Kedy zmenil Ondrej Repa právny názor? Prípad Arpáš ako test konzistentnosti súčasného výkladu § 326 Tr. zák.

JUDr. Valeria Haščáková, advokátka

Kedy zmenil Ondrej Repa právny názor?

Prípad Arpáš ako test konzistentnosti súčasného výkladu § 326 Trestného zákona

Na Právnych listoch sa rozvinula odborná polemika o trestnej zodpovednosti verejných činiteľov medzi JUDr. Petrom Šamkom i), sudcom Krajského súdu v Bratislave na jednej strane a JUDr. Ondrejom Repom, PhD. ii), prokurátorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a plk. JUDr. Ing. Františkom Vojtušom, PhD. iii), vyšetrovateľom Policajného zboru na strane druhej.

V diskusii možno identifikovať dve základné názorové línie.

Peter Šamko presadzuje širší výklad. Podľa jeho názoru novela druhej vety § 128 ods. 1 Tr. zák., účinná od 1. januára 2021, ovplyvnila aj výklad § 326 Tr. zák. Pojem „právomoc“ preto podľa neho nemožno nevyhnutne obmedzovať iba na formálne mocenské rozhodovanie o právach a povinnostiach iných osôb. Za určitých okolností môže byť relevantné aj zneužitie zákonného oprávnenia, autority funkcie alebo verejného postavenia, hoci nepôjde o klasické rozhodovanie voči tretej osobe.

Ondrej Repa a František Vojtuš zastávajú užší výklad. Rozlišujú medzi všeobecnou definíciou verejného činiteľa a podmienkami jeho trestnej zodpovednosti podľa § 128 ods. 1 Tr. zák. na jednej strane a osobitnými znakmi skutkovej podstaty trestného činu podľa § 326 Tr. zák. na strane druhej.

Podľa ich názoru novela síce rozšírila okruh prípadov, v ktorých môže osoba niesť trestnú zodpovednosť ako verejný činiteľ, nezmenila však osobitné znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Na naplnenie § 326 je preto naďalej potrebné identifikovať konkrétnu právomoc a preukázať jej zneužitie niektorým zo spôsobov uvedených v § 326 ods. 1 písm. a) až c) Tr. zák.

Jadro polemiky možno teda zhrnúť do jednej otázky: Zmenila novela § 128 ods. 1 Tr. zák. iba všeobecné podmienky trestnej zodpovednosti verejného činiteľa alebo zároveň rozšírila aj význam pojmu „právomoc“ ako zákonného znaku skutkovej podstaty trestného činu podľa § 326 Tr. zák.?

Cieľom tohto príspevku nie je definitívne rozhodnúť, ktorý z prezentovaných výkladov je správny. Zameriava sa na inú, nie menej dôležitú otázku:

„Zodpovedá výklad, ktorý Ondrej Repa dnes presadzuje ako všeobecné interpretačné pravidlo tým požiadavkám, ktoré sám uplatnil pri preskúmaní obvinenia Ľubomíra Arpáša?“

I. Prípad Arpáš ako praktický test prezentovaného výkladu

Trestná vec Ľubomíra Arpáša súvisela s údajným odovzdaním spravodajských informácií a materiálov z kauzy Gorila za finančnú protihodnotu neoprávnenej osobe.

Ondrej Repa, v tejto veci ako dozorový prokurátor, 10. marca 2021 zamietol sťažnosť Ľubomíra Arpáša proti uzneseniu o vznesení obvinenia a ponechal ho v platnosti. Obvinenie zahŕňalo aj právnu kvalifikáciu podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Tr. zák.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že uznesenie vyšetrovateľky Martiny Babacsovej o vznesení obvinenia, aj rozhodnutie Ondreja Repu o zamietnutí sťažností boli neskôr zrušené. Najvyšší súd iv) a následne aj generálny prokurátor v) konštatovali, že obvinenie Ľubomíra Arpáša bolo nezákonné. Predmetom tohto príspevku však nie je komplexná analýza všetkých dôvodov ich nezákonnosti. Rozhodnutie Ondreja Repu je pre posudzovanú odbornú polemiku významné preto, že umožňuje preskúmať akú mieru konkretizácie právomoci verejného činiteľa a spôsobu jej zneužitia Ondrej Repa v roku 2021 považoval za postačujúcu pre obvinenie a porovnať ju s reštriktívnymi požiadavkami, ktoré formuluje vo svojej súčasnej odbornej argumentácii.

Rozhodujúca je preto otázka, či z uznesenia o vznesení obvinenia a z rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti vôbec vyplývalo, že Ľubomír Arpáš disponoval konkrétnou právomocou v zmysle § 326 Tr. zák., ktorú mal zneužiť, a ak áno, ktorú z troch alternatív konania podľa § 326 ods. 1 mal opisovaný skutok napĺňať.

Táto otázka nie je formalistická. Alternatívy podľa § 326 ods. 1 písm. a) až c) predstavujú odlišné a navzájom sa vylučujúce formy konania, preto už pri vznesení obvinenia musí byť zrejmé, ktorú z nich má opisovaný skutok napĺňať.

V posudzovanom uznesení však úplne absentovalo určenie, či sa Ľubomírovi Arpášovi kládlo za vinu konanie podľa písm. a), b) alebo c). Výrok uznesenia konkrétnu alternatívu neoznačoval. A odôvodnenie len reprodukovalo všetky tri možnosti bez toho, aby niektorú z nich jednoznačne spojilo so skutkom kladeným obvinenému za vinu.

II. Aká právomoc a aký spôsob jej zneužitia boli Ľubomírovi Arpášovi kladené za vinu?

Uznesením z 1. decembra 2020 bolo Ľubomírovi Arpášovi vznesené obvinenie okrem iného pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Tr. zák.

Podľa skutkovej vety mal Ľubomír Arpáš v priebehu roka 2006 ako riaditeľ sekcie D na 56. oddelení Slovenskej informačnej služby, v rozpore s povinnosťou mlčanlivosti a so základnými povinnosťami príslušníka SIS, získaťzo spravodajských evidencií SIS informácie vedené v stupňoch utajenia „Dôverné“ a „Vyhradené“. Malo ísť o informácie týkajúce sa ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti členov finančných skupín, podnikateľov, štátnych úradníkov, politikov a ďalších osôb vrátane informácií označovaných ako tzv. spis Gorila.

Tieto informácie mal následne najneskôr do konca septembra 2006, v úmysle získať neoprávnený majetkový prospech, poskytnúť neoprávnenej osobe. Skutková veta uvádzala, že išlo o záujmovú osobu SIS, ktorá nebola oprávnená oboznamovať sa s predmetnými utajovanými skutočnosťami, a že poskytnutím informácií jej mal Ľubomír Arpáš umožniť získať neoprávnenú výhodu a sťažiť objasnenie jej údajnej trestnej činnosti.

Za pozornosť stojí aj vývoj právnej kvalifikácie skutku. V uznesení o začatí trestného stíhania z 20. januára 2015 bolo konanie kvalifikované podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., teda ako vykonávanie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu. Kvalifikovaná skutková podstata podľa § 326 ods. 2 písm. c) v tomto rozhodnutí uvedená nebola.

V uznesení o vznesení obvinenia z 1. decembra 2020 už konkrétne písmeno § 326 ods. 1 označené nebolo, pribudla však právna kvalifikácia podľa § 326 ods. 2 písm. c), teda tvrdenie, že skutok bol spáchaný z osobitného motívu. vi)

Z výroku v obvinení teda nebolo zrejmé, či mal byť skutok Ľubomíra Arpáša posúdený ako vykonávanie právomoci spôsobom

- odporujúcim zákonu podľa písm. a),

- prekročenie právomoci podľa písm. b)

- alebo nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z právomoci alebo z rozhodnutia súdu podľa písm. c).

Nešlo pritom iba o chýbajúce paragrafové označenie. Konanie opísané v § 326 ods. 1 písm. a) až c) Tr. zákona predstavuje tri samostatné základné skutkové podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Preto musí byť v právnej vete výroku uznesenia o začatí trestného stíhania, uznesenia o vznesení obvinenia, obžalobného návrhu a oslobodzujúceho/odsudzujúceho rozsudku vždy uvedené, či ide o skutkovú podstatu tohto trestného činu podľa § 326 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c) Tr. zák. Zároveň platí, že opis skutkových okolnosti uvedený v skutkovej vete uvedených rozhodnutí musí zodpovedať všetkým zákonným znakom konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorá je uvedená v právnej vete výroku týchto rozhodnutí.

Neurčený tak zostal samotný právny mechanizmus údajného zneužitia právomoci. Nebolo zrejmé, či mal Ľubomír Arpáš existujúcu právomoc vykonávať (i) protizákonným spôsobom, (ii) prekročiť jej zákonné hranice alebo (iii) nesplniť povinnosť, ktorá z nej vyplývala.

Odôvodnenie uznesenia o vznesení obvinenia tiež len reprodukovalo celé znenie § 326 ods. 1 Tr. zák., teda všetky tri alternatívy konania, bez toho, aby niektorú z nich jednoznačne spojilo so skutkom kladeným Ľubomírovi Arpášovi za vinu. Neurčitosť následne neodstránilo ani rozhodnutie Ondreja Repu o zamietnutí sťažností.

Ešte zásadnejšia otázka však predchádza posudzovaniu jednotlivých alternatív podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona: vyplývalo zo skutkovej vety vôbec to, že opisované konanie súviselo s výkonom právomoci v tom význame, v akom tento pojem vymedzuje samotný Ondrej Repa dnes?

Podľa jeho názoru musí právomoc obsahovať prvok moci a rozhodovania. Musí ísť o mocenské rozhodovanie založené na práve, uplatňované voči fyzickým alebo právnickým osobám a týkajúce sa ich konkrétnych práv alebo povinností.

Skutková veta v prípade Ľubomíra Arpáša však opisovala získanie spravodajských informácií a ich následné poskytnutie neoprávnenej osobe. Neopisovala žiadne mocenské rozhodovanie o právach alebo povinnostiach konkrétnej osoby ani iný autoritatívny úkon verejnej moci voči tretej osobe.

Aj keby Ľubomír Arpáš z titulu svojej funkcie disponoval internými riadiacimi alebo služobnými oprávneniami pri získavaní, spracúvaní či používaní spravodajských informácií, bolo potrebné vysvetliť, prečo tieto oprávnenia predstavovali „právomoc“ na účely § 326 Tr. zák. a nie iba služobnú kompetenciu, funkčné postavenie alebo faktický prístup k informáciám. Uznesenie o vznesení obvinenia ani rozhodnutie o sťažnostiach takéto vysvetlenie neobsahovali.

Obvinenie preto nevyvolávalo iba otázku, akým spôsobom mal Ľubomír Arpáš svoju právomoc zneužiť. Vyvolávalo ešte dôležitejšiu otázku, či skutok vôbec opisoval konanie súvisiace s právomocou v úzkom význame, ktorý Ondrej Repa verejne presadzuje.

Napriek tejto základnej pochybnosti je však potrebné preskúmať, či by opisovaný skutok vôbec mohol zodpovedať aspoň niektorej z troch alternatív podľa § 326 ods. 1 Tr. zák.

III. Vykonával Ľubomír Arpáš právomoc spôsobom odporujúcim zákonu?

Alternatíva podľa § 326 ods. 1 písm. a) predpokladá, že verejný činiteľ svoju právomoc skutočne vykonáva, avšak spôsobom odporujúcim zákonu.

Nestačí, že osoba zastáva verejnú funkciu alebo má vďaka svojmu služobnému postaveniu faktický prístup k dokumentom či informáciám. Na použitie tejto alternatívy je potrebné identifikovať najmä (i) konkrétnu právomoc verejného činiteľa, (ii) právny základ tejto právomoci, (iii) konkrétny úkon predstavujúci jej výkon a (iv) spôsob, akým výkon právomoci odporoval zákonu.

Ak by Ľubomír Arpáš použil zákonom zverené oprávnenie rozhodovať o získavaní, použití alebo sprístupňovaní predmetných informácií a toto oprávnenie vykonal spôsobom odporujúcim zákonu, použitie písm. a) by bolo teoreticky predstaviteľné.

Takáto právna konštrukcia však v uznesení o vznesení obvinenia nebola rozpracovaná.

Uznesenie neoznačovalo ustanovenie, z ktorého by vyplývala konkrétna právomoc Ľubomíra Arpáša rozhodovať o získavaní, používaní alebo sprístupňovaní predmetných informácií. Neopisovalo ani služobný, rozhodovací alebo iný verejnomocenský úkon, ktorým mal túto právomoc vykonať.

Nevysvetľovalo ani to, či sa k materiálom dostal výkonom zákonného oprávnenia alebo iba prostredníctvom faktického prístupu vyplývajúceho z jeho služobného zaradenia.

Samotné neoprávnené získanie informácií prípadné ich odovzdanie tretej osobe totiž ešte nemusí predstavovať výkon právomoci. Môže ísť aj o protiprávne konanie osoby, ktorá využila informácie, príležitosť alebo prístup získaný vďaka svojej funkcii.

Takéto konanie môže byť trestnoprávne relevantné. Bez ďalšieho však nenapĺňa práve znak výkonu právomoci podľa § 326 ods. 1 písm. a).

Ak mala byť použitá táto alternatíva, bolo potrebné vysvetliť, akú konkrétnu právomoc Ľubomír Arpáš vykonával, akým úkonom ju vykonával a prečo bolo získanie alebo sprístupnenie informácií výkonom tejto právomoci, a nie iba zneužitím funkcie, postavenia alebo faktického prístupu k informáciám.

IV. Prekročil Ľubomír Arpáš svoju právomoc?

Alternatíva podľa § 326 ods. 1 písm. b) predpokladá, že verejný činiteľ určitou právomocou disponuje, ale prekročí jej zákonom ustanovený rozsah.

Je preto potrebné identifikovať (i) konkrétnu právomoc, (ii) jej právny základ, (iii) zákonné hranice právomoci a (iv) konanie, ktorým boli tieto hranice prekročené.

V prospech použitia písm. b) by bolo možné argumentovať tým, že Ľubomír Arpáš bol oprávnený pracovať so spravodajskými informáciami iba na vymedzený služobný účel, v rozsahu svojej pôsobnosti a vo vzťahu k zákonom určenému okruhu osôb.

Ak by získaval informácie mimo rozsahu svojho služobného oprávnenia, nahliadal do materiálov bez služobnej potreby alebo použil svoje oprávnenia na sprístupnenie informácií osobe, ktorej ich sprístupniť nesmel, mohlo by ísť o prekročenie právomoci.

Ani takáto právna konštrukcia však nebola v uznesení vyjadrená.

Zo skutkovej vety nebolo možné určiť:

- či ich bol oprávnený získať a spracúvať, ale iba na služobné účely,

- či bol oprávnený s nimi pracovať, ale nebol oprávnený sprístupniť ich mimo SIS,

- alebo či bolo za prekročenie právomoci považované samotné ich odovzdanie neoprávnenej osobe.

Tieto možnosti nemožno stotožňovať.

Ak mal Ľubomír Arpáš k informáciám oprávnený služobný prístup a až následne ich mimo výkonu svojej funkcie odovzdal tretej osobe, nemuselo ísť o prekročenie právomoci, ale o porušenie mlčanlivosti alebo iné protiprávne nakladanie s informáciami. Ak naopak použil služobné oprávnenie mimo jeho účelu, osobného rozsahu alebo zákonných hraníc, alternatíva podľa písm. b) by mohla byť relevantná. Uznesenie však neuvádzalo, o aké oprávnenie išlo, kde sa nachádzala jeho hranica a akým konkrétnym úkonom ju prekročil.

V. Nesplnil Ľubomír Arpáš povinnosť vyplývajúcu z právomoci?

Alternatíva podľa § 326 ods. 1 písm. c) obsahovo najviac korešponduje so skutkovou vetou uznesenia. Tá odkazovala na povinnosť mlčanlivosti a základné povinnosti príslušníka SIS a opisovala následné poskytnutie utajovaných informácií osobe, ktorá nebola oprávnená oboznamovať sa s nimi.

Ani pri tejto alternatíve však nestačí všeobecne uviesť, že verejný činiteľ konal v rozpore so svojimi služobnými povinnosťami. Bolo potrebné označiť konkrétnu povinnosť, ktorú mal Ľubomír Arpáš nesplniť práve poskytnutím informácií, jej právny základ a predovšetkým vysvetliť, z akej konkrétnej právomoci táto povinnosť vyplývala.

Skutková veta uvádzala, že príjemca informácií nebol oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Táto okolnosť však charakterizovala predovšetkým postavenie príjemcu. Sama osebe nevymedzovala konkrétnu povinnosť Ľubomíra Arpáša ani nevysvetľovala, či takáto povinnosť vyplývala z jeho právomoci v zmysle § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Zákon totiž neustanovuje, že trestného činu sa dopustí verejný činiteľ, ktorý jednoducho „nesplní svoju povinnosť“. Výslovne vyžaduje, aby išlo o povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu. Toto slovné spojenie musí mať samostatný právny význam. Ak by na naplnenie písm. c) postačovalo porušenie akejkoľvek povinnosti spojenej so služobným postavením verejného činiteľa, požiadavka väzby medzi povinnosťou a právomocou by sa stala nadbytočnou.

Verejný činiteľ má množstvo povinností, ktoré nemusia vyplývať z konkrétnej právomoci v zmysle § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Môžu vyplývať zo služobného pomeru, pracovnej disciplíny, bezpečnostných predpisov, všeobecnej povinnosti mlčanlivosti, režimu ochrany utajovaných skutočností alebo z osobitného zákonného zákazu.

Povinnosť mlčanlivosti môže byť s výkonom právomoci veľmi úzko spojená. Z toho však ešte automaticky nevyplýva, že každé jej porušenie predstavuje nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z právomoci v zmysle § 326 ods. 1 písm. c).

Použitie tejto alternatívy by bolo možné odôvodniť napríklad tým, že oprávnenie pracovať so spravodajskými informáciami bolo neoddeliteľne spojené s povinnosťou tieto informácie chrániť a neposkytovať ich neoprávneným osobám. Povinnosť mlčanlivosti by potom nebola iba všeobecnou služobnou povinnosťou, ale imanentným obmedzením konkrétnej právomoci získavať, spracúvať alebo používať spravodajské informácie.

Takúto právnu konštrukciu nemožno vopred vylúčiť. Uznesenie ju však nevysvetľovalo. Odkazovalo na porušené povinnosti, neoznačovalo však konkrétnu právomoc, z ktorej mali vyplývať, jej právny základ ani vzťah medzi touto právomocou a povinnosťou mlčanlivosti.

Nebolo preto zrejmé, či povinnosť mlčanlivosti v posudzovanom prípade vyplývala:

- z konkrétnej právomoci nakladať so spravodajskými informáciami,

- všeobecne zo služobného pomeru príslušníka SIS,

- z režimu ochrany utajovaných skutočností alebo

- z osobitného zákonného zákazu platného bez ohľadu na výkon konkrétnej právomoci.

Toto rozlíšenie je rozhodujúce. Aj keby bolo v uznesení presne označené, ktorú povinnosť Ľubomír Arpáš poskytnutím informácií porušil, stále bolo potrebné vysvetliť, z akej konkrétnej právomoci táto povinnosť vyplývala a aká bola právna väzba medzi právomocou, povinnosťou a konaním kladeným obvinenému za vinu. Samotné porušenie služobnej alebo zákonnej povinnosti totiž ešte nepredstavuje zneužitie právomoci podľa § 326 Tr. zákona.

Neurčenie konkrétnej alternatívy preto nebolo iba nedostatkom paragrafového označenia. Od toho, či malo ísť o konanie podľa § 326 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Tr. zák., záviselo, aké skutkové okolnosti museli byť v uznesení vyjadrené a preukazované, ako aj to, proti akej skutkovej a právnej konštrukcii sa mal obvinený brániť. Konkrétne určenie formy konania bolo preto podmienkou presnej právnej subsumpcie, preskúmateľnosti rozhodnutia a účinného výkonu práva na obhajobu.

VI. Čo konštatoval generálny prokurátor

Neurčitosť právnej kvalifikácie skutku podľa § 326 ods. 1 za pochybenie výslovne označil aj generálny prokurátor v uznesení z 31. augusta 2021, ktorým postupom podľa § 363 Tr. por. zrušil uznesenie o vznesení obvinenia, ako aj rozhodnutie prokurátora Ondreja Repu o zamietnutí sťažnosti.

Generálny prokurátor uviedol, že vyšetrovateľka Martina Babacsová vo výrokovej časti uznesenia opomenula označiť niektorú z foriem konania podľa § 326 ods. 1 písm. a), b) alebo c), „keďže je zrejmé, že všetky tri možnosti nebolo možné spáchať konaním kladeným za vinu“ Ľubomírovi Arpášovi. To je vada právnej vety výroku uznesenia o vznesení obvinenia.

Tým potvrdil, že alternatívy uvedené v § 326 ods. 1 nemožno považovať za navzájom zameniteľné varianty, ktorých konkretizáciu možno ponechať na ďalší priebeh konania.

Skutok nemohol byť bez ďalšieho súčasne posudzovaný ako protizákonný výkon právomoci, prekročenie právomoci aj nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z právomoci. Orgány činné v trestnom konaní boli povinné určiť, ktorú z týchto foriem obvinenému kladú za vinu.

Ondrej Repa teda v sťažnostnom konaní ponechal v platnosti obvinenie, pri ktorom nebola určená ani základná forma konania podľa § 326 ods. 1.

Rozhodnutie generálneho prokurátora potvrdzuje prvú námietku voči obvineniu: nebolo zrejmé, podľa ktorej alternatívy § 326 ods. 1 sa skutok právne posudzoval.

Zostáva však aj druhá, samostatná otázka: či bola pri niektorej z troch možných alternatív vôbec identifikovaná konkrétna právomoc Ľubomíra Arpáša a jej vzťah k vytýkanému konaniu.

Ak malo ísť o písm. a), nebol opísaný konkrétny výkon právomoci odporujúci zákonu. Ak malo ísť o písm. b), neboli vymedzené hranice právomoci ani spôsob ich prekročenia. Ak malo ísť o písm. c), nebolo vysvetlené, z akej konkrétnej právomoci mala vyplývať porušená povinnosť mlčanlivosti. To je vada skutkovej vety výroku uznesenia o vznesení obvinenia.

VII. Ako sa s otázkou právomoci vyrovnal Ondrej Repa

Preskúmanie zákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia zo strany prokurátora musí zahŕňať aj posúdenie, či opis skutku v spojení s jeho právnou kvalifikáciou v potrebnej miere vyjadruje všetky zákonné znaky trestného činu. Predmet trestného stíhania voči obvinenému je totiž vymedzený skutkom uvedeným vo výroku uznesenia o vznesení obvinenia.

V prípade Ľubomíra Arpáša však vo výrokovej časti uznesenia nebola označená žiadna z foriem konania podľa § 326 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Tr. zák. Skutková veta zároveň neobsahovala opis konkrétnej právomoci ani takých skutkových okolností, z ktorých by bolo možné spoľahlivo určiť, že malo ísť o jej výkon spôsobom odporujúcim zákonu, prekročenie jej hraníc alebo nesplnenie povinnosti, ktorá z nej vyplývala.

Prípad Ľubomíra Arpáša preto nastoľuje otázku, ako možno skorší postup Ondreja Repu zosúladiť s jeho súčasným dôrazom na presnú identifikáciu konkrétnej právomoci a konkrétneho spôsobu jej zneužitia.

Prevažná časť uznesenia Ondreja Repu sa sústreďovala na skutkové a dôkazné otázky. Zaoberala sa najmä tým, či predmetné informácie mohli pochádzať zo SIS, či ich mohol mať Ľubomír Arpáš k dispozícii, či existovali listinné alebo elektronické verzie materiálov, aké vzťahy existovali medzi zainteresovanými osobami, aký bol účel spoločností IDENTITA a Barkont, aké finančné prevody sa uskutočnili a či mohli predstavovať protihodnotu za poskytnuté informácie.

Tieto okolnosti mohli byť relevantné pri posudzovaní podozrenia, že došlo k úniku spravodajských informácií alebo k prijatiu finančnej odmeny. Neposkytovali však odpoveď na otázku, ktorú konkrétnu formu zneužitia právomoci podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. mal skutok napĺňať.

Zamietavé rozhodnutie Ondreja Repu neobjasnilo:

- či malo ísť o konanie podľa písm. a), b) alebo c),

- akou konkrétnou právomocou Ľubomír Arpáš disponoval,

- z akého právneho základu táto právomoc vyplývala,

- aký bol jej obsah a zákonné hranice,

- akým úkonom ju mal vykonávať alebo prekročiť,

- ani z akej právomoci mala vyplývať povinnosť, ktorú údajne nesplnil.

Tento nedostatok je o to významnejší, že Ondrej Repa vo svojej súčasnej odbornej argumentácii výslovne uvádza, že tri formy konania podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. sa navzájom vylučujú a nemôžu byť naplnené súčasne. Nejde teda o zameniteľné právne opisy jedného skutku, medzi ktorými by mohlo obvinenie zostať otvorené. Každá z alternatív predpokladá odlišný spôsob zneužitia právomoci a vyžaduje preukázanie odlišných skutkových a právnych okolností.

Ak preto nebolo určené, ktorú z navzájom sa vylučujúcich alternatív mal skutok Ľubomíra Arpáša napĺňať, nešlo iba o chýbajúce označenie konkrétneho písmena zákonného ustanovenia. Neurčený zostal samotný právny mechanizmus údajného zneužitia právomoci a tým aj zákonné znaky, ktoré mali byť predmetom dokazovania.

Rozhodnutie Ondreja Repu o sťažnosti obvineného teda neodstránilo základnú právnu neurčitosť uznesenia o vznesení obvinenia. Nevysvetlilo ani to, prečo malo opisované získanie a následné poskytnutie spravodajských informácií predstavovať výkon právomoci v úzkom význame, ktorý Ondrej Repa presadzuje vo svojej súčasnej odbornej argumentácii.

Napriek tomu Ondrej Repa sťažnosť Ľubomíra Arpáša zamietol ako nedôvodnú a uznesenie o vznesení obvinenia ponechal v platnosti.

Práve táto okolnosť je významná pri posudzovaní konzistentnosti jeho súčasného odborného názoru. Ak dnes zdôrazňuje nielen potrebu identifikovať konkrétnu právomoc a konkrétny spôsob jej zneužitia, ale aj vzájomnú výlučnosť jednotlivých alternatív podľa § 326 ods. 1 Tr. zák., je legitímne pýtať sa, prečo rovnaké požiadavky neuplatnil pri preskúmaní uznesenia, z ktorého nebolo zrejmé ani to, či opisovaný skutok vôbec súvisel s výkonom právomoci v ním presadzovanom význame, ani to, podľa ktorej z troch alternatív bolo obvinenie vznesené.

VIII. Kedy zmenil Ondrej Repa právny názor alebo ho v prípade Ľubomíra Arpáša iba dôsledne neuplatnil?

Reštriktívny výklad § 326 Trestného zákona môže byť z hľadiska zásady zákonnosti, právnej istoty a zákazu rozširovania trestnej zodpovednosti v neprospech obvineného správny a presvedčivý.

O to naliehavejšie však vyznieva otázka, prečo rovnaká interpretačná prísnosť nie je rozpoznateľná v rozhodnutí Ondreja Repu vo veci Ľubomíra Arpáša.

Otázka konzistentnosti nevzniká iba porovnaním rozhodnutia z roku 2021 s aktuálnou polemikou. Reštriktívny výklad pojmu právomoc Ondrej Repa verejne prezentoval aj v príspevku „Právna zodpovednosť verejného činiteľa za procesný postup“, publikovanom 14. augusta 2024 vii).

V tomto článku zdôraznil, že pri posudzovaní trestnej zodpovednosti podľa § 326 treba dôsledne skúmať, či posudzované konanie skutočne predstavovalo výkon právomoci verejného činiteľa.

Právomoc podľa neho predpokladá prvok moci a rozhodovania, teda mocenské rozhodovanie založené na práve a uplatňované voči fyzickým alebo právnickým osobám. Samotné postavenie alebo funkcia verejného činiteľa podľa tohto výkladu nestačia. Konanie musí súvisieť s právomocou rozhodovať o právach alebo povinnostiach iných osôb a obsahovať prvok štátnej moci.

Hoci sa uvedený príspevok primárne zaoberal trestnou zodpovednosťou za procesný postup, pojem právomoc vymedzil ako všeobecný znak skutkovej podstaty podľa § 326. Jeho závery sú preto relevantné aj pri hodnotení obvinenia Ľubomíra Arpáša.

Článok z roku 2024 je významný z dvoch dôvodov.

Po prvé, potvrdzuje, že reštriktívny výklad pojmu právomoc, ktorý Ondrej Repa presadzuje aj v súčasnej polemike, verejne formuloval najneskôr v roku 2024.

Po druhé, nastoľuje otázku, ako možno takto úzko vymedzený pojem právomoci zosúladiť s jeho vlastným rozhodnutím z roku 2021, ktorým ponechal v platnosti obvinenie neidentifikujúce konkrétnu právomoc Ľubomíra Arpáša, ani konkrétnu formu jej údajného zneužitia.

Trojročný časový odstup umožňuje viacero vysvetlení.

Ondrej Repa mohol svoj právny názor medzi rokmi 2021 a 2024 zmeniť alebo spresniť.

Mohol rovnaký reštriktívny výklad zastávať už v roku 2021, ale v prípade Ľubomíra Arpáša ho dôsledne neuplatnil.

Napokon mohol považovať právomoc Ľubomíra Arpáša za samozrejmú vzhľadom na jeho funkciu v SIS a skutkové okolnosti prípadu.

Posledné vysvetlenie by však bolo ťažko zlučiteľné s jeho vlastným tvrdením, že samotná funkcia alebo postavenie verejného činiteľa na naplnenie znaku právomoci nestačia.

Prípad Ľubomíra Arpáša preto nevyvoláva iba všeobecnú otázku, či je súčasný výklad Ondreja Repu konzistentný s jeho rozhodnutím z roku 2021.

Vyvoláva aj presnejšiu otázku: Kedy Ondrej Repa dospel k názoru, že právomoc na účely § 326 Tr. zák. musí obsahovať prvok moci a rozhodovania, a ako by podľa tohto výkladu dnes právne posúdil obvinenie Ľubomíra Arpáša, ktoré sám v roku 2021 ponechal v platnosti?

IX. Otázky, na ktoré by mal Ondrej Repa odpovedať

Prípad Ľubomíra Arpáša predstavuje vážny test aplikačnej a argumentačnej konzistentnosti Ondreja Repu.

Je preto namieste položiť mu tieto otázky:

1. Ktorú konkrétnu alternatívu podľa § 326 ods. 1 písm. a), b) alebo c) mal skutok Ľubomíra Arpáša napĺňať?

2. Aká konkrétna právomoc Ľubomíra Arpáša mala byť predmetom údajného zneužitia a z akého právneho základu vyplývala?

3. Kde boli tieto znaky identifikované v uznesení o vznesení obvinenia a kde v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti?

4. Spĺňalo takto formulované obvinenie interpretačné kritériá, ktoré Ondrej Repa verejne prezentuje minimálne od augusta 2024 a presadzuje aj v súčasnej polemike?

5. Ak nie, išlo o zmenu či spresnenie právneho názoru alebo iba o jeho nedôslednú aplikáciu v prípade Ľubomíra Arpáša?

Odpovede na tieto otázky by neboli iba osobným vysvetlením jedného prokurátora. Mali by význam pre celú prebiehajúcu odbornú diskusiu.

Ak má byť reštriktívny výklad § 326 Tr. zák. presvedčivým všeobecným pravidlom, musí byť uplatňovaný konzistentne nielen v odborných článkoch, ale hlavne pri preskúmavaní konkrétnych trestných obvinení.

-------------------------------------------------------------

Vysvetlivky:

i) https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1726-zmena-vykladu-trestneho-cinu-zneuzivania-pravomoci-verejneho-cinitela-ktora-zostala-castou-odbornej-verejnosti-nepovsimnuta;

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1745-este-raz-k-moznemu-vykladu-trestneho-cinu-zneuzivania-pravomoci-verejneho-cinitela-po-novele

ii) https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1728-reakcia-na-clanok-o-zmene-vykladu-trestneho-cinu-zneuzivania-pravomoci-verejneho-cinitela

iii) https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1747-k-diskusii-o-zmene-definicie-verejneho-cinitela-a-moznej-zmene-vykladu-trestneho-cinu-zneuzivania-pravomoci-verejneho-cinitela

iv) rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Tost 53/2020 zo dňa 7.1.2021

v) uznesenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. IV/3 Pz 29/21/1000-12 z 31. augusta 2021 – v anonymizovanej podobe dostupné tu: https://www.genpro.gov.sk/informacie/spravy/detail/uplne-znenie-anonymizovanych-rozhodnuti-z-31-8-2021

vi) Pre úplnosť je potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že neskoršie doplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 326 ods. 2 písm. c) malo zásadný význam z hľadiska premlčania. Ak sa skutok mal stať v roku 2006, pri vznesení obvinenia v roku 2020 by trestnosť základnej skutkovej podstaty podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona už zanikla premlčaním. Kvalifikovaná skutková podstata podľa § 326 ods. 2 písm. c) bola naopak spojená s vyššou trestnou sadzbou, a teda aj s dlhšou premlčacou dobou. Jej doplnenie tak malo bezprostredný význam pre možnosť posudzovať skutok z roku 2006 ako nepremlčaný.

vii) https://beta.ucps.sk/pravna-zodpovednost-verejneho-cinitela-za-procesny-postup

 

Diskusia