K článkom JUDr. Kataríny Roskoványi a k negatívnym skúsenostiam s americkým štýlom dohôd o vine a treste

Publikované: 28. 12. 2023, čítané: 1522 krát
 

 

Barbora F.

 

K článkom JUDr. Kataríny Roskoványi a k negatívnym skúsenostiam v súvislosti s americkým štýlom dohôd o vine a treste

 

            JUDr. Katarína Roskoványi vo svojom článku s názvom Spolupracujúci obvinení a kajúcnici na Slovensku II, uviedla tiež toto: Dohodu o vine a treste schvaľuje súd, teda by sme mohli povedať, že toto „dohodovacie“ konanie podlieha súdnej kontrole, na rozdiel od rozhodnutia prokurátora o (podmienečnom) zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného. Dokonca ustanovenie § 331 odsek 1 písmeno b/ TP upravuje možnosť sudcu návrh dohody o vine a treste odmietnuť, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste – presnejšie dohoda o treste - je zrejme neprimeraná.

Ako však môže sudca náležite zistiť primeranosť dohody o treste vo vzťahu ku „kajúcnikovi“, keď súčasťou dohody nemusia byť a ani nie sú všetky informácie o jeho trestnej činnosti, o jeho spolupráci s orgánmi činnými v iných trestných konaniach, prípadne informácie o trestných konaniach, v ktorých môže mať aj postavenie spolupracujúceho obvineného s možnosťou podmienečného (zastavenia) jeho trestného stíhania. Vyhláška MS SR síce deklaratórne upravuje relevantné skutočnosti, ktoré by mal prokurátor brať do úvahy pri konaní o dohode o vine a treste, avšak tieto nie sú súčasťou žiadneho rozhodnutia. Prokurátor nemusí odôvodniť, prečo priznanie obvineného považuje za preukázané. Mohli by sme argumentovať predložením spisového materiálu súdu, z ktorého by to malo vyplývať, ale ak sa jedná o skutok, v ktorom je jediným relevantným dôkazom iba priznanie obvineného, ktoré v konaní o dohode o vine a treste nemusí obsahovať všetky okolnosti a údaje o spáchaní trestného činu, ako môže sudca (ale i prokurátor) zhodnotiť pravdivosť takejto výpovede? Čo je horšie, výpoveď takéhoto „kajúcnika“, už v procesnom postavení svedka, sa často stáva v iných trestných konania jediným usvedčujúcim dôkazom obžaloby

Častým „zhodnotením“ pravdivosti výpovede „kajúcnika“ je, že nemá dôvod vypovedať nepravdu, keďže sa aj sám obviňuje. Samotná existencia dohody však nenaznačuje, že prokurátor alebo súd náležite overil výpoveď obvineného – „kajúcnika“.“.

            JUDr. Roskoványi v článku s názvom Spolupracujúci obvinení a kajúcnici I., upozornila aj na nasledovné: „Absencia jasne a presne stanovených hraníc, týkajúcich sa povahy a závažnosti trestných činov, ktoré môžu byť predmetom „nestíhania“, z dôvodu verejného záujmu na odhaľovaní, efektívnom stíhaní a stíhaní zločinov veľkého verejného a ústavného významu, poskytuje príliš široké diskrečné právomoci prokurátora, čo by mohlo byť v rozpore so zásadou legality trestného stíhania. Takáto nedokonalá legislatívna úprava dláždi cestu k svojvôli prokurátora, keďže absentuje akákoľvek forma súdnej kontroly.

Veľkým nedostatkom právnej úpravy inštitútu spolupracujúceho obvineného, je neriešenie otázky, ako postupovať v prípade, ak orgány činné v trestnom konaní zistia, že spolupracujúci obvinený sa nepriznal k celej trestnej činnosti, za ktorú bol trestne stíhaný (aj s možnosťou, že táto spôsobuje narušenie vyššie uvedenej zásady proporcionality pre udelenie „imunity“ obvinenému) alebo uviedol nepravdu, resp. zamlčal trestnú činnosť iných obvinených, ktorú mal objasniť alebo jej časť.".

            JUDr. K. Roskoványi vo svojich článkoch poukázala na problematické aspekty v súvise s dohodami o vine a treste. Ja som sa vo svojom článku s názvom Innocence Project: Prečo aj nevinní ľudia uzatvárajú dohody o vine a treste? už venovala problematike dohôd o vine a treste, kde som sa zamerala na skutočnosť spočívajúcu v tom, že dohody o vine a treste preukázateľne uzavierajú aj nevinní ľudia (podľa údajov amerického Národného registra rehabilitácií - 24 % rehabilitovaných osôb uzatvorilo dohodu o vine a treste (828/3 431, naposledy videné dňa 10. 12. 2023). Z tohto miesta by som preto chcela upriamiť pozornosť aj na ďalšie negatívne skúsenosti, na ktoré upozorňujú USA, Spojené Kráľovstvo a medzinárodná organizácia Fair Trials, v súvislosti s americkým štýlom dohôd o vine a treste.


Výročná správa amerického Národného registra rehabilitácií za rok 2022: k dohodám o vine a treste

            Podľa tejto zverejnenej správy, v roku 2022 pribudlo do Národného registra rehabilitácií 233 rehabilitácií. Na s. 7 sa píše, že na základe celkových údajov v registri sa zistilo, že:

1. Rehabilitácie týkajúce sa rozsudkov za držbu drog predstavujú viac než 40 % všetkých rehabilitácií, pri ktorých sa ukázalo, že sa žiadny trestný čin nestal, ale iba 18 % všetkých rehabilitácií.

2. Rehabilitácie, v rámci ktorých obžalovaní uzatvorili dohodu o vine a treste, tvoria 48 % rehabilitácií, pri ktorých sa ukázalo, že sa žiadny trestný čin nestal, ale iba 25 % zo všetkých rehabilitácií.

 

            Na s. 9 sa uvádza, že pokiaľ ide o rehabilitácie, kde sa ukázalo, že sa žiadny trestný čin nestal, najpočetnejšiu skupinu tvorí držba drog.

            Na s. 10-11 sa dozvedáme, že prípady rehabilitácií za držbu drog, v rámci ktorých sa ukázalo, že sa žiadny trestný čin nestal, majú vo všeobecnosti dve formy: prvou je tá, kde policajti podstrčili drogy obžalovanému, alebo krivo obvinili obžalovaného z držby drog a druhou je tá, kde po odsúdení, testy ukázali, že látky, ktoré sa našli u obžalovaných, neboli drogy

            Tu sa tiež upozorňuje na prípady z Harris County, kde k 160 rehabilitáciám týkajúcich sa prípadov, o ktorých sa zistilo, že sa žiadny trestný čin nestal, prispel tento fenomén: u väčšiny obžalovaných sa ukázalo, že boli zadržaní na základe notoricky nepresného testovania  podozrivých drog v teréne, a títo potom urobili dohody o vine a treste bez toho, aby poznali výsledky laboratórnych testov. Presnejšie laboratórne testy totiž ukázali, že látky neboli nelegálne, ale tieto výsledky boli prokurátormi prehliadané a zo strany advokátov neboli vyžiadané. Tu sa podotýka, že Harris County teraz požaduje od prokurátorov, aby vykonali potvrdzujúci laboratórny test pred tým, ako akceptujú dohodu o vine a treste v prípadoch drog.

            Na s. 11 si autori správy kladú otázku, prečo tak veľa ľudí urobilo dohody o vine a treste za trestné činy, o ktorých sa neskôr ukázalo, že sa vôbec nestali. Tu konštatujú nasledovné: Prevažná väčšina všetkých prípadov týkajúcich sa drog, sa vyrieši na základe dohôd o vine a treste. V drogových prípadoch, kde sa ukázalo, že sa žiadny trestný čin nestal, 89 % obžalovaných uzatvorilo dohodu o vine a treste. Čo sa týka všetkých prípadov týkajúcich sa drog, 80 % obžalovaných uzatvorilo dohodu.“.

            Mnohí obžalovaní uzatvárajú dohody o vine a treste preto, aby sa tak vyhli možnej hrozbe vyššieho trestu v prípade, že budú odsúdení na súde. V správe sa uvádza, že v Tulii, väčšina obžalovaných uzatvorila dohodu o vine a treste po tom, ako videla, ako dopadli prví obžalovaní, ktorí sa rozhodli, že pôjdu na súd. Jedným z tých, ktorí sa rozhodli ísť na súd, bol William Love, ktorý dostal trest 361 rokov väzenia. Väčšina ostatných obžalovaných sa po procese s Loveom  veľmi rýchlo rozhodla pre dohody o vine a treste. Tento vzorec sa opakovane objavuje v mnohých drogových prípadoch, kde sa ukázalo, že sa žiadny trestný čin nestal, pričom v správe sa dodáva, že Tieto rehabilitované osoby pravdepodobne vedeli, že sudcovia a poroty majú tendenciu veriť svedectvu a správam o zatknutí, ktoré poskytla polícia.“.

            Autori záverom konštatujú, že motivácia nevinných, ktorí sa rozhodli pre dohodu o vine a treste za trestný čin, ktorý nespáchali, ako aj v prípadoch, o ktorých sa ukázalo, že sa nestali, sa neobmedzuje len na prípady držby drog a ďalšie nenásilné trestné činy.


Spojené Kráľovstvo k problematike dohôd o vine a treste

 

            V tomto článku, ktorý nesie názov 'Global epidemic' of US-style plea bargaining prompts miscarriage warning, autor upozornil na správu organizácie Fair Trials, v ktorej sa venovala problematike dohôd o vine a treste. V tejto súvislosti uviedol, že: Prevzatie amerického štýlu dohôd o vine a treste dosiahlo epidemické rozmery", keďže stále viac štátov presviedča obžalovaných, aby urobili dohodu o vine a treste... varuje prehľad medzinárodných justičných systémov.".
            Autor ďalej uviedol, že štúdia organizácie Fair Trials, ktorá sa zaoberala 90. krajinami, „ukázala, že použitie takýchto procedúr sa od roku 1990 zvýšilo o 300 %, tvrdí (tiež), že zvyšuje riziko justičných omylov... Organizácia navrhuje, aby sudcovia tiež mohli byť účastní pri vyjednávaniach a preskúmaní dôkazov... Upozorňuje, že v Spojenom kráľovstve je nedostatočná súdna kontrola procedúr týkajúcich sa zníženia trestu.“.
            Jago Russell, výkonný riaditeľ Fair Trials, podľa článku akcentoval nasledovné: „Presvedčiť obžalovaného, aby urobil dohodu o vine a treste, môže ušetriť čas a peniaze, ale môže tiež vytvoriť justičné omyly a poškodiť dôveru verejnosti. V najextrémnejšom prípade boli ľudia donútení k dohodám o vine a treste za skutky, ktoré nespáchali a dohody  boli použité na to, aby zabránili odhaleniu vážneho zneužitia právomoci vyšetrovateľov, alebo prokurátorov.“
.
 

          V článku s názvom Rise of plea-bargaining coerces young defendants into guilty pleas, says report, autor v úvode píše, že vyššie zmienená správa organizácie Fair Trials uvádza, že Mladí uväznení ľudia v Anglicku a Walese sa ženú do dohôd o vine a treste podľa amerického štýlu dohôd, [pričom] niektorí obžalovaní povedali, že im dali len 30 minút na to, aby sa rozhodli.“.

            V článku sa tiež zmieňuje, že správa konštatuje, že boli zaznamenané prípady, kde bolo obžalovaným poskytnutých v rýchlosti len niekoľko rád v súvislosti s ich dohodami, hovorí tiež o obmedzenom súdnom dohľade týkajúcom sa samotného rozhodnutia, a aj o náraste prípadov, kde ľudia boli dotlačení k priznaniu viny za trestné činy, ktoré nespáchali.  Autor ďalej upozorňuje, že nezverejnené dáta, uvedené v Criminal Cases Review Commission in England & Wales ukázali, že zo 128 prípadov potenciálnych justičných omylov (ktoré od roku 2012 smerovali na odvolací súd), približne 50 zahŕňalo obžalovaných, ktorí pôvodne uzatvorili dohodu o vine a treste.                                                                                                                                                                       V článku sa zároveň píše, že pred súdnym pojednávaním sa advokáti musia riadiť smernicami, ktoré sa týkajú úrovne informácií, ktoré poskytujú klientom pred tým, ako urobia dohodu o vine a treste, avšak neexistuje žiadny právny proces, ktorý by zaistil to, aby obžalovaní porozumeli svojim právam. Dodáva sa tu, že Na rozdiel od USA, neexistuje žiadna požiadavka na sudcov, aby dôkladne vypočuli obžalovaného, aby tak skontrolovali, že porozumel dôsledkom dohody o vine a treste pred tým, ako je dohoda prijatá.“.  Autor v článku zmieňuje aj ďalšiu správu organizácie Fair Trials, ktorá nesie názov Young Minds, Big Decisions, v ktorej sa uvádza, že dospelé osoby vo veku 18-24 rokov tvoria asi tretinu kriminálnych prípadov v Anglicku a Walese. Na tomto mieste sa akcentuje, že v správe sa konštatuje, že „Je jasné, že mnoho mladých ľudí nemá adekvátne informácie, aby sa rozhodli ako urobiť dohodu o vine a treste, alebo, tam, kde sú takéto informácie poskytnuté, nie poskytnuté spôsobom, ktorý je ľahko pochopiteľný. Mnohí ľudia cítili, že pre a proti pre uzavretie, alebo neuzavretie dohody o vine a treste, im nebolo riadne vysvetlené, vrátane dopadu takýchto rozhodnutí, ktorý môže mať na ich práva, a že im bola poskytnutá nepresná, alebo zavádzajúca rada ohľadom potenciálnych dôsledkov ich prípadov. Toto ich často viedlo k rozhodnutiam, ktoré neskôr oľutovalisystém nielenže nevybavil mladých dospelých poznatkami a informáciami ako urobiť najlepšie rozhodnutie v ich prípadoch a povzbudil ich k uzatvoreniu dohôd o vine a treste za trestné činy, ktoré nespáchali, ale zvýraznili sa aj širšie systémové zlyhania, ktoré bránia spravodlivosti a férovosti pre obžalovaných, bez ohľadu na vek a skúsenosti.“.

 

K Prípadu poštového škandálu


                   
Rebecca Helmová (University of Exeter) napísala zaujímavý článok s názvom False Guilty Pleas And The Post Office Scandal, kde informovala, že z 39 úspešných odvolateľov v rámci tzv. The Post Office Scandal (Anglicko a Wales), 35 urobilo dohodu o vine a treste za prinajmenšom jedno obvinenie proti nim - urobili dohodu za krádež, podvod, či falošné účtovníctvo. Dohody urobili preto, že sa báli väzenia, alebo dlhšieho pobytu vo väzení.
            Autorka zmienila, že tieto dohody o vine a treste mali závažné dôsledky. Mnohí z odsúdených boli nútení vyhlásiť bankrot, niektorí prišli o bývanie a v dvoch prípadoch boli odsúdenia spojené so smrťou týchto odsúdených. Devastačné účinky týchto káuz sa u 39 ľudí prejavili aj v podobe zničeného zdravia a povesti. Nakoniec sa po zhruba 10. rokoch ukázalo, že odvolatelia boli nevinní. Dôkazy proti nim boli výsledkom poruchového počítačového systému.

            Helmová pri tejto príležitosti tiež pripomenula, že spolu s kolegom J. Blumeom, v odbornom článku s názvom The Unexonerated: Factually Innocent Defendants Who Plead Guilty identifikovali tri primárne kategórie prípadov, v ktorých nevinní obžalovaní v USA uzatvárajú dohody o vine a treste: 1. v prípadoch priestupkov, kde uzatvorenie takejto dohody umožňuje obžalovanému dostať sa z väzby, alebo sa jej vyhnúť, 2. v prípadoch, kde nevinní obžalovaní boli nespravodlivo odsúdení, vyhrajú nový proces a potom uzatvoria dohodu, ktorá im umožní zabezpečiť okamžité, alebo skoré prepustenie a 3. tam, kde trest, ktorý môže obžalovaný na súde dostať, je oveľa prísnejší, než trest, ktorý dostane ak uzatvorí dohodu, takže v dôsledku toho zo strachu uzatvorí dohodu.

Autori tu na s. 6-7 tiež upozorňujú na to, že moderný americký systém trestného súdnictvatri znaky, ktoré vytvárajú tlak, ktorý zvyšuje riziko, že nevinní ľudia budú donútení k uzatvoreniu dohody o vine a treste: 1. potreba (alebo prinajmenšom pociťovaná potreba) veľkej väčšiny obžalovaných uzatvoriť túto dohodu, 2. drakonické tresty za trestné činy a 3. takmer úplný nedostatok súdnej regulácie procesu týkajúceho sa dohôd.


Medzinárodná organizácia Fair Trials k negatívnym skúsenostiam USA v súvislosti s dohodami o vine a treste

 

            Fair Trials je medzinárodná organizácia, ktorá sa zameriava na zlepšovanie práva na spravodlivý proces v súlade s medzinárodnými štandardmi. V rámci problematiky dohôd o vine a treste upozorňuje na svojej stránke na viaceré aspekty.  Z jej skúseností vyplýva, že sa zaznamenal narastajúci počet prípadov, keď sú ľudia obvinení z trestných činov, tlačení do toho, aby sa vzdali svojho práva na súdny proces. Organizácia spolupracuje s profesorom Lucianom E. Dervanom (Belmont University College of Law) na zavedení projektu s názvom Plea Bargaining Institute (PBI). Ide o projekt, ktorý poskytne globálne intelektuálne zázemie, pre politikov, akademikov, advokátske kancelárie a pracovníkov, ktorí spôsobia v oblasti dohôd o vine a treste. PBI vytvorí prostredie pre zdieľanie poznatkov, výskum a spoluprácu v oblasti reforiem súvisiacich s globálnymi praktikami týkajúcimi sa dohôd.

Negatívne skúsenosti USA, ktoré sa týkajú dohôd o vine a treste

            V USA dohody o vine a treste predstavujú takmer 98 % rozsudkov. Tu Fair Trials akcentuje, že existuje len minimálny, alebo žiadny dohľad, a dohody o vine a treste motivujú Američanov k uzavretiu takýchto dohôd aj v prípade, že sú nevinní. Organizácia si dobre uvedomuje, ako dohody o vine a treste posilňujú a vplývajú naexistujúce problémy v rámci právneho systému v USA, ako sú napr. masová kriminalizácia, masové väzby, rasizmus, či justičné omyly.  Fair Trials, spolu s medzinárodnou advokátskou kanceláriou Freshfields Bruckhaus Deringer LLP, napísala správu, ktorá nesie názov The Disappearing Trail (je dostupná tu, ďalej len správa), kde uvádza, že americký model dohody o vine a treste inšpiroval mnohé krajiny, a preto je dôležité, aby sa hovorilo nielen o pozitívnych, ale aj o negatívnych skúsenostiach, čo je významné najmä pre krajiny, ktoré zvažujú prijatie podobného modelu. Na s. 32 upozornila na to, že využívanie dohôd v rôznych krajinách sveta, vzrástlo: v prípade vyšších súdov v Anglicku a Walese, v roku 2014, bolo 70 % všetkých trestných vecí a 90 % rozsudkov rozhodnutých prostredníctvom tzv. guilty pleas; v Gruzínsku bolo v roku 2005 12,7 % prípadov rozhodnutých na základe tzv. plea bargaining, pričom v roku 2012 to bolo už 87,8 % prípadov; v Rusku využívanie skráteného súdneho konania vzrástlo z 37 % v roku 2008 na 64 % v roku 2014 a v Novom Južnom Walese za posledné desaťročie bolo približne 60 % ľudí odsúdených na základe tzv. guilty pleas.  Fair Trials v správe konštatuje, že v súvislosti s dohodami v USA, boli zaznamenané negatívne skúsenosti, ktoré sa prejavili v týchto oblastiach (s. 7):

vzdanie sa práv bez dostatočných procedurálnych ochranných mechanizmov,

vyšetrovacia väzba, nadmerná kriminalizácia a nadmerné uväznenia,

nedostatok dohľadu nad konaním polície a správaním prokurátorov,

zvlášť zraniteľné skupiny osôb: mladiství, ľudia s psychickými problémami a ľudia s mentálnym 

  postihnutím,

nevina a justičné omyly.

 

            Vzdanie sa práv bez dostatočných procedurálnych ochranných mechanizmov           

            V správe sa na s. 10-11 uvádza, že esenciou dohôd o vine a treste v USA, je vzdanie sa práv v prinajmenšom v týchto oblastiach: právo nevypovedať, právo proti sebaobvineniu, právo na súdny proces, právo na predloženie dodatočných dôkazov a právo na odvolanie. Upozorňuje na to, že určité procedurálne ochranné mechanizmy (napr. právo na informácie o obvinení a právach a právo na advokáta) sú nevyhnutné k zaisteniu toho, aby vzdanie sa práv bolo urobené vedome a dobrovoľne. Ak je niekto zadržaný, mal by mať prístup k advokátovi pred tým, ako je vypočúvaný políciou. Včasná účasť advokátov má vplyv na výsledok prípadu a niekedy môže viesť k tomu, že obvinenie je na začiatku zamietnuté, čo pomáha zredukovať nadmernú kriminalizáciu. Advokáti môžu pomôcť daným osobám pochopiť, aké majú práva a aké dôsledky vyplývajú z dohôd o vine a treste, ktoré sú im ponúkané a zabezpečiť, že vedome a dobrovoľne budú súhlasiť s tým, že sa vzdajú práva na súdny proces.  Fair Trials ďalej uvádza, že v USA obžalovaní v... menších prípadoch môžu v niektorých jurisdikciách vyjednávať a vstupovať do dohôd bez právneho zastúpenia. Hoci existuje právo na právne zastúpenie, v realite má málo obžalovaných prístup k advokátovi okamžite po zadržaní, a prokurátori môžu ponúknuť dohody pred tým, ako má obžalovaný príležitosť stretnúť sa s advokátom… Obžalovaní často akceptujú dohody, zvlášť v prípadoch priestupkov, aby sa dostali z vyšetrovacej väzbyNedostatok adekvátneho právneho zastúpenia nutne znamená, že obžalovaný má nedostatok informácií (aj o svojich právach, aj o dôsledkoch prijatia dohody), ktoré sú nevyhnutné na to, aby akékoľvek vzdanie sa práv, bolo dobrovoľné a vedomé v mnohých jurisdikciách v USA, je u prokurátorov bežnou praxou, že sa vyžaduje vzdanie sa nielen práva na súdny proces, ale aj práva na odvolanie, dokonca aj na podklade neefektívneho právneho zastúpenia.“.

            V správe sa na s. 11 píše, že vzdaním sa práva na proces sa obžalovaní tiež vzdávajú práva konfrontovať dôkazy proti nim… Bežné pravidlá poskytnutia [dôkazov] sú spojené so súdnym procesom a neexistuje žiadna zavedená základná línia dôkazov, ktoré musia byť poskytnuté pred tým, ako je dohoda uzatvorená. Často dohody ponúkané prokurátormi podmienené tým, že obžalovaný ich akceptuje v rámci krátkeho časového rámca (napr. tzv “explosive plea offers“, ktoré exspirujú po 24 hodinách, s nižšími benefitmi, ktoré sú potom ponúknuté), obmedzujúc čas, ktorý je k dispozícii pre plné poskytnutie [dôkazov] prokurátorom, alebo na preskúmanie obhajobou.“. 

 

            Vyšetrovacia väzba, nadmerná kriminalizácia a nadmerné uväznenia

            K vyšetrovacej väzbe Fair Trials uvádza, že ak si niekto myslí, že bude vo väzbe dlhý čas čakať na proces, môže sa mu zdať, že urobiť dohodu o vine a treste je pre neho lepšou možnosťou. Tu odkazuje na stránku, kde sa čitateľ dozvie, čo by mali USA urobiť, aby sa vyporiadali s vysokou mierou vyšetrovacích väzieb. Konštatuje sa tam tiež, že Vyšetrovacia väzba obmedzuje právo na prezumpciu neviny a právo na slobodu. Je to jeden z najtvrdších činov, ktoré štát môže proti niekomu vykonať a môže mať devastačné dôsledky. Ľudia vo väzbe oddelení od svojej rodiny a priateľov, sú ohrození stratou práce a domova a môže to zničiť ich povesť...Byť vo vyšetrovacej väzbe môže mať efekt na to ako sudca, alebo porota danú osobu vníma a toto môže mať vplyv na výsledok prípadu. Väzba má fyzický, mentálny a emocionálny vplyv na človeka, ktorý môže mať následne negatívny efekt na to, ako je vnímaný sudcom, alebo porotou   Tým, že je niekto vo väzbe pred procesom, sa na neho vytvára tlak, aby sa vzdal svojich práv, vrátane práva na súdny proces. To môže niektorých ľudí viesť k tomu, aby uzavreli dohodu o vine a treste dokonca aj vtedy, keď nevinní, len preto, aby sa z detencie dostali čo najskôr. Vyšetrovacia väzba môže byť použitá ako nástroj na vyvíjanie tlaku, a môže podkopať dobrovoľný súhlas niekoho s tým, že sa vzdá svojich práv, a nakoniec podkopať spravodlivosť konania.“.

            Nadmerná vyšetrovacia väzba vedie k preplnenosti a horším podmienkam v detencii. Fair Trials upozorňuje na to, že v Európe dochádza k preplnenosti vo väzbe, ktorá je poháňaná nadmernou vyšetrovacou väzbou. Konštatuje tu tiež, že v mnohých krajinách Európskej únie, tretina ľudí vo väzbe čaká na proces. Niektoré krajiny, ako napr. Francúzsko kritizované za otrasné podmienky vo väzbe. Organizácia volá po celoeurópskej akcii s úmyslom venovať sa problematike nespravodlivej vyšetrovacej väzby. V roku 2011 Európska komisia zrealizovala konzultáciu o detencii v Európskej Únii, za širokej podpory zo strany občianskej spoločnosti a členských štátov. Zmieňuje sa tu aj volanie Európskeho parlamentu po reforme v oblasti vyšetrovacej väzby v rámci EÚ. Fair Trials sa zasadzuje za to, aby sa uzákonili legislatívne zmeny týkajúce sa rozhodovania v oblasti vyšetrovacej väzby v rámci.

            Na tejto stránke je k dispozícii dokument s názvom Plea bargaining and mass incarceration, kde Fair Trials upozorňuje na to, že USA väznia viac ľudí, ako ktorákoľvek iná krajina. Legislatíva, ktorej cieľom je tvrdo zakročiť proti zločinu a “vojna s drogami“ viedli k tomu, že trestné súdy súdia príliš veľa prípadov a dohody o vine a treste sa tak stali pohodlným mechanizmom, na základe ktorého sa súdi veľký počet prípadov. Represívne prístupy vytvárajú viac kriminálnych prípadov, ktoré následne podnecujú k dohodám o vine a treste, ako k ceste, ktorá predstavuje ľahký, rýchly a lacný spôsob, ako sa s nimi vysporiadať.

            Obyvatelia USA tvoria 5 % svetovej populácie, ale tvoria až 25 % svetovej populácie, ktorá je vo väzení. Dohody o vine a treste pôsobia ako hnací motor masových uväznení, pričom sa prehliada, že tieto hrajú kľúčovú rolu pre pochopenie toho, ako sa vytvoril systém týchto masových uväznení.  Fair Trials tu tiež konštatuje, že obžalovaní nútení k dohodám o vine a treste preto, aby sa vyhli neprimerane prísnemu trestu a príliš dlhej vyšetrovacej väzbe v nebezpečných podmienkach.“.

            Organizácia Innocence Project vo svojom nedávnom článku s názvom NY Governor Kathy Hochul Should Sign the Challenging Wrongful Convictions Act Into Law, upozornila na to, že „nevinní ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť kauciu, pociťujú mimoriadny tlak, aby uzatvorili dohodu o vine a treste, pretože majú strach, že sa stanú obeťami násilia, alebo sexuálnych útokov v ústavoch na výkon vyšetrovacej väzby, ako napr. Rikers Island, kde existuje pretrvávajúca humanitárna kríza. V roku 2022, 17 ľudí zomrelo vo väzbe v Rikers Island, alebo krátko po prepustení. Okrem toho, ľudia, ktorí sú držaní v Rikers Island, nemajú pravidelný prístup k svojim advokátom a nie sú schopní plne participovať na svojej obhajobe. Väzba v hrozných podmienkach a izolácia od rodiny a priateľov, stimuluje ľudí obvinených z trestných činov dostať sa domov čo najskôr, dokonca aj vtedy, ak to znamená uzavrieť dohodu o vine a treste za trestné činy, ktoré nespáchali.“.

            Innocence Project na svojej FB stránke tiež informoval, že keď sú ľudia vo vyšetrovacej väzbe kvôli tomu, že nezaplatili kauciu, pravdepodobnejšie uzatvoria dohodu o vine a treste. Tu odkazuje na nedávny článok, v ktorom sa píše, že v zariadeniach ako Rikers Island, sú ľudia obvinení za menej závažné trestné činy. 90 % ľudí, ktorí sú v Rikers, sú vo vyšetrovacej väzbe. Uvádza sa v ňom tiež, že „ak je obvinený bohatý, alebo si vie nájsť niekoho, kto zloží kauciu, obvinený ide na slobodu. Ale ak nemáte peniaze, aby ste sa vykúpili, môžete byť vo väzení až kým nie ste odsúdený, alebo uznaný nevinným - to je proces, ktorý môže v niektorých prípadoch trvať roky.“. Preto mnohí advokáti a aktivisti volajú po reforme. V článku sa tiež píše, že keď je niekto zadržaný a nemôže zložiť kauciu, je vo väzení týždeň, dva, alebo tam môže byť pár mesiacov, alebo aj dlhšie. Prokurátor príde a povie: „Pozrite, ak teraz urobíte dohodu o vine a treste, budete odsúdený a môžete dnes odísť.“. Každý obhajca, s ktorým som hovoril, mi povedal, že každý klient, ktorého zastupoval, uzavrel dohodu, či je vinný, alebo nevinný“, povedal viceprezident Cato Institute, Clark Neily pre AmNews.“.

Článok zároveň zmieňuje konštatovanie bývalej sudkyne Shiry Scheindlinovej, ktorá je na dôchodku. Vo svojom stanovisku povedala: „Z toho čo viem, dostať sa do Rikers, ak máte 18 rokov, je peklo a [existuje] veľké riziko, že vás zbijú ostatní väzni, [alebo] stráž. Je tam veľa zneužívania. Takže samozrejme urobíte čokoľvek, aby ste to zastavili, vrátane toho, že uzatvoríte dohodu o vine a treste, aj keď ste nevinný.“. Uvádza sa tu ďalej, že vo vyšetrovacích väzbách dochádza k znásilneniam, mučeniu aj vraždám.

            Fair Trials upozorňuje tiež na to, že ak trestné činy so sebou prinášajú neprimerané tresty odňatia slobody, potom sa ľudia môžu cítiť donútení k tomu, aby sa vzdali práva na proces, najmä ak existuje veľmi veľký rozdiel medzi potenciálnym trestom odňatia slobody a tým, čo je im ponúkané v rámci dohody o vine a treste. Toto je zvlášť problematické v USA, kde tresty pri procesoch tri krát dlhšie, než tresty pri dohodách o vine a treste.   V správe na s. 17 Fair Trials v rámci problematiky nadmernej kriminalizácie a nadmerného uväznenia píše, že Dohody o vine a treste v USA dokazujú, že ak postupy týkajúce sa systémov dohôd nie sú dostatočne regulované, môžu podkopať ochranu práv a stimulovať rast v systéme trestného súdnictva, ktoré môžu pracovať proti mnohým dôvodom za ich prijatie: t. j. efektívnosť a redukcia nadmerného využívania vyšetrovacej väzby a odsúdenia.“. Fair Trials konštatuje, že dohody o vine a treste môžuviesť k masovému uväzneniu a masovej kriminalizácii Američanov.“.   Tu tiež akcentuje, že „V americkom systéme, kľúčová rola prokurátora spočíva v tom, aby svoju diskrečnú právomoc využil na odfiltrovanie slabých prípadov... Účastníci okrúhleho stola vo Washingtone... poukázali na to, že neschopnosť federálneho systému veľkej poroty v USA efektívne odfiltrovať slabé prípady, znamená, že v žiadnom bode vo väčšine trestných konaní nie sú slabé prípady efektívne odklonené od systému.“. Záverom sa tu poukazuje na to, že zrejme existuje vzťah medzi zvýšeným využívaním dohôd o vine a treste a zníženým filtrovaním prípadov.                                                                                                                                                           

            Nedostatok dohľadu nad konaním polície a  prokurátorov

            V správe sa uvádza, že nedostatočná kontrola aktivít polície a prokurátorov môže zhoršiť a znížiť zodpovedanie sa za zneužívanie ľudských práv, ktoré sa môže objaviť počas väzby v prípravnom konaní. Na tejto stránke Fair Trials zverejnila dokument s názvom Plea bargaining and police oversight, kde upozorňuje na to, že dohody o vine a treste napomáhajú zneužívaniu právomoci zo strany polície. Píše tu, že cieľom trestného súdu nie je iba určiť, či je niekto vinný, alebo nie. 6. dodatok existuje aj preto, aby sa zaistilo, že štát bude čeliť verejnej a súdnej kontrole pred tým, ako zbaví občanov slobody.                                                                                                                                

Organizácia akcentuje, že mechanizmy (ktoré sú zamerané na to, aby OČTK verejne niesli zodpovednosť), vďaka uzavretiu dohôd o vine a treste, nie sú prítomné. Ide o tieto mechanizmy (ktoré sú súčasťou práva na spravodlivý proces):

• možnosť byť schopný vidieť dôkazy vo svoj prospech a namietať dôkazy proti sebe

• možnosť konfrontovať a kontrolovať tých, ktorí danú osobu obviňujú

• možnosť odvolať sa proti rozsudku

• možnosť argumentovať proti porušeniu svojich práv, ako napríklad v prípade práva proti     

  vynúteným priznaniam.

 

            Fair Trials tu zdôrazňuje, že: „Obžalovaní bežne uzatvárajú dohody o vine a treste bez toho, aby mali k dispozícii dôkaz, ktorý by ich mohol rehabilitovať, alebo by mohol byť použitý na spochybnenie vierohodnosti polície a zákonnosti vyšetrovania a výsluchov.“.

            Zmieňuje tu tiež, že jurisdikcie v USA bojujú za to, aby policajti niesli zodpovednosť v prípade zneužitia právomoci.

            Uvádza súčasne, že akákoľvek reforma, ktorá by znížila nadmerné spoliehanie sa na dohody o vine a treste a zvýšila spoliehanie sa na súdne procesy, by zaistila obžalovaným prístup k mechanizmom vyvodzovania policajnej zodpovednosti, ktoré sú garantované len v prípade, že sa koná proces. To zahŕňa:

• prístup k dôkazom

• prístup k dôkazom, ktoré podkopávajú obžalobu

• možnosť preskúmať tvrdenia policajtov

• možnosť odvolať sa proti rozsudku na podklade zneužitia právomoci zo strany štátu.

 

            Organizácia tu tiež konštatuje, že reforma, ktorá sa zameria na nesprávne konanie prokurátorov, by tiež podporila zvýšený policajný dohľad, napr. tým, že by požadovala, aby: štát pred uzatvorením dohody odovzdal dôkazy, sa zakázali tzv. “exploding offers“, a aby sa poskytol dostatočný čas pre obhajobu.

 

            Fair Trials v správe na s. 15-16 upozorňuje na to, žeProcesné záruky súdneho procesu nechránia len individuálne práva, ale poskytujú tiež jednu z mála príležitostí pre súdny a verejný dohľad nad policajnými a prokurátorskými praktikami.“. Niekedy sa stáva, že polícia je zainteresovaná do zakázaných aktivít, napr. nezákonná väzba, mučenie, neľudské zaobchádzanie, vyfabrikovanie dôkazov, apod. Keď nedôjde k súdnemu procesu, tieto nezákonnosti nemusia uzrieť svetlo sveta. Na tomto mieste sa zdôrazňuje, že V extrémnych prípadoch, môžu byť dohody o vine a treste použité na “očistenie“, alebo “vypranie“ prípadov, ktoré sú príliš kontaminované mučením a inými zneužitiami ľudských práv V menej extrémnych prípadoch, ktoré sú oveľa objemnejšie a systematickejšie, môžu byť dohody o vine a treste použité na to, aby boli presvedčivé v prípadoch, ktoré inak môžu skončiť prepustením, alebo oslobodzujúcim rozsudkom, kvôli porušeniam procedurálnych práv, alebo nedostatku dôkazov Vyšetrovatelia sa nemusia starať o to, či by dôkazy a podniknuté procedúry boli na súde dôkladne preverené. Tieto obavy boli potvrdené v rámci opakovaných škandálov, v ktorých obžalovaní prijali dohody o vine a treste vo vzťahu k obvineniam podporovaným dôkazmi, ktoré neboli preverené orgánmi činnými v trestnom konaní. Napríklad, v Houstone, v Texase, boli v predchádzajúcich rokoch spochybnené stovky odsúdení na základe dohôd o vine a treste v drogových prípadoch, na podklade zistenia, že boli založené na falošne pozitívnych výsledkoch nespoľahlivých drogových testov, ktoré boli považované za dostatočné na zadržanie, ale neboli dostatočne presné, aby sa dali použiť ako dôkaz na súde, kvôli vysokej chybovosti. Napriek svojej nevine, všetci obžalovaní, ktorí sú teraz rehabilitovaní, akceptovali dohody o vine a treste pred tým, ako boli dôkazy riadne otestované. V niektorých jurisdikciách, sa dohody otvorene využívajú... v prípadoch, kde sú slabé dôkazy a nemôžu stačiť na to, aby bol obžalovaný odsúdený na súde.“.

            V správe sa ďalej poukazuje na tento významný fakt, na ktorý upozorňujú aj iné organizácie a mnohí experti: „V USA existujú početné prípady, v ktorých prokurátori uzatvorili dohody s plným vedomím toho, že obžalovaný bol v skutočnosti nevinný. Tzv. Alford plea, v ktorej obžalovaný akceptuje rozsudok bez toho, aby sa priznal k skutkovému základu obvinení, dokazuje, že súdy sú skôr ochotné akceptovať ústavnosť rozsudkov explicitne uznaných z pragmatických dôvodov, než prijať skutočnú zodpovednosť za obvinenia.“. Tu Fair Trials uvádza, že Alford plea (prehlásenie podľa Alforda) bolo použité aj v prípade tzv. “West Memphis Three“, kde boli nespravodlivo odsúdení traja muži. Prípad vzbudil celosvetovú pozornosť, poukazujú naň  mnohí odborníci aj organizácia Innocence Project, ktorá nedávno znova pripomenula tento prípad, a preto sa pri ňom pristavím. V tejto kauze boli traja mladí muži odsúdení za vraždu troch osemročných chlapcov. Všetci traja boli odsúdení ako tínedžeri (v čase zadržania v roku 1993, mali 16, 17 a 18 rokov) a už 30 rokov bojujú za svoju nevinu. Hoci v ich prípade neexistoval žiadny fyzický dôkaz, či motív, ktorý by ich spájal so zločinom, všetci boli v roku 1994 odsúdení: dvaja dostali doživotie a Damien Echols, ktorý podľa obžaloby viedol útoky, dostal trest smrti. Podľa obžaloby mali spáchať vraždy ako súčasť satanistického rituálu. Innocence Project uvádza, že v 80. a 90. rokoch, bolo v dôsledku masmediálnej paniky známej ako “Satanic Panic“, obvinených mnoho nevinných ľudí. Niektorí nespravodlivo obvinení boli neskôr rehabilitovaní. Jessie Misskelley, ktorý mal IQ 72, sa po 12 hodinovom, nenahrávanom, donucovacom a zastrašujúcom výsluchu, priznal k vraždám (označil aj Echolsa a Baldwina), bez prítomnosti advokáta. Jeho priznanie bolo plné detailov, ktoré sa však nezhodovali s dôkazmi z miesta činu. Aj napriek tomu, prokurátor použil toto doznanie na obvinenie trojice zo zločinu. Misskelley neskôr odvolal priznanie, ale aj tak bol na základe neho v roku 1994 odsúdený na doživotie. Odmietol svedčiť proti spoluobžalovaným. Baldwin a Echols boli odsúdení prevažne na základe tvrdenia obžaloby, že išlo o satanistický rituál a na základe svedeckých výpovedí, v rámci ktorých sa tvrdilo, že obžalovaných počuli rozprávať sa o vraždách. V roku 2007 DNA testy vylúčili trojicu mužov zo všetkých dôkazov zaistených na mieste činu. Na tejto stránke sa uvádza, že testy DNA tiež ukázali, že vlas nájdený na šnúrkach tenisiek jednej z obetí, sa zhoduje s Terrym Hobbsom, nevlastným otcom jednej z obetí. Tu sa píše, DNA testy ukázali aj zhodu vlasu nájdeného na mieste činu s Davidom Jacobym, ktorý bol s Hobbssom kritického dňa a poskytol mu alibi. V pôvodnom vyšetrovaní polícia Hobbesa nevypočúvala, ale po tom ako sa v roku 2007 ukázalo, že sa jeho DNA našla na mieste činu, bol vypočúvaný na polícii, kde tvrdil, že on v deň vrážd nevidel žiadnu z obetí. V čestnom prehlásení, matka jedného z dvoch dievčat, ktoré svedčili, že počuli Echolsa, ako sa pri softbale priznal k zločinu, teraz tvrdí, že Echolsove vyjadrenie nebolo seriózne, a že ani ona, ani jej dcéra neveria, že spáchal zločin. Svedkyňa, ktorá tvrdila, že videla obžalovaných v oblasti, kde sa stal zločin, odvolala svoju výpoveď. V roku 2009 poskytli traja očití svedkovia čestné vyhlásenia (v pôvodnom konaní neboli vypočutí), kde uviedli, že videli obete s Terrym Hobbsom o 6:30, v nedeľu 5. mája 1993, tesne pred tým, ako chlapci zmizli. V roku 2010 Najvyšší súd rozhodol, že trojica môže nové dôkazy predstaviť pred súdom. Pred tým, ako sa malo konať pojednávanie, prokurátor ponúkol trojici Alford plea, ako príležitosť dostať sa z väzenia. V roku 2011 boli muži prepustení po tom, ako podpísali Alford plea, čo umožňuje daným osobám trvať na svojej nevine, ale tieto zároveň uznávajú, že prokurátori majú dôkazy, ktoré môžu vyústiť do odsúdenia na súde. Podstata tohto prehlásenia teda spočíva v taktickom, resp. formálnom priznaní viny, s cieľom vyhnúť sa prejednávaniu pred súdom, pričom daná osoba zároveň tvrdí, že trestný čin nespáchala. Vzhľadom k tomu, že toto prehlásenie je rozsudok, všetci traja sú dnes odsúdení vrahovia. Ponuka prokurátora v tomto prípade predstavovala veľký nátlak, zvlášť v prípade Misskelleyho a Baldwina, aby ju prijali v záujme ich priateľa Echolsa, ktorý bol v cele smrti a hrozila mu poprava. Ukázalo sa, že Baldwin pôvodne nechcel urobiť túto dohodu, pretože mal v úmysle využiť svoju príležitosť pred novou porotou. Po tom ako dohodu urobil, okamžite prehlásil: “Toto nebola spravodlivosť“ a uviedol, že to urobil preto, aby zachránil Echolsa, ktorý sa mu na tlačovej konferencii, konanej po jeho prepustení, za toto rozhodnutie poďakoval. V roku 2020 požiadal Echols o ďalšie dôkazy DNA. V prípade sa tiež zistili nové informácie, ktoré spájajú Hobbsa so zločinom, vrátane jeho vlastných nedávnych výpovedí pred políciou, kde potvrdil, že niekoľko jeho príbuzných ho podozrievalo zo zločinu. Spis obsahuje chronológiu Hobbsových aktivít v noc zločinov, keď si pral šaty. V tejto kauze zároveň existujú expertízy popredných znalcov, ktoré dokázali, že zranenia na telách obetí pochádzajú od zvierat, po tom ako obete zomreli – a teda neboli spôsobené nožom páchateľov ako tvrdila obžaloba (tá tvrdila, že zranenia boli spôsobené nožom, ktorý sa našiel v jazere blízko domu obžalovaného). Toto podkopáva svedectvo väzenského informátora, ktorý svedčil, že Echols použil nôž, aby zranil obete a taktiež aj svedectvo experta, ktorý svedčil, že zranenia boli urobené nožom, ako súčasť satanistického rituálu. Prokurátori tvrdili, že dôkazy z prípadu boli zničené pri požiari. Nakoniec sa však dôkazy našli, nič nebolo zničené. V roku 2021 Echolsovi advokáti získali prístup k týmto dôkazom. Lonnie Soury (hovorca Echolsovho právnického tímu) vtedy povedal, že Echolsov advokát „Našiel to, čo sme hľadali- šnúrky, ktorými boli deti zviazané. Šnúrky z tenisiek, na ktorých sa našla DNA Terryho Hobbsa.“. Minulý rok však sudca zamietol Echolsovu žiadosť o nové testy DNA (ktoré by mohli ukázať, kto zanechal DNA na mieste činu), vzhľadom k tomu, že Echols už nie je vo väzení. Innocence Project, ktorý sa tomuto prípadu venuje, zdôrazňuje, že by spravodlivosť v tomto prípade nemala byť odmietnutá preto, že muži už nie sú vo väzení. Nemali by byť obraní o príležitosť očistiť svoje mená len preto, že sú na slobode. Z tohto dôvodu, v júni tohto roku, Innocence Project oslovil Najvyšší súd v Arkansase formou 32 stranového amicus brief, v rámci ktorého ponúkol expertízu založenú na svojej skúsenosti s testovaním DNA a tvrdeniami o nevine. Takýmto spôsobom chcel podporiť Echolsovu žiadosť o vykonanie nových testov DNA z dôkazov v jeho prípade. Experti poukazujúc na túto kauzu upozorňujú, že je možno jedinečná tým, že vzbudila mimoriadnu pozornosť, ale predstavuje pritom len vrchol ľadovca “nerehabilitovaných“ obžalovaných. Mnohí odborníci vrátane organizácie Innocence Project poukazujú na kauzy, kde prokurátori nútili nevinných ľudí do dohôd o vine a treste – upozorňujúc na konkrétne prípady odsúdenia nevinných ľudí, vrátane tých, ktorí urobili dohodu o vine a treste v čase, keď už mali k dispozícii DNA dôkaz o svojej nevine.

            Na s. 16 sa v správe Fair Trials v súvislosti s nedostatočným dohľadom nad konaním polície a prokurátorov ďalej uvádza, že pokiaľ ide o spolupracujúcich svedkov, ktorí sú dôležití v rámci vyšetrovaní organizovaného zločinu, títo môžu ohroziť kvalitu vyšetrovania. Účastníci okrúhleho stola vo Washingtone vyjadrili obavy ohľadom spoľahlivosti svedectva svedkov, ktorí motivovaní zníženými trestami a imunitou, v prípade určitých obvinení. V skutočnosti, 45,9 % amerických rehabilitácií, týkajúcich sa prípadov, kde boli ľudia odsúdení na trest smrti, od roku 1970, obsahovalo odsúdenia založené na svedectve spolupracujúcich svedkov, podľa Centra justičných omylov.“. Fair Trials ďalej zdôrazňuje, že „Okrem obáv týkajúcich sa spolupracujúcich svedkov, ktorí môžu poskytnúť nepravdivé, nekompletné, či zavádzajúce dôkazy, aj prílišné spoliehanie sa na dohody o spolupráci môže mať ničivý efekt na etický a procedurálny súlad prokurátorov a vyšetrovateľov.“ (Tu dávam do pozornosti svoj článok Informátori a justičné omyly, kde som predstavila zahraničný odborný článok s názvom Informants v. Innocents: Informant Testimony And Its Contribution To Wrongful Convictions.). V nadväznosti na to organizácia píše, že v súvislosti s dohodami o vine a treste, vyvstávajú pochybnosti ohľadom kvality a spoľahlivosti práce prokurátorov, na podklade nedostatku transparentnosti.        

            Záverom tejto časti by som chcela uviesť stručné konštatovanie Christiny Swarnsovej, výkonnej riaditeľky Innocence Project, týkajúce sa dohôd o vine a treste, ktoré uviedla v zaujímavom článku s názvom Why the Trial Penalty Must Go: „Dohoda skracuje proces (od zásady poskytovania dôkazov, cez vyšetrovanie, po krížový výsluch), ktorý inak môže odhaliť donútenie, zneužitie právomoci a skutočnú nevinu. Zároveň tiež bráni zmysluplnej zodpovednosti.“.

            Zvlášť zraniteľné skupiny osôb: mladiství, ľudia s psychickými problémami a ľudia s mentálnym postihnutím                                                                          

Fair Trials v správe na s. 12 upozorňuje na to, že v súvislosti s dohodami o vine a treste sú mladiství zvlášť zraniteľnou skupinou, pričom tu navrhuje, aby sa vo vzťahu k nim používal zrozumiteľný jazyk, aby plne pochopili dôsledky uzatvorenia dohody o vine a treste, a tiež zavedenie limitov na prípady, v ktorých sa môžu dohody uzavierať – napr. len v prípadoch, keď čelia možnosti väzby.  Podobné obavy vyvstávajú aj v prípade použitia dohôd o vine a treste u dospelých obžalovaných, ktorí majú psychické problémy, alebo mentálne postihnutie, kvôli ktorým je ich schopnosť vzdať sa svojich práv a uzavrieť dohodu o vine a treste, diskutabilná. Zdôrazňuje sa tu, že takíto ľudia pravdepodobnejšie uzatvoria falošné dohody o vine a treste.

 

            Nevina a justičné omyly                                                                                     

Fair Trials na svojej stránke uvádza, že systém v USA je preťažený rôznymi kriminálnymi prípadmi, a preto sa uchyľujú k uzatváraniu dohôd o vine a treste. Takýmto spôsobom sa rýchlo spracuje veľké množstvo prípadov, avšak bez ohľadu na to, čo sa v skutočnosti stalo, a či je niekto naozaj vinný, alebo nie. Tak dochádza v USA k nadužívaniu dohôd.Konštatuje, že ľudia môžu byť nútení k tomu, že dospejú k záveru, že vzdať sa práva na súdny proces je ich jediná možnosť. Niekedy k tomu dochádza v dôsledku tlaku polície a prokurátorov, ktorú chcú spracovať dané prípady čo najskôr, alebo chcú prekryť nezákonné väzby.  Niekedy sa stáva, že ľudia sa rozhodnú pre dohodu o vine a treste kvôli ďalším problémom, ktoré sa v systéme objavujú (napr. nedostatočný prístup k advokátovi, neprimerané tresty odňatia slobody, dlhý pobyt vo vyšetrovacej väzbe (kvôli neprimeranej dĺžke trestných konaní, vysokým súdnym nákladom a odmenám pre advokátov a nadmernej kriminalizácii).    Dokonca aj v prípadoch, ak si ľudia myslia, že uzatvorenie dohody o vine a treste je pre nich výhodné, môžu nakoniec skončiť tak, že sa dohodnú na oveľa horšej dohode, ako pôvodne očakávali (napr. v podobe dlhého trestu odňatia slobody). Dohody o vine a treste sa neobjavujú len v prípadoch závažných zločinov s trestami odňatia slobody, nakoľko aj akceptovanie pokuty (skôr než ísť pred súd), je forma dohody o vine a treste.  

            Fair Trials vo svojej správe na s.12 upozorňuje na fenomén, keď nevinní ľudia uzatvárajú dohody o vine a treste, pričom tento je najobsiahlejšie zadokumentovaný v USA. Mnohí nevinní ľudia, ktorí urobili dohody o vine a treste, nebudú nikdy rehabilitovaní, zvlášť v prípadoch priestupkov, pri ktorých „neexistuje žiadny spoľahlivý test viny, alebo neviny“ a rehabilitácia sa tak dosiahne len zriedka.  Fair Trials tu tiež konštatuje, že donucovací element dohôd o vine a treste je najsilnejší tam, kde existuje neúmerne vysoký benefit z uzatvorenia dohody o vine a treste, zvyčajne vo forme vysokého rozdielu výšky trestu medzi tými, ktorí uzatvorili dohodu o vine a treste a tými, ktorí  pokračujú v súdnom konaní.“. Na tomto mieste sa tiež upozorňuje na správu Human Rights Watch, z roku 2013, ktorá nesie názov An Offer You Canʼt Refuse: How US Federal Prosecutors Force Drug Defendants to Plead Guilty, ktorá ukázala, že v USA, v prípadoch drogových trestných činov, obžalovaní čelia v priemere tri krát vyššiemu trestu v prípade, že budú odsúdení po procese, než v prípade uzatvorenia dohody. V dokumente s názvom Plea Bargaining, ktorý je dostupný na stránke Fair Trials, sa na s. 5 píše, že „Existuje tiež dostatok dôkazov, že trest po súdnom procese a fenomén nevinných obžalovaných, ktorí uzavierajú dohody o vine a treste sú zvlášť problematické v prípadoch stíhania drogových trestných činov.“.                                        

 

            Na záver tejto časti by som chcela upozorniť na to, že podľa aktuálnych údajov amerického Národného registra rehabilitácií sa v 3 431 rehabilitáciách objavili aj tieto faktory: krivá prísaha, alebo falošné obvinenie v 64 % - ide o hlavný faktor, ktorý prispel k justičným omylom v USA; nesprávne konanie najmä zo strany vyšetrovateľov a prokurátorov v 60 %; zatajovanie dôležitých dôkazov v prospech obžalovaných v 51 % a neadekvátna obhajoba v 27 % (naposledy videné dňa 10. 12. 2023). 

Ochranné mechanizmy týkajúce sa dohôd o vine a treste

            Fair Trials spolupracuje s prokurátormi na tom, aby sa zaviedli ochranné mechanizmy, ktoré by pomohli ochrániť práva jednotlivcov v prípade, že sú im ponúkané dohody o vine a treste.  Navrhuje, aby boli prijaté nasledovné ochranné mechanizmy, s cieľom dosiahnuť spravodlivejšie dohody o vine a treste:

 

            Prístup k obhajcovi                                                                        

Organizácia upozorňuje na to, že dohody o vine a treste môžu mať ohromné dôsledky. Preto by ľudia nemali uzavierať dohody o vine a treste bez poradenia sa s advokátom, ktorý im môže pomôcť pochopiť dopad rozsudku a ich šance na úspech na procese. Fair Trials vo svojej správe na s. 52 uvádza: „Dokonca aj v jurisdikciách, ktoré sú považované za také, že majú celkom robustné systémy právnej pomoci (napríklad ako v Anglicku a Walese) existujú náznaky, že obžalovaní sú v čase odsúhlasenia, že sa vzdajú práva na súdny proces, bez prístupu k advokátovi.“. Tu sa dodáva, že k tomu môže dojsť aj v prípade, že sa obžalovaní vzdajú práva na obhajcu. Niektoré jurisdikcie, ako ukázal výskum, trvajú na účasti obhajcu, aby bolo vzdanie sa práva na proces platné – ide napríklad o tieto krajiny: Austrália, Argentína, Brazília, Gruzínsko, Švajčiarsko, Chorvátsko, Francúzsko, Estónsko, Luxembursko, Macedónsko, Írsko, Južná Afrika, či Zambia.

            Informácie           

   Ľudia potrebujú mať dostatok času a informácií na to, aby porozumeli danému prípadu. Na s. 52 správa uvádza, že to, či majú obžalovaní dostatočný prístup k dôkazom, informáciám a právnej pomoci, čiastočne závisí od načasovania dohody o vine a treste. V krajinách ako Austrália, Nový Zéland, Anglicko a Wales, sa poskytujú väčšie benefity v prípade, že sú dohody uzatvorené skôr. Upozorňuje sa tu tiež na to, že napr. právnici v Číne a Španielsku sa sťažovali na to, žeprokurátori často ponúkli nižší trest výmenou za zrýchlený postup len chvíľu pred procesom, nechajúc obžalovanému málo času na to, aby to zvážil.“. Na s. 10 sa upozorňuje aj na to, že v USA, v menších prípadoch, v niektorých jurisdikciách, môžu vyjednávať o dohodách a uzatvoriť ich bez prítomnosti advokáta.

 

       Dôkazy                       

      Fair Trials akcentuje, že policajti a prokurátori by mali nazhromažďovať dostatok dôkazov, na preukázanie viny a takéto dôkazy by mali byť sprístupnené obžalovaným aj súdom, spolu s dôkazmi, ktoré môžu podkopať obžalobu.  Organizácia vo svojej správe upozornila aj na riziko justičných omylov a nízku kvalitu vyšetrovania a vzhľadom na to na s. 52 uvádza, že „Luxembursko má špecifické ustanovenie, ktoré umožňuje obžalovanému, ktorý prejavil záujem o dohodu, prístup k úplnému trestnému spisu prokuratúry. Fínsko tiež zaisťuje úplné poskytnutie [spisu] pred dohodami  V Nemecku, Južnej Afrike a Španielsku… respondenti uviedli, že obžalovaní obdržia kópiu všetkých dôkazov určených na použitie pred súdom, pred tým ako sú požiadaní o to, aby sa rozhodli o zrieknutí sa svojho práva na úplný proces.“.                                                                               

            Na tomto mieste by som chcela pripomenúť, že v roku 2020 vyšla správa s názvom Government Misconduct and Convicting the Innocent: The Role of  Prosecutors, Police and Other Law Enforcement, ktorá hovorí o výsledkoch analýzy prvých 2 400 prípadov uvedených v americkom Národnom registri rehabilitácií. Správe som sa podrobne venovala v tomto článku. Podľa nej, sa v 44 % z 2 400 prípadov objavilo zatajovanie dôležitých dôkazov v prospech obžalovaných, pričom najčastejšie bolo zatajované nabádanie k svedectvu proti rehabilitovanej osobe (v 21 % týchto rehabilitácií). V správe sa k tomu uvádza, že nabádanie k svedectvu môže mať podobu sľubov, alebo hrozieb (kde bolo korunným svedkom obžaloby hrozené, že ak nebudú svedčiť proti obžalovanému, budú obžalovaní oni). Ukázalo sa, že najčastejšie malo zatajené nabádanie k falošnému svedectvu podobu dohody s prokurátorom (deal), o tom, že sa zamietnu, alebo zmiernia obvinenia proti svedkom (svedok pritom môže byť spoluobžalovaný za rovnaký trestný čin ako rehabilitovaná osoba, alebo môže čeliť obvineniam, ktoré s týmto trestným činom nesúvisia). Záverom tejto časti dávam do pozornosti aj článok JUDr. Šamka s názvom O utajených dohodách medzi prokurátorom a kajúcnikom v trestnom konaní.

 

                                    Limity na benefity                                                                            

   Fair Trials konštatuje, že by mali existovať limity na benefity, aby nevinní ľudia neboli donucovaní k dohodám o vine a treste. Na s. 56 sa v správe píše: „konverzácie s expertmi z USA konzistentne zdôraznili donucovací efekt veľkého rozdielu medzi potenciálnymi trestami po odsúdení na súde v protiklade s tými, ktoré sú dosiahnuté prostredníctvom dohôd o vine a treste v USA. Donucovací efekt tohto trestu po odsúdení súdom, je dobre zadokumentovanýFederálny Ústavný súd Nemecka uznal, že významný rozdiel v trestoch medzi dohodou a súdnym procesom môže pôsobiť ako “nezákonný vplyv“ na slobodnú vôľu obžalovaného.“.   Vo vyššie spomínanom dokumente s názvom Plea Bargaining sa na s. 6 píše: „krajiny, ako napr. Francúzsko, alebo Nemecko, obmedzujú potenciálnu donucovaciu silu trestu, ktorý nasleduje po súdnom procese, zavedením limitov v prípade ponúk na dohody o vine a treste na približne 30 % očakávaného trestu po súdnom procese. Na s. 9 sa odporúča zvážiť možnosť, ktorá spočíva v tom, že zvýšenie týkajúce sa očakávaného výsledku po súdnom procese a odporučenia ohľadom výšky trestu zo strany úradu, by nemalo byť vyššie než 15 % nad ponukou dohody.               

 

            Transparentnosť

            Organizácia zdôrazňuje, že prokurátori by mali v rámci dohôd o vine a treste pristupovať otvorene a mali by preukázať, že ponuky na dohody o vine a treste neposilnia diskrimináciu. Tvrdí tiež, že ľudia by nemali byť zastrašovaní prísnejšími, alebo dodatočnými obvineniami, ak pôjdu pred súd, a tiež, že o všetkých ponukách by mal byť urobený záznam a mali by byť vysvetlené pred otvoreným súdom. Na s. 56 sa v správe konštatuje: Záznam podmienok vyjednávania, ktoré viedli k dohode o vine a treste…, alebo o detailoch výsledného benefitu udeleného obžalovanému, nie je vždy predloženýBez takéhoto záznamu, sa odvolania stávajú prakticky obtiažnymi         Naviac, nejasnosť vyjednávaní (kde sa tieto konajú ako súčasť systému dohôd), prispieva k nedôvere verejnosti v dohody. Existuje konkrétna obava, že podmienky dohôd nie sú dostatočne otvorené, keď obsahujú zaplatenie finančných pokút ako podmienku redukcie trestu… V Novom Zélandevyjednávania medzi obhajobou a prokurátorom uvedené v zázname o prípade.“.   V dokumente s názvom Plea Bargaining, sa na s. 8 uvádza: „Niektorí prokurátori ako napr. v Durham County..., vyžadujú, aby prokurátori zadokumentovali akúkoľvek ponuku na dohodu v písomnej forme a zahrnuli ju do spisu. Od súdov v Californii sa vyžaduje, aby využívali dohodu, ktorá je zaznamenaná v písomnej forme, s kolaterálnymi dôsledkami dohody o vine a treste, minimálnymi a maximálnymi trestami, ktoré môžu byť uložené na súde a s tým, ktorý bol odsúhlasený na základe dohody, vrátane práv, ktorých sa daná osoba zriekla.“.

 

            Súdna kontrola a odvolania                                                                     

Fair Trials zdôrazňuje, že by mala existovať súdna kontrola na uistenie sa, že ponuky na dohody o vine a treste neboli urobené preto, aby sa prekryli nezákonné väzby. K tejto problematike uvádza vo svojej správe na s. 54-55 nasledovné: Mnohé jurisdikcie zakazujú sudcovi nezávisle preveriť dôkazy podporujúce rozsudok (napr. Filipíny, ktoré majú systém trestného súdnictva, ktorý bol ovplyvnený systémom v USA). Avšak ďalšie jurisdikcie vyžadujú od súdnych orgánov aby sa ubezpečili, že odsúdenie je podporené dôkazom mimo priznania viny zo strany obžalovaného… V Macedónsku sudca môže odmietnuť dohodu, ak dôkaz nepodporuje obvinenia, v súvislosti s ktorými obžalovaný uzatvoril dohodu o vine a treste… V Nemecku, sudcovia v prípadoch dohôd môžu zaujať aktívnejšiu rolu v preskúmavaní dôkazov, aby verifikovali priznanie obžalovaného. V Novom Južnom Walese a Austrálii, hoci sudcovia nie sú zapojení do nezávislého preskúmania dôkazov, v prípadoch týkajúcich sa dohôd o vine a treste, sa prokurátori musia poradiť s obeťami a políciou, aby sa uistili, že akékoľvek dohodnuté vyhlásenie o faktoch, vyplývajúcich z vyjednávaní o obvinení, znamená spravodlivý a presný popis objektívnej kriminality páchateľa  Je oveľa bežnejšie, že systémy vyžadujú nejaký stupeň súdnej kontroly postupu, najčastejšie prostredníctvom mechanizmu, ktorým sa sudcovia uistia, že dohoda o vine a treste je urobená dobrovoľne. Toto možno dosiahnuť prostredníctvom amerického štýlu alokúcie, v ktorej sudca môže priamo vypočúvať obžalovaného Dodatočná príležitosť na kontrolu postupu spočíva v možnosti odvolať sa proti rozsudkom na základe dohôd o vine a treste, na procedurálnom základe. Hoci prax v mnohých jurisdikciách v rámci USA požaduje od prokurátorov ako podmienku dohôd o vine a treste, vzdanie sa práva na odvolanie na základe neefektívnej obhajoby, Najvyšší súd USA potvrdil právo obžalovaných na takéto odvolania. Prípady Padilla v. Kentucky, Lafler v. Cooper a Frye v. Missouri potvrdili možnosť obžalovaných odvolať sa proti rozsudkom na základe dohody o vine a treste, kde ich zlá, alebo chýbajúca rada advokáta viedla k akceptovaniu nevýhodnej dohody.“.  Trials súčasne zdôrazňuje, že ak niekto akceptuje dohodu o vine a treste, nemal by sa zriecť svojho práva na odvolanie, zvlášť v prípadoch, kde sa neskôr objaví nový dôkaz v jeho prospech.

 

            Budúce práva                                                                                                  

 Fair Trials tu prízvukuje, že ľudia by sa nemali vzdávať svojich budúcich práv. Poukazuje na to, že v USA sa ľudia môžu vzdať budúceho prepustenia zo súcitu, ak vo väzení vážne ochorejú, alebo môžu byť požiadaní o to, aby sa vzdali práva na vznesenie žaloby v prípade zneužitia právomoci polície.

           

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia