50 odtieňov podvodu, alebo čo s obvyklou mierou opatrnosti a ultima ratio

Publikované: 09. 03. 2021, čítané: 1341 krát
 

kpt. JUDr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec - vy­šet­ro­va­teľ


        50 od­tie­ňov pod­vo­du, ale­bo čo s ob­vyk­lou mie­rou opatr­nos­ti a ul­ti­ma ra­tio


O prob­le­ma­ti­ke pod­vod­né­ho ko­na­nia sa to­ho už, čo to po­pí­sa­lo a to nie len na strán­kach Práv­nych lis­tov[1], ale aj od­pred­ná­ša­lo na po­čet­ných ve­dec­kých kon­fe­ren­ciách. Dos­tup­né sú via­ce­ré hod­not­né člán­ky[2] či pub­li­ká­cie na té­mu pod­vod­né­ho ko­na­nia, me­dzi iný­mi aj kva­lit­ná mo­nog­ra­fia[3].

Na­priek zda­niu, že ku pod­vod­né­mu ko­na­niu už há­dam ani nie je čo do­dať, autor pos­ta­ví sku­toč­nosť, že sa­mot­ná prob­le­ma­ti­ka po­su­dzo­va­nia pod­vod­né­ho ko­na­nia nie je uzat­vo­re­ná ka­pi­to­la práv­nych de­jín ale nao­pak, nep­res­taj­ne sa vy­ví­ja­jú­cim pro­ce­som vy­hod­no­co­va­nia vzťa­hov me­dzi práv­nym sta­vom a napr. eko­no­mic­kou či so­ciál­nou si­tuáciou v spo­loč­nos­ti. Na­viac dy­na­mi­ka ap­li­ká­cie pod­vod­né­ho ko­na­nia a vlas­tná di­fe­ren­ciá­cia spô­so­bov pod­vod­né­ho ko­na­nia vy­tvá­ra­jú neus­tá­ly proti­tlak vo­či „us­tá­tiu“ vý­kla­do­vých pos­tu­pov[4]. Nap­rík­lad od ur­či­té­ho ob­do­bia[5]za­uja­li OČTK vo­či pod­vod­né­mu ko­na­niu aser­tív­nej­ší pos­toj[6], kto­rý so se­bou pri­ná­ša aj „no­vé“ práv­ne rozvrstve­nie prob­le­ma­ti­ky. Autor sa pre­to vy­nas­na­ží o oz­rej­me­nie niek­to­rých práv­nych a vý­kla­do­vých vek­to­rov tak, aby sa „no­vý“ prís­tup k pod­vod­nej agen­de nep­re­hu­pol späť k for­mál­ne­mu prís­tu­pu zo stra­ny OČTK s oby­čaj­ným pou­ka­zom na ta­kú či ona­kú zá­sa­du či prin­cíp.

Pre zro­zu­mi­teľ­nosť ob­sa­hu autor len v krát­kos­ti uve­die, že pod­vod­né ko­na­nie je mi­mo­riad­ne mno­hos­tran­né ko­na­nie,kto­rým sa oso­ba/y zá­ko­nom ur­če­ným spô­so­bom po­kú­ša na úkor ale­bo pros­tred­níc­tvom inej oso­by/osôb o spra­vid­la oce­ni­teľ­nú vý­ho­du, ku kto­rej dos­pe­je vďa­ka špe­ci­fic­kej in­for­mač­nej asy­met­rií me­dzi pá­cha­te­ľom a pod­ve­de­ným[7]. Sám zá­ko­no­dar­ca roz­li­šu­je nie­koľ­ko dru­hov pod­vod­ných ko­na­ní napr. úve­ro­vý, poist­ný, ka­pi­tá­lo­vý či sub­venč­ný pod­vod, ale aj veľ­ké množ­stvo úpad­ko­vých tres­tných či­nov a ďal­ších ko­na­ní, kto­ré mož­no zjed­no­du­šiť ako pod­vod­né ko­na­nie.

V nas­le­du­jú­cich riad­koch sa autor vý­hrad­ne za­me­ria na us­ta­no­ve­nie § 221 Tres­tné­ho zá­ko­na tj. pod­vod[8]. Z hľa­dis­ka pod­vod­ných ko­na­ní sa jed­ná o ge­ne­rál­ne us­ta­no­ve­nie skut­ko­vej pod­sta­ty, kto­ré v prí­pa­de nut­nos­ti zá­ko­no­dar­ca špe­ci­fi­ko­val sa­mos­tat­ný­mi skut­ko­vý­mi pod­sta­ta­mi. Zjed­no­du­še­ne, ak z hľa­dis­ka kau­zy nep­ri­chá­dza do úva­hy ap­li­ká­cia špe­ci­fic­ké­ho pod­vod­né­ho ko­na­nia pod­ľa iné­ho us­ta­no­ve­nia skut­ko­vej pod­sta­ty, nas­tu­pu­je „sa­moz­rej­má“ ap­li­ká­cia us­ta­no­ve­nia pod­ľa § 221 Tres­tné­ho zá­ko­na. Po­mer me­dzi ge­ne­rál­nou a špe­ciál­nou skut­ko­vou pod­sta­tou, spo­loč­ne so všeo­bec­ným, jed­no­du­chým a te­da vág­nym­nor­ma­tív­nym vy­jad­re­ním­skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vod spô­so­bu­je, že chá­pa­nie tej­to pod­vod­nej čin­nos­ti nie vý­ni­moč­ne, za­sa­hu­je do ci­vil­nop­ráv­nej či správ­nop­ráv­nej sfé­ry[9]. V prí­pa­de dos­lov­né­ho chá­pa­nia skut­ko­vej pod­sta­ty us­ta­no­ve­nie § 221 Tres­tné­ho zá­ko­na, by sme mu­se­li kon­šta­to­vať, že omy­lo­vé­ho, pod­vod­né­ho (ci­vil­nop­ráv­ne­ho) de­lik­tu sa oso­ba/pá­cha­teľ­vie do­pus­tiť len s vy­pä­tím všet­kých práv­nych síl[10], na­koľ­ko je z veľ­kej mie­ry kon­zu­mo­va­ný skut­ko­vou pod­sta­tou tres­tné­ho či­nu[11]. Uve­de­ný exten­zív­ny vý­klad by umož­nil in­ge­ren­ciu[12] rep­re­sív­nych or­gá­nov do pre­važ­nej väč­ši­ny ob­čian­skop­ráv­nych či ob­chod­nop­ráv­nych spo­rov, čo práv­ny štát nep­red­pok­la­dá a v zá­sa­de od­mie­ta a tie­to sa ma­jú pri­már­ne rie­šiť pred nes­tran­ným a ne­zá­vis­lým ci­vil­nop­ráv­nym sú­dom.

V sú­vis­los­ti s no­vý­mi tren­da­mi rie­še­nia pod­vod­ných ko­na­ní sa nám v ap­li­kač­nej praxi čas­to opa­ku­jú dva dnes už po­pu­lár­ne poj­my. Pr­vým je tzv. „ul­ti­ma ra­tio[13], kto­rý pred­sta­vu­je zá­sa­du zdr­žan­li­vos­ti or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní pri vstu­pe do práv­nych vzťa­hov a zá­ro­veň, chá­pe ce­lé tres­tné prá­vo ako pros­trie­dok pos­led­nej in­štan­cie v prí­pa­de, ak nie je pred­pok­lad, že iné ci­vil­nop­ráv­ne pros­tried­ky ne­bu­du­jú schop­né/spô­so­bi­lé od­vrá­tiť proti­práv­ny stav. Ako dru­hým poj­mom je tzv. „ob­vyk­lá mie­ra opatr­nos­ti[14]. Spo­me­nu­tý po­jem je už v sú­čas­nos­ti ob­ľú­be­ným evergree­nom OČTK a slú­ži ako aká­si barlič­ka pre pre­sun ob­čian­skop­ráv­nych zá­sad os­tra­ži­tos­ti zo stra­ny poš­ko­de­né­ho do tres­tné­ho ko­na­nia. To, že ob­vyk­lá mie­ra opatr­nos­ti nie je pro­duk­tom tres­tné­ho prá­va podtr­hu­je aj sku­toč­nosť, že pri po­su­dzo­va­ní jed­not­li­vých zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty ne­vys­tu­pu­je sub­jek­tív­ny stav poš­ko­de­nej oso­by ako roz­ho­du­jú­ci pre po­sú­de­nie tres­tnos­ti ko­na­nia pá­cha­te­ľa[15]. Aký vý­znam má te­da ci­vil­nop­ráv­ny po­jem ob­vyk­lej mie­ry opatr­nos­ti pri po­su­dzo­va­ní tres­tnos­ti pod­vo­du?

Pred tým ako bu­de­me hľa­dať od­po­veď na uve­de­nú otáz­ku, mu­sí­me pris­tú­piť k ur­či­tej práv­nej chi­rur­giu, te­da as­poň poj­mo­lo­gic­kej. Us­ta­no­ve­nie § 221 TZ má ná­zov pod­vod. Uve­de­ný vý­raz bu­de od­ra­zo­vým poj­mom. Zá­ko­no­dar­ca v nor­ma­tív­nej čas­ti us­ta­no­ve­nia uvá­dza: „kto na ško­du cu­dzieho ma­jet­ku se­ba ale­bo iné­ho obo­ha­tí tým, že uve­die nie­ko­ho do omy­lu ale­bo vy­uži­je nie­čí om­yl, a spô­so­bí tak na cu­dzom ma­jet­ku­ma­lú ško­du, pot­res­tá...“ Vzhľa­dom k ob­sa­hu skut­ko­vej pod­sta­ty, kto­rá a con­tra­rio nie je šty­li­zo­va­ná for­mou: „kto na ško­du cu­dzieho ma­jet­ku se­ba ale­bo iné­ho obo­ha­tí tým, že iné­ho pod­ve­die...“; mož­no cha­rak­te­ri­zo­vať, že z tres­tnop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka je pod­vod­né ko­na­nie cha­rak­te­ri­zo­va­né ako me­dzi­ľud­ský stav v kto­rom mu­sí byť prí­tom­ný (prá­ve) om­yl na stra­ne pod­vá­dza­nej oso­by a ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­ré sa kla­sic­ky po­su­dzu­je pod­ľa jed­not­li­vých zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty (ob­jekt, sub­jekt, sub­jek­tív­na strán­ka, ob­jek­tív­na strán­ka). Zá­kon pred­pok­la­dá, že om­yl, buď pá­cha­teľ vy­vo­lal resp. ho vy­užil.Autor má za to, že nor­ma­tív­ny vý­znam pod­vo­du, pod­ľa skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu je re­la­tív­ne di­amet­rál­ne od­liš­ný od ho­vo­ro­vé­ho vý­zna­mu, pou­ží­va­né­ho v bež­nej ko­mu­ni­ká­cií. Zá­ver ty­pu: „sub­jek­tív­ny po­cit či tvr­de­nie ozna­mo­va­te­ľa (o pod­ve­de­ní resp. pod­vo­de)  nep­red­sta­vu­je ob­jek­tív­ne po­doz­re­nie z tres­tnej čin­nos­ti zo stra­ny OČTK“ vy­chá­dza­jú aj z dis­kre­pan­cie vý­ra­zo­vých pros­tried­kov[16].

Tak ale­bo onak, zá­ko­no­dar­ca na­priek vý­hrad­nej zod­po­ved­nos­ti pá­cha­te­ľa za proti­práv­ne ko­na­nie, od­ka­zu­je prá­ve na sub­jek­tív­ny stav poš­ko­de­nej (pod­vá­dza­nej) oso­by. For­ma skut­ko­vej pod­sta­ty, tak ako je kla­si­fi­ko­va­ná pred­sta­vu­je ur­či­tý pries­tor pre pri­hliad­nu­tie aj na „ob­vyk­lú mie­ru opatr­nos­ti“zo stra­ny pod­ve­de­nej oso­by­či po­sú­de­nie ul­ti­ma ra­tio. Pod­ľa ná­zo­ru auto­ra, však nie je prob­le­ma­ti­ka ob­vyk­lej mie­ry opatr­nos­ti pre po­su­dzo­va­nie tres­tnos­ti skut­ku sme­ro­daj­ná. Z hľa­dis­ka poc­ti­vé­ho prís­tu­pu k prob­le­ma­ti­ke by sa ma­li OČTK za­me­rať skôr na „kva­li­tu“ vzťa­hu me­dzi pá­cha­te­ľom a pod­ve­de­ným. Po­su­dzo­va­nie jed­not­li­vých sku­toč­nos­tí, ako a čím bo­la oso­ba pod­ve­de­ná, to­tiž čias­toč­ne na­po­ve­dá aj o pá­cha­te­ľo­vi sa­mot­nom a dopĺňa tak kla­sic­ké zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty (sub­jek­tív­na strán­ka, ob­jek­tív­na strán­ka).

V rám­ci na­šich poj­mo­lo­gic­kých snáh sa pre­to za­me­ria­me na zá­sa­hu ob­vyk­lej mie­ry opatr­nos­ti, špe­ciál­ne, uvá­dzanie do omy­lu zo stra­ny pá­cha­te­ľa a vy­uží­va­nie omy­lu na­te­raz opo­me­nie­me. To­to ko­na­nie v se­be mô­že ob­sa­ho­vať množ­stvo prís­tu­pov, na po­mer­ne ši­ro­kej šká­le čin­nos­tí. Aby sme si tú­to šká­lu as­poň zbež­ne načrt­li, mô­že­me si ju roz­de­liť od vy­uži­tia omy­lu po uvá­dzania do omy­lu pros­tred­níc­tvom a)či­nu/ko­na­nia pá­cha­te­ľa, b) ver­bál­ne­ho pre­ja­vu c) kom­bi­ná­cia. „Kva­li­tu“ ta­ké­ho­to ko­na­nia mož­no roz­li­šo­vať na zá­kla­de pou­ži­tých pros­tried­kov. Pá­cha­teľ mô­že vy­vo­lať om­yl za pou­ži­tia napr. vy­si­mu­lo­va­nej reali­ty (si­tuácie) do kto­rej uve­die pod­vá­dza­nú oso­bu. Mier­nej­ším by sa nám moh­li zdať cie­le­né zá­sa­hy pá­cha­te­ľa do prie­be­hu reál­nych uda­los­tí. Mož­no mier­nej­ším pros­tried­kom by mo­hol byť len ver­bál­ny opis vy­si­mu­lo­va­nej uda­los­ti, kto­rým pá­cha­teľ pod­vá­dza. Eš­te mier­nej­ší pros­trie­dok by moh­li byť ver­bál­ne opi­sy hru­bo skres­ľu­jú­ce – skres­ľu­jú­ce – mier­ne skres­ľu­jú­ce prie­beh reál­nych uda­los­tí, kto­ré pá­cha­teľ vy­uží­va (ohý­ba) tak, aby pod­vá­dza­nú oso­bu dos­tal do omy­lu. 

V rám­ci tej­to sús­ta­vy (uvá­dzania do omy­lu) tj. od skut­kov k re­či, by sme moh­li dopl­niť vlas­tnú kva­li­tu pod­vod­ných in­for­má­cií v ro­vi­ne: hru­bá lož –  klam­stvo/lož – po­lop­rav­da – čias­toč­ná prav­da. K tej­to kva­li­te mož­no dopl­niť ur­či­té for­my fun­kto­rov napr. ove­ri­teľ­ná – neo­ve­ri­teľ­ná – uve­ri­teľ­ná – ťaž­ko uve­ri­teľ­ná – neu­ve­ri­teľ­ná (...lož, ...po­lop­rav­da, ...klam­stvo) a ďal­šie.

Sa­mos­tat­nou ka­pi­to­lou mô­žu byť ur­či­té tech­ni­ky a tak­ti­ky pou­ži­té pá­cha­te­ľom, kto­ré sí­ce pria­mo ne­ve­dú k uve­de­niu omy­lu, ale pre vy­vo­la­nie resp. udr­ža­nie omy­lu sú ne­vyh­nut­né. Ta­ký­mi sú rôz­ne tech­ni­ky či tak­ti­ky psy­cho­lo­gic­ké­ho či so­ciál­ne­ho rá­zu, kto­ré ma­jú za cieľ utvr­diť či pres­ved­čiť obeť o prav­di­vos­ti sa­mot­nej omy­lo­vej in­for­má­cie.

Pre načr­tnu­tie hor­né­ho maxima pod­vod­né­ho ko­na­nia si mô­že­me po­môcť le­gál­nou­de­fi­ní­ciou us­ta­no­ve­nie § 122 ods. 6 TZ,kde je: „Trest­ný čin spá­cha­ný ľsťou, ak bol spá­cha­ný s vy­uži­tím omy­lu, kto­rý pá­cha­teľ vy­vo­lal ale­bo s pou­ži­tím ús­ko­ku.“ Ľsťou sa ro­zu­mie ta­ké ak­tív­ne ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­ré v ob­jek­tív­nej reali­te zne­mož­ňu­je obe­ti spô­so­bi­lo sa brá­niť. Kva­li­ta ús­ko­ku resp. uve­de­nia do omy­lu mu­sí byť ta­ká, že je obeť v sta­ve úpl­nej bez­bran­nos­ti. V tom­to bo­de autor dá­va do po­zor­nos­ti, že skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu pod­vod v us­ta­no­ve­ní ods. 2 písm. c), zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia, mož­no pod­ľa § 138 písm. f) TZ spá­chať aj ľsťou. Sa­moz­rej­me uve­de­ný práv­ny ná­zor mož­no od­miet­nuť s tým, že bež­né uvá­dzanie do omy­lu je aj ľsťou a jed­ná sa len o dup­li­cit­né nor­ma­tív­ne vy­jad­re­nie, av­šak pre vý­kla­do­vé cie­le nám v tom­to prí­pa­de uve­de­ný práv­ny ná­zor na­po­vie, že pod­vod vo for­me ľsti­vé­ho uve­de­nia obe­te do sta­vu bez­moc­nos­ti je kva­li­fi­ko­va­nou for­mou pá­chania pod­vod­né­ho ko­na­nia a zá­ro­veň te­da je­ho hra­nič­nou - maximál­nou hod­no­tou[17].

Ak je te­da hra­nič­nou hod­no­tou pod­vod­né­ho ko­na­nia uve­de­nie obe­ti do sta­vu bez­moc­nos­ti, de fac­to jej pod­vod­né „ov­lád­nu­tie“, zve­da­vosť nás pri­vá­dza na my­šlien­ku, kde mož­no vy­sle­do­vať hra­nič­nú hod­no­tu tzv. mi­ni­mál­ne­ho tres­tnop­ráv­ne­ho pod­vod­né­ho ko­na­nia. Vy­ššie uve­de­né zá­ve­ry nám na­po­ve­da­jú, že tá­to hra­ni­ca ne­bu­de vô­bec pev­ná a bu­de na po­me­dzí pod­vod­né­ho ci­vil­nop­ráv­ne­ho/správ­nop­ráv­ne­ho a tres­tné­ho ko­na­nia. Pre prak­tic­kú ap­li­ká­ciu je tak­to štruk­tú­ro­va­ná od­po­veď neu­pot­re­bi­teľ­ná. V nas­le­du­jú­cej čas­ti sa autor po­kú­si o načr­tnu­tie zá­klad­ných vek­to­rov vy­hod­no­co­va­nia spor­ných pod­vod­ných si­tuá­cií me­dzi net­res­tnou a tres­tnou sfé­rou. Za zá­klad­né vek­to­ry autor ozna­čí a) zá­važ­nosť a spô­sob ko­na­nia pá­cha­te­ľa b) typ a cha­rak­te­ris­ti­ku omy­lu obe­te. Aby sme sa vo vý­kla­de po­su­nu­li, vy­uži­je­me nie­koľ­ko fa­bu­lo­va­ných prí­pa­dov:

A)  ozna­mo­va­teľ­ka sa dos­ta­vi­la na naj­bliž­ší po­li­caj­ný út­var na kto­rom uvied­la, že bo­la pod­ve­de­ná nas­le­dov­ným spô­so­bom. Na so­ciál­nej sie­ti ju pí­som­ne os­lo­vi­la nez­ná­ma oso­ba, kto­rá sa pred­sta­vi­la ako ame­ric­ký vo­jak XY, kto­rý po úvod­nom small talk vo for­me „čo ra­da ješ“, „aké máš zá­ľu­by“, „aký je tvoj ob­ľú­be­ný se­riál“; v prie­be­hu pár dní po­žia­dal ozna­mo­va­teľ­ku o fi­nan­čnú po­moc s pre­ve­le­ním z bo­jo­vej lí­nie do zá­po­lia s tým, že to­to pre­ve­le­nie mož­no reali­zo­vať len tak, že prís­luš­né­mu ame­ric­ké­mu ge­ne­rá­lo­vi za­šle fi­nan­čnép­ros­tried­ky na úč­ty do Ni­gé­rie, Ni­ge­ru a Ka­me­ru­nu. Pá­cha­teľ mal ur­go­vať ozna­mo­va­teľ­ku spô­so­bom „...mi­lá­čik, lás­ka mo­ja, ak mi ne­po­mô­žeš zo­mriem tu...“. Ozna­mo­va­teľ­ka reali­zu­je plat­by vo vý­ške 70.000,-€ až po tom čo ju ozna­mo­va­teľ utvr­dí, že jej pe­nia­ze vrá­ti a keď obdr­ží pen­ziu, vrá­te­nú su­mu zná­so­bí. Po za­sla­ní fi­nan­čných pros­tried­kov sa ame­ric­ký vo­jak neo­zý­va a pe­nia­ze nev­ra­cia na čo ozna­mo­va­teľ­ka zis­tí, že sa sta­la obe­ťou pod­vo­du a dô­vo­dí, že pá­cha­teľ ne­mal nik­dy úmy­sel pe­nia­ze jej vrá­tiť.

B)   Ozna­mo­va­teľ po­dá tres­tné ozná­me­nie na svo­ju bý­va­lú pria­teľ­ku tak, že tres­tné ozná­me­ne po­pí­še spô­so­bom, že po­doz­ri­vá oso­ba si ho vy­hliad­la prib­liž­ne pred 15 me­siac­mi, pri­čom sa v uve­de­nom ob­do­bí tvá­ri­la a vy­stu­po­va­la ako je­ho par­tner­ka, pri­čom tú­to sku­toč­nosť, pod­ľa ozna­mo­va­te­ľa pred­stie­ra­la a už od oka­mi­hu „vzni­ku“ par­tner­ské­ho vzťa­hu na ten­to pris­tú­pi­la s úmys­lom ten­to vy­užiť tak, že si po­čas toh­to ob­do­bia ne­cha­la za­ku­po­vať rôz­ne šper­ky, do­vo­len­ko­vé po­by­ty či iné služ­by, čím sa tak­to pod­ľa vý­poč­tu ozna­mo­va­te­ľa ma­la obo­ha­tiť o 9.657,42,-€.

C)   Poš­ko­de­ná oso­ba vy­ššie­ho ve­ku obdr­ža­la list. V lis­te od jej nez­ná­mej spo­loč­nos­ti bo­lo uve­de­né, že je ví­ťa­zom sú­ťa­že, do kto­rej sa sí­ce ak­tív­ne ne­za­po­ji­la, ale v kto­rej vy­hra­la 100.000,-€ pri­čom sa­mot­ná vý­hra mu bu­de od­ov­zda­ná až po tom, čo uh­ra­dí da­ňo­vý pop­la­tok vo vý­ške 5.000,-€ na čís­lo úč­tu do Hon­gkon­gu, kto­rý bol uve­de­ný na pril­ože­nom še­ku. Po nie­koľ­kých me­sia­coch sa na út­var dos­ta­via ro­din­ný prís­luš­ní­ci poš­ko­de­nej oso­by, kto­ré po­da­jú tres­tné ozná­me­nie pre pod­vod.

D)   Ko­na­teľ spo­loč­nos­ti po­dal tres­tné ozná­me­nie z dô­vo­du, že bol pr­vý krát te­le­fo­nic­kyos­lo­ve­ný ob­chod­nou spo­loč­nos­ťou z Gréc­ka, kto­rá od spo­loč­nos­ti poš­ko­de­né­ho vy­lá­ka­la do­da­nie to­va­ru, pri­čom k to­mu­to pod­vod­né­mu ko­na­niu ma­lo dôjsť ta­kým spô­so­bom, že v mies­te vy­klád­ky (v síd­le od­be­ra­teľ­skej fir­my) ne­zis­te­né oso­by pres­ved­či­li vo­di­ča na vy­klád­ku to­va­ru, pri­čom tá­to spo­loč­nosť neuh­ra­di­la fak­tú­ru za preb­ra­tý to­var a vy­jad­ri­la nes­po­koj­nosť s akos­ťou do­da­né­ho to­va­ru a nás­led­ne žia­da­la zľa­vu na do­da­ný to­var. Ozna­mo­va­teľ mie­ni, že bol pod­ve­de­ný od­be­ra­te­ľom, kto­rý pod­ľa je­ho ná­zo­ru (ob­jek­tív­ne úda­je chý­ba­jú)mal už v oka­mi­hu jed­na­nia zá­mer, pod zá­mien­kou níz­kej akos­ti a fak­tic­ké­ho ov­lád­nu­tia to­va­ru ume­lo do­cie­liť zní­že­nie kúp­nej ce­ny, čím mu ma­la byť spô­so­be­ná ško­da 10.000,-€.

E)   V rám­ci ope­ra­tív­nej čin­nos­ti bo­la vy­hľa­da­ná oso­ba XY, kto­rá moh­la byť obe­ťou pod­vo­du ku kto­ré­mu ma­lo dôjsť ta­kým spô­so­bom, že spolu­ko­na­teľ a zá­ro­veň osob­ný pria­teľ, pres­ved­čil poš­ko­de­né­ho o vý­hod­nos­ti fi­nan­čnej in­ves­tí­cie z pod­ni­ko­vých a súk­rom­ných pe­ňa­zí v pros­pech spo­loč­nos­ti XZ, kde ma­la byť zá­ro­veň ru­či­te­ľom spo­loč­nosť TK, kto­rá ma­la ru­čiť svo­jim neh­nu­teľ­ným ma­jet­kom, kto­rý mal byť  v nie­koľ­ko­ná­sob­nej hod­no­te op­ro­ti in­ves­to­va­ným pros­tried­kom. Fi­nan­čné pros­tried­ky ma­li byť in­ves­to­va­né do de­ve­lo­pér­ske­ho pro­jek­tu, kto­rý mal byť v pok­ro­či­lom štá­diu príp­ra­vy. Šet­re­ním bo­lo zis­te­né, že po­doz­ri­vé oso­by spolu­ko­na­te­ľa k uve­de­né­mu pos­tu­pu pri­vied­li vy­die­ra­ním s kom­pro­mi­tu­jú­cim ma­te­riá­lom. Sa­mot­né­mu poš­ko­de­né­mu pred­lo­ži­li sfal­šo­va­ný zna­lec­ký po­su­dok na za­lo­že­né neh­nu­teľ­nos­ti, kto­ré bo­li zá­ro­veň za­ťa­že­né roz­sia­hlou en­vi­ron­men­tál­nou­zá­ťa­žou, pri­čom príp­rav­né pod­kla­dy, pro­jek­to­vá do­ku­men­tá­cia a ďal­šie lis­ti­ny bo­li čias­toč­ne prav­di­vé, čias­toč­ne poz­me­ne­né ako aj fa­loš­né. Pá­cha­te­lia vy­ko­na­li v prí­tom­nos­ti poš­ko­de­né­ho ob­hliad­ku mies­ta plá­no­va­nej vý­stav­by a tak­tiež ab­sol­vo­va­li stret­nu­tie so za­mes­tnan­com  sta­veb­né­ho úra­du. Pod­ľa zis­te­ní, pá­cha­te­lia v úvod­nej fá­ze de­ve­lo­pér­sky pro­jekt sku­toč­ne za­mýš­ľa­li reali­zo­vať, av­šak z dô­vo­du zá­sad­nej pre­káž­ky a hroz­by zma­re­nia zá­me­ru pris­tú­pi­li k vy­lá­ka­niu, čo mož­no naj­väč­šie­ho mož­né­ho ob­je­mu fi­nan­čných pros­tried­kov od in­ves­to­rov, čím sa tak­to sna­ži­li zís­kať pros­pech vo vý­ške nie­koľ­kých sto­viek ti­síc eur.

Všet­ky ho­reu­ve­de­né fik­tív­ne prí­pa­dy,rý­dzo for­mál­ne napĺňa­jú skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu pod­vod. Zá­ro­veň však nie všet­ci bu­dú súh­la­siť s tvr­de­ním, že všet­ky skut­ky sú pod­vo­dom pod­ľa § 221 Tres­tné­ho zá­ko­na. V kaž­dom je vi­di­teľ­né ko­na­nie pá­cha­te­ľa, pos­ta­ve­nie obe­te resp. poš­ko­de­né­ho ako aj ko­na­nie, kto­ré má for­mu uvá­dzania do omy­lu resp. vy­uži­tia omy­lu. Na dru­hej stra­ne ale pri kaž­dom prí­pa­de vi­dí­me iný spô­sob ko­na­nia po­doz­ri­vej oso­by a to v po­do­be inter­ne­to­vej ko­mu­ni­ká­cie, pí­som­né­ho či te­le­fo­nic­ké­ho kon­tak­tu, ako aj „fa­ce to fa­ce“ jed­na­nie či do­kon­ca spolu­ži­tia. Z hľa­dis­ka kva­li­ty mô­že­me po­su­dzo­vať ko­na­nie na veľ­mi ši­ro­kej šká­le od neo­ve­ri­teľ­ná/ťaž­ko uve­ri­teľ­ná pod­vod­ná in­for­má­cia až po ove­ri­teľ­ná/ove­re­ná dô­ve­ry­hod­ná av­šak pod­vod­ná in­for­má­cia. Tak­tiež mô­že­me po­zo­ro­vať prí­tom­nosť osôb[18] s od­bor­nou mie­rou sta­ros­tli­vos­ti - ko­na­teľ spo­loč­nos­ti,[19] cez oso­by obzvlášť zra­ni­teľ­né[20], či oso­by emoč­ne cit­li­vé. Ďalej mô­že­me pos­treh­núť „kva­li­tu“ ko­na­nia pá­cha­te­ľov, keď­že v prí­pa­doch E, C poš­ko­de­né oso­by o sa­mot­nom pod­vo­de ani ne­tu­šia.

V zá­sa­de a vo všeo­bec­nos­ti pla­tí, že pá­cha­te­lia zneu­ží­va­jú či už bez­bran­nosť(vy­vo­la­nú ale­bo vy­uži­tú), nai­vi­tu, prí­pa­de zis­kuch­ti­vosť poš­ko­de­ných osôb a kva­li­tu vlas­tné­ho pod­vod­né­ho ko­na­nia pris­pô­so­bu­jú úrov­ni obe­te. Zá­ro­veň pla­tí, že pá­cha­te­lia mu­sia zvo­liť ta­ký (mi­ni­mál­ny)spô­sob, kto­rý im umož­ňu­je do­siah­nuť z proti­práv­nej čin­nos­ti ma­jet­ko­vý pros­pech. Aj to­to je ne­vyh­nut­né mať na pa­mä­ti pri po­su­dzo­va­ní tres­tnos­ti skut­ku[21].

Ak sa či­ta­teľ naz­dá­va, že autor ozna­čí kto­rý­koľ­vek z prí­pa­dov od A- E za tres­tnop­ráv­ny pod­vod resp. ci­vil­nop­ráv­ny spor, bu­de v omy­le. Bez to­ho aby autor ten­to om­yl vy­uží­val uve­die, že na mies­to sche­ma­tic­ké­ho či for­mál­ne­ho prís­tu­pu v po­do­be čis­to ja­zy­ko­vé­ho chá­pa­nia skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vod; auto­ma­tic­ké ap­li­ko­va­nie „ob­vyk­lej mie­ry opatr­nos­ti“ poš­ko­de­né­ho či ul­ti­ma ra­tio, nie je na mies­te na­koľ­ko ne­vy­ho­vu­jú zá­kon­ným ná­ro­kom na po­sú­de­nie ko­na­nia. Roz­hod­nu­tie o skut­ku to­tiž mu­sí pri­hliad­nuť na všet­ky jem­né de­tai­ly, kaž­dé­ho in­di­vi­duál­ne­ho prí­pa­du zvlášť. Ta­ký­mi­to roz­hod­ný­mi de­tail­mi sa mô­že zdať nap­rík­lad upo­zor­ne­nie od­be­ra­te­ľa v prí­pa­de D, že po­ža­do­va­ná ob­jed­na­ná akosť mu­sí do­sa­ho­vať štan­dar­dy ISO, inak bu­de po­ža­do­vať zľa­vu resp. to­var bu­de vrá­te­ný; v prí­pa­de A sa mô­že ja­viť roz­hod­nou sku­toč­nosť, že fo­tog­ra­fie na pro­fi­le po­doz­ri­vej oso­by ne­zob­ra­zu­jú tú is­tú oso­bu resp. sa­mot­ný pro­fil bol ne­dôs­led­ne vy­pl­ne­ný a zria­de­ný krát­ko pred kon­tak­tom; prí­pad C sa nám mô­že ja­viť v inom svet­le v prí­pa­de, ak ob­dob­ných obá­lok tý­ka­jú­cich sa vý­hry, poš­ko­de­ný obdr­žal za nie­koľ­ko ro­kov de­siat­ky ale­bo v prí­pa­de B, že po­doz­ri­vá oso­ba tak­to na­raz „cho­di­la“ s ďal­ší­mi 3 oso­ba­mi od kto­rých tým­to spô­so­bom vy­lá­ka­la fi­nan­čné pros­tried­ky či hod­not­né da­ry resp. nao­pak, že sa v da­nom prí­pa­de jed­ná o kla­sic­ký prí­pad ohr­dnu­té­ho par­tne­ra a pod.

Pod­ľa ná­zo­ru auto­ra, je pod­vod­né ko­na­nie na­toľ­ko všeo­bec­né, že nie je mož­né sche­ma­tic­ké vy­zna­če­nie pres­nej lí­nie me­dzi pod­vo­dom v tres­tnop­ráv­nom a ci­vil­nop­ráv­nom/správ­nop­ráv­nom zmys­le. Pres­né vy­zna­če­nie tej­to lí­nie je sí­ce mož­né,ale je­di­ne a vý­hrad­ne v in­di­vi­duál­nom prí­pa­de a v kon­krét­nom roz­hod­nu­tí. Kva­li­ta toh­to roz­hod­nu­tia ne­má a ani ne­mô­že stáť na mie­re ob­vyk­lej či od­bor­nej mie­re opatr­nos­ti obe­te či ne­tý­ka­vos­ti tres­tné­ho ko­na­nia, ale na zro­zu­mi­teľ­nom vy­svet­le­ní všet­kých okol­nos­tí (te­da aj for­my ko­na­nia pá­cha­te­ľa), kto­ré v da­nom prí­pa­de na­po­ve­da­jú, že sa už ne­jed­ná len o pod­vod­né ko­na­nie ale o kri­mi­nál­nu čin­nosť. V úvo­de naz­na­čo­va­ná té­ma člán­ku ako aj po­lo­že­ná otáz­ka si te­da vy­ža­du­je ná­le­ži­tú od­po­veď:

Pod­vod­né ko­na­nie, z hľa­dis­ka svo­jej šír­ky ako aj hĺbky ko­na­ní pá­cha­te­ľov a sta­vu obe­tí, si pre zá­kon­né roz­hod­nu­tie v in­di­vi­duál­nych prí­pa­doch vy­ža­du­je vnú­tor­né poj­mo­lo­gic­ké rozvrstve­nie tak, aby bo­lo mož­né jed­nak správ­ne po­pí­sa­nie a tak­tiež zá­kon­né ap­li­ko­va­nie všeo­bec­nej práv­nej nor­my na kaž­dý in­di­vi­duál­ny prí­pad.

Autor má za to, že neexis­tu­je žiad­na skrat­ka ku kva­lit­né­mu po­sú­de­niu pod­vod­né­ho ko­na­nia bez zoh­ľad­ne­nia všet­kých roz­hod­ných okol­nos­tí, kaž­dé­ho in­di­vi­duál­ne­ho prí­pa­du. Poc­ti­vý prís­tup si vy­ža­du­je zod­po­ved­né ozna­če­nie roz­hod­ných okol­nos­tí, kto­ré ma­jú do­sah na vý­sle­dok kon­krét­ne­ho roz­hod­nu­tia. Zhod­no­te­nie a vý­ber roz­hod­ných okol­nos­tí ne­má mať in­tui­tív­nu, ná­hod­nú ale­bo ar­bit­rár­nu po­va­hu, ale mu­sí po­chá­dzať z od­bor­né­ho pred­po­ro­zu­me­nia prob­le­ma­ti­ky pod­vod­né­ho ko­na­nia, nás­led­né­ho sta­ros­tli­vé­ho vy­hod­no­te­nia jad­ra prob­le­ma­ti­ky, od­vet­via v kto­rom bol pod­vor reali­zo­va­ný a pri­hliad­nu­tia na pod­stat­né de­tai­ly či štruk­tú­ry, kto­ré zá­sad­ne po­sú­va­jú kon­krét­nu kau­zu do tres­tnop­ráv­ne­ho spek­tra po­su­dzo­va­nia prí­pad.

Pre kva­li­fi­ko­va­né vy­hod­no­te­nie či kon­krét­na si­tuácia je po­doz­re­ním z tres­tné­ho či­nu ale­bo prí­pa­dom kla­sic­kej me­dzi­ľud­skej lži, či ne­mi­mo­riad­nym po­ru­še­ním zmluv­ných pod­mie­nok je ne­vyh­nut­né pod­rob­né vy­hod­no­te­nie všet­kých roz­hod­ných sku­toč­nos­tí a ich „umies­tne­nie“ na po­my­sel­nú práv­nu os, kto­rá pre­chá­dza od ci­vil­né­ho pod­vod­né­ho ko­na­nia až po pá­chanie pod­vo­dov kva­li­fi­ko­va­nou for­mou. Do po­su­vu kau­zy na tak­to po­pí­sa­nej práv­nej osi nás­led­ne vstu­pu­jú via­ce­ré zá­sa­dy tres­tné­ho ko­na­nia ako napr. zá­sa­da hos­po­dár­nos­ti tres­tné­ho ko­na­nia[22], kto­rá naj­mä v sú­vis­los­ti s ur­či­tý­mi typ­mi pod­vod­ných ko­na­ní vy­stu­pu­je do pop­re­dia a ďa­lej in­šti­tú­cie, a práv­ne in­šti­tú­ty­či pro­ce­dú­ry, napr. že o sa­mot­nej tres­tnos­ti skut­ku roz­ho­du­je je­di­ne prís­luš­ný súd.

Zhr­nu­tie:

Pod­ľa ná­zo­ru auto­ra, je po­su­dzo­va­nie po­doz­re­nia so spá­chania skut­ku pod­ľa § 221 TZ ne­vyh­nut­né po­su­dzo­vať strik­tne in­di­vi­duál­ne. Uve­de­ný pos­tup je nut­ný z dô­vo­du vág­nos­ti nor­ma­tív­ne­ho vy­jad­re­nia ako všeo­bec­nej skut­ko­vej pod­sta­ty. V prís­luš­nom po­su­dzo­va­ní či roz­ho­do­va­ní je ne­vyh­nut­né po­su­dzo­vať všet­ky roz­hod­né okol­nos­ti pod­vod­né­ho ko­na­nia, kto­ré je pot­reb­né dôs­led­ne špe­ci­fi­ko­vať (ove­ri­teľ­né nep­rav­di­vé in­for­má­cie; hru­bo skres­ľu­jú­ce úda­je; neo­ve­ri­teľ­né úda­je apod.), ako aj vzťa­hu či sta­tu­su pod­ve­de­nej či poš­ko­de­nej oso­by, spô­so­bu ko­na­nia pá­cha­te­ľa a ďal­ších sku­toč­nos­tí a vzťa­hov, kto­ré vo vzá­jom­ných sú­vis­los­tiach a v ce­los­ti umož­ňu­jú jed­nak ucho­pe­nie da­nej kau­zy a jej nás­led­né zod­po­ved­né vy­hod­no­te­nie v práv­nych a in­šti­tu­cio­nál­nych me­dziach[23] a umož­ňu­jú tak pri­ja­tie kva­li­fi­ko­va­né­ho zá­ve­ru, či pod­vod­né ko­na­nie sub­su­mo­va­teľ­né pod skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu § 221 TZ pod­vod, nab­ra­lo pre roz­hod­né okol­nos­ti kri­mi­nál­ny roz­merv po­do­be napl­ne­nia všet­kých ob­li­ga­tór­nych zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu[24].

 



[2] BLA­ŽEK, R. Po­vin­ná mie­ra opatr­nos­ti – ke­dy áno, ke­dy nie. Zo súd­nej praxe, 5/2017

[3]ŠAM­KO, P. Trest­ný čin pod­vo­du, ko­men­tár s ju­di­ka­tú­rou, Bra­tis­la­va: Iura edi­tion, 2012. 288 s. ISBN 978-80-8078-553-6

[4] HAM­RA­NOVÁ, D. Trest­ný čin pod­vo­du v zmys­le roz­ho­do­va­cej praxe or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov, dos­tup­né na fi­le:///C:/Users/sr­ho­lec1304599/Downloads/on­li­ne-afi-1-2020-ham­ra­nov%20(2).pdf

[5] Prib­liž­ne od ro­ku 2008, pri­čom in­ten­zív­nej­ší boom za­čal oko­lo ro­ku 2013, 2014.

[6]Autor ví­ta aser­tív­ny prís­tup OČTK k rie­še­niu pod­vod­nej agen­dy, na­koľ­ko predz­na­me­ná­va pl­ne­nie vlas­tných zá­kon­ných po­vin­nos­tí na zod­po­ve­da­jú­cej práv­nej a od­bor­nej úrov­ni. Tiež tre­ba po­ve­dať, že aser­tív­ny prís­tup ne­má byť se­lek­tív­ny a vy­ža­do­va­li by si ho aj ďal­šie ty­py tres­tných ko­na­ní, napr. da­ňo­vá tres­tná čin­nosť. Tiež tre­ba uviesť, že aser­tív­ny prís­tup je prí­pust­ný je­di­ne(a len) vte­dy, ak ho pred­chá­dza zvy­šo­va­nie úrov­ne kva­li­ty tres­tné­ho ko­na­nia.

[7]Tak­to sfor­mu­lo­va­ná „pouč­ka“ je znač­ne nep­res­ná. Pod­vod­ná tres­tná čin­nosť to­tiž pri­púš­ťa, že pod­vá­dza­ná oso­ba nie je zá­ro­veň poš­ko­de­ná oso­ba a nao­pak; tak­tiež, že oso­ba ma­jet­ko­vo obo­ha­te­ná nie je zá­ro­veň tá, kto­rá uvá­dza do omy­lu pod­ve­de­nú či ma­jet­ko­vo uk­rá­te­nú oso­bu. Na­priek zjav­nej nep­res­nos­ti pred­lo­že­nej for­mu­lá­cie, k vý­kla­do­vé­mu cie­ľu na­te­raz pos­ta­ču­je.

[9] S pri­hliad­nu­tím na us­ta­no­ve­nie § 10 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na „Nej­de o pre­čin, ak vzhľa­dom n a spô­sob vy­ko­na­nia či­nu a je­ho nás­led­ky, okol­nos­ti, za kto­rých bol čin spá­cha­ný, mie­ru za­vi­ne­nia a poh­nút­ku pá­cha­te­ľa je je­ho zá­važ­nosť ne­patr­ná

[10] Ak je te­da ško­da vy­ššia ako 266,-€.

[12] Ter­mín in­ge­ren­cia je v tom­to prí­pa­de pres­ný, na­koľ­ko OČTK by tak s pri­hliad­nu­tím na zá­sa­du ex of­fo moh­li vstu­po­vať aj do vzťa­hov, v kto­rých sa žiad­na zo strán ta­ké­ho­to vstu­pu ne­do­vo­lá­va.

[14] Pod­stat­né us­ta­no­ve­nia „ob­vyk­lej mie­ry opatr­nos­ti“ mož­no nor­ma­tív­ne dos­le­do­vať v us­ta­no­ve­ní § 415 OZ „Kaž­dý je po­vin­ný po­čí­nať si tak, aby ne­do­chá­dza­lo ku ško­dám na zdra­ví, na ma­jet­ku, na prí­ro­de a ži­vot­nom pros­tre­dí“ a 441 OZ „Ak bo­la ško­da spô­so­be­ná aj za­vi­ne­ním poš­ko­de­né­ho, zná­ša ško­du po­mer­ne; ak bo­la ško­da spô­so­be­ná vý­luč­ne za­vi­ne­ním, zná­ša ju sám.“Po­čet­né od­ka­zy mož­no dos­le­do­vať aj v ju­di­ka­tú­re napr. IV. ÚS 106/2018, 2 Tdo V 21/2014,3T­do 15/2014

[15] Tu autor uve­die, že ci­vil­nop­ráv­na zá­sa­da roz­hod­ne nie je vše­liek a jej prí­tom­nosť v tres­tnom ne­mô­že byť auto­ma­tic­ká. Ne­mož­nosť šir­šie­ho a všeo­bec­né­ho up­lat­ne­nia prib­lí­ži­me na po­va­he skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho­či­nu zná­sil­ne­nie. V uve­de­nom prí­pa­de, by sa pá­cha­teľ zná­sil­ne­nia mo­hol vy­vi­ňo­vať tvr­de­ním, že si je­ho obeť ne­po­čí­na­la dos­ta­toč­ne oboz­ret­ne, a za­vi­ne­nie je te­da zdie­ľa­né. Uve­de­ný prís­tup je nut­né strik­tne od­miet­nuť(!).

[16] Autor re­cyk­lu­je svo­je pre­doš­lé zá­ve­ry: „Autor má za to, že po­doz­re­nie z tres­tné­ho či­nu, mô­že mať z tres­tnop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka re­le­van­ciu je­di­ne, ak ta­ké­ho po­doz­re­nie má OČTK resp. súd, te­da tí na kto­rých sa via­že zá­sa­da ex of­fo... Nao­pak po­doz­re­nie zo stra­ny OČTK mu­sí byť dô­vod­né a to na zá­kla­de po­sú­de­nia jed­not­li­vých in­for­má­cií, skut­ko­vé­ho a práv­ne­ho sta­vu, oso­by ozna­mo­va­te­ľa, pá­cha­te­ľa a pod.,„po­doz­re­nie mu­sí byť od­ôvod­ne­né kon­krét­ny­mi sku­toč­nos­ťa­mi zis­te­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní“[5], te­da sa mu­sí jed­nať as­poň o ove­ri­teľ­nú dom­nien­ku. Kva­li­fi­ko­va­né po­doz­re­nie pre­to ne­mô­že byť to­tož­né so sub­jek­tív­nym po­doz­re­ním či ná­zo­rom. Nao­pak to­to kva­li­fi­ko­va­né po­doz­re­nie mu­sí mať ur­či­tú kva­li­tu, as­poň v po­do­be dô­vod­né­ho po­doz­re­nia štát­ne­ho or­gá­nu...“ bliž­šie viď http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a688-tres­tnop­rav­ny-for­mal­izmus-nas-kaz­do­den­ny-no-8

[17] Ani hor­ná maxima nie je ur­če­ná úpl­ne exak­tne. Pod­ľa § 189 TZ vy­die­ra­nie, ten: „kto iné­ho ná­si­lím, hroz­bou ná­si­lia ale­bo hroz­bou inej ťaž­kej uj­my nú­ti, aby nie­čo ko­nal, opo­me­nul ale­bo tr­pel pot­res­tá sa....“ s pou­ka­zom na § 122 ods. 7 Tres­tné­ho zá­ko­na „trest­ný čin je spá­cha­ný ná­si­lím, ak pá­cha­teľ pou­ži­je na je­ho spá­chanie fy­zic­ké ná­si­lie pro­ti te­les­nej in­teg­ri­te inej oso­by ale­bo ak je spá­cha­ný na oso­be, kto­rú pá­cha­teľ uvie­dol do sta­vu bez­bran­nos­ti ľsťou, ale­bo ak pá­cha­teľ pou­ži­je na je­ho spá­chanie psy­chic­ké ná­si­lie pro­ti iné­mu.“Roz­diel me­dzi po­su­dzo­va­ním ty­pu ús­ko­ku pá­cha­te­ľa ako tres­tné­ho či­nu pod­vod či vy­die­ra­nie, by stál jed­nak na ko­na­ní pá­cha­te­ľa, kto­rý „pod­vá­dza“ ale­bo vy­die­ra a tak­tiež na sta­ve obe­ti, či je nú­te­ná nie­čo ko­nať/tr­pieť/opo­me­núť ale­bo ko­nať v omy­le. Len veľ­mi zjed­no­du­še­ne; o vy­die­ra­nie pôj­de vte­dy, ak obeť as­poň v hru­bých čr­tách poz­ná úmy­sel, cieľ či zá­mer pá­cha­te­ľa, pri­čom pri pod­vod­nom ko­na­ní o tom­to ne­má tu­še­nie, na­koľ­ko stá­le pos­tu­pu­je v omy­le.

[18] Autor by eš­te rád zdô­raz­nil, že úro­veň mie­ry opatr­nos­ti nie je v po­pu­lá­cií kon­štan­tná ve­li­či­na.Kaž­dý ob­čan má „svo­ju“ ob­vyk­lú mie­ru opatr­nos­ti in­de a tá­to sa do­kon­ca v prie­be­hu ži­vo­ta jed­not­liv­ca neus­tá­le vy­ví­ja;  jej zjed­no­du­šu­jú­ce prie­me­ro­va­nie v se­be ne­sie aj od­vrá­te­nú strán­ku, na­koľ­ko by sme z pod ochra­ny tres­tné­ho prá­va vy­ňa­li dve hra­nič­né hod­no­ty Gaus­so­vej kriv­ky tj. naj­in­te­li­gen­tnej­šiu a naj­me­nej in­te­li­gen­tnú časť po­pu­lá­cie. Uve­de­ný prís­tup by de fac­to dis­kri­mi­no­val časť po­pu­lá­cie.

[19] § 135a Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka „Ko­na­te­lia sú po­vin­ní vy­ko­ná­vať svo­ju pô­sob­nosť s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou a v sú­la­de so zá­uj­ma­mi spo­loč­nos­ti a všet­kých jej spo­loč­ní­kov. Naj­mä sú po­vin­ní za­ob­sta­rať si a pri roz­ho­do­va­ní zoh­ľad­niť všet­ky dos­tup­né in­for­má­cie tý­ka­jú­ce sa pred­me­tu roz­hod­nu­tia, za­cho­vá­vať ml­čan­li­vosť o dô­ver­ných in­for­má­ciách a sku­toč­nos­tiach, kto­rých prez­ra­de­nie tre­tím oso­bám by moh­lo spo­loč­nos­ti spô­so­biť ško­du ale­bo oh­ro­ziť jej zá­uj­my ale­bo zá­uj­my jej spo­loč­ní­kov, a pri vý­ko­ne svo­jej pô­sob­nos­ti nes­mú up­red­nos­tňo­vať svo­je zá­uj­my, zá­uj­my len niek­to­rých spo­loč­ní­kov ale­bo zá­uj­my tre­tích osôb pred zá­uj­ma­mi spo­loč­nos­ti.“

[20] § 2 ods. 1 písm. c) bod 2 zá­ko­na č. 274/2017 Z.z. o obe­tiach tres­tných či­nov a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých pred­pi­sov („oso­ba star­šia ako 75 ro­kov“)

[21] Autor má za to, že aj sa­mot­ný „po­me­ro­vý roz­diel“ me­dzi kva­li­tou pá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti a kva­li­ty úrov­ne v kto­rej sa eš­te poš­ko­de­ný mo­hol ub­rá­niť pod­vod­né­mu ko­na­niu, ako aj po­cho­pe­nie mi­ni­mál­ne­ho pod­vod­né­ho ko­na­nia, kto­ré vy­sta­čí pá­cha­te­ľo­vi k ma­jet­ko­vé­mu pros­pe­chu, je pre po­sú­de­nie vy­hod­no­co­va­ných okol­nos­tí re­le­vant­ný.

[23] Uve­de­né práv­no-teo­re­tic­ké vy­me­dzenie spô­so­bu vy­hod­no­co­va­nia pod­vod­né­ho ko­na­nia, je všeo­bec­né a sa­mo o se­be ne­chrá­ni pred nev­hod­ným vý­kla­dom v in­di­vi­duál­nom prí­pa­de. Nao­pak pri dob­ro­my­seľ­nom prís­tu­pe k me­ri­tu ve­ci, mô­že na­po­môcť k zá­kon­nos­ti a udr­ža­teľ­nos­ti roz­hod­nu­tia, či je ale­bo nie je po­su­dzo­va­ná kau­za tres­tným či­nom pod­vo­du.

[24] Autor upria­mu­je po­zor­nosť na sku­toč­nosť, že kaž­dé tres­tné ko­na­nie je nut­né vy­hod­no­co­vať in­di­vi­duál­ne. Vy­ššiu mie­ru in­di­vi­dua­li­zá­cie je pot­reb­né vy­ža­do­vať prá­ve pri všeo­bec­ných skut­ko­vých pod­sta­tách. Z mno­ži­ny všeo­bec­ných skut­ko­vých pod­stát autor oz­rej­mo­val prá­ve trest­ný čin pod­vo­du ako „učeb­ni­co­vý“ prík­lad ne­vyh­nut­nos­ti zá­kon­né­ho vy­hod­no­co­va­nia aj net­res­tnop­ráv­nych sú­vis­los­tí prí­pa­du. 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia