Trestnoprávny formalizmus náš každodenný, no. 5

 

  Tres­tnop­ráv­ny for­mal­izmus náš kaž­do­den­ný, no. 5

por. JUDr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ PZ 

 

Skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie ale­bo len skra­co­va­nie vy­šet­ro­va­nia?

 Autor sa v nas­le­du­jú­com člán­ku po­kú­si o  práv­ny roz­bor sú­čas­né­ho sta­vu skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia v pod­mien­kach slo­ven­skej tres­tnop­ráv­nej praxe, kto­rým pou­ká­že na ďal­šiu ka­ta­ló­go­vú po­lož­ku pre­pä­té­ho for­ma­liz­mu v tres­tnom ko­na­ní a to ve­de­nie skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia pros­tried­ka­mi vy­šet­ro­va­nia.

 Krát­ka exkur­zia

Há­dam eš­te ne­bol rok, keď by zo stra­ny pro­ku­ra­tú­ry či as­poň ce­lo­roč­né­ho zhod­no­te­nie kri­mi­na­li­ty na úze­mí SR zo stra­ny PZ ne­bo­la ko­men­to­va­ná rých­losť tres­tné­ho ko­na­nia v ta­kom ale­bo ona­kom zmys­le. Rých­losť tres­tné­ho ko­na­nia v pod­mien­kach Slo­ven­skej re­pub­li­ky te­da je po­mer­ne sle­do­va­ným uka­zo­va­te­ľom. Sa­moz­rej­me mož­no dú­fať, že je to tak pre to, že sa­mot­né prá­vo ako aj prin­cíp práv­ne­ho štá­tu vy­ža­du­je, aby štát­ne or­gá­ny či sú­dy pos­tu­po­va­li tak, aby bo­la „spra­vod­li­vosť vy­ko­ná­va­ná bez prie­ťa­hov, kto­ré sú spô­so­bi­lé oh­ro­ziť jej váž­nosť a dô­ve­ry­hod­nosť“ či bon­mo­tom, že nes­ko­rá spra­vod­li­vosť nie je spra­vod­li­vosť kto­rý si na­chá­dza pries­tor aj v ju­di­ka­tú­re.Jed­ným z le­gis­la­tív­nych rie­še­ní ako do­siah­nuť reál­ne ča­so­vo dos­tup­nú spra­vod­li­vosť ma­lo byť us­ta­no­ve­nie § 203 TP, kto­ré vy­chá­dza z pre­mi­sy, že jed­no­duch­šie prí­pa­dy ne­vy­ža­du­jú roz­siah­le do­ka­zo­va­nie a te­da je aj ča­so­vo dos­tup­nej­šie a tým aj z hľa­dis­ka náp­ra­vy proti­spo­lo­čen­ské­ho ko­na­nia efek­tív­nej­šie. Sku­toč­nosť, že sa ne­jed­ná o fa­zuľ­ky dok­la­dá fakt, že ná­pad tres­tných spi­sov za rok 2016, bol 83 941 spi­sov[1]v skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní z to­ho 59 994 spi­sov po­ve­re­ný­mi prís­luš­ník­mi[2] a 23 947 spi­sov[3] vy­šet­ro­va­teľ­mi a ďal­ších 16 944 spi­sov[4] vo vy­šet­ro­va­ní ako zlo­či­ny a obzvlášť zá­važ­né zlo­či­ny. Ba­ví­me sa te­da o po­mer­ne roz­sia­hlej čas­ti kor­pu­su ce­lé­ho tres­tné­ho ko­na­nia.

 Skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie – v teó­rií

Pred­sta­vu­je sa­mos­tat­ný druh tres­tné­ho ko­na­nia le­gis­la­tív­ne od­lí­še­né od vy­šet­ro­va­nia a je­ho od­no­že tzv. „su­per rých­le­ho ko­na­nia“[5]. Ako už bo­lo naz­na­če­né skrá­te­né ko­na­nie sa má do­tý­kať skut­kov, kto­ré sú me­nej zá­važ­né a to pri pre­či­noch kto­rý­mi sa pod­ľa § 10 ods. 1 ro­zu­me­jú tres­tné či­ny spá­cha­né z ned­ban­li­vos­ti ale­bo úmy­sel­né tres­tné či­ny za kto­ré­ten­to zá­kon v oso­bit­nej čas­ti us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy s hor­nou hra­ni­cou nep­re­vy­šu­jú­cou päť ro­kov. Z tej­to mno­ži­ny ďa­lej § 202 ods. 1 se­lek­tu­je ta­ké si­tuácie ako väz­ba ob­vi­ne­né­ho, vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, po­zo­ro­va­nie v zdra­vot­níc­kom ús­ta­ve ok­rem pre­či­nov spá­cha­ných vo vý­ko­ne väz­by ale­bo vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, náh­le úmr­tie ob­vi­ne­né­ho  vo vý­ko­ne väz­by ale­bo od­sú­de­né­ho vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, tres­tné ko­na­nie pro­ti práv­nic­kej oso­be, pri tres­tných či­noch extré­miz­mu ale­bo v prí­pa­doch, keď to na­ria­di pro­ku­rá­tor.

Ko­na­nie v skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní ve­dú v zmys­le § 10 ods. 8 vy­šet­ro­va­teľ PZ a FS (písm. a,b) pri pre­či­noch a v prí­pa­doch ak hor­ná hra­ni­ca tres­tnej sadz­by nep­re­vy­šu­je tri ro­ky tak aj po­ve­re­ný prís­luš­ní­ci (písm. c, d, e, f, g) ďa­lej len „skrá­te­ňá­ci“,(v súhr­ne v texte pou­ží­va­ný po­jem „po­li­cajt“).

V sú­vis­los­ti so skrá­te­ným ko­na­ním sa vy­ná­ra us­ta­no­ve­nie § 203 TP kto­ré mož­no pod­ľa ná­zo­ru auto­ra­po­va­žo­vať za je­den z naj­me­nej reš­pek­to­va­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku. Na dru­hej stra­ne je ale nut­né uviesť, že za sú­čas­ný stav je pl­ne zod­po­ved­ný zá­ko­no­dar­ca ale pos­tup­ne.

Pod­ľa us­ta­no­ve­ní § 203 ods. 1 TP: „pri skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní pos­tu­pu­je po­li­cajt pod­ľa us­ta­no­ve­ní toh­to zá­ko­na o vy­šet­ro­va­ní s tý­mi­to od­chýl­ka­mi:

a)   vý­sluch sved­ka vy­ko­ná, ak ide o neo­pa­ko­va­teľ­ný úkon, neod­klad­ný úkon ale­bo ak ide o sved­ka, kto­rý bol osob­ne prí­tom­ný pri pá­cha­ní tres­tné­ho či­nu, v os­tat­ných prí­pa­doch vy­žia­da iba vy­svet­le­nie o kto­rom spí­še zá­znam

b)   vy­hľa­dá a za­bez­pe­čí dô­ka­zy, aby moh­li byť vy­ko­na­né v ďal­šom ko­na­ní, o čom uro­bí zá­znam,

c)    skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie tre­ba skon­čiť spra­vid­la do dvoch me­sia­cov od vzne­se­nia ob­vi­ne­nia.“

Pod­ľa 2. od­se­ku : „ak sa skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie nes­kon­čí do dvoch me­sia­cov od vzne­se­nia ob­vi­ne­nia, po­li­cajt pro­ku­rá­to­ro­vi pí­som­ne ozná­mi, pre­čo ne­bo­lo mož­né skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie skon­čiť a aké úko­ny je pot­reb­né eš­te vy­ko­nať. Pro­ku­rá­tor mô­že po­li­caj­to­vi po­ky­nom zme­niť roz­sah úko­nov, kto­ré ma­jú byť eš­te vy­ko­na­né, ale­bo vo ve­ci na­ria­di vy­šet­ro­va­nie.“

Ak by sme ma­li pris­tú­piť k vý­kla­du skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia, je nut­né pri­po­me­nu­tie pro­ces­ných no­riem kto­ré dopl­ňu­jú a ob­jas­ňu­jú vý­znam us­ta­no­ve­nia § 203 Tres­tné­ho po­riad­ku v šir­šom zmys­le.

Čl. 2 ods. 2 ÚSR – „Štát­ne or­gá­ny mô­žu ko­nať iba na zá­klad ús­ta­vy, v jej me­dziach a v roz­sa­hu a spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­ví zá­kon.“ Zjed­no­du­še­ne, štát­ne or­gá­ny mô­žu ko­nať len to a v roz­sa­hu, aký im zá­kon uk­la­dá, nie umož­ňu­je.

V zmys­le § 2 ods. 10 TZ: „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­pu­jú tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom­na ich roz­hod­nu­tie. Dô­ka­zy ob­sta­rá­va­jú z úrad­nej po­vin­nos­ti. Prá­vo ob­sta­rá­vať dô­ka­zy ma­jú aj stra­ny. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­jas­ňu­jú okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech, a v oboch sme­roch vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy tak, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie.“

Pod­ľa § 2 ods. 12 TZ: „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo i v ich súhr­ne ne­zá­vis­le od to­ho, či ich ob­sta­ral súd, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo niek­to­rá zo strán.“

V zmys­le § 201 ods. 2 TZ: „Po­li­cajt pos­tu­pu­je vo vy­šet­ro­va­ní ale­bo skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní tak, aby čo naj­rý­chlej­šie za­do­vá­žil pod­kla­dy na ob­jas­ne­nie skut­ku v roz­sa­hu pot­reb­nom  na po­sú­de­nie prí­pa­du a zis­te­nie pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu“

V zmys­le § 201 ods. 3TP: „Ok­rem prí­pa­du, na kto­rý je pot­reb­né roz­hod­nu­tie ale­bo súh­las sud­cu ale­bo pro­ku­rá­to­ra, vy­ko­ná­va po­li­cajt všet­ky úko­ny sa­mos­tat­ne a je po­vin­ný ich vy­ko­nať v sú­la­de so zá­ko­nom a včas.“

V zmys­le § 201 ods. 4 TP: „Po­li­cajt za­do­va­žu­je dô­ka­zy bez oh­ľa­du na to, či sved­čia v pros­pech ale­bo nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho, pri­tom pos­tu­pu­jú pod­ľa od­se­ku 3. Ob­vi­ne­ný  nes­mie byť ni­ja­kým spô­so­bom k vý­slu­chu a k priz­na­niu ne­zá­kon­ne nú­te­ný. Od­op­re­tie vý­po­ve­de sa nes­me pou­žiť ako dô­kaz pro­ti ob­vi­ne­né­mu“

V zmys­le § 206 ods. 1 TP: „Ak je na pod­kla­de tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo zis­te­ných sku­toč­nos­tí dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný zá­ver, že trest­ný čin spá­cha­la ur­či­tá oso­ba, po­li­cajt bez meš­ka­nia vy­dá uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia...“

A sa­moz­rej­me us­ta­no­ve­nie § 203 TP ci­to­va­né vy­ššie. Vzhľa­dom k cha­rak­te­ru vý­kla­du bu­de uve­de­ný vý­po­čet pred­bež­ne sta­čiť, av­šak je nut­né pri­po­me­núť že roz­hod­ne nej­de o kom­plet­ný vý­po­čet nad­väz­ných no­riem kto­ré dot­vá­ra­jú ku­li­su pre sys­te­ma­tic­ký vý­klad.

Z práv­nej nor­my mož­no vy­čí­tať (nao­zaj chyb­ný) pred­pok­lad zá­ko­no­dar­cu, že pre­či­ny tvo­ria akú­si ma­gic­kú sku­pi­nu tres­tných či­nov vy­zna­ču­jú­cich sa jed­no­du­chos­ťou, bez roz­por­nos­ťou a asi aj sna­hou pá­cha­te­ľa priz­nať sa k tres­tné­mu či­nu, čo na­rá­ža na fak­tic­kú si­tuáciu v tres­tnom ko­na­ní. Pre­či­ny sú to­tiž aj ta­ké tres­tné či­ny ako sú  ma­re­nie kon­kur­zné­ho ale­bo vy­rov­ná­va­cie­ho ko­na­nia, zvý­hod­ňo­va­nie ve­ri­te­ľa, zneu­ži­tie účas­ti na hos­po­dár­skej sú­ťa­ži, neop­ráv­ne­né za­chy­tá­va­nie po­čí­ta­čo­vých úda­jov a ďal­šie, kto­ré von­kon­com ne­mož­no cha­rak­te­ri­zo­vať ako „jed­no­du­ché ale­bo me­nej ná­roč­né“.Za zmien­ku ale sto­jí aj je­den uni­kát práv­nej úp­ra­vy. Zá­ko­no­dar­co­vi sa po­da­ri­lo „pre­ci­zo­vať“ práv­nu úp­ra­vu pre­važ­nej väč­ši­ny tres­tných ko­na­ní do 118 slov (§ 203 TP) čo by bol za iných okol­nos­tí ob­di­vu­hod­ný le­gis­la­tív­ny po­čin, av­šak ap­li­kač­ná prax iš­la o krok ďa­lej a vo svo­je po­do­be skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia si vy­sta­čí s len 11 slo­va­mi (§ 203 ods. 1 písm. c TP)[6].

 Skrá­te­né ko­na­nie vo vý­kla­de

Dô­vo­do­vá sprá­va uvá­dza: „Us­ta­no­ve­nie up­ra­vu­je od­chýl­ky pri skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní. Ide o zjed­no­du­še­nie a zrý­chle­nie ko­na­nia op­ro­ti vy­šet­ro­va­niu. Vý­nim­kou z pos­tu­pu pri skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní bu­dú prí­pa­dy pre­či­nov, u kto­rých pro­ku­rá­tor na­ria­di, aby sa ko­na­lo vy­šet­ro­va­nie (§ 222 ods. 2 písm. g). Vý­sluch sved­ka sa vy­ko­ná, len ak pôj­de o neo­pa­ko­va­teľ­ný úkon (sve­dok je cu­dzi­nec, je zra­ne­ný a mo­hol by zra­ne­niu pod­ľah­núť) ale­bo ide o sved­ka, kto­rý bol osob­ne na mies­te pá­chania tres­tné­ho či­nu ale­bo má poz­nat­ky o oso­be, kto­rá je po­doz­ri­vá zo spá­chania tres­tné­ho či­nu. V os­tat­ných prí­pa­doch sa vy­žia­da­jú od ta­kej­to oso­by in­for­má­cie v ne­vyh­nut­nom roz­sa­hu, o ob­sa­hu kto­rých po­li­cajt spí­še zá­znam.

Skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie by sa ma­lo ukon­čiť spra­vid­la do dvoch me­sia­cov od vzne­se­nia ob­vi­ne­nia. Tú­to le­ho­tu bu­de pro­ku­rá­tor op­ráv­ne­ný v od­ôvod­ne­ných prí­pa­doch predĺžiť naj­viac o je­den me­siac.

Z us­ta­no­ve­nia § 207 ods. 2 je zrej­mé, že pro­ku­rá­tor mô­že le­ho­tu na ukon­če­nie skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia predĺžiť iba raz. V prí­pa­de, ak ne­bu­de skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie ukon­če­né ani v tej­to le­ho­te bu­de pro­ku­rá­tor pos­tu­po­vať pod­ľa § 223 ods. 2 písm. g).“[7]

 

Ko­men­tár: „Na roz­diel od vy­šet­ro­va­nia po­li­cajt vy­ko­ná vý­sluch sved­kov len u osôb, kto­ré dis­po­nu­jú naj­zá­važ­nej­ší­mi in­for­má­cia­mi o skut­ku, kto­rý je pred­me­tom skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia. Vý­sluch sved­ka po­li­cajt vy­ko­ná len vte­dy, ak pôj­de o neod­klad­ný úkon ale­bo neo­pa­ko­va­teľ­ný úkon ale­bo ak pôj­de o sved­ka, kto­rý bol osob­ne prí­tom­ný pri pá­cha­ní tres­tné­ho či­nu ale­bo o sved­ka, kto­rý má poz­nat­ky o oso­be, kto­rá je dô­vod­ne po­doz­ri­vá zo spá­chania tres­tné­ho či­nu. V os­tat­ných prí­pa­doch po­li­cajt vy­žia­da vy­svet­le­nie, o kto­rom spí­še zá­znam. Ob­sa­hom zá­zna­mu, sú sku­toč­nos­ti uvá­dza­né oso­bou, kto­rá ne­má pos­ta­ve­nie sved­ka. Z toh­to dô­vo­du oso­ba, kto­rá bo­la ,,vy­ťa­že­ná“ ta­ký­to zá­znam ne­pod­pi­su­je, ale ten­to zá­znam vy­ho­to­vu­je po­li­cajt, kto­rý ho aj pod­pí­še. Zá­znam sa za­lo­ží do spi­su a v prí­pa­de hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia mô­že pro­ku­rá­tor zvá­žiť, či navr­hne vý­sluch ta­kej­to oso­by, v ko­na­ní pred sú­dom. V prí­pa­de ta­ké­ho­to vý­slu­chu sa ne­mô­že kon­fron­to­vať vý­po­veď sved­ka z hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia s ob­sa­hom zá­zna­mu. 

Po­li­cajt pos­tu­pu­je v skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní tak ply­nu­le, aby sa sko­či­lo naj­nes­kôr do dvoch me­sia­cov od oka­mi­hu vzne­se­nia ob­vi­ne­nia. Le­ho­ta dvoch me­sia­cov je le­ho­ta po­riad­ko­vá. V prí­pa­de, ak po­li­cajt skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie v tej­to le­ho­te nes­kon­čí pí­som­ne ozná­mi pro­ku­rá­to­ro­vi, pre­čo ne­bo­lo mož­né skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie ukon­čiť a aké úko­ny je pot­reb­né eš­te vy­ko­nať. Nás­led­ne pro­ku­rá­tor sa oboz­ná­mi so sprá­vou po­li­caj­ta a roz­hod­ne, či ak­cep­tu­je za­mýš­ľa­ný pos­tup po­li­caj­ta, prí­pad­ne zme­ní zá­väz­ným po­ky­nom roz­sah úko­nov, kto­ré ma­jú byť vy­ko­na­né ale­bo na­ria­di vo ve­ci vy­šet­ro­va­nie.“[8]

 Skrá­te­né ko­na­nie v praxi

Tre­ba uviesť, že sa­mot­ná prax skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia je po roz­sa­ho­vej strán­ke to­tož­ná s roz­sa­hom vy­šet­ro­va­nia[9] len v ča­so­vo skra­co­va­nej po­do­be. V praxi je uve­de­ný pos­tup tr­va­le za­beh­nu­tý a exce­sy od práv­nej nor­my ne­ma­jú po­va­hu ad hoc ale an­block pri ce­lom skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní bez oh­ľa­du na zlo­ži­tosť tres­tné­ho ko­na­nia či po­va­hu skut­ku. Je po­mer­ne ťaž­ké si pred­sta­viť si­tuáciu keď bez vý­slu­chov sved­kov prí­pad­ne kon­fron­tá­cií po­li­cajt vzne­se­nie ob­vi­ne­nie, vy­po­ču­je poš­ko­de­né­ho,  pred­lo­ží návrh na po­da­nie ob­ža­lo­by nap­rík­lad v tres­tnej ve­ci ma­re­nia kon­kur­zné­ho ale­bo vy­rov­ná­va­cie­ho ko­na­nia.

Prí­pa­dy, keď skrá­te­ňák prí­pad­ne vy­šet­ro­va­teľ, pred­lo­ží návrh na po­da­nie ob­ža­lo­by na zá­kla­de spi­su v kto­rom sa na­chá­dza napr. zá­pis­ni­ca o tres­tnom ozná­me­ní, uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho ozná­me­nie a upo­ve­do­me­nie, zá­pis­ni­ce z neod­klad­ných a neo­pa­ko­va­teľ­ných úko­nov, zväč­ša aké­si ta­jupl­né zá­zna­my[10]o vy­svet­le­ní sved­kov, vý­sluch oči­tých či ne­do­sa­ži­teľ­ných sved­kov, zá­zna­my o zis­te­ných a za­bez­pe­če­ných dô­ka­zoch, jed­no­du­ché od­bor­né vy­jad­re­nia[11], vý­sluch poš­ko­de­né­ho a vý­sluch ob­vi­ne­né­ho, vzne­se­nie ob­vi­ne­nia, je­ho do­ru­če­nie a upo­ve­do­me­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, zá­znam o zá­ve­reč­nom preš­tu­do­va­ní spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu a pod. je skôr nep­red­sta­vi­teľ­né ako ra­rit­né.

Vzhľa­dom k to­mu, že roz­sah skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia v zmys­le § 203 Tres­tné­ho po­riad­ku a nas­le­dov­ných, jus­tič­ná prax de fac­to neuz­ná­va, zos­tá­va po­li­caj­tom je­di­né a to ve­de­nie skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia pros­tried­ka­mi vy­šet­ro­va­nia, sa­moz­rej­me v le­ho­te skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia pod­ľa § 203 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku tj. 2 me­sia­ce, čo je vzhľa­dom k cha­rak­te­ru ve­de­nia ta­ké­ho­to skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia (ro­zu­mej ka­muf­lo­va­né­ho)prob­le­ma­tic­ké. V praxi je hlav­ným roz­die­lom me­dzi skrá­te­ným vy­šet­ro­va­ním a vy­šet­ro­va­ním nez­my­sel­ne dodr­žia­va­ná (mi­mo­cho­dom je­di­né sta­bil­ne vy­ža­do­va­né us­ta­no­ve­nie z § 203 TP) le­ho­ta 2 me­sia­cov od vzne­se­nia ob­vi­ne­nia. Dô­vod pre­čo uve­de­nú sku­toč­nosť autor roz­vá­dza  je fakt, že tak­to nas­ta­ve­né skrá­te­né ko­na­nie reál­ne vy­tvá­ra v tres­tnom ko­na­ní prie­ťa­hy. Autor dá­va do po­zor­nos­ti je­den z ilus­trač­ných zá­ve­rov mjr. Mgr. Ing. Fran­tiš­ka Voj­tu­ša, „Z vy­rá­ta­ných hod­nôt prie­mer­nej dĺžky príp­rav­né­ho ko­na­nia (či už za po­mo­ci vá­že­né­ho arit­me­tic­ké­ho prie­me­ru ale­bo mo­dus) mož­no vy­vo­diť zá­ver, že za­ve­de­nie in­šti­tú­tu skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia ne­ma­lo žia­den vplyv na rých­losť príp­rav­né­ho ko­na­nia (je­ho dĺžku), te­da ne­doš­lo k je­ho zrý­chle­niu. Do­kon­ca v prí­pa­de úda­jov vy­rá­ta­ných za po­mo­ci vá­že­né­ho arit­me­tic­ké­ho prie­me­ru je naz­na­če­ný trend predĺže­nia dĺžky príp­rav­né­ho ko­na­nia. Le­gis­la­tív­na zme­na spo­čí­va­jú­ca v za­ve­de­ní toh­to in­šti­tú­tu do tres­tné­ho ko­na­nia te­da nespl­ni­la oča­ká­va­nia do nej kla­de­né, a to v sme­re zrý­chle­nia príp­rav­né­ho ko­na­nia cez zjed­no­du­še­nie pro­ces­né­ho pos­tu­pu v prí­pa­de me­nej zá­važ­ných tres­tných či­nov.“[12]

 Ana­lý­za vý­kla­du

Autor sa po­kú­si za­uží­va­né­mu vý­kla­du opo­no­vať a to na zá­kla­de hlb­šie­ho roz­bo­ru práv­nej nor­my. Je pot­reb­né uviesť, že uve­de­ný vý­klad je v zá­sa­de kon­form­ný s ja­zy­ko­vým vý­kla­dom práv­nej nor­my pri­čom z hľa­dis­ka sys­te­ma­tic­ké­ho vý­kla­du ne­ko­li­du­je s iný­mi us­ta­no­ve­niam TP. Pod­ľa vý­kla­du by v praxi tres­tné ko­na­nie ma­lo vy­ze­rať asi tak­to (prík­lad­mo):

A, Pred­príp­rav­ná fá­za: Zá­pis­ni­ca o tres­tnom ozná­me­ní/ pod­net na za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia, vý­slu­chy ozna­mo­va­te­ľa, poš­ko­de­né­ho a po­doz­ri­vé­ho v sú­la­de s § 196 ods. 2 TP (do 30 dní pod­ľa § 199 ods. 1 TP)

B, Príp­rav­ná fá­za: Uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 199 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na/ vy­ko­na­nie za­is­ťo­va­cie­ho ale­bo neo­pa­ko­va­teľ­né­ho ale­bo neod­klad­né­ho úko­nu a zá­pis­ni­ce z nich, (za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia a vzne­se­nie ob­vi­ne­nia jed­ným uz­ne­se­ním pod­ľa § 206 ods. 2 TP na­te­raz opo­me­nie­me), vý­sluch sved­ka len v prí­pa­de neo­pa­ko­va­teľ­né­ho ale­bo neod­klad­né­ho vý­slu­chu a v prí­pa­de oči­té­ho sved­ka, zá­znam o po­da­ní vy­svet­le­nia iných osôb, zá­znam o vy­hľa­da­ní a za­bez­pe­če­ní dô­ka­zov pre „ďal­šie ko­na­nie“  (fá­za po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia), prí­pad­né vy­žia­da­nie pot­reb­ných správ, od­bor­ných po­sud­kov a pod.

C, Vzne­se­nie ob­vi­ne­nia, do­ru­če­nie vzne­se­nie ob­vi­ne­nia, vý­sluch ob­vi­ne­né­ho, vý­sluch poš­ko­de­né­ho, vý­slu­chy sved­kov kto­ré bo­li za­chy­te­né v zá­zna­me z „pre­doš­lé­ho ko­na­nia“, sprá­vy (o po­ves­ti, re­gis­ter tres­tov a pod.) zá­ve­reč­né preš­tu­do­va­nie spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu, návrh na po­da­nie ob­ža­lo­by/iné roz­hod­nu­tie či návrh. V prí­pa­de ak by sa uve­de­ná fá­za nes­kon­či­la do 2 me­sia­cov, po­li­cajt vy­ho­to­ví sprá­vu o sta­ve ko­na­nia pre do­zo­ru­jú­ce­ho pro­ku­rá­to­ra pri­čom ten­to mô­že jed­no­ra­zo­vým po­ky­nom ur­čiť zá­väz­ným po­ky­nom šír­ku do­ka­zo­va­nia a ur­čiť le­ho­tu na spl­ne­nie po­ky­nu max. 1 me­siac ale­bo na­ria­di vy­šet­ro­va­nie.

Uve­de­ný vý­klad je zdá sa úpl­ne jed­noz­nač­ný a bez­prob­lé­mo­vý až na to, ab­so­lút­ne ne­dá­va zmy­sel. V pr­vom ra­de je na mies­te otáz­ka, aký je vlas­tne roz­diel me­dzi skrá­te­ným vy­šet­ro­va­ním a vy­šet­ro­va­ním po for­mál­nej a roz­sa­ho­vej strán­ke (a čo vlas­tne tvo­rí onú po­ža­do­va­nú od­chýl­ku)? Autor si do­vo­lí po­ve­dať, že ab­so­lút­ne žiad­nu. Už v pre­doš­lých člán­koch[13]autor naz­na­čil, že dô­vo­dy vzne­se­nia ob­vi­ne­nia sa via­žu skôr na kva­li­tu zis­te­ných in­for­má­cií a štruk­tú­ru poz­nat­kov kto­ré mu­sia z uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia vy­ply­núť a nie roz­sah spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu napr. po­li­cajt vy­po­čul pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia 35 osôb v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, ale­bo len uro­bil zá­znam, pod­ľa kto­ré­ho v „ďal­šom ko­na­ní“ vy­po­ču­je 35 sved­kov po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia. Ak by mal uve­de­ný vý­klad pla­tiť tak napr. tres­tnej ve­ci kto­rá by bo­la v re­ži­me vy­šet­ro­va­nia napr. kvô­li tres­tnej sadz­be, po­li­cajt za­čne tres­tné stí­ha­nie a zá­ro­veň vzne­sie ob­vi­ne­nie pod­ľa § 199 a § 206 ods. 2 TP, nás­led­ne vy­ko­ná úko­ny pod­ľa fá­zy C a jed­no­du­cho v tres­tnom ko­na­ní z hľa­dis­ka rých­los­ti tres­tné­ho ko­na­nia po­ľah­ky pred­beh­ne tres­tné ko­na­nia v re­ži­me skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nie. Z hľa­dis­ka te­leolo­gic­ké­ho vý­kla­du práv­nej nor­my skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia, te­da ten­to vý­klad neob­stál, na­koľ­ko reál­ne nes­kra­cu­je vy­šet­ro­va­nie, čo je aj fak­tic­ký stav sú­čas­né­ho skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia.

Ďal­šia prob­lém pri tom­to vý­kla­de sa via­že z hľa­dis­ka auto­ra k nes­práv­ne­mu vý­kla­du poj­mu „v ďal­šom ko­na­ní“. Vy­chá­dzaj­me z pre­mi­sy, že ak sa v us­ta­no­ve­ní § 203 ods. 1 po­jed­ná­va o „vý­slu­chu sved­ka“, tak sa jed­ná o vý­sluch sved­ka v zmys­le § 131 Tres­tné­ho po­riad­ku[14], tj. v ko­na­ní po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia prí­pad­ne po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. Pod­ľa § 10 ods. 15 Tres­tné­ho po­riad­ku sa „...príp­rav­ným ko­na­ním sa ro­zu­mie úsek od za­ča­tia tres­tné­ho stí­ha­nia do po­da­nia ob­ža­lo­by, návr­hu na schvá­le­nie do­ho­dy o uz­na­ní vi­ny a pri­ja­tí tres­tu ale­bo prá­vop­lat­nos­ti roz­hod­nu­tia or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní vo ve­ci sa­mej.“ Ak te­da § 203 ods. 1 písm. a) po­jed­ná­va o sved­ko­vi v príp­rav­nom ko­na­ní, tak § 203 ods. 1 písm. b) v kto­rom: „(aby)dô­ka­zy...moh­li byť vy­ko­na­né v ďal­šom ko­na­ní...“ nez­na­me­ná vy­ko­na­nie dô­ka­zov po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia[15] ako je to uve­de­né vo fá­ze C ale v ko­na­ní po po­da­ní ob­ža­lo­by, tj. v súd­nom ko­na­ní. Z hľa­dis­ka sys­te­ma­tic­ké­ho vý­kla­du te­da za­uží­va­ný vý­klad pres­tá­va dá­vať zmy­sel.

Tak­tiež by bo­lo pot­reb­né sa po­ve­no­vať za­uží­va­né­mu vý­kla­du § 203 ods. 2 TP, kto­rý je vy­kla­da­ný vy­ššie. Autor je to­ho ná­zo­ru, že uve­de­ný vý­klad roz­hod­ne nie je sys­te­ma­tic­ký a to z dô­vo­du, že gra­ma­tic­ký vý­klad 2.od­se­ku bez nad­väz­nos­ti na ods. 1 vy­tvá­ra pro­ces­nú šik­mi­nu. Od­sek 2. to­tiž sám o se­be vy­tvá­ra pries­tor, v kto­rom po­li­cajt mô­že vy­ko­ná­vať tres­tné ko­na­nie v neob­me­dze­nom roz­sa­hu aj v roz­sa­hu vy­šet­ro­va­nia, hlav­ne nech sa zmes­tí do le­ho­ty 2 me­sia­cov od vzne­se­nia ob­vi­ne­nia. Po tej­to le­ho­te mu­sí pred­lo­žiť pro­ku­rá­to­ro­vi sprá­vu o sta­ve ko­na­nia a dô­vo­doch pre­čo ne­bo­lo tres­tné ko­na­nie ukon­če­né, nás­led­ne pro­ku­rá­tor mô­že len jed­no­ra­zo­vo o 1 me­siac predĺžiť tres­tné ko­na­nia a ur­čiť roz­sah do­ka­zo­va­nia ale­bo na­ria­diť vy­šet­ro­va­nie. Ak pris­tú­pi­me k sys­te­ma­tic­ké­mu vý­kla­du v rám­ci § 203 tak dru­hý od­sek len dopĺňa roz­sah uve­de­ný v pr­vom od­se­ku. A nie je „auto­nóm­nou“ nor­mou. Ak te­da zá­kon us­ta­no­vu­je pr­vým od­se­kom od­chýl­ky napr. v pís­me­ne b) ich sta­no­ví tak, že po­li­cajt „vy­hľa­dá a za­bez­pe­čí dô­ka­zy, aby moh­li byť vy­ko­na­né v ďal­šom ko­na­ní (už vie­me, že v súd­nom ko­na­ní) o čom uro­bí zá­znam“ tak vzhľa­dom k us­ta­no­ve­niu § 203 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, nie je po­li­cajt v skrá­te­nom ko­na­ní vy­ko­ná­vať ta­ké úko­ny ako kon­fron­tá­cia, re­kog­ní­cia a ďal­šie (spra­vid­la všet­ky úko­ny kto­ré sú reali­zo­va­teľ­né pred sú­dom) bez po­ky­nu do­zo­ru­jú­ce­ho pro­ku­rá­to­ra a je jed­no či je v le­ho­te dvoch me­sia­cov od vzne­se­nia ob­vi­ne­nia a už vô­bec nie pre­po­čú­vať za úče­lom kon­tra­dik­tór­nos­ti skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia[16]. Sa­mot­ný cha­rak­ter ta­ké­ho vý­kla­du by bol vzhľa­dom k uve­de­ným sku­toč­nos­tiach exten­zív­ny. Tu sa ale dos­tá­va­me na sa­mú hra­ni­cu zá­kon­nos­ti, na­koľ­ko čl. 2 ods. 2 Ústa­vy SR vy­tvá­ra pr­vú ob­li­ga­tór­nu pre­káž­ku ta­ké­ho­to pos­tu­pu, na­koľ­ko štát­ne or­gá­ny mô­žu ko­nať iba to, čo us­ta­no­vu­je zá­kon a to v me­dziach a v roz­sa­hu ním sta­no­ve­nom. Dru­hou pre­káž­kou je po­žia­dav­ka práv­ne­ho štá­tu, na­koľ­ko ak­cep­tá­cia exten­zív­ne­ho vý­kla­du je nie je v sú­vis­los­ti s us­ta­no­ve­ním § 203 na mies­te. Exten­zív­ny vý­klad[17] je prí­pust­ný iba v prí­pa­doch ak sa tý­ka­jú zá­klad­ných práv a slo­bôd jed­not­liv­ca a nie kom­pe­ten­cie štát­ne­ho or­gá­nu. Pri nut­nos­ti vý­kla­du kom­pe­ten­cie či pos­tu­pu štát­ne­ho or­gá­nu je na mies­te reš­trik­tív­ny vý­klad práv­nej nor­my.

 Al­ter­na­tív­ny vý­klad

Ak by sme pris­tú­pi­li k vý­kla­du práv­nej nor­my for­mou, ja­zy­ko­vé­ho, sys­te­ma­tic­ké­ho a čias­toč­ne aj te­leolo­gic­ké­ho, pri tr­va­ní na reš­trik­tív­nom roz­sa­hu vý­klad a ma­júc na pa­mä­ti zis­te­né ne­dos­tat­ky pre­doš­lé­ho vý­kla­du, mô­že­me pos­tu­lo­vať nas­le­dov­né práv­ne vy­me­dzenie skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia.

Po­li­cajt po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vy­ko­ná vý­slu­chy sved­kov pod­ľa § 203 ods. 1 písm. a), čo sa tý­ka os­tat­ných dô­ka­zov pos­tu­pu­je pod­ľa § 203 ods. 1 písm. b), vzne­se­nie ob­vi­ne­nie, do­ru­čí ob­vi­ne­nie a upo­ve­do­mí op­ráv­ne­né­ho o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, vy­po­ču­je ob­vi­ne­né­ho a poš­ko­de­né­ho a za­bez­pe­čí dô­ka­zy kto­ré nie je mož­né vy­ko­nať pred sú­dom.V prí­pa­de ak je ne­vyh­nut­né roz­ší­re­nie do­ka­zo­va­nia aj o úko­ny kto­ré je mož­né reali­zo­vať pred sú­dom a to len pre úče­ly roz­hod­nu­tia o ve­ci, po­žia­da po­li­cajt v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním § 201 ods. 3 TP, keď: „...vy­ko­ná po­li­cajt všet­ky úko­ny sa­mos­tat­ne a je po­vin­ný ich vy­ko­ná­vať v sú­la­de so zá­ko­nom a včas“a v § 201 ods. 2 ke­dy: „...poli­cajt pos­tu­pu­je ... tak, aby čo naj­rý­chlej­šie za­do­vá­žil pod­kla­dy na ob­jas­ne­nie skut­ku v roz­sa­hu pot­reb­nom  na po­sú­de­nie prí­pa­du a zis­te­nie pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu“ kon­for­mnes § 203 TP, po­žia­da pro­ku­rá­to­ra o vy­da­nie po­ky­nu na roz­ší­re­nie je­ho kom­pe­ten­cie resp. op­ráv­ne­nia k šir­šie­mu do­ka­zo­va­niu v rám­ci skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia ako je v roz­sa­hu ur­če­nom­práv­nou nor­mou. Inou mož­nos­ťou je ob­li­ga­tór­na pre­vier­ka spi­su zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra pri ne­dodr­ža­ní 2 me­sač­nej le­ho­ty po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia a roz­hod­nu­tie pro­ku­rá­to­ra pre na­ria­de­nie vy­šet­ro­va­nia prí­pad­ne vy­da­nie prís­luš­né­ho po­ky­nu. Pod­ľa toh­to vý­kla­du po­li­cajt, kto­rý v spi­se ne­dis­po­nu­je po­ky­nom pro­ku­rá­to­ra a v skrá­te­nom ko­na­ní vy­ko­ná­va pred sú­dom opa­ko­va­teľ­né úko­ny ako napr. vý­slu­chy sved­kov, kon­fron­tá­cie či do­kon­ca pre­po­čú­va­niaa pod. prek­ra­ču­je svo­ju kom­pe­ten­ciu zve­re­nú zá­ko­nom v ob­las­ti skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia. Ďalej by pod­ľa toh­to vý­kla­du mal byť do­zo­ru­jú­ci pro­ku­rá­tor pod­rob­nej­šie oboz­na­mo­va­ný so spi­som, aby ve­del ur­čo­vať roz­sah ne­vyh­nut­ný úko­nov, na­koľ­ko prí­pad­né návr­hy po­li­caj­ta mu­sí kri­tic­ky pre­ve­ro­vať a to z hľa­dis­ka zá­kon­nos­ti a z hľa­dis­ka ne­vyh­nut­nos­ti s pri­hliad­nu­tím na skrá­te­nú po­do­bu tres­tné­ho ko­na­nia. Sám by mal pri skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní a te­da pri „jed­no­duch­ších a me­nej ná­roč­ných ve­ciach“ ve­dieť pred sú­dom ak­tív­ne navr­ho­vať dô­ka­zy a pred sú­dom „ob­ja­vo­vať“ aj ďal­šie ne­vyh­nut­né okol­nos­ti prí­pa­du. Sa­mot­ný súd by mal v tých­to jed­no­duch­ších a me­nej ná­roč­ných ve­ciach pos­tu­po­vať tak, aby bo­li pre­jed­ná­va­né a roz­hod­nu­té čo mož­no naj­skôr a to aj s pri­hliad­nu­tím na mož­né kon­fron­tá­cie v rám­ci súd­ne­ho ko­na­nia a ďal­šie úko­ny via­žu­ce sa ku kon­tra­dik­tór­ne­mu ko­na­niu.    

Ak pri čí­ta­ní uve­de­nej for­me vý­kla­du dví­ha­te obo­čie ale­bo krú­ti­te hla­vou v zá­sa­de ne­ro­bí­te nič nez­vy­čaj­né, ap­li­ká­cia by fak­tic­ky vied­la ku ko­lap­su tres­tné­ho úse­ku jus­tič­ných or­gá­nov

 Ga­li­ma­tiáš

Pred­lo­že­ný po­kus vý­kla­du skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia mož­no pô­so­bí ako pro­vo­kač­ný po­kus zo špe­ku­la­tív­ne­ho pás­ma, av­šak pod­ľa auto­ra skôr dok­la­dá „kva­li­tu“ práv­nej úp­ra­vy toh­to pro­ces­né­ho pos­tu­pu. Sa­mot­ná prax v sú­čas­nos­ti pri skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní ako je­di­nú ak­cep­tu­je le­ho­tu ukon­če­nia šet­re­nia tj. 2 me­sia­ce od vzne­se­nia ob­vi­ne­nia ako cha­rak­te­ris­tic­ký znak skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia, av­šak ďal­šie us­ta­no­ve­nia § 203 ako­by ani neexis­to­va­li. Dô­vo­do­vá sprá­va a prax ako­by ani ne­roz­prá­va­li rov­na­kým ja­zy­kom a štan­dar­dné ko­men­tá­re ap­li­kač­nú prax nep­res­ved­či­li.

Autor si do­vo­lí po­ve­dať, že rie­še­nie pred­lo­že­nej prob­le­ma­ti­ky je na mŕtvom bo­de. S prib­liž­ne pia­tich de­sia­tok no­ve­li­zá­cií TP od ro­ku 2006 sa ne­naš­la ani jed­na, kto­rá by as­poň čias­toč­ne rie­ši­la ten­to neu­te­še­ný stav, skôr nao­pak. Nep­retrh­li sa však ani kom­pe­ten­tné or­gá­ny, kto­ré za rov­na­ké ob­do­bie ne­bo­li schop­né ini­cio­vať pod­stat­nej­šiu le­gis­la­tív­nu zme­nu, prí­pad­ne nes­kon­ci­po­va­li aj súd­mi ak­cep­to­va­teľ­nú me­to­di­ku ku skrá­te­né­mu vy­šet­ro­va­niu. Net­re­ba za­bú­dať ani na ju­ris­pru­den­ciu ako pod­hu­bie akej­koľ­vek zme­ny k lep­šie­mu, či as­poň lo­žis­ko spät­nej väz­by. Úro­veň dis­ku­sie ale­bo sna­hy o hľa­da­nie ori­gi­nál­nych rie­še­ní ro­zum­né­ho vý­kla­du me­dzi roz­sa­hom vy­šet­ro­va­nia a ideou skrá­te­nia tres­tné­ho ko­na­nia či as­poň ne­súh­la­su je v sú­čas­nos­ti tak­tiež na mŕtvom bo­de.

Na mies­te je te­da otáz­ka: akú hod­no­tu má idea rých­lej a dos­tup­nej spra­vod­li­vos­ti v tres­tnom ko­na­ní v pod­mien­kach SR? Dl­ho­do­bý sa­nač­ný pos­tup po­lí­cie v ob­las­ti vy­slo­ve­ne vad­nej práv­nej úp­ra­vy či ne/ak­ti­vi­ty jus­tič­ných or­gá­nov for­mou ve­de­nia vy­šet­ro­va­nia s pre­le­pe­nou hla­vič­kou, to­to je „Skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie“ a ab­sur­dné vy­ža­do­va­nie po­riad­ko­vej le­ho­ty a to ce­lé nad roz­sah práv­nej nor­my je z poh­ľa­du auto­ra ces­tou po veľ­mi ten­kom ľa­de, sluš­ne po­ve­da­né.

O práv­nych po­žia­dav­kách tý­ka­jú­cich sa efek­tív­nos­ti a rých­los­ti tres­tné­ho ko­na­nia, či po­vin­nos­ti všet­kých za­in­te­re­so­va­ných štát­nych or­gá­nov, aby svo­jou čin­nos­ťou pre­sa­dzo­vať vlá­du prá­va a tým potvr­dzo­vať prin­cíp práv­ne­ho štá­tu sa v sú­vis­los­ti s tou­to prob­le­ma­ti­kou a jej sú­čas­ným sta­vom ani ne­má zmy­sel za­mýš­ľať.

Uve­de­ný člá­nok mal am­bí­ciu pred­lo­že­nia iné­ho no pod­rob­nej­šie­ho poh­ľa­du na sú­čas­ný stav skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia ako je v sú­čas­nos­ti za­uží­va­ný.

 

 

 

Diskusia