Článok sa pokúsil urobiť pohľad na úskalia skutkovej podstaty trestného činu krádeže v jej základnej skutkovej podstate § 212 ods.2 písm. f) Trestného zákona, resp. v širšom kontexte § 212 ods.2 Trestného zákona, a súčasne pohľad na interpretačné výkladové pravidlá všeobecnej časti Trestného zákona § 128 ods.5 Trestného zákona a § 125 ods.2 Trestného zákona. Výklad predmetných noriem je vykonaný v obsahu článku vo svetle právneho ponímania autora ako obhajcu

príspevok sa zaoberá otázkou povinnej miery opatrnosti poškodeného a jej vplyvom na znaky trestného činu podvodu a to na podklade tzv. predmníchovskej judikatúry, ktorá je použiteľná aj v súčasnosti

príspevok sa zaoberá problematikou použitia dôkazov získaných agentom nasadeným do cely obvineného a to na podklade rozhodnutia Spolkového súdneho dvora SRN

príspevok sa zaoberá nemožnosťou uloženia ochranného liečenia príčetnému obvinenému s duševnou poruchou a chybným označením skutkovej podstaty trestného činu tzv. osvienčimskej lži

príspevok voľne nadväzuje na článok "Bezvedomie zadržaného obvineného" a opätovne sa zaoberá problematikou rozhodovania o väzbe, tentoraz otázkou procesného postupu sudcu pre prípravné konanie, ktorý je miestne nepríslušným na rozhodovanie o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby