Trestnoprávny formalizmus náš každodenný, no. 6

 

Tres­tnop­ráv­ny for­mal­izmus náš kaž­do­den­ný, no. 6

Pre­vier­ka zá­kon­nos­ti do­ru­čo­va­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov z poh­ľa­du OČTK

npor. JUDr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ PZ

 

            Uve­de­ným člán­kom má autor am­bí­ciu dať do po­zor­nos­ti pre­vier­ku zá­kon­nos­tí pred­kla­da­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov v tres­tnom ko­na­ní zo stra­ny OČTK. Cie­ľom bu­de prib­lí­že­nie pro­ce­su pri­jí­ma­nia do­ru­čo­va­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov do tres­tné­ho ko­na­nia a ich hod­no­te­nia z poh­ľa­du OČTK.

            Sú­čas­ťou vý­kla­du je aj po­vin­ná jaz­da tý­ka­jú­ca sa práv­nej úp­ra­vy, kto­rá sa tý­ka da­nej prob­le­ma­ti­ky.

V zmys­le § 2 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku: „Nik­to ne­mô­že byť stí­ha­ný ako ob­vi­ne­ný inak než zo zá­kon­ných dô­vo­dov a spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­vu­je ten­to zá­ko­na.“

V zmys­le § 2 ods. 10 Tres­tné­ho po­riad­ku: „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­pu­jú tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie. Dô­ka­zy ob­sta­rá­va­jú z úrad­nej po­vin­nos­ti. Prá­vo ob­sta­rá­vať dô­ka­zy ma­jú aj stra­ny. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­jas­ňu­jú okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech, a v oboch sme­roch vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy tak, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie.“

Pod­ľa § 2 ods. 12 Tres­tné­ho po­riad­ku: „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo i v ich súhr­ne ne­zá­vis­le od to­ho, či ich ob­sta­ral súd, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo niek­to­rá zo strán.“

Pod­ľa § 119 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku sa „V tres­tnom ko­na­ní tre­ba do­ka­zo­vať naj­mä a) či sa stal sku­tok a či má zna­ky tres­tné­ho či­nu

b) kto ten­to sku­tok spá­chal a z akých poh­nú­tok,

c) zá­važ­nosť či­nu vrá­ta­ne prí­čin a pod­mie­nok je­ho spá­chania

d) osob­né po­me­ry pá­cha­te­ľa v roz­sa­hu pot­reb­nom na ur­če­nie dru­hu a vý­me­ry tres­tu a ulo­že­nie ochran­ných opat­re­nia a iné roz­hod­nu­tia,

e) nás­le­dok a vý­šku ško­dy spô­so­be­nú tres­tným či­nom

f) príj­my z tres­tnej čin­nos­ti a pros­tried­ky na jej spá­chanie, ich umies­tne­nie, po­va­hu, stav a ce­nu“

ods. 2 „Za dô­kaz mô­že slú­žiť všet­ko, čo  mô­že pris­pieť na ná­le­ži­té ob­jas­ne­nie ve­ci a čo sa zís­ka­lo z dô­kaz­ných pros­tried­kov pod­ľa toh­to zá­ko­na ale­bo pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na. Dô­kaz­ný­mi pros­tried­ka­mi sú naj­mä vý­sluch ob­vi­ne­né­ho, sved­kov, znal­cov, po­sud­ky a od­bor­né vy­jad­re­nia, pre­vier­ka vý­po­ve­de na mies­te, re­kog­ní­cia, re­konštruk­cia,  vy­šet­ro­va­cí po­kus, ob­hliad­ka, ve­ci a lis­ti­ny dô­le­ži­té pre tres­tné ko­na­nie, ozná­me­nia, in­for­má­cie zís­ka­né pou­ži­tím in­for­mač­no-tech­nic­kých pros­tried­kov ale­bo pros­tried­kov ope­ra­tív­no-pát­ra­cej čin­nos­ti.“

ods. 3 „Dô­ka­zy mô­žu ob­sta­rá­vať aj stra­ny na vlas­tné nák­la­dy....“

ods. 4 „ Dô­ka­zy zís­ka­né ne­zá­kon­ným do­nú­te­ním  ale­bo hroz­bou ta­ké­ho do­nú­te­nia sa nes­mie pou­žiť v ko­na­ní ok­rem prí­pa­du, keď sa pou­ži­je ako dô­kaz pro­ti oso­be, kto­rá ta­ké do­nú­te­nie ale­bo hroz­bu do­nú­te­nia pou­ži­la.“

K zá­kon­nos­ti dô­kaz­ných pros­tried­kov bo­lo aj na Práv­nych lis­toch pub­li­ko­va­ných nie­koľ­ko veľ­mi kva­lit­ných člán­kov.[1] Ako už bo­lo uve­de­né vy­ššie, člá­nok sa bu­de za­obe­rať zhod­no­te­ním prí­pus­tnos­ti a zá­kon­nos­ti do­ru­čo­va­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov z poh­ľa­du OČTK a li­mi­tov tej­to čin­nos­ti. 

Poď­me te­da po po­riad­ku. Zá­kon sta­no­vu­je jas­né li­mi­ty zá­kon­nos­ti, kto­rý­mi sa mu­sí tres­tné ko­na­nie ria­diť an block. Ako autor prib­lí­žil vo via­ce­rých, pre­doš­lých člán­koch, tres­tné ko­na­nie sa vy­zna­ču­je for­mál­nos­ťou a prin­cíp le­ga­li­ty je s tres­tným prá­vom neod­mys­li­teľ­ne spo­je­ný. Do­kon­ca aj v prí­pa­doch, keď prá­vo ml­čí resp. ne­ho­vo­rí jas­ne, je v slo­ven­ských tres­tnop­ro­ces­ných reáliách za­beh­nu­tý for­mal­izmus. For­ma­liz­mu v tres­tnom ko­na­ní „nah­rá­va“ aj kon­cep­cia „ovo­cia ot­rá­ve­né­ho stro­mu“[2]

Čo však v prí­pa­de pre­vier­ky zá­kon­nos­ti dô­kaz­né­ho pros­tried­ku? Dô­kaz­né pros­tried­ky sa do tres­tné­ho ko­na­nia dos­tá­va­jú, buď z vlas­tnej čin­nos­ti, prí­pad­ne sú do tres­tné­ho ko­na­nia do­ru­čo­va­né a to stra­na­mi tres­tné­ho ko­na­nia, štát­ny­mi or­gán­mi na zá­kla­de pod­ne­tov ale­bo do­žia­da­ní, prí­pad­ne iný­mi oso­ba­mi ako napr. sved­ka­mi a pod. V uve­de­nom prís­pev­ku sa za­me­ria­me na tie, kto­ré nie sú za­bez­pe­če­né „vlas­tnou“ čin­nos­ťou po­li­caj­ta. Aby mal pred­lo­že­ný prís­pe­vok ne­ja­kú po­zi­tív­nu hod­no­tu mu­sí od­po­ve­dať as­poň na niek­to­ré otáz­ky. Kto a ke­dy hod­no­tí zá­kon­nosť dô­kaz­ných pros­tried­kov? Kto a ke­dy hod­no­tí prí­pus­tnosť dô­kaz­ných pros­tried­kov v tres­tnom ko­na­ní? Mô­že OČTK hod­no­tiť a vy­slo­ve­ne do „spi­su“ nep­ri­jať ur­či­té (spor­né) dô­kaz­né pros­tried­ky?

Pre na­vo­de­nie správ­nej at­mos­fé­ry pou­ži­je­me prík­lad. Poš­ko­de­ný do tres­tné­ho ko­na­nia do­ru­čí audio, prí­pad­ne vi­deo nah­ráv­ku, kto­rá za­chy­cu­je proti­práv­ne ko­na­nie po­doz­ri­vej oso­by v po­do­be dô­ver­né­ho roz­ho­vo­ru. Nah­ráv­ka bo­la vy­ho­to­ve­ná bez ve­do­mia a bez súh­la­su po­doz­ri­vé­ho (taj­ne) a ob­sa­hu­je ta­ké sku­toč­nos­ti, kto­ré ma­jú v da­nom prí­pa­de roz­hod­ný cha­rak­ter.

Vzhľa­dom k za­beh­nu­té­mu re­duk­cio­niz­mu, mô­že­me pris­tú­piť k pr­vot­nej od­po­ve­di v mó­de ta­ká­to nah­ráv­ka mô­že/ne­mô­že byť pri­ja­tá do tres­tné­ho ko­na­nia. Ste si však is­tý? Vie­te Va­še roz­hod­nu­tie aj lo­gic­ky zdô­vod­niť? A čo v prí­pa­de, ak by pred­kla­da­ný dô­kaz­ný pros­trie­dok bol je­di­ným dô­ka­zom v tres­tnom ko­na­ní;  či nao­pak, ak by bol iba dopl­ňu­jú­cim, ho­ci roz­hod­ným dô­ka­zom pro­ti ob­vi­ne­né­mu.

 A aká by bo­la na­ša od­po­veď v prí­pa­de, že by bol dô­kaz sí­ce roz­hod­ný, ale v pros­pech ob­vi­ne­né­ho? Prí­pad­ne do­ru­če­ná nah­ráv­ka je z poh­ľa­du ob­vi­ne­né­ho in­di­fe­ren­tná a nep­reu­ka­zu­je ani je­ho vi­nu a ani ne­vi­nu? Čo, ak by iš­lo o mi­mo­riad­ne zá­važ­nú tres­tnú čin­nosť ce­los­po­lo­čen­ské­ho vý­zna­mu ale­bo nao­pak; o po­mer­ne štan­dar­dnej­ší trest­ný čin, napr. vý­tr­žníc­tvo? Čo v prí­pa­de, ak by nah­ráv­ka len spo­chyb­ňo­va­la vý­po­veď prí­pad­ne dô­ve­ry­hod­nosť sved­ka, av­šak o skut­ku a ani o ob­vi­ne­nom by ne­pos­ky­to­va­la žiad­ne in­for­má­cie a ďal­šie. Má/mô­že/mu­sí ale­bo ne­má/ne­mô­že/ne­mu­sí OČTK pri­jať ta­ký­to dô­kaz­ný pros­trie­dok do tres­tné­ho ko­na­nia? Na ok­raj sa mož­no opý­tať, či by uve­de­né va­riá­cie as­poň ata­ko­va­li Váš pr­vot­ný pos­toj k rie­še­niu da­nej si­tuácie v po­do­be pri­jať/nep­ri­jať? Ob­dob­ných prí­pa­dov mô­že byť sa­moz­rej­me ove­ľa viac, mô­že­me si pred­sta­viť poz­me­ňo­va­né lis­ti­ny, „čes­tné“ preh­lá­se­nia osôb zá­vis­lých, po­dria­de­ných a po­dob­ne.

Vzhľa­dom k za­beh­nu­té­mu for­ma­liz­mu, by bo­la od­ha­do­va­ná väč­ši­na prís­tu­pov OČTK ne­ga­tív­nych v tom zmys­le, že v prí­pa­de po­chyb­nos­tí by sa nah­ráv­ka (pre­ven­tív­ne) do tres­tné­ho ko­na­nia nep­ri­ja­la s prís­tu­pom „na­čo to kom­pli­ko­vať, sú­dy to aj tak ne­zo­be­rú.“ Ale je ten­to prís­tup vô­bec správ­ny a zá­kon­ný? Maj­me na mys­li, že : „cie­ľom pre­vier­ky dô­ka­zov je po­sú­diť ich úpl­nosť, vie­ro­hod­nosť, spo­ľah­li­vosť a prav­di­vosť. Roz­ho­du­jú­cim kri­té­riom je tzv. vnú­tor­né pres­ved­če­nie za­lo­že­né na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo i v ich súhr­ne.“[3]

Ako a ke­dy v tres­tnom ko­na­nís­práv­ne ap­li­ko­vať pre­vier­ku zá­kon­nos­ti do­ru­čo­va­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov z poh­ľa­du OČTK ?

Z čis­to for­mál­ne­ho hľa­dis­ka, OČTK je len zod­po­ved­ný za zá­kon­nosť vy­ko­ná­va­ných pro­ces­ných in­šti­tú­tov (ITP, agent a pod.) a za ich správ­nosť (ve­de­nie vý­slu­chu, ob­hliad­ky mies­ta tres­tné­ho čin). Prís­luš­ná práv­na nor­ma v Tres­tnom po­riad­ku ab­sen­tu­je a keď­že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní mô­žu vy­ko­ná­vať len to, čo zá­kon us­ta­no­vu­je „po­li­cajt“ v zá­sa­de ne­mô­že hod­no­tiť zá­kon­nosť dô­kaz­ných pros­tried­kov na úrov­ni sud­cu a de fac­to tak­to za­sa­ho­vať do je­ho op­ráv­ne­ní[4].

Iná si­tuácia sa­moz­rej­me nas­tá­va pri hod­no­te­ní dô­ka­zov pri roz­ho­do­va­ní OČTK v tres­tnom ko­na­ní v sú­la­de s § 2 ods. 10 a 12 Tres­tné­ho po­riad­ku, te­da nap­rík­lad uz­ne­se­nie o vzne­se­nie ob­vi­ne­nie, uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia, pre­ru­še­ní tres­tné­ho stí­ha­nia a ďal­šie.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je pot­reb­né kri­tic­ky zhod­no­tiť ná­miet­ky vy­chá­dza­jú­ce od ob­ha­jo­by, sú­dov či pro­ku­ra­tú­ry v prí­pa­doch neo­dô­vod­ne­ných po­žia­da­viek od­mie­ta­nie pri­ja­tia dô­ka­zov v tres­tnom ko­na­ní. Zod­po­ved­nosť za vy­šet­ro­va­nie je to­tiž na ple­ciach „po­li­caj­ta“ kto­rý má svo­ju pro­fe­siu vy­ko­ná­vať kva­lit­ne a zá­kon­ne, nie však pod­ľa po­žia­da­viek či ná­zo­rov strán tres­tné­ho ko­na­nia, či sú­dov (ab­so­lút­ne).

            Autor si do­vo­lí ma­lú, no nad­väz­nú od­boč­ku tý­ka­jú­cu sa ap­li­kač­ných dôs­led­kov nek­ri­tic­ké­ho pre­be­ra­nia ju­di­ka­tú­ry do ap­li­kač­nej praxe. Sú­čas­ná tres­tnop­ráv­na ju­ris­pru­den­cia „ži­je“ od­kaz­mi na ta­ké ale­bo ona­ké roz­hod­nu­tia sú­dov, práv­ne ve­ty NS SR a po­dob­ne. A  to je dob­re! Av­šak len dov­te­dy, po­kiaľ tie­to roz­hod­nu­tia OČTK ( resp. ad­re­sát) za­ra­dí v rám­ci kon­textu náš­ho práv­ne­ho sys­té­mu. Slo­ven­ský práv­ny po­ria­dok ne­po­va­žu­je roz­hod­nu­tia vy­šších sú­dov ( ne­mys­lím ÚS SR) za pra­meň prá­va. Pre pot­re­by tres­tné­ho ko­na­nia sa OČTK mô­že/má chcieť/bez­výh­rad­ne resp. mu­sí ria­diť je­di­ne Ústa­vou SR a prís­luš­ný­mi nor­ma­mi tý­ka­jú­ci­mi sa (aj) tres­tné­ho prá­va. Po­va­ha súd­nych roz­hod­nu­tí pre pot­re­by OČTK nep­red­sta­vu­je ani zá­väz­ný a ani od­po­rú­ča­cí cha­rak­ter v le­gál­nom zmys­le. Súd­ne roz­hod­nu­tia, však ma­jú zá­sad­nú a ne­nah­ra­di­teľ­nú fun­kciu pre pot­re­by OČTK, na­koľ­ko ur­ču­jú správ­nosť a zá­kon­nosť pos­tu­pu OČTK v kon­krét­nych prí­pa­doch. Cha­rak­ter pre­važ­nej väč­ši­ny roz­hod­nu­tí sú­dov vo vzťa­hu k vý­kla­du je ne­ga­tív­ny. Má sa na mys­li sku­toč­nosť, že sú­dy ur­čia buď, nes­práv­ny pos­tup OČTK prí­pad­ne ak­cep­tu­je pos­tup OČTK z hľa­dis­ka zá­kon­nos­ti. Sú­dy k roz­sud­kom v zá­sa­de nep­ris­tu­pu­jú for­mou „správ­ne­ho vý­kla­du“, súd nap­rík­lad uve­die, „pos­tup OČTK je ne­zá­kon­ný, le­bo (ale­bo v tom, že)...“ av­šak sám ne­pos­tu­lu­je resp. ne­po­pi­su­je le­gál­ne li­mi­ty ap­li­ká­cie nor­my v da­nom prí­pa­de (resp. len oje­di­ne­le). Na jed­nej stra­ne to mô­že byť ško­da. Sa­mi sud­co­via by bo­li nú­te­níkri­tic­ky po­su­dzo­vať svo­je vlas­tné zá­ve­ry a nie len jed­nos­tran­ne my­slieť na op­ráv­ne­nia zväč­ša ob­vi­ne­ných, ale mu­se­li by mať stá­le na pa­mä­ti ro­zum­né vy­va­žo­va­nie me­dzi tý­mi­to prá­va­mi a nor­mál­nym pries­to­rom pre ap­li­ká­ciu prá­va zo stra­ny OČTK[5]. Sa­mi sud­co­via by tak zis­ti­li k akým ab­sur­dnos­tiam ve­dia na­priek svo­jej eru­do­va­nos­ti dôjsť[6]. Čas­to sa to­tiž stá­va, že kým OČTK sú dos­lo­va od­ká­za­né na ob­me­dze­ný ma­név­ro­va­cí pries­tor, kto­rý im zve­ril zá­ko­no­dar­ca, sú­dy na­mies­to prís­ne­ho strá­že­nia zá­kon­ných li­mi­tov[7], čas­to pris­tu­pu­jú k nad­by­toč­né­mu sud­cov­ské­mu ak­ti­viz­mu a vy­ko­ná­va­niu ko­rek­čných zá­sa­hov, čas­tok­rát veľ­mi ne­mo­tor­ných.

Tre­ba však uviesť, že kaž­dá min­ca má dve stra­ny. Sú­dy nep­red­sta­vu­jú or­gán ur­ču­jú­ci ap­li­kač­né pos­tu­py OČTK. Sa­mot­ný akt ap­li­ká­cie je pl­ne v kom­pe­ten­cií a zod­po­ved­nos­ti OČTK pri­čom v tom­to bo­de nie je mož­né pri­hlia­dať na vý­ho­vor­ky ti­pu: „čí­tal som ta­ký roz­su­dok, uro­bím to te­da tak“. OČTK pl­ne zod­po­ve­dá za zá­kon­nosť a správ­nosť pro­ces­né­ho pos­tu­pu. Sú­dy ma­jú nes­tran­ne do­hlia­dať na to, či OČTK ne­pos­tu­pu­je už mi­mo zá­kon­né­ho rám­ca a nie vy­svet­ľo­vať ako ap­li­ko­vať a vy­ko­ná­vať prá­cu OČTK, resp. že nes­práv­ne chá­pu po­žia­dav­ky zo stra­ny OČTK. Pre bliž­šie po­cho­pe­nie, skús­me expre­sív­nej­šie vy­svet­le­nie. Ak súd uve­die, že pro­ces­ný pos­tup OČTK pri ap­li­ká­cií in­šti­tú­tu X v pro­ce­se č. 6 za dô­kaz­nej si­tuácie XYZ pri ob­vi­ne­nom q je nep­rí­pust­ný, ne­mu­sí to auto­ma­tic­ky zna­me­nať, že pri ap­li­ká­cií in­šti­tú­tu X v pro­ce­se č. 18, pri ob­vi­ne­nom p za dô­kaz­nej si­tuácie XBC, súd dôj­de k rov­na­ké­mu zá­ve­ru o ap­li­ká­cií in­šti­tú­tu X. Net­re­ba pri­po­mí­nať, že pos­tup OČTK v pro­ce­se č. 18 s od­vo­lá­va­ním sa na zá­ve­ry sú­du v pro­ce­se č. 6, by moh­lo ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť dô­kaz­nú si­tuáciu vo­či ob­vi­ne­né­mu p,či prí­pad­ne viesť k dô­kaz­nej nú­dzi.

Čas­tok­rát slab­šia kva­li­ta „pre­dik­tív­nych“ roz­hod­nu­tí sú­dov, ich pre­la­mo­va­nie, či ich šir­šia neak­cep­tá­cia jas­ne uka­zu­je, že ani roz­ho­do­va­ciu čin­nosť sú­dov ne­mož­no po­va­žo­vať za eta­lón, kto­rým mož­no bez­peč­ne a ob­jek­tív­ne hod­no­tiť kva­li­tu tres­tnop­ro­ces­né­ho pos­tu­pu zo stra­ny OČTK. Na­viac sle­pé sto­tož­ňo­va­nie sa so zá­ver­mi sú­dov mô­že viesť k str­nu­los­ti ju­ris­pru­den­cie ako ta­kej a tak­tiež aj sa­mot­né­mu pro­ce­su hľa­da­nia prá­va.

Autor chcel uve­de­nou od­boč­kou spo­chyb­niť lo­gi­ku net­vo­ri­vé­ho pos­tu­pu zo stra­ny OČTK, kto­ré skôr dba­jú na zá­kon­né pre­káž­ky ako zá­kon­né mož­nos­ti, rov­na­ko tak aj na ali­bis­tic­ké spra­co­va­nie roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­dov do pos­tu­pov OČTK.

 

Zá­kon­nosť

            Nuž ale späť ku pre­vier­ke zá­kon­nos­ti do­ru­čo­va­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov. Autor má za to, že nie len teo­re­tic­ky ale aj v prís­luš­nej praxi je pot­reb­né ri­gid­ne roz­de­ľo­va­nie me­dzi zá­kon­nos­ťou dô­kaz­né­ho pros­tried­ku a prí­pus­tnos­ťou dô­kaz­ných pros­tried­kov v tres­tnom ko­na­ní. „Prí­pus­tnosť“ dô­kaz­né­ho pros­tried­ku pred­sta­vu­je z poh­ľa­du auto­ra spô­so­bi­losť dô­kaz­né­ho pros­tried­ku, byť za­ra­de­ný do tres­tné­ho ko­na­nia (spi­su) a mož­nosť je­ho po­su­dzo­va­nia vzhľa­dom k pred­me­tu ve­ci. Zá­kon­nosť dô­kaz­né­ho pros­tried­ku v tom­to svet­le pred­sta­vu­je spô­so­bi­losť toh­to pros­tried­ku na je­ho po­vin­né po­sú­de­nie v rám­ci úva­hy, na­koľ­ko bol za­bez­pe­če­ný práv­ne ak­cep­to­va­teľ­ným spô­so­bom.  

            Prí­pus­tnos­ti te­da z poh­ľa­du OČTK zna­me­ná, že ak stra­na, sved­ko­va prí­pad­ne iné oso­by pred­kla­da­jú do tres­tné­ho ko­na­nia dô­kaz­né pros­tried­ky, tie­to je do tres­tné­ho ko­na­nia (spi­su) po­vin­ný pri­jať. Ako pod­po­ru uve­de­né­ho sta­no­vis­ka mož­no uviesť, že o (ab­so­lút­nej) zá­kon­nos­ti dô­ka­zu roz­ho­du­je súd, nie OČTK; OČTK ne­mô­že vy­ko­ná­vať se­lek­ciu dô­kaz­ných pros­tried­kov o kto­rých roz­ho­du­je súd, na­koľ­ko by tým­to spô­so­bom zís­kal mož­nosť ne­pria­me­ho ov­plyv­ňo­va­nia roz­hod­nu­tí sú­du.

            Nao­pak OČTK je po­vin­ný pri­hlia­dať na zá­kon­nosť dô­kaz­ných pros­tried­kov v prí­pa­doch, keď vo ve­ci sám roz­ho­du­je v zmys­le napr. § 206 a ďal­ších. V tom­to bo­de mož­no vy­slo­viť ná­miet­ku, že ak OČTK ne­roz­ho­du­je o zá­kon­nos­ti dô­ka­zov, ne­mô­že tak ro­biť ani pri svo­jich roz­hod­nu­tiach. Pro­ti tej­to ná­miet­ke je ale mož­né uviesť, že sa­mot­ný § 2 ods. 10 Tres­tné­ho po­riad­ku spl­no­moc­ňu­je OČTK na tú­to čin­nosť: „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­pu­jú tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie.“ OČTK te­da v rám­ci voľ­nej úva­hy pri roz­ho­do­va­ní v rám­ci svo­jej kom­pe­ten­cie, mô­že po­su­dzo­vať zá­kon­nosť dô­kaz­ných pros­tried­kov, av­šak nie ab­so­lút­ne, tak ako súd, ale len re­la­tív­ne vzhľa­dom k pred­me­tu svoj­ho roz­ho­do­va­nia.  Pre­cíz­nej­šie je to uve­de­né v § 2 ods. 12 Tres­tné­ho po­riad­ku, kde OČTK a sú­dy „hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo i v ich súhr­ne ne­zá­vis­le od to­ho, či ich ob­sta­ral súd, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo niek­to­rá zo strán.“  Prá­ve pre­vier­ka pred­sta­vu­je hod­no­tia­cu čin­nosť OČTK za­me­ra­nú na od­ha­le­nie vád pred­kla­da­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov z hľa­dis­ka re­la­tív­nej ne/zá­kon­nos­ti, pre pot­re­by svoj­ho roz­hod­nu­tia v kon­krét­nom prí­pa­de.

            Ak by sme te­da pris­tú­pi­li k prob­le­ma­ti­ke uve­de­nou op­ti­kou, hod­no­te­nie zá­kon­nos­ti v ab­so­lút­nej ro­vi­ne, mu­sia OČTK pre­ne­chať do kom­pe­ten­cie sú­dov. Tie zá­ro­veň mu­sia za­čať chá­pať, že pre pot­re­by tres­tné­ho ko­na­nia je ne­vyh­nut­né, aby OČTK hod­no­ti­li zá­kon­nosť dô­kaz­ných pros­tried­kov len v re­la­tív­nej ro­vi­ne ako ne­vyh­nut­ný pros­trie­dok v rám­ci ich roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti a zá­ro­veň v sú­la­de s tres­tnop­ro­ces­nou nor­mou. „Nez­ho­dy“ vo vý­sled­ku me­dzi re­la­tív­nym a ab­so­lút­nym hod­no­te­ním zá­kon­nos­ti dô­kaz­né­ho pros­tried­ku (v prí­pa­de, ak nie sú úmy­sel­né) nej­dú na vrub OČTK, ten to­tiž ne­mô­že a nes­mie pri­hlia­dať na zá­kon­nosť dô­ka­zov v ab­so­lút­nej ro­vi­ne, te­da ako­by zo sud­cov­skej sto­lič­ky. V tom­to bo­de ide o sys­té­mo­vé vy­va­žo­va­nie vply­vu OČTK a sú­dov v tres­tnom ko­na­ní, kto­ré má viesť ku zlep­še­niu tres­tné­ho ko­na­nia po kva­li­ta­tív­nej strán­ke.

 Prí­pus­tnosť

            Otáz­ka prí­pus­tnos­ti dô­kaz­ných pros­tried­kov nám si­tuáciu troš­ku za­mo­tá­va. Sú­dy po­va­žu­jú niek­to­ré dô­kaz­né pros­tried­ky za tak ab­so­lút­ne ne­zá­kon­né/nep­lat­né, že sú z ich poh­ľa­du do tres­tné­ho ko­na­nia nep­rí­pus­tné a niek­to­ré dô­kaz­né pros­tried­ky pre­to ne­pa­tria do spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu[8]. Uve­de­né sta­no­vis­ko je in­di­fe­ren­tné. Dá sa s ním súh­la­siť aj ne­súh­la­siť na zá­kla­de voľ­né­ho vý­be­ru ar­gu­men­tov. Skús­me sa ale na prob­lém po­zrieť z poh­ľa­du OČTK, le­bo o je­ho prib­lí­že­nie nám ide. Ak OČTK ne­mô­že a nes­mie vy­slo­vo­vať ab­so­lút­nu nep­lat­nosť dô­kaz­ných pros­tried­kov, smie vy­slo­vo­vať ich nep­rí­pus­tnosť do spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu a ak áno, tak na zá­kla­de aké­ho vý­be­ru ar­gu­men­tov prí­pad­ne akej práv­nej nor­my?

Autor si do­vo­lí uviesť, že sú­dy sú v uve­de­nom bo­de v tro­chu lep­šej po­zí­cií ako OČTK. V prí­pa­de zjav­nej re­la­tív­nej ne­zá­kon­nos­ti dô­kaz­ných pros­tried­kov zo stra­ny OČTK, pod­ľa ná­zo­ru auto­ra, auto­ma­tic­ky nev­zni­ká dô­vod na nep­ri­ja­tie dô­kaz­né­ho pros­tried­ku do tres­tné­ho ko­na­nia. Ako pod­por­ný ar­gu­ment mož­no uviesť, že v bo­de, kde OČTK mô­že po­va­žo­vať dô­kaz­ný pros­trie­dok za ne­zá­kon­ný, mô­že súd vy­slo­viť dô­kaz­ný pros­trie­dok za ab­so­lút­ne zá­kon­ný, vzhľa­dom k pre­je­dá­va­nej ve­ci. V prí­pa­de, ak by mal OČTK mož­nosť nep­ri­pus­tiť ta­ký­to dô­kaz do tres­tné­ho ko­na­nia, by súd ani ne­mal mož­nosť vy­slo­vo­vať sa o zá­kon­nos­ti resp. ne­zá­kon­nos­ti da­né­ho dô­ka­zu (v ab­so­lút­nej ro­vi­ne).

 Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je pod­ľa auto­ra pot­reb­né pri­jať sku­toč­nosť, že OČTK ne­má op­ráv­ne­nie nep­ri­jať pred­kla­da­ný (spor­ný) dô­kaz­ný pros­trie­dok do tres­tné­ho ko­na­nia resp. ne­má op­ráv­ne­nie na ur­če­nie je­ho nep­rí­pus­tnos­ti do tres­tné­ho ko­na­nia a sú­dy v prí­pa­doch ab­so­lút­nej nep­lat­nos­ti ne­ma­jú „vy­nu­co­vať“ od OČTK, aby uve­de­né dô­kaz­né pros­tried­ky ne­zahr­ňo­va­li do spi­su, na­koľ­ko po­su­dzo­va­nie dô­kaz­nej si­tuácie v otáz­ke vi­ny a tres­tu nie je v kom­pe­ten­cií OČTK, kto­rý nes­mie oklieš­ťo­vať pries­tor sú­du pre tú­to úva­hu vlas­tný­mi roz­hod­nu­tia­mi tj. o prí­pus­tnos­ti dô­kaz­ných pros­tried­kov do spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu. Ar­gu­ment „ovo­cia ot­rá­ve­né­ho stro­mu“ v tom­to bo­de ne­mož­no na ap­li­kač­né prí­pa­dy z poh­ľa­du OČTK ab­so­lút­ne pri­hlia­dať.

Kon­cept „ovo­cia ot­rá­ve­né­ho strom“ mož­no za­ra­diť me­dzi „súd­ne vý­kla­do­vé zá­sa­dy“. Vzťa­hu­je na to­tiž na roz­ho­do­va­nie sú­du o vi­ne a tres­te a nie po­su­dzo­va­ciu čin­nosť OČTK v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia. Pod­ľa uve­de­nej kon­cep­cie, ak te­da súd za­zna­me­ná v tres­tnom spi­se prí­tom­nosť dô­kaz­né­ho pros­tried­ku, kto­rý po­va­žu­je za spor­ný, nep­rí­pust­ný či ne­zá­kon­ný, av­šak OČTK napr. v zá­pis­ni­ci o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia sa s pred­met­ným dô­kaz­ným pros­tried­kom vy­spo­ria­dal ako s prí­pus­tným a zá­kon­ným, je na sú­de, aby ur­čil, kto­ré dô­kaz­né pros­tried­ky sú z hľa­dis­ka roz­ho­do­va­nia o vi­ne a tres­te re­le­van­tné a kto­ré ta­ké už nie sú. Tvr­de­nia ti­pu „zá­pis­ni­ca o vý­slu­chu sved­ka (po­doz­ri­vé­ho) pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia nie je v spi­se od­ôvod­ni­teľ­ná“ mô­že na­rá­žať na schop­nos­ti sú­du správ­ne zhod­no­tiť zá­kon­nosť práv­nej úva­hy OČTK, nap­rík­lad pri vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, prí­pad­ne ďal­ších za­bez­pe­če­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov ako aj zá­kon­nosť ďal­ších nad­väz­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov napr. tých do­ru­če­ných (ho­ci spor­ných), te­da obe­rá sa o schop­nosť iden­ti­fi­ká­cie „dô­ka­zov ot­rá­ve­né­ho stro­mu“.

 „Navr­hu­jem vy­ko­nať...“

Uve­de­ná si­tuácia sa však nev­zťa­hu­je na čin­nosť OČTK v prí­pa­doch, keď niek­to­rá zo strán navr­hu­je vy­ko­nať ta­ký ale­bo ona­ký úkon, na­koľ­ko ako už bo­lo uve­de­né in­de[9], OČTK mô­že od­miet­nuť vy­ko­nať navr­ho­va­né dô­ka­zy, ak z ur­či­tých dô­vo­dov mož­no ob­jek­tív­ne pred­pok­la­dať, že ne­po­ve­dú k ob­jas­ne­niu skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci prí­pad­ne, je je­ho vy­ko­na­nie spo­je­né s ta­kou pre­káž­kou, kto­rá ta­ký­to úkon pre­sú­va mi­mo ro­zum­ne oh­ra­ni­če­ný pries­tor a to z hľa­dis­ka hos­po­dár­nos­ti, rých­los­ti, dos­tup­nos­ti a pod. V uve­de­nej si­tuá­cií je po­mer­ne ob­ľú­be­ný šlá­ger ob­ha­jo­by, od­vo­la­nie sa na § 2 ods. 10 Tres­tné­ho po­riad­ku pod­ľa kto­ré­ho „...or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­jas­ňu­jú okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech, a v oboch sme­roch vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy tak, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie.“ Žia­da sa však uviesť, že ob­sah toh­to us­ta­no­ve­nia je tak­tiež pot­reb­né umies­tniť do kon­textu z kto­ré­ho sa s ob­ľu­bou vy­tr­há­va. V pr­vom ra­de ne­mož­no sto­tož­ňo­vať pos­ta­ve­nie OČTK s pos­ta­ve­ním ob­ha­jo­by a vy­slo­vo­vať ich kom­pe­tenč­ný prie­nik. Ak v uve­de­nom us­ta­no­ve­ní: „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­pu­jú tak, by bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rej nie sú po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie. Dô­ka­zy ob­sta­rá­va­jú z úrad­nej po­vin­nos­ti. Prá­vo ob­sta­rá­vať dô­ka­zy ma­jú aj stra­ny. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­jas­ňu­jú okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech, a v oboch sme­roch vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy tak, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie“,tak uve­de­né us­ta­no­ve­nie je nut­né inter­pre­to­vať, nie len od­ci­to­vať. Ak má OČTK ex of­fo po­vin­nosť ob­sta­rá­vať dô­ka­zy, to zna­me­ná, že je­ho po­vin­nos­ťou je ob­sta­rá­vať ich bez oh­ľa­du na vi­nu či ne­vi­nu ob­vi­ne­né­ho, za úče­lom zis­te­nia skut­ko­vé­ho sta­vu(!). To­to prá­vo, nie však po­vin­nosť, ma­jú aj stra­ny tres­tné­ho ko­na­nia. Na dru­hej stra­ne však objas­ňo­va­nie okol­nos­tí, ne­mož­no úpl­ne sto­tož­ňo­vať s ob­sta­rá­va­ním dô­ka­zov a to pre­to, že ob­jas­ňo­va­ním okol­nos­tí je čin­nosť, kto­rou sa oz­rej­mu­jú de­jo­vé sku­toč­nos­ti prí­pad­ne roz­po­ry a pod., z uve­de­né­ho dô­vo­du ne­mu­sí ísť ne­vyh­nu­te o čin­nosť kto­rou OČTK za­bez­pe­ču­jú dô­ka­zy, ale len napr. vy­hod­no­te­nie už za­bez­pe­če­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov. Ďalej oboj­smer­né vy­ko­ná­va­nie dô­ka­zov pre pot­re­by sú­du za­se zna­me­ná, že tie­to ma­jú byť vy­ko­ná­va­né, tak aby bo­li prí­pus­tné pred sú­dom, bez oh­ľa­du na pros­pech/nep­ros­pech vo­či oso­be ob­vi­ne­né­ho. Roz­hod­ne uve­de­né ne­mož­no vy­kla­dať, ako po­vin­nosť OČTK ob­sta­rať navr­hnu­té dô­ka­zy s od­ka­zom, že sme­ru­jú v pros­pech ob­vi­ne­né­ho, to­bôž keď sú stra­ny schop­né ten­to dô­kaz za­bez­pe­čiť sa­my.   

Zá­ver ?

Zo zá­ve­rov uve­de­né­ho člán­ku by moh­lo niek­to­ré­mu či­ta­te­ľo­vi vy­ply­núť, že autor sa sna­ží „uľah­čiť“ tran­sport ne­zá­kon­ných dô­ka­zov do tres­tné­ho ko­na­nia s ali­bis­tic­kým pos­to­jom OČTK na úrov­ni „veď nech sa s tým po­pa­su­je súd“. Prí­pad­ne, že vo vý­sled­ku by pred­kla­da­ná ap­li­ká­cia práv­nych no­riem vied­la k uve­de­ným zá­ve­rom. V rám­ci poc­ti­vos­ti prís­tu­pu autor uvá­dza, že pred­kla­da­ná ap­li­ká­cia má svo­je zá­kon­né li­mi­ty v rám­ci kto­rých sa jej vý­kon mô­že reali­zo­vať. 

 Čin­nos­ťou OČTK ne­má byť len su­ma­ri­zá­cia resp. in­ven­tú­ra dô­ka­zov, ale ich vy­hľa­dá­va­nie, do­ku­men­to­va­nie, hod­no­te­nie, pre­ve­ro­va­nie a vy­hod­no­te­nie vo vzá­jom­ných sú­vis­los­tiach (hod­no­tia­ca časť vy­šet­ro­va­nia). Ab­sen­cia tej­to čin­nos­ti v tres­tnom ko­na­ní a nek­ri­tic­ké pre­be­ra­nie do­ru­čo­va­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov mô­že byť (v in­di­vi­duál­nych prí­pa­doch) na hra­ne tres­tnej zod­po­ved­nos­ti pod­ľa § 326 zneu­ží­va­nie prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, prí­pad­ne § 327 ma­re­nie úlo­hy ve­rej­ným či­ni­te­ľom. Snáď net­re­ba vy­svet­ľo­vať, že uve­de­né tvr­de­nie nie je mys­le­né pau­šál­ne a vzťa­hu­je sa len k jed­not­li­vé­mu prí­pa­du. Tak­tiež oso­by, kto­ré pred­kla­da­jú ta­ké­ho dô­kaz­né pros­tried­ky sa mô­žu do­pus­tiť v in­di­vi­duál­nych prí­pa­doch tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 344 ma­re­nie spra­vod­li­vos­ti prí­pad­ne iné­ho tres­tné­ho či­nu. Sa­moz­rej­me exis­ten­cia skut­ko­vej pod­sta­ty auto­ma­tic­ky nez­na­me­ná správ­nosť tvr­de­ní auto­ra, ale as­poň z čas­ti ilus­tru­je pries­tor v kto­rom sa mô­že po­hy­bo­vať mie­ra „spor­nos­ti“ dô­ka­zov v tres­tnom ko­na­ní a sa­mot­ná pre­vier­ka zá­kon­nos­ti dô­kaz­ných pros­tried­kov.

Zá­ve­rom mož­no kon­šta­to­vať, že z poh­ľa­du auto­ra mož­no chá­pať pre­vier­ku zá­kon­nos­ti v prí­pa­doch do­ru­če­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov, ako kri­tic­kú a ak­tív­nu čin­nosť hod­no­te­nia dô­kaz­ných pros­tried­kov a z nich vy­plý­va­jú­cich dô­ka­zov, sa­mos­tat­ne a v súhr­ne s os­tat­ný­mi dô­kaz­ný­mi pros­tried­ka­mi a to v prí­pa­doch, keď OČTK sto­jí v tres­tnom ko­na­ní v bo­de, keď tres­tno-pro­ces­ná nor­ma vy­ža­du­je uve­de­ný pos­tup (roz­hod­nu­tie vo for­me vzne­se­nia ob­vi­ne­nia, za­sta­ve­nie tres­tné­ho stí­ha­nia a pod.). Zá­ro­veň pre­vier­ku ne­mož­no z poh­ľa­du OČTK up­lat­ňo­vať v prí­pa­de prí­pus­tnos­ti dô­kaz­né­ho pros­tried­ku do tres­tné­ho ko­na­nia. Ak OČTK sto­jí v tres­tnom ko­na­ní v bo­de, keď tres­tno-pro­ces­ná nor­ma vy­ža­du­je pre­vier­ku zá­kon­nos­ti dô­ka­zu, OČTK v tres­tnom ko­na­ní vy­ko­ná­va po­sú­de­nie zá­kon­nos­ti dô­kaz­né­ho pros­tried­ku a to len v „re­la­tív­nej“ ro­vi­ne, pri­čom len súd mô­že ur­čiť, kto­rý dô­kaz­ný pros­trie­dok je z hľa­dis­ka zá­kon­nos­ti „ab­so­lút­ne“ nep­lat­ný[10]. Kri­tic­ká pre­vier­ky ako pries­tor prís­ne oh­ra­ni­če­nej voľ­nej úva­hy OČTK je zá­ro­veň od­ká­za­ná na kva­li­tu vy­ko­ná­va­né­ho vy­šet­ro­va­nia ako hlav­né­ho prís­pev­ku OČTK – po­li­caj­ta, do tres­tné­ho ko­na­nia.

 V ďal­šom člán­ku sa po­zrie­me na po­vin­nos­ti OČTK, v pred­príp­rav­nej fá­ze tres­tné­ho ko­na­nia tj. do za­ča­tia tres­tné­ho ko­na­nia, pos­tu­po­vať kri­tic­ky k zá­sa­de ex of­fo pod­ľa § 2 ods. 10 Tres­tné­ho po­riad­ku.

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia