Trestnoprávny formalizmus náš každodenný, no. 10

Publikované: 04. 06. 2019, čítané: 670 krát
 

 

npor. JUDr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ PZ

                          Hos­po­dár­nosť - zá­sa­da ale­bo zá­ha­da tres­tné­ho ko­na­nia?

 V pred­kla­da­nom člán­ku sa autor bu­de za­be­rať sú­čas­ným sta­vom zá­sa­dy hos­po­dár­nos­ti tres­tné­ho ko­na­nia. V úvo­de člán­ku po­pí­še, či mož­no tú­to ap­li­kač­nú zá­sa­du po­va­žo­vať prí­tom­nú v práv­nom po­riad­ku a te­da za zá­väz­nú; či sú ňou OČTK po­vin­né sa za­obe­rať a ak áno, aký má uve­de­ná zá­sa­da ob­sah resp. roz­sah a tiež prib­lí­ži dô­vo­dy sú­čas­né­ho sta­vu práv­nej úp­ra­vy. V ďal­šej čas­ti člán­ku sa autor po­kú­si o načr­tnu­tie mož­né­ho roz­sa­hu ap­li­ká­cie, aby tak či­ta­te­ľa na­vie­dol k za­mys­le­niu sa nad ap­li­kač­ným roz­sa­hom OČTK, kto­rý mož­no vy­užiť k ze­fek­tív­ne­niu sú­čas­né­ho sta­vu tres­tné­ho ko­na­nia bez le­gis­la­tív­nych zmien.

 K sa­mot­nej zá­sa­de ne­pa­nu­je v sú­čas­nos­ti ab­so­lút­na zho­da. To, čo je hos­po­dár­ne v tres­tnom prá­ve mož­no po­su­dzo­vať z rôz­nych uh­lov poh­ľa­du, od hod­no­te­nia vý­šky tres­tov, vý­šky mi­ni­mál­nej ško­dy či voľ­by dru­hov tres­tov, rých­los­ti tres­tné­ho ko­na­nia a pod. V sú­čas­nom sve­te eko­no­mi­zá­cie väč­ši­ny pro­ce­sov a štruk­túr v zá­sa­de nie je prob­lém na­hlia­dať na väč­ši­nu us­ta­no­ve­ní tres­tné­ho ko­na­nia aj z poh­ľa­du hos­po­dár­nos­ti. Aby sa autor pridr­žia­val zvo­le­nej té­my, bu­de po­jed­ná­vať vý­hrad­ne o po­su­dzo­va­ní v ob­las­ti tres­tné­ho pro­ces­né­ho prá­va  a vzťa­hu k po­vin­nos­ti štá­tu stí­hať pá­cha­te­ľov tres­tnej čin­nos­ti, pri­čom pri návr­hoch za­siah­ne aj do hmot­nop­ráv­nych us­ta­no­ve­ní.

 V pros­pech od­por­cov prí­tom­nos­ti hos­po­dár­nos­ti v tres­tnom ko­na­ní vy­stu­pu­je nao­zaj nie­koľ­ko veľ­mi kva­lit­ných ar­gu­men­tov. Pr­vou by moh­la byť té­za, že ak by zá­ko­no­dar­ca chcel, tak by us­ta­no­vil zá­sa­du hos­po­dár­nos­ti do § 2 Tres­tné­ho po­riad­ku. Jej ab­sen­ciu je nao­pak mož­né chá­pať ako zvý­raz­ne­nie (proti­klad­ných) zá­sad ex of­fo, zá­sa­dy ob­ža­lo­by, či ná­le­ži­té­ho zis­te­nia skut­ko­vé­ho sta­vu a ďal­ších, kto­ré mož­no vy­svet­ľo­vať v po­do­be po­vin­nos­ti štá­tu stí­hať všet­kých pá­cha­te­ľov, ako­by neh­ľa­diac na nák­la­dy s tým spo­je­né. Ďal­ším veľ­mi sil­ným ar­gu­men­tom pre od­miet­nu­tie zá­sa­dy hos­po­dár­nos­ti je sku­toč­nosť, že Trest­ný po­ria­dok vo svo­jich „zá­ku­tiach“ ob­sa­hu­je nap­rík­lad od­klo­ny tres­tné­ho ko­na­nia a te­da pos­ky­tu­je dos­ta­toč­ný zá­kon­ný pries­tor pre zoh­ľad­ne­nie „ná­ro­kov“ hos­po­dár­nos­ti v tres­tnom ko­na­ní. Prí­pad­ne expli­cit­neus­ta­no­ve­ním § 529 ods. 3 písm. b) Tres­tné­ho po­riad­ku tj. od­ov­zda­nie tres­tnej ve­ci do za­hra­ni­čia z dô­vo­du hos­po­dár­nos­ti[1].

 Nes­mie­me za­bú­dať, že aj pod­ľa dok­trí­ny: „Hos­po­dár­nosť a rých­losť ko­na­nia však ne­mô­že byť na úkor iných zá­sad, napr. už spo­me­nu­tej zá­sa­dy zá­kon­nos­ti, príp. zá­sa­dy ma­te­riál­nej prav­dy a pod.“[2] za­tlá­ča ná­ro­ky na hos­po­dár­nosť do ďa­le­ké­ho úza­dia. Na pr­vý poh­ľad voj­na skon­či­la pred pr­vým vý­stre­lom, ale­bo nie?

 Autor ako mo­ti­vá­ciu k hľa­da­niu zá­sa­dy hos­po­dár­nos­ti uve­die prík­lad: Dva­ja pá­cha­te­lia od­cu­dziabi­cy­kel v hod­no­te 270,-€. Rých­lym zá­sa­hom po­lí­cie ho však pre­su­nú len o cca 60 m  od mies­ta od­cu­dzenia. Vzhľa­dom k pre­doš­lé­mu pot­res­ta­niu za ob­dob­ný ma­jet­ko­vý pries­tu­pok pri­chá­dza do úva­hy ap­li­ká­cia §  212 ods. 2  písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na. Je­den z pá­cha­te­ľov me­dzi­ča­som nas­tú­pil do vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy na dru­hej stra­ne re­pub­li­ky pre iný trest­ný čin. Dru­hý pá­cha­teľ je mla­dis­tvý, te­da aj pri ňom sú dô­vo­dy po­vin­nej ob­ha­jo­by a na­viac z dô­vo­du pre­doš­lé­ho po­ží­va­nia ná­vy­ko­vých lá­tok aj psy­cho­lo­gic­ké resp. psy­chia­tric­ké zna­lec­ké skú­ma­nie. Ani je­den z ob­vi­ne­ných údaj­ne neov­lá­da štát­ny ja­zyk a te­da prí­tom­nosť tl­moč­ní­ka a prek­la­da­te­ľa je v tres­tnom ko­na­ní „ne­vyh­nut­nosť“. Vzhľa­dom k zá­sad­ne roz­diel­nym tvr­de­niam je pot­reb­né, aby ma­li roz­diel­nych ob­haj­cov a bo­lo by vhod­né reali­zo­vať kon­fron­tá­ciu spolu­ob­vi­ne­ných, pri­čom vzhľa­dom ku skut­ku, kto­rý spá­chal pred­tým od­sú­de­ný-ob­vi­ne­ný je za­miet­nu­tá es­kor­ta väz­ňa, te­da kon­fron­tá­cia pri­pa­dá do úva­hy je­di­ne v mies­te VTOS na dru­hej stra­ne re­pub­li­ky. Sa­moz­rej­me oba­ja ob­haj­co­via tr­va­jú na prí­tom­nos­ti pri úko­ne s tl­moč­ní­kom. Bi­cy­kel sa vrá­ti poš­ko­de­né­mu, ten ne­žia­da náh­ra­du ško­dy a o tres­tné ko­na­nie ďa­lej ne­ja­ví zá­ujem. Zo­rien­to­va­ný či­ta­teľ už tu­ší, že nák­la­dy, len príp­rav­nej fá­zy tres­tné­ho ko­na­nia, idú do nie­koľ­kých ti­sí­cov eur a tak­tiež tu­ší, ako roz­hod­ne súd.

 Ak či­ta­teľ k uve­de­né­mu prík­la­du za­čne pris­tu­po­vať spô­so­bom: ako mi­ni­ma­li­zo­vať nák­la­dy resp. „ne­na­fu­ko­vať“ vec, pod­ľa auto­ra pris­tu­pu­je k prob­lé­mu správ­ne a mož­no aj za­čí­na uz­ná­vať ar­gu­ment hos­po­dár­nos­ti v tres­tnom ko­na­ní.

 Ako autor avi­zo­val, pos­na­ží sa o vy­svet­le­nie sú­čas­né­ho sta­vu tej­to zá­sa­dy. V pr­vom ra­de by autor rád za­ujal po­zí­ciu, pod­ľa kto­rej v § 2 Tres­tné­ho po­riad­ku ods. 1 – 21, sú uve­de­né „len“ „Zá­klad­né zá­sa­dy tres­tné­ho ko­na­nia“, či­že tie naj­hlav­nej­šie a naj­pod­stat­nej­šie, av­šak roz­hod­ne nie všet­ky. Ab­sen­cia za­ra­de­nie tej­to zá­sa­dy do § 2 Tres­tné­ho po­riad­ku je pod­ľa auto­ra správ­na, na­koľ­ko by jej umies­tne­nie zna­me­na­lo len ďal­šiu zmä­toč­nosť a proti­chod­nosť sú­čas­nej sús­ta­vy zá­sad. Roz­hod­ne sa ale ne­jed­ná o dô­kaz ab­sen­cie tej­to zá­sa­dy v tres­tnom prá­ve. Nas­tá­va te­da otáz­ka, kde mož­no vy­sle­do­vať zá­sa­du hos­po­dár­nos­ti tres­tné­ho ko­na­nia. Ako naj­jed­no­duch­šia od­po­veď sa na­tís­ka: v in­di­vi­duál­nych roz­hod­nu­tiach a naj­mä pos­tu­pe prís­luš­ných or­gá­nov tres­tné­ho ko­na­nia, skrá­te­ne v ap­li­kač­nej praxi.

 Uve­de­ný prís­tup k zá­sa­de hos­po­dár­nos­ti tres­tné­ho ko­na­nia zna­me­ná: zá­klad­né zá­sa­dy tres­tné­ho ko­na­nia taxatív­ne uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 2 Tres­tné­ho po­riad­ku sú sta­bil­ne plat­né,zá­sa­da hos­po­dár­nos­ti je pri väč­ši­ne prí­pa­dov po­tie­ra­ná.Av­šak v tres­tnop­ráv­nej praxi sa vy­sky­tu­jú aj prí­pa­dy, naz­vi­me ich „prí­pa­dy hod­né zre­te­ľa“, keď je v zá­sa­de ne­vyh­nut­né pri­hlia­dať na ten­to ar­gu­ment ako na pod­stat­ný a pri po­su­dzo­va­ní či roz­ho­do­va­ní, je pot­reb­né ho vziať do ap­li­kač­nej úva­hy.

 Sa­moz­rej­me jed­na vec je ši­ro­ké, teo­re­tic­ké kon­šta­to­va­nie, iné je už oz­rej­me­nie kon­krét­nych prí­pa­dov praxe, kde mô­že pre­va­žo­vať ar­gu­ment hos­po­dár­nos­ti tres­tné­ho ko­na­nia.

 Skôr ako autor prib­lí­ži, v zá­sa­de štan­dar­dné nás­tro­je vy­chá­dza­jú­ce z Tres­tné­ho po­riad­ku, eš­te raz upo­zor­ní na sku­toč­nosť, že kon­krét­ny ob­sah ap­li­ká­cie mož­no dos­le­do­vať len v kon­krét­nych roz­hod­nu­tiach. Sa­mot­né prib­lí­že­nie te­da bu­de v po­do­be prib­lí­že­nia ap­li­ká­cie akej­koľ­vek inej zá­sa­dy tres­tné­ho ko­na­nia.

  Al­ter­na­tív­ne mož­no uviesť, nas­le­dov­né spô­so­by ap­li­ká­cie:

 

-         autor v úvod­ných člán­koch da­nej sé­rie člán­kov upo­zor­ňo­val na prob­le­ma­ti­ku „pre­po­čú­va­nia“ v tres­tnom ko­na­ní, prá­ve prí­pa­dy s ne­po­me­rom nák­la­dov k spo­lo­čen­ské­mu úžit­ku, mož­no cha­rak­te­ri­zo­vať ako vhod­ný pries­tor pre zme­nu ap­li­ká­cie (ďa­lej len ľah­ké prí­pa­dy) a ob­me­dzo­va­nie poč­tu úko­nov, bez stra­ty kva­li­ty tres­tné­ho ko­na­nia[3]

-         maximál­ne vy­uží­va­nie pos­tu­pu pod­ľa § 206 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, te­da prí­pa­dy „za­čať a vzniesť“ kde v tres­tnom ko­na­ní mož­no po­ľah­ky pres­ko­čiť čas­tok­rát „ne­ren­ta­bil­nú“ fá­zu me­dzi za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia a vzne­se­ním ob­vi­ne­nia. Prá­ve jed­ným úko­nom mož­no za­čať ko­na­nie v „pl­nos­ti“ pro­ces­ných práv po­doz­ri­vej oso­by a za­bez­pe­čo­va­nia zá­kon­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov kva­li­fi­ko­va­ným spô­so­bom[4]

-         zvý­še­nie­vyu­ží­va­nia opat­re­ní v tres­tnom ko­na­ní ako efek­tív­ne­ho pros­tried­ku tech­nic­ký, or­ga­ni­zač­nej ale­bo ope­ra­tív­nej po­va­hy, v prí­pa­doch od­ôvod­ne­né­ho ne­vy­ko­na­nia ur­či­tých pro­ces­ných pos­tu­pov ale­bo úko­nov s pri­hliad­nu­tím na hos­po­dár­nosť tres­tné­ho ko­na­nia

-         pre­važ­né vy­uží­va­nie od­bor­nej čin­nos­ti pred zna­lec­kou čin­nos­ťou v ľah­kých prí­pa­doch

-         vý­slu­chy znal­cov/od­bor­ných kon­zul­tan­tov v prí­pa­doch zjav­nej nad­by­toč­nos­ti od­bor­nej/zna­lec­kej čin­nos­ti

-         pri­hlia­da­nie na kva­li­ta­tív­ne roz­die­ly me­dzi, skrá­te­ným vy­šet­ro­va­ním pod­ľa § 203 Tres­tné­ho po­riad­ku, „su­perrý­chlym“ ko­na­ním pod­ľa § 204 Tres­tné­ho po­riad­ku op­ro­ti vy­šet­ro­va­niu v zmys­le § 200 Tres­tné­ho po­riad­ku a nasl.[5]

-         dôs­led­ná ap­li­ká­cia us­ta­no­ve­nia § 10 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, pod­ľa kto­ré­ho: „Nej­de o pre­čin, ak vzhľa­dom na spô­sob vy­ko­na­nia či­nu a je­ho nás­led­ky, okol­nos­ti, za kto­rých bol čin spá­cha­ný, mie­ru za­vi­ne­nia a poh­nút­ku pá­cha­te­ľa je je­ho zá­važ­nosť ne­patr­ná.“[6]

-         Vy­uží­va­nie us­ta­no­ve­ní § 213 Tres­tné­ho po­riad­ku, pod­ľa kto­rých má OČTK prá­vo ne­po­vo­liť účasť ob­vi­ne­né­ho na vy­šet­ro­va­cích úko­noch naj­mä, ak má ob­haj­cu a je pred­pok­lad, že úkon bu­de mož­né zo­pa­ko­vať pred sú­dom

-         Vy­hod­no­co­va­nie op­ráv­ne­nos­ti za­bez­pe­čo­va­nia dô­kaz­ných pros­tried­kov navr­hnu­tých ale­bo vy­ža­do­va­ných ob­ha­jo­bou a to naj­mä pri­hliad­nu­tie k dô­vod­nos­ti za­bez­pe­čo­va­nia navr­ho­va­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov; te­da či má z hľa­dis­ka tres­tné­ho ko­na­nia navr­ho­va­ný dô­kaz­ný pros­trie­dok vý­znam (nie len dom­ne­lý resp. teo­re­tic­ký) pre roz­hod­nu­tie OČTK(!)[7]

-         reš­pek­to­va­nie pr­vkov kon­tra­dik­tór­nos­ti tres­tné­ho ko­na­nia zo stra­ny OČTK aj v prí­pa­doch, keď navr­ho­va­né dô­kaz­né pros­tried­ky sú pl­ne v do­sa­hu ob­ha­jo­by, ho­ci za fi­nan­čnú náh­ra­du[8] a kto­ré nie sú bez­pod­mie­neč­né ne­vyh­nut­né pre po­sú­de­nie ve­ci zo stra­ny OČTK

-         upúš­ťa­nie od vy­ko­ná­va­nia úko­nov, kto­ré z pre­doš­lej skú­se­nos­ti OČTK nep­ri­ná­ša­jú pred­pok­la­da­né úžit­ky do tres­tné­ho ko­na­nia a ich ne­vy­ko­na­nie nep­red­sta­vu­je zá­sad­ný mo­ment pre po­sú­de­nie sa­mot­né­ho prí­pa­du, te­da za­pra­co­va­nie poz­nat­kov ap­li­kač­nej praxe

-         ďal­šie

 Ok­rem už spo­me­nu­tých ap­li­kač­ných mož­nos­tí, by bo­lo vhod­né uviesť prí­pa­dy v kto­rých mož­no ap­li­ko­vať zá­sa­du hos­po­dár­nos­ti v tres­tnom ko­na­ní. Pries­tor pre ap­li­ká­ciu sa­moz­rej­me ne­mož­no oklieš­tiť na ur­či­té pres­ne špe­ci­fi­ko­va­né prí­pa­dy. Ap­li­kač­ná prax OČTK ne­má sa­ma nah­rá­dzať úlo­hu zá­ko­no­dar­cu a exak­tne ur­čo­vať prí­pa­dy ap­li­ká­cie, nao­pak má ap­li­ko­vať plat­né prá­vo po po­sú­de­ní kon­krét­nych okol­nos­tí prí­pa­du. Ako mož­ný pries­tor ap­li­ká­cie mož­no uviesť, vo všeo­bec­nos­ti v prí­pa­doch, keď nák­la­dy tres­tné­ho ko­na­nia vý­znam­ne pre­vy­šu­jú oča­ká­va­ný spo­lo­čen­ský úži­tok :

 

-         prí­pa­dy, v ob­las­ti ma­lej ško­dy (nad 266,-€) resp. „za­ned­ba­teľ­né­ho“ ub­lí­že­nia na zdra­ví

-         prí­pa­dy, v kto­rých je vy­ža­do­va­né úmy­sel­né ko­na­nie pá­cha­te­ľa, av­šak ne­jed­ná sa o úmy­sel pria­my v zmys­le § 15 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na

-         prí­pa­dy, v kto­rých je vy­ža­do­va­né ned­ban­li­vos­tné ko­na­nie pá­cha­te­ľa, av­šak jed­ná sa o  ne­ve­do­mú ned­ban­li­vosť pod­ľa § 16 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na

-         pri­hlia­da­nie na oso­bu blíz­ku ve­ku mla­dis­tvé­ho  (18 – 21 r.) pod­ľa § 127 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na

-         pri­hlia­da­nie na oso­by, kto­ré ne­bo­li v pre­doš­lom ob­do­bí tres­ta­né (pries­tu­pok, trest­ný čin)

-         prí­pa­dy, keď poš­ko­de­ný ne­ja­ví zá­ujem o tres­tné ko­na­nie a ne­žia­da náh­ra­du ško­dy či pot­res­ta­nie pá­cha­te­ľa a nej­de o prí­pa­dy s nut­ným súh­la­som poš­ko­de­né­ho

-         ďal­šie

 Cie­ľom sa­moz­rej­me nie je pre­sú­vať spá­cha­né tres­tné či­ny do net­res­tné­ho úse­ku, ale nao­pak pri­hliad­nu­tie na si­tuácie v kto­rých tres­tné ko­na­nie vzhľa­dom k svo­jej sú­čas­nej zlo­ži­tos­ti jed­no­du­cho nepl­ní svo­ju spo­lo­čen­skú fun­kciu dos­ta­toč­ne efek­tív­ne, resp. vô­bec. Autor by rád uvie­dol, že tres­tnop­ráv­ne ko­na­nie ob­sa­hu­je dos­ta­toč­né množ­stvo op­rav­ných pros­tried­kov, kto­ré sú spô­so­bi­lé zvrá­tiť nev­hod­nú ap­li­ká­ciu ar­gu­men­tu hos­po­dár­nos­ti tres­tné­ho ko­na­nia v kon­krét­nych prí­pa­doch a te­da zá­ro­veň na­po­môcť k vhod­né­mu up­lat­ne­niu ar­gu­men­tu hos­po­dár­nos­ti v tres­tnom ko­na­ní na pros­pech všet­kých účas­tní­kov tres­tné­ho ko­na­nia a pl­ne­nia úče­lu sa­mot­né­ho tres­tné­ho ko­na­nia.

 Epi­lóg k sé­rií člán­kov

 V pre­doš­lých člán­koch sa autor po­kú­šal o po­le­mic­ké či kri­tic­ké po­sú­de­nie sú­čas­né­ho sta­vu či ten­den­cií, niek­de s väč­ší­mi či men­ší­mi ús­pech­mi.

 Vzhľa­dom k zná­me­mu prís­lo­viu, že di­elo ko­ru­nu­je zá­ver sa autor na­pos­le­dy po­kú­si či­ta­te­ľa poš­tuch­núť k vlas­tným úva­hám.          

 Tres­tnop­ráv­na prax, tak ako kaž­dá iná, má sa­moz­rej­me svo­je prob­le­ma­tic­ké mo­men­ty. Autor sa po­kú­sil o načr­tnu­tie ur­či­tej de­lia­cej čia­ry. Jed­na sa tý­ka nor­ma­tív­nej čas­ti, kto­rá je k dis­po­zí­cií zá­ko­no­dar­co­vi, av­šak mi­mo do­sa­hu OČTK. Dru­há sa tý­ka inter­pre­tač­nej a ap­li­kač­nej praxi, kto­rá nao­pak v do­sa­hu OČTK je. V sé­rií člán­kov sa autor naj­mä po­kú­šal pou­ká­zať na tie mo­men­ty, kto­ré umož­ňu­jú spruž­niť príp­rav­nú fá­zu tres­tné­ho ko­na­nia bez le­gis­la­tív­nych zá­sa­hov. Autor má za to, že sú­čas­ná pro­ces­nop­ráv­na úp­ra­va umož­ňu­je via­ce­ré prís­tu­py, kto­ré pri za­cho­va­ní zá­kon­nos­ti do­ká­žu zrý­chliť, skva­lit­niť a ze­fek­tív­niť príp­rav­né ko­na­nie. Je nep­ro­fe­sio­nál­ne, ali­bis­tic­ky vi­niť zá­ko­no­dar­cu že OČTK „nej­de po ru­ke“ a nep­ri­jí­ma jed­no­du­ché a „vhod­né“ práv­ne nor­my.Prí­pad­né pred­sta­vy o dob­ro­ti­vom zá­sa­hu vše­ve­dia­ce­ho zá­ko­no­dar­cu, mož­no na zá­kla­de skú­se­nos­tí s kva­li­tou no­viel pod­ľa ná­zo­ru auto­ra umies­tniť niek­de v roz­sa­hu od hu­mor­né­ho op­ti­miz­mu po pre­ja­vy in­fan­til­nej nai­vi­ty.Rie­še­nia z di­el­ne zá­ko­no­dar­cu sú dl­ho­do­bo na úrov­ni: „za­ve­die­me ale­bo skrá­ti­me le­ho­tu, to po­mô­že“.

 Autor má za to, že v prí­pa­de, ak sa OČTK ča­som ap­li­kač­ne ne­vysporia­da­jú s ur­či­tý­mi „kom­pli­kač­ný­mi“ prís­tup­mi vo vý­kla­de ako aj ap­li­ká­cií prá­va, sa­moz­rej­me sa ba­ví­me len v zá­kon­ných me­dziach, mož­no pred­pok­la­dať ďal­šie br­zde­nie tres­tné­ho ko­na­nia a kva­li­ta­tív­ne de­ge­ne­ro­va­nie do for­my rý­dze­ho for­ma­liz­mu-ce­re­mó­nie, kde bu­de tres­tnop­ráv­na nor­ma len akou­si mi­ni­mál­nou pod­mien­kou na ak­ti­vá­ciu tres­tné­ho pro­ce­su, kto­rý bu­de v pria­mom pre­no­se ko­la­bo­vať na ba­na­li­tách a vlas­tných proti­chod­nos­tiach.

 Ďal­šou vi­di­teľ­nou ten­den­ciou je aká­si pla­zi­vá zme­na cha­rak­te­ru OČTK z po­do­by štát­ne­ho or­gá­nu,  kto­rý stí­ha tres­tné či­ny do po­do­by štát­ne­mu or­gá­nu, akej­si nes­voj­práv­nej, ve­rej­nej de­tek­tív­nej služ­by, kto­rá má ochot­ne, ver­ne a vo všet­ko pl­niť vô­ľu svo­jich za­dá­va­te­ľov-ozna­mo­va­te­ľov, poš­ko­de­ných, práv­nych zá­stup­cov tej či onej stra­ny, s ot­re­pa­nou práv­nou rie­kan­kou:„vy ste(do ne­mo­ty) po­vin­ní z úrad­nej po­vin­nos­ti vy­šet­ro­vať(v náš pros­pech)na(na­mi)po­ža­do­va­nej úrov­ni“[9].

 Leit­mo­tí­vom člán­kov bo­lo podtr­ho­va­nie vý­zna­mu, pos­ta­ve­nia a v pr­vom ra­de  zod­po­ved­nos­ti OČTK vo­či tres­tné­mu ko­na­niu. Rov­na­ko ako, ani naj­lep­šia tres­tnop­ráv­na nor­ma ne­ga­ran­tu­je dob­rý vý­sle­dok tres­tné­ho pro­ce­su, ak ho bu­de viesť ne­kom­pe­tent­ný sud­ca, rov­na­ko tak ne­mož­no pred­pok­la­dať kva­li­tu príp­rav­né­ho ko­na­nia v prí­pa­de ne­kom­pe­ten­tné­ho po­ve­re­né­ho prís­luš­ní­ka, vy­šet­ro­va­te­ľa ale­bo iné­ho OČTK. Ďal­ším roz­me­rom je ma­te­riál­ne vy­ba­ve­nie OČTK, kto­ré zá­sad­ne oklieš­ťu­je aj to­ho naj­kom­pe­ten­tnej­šie­ho OČTK.

 Na dru­hej stra­ne však autor va­ru­je pred rý­dzo práv­nym chá­pa­ním pred­príp­rav­nej a príp­rav­nej fá­zy tres­tné­ho ko­na­nia. Ako už naz­na­čil v jed­nom z člán­kov, hlav­ným prís­pev­kom po­ve­re­né­ho prís­luš­ní­ka ale­bo vy­šet­ro­va­te­ľa je ap­li­ká­cia kri­mi­na­lis­tic­kých me­tód, pos­tu­pov a tech­ník, kto­ré jed­nak Trest­ný po­ria­dok pred­pok­la­dá a kto­ré sú tak­tiež ne­vyh­nut­nou sú­čas­ťou kaž­dé­ho tres­tné­ho ko­na­nia. Tie však mu­sia byť na po­ža­do­va­nej,nie len práv­nej úrov­ni.Tres­tnop­ro­ces­ná nor­ma pred­sta­vu­je ske­let o kto­rý sa má po­li­cajt v tres­tnom ko­na­ní oprieť; nie o ka­zaj­ku v kto­rej má byť v pr­vom ra­de ob­me­dzo­va­ný. Ob­dob­ne to pla­tí aj pri inter­pre­tá­cií a ar­gu­men­tá­cií prá­va. Zá­kon ur­ču­je pra­vid­lá vý­ko­nu kom­pe­ten­cií, kto­rý­mi spl­no­moc­nil kon­krét­ny or­gán, prí­pad­né ob­me­dzenia vý­ko­nu tých­to kom­pe­ten­cií, tie však ne­mož­no do­ne­ko­neč­na vy­kla­dať ako pre­káž­ky. Tres­tné nor­my sú práv­ne kó­dexy, nie cir­kev­né ka­nó­ny.

 Zá­kon tiež ur­ču­je mi­ni­mál­ne pra­vid­lá zá­kon­nos­ti niek­to­rých úko­nov, ne­mož­no sa pre­to po­ze­rať na ich ap­li­ká­ciu ri­gid­ne nad ro­zum­nú mie­ru s tým, že zá­kon­né sú len tie pos­tu­py, kto­ré vy­chá­dza­jú z ja­zy­ko­vé­ho vý­kla­du pro­ces­nej nor­my.

 Sa­moz­rej­me, pri uve­de­ných té­zach je nut­né sa po­hy­bo­vať me­dzi pot­re­bou zvy­šo­va­nia efek­ti­vi­ty pro­ces­ných pos­tu­pov, kri­mi­na­lis­tic­kých tech­ník, tak­tík a me­tód a us­ta­no­ve­ním čl. 2 ods. 2 ÚSR, kto­rým sú via­za­né štát­ne or­gá­ny k pos­tu­pu, kto­rý im zá­kon uk­la­dá. Am­bí­ciou pro­ces­nej nor­my, však pod­ľa ná­zo­ru auto­ra nie je klásť pre­káž­ky pri roz­vo­ji jed­not­li­vých  kri­mi­na­lis­ti­kách me­tód či ino­va­tív­ne­ho prís­tu­pu k ob­jas­ňo­va­niu tres­tnej čin­nos­ti.

 Či­ta­te­ľov ip­red­lo­že­ná de­ka-sé­ria člán­kov ma­la dať do po­zor­nos­ti, pod­ľa ná­zo­ru auto­ra, via­ce­ré (nie však všet­ky) re­zer­vy ce­lé­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia



[1]§ 529 ods. 3 TP;„Pod­net na od­ov­zda­nie tres­tné­ho ko­na­nia mož­no po­dať naj­mä, ak (písm. b) tres­tné stí­ha­nie v do­žia­da­nom štá­te sa ja­ví hos­po­dár­nym a účel­ným naj­mä v zá­uj­me  ob­jek­tív­ne­ho zis­te­nia skut­ko­vé­ho sta­vu ale­bo vý­ko­nu tres­tu

[2]POTÁSCH, P a kol.: Vy­bra­né správ­ne pro­ce­sy, 2. vy­da­nie S JU­DI­KATÚROU, PA­NEURÓPSKA VY­SOKÁ ŠKO­LA, Bra­tis­la­va 2011, EUROKÓDEX, ISBN 978-80-89447-38-1, autor si vy­po­má­ha správ­nym prá­vom pro­ces­ným a to z dô­vo­du vhod­nej for­mu­lá­cie, kto­rú mož­no ľah­ké­ho za­ra­de­nia do kon­textu. Ci­to­va­ný úsek je pl­ne plat­ný aj v tres­tnom prá­ve pro­ces­nom.

[6]Autor uvá­dza, že zá­kon vy­ža­du­je pre tres­tnosť skut­ku ško­du min. 266,-€, av­šak v sú­čas­nos­ti na via­ce­rých mies­tach za­znie­va op­ráv­ne­ná kri­ti­ka vý­šky tej­to ško­dy. Prá­ve us­ta­no­ve­ním § 10 ods. 2 TP mô­že ap­li­kač­ná prax us­tá­liť „ak­cep­to­va­teľ­nú“ vý­šku ško­dy v tres­tnom ko­na­ní. Bliž­šie k prob­le­ma­ti­ke vý­šky ško­dy: https://www.naj­pra­vo.sk/clan­ky/po­jem-sko­da-pod­la-tres­tne­ho-za­ko­na-v-inter­dis­cip­li­nar­nych-su­vis­los­tiach.html ; https://po­rad­ca­po­li­caj­ta.sk/do­vo­dy-pre­hod­no­te­nia-vy­sky-ma­lej-sko­dy-us­ta­no­ve­nej-tres­tnym-za­ko­nom/

[8]nap­rík­lad zna­lec­ké po­sud­ky


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia