutočnosť je relevantná z dôvodu, že na takýto pracovnoprávny úkon nebol zo strany žalobcu daný súhlas. … Otázka súhlasu policajta je však v danom prípade relevantná z dôvodu statusu chráneného oznamovateľa, pretože ak policajt takýto súhlas neudelil, bol jeho nadriadený pri vydávaní personálneho rozkazu povinný postupovať podľa § 7 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z.z. V predmetnej veci… postup prezidenta Policajného zboru, ktorý si pred vydaním personálneho rozkazu č. 379 zo dňa 28. 08. 2024 (a ani po jeho vydaní) nevyžiadal súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, vyvolal právny stav, v dôsledku ktorého je predmetný personálny rozkaz neplatný s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 2 druhej vety zákona č. 73/1998 Z. z. a §7 ods. 8 zákona č. 54/2019 Z. z. … v dôsledku identifikovaného nezákonného postupu orgánov verejnej správy v predmetnej veci bola neprípustným spôsobom vylúčená pôsobnosť Úradu na ochranu oznamovateľov ako štátneho orgánu, ktorého poslaním je okrem iného poskytovanie právnej ochrany zamestnancom, ktorý majú právny status chránených oznamovateľov v prípade navrhovaných a realizovaných pracovnoprávnych úkonov zo strany zamestnávateľov.“.

 

K stanovisku prokurátora GP SR sa žiada dodať, že ani on sa (podobne ako pred tým Správny súd v Bratislave), nezaoberal vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. 1 ÚS 220/2025, zo dňa 27. marca 2025, v ktorom ÚS SR tiež skonštatoval: „28. Iba na okraj veci k tomu ústavný súd dodáva, že zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov zároveň nemožno vyvodiť, že bol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám.“.

 

V súvislosti so stanoviskom prokurátora GP SR je tiež zaujímavá aj tá skutočnosť, že GP SR v uznesení zo 4. februára 2022, ktoré sa týkalo kauzy čurillovcov, uviedla, že spravodajská informácia SIS bola jedným z relevantných podkladov pre začatie a vedenie vyšetrovania na ÚIS (s. 84). Čurillovci (vyšetrovateľom označení sko svedkovia z počutia), pritom v roku 2023, v súvise s kauzou Rozuzlenie - v ktorej ich výpovede predstavovali obhajobnú argumentáciu týkajúcu sa ich kauzy - získali status chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti (najmä vo vzťahu k SIS). GP SR v roku 2024 zrušila obvinenia v prípade Rozuzlenie, pričom pripomínam, že GP SR v uznesení týkajúcom sa V. Pčolinského skonštatovala tiež, že: „Z odôvodnenia uznesenia PPZ-2/NKA-ST1-2023 vyplýva, že vyšetrovateľ PZ skutkové zistenia k bodu II zistil z výsluchov svedkov Mgr J Č, Ing M Š, Mgr L K a Mgr R S. Z vyšetrovateľom PZ konštatovaných záverov, ku ktorým dospel na základe výpovedí uvedených svedkov, však nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti ani o vymyslení spravodajskej informácie na osobu P P na základe akejkoľvek intervencie obvineného V P, a ani o následnej dezinterpretácií informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov v motorovom vozidle P P. … Dôkazy (výsluchy svedkov) vykonané do 17. 08. 2023 možno považovať za procesné akceptovateľné iba pre začatie trestného stíhania, nie aj pre vznesenie obvinenia. Zároveň je potrebné uviesť, že pre vznesenie obvinenia nepostačuje len nejasné podozrenie z trestnej činnosti, ktoré nie je žiadnym spôsobom verifikované konkrétnymi hodnovernými skutočnosťami.““.

 

Celkom na záver chcem ešte upozornisť na tieto medializované informácie:

 

Dňa 28. 04. 2026 TA3 informovala o tom, že „Minister vnútra tvrdí, že čurillovci by už nemali mať status chránených oznamovateľov. Dostali ho totiž pre kauzu Rozuzlenie, ktorej vyšetrovanie teraz polícia zastavila. O zániku ochrany môže rozhodnúť iba Generálna prokuratúra. … [legislatíva]... hovorí, že ochrana oznamovateľov trvá ešte tri roky od skončenia trestného konania. Samotné zastavenie vyšetrovania pritom automaticky neznamená zánik tejto ochrany.“.

Noviny.sk dňa 14. mája 2026 informovali, že „Juraj Svítok uspel v súdnom spore proti Ministerstvu vnútra SR. Správny súd rozhodol, že jeho preradenie z Úradu inšpekčnej služby do Bánoviec nad Bebravou bolo nezákonné. … Bratislavský správny súd potvrdil nezákonnosť jeho preradenia z prestížneho Úradu inšpekčnej služby na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou. Rozhodnutia, ktoré viedli k jeho preloženiu, boli zrušené, a to predovšetkým pre chýbajúci súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. ...“. Jurajovi Svítkovi taktiež prokurátor Harkabus priznal štatút chráneného oznamovateľa protispoločenskej činnosti v súvislosti s kauzou Rozuzlenie (viď s. 2 zápisnice o výsluchu prokurátora Harkabusa).

Dňa 16. júla 2026 denník Pravda zverejnil rozhovor s advokátkou zastupujúcou ministerstvo vnútra v kauze čurillovcov, týkajúcej sa ich postavenia mimo služby.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia