JUDr. Katarína Roskoványi, prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
Stanovisko k príspevku Ing. Tomáša Pullmanna „Nezávislosť preverovania ako predpoklad účinnosti“ zo 6. novembra 2026[1]
Na úvod považujem za dôležité zdôrazniť, že pisateľ príspevku Ing. Tomáš Pullmann nie len laikom v oblasti práva, ale aj poškodeným v trestnom konaní, v ktorom došlo k vydaniu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. sp. zn. I. ÚS 242/2026 zo 16. apríla 2026 (ďalej iba „nález“).
Účelom môjho príspevku[2], na ktorý pán Pullmann reagoval, nebolo hodnotiť skutkové okolnosti trestného konania, ale právny dôsledok nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej iba „ústavný súd“) pre činnosť orgánov činných v trestnom konaní do budúcnosti. Akýkoľvek nález ústavného súdu má totiž význam nie len pre individuálnu vec, v ktorej bol vydaný, ale naviac má aj precedentnú záväznosť nad rámec individuálnej veci – všetky orgány a osoby sú povinné ho rešpektovať. To samozrejme neznamená, že by prokuratúra v inej veci vedenej pred ústavným súdom nemohla predostrieť konkurujúce úvahy a viesť tak s ústavným súdom ústavnoprávny dialóg – čo bolo aj motívom môjho príspevku.
To, že v konaní o ústavnej sťažnosti Ing. Tomáša Pullmanna došlo k vydaniu nálezu a konštatovaniu porušenia jeho práv neznamená, že ústavný súd sa stotožnil s každým jeho vyjadrením v ústavnej sťažnosti (body 12 až 30, 38-42 nálezu), ako sa to snaží prezentovať vo svojom príspevku.
Keďže ním uvádzané skutkové okolnosti v príspevku nie sú súčasťou nálezu ústavného súdu, neprináleží mi o nich polemizovať. Rovnako nebudem, komentovať ani jeho subjektívny názor na (ne)závislosť orgánov činných v trestnom konaní v trestnej veci, v ktorej má procesné postavenie poškodeného, pretože ústavný súd nekonštatoval porušenie jeho práva na účinné vyšetrovanie podľa čl. čl. 15 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z dôvodu absencie nestrannosti orgánov činných v trestnom konaní, ale iba a jedine z dôvodu nevypočutia dotknutých policajtov v procesnom postavení podozrivých v konaní pred začatím trestného konania.
Zrušenie upovedomenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/3 GPt 3/24/1000-22 zo 16. apríla 2025 nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia, ktorým došlo k odovzdaniu jeho (dvoch) trestných oznámení pre podozrenie zo spáchania prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1 a 2 Trestného zákona na disciplinárne konanie.
Na druhej strane, keďže trestné konanie bolo zastavené iba „vo veci“, nie je vylúčené, že by mohlo byť opätovne začaté. Aj z tohto dôvodu, by bolo z mojej strany neprofesionálne, vyjadrovať v tejto trestnej veci svoj právny názor nad rámec nálezu, naviac bez akejkoľvek znalosti spisového materiálu.
Na záver si dovolím uviesť, že považujem za nevhodné, poskytovať údaje z vyšetrovacieho spisu a právne stanoviská presahujúce obsah nálezu ústavného súdu na verejnom portáli osobou priamo zainteresovanou v trestnom konaní - v procesnom postavení poškodeného, ak je tu možnosť opätovného začatia trestného konania. Takýmto spôsobom, aj nechcene, môže dôjsť nielen k manipulácii s verejnou mienkou v konkrétnej veci, ale aj k vytvoreniu nežiadúceho tlaku na orgány, ktoré by mohli nanovo o veci konať a rozhodovať.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.